{"guid": "95d83ed3-1249-4bbd-ac83-38c5697cc14a:7521f435-716d-4284-9422-d5a943b8abc8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121404062.1", "spisova_znacka": "3Obdo/43/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/43/2023 z 28. 10. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2024, sp. zn. 3Obdo/43/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:6121404062.1", "identifikacne_cislo": "6121404062", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2024-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "nazov": "§ 431 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-358", "nazov": "§ 358 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-358", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-358"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "nazov": "§ 255 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256", "nazov": "§ 256 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-256"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-251", "nazov": "§ 251 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-251", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-251"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-166", "nazov": "§ 166 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-166", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-166"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-358", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-256", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-251", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-166"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7521f435-716d-4284-9422-d5a943b8abc8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121404062.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6121404062.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6121404062.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obdo/43/2023\n6121404062\n28. 10. 2024\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2024:6121404062.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Jaroslavy Fúrovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej\na JUDr. Andrey Sedlačkovej v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti Ručiteľ s. r. o., Bratislava\n- mestská časť Staré Mesto, Mostová 2, IČO: 46 745 556, zastúpenej advokátskou kanceláriou\nADVOKAT-S, spol. s r.o., Bratislava, Konventná 9, IČO: 35 948 540, proti žalovanému občianskemu\nzdruženiu BMX klub Rača, Bratislava - mestská časť Rača, Hečkova 3, IČO: 30808774, zastúpenému\nadvokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Bratislava - mestská časť Ružinov, Rožňavská 2, IČO: 30865077,\no zaplatenie 655,20 eura s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn.\n25Cb/171/2021,\no dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. novembra 2022\nč. k. 2Cob/153/2022-166, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a .\nII. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III [pôvodne ešte ako Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“)]\nuznesením z 23. mája 2022 č. k. 25Cb/171/2021-118 (ďalej len „uznesenie súdu prvej inštancie“)\nrozhodol tak, že prvým výrokom konanie zastavil, druhým výrokom vrátil žalobkyni súdny poplatok za\nžalobu a posledným tretím výrokom priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Z\nodôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že konanie zastavil na základe späťvzatia žaloby.\nK tomuto procesnému úkonu žalobkyňa pristúpila z dôvodu zaplatenia žalovanej sumy (15. februára\n2022). Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalovaný procesne zavinil\nzastavenie konania oneskoreným zaplatením žalovanej sumy po podaní žaloby (odsek 17. odôvodnenia\nuznesenia súdu prvej inštancie). Ich náhradu priznal v plnej výške žalobkyni ako protistrane, ktorá\nzastavenie konania v zmysle § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“) procesne nezavinila (odsek 18. odôvodnenia uznesenia súdu\nprvej inštancie“).\n2. O odvolaní žalovaného (č. l. 125) podanom proti uzneseniu súdu prvej inštancie v rozsahu tretieho\nvýroku (o nároku na náhradu trov konania) rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“)\nuznesením z 29. novembra 2022\nč. k. 2Cob/153/2022-166 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Odvolací súd prvým výrokom uznesenie\nsúdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil a druhým výrokom priznal žalobkyni nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nV odôvodnení napadnutého uznesenia, odvolací súd konštatoval, že odvolanie nie je dôvodné.\nZdôraznil, že späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu\nako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis, ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú\nprejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania. V prípade,\n\nak žalovaný svojím správaním, spočívajúcim v splnení žalovanej povinnosti po začatí konania, vyvolá\nu žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, považuje\nsa na účely náhrady trov konania žalovaný za stranu, ktorá procesne zastavenie konania zavinila.\nZastavené konanie nemôže dospieť do štádia meritórneho rozhodovania, preto\nna určenie, kto vznik nákladov súdneho konania spôsobil, nemožno použiť kritérium úspechu vo veci týmto kritériom sa stáva práve zavinenie toho, kto zavinil, že súdne rozhodnutie neskončilo meritórnym\nrozhodnutím. Na podporu svojich úvah odvolací súd poukázal\nna uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\nz 15. augusta 2018 č. k. IV. ÚS 457/2018-10). Odvolací sud mal za preukázané, že žaloba, ktorou sa\nžalobkyňa domáhala zaplatenia určitej sumy, bola vzatá späť z dôvodu jej zaplatenia žalovaným po\npodaní žaloby. Toto žalobkyňa uviedla vo svojom späťvzatí žaloby.\nRozhodné bolo, že žalovaný zaplatil žalovanú sumu. Tým vyvolal u žalobkyni nevyhnutnosť späťvzatia\nžaloby, a teda procesne zavinil zastavenie konania. Preto nárok na náhradu trov konania prináleží\nžalobkyni.\nDovolanie\n3. Proti napadnutému uzneseniu v rozsahu jeho prvého (potvrdzujúceho) výroku podal žalovaný v\nzákonom stanovenej lehote dovolanie. Výslovne uviedol, že tak robí podľa § 420 písm. f) CSP, t. j. z\ndôvodu zmätočnosti rozhodnutia. Domáha sa ním zrušenia napadnutého uznesenia.\n4. Podľa žalovaného od začiatku konania a opakovane žiadal, aby nebol zaviazaný k náhrade konania,\nale naopak, aby mu bola priznaná. Pokiaľ odvolací súd tvrdí opak, napadnuté uznesenie je zmätočné\na svojvoľné. Poukázal pritom na odsek 5. napadnutého uznesenia, kde odvolací súd uviedol zjavnú\nnepravdu: Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie ani v podanom odpore a ani v inom podaní\nsúd prvej inštancie o aplikáciu ustanovenia § 257 CSP nepožiadal a to napriek tomu, že bol v\nkonaní zastúpený advokátom. Žalovaný tak činí až v odvolacom konaní, čo je však neprípustné pre\noneskorenosť.\nNásledne citoval časť svojho odporu podaného v konaní, v zmysle ktorej žiadal nepriznať žalobcovi trovy\nkonania a časť svojho vyjadrenia zo 14. júna 2022\n[odvolania, pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd)], v zmysle ktorej by\nnáhrada trov konania mala byť priznaná žalovanému, nie žalobkyni.\n5. Odvolací súd nevysvetlil, prečo by sa žalovaný nemohol domáhať priznania náhrady trov konania jemu\na nepriznania náhrady žalobkyni v odvolacom konaní. Žalovaný to uviedol ako reakciu na to, že odvolací\nsúd mu vytkol oneskorené domáhanie sa aplikácie § 257 CSP: Žalovaný tak činí až v odvolacom konaní,\nčo je však neprípustné pre oneskorenosť.\nOdvolací súd pritom svojvoľne interpretuje aj procesné podania žalovaného.\nŽalovaný sa domáhal aplikácie § 256 CSP, nie § 257 CSP. Nežiadal totiž iba nepriznanie náhrady trov\nkonania žalobkyni, ale žiadal, aby bola naopak priznaná jemu.\n6. Žalovaný poukázal na to, že odkazované uznesenie ústavného súdu vedené\npod sp. zn. IV. ÚS 457/2018 rieši opačnú situáciu, t. j. neúspešnými sťažovateľmi\nboli žalobcovia, ktorí boli zaviazaní k náhrade trov konania po tom, ako zobrali späť žalobu. Ide teda o\npresne opačnú situáciu, ako v tejto veci. Ďalej argumentoval zrejmou nespravodlivosťou, keď je priznaná\nnáhrada trov konania žalobkyni, ktorá uplatňuje nesplatnú pohľadávku. Mal za to, že pokiaľ veriteľ žaloval\nnesplatnú pohľadávku, nepatrí mu nárok\nna náhradu trov konania za úkony v konaní vykonané pred splatnosťou pohľadávky.\nIšlo totiž o žalobu predčasnú, a teda nedôvodnú. Na veci nič nemení ani skutočnosť,\nže v priebehu konania sa stane pohľadávka splatnou, a teda žaloba dôvodnou.\nÚčelom súdneho konania nie je nahrádzať výzvu na zaplatenie pohľadávky, ktorá sa stane splatnou\naž na výzvu. Žalovaný podal odpor dôvodne v časti úrokov z omeškania za obdobie pred splatnosťou\npohľadávky. Napadnuté uznesenie je teda nespravodlivé a formalistické, založené na svojvoľnom\nsebaobmedzení sa súdu v posudzovaní veci. Nie je pravdou, že by súd nemohol skúmať dôvody, ktoré\nžalobkyňu viedli k späťvzatiu žaloby. Nič súdu nebráni posúdiť, či bola žalovaná pohľadávka splatná\nalebo nesplatná, najmä keď splatnosť mala nastať na výzvu a ani sama žalobkyňa netvrdí, že by takúto\nvýzvu žalovanému doručila.\n7. Žalovaný namietal arbitrárnosť napadnutého uznesenia tiež z dôvodu, že odvolací súd nereagoval na\njeho odvolaciu námietku porušenia dobrých mravov, keďže žalobkyňa\nsi uplatnila nárok zlomyseľne a šikanózne za uplynulé obdobie nie naraz, ale bez vecného dôvodu po\nčastiach, vždy za tri mesiace samostatnými návrhmi. Podľa názoru žalovaného išlo o snahu navýšiť trovy\nkonania a obťažovať žalovaného, čo je postup v rozpore s dobrými mravmi. Na jednej strane žalovaný\ntvrdí, že odvolací súd sa s námietkou vysporiadal nielen formalisticky, ale nelogicky: Ak bol žalovaný toho\n\nnázoru, že si žalobca uplatňuje podaným návrhom nárok nesplatný alebo rozporný s dobrými mravmi,\nmohol takto argumentovať v spore a rozporovať nárok uplatnený žalobou. Na druhej strane tvrdí, že\nodvolací súd na námietku nereagoval, čím porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces.\nVyjadrenie k dovolaniu\n8. K dovolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Podľa jej názoru napadnuté uznesenie čo do\nodôvodnenia obstojí, pretože poskytuje jasnú odpoveď na to, prečo odvolací súd náhradu trov konania\nžalobkyni priznal. Odvolací súd uviedol, že zavinenie, čo do zastavenia konania je potrebné vnímať\nvýlučne z procesného hľadiska, a dôvody týkajúce sa hmotného práva\nv prípade procesného vnímania zavinenia zastavenia konania sú irelevantné.\nOdkaz na uznesenie ústavného súdu vedené pod sp. zn. IV. ÚS 457/2018 považuje žalobkyňa za\nsprávny. Odvolací súd vychádzal zo všeobecných záverov daného rozhodnutia,\nčo do procesného zavinenia pri náhrade trov konania. Čo sa týka tzv. zjavnej nepravdy, žalovanému\nušlo, že ide o časť odôvodnenia, ktoré len opisuje odvolanie žalobkyne\na nevyjadruje vlastný právny názor odvolacieho súdu. Uniklo teda pozornosti žalovaného,\nže tam bol sumarizovaný obsah vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu žalovaného, a nejde\no samotné právne posúdenie veci odvolacím súdom. Rovnako mu uniklo pozornosti,\nže odvolací súd sa § 257 CSP nezaoberal a právne posúdil vec podľa § 256 ods. 1 CSP.\n9. K námietke, že sa žalobkyňa domáha svojho nároku viacerými žalobami, osobitne uviedla, že nič\njej v tom nebráni, naviac jej nároky vznikajú plynutím času, keď žalovaný neoprávnene užíva pozemok\nžalobcu bez právneho dôvodu, čím sa bezdôvodne postupne obohacuje. Žalobu zúžila na kratšie časové\nobdobia, aby žalovaný nemohol uviesť,\nže v určitých dňoch pozemok neužíval. Okrem toho, súdny poplatok i tarifná odmena sa odvíja od\nhodnoty veci a z toho pohľadu je irelevantné, či sa žalobkyňa nároku domáha v jednom alebo vo\nviacerých konaniach.\n10. Žalobkyňa zdôrazňuje, že otázka, či žalovaného vyzvala pred podaním žaloby\nna plnenie alebo nie, je otázkou hmotného práva, ktorá nemá miesto pri rozhodovaní o náhrade\ntrov konania v prípade späťvzatia žaloby na základe plnenia žalovaného počas súdneho konania.\nIde tiež o otázku dokazovania. To uviedla aj výslovne vo vzťahu k otázke splatnosti uplatnenej\npohľadávky. Žalovaný zavinil vznik trov, keď nepostupoval podľa platobného rozkazu, ale tento odporoval\nodôvodňujúc viacerými hmotnoprávnymi dôvodmi a spôsobil\ntak vznik ďalších úkonov vo veci. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na nález ústavného súdu\nsp. zn. III. ÚS 292/2010 z 19. októbra 2010 a na závery obsiahnuté v odbornej literatúre týkajúce sa\npredmetnej problematiky.\n11. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas\n(§ 427 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nzastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,\nže tento mimoriadny opravný prostriedok žalovaného treba odmietnuť\n[§ 447 písm. c) CSP].\n12. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n13. Podľa § 431 ods. 1 a 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť\niba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že\ndovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.\n14. Podľa § 447 písm. c) CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je dovolanie prípustné.\n15. Z dovolania vyplýva, že žalobkyňa výslovne uplatnila dovolací dôvod podľa § 431 CSP v spojení s\n§ 420 písm. f) CSP. Dovolaním je napadnutý potvrdzujúci výrok napadnutého uznesenia, a to v rozsahu\nrozhodovania o nároku na náhradu trov konania.\nIde tak o rozhodnutie, ktorým odvolací súd končí rozhodovanie o danom nároku a ktoré\nje preskúmateľné v dovolacom konaní v intenciách § 420 CSP [I. ÚS 275/2018 (74/2018),\nI. ÚS 300/2020, IV. ÚS 34/2021 (71/2021) a 1VObdo/2/2021 (R 91/2021].\n16. Vo vzťahu k tzv. zjavnej nepravde (odsek 4. odôvodnenia tohto rozhodnutia)\nnajvyšší súd uvádza, že nejde o konštatovanie samotného odvolacieho súdu, ale o tvrdenia žalobkyne\nobsiahnuté v jej vyjadrení k odvolaniu žalovaného (druhá strana č. l. 134).\nToto vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého uznesenia, a to zo systematického zaradenia,\n\nkeď dané tvrdenia žalobkyne nadväzujú na súdom vymedzený obsah odvolania a zároveň predchádzajú\nkonštatovaniu súdu o ďalších podaniach, ktoré strany sporu urobili.\nZároveň už v prvej vete odseku odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorom sú obsiahnuté tvrdenia\nžalobkyne, súd uvádza obsah vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu žalovaného (odsek 5.). Takýto prípadný\nnedostatok by zároveň nijakým spôsobom neznemožňoval žalovanému uskutočňovanie jemu patriacich\nprocesných práv. V intenciách odôvodnenia napadnutého uznesenia totiž taká argumentácia nemala\nkľúčový význam pre samotné rozhodnutie, pričom dovolanie voči odôvodneniu rozhodnutia nie je\nprípustné (§ 358 CSP). Najvyšší súd k tomu ešte naviac dodáva, že na priznanie nároku na náhradu\ntrov konania žalovanému tento poukazoval až v odvolacom konaní (v odvolaní na č. l. 125 a v odvolacej\nrepublike na č. l. 143), a teda nerobil tak od začiatku konania. Toto je v civilnom sporovom konaní\nbezvýznamné, keďže súd rozhoduje o trovách konania ex offo, a teda bez ohľadu na návrhy strán sporu.\nPre priznanie alebo nepriznanie náhrady trov konania súd posudzuje kritériá, ako je úspech v spore (§\n255 CSP), procesné zavinenie strany sporu (§ 256 CSP) alebo dôvody hodné osobitného zreteľa (§\n257 CSP).\n17. Obdobné platí aj vo vzťahu k nevysvetleniu nemožnosti žalovaného vo vzťahu k domáhaniu sa\nurčitého rozhodnutia o trovách konania (odsek 5. odôvodnenia tohto rozhodnutia). Aj v tomto prípade\ntotiž žalovaný reaguje nie na konštatovanie samotného odvolacieho súdu, ale na tvrdenia žalobkyne\nobsiahnuté v jej vyjadrení k odvolaniu žalovaného (č. l. 135). Ani táto argumentácia nemala kľúčový\nvýznam pre samotné rozhodnutie.\nNakoniec, ako už bolo uvedené, súd rozhoduje o trovách konania ex offo, a teda bez ohľadu\nna návrhy strán sporu. V tomto ponímaní je tak irelevantné aj tvrdenie žalovaného o svojvoľnej\ninterpretácii jej procesného podania. Súdy nižšieho stupňa naviac použili § 256 CSP,\na nie § 257 CSP, hoci nie tak, ako si to želá žalovaný, čo však samé o sebe nepredstavuje nesprávnosť\nnapadnutého uznesenia.\n18. Na podporu svojich úvah odvolací súd poukázal na uznesenie ústavného súdu\nz 15. augusta 2018 č. k. IV. ÚS 457/2018-10, a to tak, že v celom odseku odôvodnenia napadnutého\nuznesenia (odsek 12.) z jeho určitej časti odvolací súd priamo vychádzal\n(časť na strane 10. a 11. rozhodnutia dostupného na webovom sídle: https://www.ustavnysud.sk/\ndocDownload/854c9ef3-45cf-40d8-b442-a02fb2428f7e). Naviac ide o časti uznesenia ústavného súdu,\nktoré ústavný súd prevzal z komentára k CSP (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie.\nPraha: C. H. Beck, 2016, s. 531) a zo svojho skoršieho rozhodnutia (III. ÚS 292/2010). Ich obsahom\nsú právne názory\nk posúdeniu kritéria procesného zavinenia pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, ak žalobca\nvzal žalobu späť. Tieto majú všeobecnú povahu, keďže predstavujú určitý návod\nna právne posúdenie, ktorá strana sporu procesne zavinila zastavenie konania pri späťvzatí žaloby.\nVšeobecné závery súdov je potrebné chápať v rovine výkladu aplikačnou praxou, ktorých použitie samé\no sebe nie je vadou zmätočnosti. Možno ich použiť pri rozličných okolnostiach prípadu, ako to bolo aj v\nprípade odkazovaného ústavného súdu, resp. príslušných rozhodnutí súdov nižšieho stupňa. Povinnosť\nnahradiť trovy konania bola totiž uložená žalobcom, ktorí vzali žalobu späť, nie však preto, že by dosiahli\nto, čo v žalobe požadovali. Preto v zmysle daných všeobecných záverov procesne zavinili zastavenie\nkonania.\nAko vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, naopak žalobkyňa v priebehu konania dosiahla\nto, čoho sa žalobou domáhala, a preto žalobu vzala späť (odsek 2. odôvodnenia tohto rozhodnutia).\nTáto odlišnosť vecí, na ktorú poukazuje žalovaný (odsek 6. odôvodnenia tohto rozhodnutia) sa však\nneprejavila v rozdielnej rozhodovacej činnosti, ktorá by mohla\nbyť predmetom dovolacieho prieskumu v rovine dovolacieho dôvodu tzv. vady zmätočnosti podľa § 431\nCSP v spojení s § 420 písm. f) CSP.\n19. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania sa s poukazom na § 251 CSP týka\nlen priznania nároku na náhradu všetkých preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených\nvýdavkov, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, teda\no aké konkrétne výdavky (ktorých konkrétnych úkonov týkajúce sa) ide, ešte nie je známe. Rozsah a\nkonkretizácia úkonov, za ktoré bude v konečnom dôsledku priznaná náhrada trov konania, teda v akej\nkonkrétne výške bude priznaná, je v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným predmetom rozhodovania\nsúdu, ktoré nasleduje po právoplatnom rozhodnutí o nároku\nna náhradu trov konania (v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, § 262 ods. 1 CSP).\nPreto nie je v tomto konaní opodstatnená námietka žalovaného týkajúca sa priznania náhrady trov\nkonania žalobcovi, ktorý sa domáha zaplatenia nesplatnej pohľadávky\n\n(odsek 6. odôvodnenia tohto rozhodnutia). Naopak súd prvej inštancie rozhodujúci o výške trov konania\nby sa ňou mal zaoberať, ak bola v konaní uplatnená.\n20. Pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že prijaté závery obsiahnuté v napadnutom uznesení sa zhodujú\ns ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu. V tejto súvislosti dáva súd\ndo pozornosti napr. uznesenie najvyššieho súdu z 29. mája 2014 sp. zn. 7MCdo/1/2014,\nz ktorého vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať\npri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť\nzastavené. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim\nnie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné\nposudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného\nk požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd\nneskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo\nnie (podporne uznesenie najvyššieho súdu z 25. októbra 2010 sp. zn. 3Sžo/225/2010).\nRovnako tak v zmysle uznesenia ústavného súdu z 9. januára 2024 sp. zn. IV. ÚS 1/2024,\npri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania musí všeobecný súd vychádzať zo zásady\nzodpovednosti za zavinenie, ktorá je zakotvená v § 256 ods. 1 CSP. Jej podstata spočíva\nv sankcionovaní strany, ktorá svojím procesným konaním zavinila zastavenie konania tým,\nže je povinná nahradiť trovy konania protistrane. Zavinenie sa pritom posudzuje prísne\nzo stránky procesnoprávnej, nie hmotnoprávnej. Všeobecný súd teda neposudzuje dôvodnosť podanej\nžaloby, vecnú legitimáciu či iné okolnosti hmotnoprávnej povahy.\nPre posúdenie zavinenia za zastavenie konania pri späťvzatí žaloby sú významné len okolnosti, za\nktorých došlo k späťvzatiu. Z uvedeného vyplýva, že kritérium procesného zavinenia treba posudzovať\nz objektívneho hľadiska vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana žiadala\na skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala žalobu späť. O uvedených záveroch svedčí\naj konštatovanie obsiahnuté v odseku 24. nálezu ústavného z 20. marca 2018\nsp. zn. II. ÚS 569/2017, podľa ktorého „možno vo všeobecnosti uviesť, že odporca procesne zaviní\npotrebu späťvzatia návrhu a následného zastavenia konania spravidla vtedy,\nkeď sa po podaní návrhu rozhodne navrhovateľov nárok uspokojiť.“ Pokiaľ teda v danom prípade musela\nžalobkyňa zobrať späť žalobu pre správanie žalovaného, spočívajúce v úhrade žalovanej sumy po začatí\nkonania, potom je vecne správne konštatovanie, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, v\ndôsledku čoho trovy žalobkyne znáša žalovaný.\n21. Vo vzťahu k dôvodnosti žaloby najvyšší súd ešte poukazuje na to, že žalovaný zaplatil žalovanú\nsumu 15. februára 2020 (č. l. 110), teda po viac ako 6 mesiacoch od kedy\nmu bol doručený platobný rozkaz na zaplatenie žalovanej sumy (č. l. 44).\nMedzitým žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, ktorý odôvodnil a v ktorom nenamietal len voči\nuplatneniu náhrady trov konania (č. l. 45), následne bol upovedomený o postúpení veci súdu príslušnému\nna prejednanie veci podľa CSP na podklade návrhu žalobkyne na pokračovanie v konaní (č. l. 62), bolo\nmu umožnené sa vyjadriť k replike žalobkyne (č. l. 73 a 74) a navrhol spojenie vecí do jedného konania\n(č. l. 83).\nZ uvedeného tak vyplýva, že v zmysle doktrinálneho výkladu k § 143 zákona č. 99/1963 Sb. Občanský\nsoudní řád, ktorý žalovaný citoval v dovolaní, po začatí konania v ňom žalovaný nepreukázal, že by\nprejavoval úmysel dlh zaplatiť. Žaloba tak bola vzhľadom na dané okolnosti de facto dôvodná. Tu\nje však potrebné poukázať na to, že česká právna úprava výslovne zakladá povinnosť žalovaného\nnahradiť trovy konania pri späťvzatí žaloby, a to za naplnenia troch predpokladov, ktorými súd späťvzatie\nžaloby, správanie sa žalovaného a nakoniec dôvodnosť žaloby. Naproti tomu takáto úprava v Slovenskej\nrepublike absentuje a ako vyplýva\nz už uvedeného právneho názoru obsiahnutého v uznesení ústavného súdu z 9. januára 2024\nsp. zn. IV. ÚS 1/2024, súd pri posudzovaní procesného zavinenia strany sporu (ako predpokladu pre\npriznanie náhrady trov konania protistrane) neposudzuje dôvodnosť podanej žaloby.\n22. Na záver žalovaný namieta voči nedostatočnému odôvodneniu napadnutého uznesenia, keď\nodvolací súd sa nevysporiadal s námietkou žalovaného (odsek 7. odôvodnenia tohto rozhodnutia). Tam,\nkde namieta voči formalistickému a nelogickému vysporiadaniu\nsa s námietkou, najvyšší súd poukazuje na to, že aj v tomto prípade (obdobne ako v odseku\n16. a 17. odôvodnenia tohto rozhodnutia) nejde o konštatovanie samotného odvolacieho súdu, ale o\ntvrdenia žalobkyne obsiahnuté v jej vyjadrení k odvolaniu žalovaného\n(druhá strana č. l. 134).\n\n23. Najvyšší súd vychádzajúc z názoru, že konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacie konanie\ntvoria z hľadiska predmetu konania jeden celok (IV. ÚS 489/2011), neposudzoval napadnuté uznesenie\nizolovane, ale komplexne s uznesením súdu prvej inštancie\n(II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09). Už uznesenie súdu prvej inštancie stručne\na jasne ozrejmuje, aké správanie založilo procesné zavinenie zastavenia konania\n(odsek 1. odôvodnenia tohto rozhodnutia). Odvolací súd toto doplnil o vysvetlenie ako právne posúdiť,\nktorá strana sporu procesne zavinila zastavenie konania pri späťvzatí žaloby a v rámci toho osobitne,\nktoré okolnosti sa majú posudzovať. Ide o argumentáciu obsiahnutú\nv odseku 12. odôvodnenia napadnutého uznesenia prevzatú z uznesenia ústavného súdu\nz 15. augusta 2018 č. k. IV. ÚS 457/2018-10 (bližšie aj v odseku 18. odôvodenia tohto rozhodnutia):\nZ formálneho hľadiska je procesné zavinenie zastavenia konania pri späťvzatí žaloby vždy na strane\nžalobcu, ktorý ako už bolo uvedené, ako jediný môže disponovať žalobou a predmetný úkon späťvzatia\nrealizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť.\nAvšak uvedený reštriktívny záver nemožno bez ďalšieho generalizovať pri rozhodovaní súdu\no náhrade trov konania. V prípade, ak žalovaný svojím správaním, spočívajúcim predovšetkým v splnení\nžalovanej povinnosti po začatí konania, vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, považuje sa\nna účely náhrady trov konania žalovaný za stranu, ktorá procesne zastavenie konania zavinila. V rámci\nzastavenia konania nemôže toto dospieť do štádia meritórneho rozhodovania, preto k určeniu, kto vznik\nnákladov súdneho konania spôsobil, nemožno použiť kritérium úspechu vo veci - týmto kritériom sa\nstáva práve zavinenie toho (chápané čisto v procesnom zmysle slova), kto zavinil, že súdne rozhodnutie\nneskončilo meritórnym rozhodnutím. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať\nz objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého\nvýsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr predmetnú žalobu vzala späť\ns tým, aby bolo konanie zastavené. Termín „zavinenie“ nemožno interpretovať (s poukazom na ustálenú\njudikatúru) v doslovnom jazykovom zmysle,\nale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom je príčinou správanie sporovej strany, teda aj jeho prejav\nvôle spočívajúci v späťvzatí žaloby (bližšie viď napr. uznesenie ÚS SR\nsp. zn. IV. ÚS 457/2018-10 zo dňa 15.08.2018). Okrem uvedeného odvolací súd poukázal výslovne aj\nna to, že príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby, je do značnej miery relevantná, a preto je\nvhodné, ak v späťvzatí žaloby uvedie dôvod, ktorý ho k tomu viedol,\na to pokiaľ má v zmysle procesných predpisov význam (odsek 11. odôvodnenia napadnutého\nuznesenia). Po všeobecnej argumentácii pristúpil odvolací súd k subsumovaniu konkrétnych okolností\nprípadu pod všeobecné právne závery vo vzťahu k použitiu § 256 ods. 1 CSP. Vychádzal pritom zo\nzaplatenia žalovanej sumy žalovaným po podaní žaloby, čo ako dôvod späťvzatia uviedla žalobkyňa vo\nsvojom podaní. Išlo o rozhodnú skutočnosť.\nTým žalovaný vyvolal u žalobkyni nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, a teda procesne zavinil zastavenie\nkonania. Preto súd prvej inštancie správne posúdil dôvodnosť späťvzatia žaloby procesne a bez ohľadu\nna to, aký by bol výsledok konania, keby k jej späťvzatiu nedošlo\n(odsek 13. odôvodnenia napadnutého uznesenia).\n24. Odvolací súd podal zrozumiteľný výklad právneho posúdenia veci v súvislosti s použitím § 256\nods. 1 CSP. Vysvetlil, ktorej strane sporu sa v danom prípade priznáva nárok na náhradu trov konania,\ntiež vysvetlil, podľa akých kritérií sa pri rozhodovaní riadil a uviedol, z akých dôvodov považoval\nžalovaného za stranu sporu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Najvyšší súd tak dospel k\nzáveru, že napadnuté uznesenie spĺňa všetky predpoklady pre zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie\nv zmysle požiadaviek kladených pre odôvodnenie uznesenia v intenciách práva na spravodlivý proces.\nAk by sa aj napadnuté uznesenie javilo stručnejšie v niektorých reakciách odvolacieho súdu na\nnámietky žalovaného, nemožno konštatovať, že by táto stručnosť dosiahla intenzitu porušenia práva\nna spravodlivý súdny proces. Naviac sám žalovaný bol v odvolaní mimoriadne stručný a smeroval v\npodstate\nk správnosti právneho posúdenia veci s tým, že nárok na náhradu trov mal byť priznaný jemu. Odvolací\nsúd mu však dostatočne vysvetlil, prečo mu tento nárok nepatrí.\n25. Najvyšší súd považuje za vhodné sa na okraj vyjadriť aj k odvolacej námietke\n(odsek 7. odôvodnenia tohto rozhodnutia) porušenia dobrých mravov, vo vzťahu ktorej žalovaný namietal\nnedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré sa týkalo spôsobu uplatnenia žalobkyninho\nnároku ako takého (nie nároku na náhradu trov konania).\nCSP vo svojom čl. 5 zakotvuje princíp zákazu zneužitia práva, ktorý umožňuje v rozsahu ustanovenom\nCSP odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia\n\nna zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k\nnedôvodným prieťahom v konaní. Aby súd bol oprávnený, resp. povinný pristúpiť k uplatneniu daného\nprincípu, bolo by nevyhnutné, aby konkrétna právna norma CSP v konkrétnom prípade prezumovala\nspôsob jeho uplatnenia [m. m. IV. ÚS 562/2018 (8/2019)]. To však nie je prípad žaloby, na podklade\nktorej konal súd prvej inštancie po postúpení veci z upomínacieho súdu (č. l. 63). Z uvedeného dôvodu\nto teda platí aj pre uplatnenie nároku\nna vydanie bezdôvodného obohatenia samostatne za rôzne časové obdobia voči tomu istému\nžalovanému. Naviac zákon takémuto konaniu žalobcu nebráni, ale dokonca ho predpokladá\n(§ 166 CSP) a zároveň každé uplatnené obdobie môže mať i určité skutkové odlišnosti.\n26. Najvyšší súd na záver poukazuje na to, že rozhodoval o dovolaní v obdobnej veci, ktorá\nbola predmetom dovolacieho konania vedeného pod sp. zn. 3Obdo/42/2023, 3Obdo/46/2023,\n5Obdo/20/2023, 1Obdo/42/2023, 4Obdo/30/2023 a 5Obdo/17/2023, a to na základe dovolania\npodaného žalobcom. Na rozhodnutia vydané v týchto konania najvyšší súd poukazuje.\nTo však neznamená, že pristúpil k použitiu § 452 ods. 1 CSP, čo aj vyplýva z predchádzajúceho\nvyčerpávajúceho odôvodnenia. Najvyšší súd však z nich v zmysle princípu právnej istoty vychádzal.\n27. Na základe uvedeného najvyšší súd uzatvára, že k žalovaným namietanej vade zmätočnosti podľa\n§ 420 písm. f) CSP nedošlo a z toho dôvodu dovolanie odmietol\nako neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP.\n28. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (druhá veta\n§ 451 ods. 3 CSP; § 453 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania žalobkyne rozhodne súd prvej\ninštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cob/153/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c66b0692-c501-49be-ae48-70326a920943", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.1.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/2024 z 9. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-09", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.1.2024.1"}, {"guid": "ussr:6f11ac31-bc82-4df4-85b7-19b37860ed63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.34.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 34/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 34/2021 z 26. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-26", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.34.2021.1"}, {"guid": "ussr:693e9bc9-19b2-4be2-a8bf-bed5e563b069", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.300.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 300/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 300/2020 z 17. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.300.2020.1"}, {"guid": "ussr:854c9ef3-45cf-40d8-b442-a02fb2428f7e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.457.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 457/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 457/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.457.2018.1"}, {"guid": "ussr:8910db70-4c3b-4e31-bb35-b6ecafc66d45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 275/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 275/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1"}, {"guid": "ussr:9b5d97c7-35a0-4795-a616-ab53d1eea8f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.569.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 569/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017 z 20. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 366, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.569.2017.1"}, {"guid": "ussr:abbb9811-7233-4888-94c9-a5a03ad82c03", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 489/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 489/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abbb9811-7233-4888-94c9-a5a03ad82c03"}, {"guid": "ussr:190f240e-2671-4561-aee2-6920cc1abdb6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 292/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 292/2010 z 19. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-19", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:190f240e-2671-4561-aee2-6920cc1abdb6"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "abaf0ba3-2a25-493a-8f37-ac064aa73d9f:06e3942f-47f5-4d50-93de-e612c20f252e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121404158.1", "spisova_znacka": "3Obdo/42/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/42/2023 z 28. 8. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-08-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121404158.1"}, {"guid": "4085ae97-90fb-45ed-ac9c-5c112d0085e7:e5c75ce4-ad6c-4e68-aa4f-a045e5756ab2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6122208321.1", "spisova_znacka": "5Obdo/17/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/17/2023 z 25. 4. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6122208321.1"}, {"guid": "496a2bc0-2bf3-47a4-881d-3feac9d7352e:71193df4-41b8-476e-bc8a-ecd0720f74a2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121404157.1", "spisova_znacka": "4Obdo/30/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/30/2023 z 29. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121404157.1"}, {"guid": "3364ba9d-46ba-44b5-8c6d-1703975c163f:ba5957f6-506d-4182-822f-e6e268e1b90e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3610202418.1", "spisova_znacka": "7MCdo/1/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/1/2014 z 29. 4. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-04-29", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3610202418.1"}], "citovane_v": [{"guid": "38a5b270-2033-44c9-a041-67a7303f37fa:8869ee0f-98e4-4d6e-896c-ed99d3bbbb97", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:4121209382.2", "spisova_znacka": "6Cob/235/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/235/2024 z 23. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:4121209382.2"}]}