{"guid": "534051f4-f111-48fb-89df-4cada2011477:810c5322-742c-4b85-a7ac-a3d509b090f5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121297809.1", "spisova_znacka": "7Cdo/94/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/94/2023 z 26. 11. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2024, sp. zn. 7Cdo/94/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:6121297809.1", "identifikacne_cislo": "6121297809", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2024-11-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-k", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/810c5322-742c-4b85-a7ac-a3d509b090f5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121297809.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6121297809.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6121297809.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/94/2023\n6121297809\n26. 11. 2024\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2024:6121297809.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Domová správa, s.r.o., Trnava, Tehelná 3/A, IČO:\n36 248 461, zastúpeného Palkovič advokátska kancelária s.r.o., Trnava, Kapitulská 20, IČO: 47 255\n609, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpeného\nadvokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186,\no zaplatenie sumy 202 011,37 eur s príslušenstvom, evidovaného na Okresnom súde v Žiline pod\nsp.zn.51Csp/46/2021, v konaní o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 28. októbra\n2022 č. k. 8CoCsp/44/2022-438, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobcovi priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného\nsúdu Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 28. apríla 2022, č.k. 51Csp/46/2021-343, ktorým uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 202.011,37 Eur spolu s úrokom z omeškania\nvo výške 5 % ročne zo sumy 202.011,37 Eur od 15.10.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku a súčasne priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov\nprvoinštatnčného konania v rozsahu 100%. Odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100%.\n2. Súd prvej inštancie zistil nasledujúci skutkový stav: Zo zmluvy o úvere z 22. augusta 2013 č. 410\n309 v znení jej Dodatku č. 1 z 07. marca 2014 vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,\nadresa: M. R. Štefánika 18, 20, 22, 24, 26, v Seredi zastúpení správcom bytového domu Domová správa\nTrnava, s.r.o. (právny predchodca žalobcu) uzatvorili so spoločnosťou Sberbank Slovensko, a.s. ako\nprávnym predchodcom žalovanej zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo\nvýške 1 001 026 eur, ktorého účelom bolo financovanie, prípadne refinancovanie investičných nákladov\nsúvisiacich s obnovou bytového domu. Dodatkom č. 1 z 07. marca 2014 došlo k navýšeniu úveru na\nsumu 1 047 900 eur. Vyčerpanú sumu sa žalobca zaviazal splácať v 293 mesačných splátkach úveru\na v splátkach úrokov, splatných k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca vo výške v zmysle čl.\n5 tejto zmluvy, pričom výška poslednej splátky úveru bude úročená bankou s ohľadom na skutočný\nzostatok poskytnutého úveru a úrokov vo výške zostatku pohľadávky banky. Dátum prvej splátky úveru\nbol dňa 20. apríla 2014 a konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 20. augusta 2038. Podľa\nčlánku 5 Splácanie, predčasná splatnosť bodu 5.4. Dodatku č. 1 k zmluve o úvere uzatvorenej dňa 22.\naugusta 2013, dlžník má právo požiadať veriteľa o predčasné splatenie úveru alebo jeho časti aj pred\nuplynutím dňa konečnej splatnosti úveru dohodnutej v čl. 1 tejto zmluvy. Dlžník je povinný veriteľovi\npredložiť žiadosť o predčasné splatenie písomne, v lehote najmenej 30 (tridsiatich) bankových dní pred\nzamýšľaným predčasným splatením. V prípade predčasného splatenia úveru alebo jeho časti je dlžník\npovinný zaplatiť veriteľovi poplatok za predčasné splatenie úveru podľa aktuálne platného Sadzobníka\n\npoplatkov. Podľa Potvrdenia o zostatku úveru a Súhlasu s predčasným splatením úveru vystaveného\nžalovanou dňa 21. júla 2019 sa zmluvné strany zmluvy o úvere dohodli na ukončení zmluvy o úvere č.\n410 309 uzatvorenej dňa 22. augusta 2013. Banka týmto potvrdila, že klient má ku dňu 28. júla 2019\nzostatok na úvere: istina 969 223 eur, úrok 2 114,35 eur, poplatok za predčasné splatenie 48 461,15\neur, spolu 1 019 798,50 eur. Banka zároveň vyjadrila súhlas s úplným predčasným splatením úveru\nku dňu predčasnej splatnosti. Výzvou z 07. októbra 2019 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu\nvyzval žalovanú na zaplatenie sumy 211 703,60 eur z titulu bezdôvodného obohatenia v lehote do 3\ndní od doručenia výzvy, pričom podľa potvrdenia bola zásielka vydaná adresátovi dňa 09. októbra 2019.\nZ výpisov z účtu žalobcu mal súd preukázané, že žalobca na úver splatil žalovanej sumu celkom 1\n259 603,60 eura a žalovaná poskytla žalobcovi sumu 1 047 900 eur. Žalovaná predložila Štandardné\neurópske informácie o úvere z 22. augusta 2013 a zo 07. marca 2014, ktoré dokumenty neobsahujú\npodpisy zmluvných strán.\n3. Podľa súdu prvej inštancie keďže predmetom zmluvy o úvere bolo poskytnutie peňažných prostriedkov\npráve na také účely ako to predvída ust. § 24a zákona o spotrebiteľských úveroch, na takýto úver sa\npotom vzťahujú okrem iných aj ust. § 9 ods. 2 písm. j) a § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.\nJednou z náležitostí úverovej zmluvy, predmetom ktorej je poskytnutie úveru na opravu, rekonštrukciu\nalebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu poskytované\nvlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu, ktorý nie je spotrebiteľským\núverom, je teda v zmysle § 24a zákona o spotrebiteľských úveroch i náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm.\nj) zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. okrem iného uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ\nzaplatiť. Konštatoval, že v rozpore s § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva\nneobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase\nuzatvorenia zmluvy, pričom tento nedostatok sankcionuje zákon bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou\núveru (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Podľa názoru súdu prvej inštancie zákon\nvýslovne požaduje v zmluvách uvádzať celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Zároveň zákon\npriamo ustanovuje, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (rovnako ako RPMN), uvedená v\nzmluve, má byť výsledkom výpočtu, je zrejmé, že musí ísť o konkrétny údaj. Podľa § 2 písm. h) zákona\no spotrebiteľských úveroch celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sa rozumie súčet celkovej\nvýšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom\na ktorá predstavuje obsahovú obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. j)\nzákona o spotrebiteľských úveroch). Aj zo znenia tohto ustanovenia je zrejmé, že pôjde o jednu číslicu\nvyjadrujúcu výsledok - súčet a súd mal za to, že musí ísť o konkrétny výsledok matematickej operácie.\n4. Súd prvej inštancie k argumentácii žalovanej rozsudkom SDEÚ vo veci Home Credit Slovakia, a.s.\nproti U. Y. poukázal, že Súdny dvor v rozsudku konštatoval, že nie je nevyhnutné, aby náležitosti zmluvy\no spotrebiteľskom úvere vyžadované smernicou o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, boli obsiahnuté\nv jedinom dokumente. Podmienkou pre uvedený záver však je, že zmluva o spotrebiteľskom úvere\nbude obsahovať jasné a zrozumiteľné odkazy na iné písomnosti alebo iné trvalé nosiče obsahujúce\ntieto náležitosti a že zároveň tieto iné písomnosti alebo iné trvalé nosiče boli skutočne odovzdané\nspotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami\na povinnosťami. Musí byť uskutočnená riadna inkorporácia takýchto dokumentov do zmluvy - jasný,\nzrozumiteľný a transparentný odkaz na všetky dokumenty tak, aby bolo zjavné, o ktoré konkrétne\ndokumenty ide a musí byť jednoznačne uvedené, že sú súčasťou zmluvy a v akom rozsahu. V\nzmysle citovaného rozsudku je nevyhnutné zabezpečenie riadneho a preukázateľného informovania\nspotrebiteľov o obsahu zmluvných dojednaní obsiahnutých v predmetných obchodných podmienkach.\nVeritelia sú povinní preukázať, že obchodné podmienky, resp. iné dokumenty obsahujúce podstatné\nnáležitosti zmluvy sú spotrebiteľovi známe, resp. že boli k zmluve priložené, a to tak, aby sa spotrebiteľ\nmohol pred uzavretím zmluvy skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami. Musí\nísť o jasný prejav vôle začleniť obchodné podmienky či vedľajšie písomnosti do zmluvy a jasné a\nzrozumiteľné odkazy na všetky vedľajšie písomnosti (transparentnosť odkazu), ako aj ich odovzdanie\nspotrebiteľovi pred uzatvorením zmluvy. V spore nebolo preukázané, že údaj o celkovej čiastke, ktorú\nmá dlžník zaplatiť, bol súčasťou inej listiny, ktorá by tvorila neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere,\nv zmluve o úvere sa nenachádzal odkaz na taký dokument, ktorý mal byť žalobcovi odovzdaný.\nTento dokument, ktorým mali byť (Štandardné európske informácie o úvere) predložený žalovanou v\nkonaní, nie je ani podpísaný žiadnou zmluvnou stranou a nebolo preukázané, že by bol odovzdaný\nžalobcovi. Zároveň konštatoval, že návrhom žalovanej na dokazovanie výsluchom svedkov, pracovníkov\npredchodcu žalovanej ku kontraktačnému procesu pri uzatváraní predmetnej zmluvy nevyhovel. Mal za\n\nto, že bez ohľadu na to, čo by vyplynulo z ich výsluchov, nemalo by vplyv na skutočnosť, že zmluva\npožadovaný údaj o celkovej čiastke neobsahuje a ani sa v nej nenachádza odkaz na iný dokument - v\ntomto prípade Štandardné európske informácie o úvere, v ktorom by tento údaj mohol byť obsiahnutý.\nĎalej pripomenul, že právny predchodca žalovanej konal ako banka, ktorej predmetom činnosti bolo\nposkytovanie úverov, musí konať s odbornou starostlivosťou v priebehu celého trvania zmluvného\nvzťahu, teda predovšetkým pri koncipovaní zmluvných dokumentov, pričom jej musia byť ustanovenia\nzákona o spotrebiteľských úveroch ako takejto osobe známe, keď navyše je v záhlaví zmluvy uvádzané,\nže sa uzatvára podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Prvoinštančný súd nevidel ani\nrozpor s dobrými mravmi či zneužitie práva. Pokiaľ si žalobca ako zástupca vlastníkov bytov uplatňuje\npráva vyplývajúce mu zo zákona v súvislosti s porušením povinností žalovanej (i v prípade, ak by zo\nstany žalobcu došlo k zanedbaniu jeho povinností), nemožno uvedené považovať za konanie v rozpore\ns dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov vyhodnotil úver za bezúročný a bez poplatkov.\n5. Následne súd prvej inštancie sa vyjadril aj k námietke premlčania. Žalobca sa o bezdôvodnom\nobohatení žalovanej dozvedel dňa 07. októbra 2019, kedy splnomocnil právneho zástupcu na\nzastupovanie a ktorým dňom je datovaná výzva adresovaná žalovanej na vydanie bezdôvodného\nobohatenia. Týmto dňom začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba. Žalovaná nepreukázala,\nže by sa žalobca o bezdôvodnom obohatení dozvedel skôr. Žaloba žalobcu bola podaná na Okresný súd\nv Banskej Bystrici dňa 20. apríla 2021. Žalobca tak podal žalobu v subjektívnej dvojročnej premlčacej\ndobe. Námietku premlčania vznesenú žalovanou s poukazom na trojročnú objektívnu premlčaciu dobu\nnepovažoval za vznesenú dôvodne, pretože žaloba bola podaná dňa 20. apríla 2021 a k preplateniu\nistiny úveru došlo až platbou z 28. júna 2019. Žalobca teda podal žalobu v subjektívnej aj objektívnej\npremlčacej dobe.\n6. Odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovým a právnym posúdením súdu prvej inštancie. Odôvodnenie\npovažuje za riadne a presvedčivé. Súhlasil s názorom prvoinštančného súdu o nevykonaní výsluchov\nosôb, ktoré boli prítomné pri kontrakčnom procese, keďže čokoľvek by z nich vyplynulo, nemalo vplyv\nna to, že zmluva požadovaný údaj o celkovej čiastke neobsahuje a ani sa v nej nenachádza odkaz\nna iný dokument. Podľa neho je nepodstatné, či veriteľ v rámci rokovania o poskytnutí úveru ústne\noznámi druhej zmluvnej strane náležitosti, ktoré musia byť podľa zákona súčasťou písomnej zmluvy.\nTakýto naznačovaný výklad by vo svojich dôsledkoch znamenal, že v rámci uzatvárania zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere by bolo dostačujúce, aby sa spotrebiteľovi dostalo ústnych informácií o niektorých\n(ba i všetkých) obligatórnych náležitostiach úverovej zmluvy. Neudržateľnosť (pre priamy rozpor s\nprávnou koncepciou založenou na povinnej písomnej zmluve s obligatórnymi náležitosťami) takéhoto\nprístupu je viac ako zrejmá. K námietke uvedenia údaja o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ\nzaplatiť zdôraznil správnosti záveru súdu prvej inštancie odvolací súd poukázal na znenie ust. § 9\nods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ako aj čl.\n10 ods. 2 písm. g) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23. apríla 2008\n(ďalej len „Smernice“), ktorá bola zákonom o spotrebiteľských úveroch transponovaná do právneho\nporiadku Slovenskej republiky), ktoré vyžaduje uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,\nvypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Keďže zákon priamo ustanovuje,\nže celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (rovnako ako RPMN), uvedená v zmluve má\nbyť výsledkom výpočtu, je zrejmé, že musí ísť o konkrétny údaj. Zákon o spotrebiteľských úveroch\npriamo vyžaduje uvedenie tohto výpočtu v zmluve, pričom ide o kogentné ustanovenie. Aj z čl. 3\npísm. h) Smernice vyplýva, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky\núveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom a teda údaj definovaný jedným/jediným\nčíslom. Uvedený nedostatok má pritom v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských\núveroch, ktorý sa prostredníctvom § 24a zákona o spotrebiteľských úveroch aplikuje i na úvery na\nopravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva\ndomu poskytované vlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu, ktoré nie sú\nspotrebiteľským úverom, za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.\n7. Odvolací súd považoval právne posúdenie námietky premlčania za správne aj z pohľadu ustálenej\nsúdnej praxe, keď je potrebné vychádzať zo skutočnej, nie z predpokladanej vedomosti oprávneného\no tom, že na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo a kto ho získal. Žalobca v\nkonaní uviedol, že sa žalovaná na jeho úkor bezdôvodne obohatila čo sa dozvedel po porade so\nsvojim právnym zástupcom. Logickým následkom zistenia takýchto vedomostí bolo udelenie plnej moci\nprávnemu zástupcov, v ktorý deň bola podaná aj výzva adresovaná žalovanej na vydanie bezdôvodného\n\nobohatenia. Žalovaná nepreukázala, že by sa žalobca o bezdôvodnom obohatení dozvedel skôr.\nNásledne pripomenul, že v zmysle ustálenej súdnej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“) dôkazné bremeno vo vzťahu k tejto skutočnosti zaťažovalo žalovanú. Záverom\nuviedol, že pokiaľ si žalobca ako zástupca vlastníkov bytov uplatňuje právo vyplývajúce mu zo zákona\nv súvislosti s porušením povinností žalovanej, nemožno uvedené považovať za konanie v rozpore\ns dobrými mravmi. Kto iný, ako poskytovateľ bankového úveru so všetkým odborným aparátom a\nzázemím, ktorý v plnej miere pripravuje zmluvnú dokumentáciu, by pritom mal garantovať rešpektovanie\nzákonných ustanovení; o to viac, že ich dodržiavanie je súčasťou bankového dohľadu.\n8. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná včas dovolanie z dôvodov uvedených v § 420 písm. f) a § 421\nods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Úvodom zopakovala\nskutkové okolnosti prípadu a pripomenula, že úverový vzťah trval šesť rokov, počas ktorých žalobca a ani\njeho právny predchodca nerozporovali žiadnu náležitosť zmluvy o úver alebo iné dohodnuté podmienky.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP uviedla , že úveroví dlžníci boli počas kontraktačného\nprocesu a trvania úverového vzťahu zastúpení profesionálom. Za týchto okolností nie je namieste striktne\ntrvať na tom, že údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, má byť v zmluve o úvere uvedený\nako jedno konkrétne číslo. V tomto prípade si ako veriteľ splnil všetky informačné povinnosti vyplývajúce\nz § 4 ods. 1 a 2 ZoSÚ, a to odovzdaním formulára pre štandardné európske informácie. Preto navrhla aj\nvýsluch osôb zúčastnených na kontraktačnom procese, ktorý mal preukázať či správcovi boli potrebné\ninformácie oznámené pred uzavretím zmluvy o úvere ústne a zároveň aj na trvalom nosiči, tak ako to\nvyžaduje rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti U.\nY., C-42/15. Výsluch bol oboma súdmi zamietnutý.\n9. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP uviedla právne otázky, ktoré dovolací\nsúd vyriešil nesprávne a ktoré neboli podľa nej vyriešené v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu:\n1. „Vyžaduje § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, aby bola\ncelková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, uvedená v zmluve o úvere ako jedno konkrétne číslo?“.\n2. „Je požiadavka podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere\nzachovaná aj vtedy, ak celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nie je uvedená v zmluve o\núvere ako jedno konkrétne číslo, avšak spotrebiteľ môže zistiť rozsah svojho záväzku z iných údajov\nobsiahnutých v zmluve o úvere?“\n3. „Je v súlade s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) a so základným princípom zákazu zjavného zneužitia\npráva (čl. 5 CSP), ak spotrebiteľ, prostredníctvom správcu, podá žalobu o vydanie bezdôvodného\nobohatenia z titulu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu celkovej čiastky, ktorú musí\nspotrebiteľ zaplatiť, v zmluve o úvere, ak bol pri kontraktácii zastúpený správcom, zmluvu riadne\nplnil, počas trvania zmluvného vzťahu nenamietal absenciu tejto náležitosti a poskytnutý úver splatil\npredčasne na vlastnú žiadosť?“\n10. Nastolené otázky mali byť podľa nej s poukazom na argumentáciu a citovanú judikatúru a jej\npredsúdnu argumentáciu vyriešené nasledovne:\n1. „Ustanovenie § 9 ods. 1 písm. j) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nevyžaduje,\naby bola celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, uvedená v zmluve o úvere ako jedno konkrétne\nčíslo.“\n2. „Požiadavka podľa § 9 ods. 1 písm. j) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere\nje zachovaná aj vtedy, ak celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť nie je uvedená v zmluve o\núvere ako jedno konkrétne číslo, avšak spotrebiteľ môže zistiť rozsah svojho záväzku z iných údajov\nobsiahnutých v zmluve o úvere.“\n3. „Nie je v súlade s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) a so základným princípom zákazu zjavného zneužitia\npráva (čl. 5 CSP), ak spotrebiteľ, prostredníctvom správcu, podá žalobu o vydanie bezdôvodného\nobohatenia z titulu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu celkovej čiastky, ktorú musí\nspotrebiteľ zaplatiť v zmluve o úvere, ak bol pri kontraktácii zastúpený správcom, zmluvu riadne\nplnil, počas trvania zmluvného vzťahu nenamietal absenciu tejto náležitosti a poskytnutý úver splatil\npredčasne na vlastnú žiadosť“. Žalovaná navrhla, aby dovolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu tak, že žalobu zamietne a prizná jej nárok na náhradu trov prvoinštančného,\nodvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu.\n\n11. Žalobca navrhol, aby bolo dovolanie zamietnuté. Uviedol, zmluvnú dokumentáciu pripravoval\nprávny predchodca žalovanej, ktorý bol bankou poskytujúcou úvery na základe osobitnej licencie\nudelenej Národnou bankou Slovenska. Žalovaná mala viacero zamestnancov s právnym vzdelaním a\nšpecializované právne oddelenie. Súdne konanie nemá na úrok z omeškania žiadny vplyv. Podľa neho\nsa súdy oboch inštancii vysporiadali s obranou žalovanej, jasným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlili.\nSúdy správne vyložili predmetné slovné spojenie tak, že ide o jedno číslo, ktoré ak v zmluve uvedené nie\nje, je úver bez úrokov a poplatkov. Ak by sme prijali právnu argumentáciu žalovanej vo vzťahu k celkovej\nčiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nebol by dôvod ju neprijať aj vo vzťahu k iným podstatným\nnáležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere (zmluvy, na ktorú sa aplikujú niektoré ustanovenia zákona\no spotrebiteľských úveroch podľa § 24a), teda zmluva by nemusela obsahovať ani termín konečnej\nsplatnosti, celkovú výšku úveru, RPMN, resp. iné zákonom vyžadované údaje, ak by sa dali tieto\nabsentujúce údaje zistiť z iných údajov obsiahnutých v zmluve. Splnenie zákonných povinností podľa §\n4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch však žiadnym spôsobom nemodifikuje zákonné požiadavky\nna obsahové náležitosti samotnej zmluvy. Právny predchodca žalovanej mal pripraviť zmluvu tak, aby\nobsahovala všetky zákonom predpísané podstatné náležitosti. Žalovaná sa podľa neho prezentovanou\nobranou snaží napraviť pochybenia svojho právneho predchodcu v procese kontraktácie, čím sa snaží\nnedôvodne preniesť svoju zodpovednosť na žalobcu a predovšetkým na vlastníkov bytov v predmetnom\nbytovom dome. Následne zhrnul, že: „Ustanovenie § 9 ods. 1 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch\nv znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere vyžaduje, aby bola celková čiastka, ktorú musí\nspotrebiteľ zaplatiť, uvedená v zmluve o úvere ako jedno konkrétne číslo. Požiadavka § 9 ods. 1 písm.\nj/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, nie je zachovaná, ak\ncelková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nie je uvedená v zmluve o úvere ako jedno konkrétne\nčíslo, bez ohľadu na to, či spotrebiteľ môže alebo nemôže zistiť rozsah svojho záväzku z iných údajov\nobsiahnutých v zmluve.“ Vydanie bezdôvodného obohatenia nie je v rozpore s dobrými mravmi. Vzniklo\naž v okamihu, keď vlastníci zaplatili žalovanej viac, ako bola istina úveru, teda dňa 28. júna 2019.\nDo 28. júna 2019 právo na vydanie bezdôvodného obohatenia neexistovalo, teda nebolo možné ho\nvôbec realizovať, teda nemohlo byť vykonávané v rozpore s dobrým mravmi. Podľa jeho názoru právna\notázka č. 3 nemá pre rozhodnutie v tejto veci žiadny význam, pretože v žalovanou formulovanej otázke\nabsentujú podstatné skutkové okolnosti prípadu spočívajúce v tom, že vadná zmluva bola vypracovaná\nprávnym predchodcom žalovanej, teda za vznik sporu je primárne zodpovedný žalovaná ako právna\nnástupkyňa subjektu, ktorý zmluvu vypracoval.\n12. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že žalovaná dovolanie podala v stanovenej\nlehote (§ 427 ods. 1 CSP), strana sporu bola zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 CSP), v ktorej\nneprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP)\ndospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže žalovaná dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), strana sporu bola zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nviazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP), dovolanie podľa § 447, písm. f) CSP odmietol. Dovolací súd\nv zmysle § 451 ods.3 CSP stručne uvádza dôvod svojho rozhodnutia.\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n14. Podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku („CSP“) dovolanie je prípustné proti každému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n15. Žalovaná namietala vady v pri dokazovaní. Uviedla, že dlžníci boli počas celého kontrakčného\nprocesu zastúpení profesionálom a na preukázanie svojich tvrdení neúspešne navrhovala výsluch\nzúčastnených osôb na kontrakčnom procese.\n16. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v\ndôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny\n\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\n17. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na\nspravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n18. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom\n- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).\n19. V rozsahu žalovanou namietaných skutočností (vady v procese dokazovania ako aj svojvoľné\nskutkové závery nižších súdov) podľa názoru najvyššieho súdu odvolací (ale i prvostupňový, pozn.) súd\nreagoval primeraným a dostatočným spôsobom.\n20. K návrhu žalovanej, aby boli vypočuté osoby, ktoré sa zúčastnili kontraktačného procesu v prípade\ndotknutej zmluvy o úvere, odvolací súd uviedol, že ich výsluch nebol potrebný, pretože ani ich\nvýpovede nemohli nič zmeniť na jednoznačnom fakte, že samotná zmluva o úvere z 22. augusta 2013\nneobsahovala obligatórnu náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, t. j. uvedenie celkovej\nčiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia\nzmluvy. Práve táto okolnosť spôsobila bezúročnosť a bezpoplatkovosť posudzovaného úveru v zmysle §\n11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ. Odvolací súd v tejto súvislosti ďalej uviedol, že pre účely zistenej bezúročnosti\na bezpoplatkovosti posudzovaného úveru bolo nepodstatné, či veriteľ v rámci rokovania o poskytnutí\núveru ústne oznámil druhej zmluvnej strane náležitosti, ktoré musia byť podľa zákona súčasťou písomnej\nzmluvy. Dovolací súd sa s týmto záverom odvolacieho súdu stotožňuje.\n21. K námietke žalovanej, že súdy pri svojom rozhodovaní nezohľadnili pri svojom rozhodovaní ňou\npredložený formulár, z ktorého vyplývala celková čistka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť odvolací súd s\npoukazom na európsku judikatúru (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15) uviedol, že: „Pre zdôraznenie\nsprávnosti záveru súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na znenie ust. § 9 ods. 2 písm. j/\nzákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ako aj čl. 10 ods. 2 písm. g/\nSmernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008 /ďalej len „Smernice“/, ktorá\nbola zákonom o spotrebiteľských úveroch transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky),\nktoré vyžaduje uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov\nplatných v čase uzatvorenia zmluvy. Keďže zákon priamo ustanovuje, že celková čiastka, ktorú musí\nspotrebiteľ zaplatiť (rovnako ako RPMN), uvedená v zmluve má byť výsledkom výpočtu, je zrejmé, že\nmusí ísť o konkrétny údaj. Zákon o spotrebiteľských úveroch priamo vyžaduje uvedenie tohto výpočtu v\nzmluve, pričom ide o kogentné ustanovenie. Aj z čl. 3 písm. h/ Smernice vyplýva, že „celková čiastka,\nktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených\ns úverom a teda údaj definovaný jedným/jediným číslom.“(bod 45 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia)\n22. Pokiaľ žalovaná namietala, že úveroví dlžníci boli počas kontraktačného procesu a trvania úverového\nvzťahu zastúpení profesionálom a za týchto okolností nebolo namieste striktne lipnúť na tom, že údaj o\ncelkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, má byť v zmluve o úvere uvedený ako jedno konkrétne\nčíslo, odvolací súd (v podstate v zhode s prvostupňovým súdom) uviedol, že „Namietaný odvolací dôvod\nnie je podľa odvolacieho súdu naplnený. Pokiaľ si žalobca ako zástupca vlastníkov bytov uplatňuje právo\nvyplývajúce mu zo zákona v súvislosti s porušením povinností žalovaného (i v prípade, ak by zo strany\n\nžalobcu došlo k zanedbaniu jeho povinností), nemožno uvedené považovať za konanie v rozpore s\ndobrými mravmi. Skutkové okolnosti ohľadom zneužitia práva žalobcom nepovažoval odvolací súd za\ntaké, pre ktoré by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Súhlasne s rozsudkom Krajského\nsúdu Žilina sp. zn. 10CoCsp/48/2021 z 29.04.2022 zdôrazňuje, že žalovaný „vo vzťahu k dlžníkovi\nopakovane a rozsiahlo argumentuje súvislosťami profesionality a odbornej zdatnosti, ale vo vzťahu k\nveriteľovi (t.j. k sebe samému, resp. svojmu právnemu predchodcovi) sa o tejto okolnosti nezmieňuje. Kto\niný, ako poskytovateľ bankového úveru so všetkým odborným aparátom a zázemím, ktorý v plnej miere\npripravuje zmluvnú dokumentáciu, by pritom mal garantovať rešpektovanie zákonných ustanovení;\no to viac, že ich dodržiavanie je súčasťou bankového dohľadu“.“ (bod 51 odôvodnenia odvolacieho\nrozhodnutia).\n23. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalovaná neopodstatnene namietala, že\nodvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Prípustnosť\ndovolania z tohto ustanovenia preto nevyplýva.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n24. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku („CSP“) dovolanie je prípustné proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,\nak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n25. Podľa § 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť\niba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\n26. Podľa § 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia.\n27. Žalovaná nastolila nasledujúce právne otázky:\n1. „Vyžaduje § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, aby bola\ncelková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, uvedená v zmluve o úvere ako jedno konkrétne číslo?“.\n2. „Je požiadavka podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere\nzachovaná aj vtedy, ak celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nie je uvedená v zmluve o\núvere ako jedno konkrétne číslo, avšak spotrebiteľ môže zistiť rozsah svojho záväzku z iných údajov\nobsiahnutých v zmluve o úvere?“\n3. „Je v súlade s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) a so základným princípom zákazu zjavného zneužitia\npráva (čl. 5 CSP), ak spotrebiteľ, prostredníctvom správcu, podá žalobu o vydanie bezdôvodného\nobohatenia z titulu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu celkovej čiastky, ktorú musí\nspotrebiteľ zaplatiť, v zmluve o úvere, ak bol pri kontraktácii zastúpený správcom, zmluvu riadne\nplnil, počas trvania zmluvného vzťahu nenamietal absenciu tejto náležitosti a poskytnutý úver splatil\npredčasne na vlastnú žiadosť?“\n28. Dovolací súd konštatuje, že prípustné podľa § 421 ods. 1, písm. b) CSP je iba dovolanie ak právna\notázka od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, nebola ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu vyriešená. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu z 28. februára\n2024 sp. zn. 7Cdo/7/2023, ktorým dovolanie žalovanej zamietol a v ktorom rozsudku sa najvyšší súd\nako dovolací súd zaoberal totožnými právnymi otázkami v obdobnom spore totožnými stranami sporu,\nktorá skutočnosť vyplýva z bodu 12 tohto rozsudku. V uvedenom rozsudku bola vec posúdená v bodoch\n17,18,18.1.18.2,19 nasledovne:\n· 16: „ Nosné právne závery odvolacieho súdu (súvisiace predovšetkým s dovolacou otázkou 1/) spočívali\nv jeho názore, že eurokonformným výkladom ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) a § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ\n- v dôsledku absencie údaju o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť v posudzovanej zmluve o\núvere - sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tomto ohľade poukázal aj na čl. 3\npísm. h/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES a na jazykový výklad ustanovení § 2\n\npísm. písm. h) a § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, z ktorých bezpochyby vyplýva, že «ide o údaj už vypočítaný,\nteda jednoznačne vymedzený jedinou číselnou hodnotou, a nie že si ho má vypočítavať sám spotrebiteľ/\ndlžník. Zo žiadneho ustanovenia vnútroštátnej alebo „európskej“ legislatívy nie je možné vyvodiť, že\npostačuje, ak zmluva o (spotrebiteľskom) úvere obsahuje údaje, z ktorých je možné si vypočítať údaj\no celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť; ktorý výklad sa snaží tendenčne podsúvať žalovaný».\nV súvislosti so znením § 2 písm. písm. h) ZoSÚ a čl. 3 písm. h) Smernice tiež zdôraznil, že „má ísť o\nsúčet, t.j. údaj definovaný jedným/jediným číslom“. Uvedenie celkovej sumy, ktorú má dlžník/spotrebiteľ\nvrátiť, v zmluve o úvere považoval odvolací súd za určujúci údaj, na základe ktorého môže dlžník/\nspotrebiteľ posúdiť rozsah svojho záväzku. Ďalej uviedol, že «[i]de o „prosté“ pomerovanie dvoch čísel\n- sumy, ktorú dlžník od veriteľa dostane a sumy, ktorú mu musí vrátiť». V neposlednom rade uviedol, že\nžalovaná „ani v najmenšom nespochybňuje určujúci záver, že ním (resp. jeho právnym predchodcom)\npripravená a vypracovaná zmluva o úvere neobsahovala údaj o celkovej čiastke, ktorú má dlžník zaplatiť\na ani neodkazovala na žiadnu neoddeliteľnú súčasť zmluvy (na akomkoľvek médiu), kde by tento údaj\nbol vymedzený.» (body 15. až 20. odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia). Odvolacím súdom zvolenú\ninterpretáciu predovšetkým ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ považuje najvyšší súd za správnu a\nprávne konformnú.\n· 18. Dovolateľka s jazykovým výkladom odvolacieho súdu nesúhlasila z dôvodu, že zákon explicitne\nnevyžaduje, aby bola celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vymedzená v zmluve o úvere ako\njedno číslo. V tejto súvislosti poukázala na to, že spotrebiteľ si mohol rozsah jeho záväzku zistiť z iných\nzo zmluvy vyplývajúcich údajov (výšky a celkového počtu splátok a sadzby poplatku za spracovanie).\n· 18.1. Najvyšší súd si je vedomý, že súdna prax sa v otázkach obligatórnych náležitosti spotrebiteľských\nzmlúv stále (iba) dotvára, a to aj za pomoci eurokonformného výkladu nejasných/sporných ustanovení\nZoSÚ (pozri napr. R 49/2022, R 21/2023). O rozumnú interpretačnú spornosť, posudzujúc vec cez prizmu\nplatného práva v rozhodnom čase („de lege lata“), však môže ísť len veľmi ťažko v prípadoch, ak je\nzákonné ustanovenie z hľadiska jazyka, úmyslu zákonodarcu a eurokonformného výkladu vymedzené\ndostatočne; o takýto prípad ide aj v posudzovanej veci. „Prvosledovou metódou výkladu a uplatnenia\nvšeobecne záväzného právneho predpisu v materiálnom právnom štáte je metóda doslovného výkladu.\nAž tam a vtedy, kde a keď doslovným výkladom nemožno jednoznačne identifikovať subjekt, obsah\nalebo objekt právnej normy, sa v materiálnom právnom štáte možno odkloniť od doslovného výkladu\na nejasnosť právnej úpravy odstraňovať prostredníctvom inej metódy výkladu.“ (Drgonec, J. Ústava\nSlovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava : C. H. Beck, 2015. s. 131 a 133.).\n· 18.2. ZoSÚ v rozhodnom čase stanovil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať\n(tiež) celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase\nuzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň s nedodržaním tejto náležitosti, t .j., že zmluva\nneobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, stanovil dôsledok spočívajúci v tom, že\núver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (bod 15. a 15.1.). Zákon teda explicitne stanovil, že\ntáto náležitosť zmluvy o úvere musí byť uvedená priamo v texte zmluvy („zmluva o spotrebiteľskom\núvere ... musí obsahovať“), a to bez ohľadu na to, že už v predzmluvnej fáze uložil veriteľovi rovnakú\ninformačnú povinnosť (bod 15.4.). Čo si je potrebné vykladať pod pojmom „celková čiastka, ktorú\nmusí spotrebiteľ zaplatiť“ v inom texte zákona, ale tiež Smernica definuje ako „súčet celkovej výšky\nspotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom“ (bod\n15.3. in fine a 15.6.). Rovnako tak z dôvodovej správy ZoSÚ vyplýva, že podstatnou náležitosťou\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere sú (tiež) „celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským\núverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“,\nktoré hodnoty „údajov musia byť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy“.\nDovolateľkou ponúkaná výkladová extenzia, že spotrebiteľ si mohol celkovú čiastku, ktorú musí zaplatiť\nsám zistiť z iných zo zmluvy vyplývajúcich údajov a preto nebolo potrebné explicitne v zmluve uvádzať\nkonkrétnu výšku celkovej čiastky (vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy)\nje celkom zjavne odporujúca zneniu zákona, a to aj cez prizmu vtedy platnej Smernice a výkladu\nzákonodarcu. V zhode s názorom nižších súdov preto aj podľa názoru dovolacieho súdu platí, že\nžalovaná (jej právna predchodkyňa) podľa ZoSÚ účinného v rozhodnom čase (nie do 30.4.2018, ako\nuvádza dovolateľka, ale do 31.12.2016, nakoľko zmluva bola uzavretá 6.12.2016, pozn.) bola povinná\nv zmluve o úvere výslovne uviesť „celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na\nzáklade údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskom úvere“, t.j. konkrétnu sumu; ak tak\nneurobila, úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.\n\n· 19. V súvislosti s treťou dovolacou otázkou (súlad s dobrými mravmi), ktorá je všeobecne v\nspotrebiteľských sporoch posudzovaná skôr vo vzťahu k veriteľovi, a nie voči spotrebiteľovi, najvyšší\nsúd uvádza, že ustanovenie § 3 ods. 1 OZ patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou,\nt. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak\nprenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu\nprávnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či konanie\núčastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne\nneurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie\nustanovenia § 3 ods. 1 OZ je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť\nzvážené všetky rozhodujúce okolnosti. Podľa právnej doktríny „rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi\nje potrebné v každom prípade posudzovať individuálne, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania\núčastníka v príslušnom období a na jeho vtedajšie postavenie. Súlad s dobrými mravmi musí byť\nposudzovaný vždy bez ohľadu na to, že obsah bol výsledkom slobodnej dohody medzi účastníkmi a\ntakisto bez ohľadu na to, kto prípadný rozpor s dobrými mravmi zavinil alebo či niektorá zo strán bola v\ndobrej viere. Dobré mravy je nutné chápať ako súhrn určitých etických a kultúrnych noriem spoločnosti,\nz ktorých niektoré sú trvalou a nemennou súčasťou ľudskej spoločnosti, iné spolu so spoločnosťou\npodliehajú vývoju.“ Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a\nkol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, str. 20-30).\nŽalovaná v podanom dovolaní za rozpor s dobrými mravmi považovala skutočnosť, že spotrebitelia\nboli pri kontraktácii zastúpení kvalifikovaným správcom, zmluvu riadne plnili, počas trvania zmluvného\nvzťahu nenamietali absenciu tejto náležitosti a poskytnutý úver splatili predčasne na vlastnú žiadosť.\n· 19.1. V uvedenom rozsahu odvolací súd reagoval najskôr na žalovanou vytýkanú kvalifikovanosť\nsprávcu, konajúceho v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z principiálneho hľadiska podľa\njeho názoru išlo o tvrdenie, «že v rámci hmotnoprávnych vzťahov majú garantovanú nižšiu ochranu\npráv a oprávnených záujmov tie subjekty, ktoré sú odborne/profesionálne zdatnými, napríklad fyzické\nalebo právnické osoby zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom ... pre takého ... tvrdenie niet\nv právnom poriadku relevantného zákonného podkladu; napokon, ani sám žalovaný ho neoznačuje.\nKrajský súd v danej spojitosti konštatuje, že je „zaujímavé“, že vo vzťahu k dlžníkovi odvolateľ opakovane\na rozsiahlo argumentuje súvislosťami profesionality a odbornej zdatnosti, ale vo vzťahu k veriteľovi (t.\nj. k sebe samému, resp. k svojmu právnemu predchodcovi) sa o tejto okolnosti vôbec nezmieňuje. Kto\niný, ako poskytovateľ bankového úveru so všetkým odborným aparátom a zázemím, ktorý v plnej miere\npripravuje zmluvnú dokumentáciu, by pritom mal garantovať rešpektovanie zákonných ustanovení;\no to viac, že ich dodržiavanie je súčasťou bankového dohľadu ... Predmetné východisko má svoj\nvýznam i z hľadiska námietky žalovaného o konaní protistrany v rozpore s dobrými mravmi. V tomto\nsmere odvolateľ vo svojej účelovej (až manipulatívnej) argumentácii zašiel ešte ďalej. Keď uplatňovanie\nnárokov zmluvnou stranou na súde (navyše treba zdôrazniť, že opodstatnene) označuje za zneužitie\npráva. Tendenčne podsúva tézu, v zmysle ktorej, ak dotknutý subjekt neuplatní svoje práva okamžite (v\nprípade záväzkov vzniknutých na zmluvnom základe bezprostredne v kontraktačnom procese), nemôže\nich (a ani ďalšie nároky z nich vyplývajúce) už nikdy neskôr uplatniť. Takéto tvrdenie úplne popiera\nsamotnú podstatu právnej doktríny ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu ... V rozoberaných\nsúvislostiach teda určite nie je možné v súdenom prípade hovoriť o akejsi nepodloženej paušálnej, resp.\nautomatickej „favorizácii dlžníka/spotrebiteľa“.» (body 22. až 25. odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).\n· 19.2. Dovolateľkou položená tretia otázka má nepochybne svoj základ v skutkových okolnostiach\ndanej veci, v rámci ktorých žalovaná za podstatné (dôvod rozporu s dobrými mravmi) považovala,\nže spotrebitelia boli pri kontraktácii zastúpení kvalifikovaným správcom, zmluvu riadne plnili, počas\ntrvania zmluvného vzťahu nenamietali absenciu tejto náležitosti a poskytnutý úver splatili predčasne\nna vlastnú žiadosť. Uvedené okolnosti však -samé o sebe - neboli ani podľa názoru dovolacieho súdu\nspôsobilé sankcionovať spotrebiteľov neúspechom v súdnom konaní za to, že sa domáhali bezúročnosti\na bezpoplatkovosti úveru z dôvodu nedostatku obsahovej náležitosti zmluvy, ktorú navyše pripravila\nžalovaná (jej právna predchodkyňa) - banka a išlo o spotrebiteľský spor (bod 15.2.). V zásade totiž\nplatí, že aplikácia § 3 ods. 1 OZ nesmie viesť k oslabovaniu ochrany subjektívnych práv ustanovených\nzákonom, a tým k nežiaducemu narušovaniu právnych vzťahov.“\n29. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalovanej nie je prípustné, pretože dovolanie bolo\nodôvodnené dovolacími dôvody spočívajúcimi v právnej otázke, ktorá už bola vyriešená judikatúrou\ndovolacieho súdu, ktorý najvyšší súd v tomto konaní aplikoval.\n30. Dovolací súd rozhodnutie o nároku žalobcu na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§\n451 ods. 3 veta druhá CSP).\n\n31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8CoCsp/44/2022", "guid": "18bad8c2-da7b-427d-9b14-48f5ae2cb648:fd6de588-a789-4937-b48b-0b411d5eb1b1", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}