{"guid": "34ab2382-7aa4-491b-b969-c889de00c71b:2b0dec1d-4f77-4263-a27a-6f0f46248407", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121395850.1", "spisova_znacka": "7CdoR/13/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoR/13/2023 z 29. 5. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2024, sp. zn. 7CdoR/13/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:6121395850.1", "identifikacne_cislo": "6121395850", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martina Valentová", "datum_vydania": "2024-05-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75", "nazov": "§ 75 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b0dec1d-4f77-4263-a27a-6f0f46248407", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121395850.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6121395850.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6121395850.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7CdoR/13/2023\n6121395850\n29. 05. 2024\nJUDr. Martina Valentová\nECLI:SK:NSSR:2024:6121395850.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. W., narodeného XX. Z.\nXXXX, zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica,\nSkuteckého 39, Banská Bystrica, dieťa matky Ing. G. W., PhD., T., W. X a otca Bc. U. W., F., M. M. XX,\nzastúpeného advokátom Mgr. Martinom Orviským, Kalinka 67, Detva, o zvýšenie výživného, vedenom\nna Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 37P/78/2021, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici zo 16. marca 2023 sp. zn. 16CoP/6/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie\" alebo „prvoinštančný súd\"), po zrušení\npredchádzajúceho rozsudku z 20. apríla 2022 č. k. 37P/78/2021-539 uznesením Krajského súdu v\nBanskej Bystrici z 25. augusta 2022 č. k. 16CoP/24/2022-623, rozhodol rozsudkom zo 07. novembra\n2022 č. k. 37P/78/2021-759, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého W. W.,\nnar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 90 eur na sumu 250 eur mesačne, vždy do 15. dňa v\nmesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 24.06.2021 (výrok I.), zročné výživné od 24.06.2021 do\n07.11.2022 na maloletého W. W., nar. XX.XX.XXXX spolu vo výške 2.560 eur otcovi povolil splácať v\n50 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody\nsplátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok\nII.), týmto zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 31P/215/2015-274 zo dňa\n15.12.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17CoP/13/2017-356 zo\ndňa 22.11.2017 vo výroku o výživnom na maloletého W. W., nar. XX.XX.XXXX (výrok III.).\n1.1. Naposledy súd rozhodoval o výživnom maloletého pred takmer 6 rokmi rozsudkom Okresného\nsúdu Banská Bystrica sp. zn. 31P/215/2015-274 zo dňa 15.12.2016, v spojení s rozsudkom Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoP/13/2017-356 zo dňa 22.11.2017, kedy súd rozviedol manželstvo\nrodičov maloletého, upravil výkon rodičovských práv a povinností a otcovi určil vyživovaciu povinnosť\nna maloletého vo výške 90 eur mesačne. Maloletý v tom čase navštevoval materskú školu, matka mala\npríjem 839,74 eura a otec bol spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti BRAVO CAPITAL, s.r.o.,\npričom za rok 2015 dosiahla spoločnosť výsledok hospodárenia pred zdanením 2.712,49 eura, rodičia\ninú vyživovaciu povinnosť nemali.\n1.2. Aktuálne vychádzal z toho, že maloletý žije so svojou matkou, navštevuje 2. stupeň základnej\nškoly, jeho náklady spočívali vo výdavkoch (v odôvodnení rozsudku vyčíslené) na štúdium v športovej\ntriede, zdravotnú starostlivosť, bývanie a voľnočasové aktivity. V ostatnom čase matka dosahuje čistý\nmesačný príjem 1.515,85 eura, zvýšenie príjmu predstavuje 677 eur. U otca, ktorý je naďalej vedený\nako samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti realitnej činnosti, vzal do úvahy potencionalitu jeho\npríjmu vychádzajúc z priemernej mzdy v národnom hospodárstve za 1. polrok 2022 vo výške 1.252\neur, pretože aktuálny príjem otca z daňového priznania za rok 2021 predstavuje 1.700 eur (cca 142\n\neur mesačne). Zároveň konštatoval schopnosť otca zabezpečiť sa príjem primeraný svojmu vzdelaniu,\npraxi i skúsenostiam v oblasti realitnej činnosti. Na strane otca tiež zohľadnil pribudnutie vyživovacej\npovinnosti a nadobudnutie spoluvlastníckeho práva k viacerým nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie pri\nrozhodovaní vychádzal z preukázanej zmeny pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného z 90 eur na\n250 eur ako žiadala matka. Ustálil počiatok zvýšenia výživného v zmysle návrhu matky od 24.6.2021,\nvyčíslil zročné výživné od podania návrhu do svojho rozhodnutia vo výške 2.560 eur, ako rozdiel medzi\ndoposiaľ platenou výškou výživného a zvýšeným výživným, ktoré povolil otcovi splácať v splátkach po\n50 eur mesačne spolu s bežným výživným.\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd\") na odvolanie otca, rozsudkom zo 16. marca\n2023 sp. zn. 16CoP/6/2023-931 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že uložil otcovi povinnosť platiť\nna maloletého zvýšené výživné v sume 200 eur od 24.6.2021, vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci\nvopred k rukám matky dieťaťa (výrok I.). Zročné výživné za obdobie od 24.06.2021 do 16.03.2023\nv celkovej výške 1.496 eur súd povolil otcovi zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach po 50\neur spolu s bežným výživným a so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po doručení\nrozhodnutia s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky bude splatná celá dlžná suma (výrok\nII). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvostupňového\na odvolacieho konania (výrok III.). Odvolací súd tak rozhodol po zopakovanom a doplnenom dokazovaní\nna nariadenom odvolacom pojednávaní.\n2.1. Vychádzal zo správne zistenej zmeny pomerov súdom prvej inštancie na strane maloletého aj\nrodičov. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného od otca bolo preukázané, že maloletý začal\nnavštevovať druhý stupeň základnej školy. Osobné a majetkové pomery matky sa zmenili v tom, že\nsi zvýšila akademické vzdelanie, keďže učí na vysokej škole a v zamestnaní dosahuje podstatne\nvyšší príjem, ako v čase predošlého rozhodnutia o výživnom. Otec maloletého deklaruje, že vykonával\nslužby v realitnom podnikaní, a samostatne zárobkovo činná osoba vykazuje minimálny príjem a bol\naj poberateľom kompenzácie vyplácanej štátom v súvislosti s pandémiou Covid-19. Otcovi pribudla\nďalšia vyživovacia povinnosť, žije s družkou, ktorá je zamestnaná a s ktorou má maloletého syna v\npredškolskom veku. Na zmenu majetkových pomerov na strane otca od predošlej úpravy výživného\nmožno usudzovať z toho, že nadobudol spoluvlastnícky podiel k bytu, v ktorom má domácnosť a ďalšie\nspoluvlastnícke podiely v kat. úz. F..\n2.2. Na vyčíslenie potenciálnych príjmov otca, ktoré si môže zabezpečiť pre plnenie svojej vyživovacej\npovinnosti nemožno podľa odvolacieho súdu usudzovať iba zo štatistického priemeru Slovenskej\nrepubliky, lebo tento údaj nevyjadruje príjmy väčšiny zamestnancov v národnom hospodárstve a zároveň\ntreba zohľadniť objektívne dôvody, pre ktoré povinná osoba nemôže za prácou cestovať na väčšiu\nvzdialenosť od miesta bydliska. Otec v odvolaní reagoval predložením ponuky podľa jeho výberu\nrelevantných pracovných miest na trhu práce vo Zvolene a Banskej Bystrici. Otec ani v konaní pred\nodvolacím súdom nepreukázal z čoho uspokojuje svoje potreby, v konaní tvrdil, že sa zaoberá\nsprostredkovaním predaja a kúpy nehnuteľností, pritom z daňových dokladov nevyplýva, že by mal\nz tejto činnosti relevantný príjem. Otec je zdravý, má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, ktoré\nmôže využívať v predmete činnosti, ktorou sa zaoberá aj ako samostatne zárobkovo činná osoba. Otec\nvýšku svojich skutočných príjmov nepreukázal a preto treba vychádzať z potenciálneho príjmu, ktorý\nby mohol dosahovať vzhľadom na počet jeho vyživovacích povinností k maloletým deťom.\n2.3. Z tvrdení otca (špecifikovaných ponúk pracovných miest) o reálnych možnostiach dosahovať nižší\npríjem v danom mieste a čase ako je priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve pre odvolací\nsúd vyplýva, že otec môže dosiahnuť reálny príjem vo výške 800 eur mesačne. Z toho plynie záver, že\nje v potenciálnych možnostiach a schopnostiach otca zadovažovať si mesačný príjem ako samostatne\nzárobkovo činná osoba, čo je aj doteraz zdrojom jeho príjmov v takej sume, aby mohol platiť výživné v\nsume 200 eur mesačne. K výslednej sume výživného 200 eur mesačne dospel odvolací súd vzhľadom\nna nasledovné skutočnosti. Otec má vyživovaciu povinnosť k maloletému W., ktorý navštevuje druhý\nstupeň základnej školy a k ďalšiemu maloletému dieťaťu I., ktoré je v predškolskom veku. Pre potreby\nurčenia výživného pri dvoch deťoch treba vychádzať z toho, že vyživovacia povinnosť na dieťa v\npredškolskom veku je 12 % a dieťa v druhom stupni základnej školy 16 % z pomernej časti príjmu otca.\nZ príjmu 800 eur sa na účely stanovenia výživného prihliada v pomernej časti príjmu a to sumou 360\neur, ktorú dostaneme tím, že zo sumy 800 eur odrátame 55 %. Sumu 360 eur vydelíme číslom, ktoré\nje súčtom percentuálneho podielu oboch maloletých detí, čo je číslo 28 (12 + 16 = 28). Výsledok je\nkoeficient 12,85 (360 : 28 = 12,85), ktorý spätne vynásobíme percentom pripadajúcim na dieťa, v našom\nprípade na maloletého W., z čoho vyplýva výsledná „tabuľková\" suma výživného, ktorá zodpovedá sume\n205 eur (12,85 x 16 = 205). Uvedený spôsob výpočtu výšky výživného vychádza z odporúčacej tabuľky,\n\nktorá bola pre potreby súdov v Českej republike spracovaná tamojším ministerstvom spravodlivosti a je\npoužiteľná aj v podmienkach Slovenskej republiky, kde všeobecné súdy stanovujú výživné percentom\nz príjmu rodiča. Na záver zhrnul, že vychádzajúc z potenciálneho príjmu otca vo výške 800 eur a\ndvoch vyživovacích povinností je otec vzhľadom na osobné a majetkové pomery schopný prispievať na\nvýživu maloletého W. v sume 200 eur mesačne od podania návrhu na zvýšenie výživného 24.06.2021.\nZ uvedených dôvodov čiastočne vyhovel odvolaniu otca a zmenil rozsudok okresného súdu, ktorým\nrozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti.\n2.4. Celkovú sumu zročného výživného po odrátaní úhrad ustálil vo výške 1.496 eur, ktorú odvolací súd\npovolil otcovi zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným a so\nsplatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po doručení tohto rozhodnutia s tým, že v prípade\nnezaplatenia čo i len jednej splátky bude splatná celá dlžná suma.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal otec dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z § 420\npísm. f) a § 421 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP\") žiadajúc, aby dovolací súd zrušil obe rozhodnutia nižších súdov a vec vrátil\nprvoinštačnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n3.1. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f) CSP namietal nepreskúmateľnosť a nedostatok\ndôvodov v tom, že odvolací súd vychádzal z príjmu dovolateľa 800 eur, avšak neuviedol, či ide o príjem\nbrutto alebo netto. Zdôraznil, že v odvolaní predkladal pracovné ponuky uvádzané ako brutto, odvolací\nsúd mal uvedené zohľadniť a odpočítať od sumy 800 eur odvody, pričom odvolací súd takto nepostupoval\na nezdôvodnil prečo vychádzal z brutto mzdy.\n3.2. V súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP otec vytýkal odvolaciemu súdu, že\nsa odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu pri posudzovaní kritérií pre určenie\nvýživného. Odvolací aplikoval odporúčaciu tabuľku vytvorenú pre potreby súdov v Českej republike,\nktoré právne posúdenie je v rozpore s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine ako aj s ustálenou rozhodovacou\npraxou Najvyššieho súdu publikovanou v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod č. R 14/1966, a tiež s\nrozhodnutiami sp. zn. 5Cdo/87/2017 alebo 3Cdo/226/2017. Navyše odvolací súd nesprávne aplikoval aj\nsamotné odporúčanie, pretože kontrolná čiastka, ktorá má zostať povinnému je vo výške 66% z čistého\npríjmu a nie 55%, ako uviedol súd.\n3.2.1. Zároveň dovolateľ namietal, že sa odvolací súd odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe\nnajvyššieho súdu pri posudzovaní jeho potencionálneho príjmu. Zdôraznil, že napriek rozhodnutiu\npublikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod č. R 5/1969 sa odvolací súd nezaoberal na strane\ndovolateľa okolnosťami subjektívneho charakteru (vzdelanie, fyzická zdatnosť, pracovné skúsenosti a\npod.) ani objektívneho charakteru (existencia pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov)\npri stanovení jeho potencionálneho príjmu.\n3.3. V súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP otec najskôr polemizoval so závermi\nodvolacieho súdu ohľadne dosiahnuteľného príjmu a jeho charakteru. Následne formuloval právnu\notázku: „Či súd má v danom prípade pri určení výživného vychádzať z čistého príjmu povinného rodiča\nalebo hrubého príjmu povinného?\" Nastolená právna otázka nie je dovolacím súdom vyriešená a pokiaľ\nsa má vychádzať z čistého príjmu, uvedené nebolo v napadnutom rozhodnutí zohľadnené.\n4. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica ako procesný opatrovník maloletého dieťaťa\nvo vyjadrení k dovolaniu zopakoval priebeh konania, výsledok svojich šetrení. Zvýšené výživné 200 eur\npovažuje za adekvátne vo vzťahu k nákladom matky na dieťa.\n5. Dovolanie podal otec vo veci upravenej v zákone č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP\") Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v\n§ 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Keďže CMP neobsahuje odlišnú právnu úpravu dovolania podaného vo veci\nstarostlivosti súdu o maloletých (okrem pravidla ustanoveného v § 77 CMP, že dovolací súd nie je viazaný\nrozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu) prípustnosť dovolania\notca bola posudzovaná podľa ustanovení CSP.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací\n(§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník, v ktorého\nneprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade so zákonom (§ 429\nods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok\n\nodvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie otca\nmaloletého dieťaťa treba odmietnuť.\n7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného\nkonania osobitné postavenie. Dovolanie (aj podľa novej právnej úpravy) nie je „ďalším odvolaním\"\na dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné\npreskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 2Cdo/165/2017,\n3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017).\n8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res\niudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a\ndovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť\nuž právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny\nvýklad (1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 4Cdo/209/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017,\n8Cdo/73/2017).\n9. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť\ndovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho\nprípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane\n(viď rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 172/03).\n10. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP.\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n11. Otec maloletého dieťaťa v danom prípade vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP,\npodľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým\nsa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými\nznakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a\nb/ nesprávny procesný postup súdu.\n12. Citované ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v\nktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý\nproces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu\nhodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\n\nvykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I.\nÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n14. Dovolací súd pri posúdení prípustnosti dovolania otca prioritne vychádzal zo skutočnosti, že ide o\nkonanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti. Podľa čl. 4 vety prvej a druhej CMP súd aplikuje\na interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania\nmaloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých\npodstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.\n15. Otec v rámci namietanej zmätočnosti mienil nedostatok dôvodov smerujúcich k nepreskúmateľnosti\nodôvodnenia napadnutého odvolacieho rozhodnutia spočívajúci v tom, že odvolací súd nešpecifikoval\ndruh (vyjadrený ako brutto alebo netto) potencionálneho príjmu otca.\n16. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu\npri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia\nnáležite odôvodniť (§ 220 a § 393 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo\nvyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia\nmusí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane\na právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v\nodôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené\nv rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj\nlaickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Judikatúra\nEurópskeho súdu pre ľudské práva však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý\nje pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak ale ide o argument\npre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára\n1998).\n17. V prejednávanej veci z obsahu spisu aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho\nsúdu vyplýva, že odvolací súd v podstatnom uviedol, že predpoklady zmeny výživného vzhľadom na\nvýraznú a trvalú zmenu pomerov boli v konaní preukázané. Pri ustálení výšky výživného vychádzal\nzo zistených príjmových pomerov rodičov, zohľadnil dlhodobú osobnú starostlivosť matky o maloleté\ndieťa prispôsobujúcu sa vzrastajúcemu veku v rozhodnom období, zohľadnil vek maloletého a jeho\nodôvodnené potreby. Súbežne skúmal pomery oboch rodičov, predovšetkým ich zárobkové a majetkové\npomery, ako aj ich schopnosti a možnosti, ich ďalšie vyživovacie povinnosti.\n17.1. K namietanému nedostatočnému odôvodneniu druhu príjmu otca z ktorého odvolací súd vychádzal\npri zvýšení výživného na dieťa, dovolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku\n(bodu 27.1.) vyplýva z akých dôvodov ustálil príjem otca vo výške 800 eur. Odvolací súd „zohľadnil\nnajmä skutočnosť, že otec môže dosiahnuť reálny príjem vo výške 800 eur, z čoho vyplýva, že je v\npotencionálnych možnostiach a schopnostiach otca zadovažovať si mesačný príjem ako samostatne\nzárobkovo činná osoba\". Pre určenie rozsahu zvýšeného výživného na dieťa odvolací súd ustálil\npotencionálny príjem otca vyjadrený ako reálny mesačný príjem, z čoho možno usudzovať, že ide o čistý\npríjem, ktorý môže dosahovať za splnenia podmienok podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine (po odpočítaní\nzálohy na daň z príjmov a odvody na poistné do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne). Základné\npravidlá pre určenie výšky výživného obsiahnuté v ust. § 75 Zákona o rodine sa vzťahujú na všetky druhy\nvyživovacích povinností a príspevkov, pričom je dlhoročnou zaužívanou praxou v súdnych konaniach\nstanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem (aj potencionálny) povinnej osoby. Zároveň\nmožno konštatovať, že v prejednávanej veci bolo splnené, že na základe uvedeného vymedzenia príjmu\notca, súd bol schopný urobiť dostatočnú predstavu o jeho majetkových pomeroch. Dovolací súd nad\nrámec uvedeného dopĺňa, že princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých\npríjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného\nvymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa\n(porovnaj bod 23. odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/14/2021 z 31. marca 2021).\n17.2. Vychádzajúc z uvedeného napadnuté rozhodnutie z formálneho hľadiska spĺňa podľa názoru\ndovolacieho súdu náležitosti odôvodnenia rozhodnutia v súlade s § 393 ods. 2 CSP, odvolací súd sa\ndostatočne a zrozumiteľne vysporiadal so situáciou, že otec súdu síce predložil dôkazy o výške svojich\npríjmov, avšak z týchto dôkazov vyplýva, že príjmy z podnikania sú neprimerane nízke vzhľadom na\n\nvykonávanú činnosť, odvolací súd si preto ustálil potencionálny čistý príjem otca. Z takto koncipovaného\nodôvodnenia je zrejmé, na základe akých úvah dospel odvolací súd k záveru, že sa pri určení výšky\nzvýšeného výživného uplatnil princíp potencionality príjmu otca a zároveň je zrejmá aj výška a druh\npríjmu otca, z ktorého odvolací súd následne stanovil výšku zvýšeného výživného na dieťa.\n18. V reakcii na dovolacie argumenty dovolateľa dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania\npodľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil\npodľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, pričom to\nrozhodne nie je tento prípad. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že nedostatočne\nzistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 420\npísm. f) CSP. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že\ndovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06).\n19. Z týchto dôvodov dovolací súd uzatvára, že otec nedôvodne namieta existenciu procesnej vady\nkonania uvedenej v § 420 písm. f) CSP.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a), b) CSP\n20. Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje i z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP. Aby na základe\ndovolania podaného podľa tohto ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené\nmeritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci\n(§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce\nniektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne\nodôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach §\n431 až § 435 CSP (porovnaj 2Cdo/203/2016, 6Cdo/113/2017, 7Cdo/95/2017). K posúdeniu dôvodnosti\ndovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení)\nmôže dovolací súd pristúpiť, len ak sú splnené uvedené predpoklady (po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania). Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku, podobne\nako predchádzajúca právna úprava, totiž dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n21. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n22. Pre všetky tri procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, [teda aj pre\n§ 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP, na ktoré ustanovenie poukázal dovolateľ (bod 3.2., 3.3.)] má\nmimoriadny význam obsah pojmu „právna otázka\" a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje\nv dovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie\nskutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o\notázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného\nzákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo\nna aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Pritom sama polemika dovolateľa s právnymi\nnázormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia nezodpovedajú\nkritériu danému týmto ustanovením (1Cdo/51/2017, 2Cdo/71/2018, 3Cdo/172/2018, 4Cdo/95/2017,\n5Cdo/87/2017, 6Cdo/128/2017, 7Cdo/99/2018, 8Cdo/169/2018). Ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť\nktorého vyvodzuje z tohto ustanovenia, nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže uskutočniť\nmeritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade nemôže svoje\nrozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach (o tom, ktorú právnu otázku mal dovolateľ na\nmysli). Ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu (3Cdo/141/2018).\n23. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky relevantnej podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP\ndovolací súd nemôže pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok,\nktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať\" aktivitu dovolateľa\n(advokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje dovolateľa); v opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil\n\nprocesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum, priečiaci sa koncepcii právnej úpravy dovolania a\ndovolacieho konania.\n24. V neposlednom rade je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Rovnako tak je\nviazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).\n25. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, by teda mal dovolateľ a/\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť\n(a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa\nriešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nc/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená.\n26. Z dovolania (bod 3.2. a 3.2.1.) vyplýva, že dovolateľ za nesprávne právne posúdenie, pri ktorom sa\nmal odvolací súd odkloniť pri posudzovaní kritérií pre určenie výživného a pri stanovení potencionálneho\npríjmu dovolateľa, nevyplýva konkrétne ktorou „právnou\" otázkou (odvolacím súdom riešenou odlišne od\nustálenej praxe dovolacieho súdu) bola podľa jeho názoru založená prípustnosť ním podaného dovolania\nv zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP. V dôsledku nevymedzenia právnej otázky relevantnej v zmysle\ntohto ustanovenia neboli dané predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu.\n26.1. Obsah dovolania (§ 124 CSP) nasvedčuje tomu, že z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľ\npri posúdení kritérií výživného označil odklon od rozhodnutia publikovaného v Zbierke rozhodnutí a\nstanovísk pod č. R 14/1966, ako aj rozhodnutia sp. zn. 5Cdo/87/2017 alebo 3Cdo/226/2017 a pri\nstanovení jeho potencionálneho príjmu odklon od rozhodnutia publikovaného v Zbierke rozhodnutí a\nstanovísk pod č. R 5/1969.\n27. Pokiaľ dovolateľ pri posúdení kritérií výživného označil rozhodnutie publikované v Zbierke rozhodnutí\na stanovísk pod č. R 14/1966, ako aj rozhodnutia sp. zn. 5Cdo/87/2017 a 3Cdo/226/2017, tieto skutkovo\na právne nesúvisia s riešením právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu\ns posudzovanou vecou. Dovolateľ konštatuje, že aplikácia odporúčacej tabuľky vytvorenej pre potreby\nsúdov v Českej republike v podmienkach Slovenskej republiky bola nesprávna. Označené rozhodnutia\nvšak neriešili a neposudzovali aplikáciu a interpretáciu takejto tabuľky. Rozhodnutie publikované v\nZbierke rozhodnutí a stanovísk pod č. R 14/1966 sa zaoberalo kritériami pri posudzovaní odôvodnených\npotrieb dieťaťa. Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/87/2017 z 29. novembra 2017 sa netýkalo\nzvýšenia výživného, ale úpravy styku, pričom dovolací súd dovolanie odmietol ako procesne neprípustné\nbez toho, aby skúmal vecnú správnosť napádaného rozsudku odvolacieho súdu. Druhé označené\nuznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/226/2017 z 28. februára 2018 sa síce týkalo zvýšenia\nvýživného, dovolací súd otcom podané dovolanie odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP ako\nprocesne neprípustné bez meritórneho prieskumu, pretože dovolateľ nedôvodne vyvodzoval prípustnosť\npodaného dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP z toho, čo nepredstavovalo riešenie právnych\notázok.\n28. Zároveň dovolateľ pri stanovení jeho potencionálneho príjmu vyvodzoval odklon od rozhodnutia\npublikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod č. R 5/1969 v tom, že odvolací súd sa\nnezaoberal na strane dovolateľa okolnosťami subjektívneho charakteru (vzdelanie, fyzická zdatnosť,\npracovné skúsenosti a pod.) ani objektívneho charakteru (existencia pracovných príležitostí primeraných\nvlastnostiam rodičov), pričom ani v tomto prípade právnu otázku nevymedzil.\n28.1. Rozhodnutie publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod č. R 5/1969 spočíva na právnom\nzávere „pro určení výše výživného k nezletilému díťeti jsou rozhodné reálné výdělečné schopnosti a\nmožnosti každého z rodičů, jež jsou dány nejen jejich subjektivnými vlastnostmi (fyzickou zdatností,\nvzděláním, pracovní skušeností a pod.), ale i okolnostmi objektívního rázu, zejména existencí pracovních\npříležitostí přiměřených uvažovaným vlastnostem rodičů\".\n28.2. Odvolací súd pri zvýšení výživného na dieťa najskôr zhodnotil komplexné zmeny pomerov na\nstrane všetkých zainteresovaných na výživnom, a teda nielen na strane povinného. Odvolací súd pritom\nvychádzal z odôvodnených (zmenených) potrieb účastníkov konania od poslednej úpravy výživného v\nroku 2017. U maloletého konštatoval postup na 2. stupeň základnej školy a vychádzal z preukázaných\nvýdavkov na dieťa (bod 18.3. a 19. odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia). Ďalej zohľadnil na strane\nmatky výrazný nárast príjmu z dôvodu zvýšenia akademického vzdelania a osobnú starostlivosť o\nmaloletého. Zároveň prihliadol na možností a schopností povinnej osoby, i zmenu pomerov na strane\notca, ako osoby, ktorá je povinná výživné platiť (bod 18.3 odôvodnenia odvolacieho súdu). Rovnako tu na\n\nzáklade vykonaného dokazovania dospel k záveru, že aj na strane otca došlo k zmene pomerov, a to aj\nnapriek tomu, že deklaroval iba minimálny príjem ako samostatne zárobkovo činná osoba, preto vyčíslil\npotencionálny príjem a v neposlednom rade prihliadol na ďalšiu vyživovaciu povinnosť a nadobudnutie\nspoluvlastníckeho podielu k bytu, v ktorom má domácnosť a k nehnuteľnostiam v kat. území F. (body\n18.4., a 27.1. odôvodnenia odvolacieho súdu). Následne odvolací súd zohľadnil okrem už uvedeného\naj skutočnosť, že otec v konaní nepreukázal zdroj príjmov za účelom uspokojovania svojich potrieb,\nrelevantný príjem z daňových dokladov nevyplýva, neuviedol žiadne prekážky týkajúce sa zabezpečenia\nvlastného pravidelného príjmu, pričom otec je zdravý a dosiahol vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa\n(body 25.3. a 25.4. odôvodnenia odvolacieho súdu).\n28.3. Vo vzťahu k dovolateľom označenému judikátu R 5/1969 je potrebné uviesť, že odvolací súd v\nprejednávanej veci posudzoval zmenu pomerov na strane účastníkov konania ako predpokladu pre\nzvýšenie výživného na základe skutočného stavu a aplikácie príslušných právnych predpisov ust. § 62\nods. 1 a 2, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, zohľadniac osobitosti tohto konkrétneho prípadu, čo\nnie je v rozpore s citovaným rozhodnutím. Najvyšší súd rovnako dáva do pozornosti dovolateľa viaceré\nrozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa otázkou potencionality a fakticity príjmu povinného, majúce\nsúvis s prípadným zbavením sa výhodnejšieho zdroja príjmu, už zaoberali, aj keď v iných skutkových\nsúvislostiach (napr. 1Cdo/165/2017, 3Cdo/236/2018).\n29. Pokiaľ dovolateľ výhradne poukazoval na vyššie uvedené judikáty a uznesenia najvyššieho súdu,\nbez vymedzenia v čom sú skutkovo obdobné v komparácii s predmetnou vecou, a v čom sú kardinálne\npre riešenie predmetnej veci, neboli splnené predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho\nprieskumu.\n30. Z dovolania (bod 3.3.) vyplýva i vyvodzovanie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP,\nv rámci ktorého koncipoval právnu otázku: „Či súd má v danom prípade pri určení výživného vychádzať\nz čistého príjmu povinného rodiča alebo hrubého príjmu povinného?\" Nevyhnutnou podmienkou\nprípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je, že sa týka právnej otázky, na riešení\nktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie. Toto ustanovenie dopadá len na takú právnu otázku, ktorú:\na/ odvolací súd riešil [neponechal ju nepovšimnutou a pri svojich právnych úvahách nedotknutou, ale\nju riadne nastolil, vysvetlil jej podstatu, vyjadril vo vzťahu k nej svoje právne úvahy (prípadne možnosti\nodlišných prístupov k jej riešeniu) a vysvetlil jej riešenie a tiež dôvody, so zreteľom na ktoré zvolil práve\nriešenie, na ktorom založil svoje rozhodnutie], a b/ (zároveň) dovolací súd ešte neriešil. Otázka, ktorou\nsa strany sporu, prípadne aj súd v konaní síce zaoberali, na vyriešení ktorej ale nie je v konečnom\ndôsledku založené dovolaním napadnuté rozhodnutie, nie je relevantná v zmysle tohto ustanovenia\n(3Cdo/214/2018).\n31. K spôsobu, ktorým dovolateľ v danom prípade odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 421 ods.\n1 písm. b) CSP najvyšší súd uvádza, že rozhodnutiu všeobecného súdu v civilnom sporovom konaní (a\ntiež aj v civilnom mimosporovom konaní) spravidla predchádza riešenie celého radu procesnoprávnych\na hmotnoprávnych otázok s rôznym významom pre rozhodnutie. Na podklade ich postupného riešenia\ncivilný súd niektorým otázkam priznáva relevanciu, iné posudzuje ako bezvýznamné pre svoje\nrozhodnutie. Právna otázka relevantná podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP musí byť preto v dovolaní\nvymedzená jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý dovolaciemu súdu umožňuje prijať záver\no tom, konkrétne o ktorú otázku dovolateľovi ide a či vo vzťahu k nej je daná prípustnosť (a v prípade\nprípustnosti aj dôvodnosť) dovolania. Je potrebné si uvedomiť, že dovolanie je mimoriadny opravný\nprostriedok, nie „ďalšie odvolanie\" (2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016,\n8Cdo/67/2017). Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako ďalší „odvolací súd\", resp. súd, ktorý by mohol\na mal posúdiť všetko, čím sa zaoberali súdy oboch inštancií; nemôže preto posudzovať všetky otázky,\nktoré pred ním riešili tieto súdy (inak by sa stieral rozdiel medzi prvoinštantným, odvolacím a dovolacím\nkonaním). Treba tiež zdôrazniť, že dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci\n(§ 421 ods. 1 CSP) nie je možné interpretovať a uplatňovať rovnako, ako odvolací dôvod podľa § 365\nods. 1 písm. h) CSP (8Cdo/140/2018, 8Cdo/157/2018, 7Cdo/203/2019). Dovolací súd už opakovane\nuviedol, že v súvislosti s posudzovaním prípustnosti dovolania nie je oprávnený a ani povinný zakladať\nsvoje úvahy na domnienkach alebo predpokladoch o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli pri\nsvojej argumentácii, že ide o právnu otázku, dosiaľ dovolacím súdom neriešenú (§ 421 ods. 1 písm.\nb) CSP). Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie\nsprávnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého\n\nproblému, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 písm. b) CSP (m.\nm. 3Cdo/28/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017, 8Cdo/50/2017, 8Cdo/78/2017).\n32. V neposlednom rade dovolací súd k otázke určenia výšky, či zvýšenia výživného poukazuje na\nuž skôr prijaté právne závery najvyššieho súdu vyjadrené v rozhodnutiach sp. zn. 8Cdo/50/2017,\n3Cdo/88/2017, 3Cdo/87/2017, 3Cdo/226/2017, 3Cdo/236/2018, 8Cdo/177/2020, 4Cdo/271/2020. Podľa\nustálenej praxe najvyššieho súdu určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko\nindividuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s\nokolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti\n(napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a\nďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujúc sa od prípadu k prípadu. Každé jedno rozhodnutie\no výživnom je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za\npravidlo pre iné prípady (porovnaj 5Cdo/87/2017, 3Cdo/226/2017). Pokiaľ účelom § 421 ods. 1\npísm. b) CSP zo širších hľadísk je tiež to, aby sa vyriešením niektorej, dosiaľ ešte dovolacím súdom\nnevyriešenej, právnej otázky vytvorila a ustálila rozhodovacia prax dovolacieho súdu, je namieste\nkonštatovanie, že vyriešením takto vysoko individuálnej otázky (akou je určenie konkrétneho rozsahu\nvyživovacej povinnosti) sa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax do volacieho súdu. Pri\nposúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného postupujú totiž súdy vždy\ndiferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach (porovnaj\n8Cdo/50/2017, 3Cdo/226/2017, 3Cdo/88/2017). V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej\nvýšky výživného zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy (porovnaj 3Cdo/226/2017).\n33. V prejednávanej veci z obsahu spisu aj z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že\nsúd pri zvýšení výživného na dieťa dôsledne aplikoval pravidlá určenia vyživovacej povinnosti rodičov\nk deťom určené v § 62, § 75 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Predpokladom zmeny výživného je\nvýrazná a trvalá zmena pomerov, ktorou môže byť podstatne vyšší vek a s tým spojený nárast\nnevyhnutných životných nákladov, nástup do školy vyššieho stupňa, podstatná zmena pravidelného\npríjmu rodičov, zmena zdravotného stavu alebo zmena počtu vyživovacích povinností, keď posúdením\nvšetkých zmien v pomeroch oboch účastníkov konania od poslednej úpravy výživného sa sleduje zámer,\naby došlo k spravodlivému vyhodnoteniu, či je skutočne zmena súdneho rozhodnutia dôvodná. Uvedené\npredpoklady boli v konaní preukázané. Pri ustálení výšky výživného odvolací súd vychádzal zo zistených\nmajetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnili dlhodobú osobnú starostlivosť matky o\ndieťa, prihliadol na vek maloletého, prestup na 2. stupeň základnej školy a jeho odôvodnené potreby.\nSúbežne skúmal pomery oboch rodičov, ich majetkové a zárobkové pomery, ako aj ich schopnosti\na možnosti, ich ďalšie vyživovacie povinnosti. Odvolací súd vo svojom odôvodnení aj primeraným\nspôsobom reagoval na odvolaciu argumentáciu otca (pozri bod 21. až 24. odôvodnenia odvolacieho\nsúdu).\n34. Pokiaľ otec v podanom dovolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom otázky\nz akého príjmu (čistého či hrubého) sa má vychádzať pri určení výživného, túto otázku odvolací súd\nani explicitne neriešil. Možno preto konštatovať, že rozhodnutie odvolacieho súdu ani nezáviselo od\nvyriešenia tejto otázky.\n35. Dovolací súd na tomto mieste považuje za potrebné tiež zdôrazniť aj to, že dovolacie konanie má\nod účinnosti Civilného sporového poriadku povahu procesu rigoróznejšieho a odborne náročnejšieho\ntypického v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Spracovaniu dovolania a celkovej\nkvalite zastupovania dovolateľa musí advokát nevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Z hľadiska\nposúdenia prípustnosti dovolania je teda podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom\nupraveným v zákone (§ 431 až § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a\npredpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\npodrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní.\n36. Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že ani na podklade dovolania otca podľa\n§ 421 ods. 1 CSP nemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum.\n37. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou\nosobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa\n\n§ 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími\ndôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP.\n38. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené odmietol dovolanie otca podľa § 447 písm. c) CSP\n(dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP), a vo zvyšku podľa § 447 písm. f) CSP (dovolanie podľa § 421\nods. 1 písm. a), b) CSP).\n39. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n40. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}