{"guid": "4e24fee6-d46a-44af-bd75-4fac2f9fceb9:e141f418-9ece-4027-b495-9f5084dcbcdc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121223650.2", "spisova_znacka": "2Obdo/4/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/4/2024 z 26. 9. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2024, sp. zn. 2Obdo/4/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:6121223650.2", "identifikacne_cislo": "6121223650", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Beáta Miničová", "sudca_id": 470, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-beata-minicova-470", "datum_vydania": "2024-09-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "nazov": "§ 153 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-164", "nazov": "§ 164 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-164", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-164"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-2", "nazov": "§ 181 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-181"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-364", "nazov": "§ 364 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-364", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-364"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-3", "nazov": "§ 365 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-153", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-164", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-181", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-364", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e141f418-9ece-4027-b495-9f5084dcbcdc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121223650.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6121223650.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6121223650.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obdo/4/2024\n6121223650\n26. 09. 2024\nJUDr. Beáta Miničová\nECLI:SK:NSSR:2024:6121223650.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Miničovej a\nčleniek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v spore žalobcu LPN s.r.o., Košice,\nNa Kalvárii 5, IČO: 44 672 900, proti žalovanému: BLISS a.s., Košice, Československého odboja 86,\nIČO: 31 719 732, zastúpeného JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou, Košice - Staré Mesto, Bajzova\n2, IČO: 34 745 246, vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 35Cb/37/2021, o zaplatenie 5\n184,27 eura s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa\n27. apríla 2023 č. k. 4Cob/143/2022-331, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovaného o d m i e t a.\nII. Žalobca má n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice II, ako súd prvej inštancie, medzitýmnym rozsudkom č. k. 35Cb/37/2021-229 zo\ndňa 15. júna 2022 rozhodol, že nárok žalobcu z titulu zľavy z nájomného na základe Nájomnej zmluvy zo\ndňa 4. septembra 2018 je daný. Súčasne rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom\nrozhodnutí.\n2. Svoje rozhodnutie založil súd prvej inštancie na zistení, že dňa 4. septembra 2018 uzavrel\nžalovaný, ako prenajímateľ so žalobcom, ako nájomcom Nájomnú zmluvu (ďalej len „Nájomná zmluva\"),\npredmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov a to prevádzková budova a výrobná hala, na dobu\nneurčitú (ďalej len „zmluva\"). Žalobca žalobu odôvodnil tým, že po demontáži kladkostroja mostového\nžeriavu dňa 3. júla 2019 mostový žeriav nemal k dispozícii až do konca nájomného vzťahu do 31. augusta\n2019 a rovnako že v obdobiach od 19. júla 2019 do 22. júla 2019, od 9. augusta 2019 do 20. augusta\n2019 a od 21. augusta 2019 do 26. augusta 2019 žalobca nemal k dispozícii elektrickú rolovaciu bránu\na nemohol tak vykonávať v plnom rozsahu svoju podnikateľskú činnosť.\n3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že v zmysle čl. V. bod 5.1 Nájomnej zmluvy, spolu\ns predmetom nájmu žalovaný ako prenajímateľ odovzdal žalobcovi ako nájomcovi k užívaniu aj mostový\nžeriav KPK s nosnosťou 10 ton. Podľa čl. VI. bod 1 písm. b/ Nájomnej zmluvy, prenajímateľ je povinný\numožniť nájomcovi užívať nebytový priestor za podmienok dohodnutých touto zmluvou a zabezpečiť\nmu plný a nerušený výkon práv spojených s nájmom. Podľa čl. VI. bod 1 písm. d/ Nájomnej zmluvy,\nprenajímateľ zodpovedá za škody spôsobené nájomcovi nedodržaním, alebo porušením podmienok\ntejto zmluvy a je povinný ich bezodkladne uhradiť. Podľa čl. VI. bod 2 písm. c/ zmluvy, nájomca sa\nzaväzuje, že bude s predmetom nájmu zaobchádzať tak, aby nedošlo k jeho poškodeniu a chrániť\npredmet nájmu pred jeho poškodením a zničením, v prípade škody na predmete nájmu zavinenej jeho\nosobou, alebo osobou zdržiavajúcou sa s jeho vedomím v prenajatých priestoroch je povinný ju nahradiť\nv plnej výške.\n\n4. Dňa 3. júla 2019 došlo k servisnému výjazdu spoločnosti MONOSTROJ s.r.o. za účelom obhliadky\nmostového žeriava KPK, pričom táto spoločnosť dospela k záveru, že je nutná demontáž a oprava\nkladkostroja mostového žeriava a do skončenia nájomného vzťahu do 31. augusta 2019 mostový žeriav\nsfunkčnený nebol. Spoločnosť MONOSTROJ s.r.o. vystavila pre žalobcu dňa 2. júla 2019 faktúru č.\n121/7/2019 na sumu 1 068 eur ako prvú časť z ceny diela vo výške 50%, za demontáž kladkostroja,\npretesnenie prevodovky, nový olej, montáž kladkostroja a zapožičanie hydraulickej ruky, ktorú žalobca\nuhradil. Následne dňa 30. júla 2019 vystavila spoločnosť MONOSTROJ s.r.o. žalovanému faktúru č.\n139/7/2019 na sumu 5 018,40 eura za opravu elektrického kladkostroja, konkrétne za lanový bubon\n6M jednomotorový, výstupný hriadeľ prevodovky, ukladač lana vodiaci pravý s príslušenstvom, ložiská\ndo prevodovky a lanového bubna, práca na výmene hriadeľa, výmena ložísk, ukladača lana, lanového\nbubna a dopravné a balné náklady. Predmetnú faktúru následne žalovaný predložil žalobcovi na\nzaplatenie ako faktúru č. 525908191, avšak ako nedôvodnú ju žalobca odmietol zaplatiť.\n5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 3 zákona číslo 116/1990 Zb.\no nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „citovaný zákon\") upravujúceho zmluvu o nájme\nnebytových priestorov podľa § 5 citovaného zákona, upravujúceho práva a povinnosti prenajímateľa\na nájomcu, podľa ustanovenia § 673 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ\"),\nupravujúceho dôvod, pre ktorý nie je nájomca povinný platiť nájomné, podľa ustanovenia § 674 OZ,\nupravujúceho nárok nájomcu na primeranú zľavu z nájomného a podľa § 214 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok (ďalej len „CSP\"), upravujúceho medzitýmny rozsudok.\n6. Súd prvej inštancie uviedol, že zľava na nájomnom predstavuje osobitný nárok z vadného plnenia\na tiež obdobu nároku vymedzeného v § 673 OZ. Najpodstatnejší rozdiel spočíva v tom, že vady veci\nvymedzené v § 673 OZ nevylučujú nájomcu z výkonu užívacieho práva celkom, ale majú za následok len\nobmedzenie (čiastočné vylúčenie) výkonu tohto práva. Zdôraznil, že podmienkou pre uplatnenie práva\nna zľavu z nájomného je existencia vád veci, ktoré sú charakterizované tým, že vadu nespôsobil nájomca\na vada má za následok, že nájomca nemôže prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak\nsa v nájomnej zmluve nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Dôvodil, že právo na zľavu z\nnájomného vzniká po splnení uvedených podmienok priamo zo zákona a trvá až do odstránenia vady.\nV prípade primeranej zľavy na nájomnom ide len o čiastočný zánik povinnosti platiť nájomné a zľava z\nnájomného musí byť primeraná rozsahu obmedzenia užívacieho práva.\n7. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanom spore žalobca si uplatnil zľavu z nájomného\nz dôvodu, že po demontáži kladkostroja nemohol využívať montážny žeriav a rovnako z dôvodu, že v\nobdobí od 19. júla 2019 do 22. júla 2019, od 9. augusta 2019 do 20. augusta 2019 a od 21. augusta 2019\ndo 26. augusta 2019 nemal k dispozícii elektrickú rolovaciu bránu a nemohol tak vykonávať v plnom\nrozsahu svoju podnikateľskú činnosť.\n8. Pri posudzovaní obrany žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že vychádzal predovšetkým\nz Odborného vyjadrenia z októbra 2019 vypracovaného pracovníkmi Katedry konštrukčného a\ndopravného inžinierstva Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach, o ktorých odborných\nznalostiach, vychádzajúc z ich pracovného zaradenia a vzdelania, nemal pochybnosti a to aj vzhľadom\nna podklady použité pre vypracovanie posudku a samotnú ohliadku žeriavu. V predmetnom odbornom\nvyjadrení bolo konštatované, že pri spornej manipulácii so žeriavom (presun pomocou hydraulickej ruky)\nnemohlo dôjsť k plastickej deformácii nosníkov žeriava, čo je potvrdené aj doloženým výpočtom, a že\ncharakter opotrebenia žliabkovania hriadeľa a jeho spolu zaberajúceho náboja podľa popisu uvedeného\nv kapitole 4 vypovedá o tom, že sa jedná o kombináciu dlhodobého cyklického namáhania spôsobeného\nprevádzkovaním žeriava (mačky) a zároveň nedodržania montážnych, resp. výrobných tolerancií pri\nuvedení žeriava do prevádzky. Takéto opotrebenie vzniká pri prevádzkovaní žeriava podľa návodu od\nvýrobcu niekoľko rokov.\n9. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že v rozpore s predmetným odborným vyjadrením nebolo ani vyjadrenie\nspoločnosti MONOSTROJ s.r.o., ktorá servis kladkostroja, resp. montážneho žeriava vykonávala, a ktorá\nv správe zo dňa 25. januára 2021 uviedla, že nakoľko pri spornej manipulácii so žeriavom neboli osobne\nprítomní a o jej priebehu boli len informovaní, nevedia sa vyjadriť, či došlo s určitosťou k plastickej\ndeformácii jednotlivých nosníkov žeriava a to tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že pre toto tvrdenie je\npotrebné vykonať meranie, geodetické zameranie samotného žeriavu. Predmetná spoločnosť zároveň\npotvrdila, že takáto manipulácia patrí medzi zakázané manipulácie pri obsluhe žeriavov, a že po vykonaní\n\nvizuálnej kontroly žeriava nezistila žiadne plastické deformácie na nosníkoch žeriava a zároveň uviedla,\nže nevie jednoznačne posúdiť, z akého dôvodu došlo k opotrebeniu samotného hriadeľa. Zároveň\npotvrdila, že dňa 19. novembra 2018 boli pracovníci spoločnosti na predmetnom mostovom žeriave\nvykonať servisný zásah (oprava závesného ovládača žeriava), a že v tomto čase k žiadnemu úniku\noleja z elektrického kladkostroja nedošlo, neboli ani olejové škvrny na nosníkoch žeriavu a elektrický\nkladkostroj ani nevydával nepríjemný kovový zvuk pri zdvihu bremena nahor, alebo nadol.\n10. Súd prvej inštancie konštatoval, že záver z predmetných písomných správ vo svojich výpovediach\nv spore vedenom Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 36Cb/88/2020 potvrdili svedok S. V. zamestnanec spoločnosti MONOSTROJ s.r.o. a doc. Ing. S. J., N.., a to v tom smere, že nie je možné bez\npoznania spôsobu používania žeriava a jeho histórie zaťažovania urobiť záver o tom, z akého dôvodu\ndošlo k poškodeniu kladkostroja žeriava.\n11. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že tvrdenie konateľa žalovaného o tom, že dôvodom\nporuchy kladkostroja bola neodborná manipulácia so žeriavom pracovníkmi žalobcu, pričom tento jeho\npredpoklad mal vyplývať predovšetkým z bezprostredných vnímaní ako pracovníci žalobcu s montážnym\nžeriavom narábali, keďže sa dennodenne v areáli, kde sa predmet nájmu a montážny žeriav nachádzal,\nnachádzal aj konateľ žalovaného, je len subjektívnym tvrdením konateľa žalovaného bez toho, aby toto\ntvrdenie bolo preukázané.\n12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v období od 3. júla 2019 do 31. augusta 2019 bolo právo\nžalobcu užívať predmet nájmu obmedzené tým, že bez zavinenia žalobcu, žalobca nemal k dispozícii\nfunkčný montážny žeriav, prostredníctvom ktorého vykonával podstatnú časť svojej podnikateľskej\nčinnosti, a preto je nárok žalobcu z titulu zľavy z nájomného na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 4.\nseptembra 2018 daný. Rovnako daný je aj v dôsledku nemožnosti žalobcu plne využívať elektrickú\nrolovaciu bránu minimálne v období od 19. júla 2019 do 22. júla 2019 a od 21. augusta 2019 do 23.\naugusta 2019, keď aj samotný konateľ žalovaného potvrdil vo svojej výpovedi, že elektrickú energiu\nodstavil žalobcovi v období od 19. júla 2019 do 22. júla 2019 z dôvodu, že žalobca bol v omeškaní s\núhradou splatnej faktúry za nájom, a že v období od 21. augusta 2019 do 23. augusta 2019 žalobcovi\nzamedzil prístup do predmetných priestorov v dôsledku nezaplatenia nájomného za splatné obdobie s\npoukazom na to, že nezaplatenie nájomného v lehote splatnosti nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na\nodpojenie elektrickej energie, či na zamedzenie vstupu do prenajímaných nehnuteľností.\n13. Súd prvej inštancie účelnosť vydania medzitýmneho rozsudku odôvodnil tým, že určenie výšky\nnároku si vyžaduje podrobné a časovo náročné dokazovanie, pričom účelné je v prvom rade ustálenie\notázky opodstatnenosti uplatneného nároku.\n14. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom medzitýmny rozsudok\npotvrdil. Odvolací súd uviedol, že podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že\nnárok žalobcu z titulu zľavy z nájomného na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 4. septembra 2018 je\ndaný, pretože žalobca v spore preukázal, že zavinením žalovaného nemohol počas trvania nájomného\nvzťahu riadne využívať žeriav a elektrickú bránu a zároveň žalovaný nepreukázal, že porucha žeriava\nbola spôsobená neodbornou manipuláciou žeriava zo strany žalobcu a elektrickú bránu mohol žalobca\npoužívať manuálne a zároveň súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že žalobca má nárok na\nzľavu z nájmu napriek tomu, že žalobca porušil povinnosti z predmetnej zmluvy tým, že riadne a včas\nneuhrádzal nájomné.\n15. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie spor riadne prejednal, strany sporu (teda aj\nžalovaného) riadne poučil o ich procesných právach a povinnostiach. Žalovaný mal teda právo vyjadriť\nsa žalobe a k jednotlivým dôkazom. Žalovaný, od začiatku prejednávaného sporu bol zastúpený právnym\nzástupcom, mal zároveň právo navrhnúť a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd prvej\ninštancie zároveň vykonal dokazovanie na základe návrhov strán sporu, prostriedky procesného útoku\na procesnej obrany predložené a označené stranami sporu, ktoré mali vplyv na samotné rozhodnutie\nsúdu riadne posúdil.\n16. K tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces tým, že\nneprerušil toto konanie do právoplatného skončenia sporu vedeného Okresným súdom Košice II pod\n\nsp. zn. 36Cb/88/2020, v ktorom sa rieši otázka, kto zavinil poškodenie predmetného žeriava odvolací\nsúd udáva, že toto tvrdenie žalovaného nie je dôvodné.\n17. Odvolací súd uviedol, že strany sporu mali vedomosť o spore vedenom Okresným súdom Košice\nII pod sp. zn. 36Cb/88/2020 a o obsahu spisu sp. zn. 36Cb/88/2020, avšak žalovaný nenavrhol\nprejednávaný spor prerušiť do právoplatného skončenia sporu sp. zn. 36Cb/88/2020 a zároveň súd\nprvej inštancie pripojil spis 36Cb/88/2020 a vykonal aj dokazovanie navrhnuté stranami sporu dôkazmi,\nktoré sa nachádzali v predmetnom spise. Odvolací súd zároveň konštatoval, že súd prvej inštancie\nsi sám vyriešil prejudiciálnu otázku, či žalobca spôsobil vadu žeriava a elektrickej brány, a preto\nnemohol užívať žeriav a elektrickú bránu dohodnutým spôsobom a to na základe dôkazov predložených\nv prejednávanom spore, ako aj dôkazov označených stranami sporu a nachádzajúcich sa v spise\n36Cb/88/2020 a svoj záver aj riadne odôvodnil.\n18. Odvolací súd z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 15. júna 2022 zistil, že strany sporu nemali\nk predmetnému procesnému postupu súdu prvej inštancie špecifikovanému v odseku 27. odôvodnenia\ntohto rozhodnutia žiadne výhrady, ani námietky a zároveň prehlásili, že nemajú žiadne ďalšie návrhy na\ndokazovanie. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec riadne prejednal a následne\naj rozhodol, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, preto týmto procesným postupom a samotným, riadne\nodôvodneným rozhodnutím neznemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva,\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.\n19. Odvolací súd k dôkazom predloženým a označeným stranami sporu, najmä zo strany žalovaného až\nv odvolacom konaní, a teda aj k súkromnému znaleckému posudku Ing. Ladislava Kokošku, CSc. číslo\n9/2022, ktorý bol predložený zo strany žalovaného až v priebehu odvolacieho konania s poukazom na §\n366 CSP uviedol, že strany sporu mali vedomosť o obsahu spisu sp. zn. 36Cb/88/2020, avšak žalovaný\nnežiadal pojednávanie dňa 15. júna 2022 odročiť za účelom predloženia súkromného znaleckého\nposudku preukazujúceho, kto spôsobil vady žeriava a elektrickej brány, a ani súd prvej inštancie\nneoboznámil s úmyslom vykonania znaleckého dokazovania v spore sp. zn. 36Cb/88/2020.\n20. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že dôkazy predložené a označené až v\nodvolacom konaní nemohol bez vlastnej viny predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Preto\nodvolací súd na tieto novoty, ktoré uviedol žalovaný v odvolaní nemohol v odvolacom konaní prihliadať\nv zmysle § 154 CSP a § 366 CSP.\n21. Odvolací súd konštatoval, že žalovaný v odvolaní neuviedol a ani riadne neodôvodnil inú vadu\nkonania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd zistil z obsahu spisu,\nže nesporným medzi stranami sporu bolo uzavretie predmetnej Nájomnej zmluvy, na základe ktorej\nbol žalobca oprávnený prenajaté nebytové priestory a tým aj mostový žeriav a elektrickú bránu užívať\ndohodnutým spôsobom. Spornou zostala iba otázka, či žalobca z vlastného zavinenia, alebo zavinením\nžalovaného nemohol predmetný mostový žeriav a elektrickú bránu užívať dohodnutým spôsobom a\nnásledne, či vznikol žalobcovi nárok na zľavu z nájomného.\n22. Odvolací súd k námietke žalovaného týkajúcej sa nesprávnych skutkových zistení súdu prvej\ninštancie uviedol, že ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie,\njeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany\nsúdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo 14. septembra 2011 sp. zn. 3Cdo/204/2009, v zmysle ktorého „...dôkazy hodnotí\nsúd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom\nstarostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP)\".\n23. Odvolací súd z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že súd prvej inštancie\nobranu žalovaného spočívajúcu v tom, že oprava mostového žeriava bola vykonaná z dôvodu\nneodbornej a nesprávnej manipulácie zo strany žalobcu, správne vyhodnotil ako nedôvodnú a\nnepreukázanú. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil Odborné vyjadrenie vypracované pracovníkmi\nKatedry konštrukčného a dopravného inžinierstva Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach,\nv ktorom bolo konštatované, že pri spornej manipulácii so žeriavom (presun pomocou hydraulickej\nruky) nemohlo dôjsť k plastickej deformácii nosníkov žeriava. Súd prvej inštancie správne zistil aj\nto, že uvedené Odborné vyjadrenie nebolo spochybnené ani vyjadrením spoločnosti MONOSTROJ\n\ns.r.o. realizujúcej opravu predmetného žeriava, ktorá pri kontrole žeriava nezistila žiadne deformácie a\nzároveň vyvrátila tvrdenie žalovaného o úniku oleja z elektrického kladkostroja a ani výpoveďami Ing.\nS. V. a doc. Ing. S. J., ktorí uviedli, že nie je možné bez poznania spôsobu používania predmetného\nžeriava a jeho histórie zaťažovania urobiť záver z akého dôvodu došlo k poškodeniu predmetného\nžeriava. Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný\nodstavením elektrickej energie spôsobil, že žalobca nemohol riadne využívať elektrickú bránu.\n24. Odvolací súd preto konštatoval, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný\nnepreukázal, že dôvodom poruchy žeriava bola neodborná manipulácia žeriava zo strany žalobcu a pri\nhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne vychádzal iba z dôkazov\npredložených a označených stranami sporu v prejednávanom spore a zároveň vychádzal z tvrdení\nstrán sporu, ktoré neboli medzi stranami sporu sporné a na základe takto vykonaného dokazovania vec\nnásledne správne právne posúdil.\n25. Odvolací súd ďalej uviedol, že v prejednávanom spore bolo preukázané, že žalobca, ako nájomca,\nmohol užívať prenajaté veci dohodnutým spôsobom iba obmedzene, a to pre vady mostového žeriava\na elektrickej brány, ktoré žalobca nespôsobil, preto má zákonný nárok na primeranú zľavu z nájomného\npodľa § 674 OZ. Odvolací súd zároveň konštatoval, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že\nnezaplatenie nájomného v lehote splatnosti nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre odpojenie elektrickej\nenergie, či na zamedzenie vstupu do prenajatých nehnuteľností.\n26. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného, že súd vydaním medzitýmneho rozsudku neprimerane\nzvýhodnil žalobcu na úkor žalovaného tým, že žalobca nepreukázal výšku nároku na zľavu z nájomného\nuplatnenú predmetnou žalobou zdôraznil, že ani toto tvrdenie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací\nsúd uviedol, že vydanie medzitýmneho rozsudku súdom, je výnimkou zo zásady, že rozsudkom má\nsúd rozhodnúť o celom predmete žaloby. Medzitýmny rozsudok je rozsudkom o základe alebo dôvode\nuplatneného nároku, aby súd mal po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku pevný základ pre ďalšie\nrozhodnutie o predmete sporu. V prejednávanom spore je to určenie, že nárok žalobcu z titulu zľavy\nz nájomného na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 4. septembra 2018 je daný. Pri zľave z nájomného\nje sporná výška „primeranej zľavy\". Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že strany sporu sa na výške\n„primeranej zľavy\" nájomného nedokázali dohodnúť, preto je na určenie výšky primeranej zľavy potrebné\nrozhodnutie súdu a na predmetné určenie je potrebné ďalšie dokazovanie.\n27. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny medzitýmny rozsudok\nsúdu prvej inštancie, ktorým súd vyslovil, že nárok žalobcu z titulu zľavy z nájomného na základe\nNájomnej zmluvy zo dňa 4. septembra 2018 je daný, pretože bolo preukázané, že žalobca nemohol\nriadne a v súlade s Nájomnou zmluvou predmetný mostový žeriav a elektrickú bránu užívať\ndohodnutým spôsobom, a tým nemohol ani nebytové priestory užívať, pričom nebolo preukázané, žeby\nobmedzenie predmetného užívania bolo spôsobené zo strany žalobcu a zároveň vydanie predmetného\nmedzitýmneho rozsudku je účelné vzhľadom na potrebu určenia primeranej výšky zľavy z nájomného\nzo strany súdu.\n28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP.\n29. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalovaný (č.l. 356\nspisu), prípustnosť ktorého odôvodnil ust. § 420 písm. f) CSP teda, že súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n30. Žalovaný (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ\") uviedol, že z ust. § 164 CSP nemožno vyvodiť\nzáver, že nevyhnutným predpokladom fakultatívneho prerušenia konania je návrh niektorej zo sporových\nstrán. Preto, že žalovaný prerušenie konania nenavrhol, nemôže mu byť pričítané na ťarchu. Z dikcie\nzákona vyplýva, že dôvodom na fakultatívne prerušenie konania je existencia iného súdneho, alebo\nsprávneho konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo,\nak súd samotný dal na takéto konanie podnet. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na právny názor\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení zo dňa 26. mája 2014 sp. zn. 4Cdo/243/2013\nuviedol, že: „Prerušenie konania predpokladá , že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá\nmôže mať význam pre rozhodnutie súdu\". Dovolateľ má za to, že otázkou zásadného významu, od ktorej\n\nvyriešenia záviselo rozhodnutie súdu prvej inštancie, bola v danom prípade otázka zavinenia vzniknutých\nvád mostového žeriava, ktorá bola predmetom konania vedeného na (toho času) Okresnom súde Košice\nII pod sp. zn. 36Cb/88/2020, v rámci ktorého sa vykonávalo podrobné dokazovanie. Vzhľadom na\nskutočnosť, že súd prvej inštancie mal vedomosť o prebiehajúcom konaní pod sp. zn. 36Cb/88/2020,\ntak žalovaný je toho názoru, že súd mal v prejednávanej veci prerušiť konanie do času vyriešenia otázky\nzavinenia vzniknutých vád mostového žeriava . Dovolateľ vyjadril presvedčenie, že boli naplnené všetky\nzákonné predpoklady na prerušenie konania a súd prvej inštancie mal konanie prerušiť do právoplatného\nrozhodnutia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 36Cb/88/2020. Dôvodnosti\ntakého postupu podľa žalovaného svedčí aj skutočnosť, že súd prvej inštancie už v čase vyhlásenia\nrozhodnutia mal vedomosť o tom, že v konaní pod sp. zn. 36Cb/88/2020 sa bude vykonávať znalecké\ndokazovanie, ktoré by objektívne mohlo potvrdiť, prípadne vyvrátiť skutkový stav tvrdený žalobcom.\nSúd prvej inštancie mal k dispozícií spis vedený na Okresnom súde Košice II (v tom čase) sp. zn.\n36Cb/88/2022 a pri svojom rozhodovaní z neho vychádzal. Preto mal vedomosť o priebehu dokazovania,\nako aj o tom, že súd v danej veci rozhoduje o tom, či žalobca zavinil vznik škody na mostovom žeriave.\nZákladnou podmienkou pre uplatnenie práv a na zľavu z nájomného je pritom existencia vád veci, ktoré\nsú charakterizované tým, že vadu nespôsobil nájomca, v tomto prípade spoločnosť LPN s.r.o. Rovnako\ntak súd vedel, že vo vzťahu k danej otázke bude vykonané znalecké dokazovanie. Napriek týmto\nskutočnostiam pristúpil k tomu, že si sám vyhodnotil túto otázku a rozhodol medzitýmnym rozsudkom.\nV konečnom dôsledku tak môže vzniknúť situácia, kde súd v právnej veci pod sp. zn. 36Cb/88/2022\nrozhodne o tom, že spoločnosť LPN s.r.o. zavinila vznik škody na mostovom žeriave a súd v právnej veci\nvedenej pod sp. zn. 35Cb/37/2021 rozhodne o tom, že spoločnosť BLISS, a.s. má povinnosť poskytnúť\nLPN s.r.o. zľavu z nájmu zato, že nemohla využívať mostový žeriav, ktorého vady sama spôsobila. Pôjde\ntak o absurdnú situáciu a žalovaný zastáva názor, že práve pre takéto prípady je daný dôvod, aby\nsúd konanie prerušil. Žalovaný navyše podaním zo dňa 28. októbra 2022 predložil odvolaciemu súdu\nznalecký posudok znalca Ing. Ladislava Kokošku CSc. č. 9/2022, z ktorého vyplynulo, že k poškodeniu\nkladkostroja došlo z dôvodu neodbornej manipulácie mostovým žeriavom a to prevádzkovaním žeriava\ns vytekajúcim olejom z prevodovky alebo bez oleja. Už v tomto štádiu bolo podľa dovolateľa zrejmé, že\nvýsledky dokazovania svedčia o tom, že spoločnosť LPN s.r.o. spôsobila škodu na mostovom žeriave.\nŽalovaný je preto presvedčený, že rozhodnutie konajúceho súdu bolo predčasné a nespravodlivé, čo\noslabilo princípy jeho právnej istoty.\n31. Podľa dovolateľa ďalej došlo v konaní k porušeniu aplikácii ustanovenia § 366 CSP, v dôsledku čoho\nsúd neprihliadol na žalovaným predložené dôkazy, čím mu rovnako bolo znemožnené uskutočňovať\njeho procesné práva a uvedené viedlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolateľ zdôraznil,\nže žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku neukladá sporovej stane kvôli novote požiadať\no odročenie pojednávania. Žalovaný má taktiež za to, že nemusel oboznamovať súd prvej inštancie o\númysle vykonať znalecké dokazovanie v konaní vedenom pod sp. zn. 36Cb/88/2020, keďže v danom\nprípade išlo o skutočnosť súdu známu z jeho činnosti, nakoľko bol k prejednávanej veci pripojený spis\nsp. zn. 36Cb/88/2020.\n32. V zmysle ust. § 366 písm. d) CSP možno v odvolaní použiť prostriedky procesného útoku alebo\nprostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie len vtedy,\nak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Dovolateľ v\ntejto súvislosti upriamil pozornosť na zákonodarcom použitý pojem „bez svojej viny\", ktorý je podľa\njeho názoru potrebné chápať výlučne v procesnom význame, t.j. ako absenciu procesného zavinenia.\nPreto, akákoľvek skutočnosť, ktorá nastala až po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, je podľa\nnázoru žalovaného skutočnosťou, ktorú strana sporu nemohla „bez svojej viny\" (bez svojho procesného\nzavinenia) uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej\ninštancie taká skutočnosť ešte neexistovala. Žalovaný zároveň poukázal aj na právny názor Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení zo dňa 24. júna 2020 sp. zn. 4Cdo/14/2020 uviedol, že\n„Zákaz novôt v sporovom konaní však neplatí bezvýnimočne. Nové skutočnosti a dôkazy možno v\nodvolaní proti meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie uvádzať, okrem iného, aj vtedy, ak má\nbyť nimi spochybnená vierohodnosť dôkazných prostriedkov, ktoré súd vo svojom rozhodnutí vykonal;\nodvolací súd totiž nie je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie...\". Dovolateľ\nzdôraznil, že podaním zo dňa 28. októbra 2022 predložil odvolaciemu súdu znalecký posudok č. 9/2022\nvypracovaný Ing. Ladislavom Kokoškom, CSc., z ktorého je zrejmé, že k poškodeniu kladkostroja došlo\nz dôvodu neodbornej manipulácie s mostovým žeriavom, a to prevádzkovaním žeriava s vytekajúcim\nolejom z prevodovky alebo dokonca bez oleja. Tým došlo podľa názoru dovolateľa k jednoznačnému\n\nspochybneniu vierohodnosti dôkazných prostriedkov, ktoré súd prvej inštancie v konaní vykonal, a o\nktoré oprel svoje rozhodnutie. Žalovaný zároveň dodal, že predmetný znalecký posudok bol vypracovaný\naž 30. októbra 2022, teda až viac ako štyri mesiace po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie, a\npreto možno dospieť k jedinému logickému záveru, že žalovaný ho bez vlastnej viny nemohol uplatniť v\nkonaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko v čase vydania meritórneho rozhodnutia neexistoval.\n33. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že v prípade znaleckého posudku\nIng. Ladislava Kokošku, CSc., išlo o prípustnú novotu v odvolacom konaní a odvolací súd na takto\npredložený dôkaz mal v zmysle ustanovenia § 366 písm. d) CSP v odvolacom konaní prihliadať.\n34. Žalovaný tiež zdôraznil, že súd ho v rámci predbežného právneho posúdenia neoboznámil s tým, že\nžaloba žalobcu sa javí byť dôvodná, a že bude rozhodovať o časti uplatneného nároku. Práve naopak,\nžalovaný z vyjadrení súdu nadobudol presvedčenie, že súd nepokladá nárok uplatnený žalobcom za\npreukázaný, a to aj vo vzťahu k vyčísleniu samotnej zľavy z nájmu. Súd tak mal výrazne zasiahnuť\ndo zásady predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a pre žalovaného bolo rozhodnutie súdu prekvapivé.\nDovolateľ sa domnieva, že ak má byť povinnosť súdu prezentovať stranám na začiatku sporu svoj\npredbežný právny názor relevantným procesným nástrojom, musí byť realizovaná efektívne a tak, aby\nza jej prípadné porušenie hrozili relevantné následky, ktoré zabezpečia, že nebude dochádzať k jeho\nopomenutiu. Z hľadiska výpovednej hodnoty predbežného právneho posúdenia veci je nevyhnutné,\naby bolo stanovisko súdu určité a zrozumiteľné. Na jeho základe musí byť stranám a ich zástupcom\ndostatočne zrejmé, aký výrok rozhodnutia vo veci samej možno očakávať v nadväznosti na predbežné\nprejednanie sporu a prípravu pojednávania. V danom prípade žalovaný podotkol, že vôbec nebol\noboznámený s tým, ako sa súdu predbežne vec javí takým spôsobom, aby na to mohol reagovať a\npredložiť súdu prípadne ďalšie dôkazy.\n35. Dovolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca si uplatnil nárok na zľavu z ceny nájmu,\nktorý vyčíslil vo výške 5 184,27 eura. Výšku takto uplatneného nároku však žiadnym spôsobom\nneobjektivizoval, bližšie nevysvetlil a nepodložil ani jediným relevantným dôkazom. V zmysle ust. § 153\nCSP platí, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nvčas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana\nmohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na\nprostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí\nsúd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších\núkonov súdu.\n36. Podľa názoru dovolateľa je v rozpore s ustanovením § 153 CSP, ak súd umožňuje žalobcovi po\nviac ako roku od uplatnenia svojho nároku predkladať dôkazy, ktoré mal žalobca možnosť predložiť už\nk návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný pokladá za neprípustné, aby si voči nemu žalobca\nuplatnil nárok na zaplatenie sumy 5 184,27 eura, ku ktorému nepredložil žiadne dôkazy verifikujúce\nuplatnený nárok v danom rozsahu a súd mu aj po uplynutí viac ako jedného roka v rozpore s ust.\n§ 153 CSP umožní predkladať ďalšie dôkazy. Podľa dovolateľa tieto dôkazy pritom už jednoznačne\nžalobca mohol predložiť skôr, pretože pri vyčíslení svojho nároku musel vychádzať z určitých podkladov.\nPredmetné podklady ale súdu nepredložil a ani len konkrétne neozrejmil, ako k vyčísleniu nároku dospel.\nŽalovaný apeluje aj na to, že prejavom princípu arbitrárneho poriadku je ustanovenie § 157 CSP, v\nzmysle ktorého má súd postupovať tak, aby sa mohlo spravidla rozhodnúť na jedinom pojednávaní s\nprihliadnutím na povahu konania. Žalobca tak podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno, s čím je\nspojený procesný neúspech v konaní. Boli splnené podmienky na to, aby súd žalobu zamietol. Napriek\ntomu súd prvej inštancie v rozpore s dokazovaním vykonaným na Okresnom súde Košice II pod sp.\nzn. 36Cb/88/2020 rozhodol, a nakoľko nemal preukázanú výšku uplatneného nároku, učinil tak iba\nmedzitýmnym rozsudkom a absolútne nehospodárne otvoril priestor pre ďalšie dokazovanie ignorujúc\nust. § 153 CSP.\n37. Žalovaný má taktiež za to, že vyššie popísaným postupom súdu prvej inštancie bola druhá strana\nsporu neprimerane zvýhodnená na jeho úkor. Zároveň takýto postup súdu porušuje zásadu „rovnosti\nzbraní\", čo v konečnom dôsledku má za následok porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny\nproces.\n\n38. Dovolateľ tak na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že dovolací dôvod\npodľa ust. § 420 písm. f) CSP je daný.\n39. Nad rámec vyššie uvedených skutočností žalovaný ešte dodal, že v zmysle ust. § 720 OZ sa\nprávna úprava nájmu a podnájmu nebytových priestorov nachádza v osobitnom právnom predpise,\na to v zákone č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Ich vzájomný vzťah je\nvymedzený všeobecnou zásadou lex specialis derogat legi generali, z ktorej vyplýva, že ak sú naplnené\npodmienky na použitie osobitnej právnej úpravy, musí sa táto úprava aplikovať prednostne a nie je\nmožné použiť všeobecnú úpravu. Všeobecnú úpravu nachádzajúcu sa v Občianskom zákonníku je\nmožné použiť len za predpokladu, ak zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov niektorú otázku\nvýslovne neupravuje. Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov v ust. § 8 výslovne obsahuje\nprávnu úpravu nárokov nájomcu (ako aj podnájomcu) v prípade obmedzeného užívania predmetu nájmu.\nPodľa vyššie citovaného ustanovenia, ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto,\nže prenajímateľ neplní svoje povinnosti (čo v konaní nebolo preukázané) zo zmluvy alebo povinnosti\nustanovené týmto zákonom, má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného, toto ustanovenie sa\nvzťahuje aj na podnájom.\n40. Dovolateľ preto najvyššiemu súdu navrhol, aby zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v\nKošiciach č. k. 4Cob/143/2022-331 zo dňa 27. apríla 2023 a zrušil aj jemu predchádzajúci medzitýmny\nrozsudok Okresného súdu Košice II č. k. 35Cb/37/2021-229 zo dňa 15. júna 2022 a vec v rozsahu\nzrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n41. Žalobca vo vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s\nmedzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 15. júna 2022 č. k. K2-35Cb/37/2021-229,\nako aj s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/143/2022-331 zo dňa 27. apríla\n2023. a považuje ich za vecne správne a zákonné.\n42. Názory žalovaného uvádzané v dovolaní považuje žalobca za vyslovene absurdné, ktoré v žiadnom\nprípade nemôžu požívať právnu ochranu. Žalobca považoval za potrebné uviesť, že v tomto konaní\nsa nedomáha zaplatenia neuhradenej vystavenej faktúry, ale uplatňuje si nárok na zľavu z nájmu\nza dva mesiace, preto postup súdu, kedy tento rozhodne najprv o nároku a až následne o výške je\nprocesne správny a zároveň aj hospodárny. K ostatným skutočnostiam uvedených v podanom dovolaní\nžalobca nepovažoval za potrebné sa vyjadriť, nakoľko žalovaný neuviedol ani jednu skutočnosť, ktorá\nby preukazovala nezákonnosť rozhodnutí prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu.\n43. Žalobca je názoru, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok\nprvoinštančného súdu, sú vecne správne a nedošlo k naplneniu žiadneho žalovaným namietaného\ndovolacieho dôvodu. Žalobca preto navrhuje dovolaciemu súdu, aby dovolanie žalovaného odmietol pre\njeho neprípustnosť, resp. ho ako nedôvodné zamietol. Zároveň žalobca navrhuje, aby mu dovolací súd\npriznal nárok na náhradu dovolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.\n44. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\"), ako súd dovolací [§ 35 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP\")], po zistení, že dovolanie podal včas\nžalovaný, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený podľa\n§ 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že tento mimoriadny\nopravný prostriedok žalovaného treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie\nje dovolanie prípustné.\n45. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho\nprípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí,\nže narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť\nvyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky,\nza ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno\ninterpretovať rozširujúco; namieste je skôr reštriktívny výklad (porovnaj 9Cdo/72/2020, 9Cdo/260/2021).\n46. Podľa ustanovenia § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza,\n\nže dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie\nnemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či\nsú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej\nprávomoci dovolacieho súdu.\n47. Predmetom dovolacieho prieskumu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bol\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. Z tohto dôvodu je dovolanie voči napadnutému rozhodnutiu\nprípustné podľa § 420 CSP, pretože ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie vo veci\nsamej v danom procesnom štádiu končí.\n48. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n49. Túto vadu vzhliadol dovolateľ v takom postupe konajúcich súdov, kedy nedošlo k prerušeniu konania\npodľa § 164 CSP, hoci na to mali byť splnené všetky zákonné predpoklady; odvolací súd nepripustil\nvykonanie dôkazu nepredloženého „bez viny\" dovolateľa v konaní pred prvoinštančným súdom, čím\nmalo dôjsť k porušeniu zásady, tzv. rovnosti zbraní aj s dôrazom na skutočnosť, že súd v rámci\npredbežného právneho posúdenia žalovaného neoboznámil o dôvodnosti žaloby a umožnil žalobcovi\npredkladať dôkazy v rozpore s § 153 CSP.\n50. K tvrdeniu dovolateľa, že konajúce súdy mali porušiť jeho právo na spravodlivý proces tým, že\nneprerušili toto konanie do právoplatného skončenia sporu vedeného Okresným súdom Košice II pod\nsp. zn. 36Cb/88/2020, v ktorom sa rieši otázka, kto zavinil poškodenie predmetného žeriava, dovolací\nsúd poukazuje na § 164 CSP, v zmysle ktorého „Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie\nprerušiť, ak prebieha súdne, alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam\npre rozhodnutie súdu alebo, ak súd dal na také konanie podnet\".\n51. Fakultatívne prerušenie súdneho konania predstavuje právny inštitút, ktorý umožňuje súdu\npozastaviť konanie za určitých okolností v prípade, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je možné\nv tomto konaní vyriešiť; je potrebné podať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky alebo Súdnym dvorom Európskej únie; súd zistí, že iné procesné prostriedky nestačia na\nzabezpečenie účinného konania.\n52. Na rozdiel od obligatórneho prerušenia, ktoré súd musí nariadiť pri splnení zákonných podmienok,\nje fakultatívne prerušenie konania na uvážení súdu. Hlavným dôvodom fakultatívneho prerušenia\nje zabezpečiť, aby rozhodnutie v konaní bolo vydané za spravodlivých podmienok, a aby nebolo\novplyvnené inými, ešte nevyriešenými otázkami. Úlohou súdu je preto racionálne vyhodnotiť, či je\npotrebné konanie prerušiť s prihliadnutím na zákonnú požiadavku rýchlej a účinnej ochrany ohrozených,\nalebo porušených právom chránených záujmov (čl. 2 a 17 CSP; uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Obdo/48/2020). Prerušenie konania môže tiež slúžiť na ochranu práv účastníkov\nkonania alebo na zabezpečenie efektívnosti súdneho konania. Aj keď je fakultatívne prerušenie konania\nmožné, ide o také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný\nnajskôr urobiť iné vhodné opatrenie dostupnými procesnými prostriedkami, čo vyplýva priamo z dikcie\n§ 164 CSP, a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom tu bude zásada\nhospodárnosti konania, preto bude prerušenie konania predstavovať skôr reštriktívnu výnimku ako\npravidlo, t.j. takýto postup by mal byť namieste len vo výnimočných prípadoch (LÖWY, Alexandra. §\n164 [Fakultatívne prerušenie konania]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana,\nMESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2.\nvydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 680, marg. č. 1.).\n53. Dovolací súd z obsahu spisu zisťuje, že strany sporu mali vedomosť o spore vedenom Okresným\nsúdom Košice II pod sp. zn. 36Cb/88/2020 a o obsahu spisu sp. zn. 36Cb/88/2020, ktorý bol zároveň k\nsúdnemu spisu pripojený. Žalovaný nenavrhol prejednávaný spor prerušiť do právoplatného skončenia\nsporu sp. zn. 36Cb/88/2020, čo nepopiera ani v podanom dovolaní dôvodiac, že konajúci súd konanie\nmal prerušiť konanie aj bez toho, že by to ako žalovaný v konaní navrhol. S takýmto názorom dovolateľa\n\nnie je možné súhlasiť, nakoľko v prípade fakultatívneho prerušenia konania ide o možnosť a nie\npovinnosť súdne konanie prerušiť tak, ako ustanovuje zákonodarca, a to za zákonom stanovených\npodmienok. Je preto len na úvahe súdu, či konanie fakultatívne preruší, alebo nie. Ide o vyjadrenie\ntzv. diskrečnej právomoci súdu s tým, že tento musí zvážiť všetky okolnosti prípadu a rozhodnúť, či je\nprerušenie konania nevyhnutné a oprávnené.\n54. Aj v zmysle ustálenej súdnej praxe vyjadrenej príkladmo v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Obdo/9/2010 zo dňa 31. mája 2010 „Podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP\n(teraz § 164 - pozn. dovolacieho súdu), pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť,\nak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo, ak\nsúd dal na takéto konanie podnet. Citované ustanovenie dáva súdu možnosť zvoliť si, či preruší konanie\nalebo urobí iné vhodné opatrenie. Rozhodnutie súdu závisí od konkrétnych okolností. Otázky v právnych\nvzťahoch účastníkov si môže súd prejudiciálne vyriešiť sám. Či súd preruší, alebo nepreruší konanie\npodľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, závisí od konkrétnych okolností sporu a prihliadne sa aj na štádium,\nv akom sa konanie nachádza\"\n55. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP upravuje jednu z vád zmätočnosti, konkrétne situáciu, ak „súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\". Vady zmätočnosti možno vo\nvšeobecnosti nazvať ako v zákone taxatívne vymedzené prípady, ktoré predstavujú vážne procesné\nnedostatky a pre existenciu ktorých je potrebné rozhodnutie vždy zrušiť, bez ohľadu na to, či táto\nprocesná vada (nedostatok) mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (BAJÁNKOVÁ, J.,\nGEŠKOVÁ, K. In ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ,\nJ., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1551).\nUvedená vada zmätočnosti sa týka situácií, ak súd poruší niektoré svoje procesné povinnosti natoľko,\nže znemožnil strane v súdnom konaní realizovať, teda vykonať procesné práva, ktoré jej patria. Ide\no odňatie určitých procesných práv (napr. nedoručenie vyjadrenia protistrany, nepredvolanie strany\nna pojednávanie, vydanie kontumačného rozsudku bez splnenia podmienok, nevykonanie dôkazu bez\nrelevantného odôvodnenia, neprípustné hodnotenie dôkazov a pod.).\n56. Keďže vada v zmysle § 420 písm. f) CSP predstavuje porušenie procesných predpisov a súd môže\nprerušiť konanie pre niektorý z dôvodov v zmysle ustanovenia § 164 CSP upravujúceho fakultatívne\nprerušenie konania v prípade, ak súd konanie nepreruší, týmto procesným postupom nedochádza\nk porušeniu procesných predpisov a takýto postup nie je možné hodnotiť za porušenie práva na\nspravodlivý proces.\n57. K ďalšiemu dovolaciemu dôvodu vyvodeného nesprávnym postupom v zmysle § 366 CSP,\nkedy podľa názoru dovolateľa odvolací súd nepripustil vykonanie dôkazu nepredloženého „bez viny\"\nžalovaného v konaní pred prvoinštančným súdom (znaleckého posudku Ing. Ladislava Kokošku, CSc.),\nčím malo dôjsť navyše aj k porušeniu zásady, tzv. rovnosti zbraní, dovolací súd poukazuje na § 366 CSP,\nktoré rieši tzv. novoty. Právo, tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené\nako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie\nprostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej\ninštancie.\n58. Právo nikdy nemôže byť interpretované len striktne formalisticky, či mechanicky, lebo taký prístup so\nsebou nesie celkom nepriaznivé dôsledky. Právo totiž neexistuje preto, aby také nerozumné, nelogické\na nespravodlivé dôsledky legitimizovalo, ale preto, aby prinášalo racionálne a spravodlivé usporiadanie\nvzťahov medzi stranami sporu, či medzi jednotlivcami (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Cdo/196/2019).\n59. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému.\nNeúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany) použiť v odvolacom konaní\nprostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutkových tvrdení a\ndôkazných návrhov (novoty, nóva) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok.\nTieto podmienky sú stanovené dvojakým spôsobom: 1. taxatívne vymedzenie účelu použitia týchto novôt\n[resp. taxatívne vymedzenie odvolacích dôvodov, ktorých sa nóva týkajú - § 366 písm. a) až c) CSP],\n\n2. neporušenie procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie § 366 písm. d)\nCSP (MOLNÁR, Peter. § 366 [Novoty v odvolacom konaní]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana,\nBARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný\nsporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1398, marg. č. 1.).\n60. V danom prípade je žalovaný názoru, že ním predložený odvolaciemu súdu znalecký posudok č.\n9/2022 vypracovaný Ing. Ladislavom Kokoškom, CSc., preukazuje, že k poškodeniu kladkostroja došlo\nz dôvodu neodbornej manipulácie s mostovým žeriavom a to prevádzkovaním žeriava s vytekajúcim\nolejom z prevodovky alebo dokonca bez oleja, z čoho je podľa žalovaného zrejmé, že výsledky\ndokazovania svedčia o tom, že spoločnosť LPN s.r.o. spôsobila škodu na mostovom žeriave. Žalovaný\nzdôraznil, že predmetný znalecký posudok bol vypracovaný až dňa 30. októbra 2022 teda, až viac\nako štyri mesiace po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu ho bez vlastnej viny\nnemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko v čase vydania meritórneho rozhodnutia\nneexistoval.\n61. Je bez najmenších pochybností, že novoty v konaní zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečení\nspravodlivého a úplného rozhodnutia. Umožňujú stranám reagovať na nové skutočnosti, ktoré sa objavia\nv priebehu konania a zabezpečujú, aby súd mal k dispozícii všetky relevantné informácie pre vydanie\nrozhodnutia. Ako je zrejmé z obsahu spisu, nielen strany sporu, ale aj konajúce súdy mali o priebehu\nsporu vedeného pod sp. zb. 36Cb/88/2020 vedomosť, keďže aj žalovaný zabezpečoval, aby konajúci\nsúd mal k dispozícii všetky relevantné informácie pre vydanie rozhodnutia.\n62. Ako ale vyplýva aj z bodov uvedených vyššie, nebol v priebehu konania prednesený návrh na\nprerušenie konania z toho dôvodu, že by sa v označenom konaní mal vyhotoviť dôkazný prostriedok v\npodobe súkromného znaleckého posudku. Skutočnosť, že k vyhotoveniu znaleckého posudku došlo až v\nčase po vydaní prvoinštančného meritórneho rozhodnutia však automaticky neznamená, že by žalovaný\nbez svojej viny nemohol predkladať procesné návrhy v rámci dokazovania, resp. dôkazy, nakoľko mal\nvedomosť o priebehu konania sp. zn. 36Cb/88/2020 a tu vykonávaných (ako aj predpokladaných)\ndôkazoch.\n63. V zmysle ust. § 364 a § 365 ods. 3 CSP, podľa ktorých rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,\nako aj odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie, možno meniť a dopĺňať len do uplynutia\nlehoty na podanie odvolania. Zákonná koncentrácia konania sa, prirodzene, uplatňuje aj v opravných\nkonaniach. Lehota na podanie odvolania neohraničuje len samotné podanie odvolania (t.j. iniciovanie\nopravného konania), ale aj vymedzenie programu odvolacieho konania (určenie rozsahu, v akom sa\nrozhodnutie napáda) a argumentáciu tvrdenej vadnosti rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo.\nPo uplynutí lehoty na podanie odvolania tak nemožno rozširovať, ani meniť odvolacie dôvody ani\nnavrhované dôkazy (MOLNÁR, Peter. § 365 [Odvolacie dôvody]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ,\nSvetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol.\nCivilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1396, marg. č. 22.).\n64. V súdenej veci došlo k vyhotoveniu súkromného znaleckého posudku dňa 30. októbra 2022 a\npozornosti dovolacieho súdu neuniklo, že tento posudok bol odvolaciemu súdu predložený až v podaní\nzo 7. novembra 2022 (č.l. 283 spisu), t.j. v čase po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Hoci odvolací\nsúd nesprávne konštatoval, že súkromný znalecký posudok bol predložený a označený až v odvolacom\nkonaní, na ktorý nemohol v zmysle § 154 a § 366 CSP prihliadať (bod 33. napádaného rozhodnutia),\ntakýto záver nespôsobuje zásah do práva na spravodlivý proces žalovaného, nakoľko aj dovolací súd\nkonštatuje, že v prípade znaleckého posudku Ing. Ladislava Kokošku, CSc., nešlo o prípustnú novotu\nv odvolacom konaní a odvolací súd na takto predložený dôkaz v zmysle ustanovení § 364 a § 365\nods. 3 CSP, teda zo zákona, v odvolacom konaní ani prihliadať nemohol. Skutočnosť, že k vyhotoveniu\nsúkromného znaleckého posudku došlo až v čase po podaní odvolania bez ďalšieho neznamená, že by\ntakýto dôkazný prostriedok žalovaný bez svojej viny nemohol v konaní zabezpečiť už skôr.\n65. K ostatným dovolacím námietkam žalovaného ohľadom prekvapivosti napádaného rozhodnutia,\nresp. toho, že súd žalovaného neoboznámil o dôvodnosti žaloby (v rámci predbežného právneho\nposúdenia) a zároveň umožnil žalobcovi predkladať dôkazy v rozpore s § 153 CSP, dovolací\nsúd s poukazom na § 181 ods. 2 CSP prioritne uvádza, že predbežné právne posúdenie veci\nmá predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia a vytvoriť\n\npriestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície sporových strán, ich vecnú a efektívnu právnu\nargumentáciu, riadne substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a pod. Ide o zásadný\ninštitút, ktorého účelom je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového konania, vrátane\nprevencie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí (SEDLAČKO, František. § 181 [Prednesy strán na\npojednávaní]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa,\nBAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck,\n2022, s. 724, marg. č. 6.).\n66. Súd pri výkone spravodlivosti však nesmie byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o\nskutkovej stránke veci, ako ani prípadným vlastným predbežným právnym posúdením. Už v rozhodnutí\nsp. zn. 2Obdo/56/2020 vo veci rozhodujúci senát dovolacieho súdu uviedol, že Civilný sporový poriadok\nv ustanovení § 181 ods. 2 v podstatných rysoch prevzal úpravu priebehu pojednávania po prednesoch\nstrán podľa § 118 ods. 2 OSP. Podľa § 181 ods. 2 CSP, po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré\nskutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré\ndôkazy vykoná, a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To\nneplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. Ak samosudca toto zákonné ustanovenie\nnedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv,\nktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva. Porušenie citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom\nnediskvalifikuje stranu sporu, napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,\nvyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo\nnapokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu celého súdneho spisu.\n67. Dovolateľ uviedol, že súd ho v rámci predbežného právneho posúdenia neoboznámil s tým, že\nžaloba žalobcu sa javí byť dôvodná, a že bude rozhodovať o časti uplatneného nároku. Práve naopak,\nžalovaný z vyjadrení súdu nadobudol presvedčenie, že súd nepokladá nárok uplatnený žalobcom za\npreukázaný, a to aj vo vzťahu k vyčísleniu samotnej zľavy z nájmu, čím považuje napádané rozhodnutie\nza prekvapivé. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj ,,ÚS SR\") v týchto súvislostiach konštatoval,\nže § 118 ods. 2 OSP neukladá povinnosť súdu „naznačiť svoj predbežný právny názor\", ale upravuje iba\npovinnosti pri vedení pojednávania. Zo samotnej skutočnosti, že súd určitú okolnosť neuvedie výslovne\nako spornú, nevyplýva, že by táto okolnosť bola považovaná za nespornú. Nie je zjavným cieľom § 118\nods. 2 OSP zmeniť rozloženie bremena tvrdenia, či dokazovania medzi účastníkmi konania. Skutočnosť,\nže ani okresný súd a ani krajský súd neupozornil sťažovateľov na to, aby preukázali určitý predpoklad, na\nktorý sa má viazať určitý právny následok, nemôže znamenať, že by im, slovami sťažovateľov „odopreli...\nmožnosť splniť dôkaznú povinnosť... a následne uniesť dôkazné bremeno\". Tvrdené nepoužitie rýdzo\nprocesného § 118 ods. 2 OSP v okolnostiach daného prípadu nemohlo predstavovať opísaný protiprávny\nzásah do v sťažnosti označených práv sťažovateľov (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 16/2012 zo dňa 12. januára 2012). Dovolací súd dodáva, že cieľom § 181 ods. 2\nCSP je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť\nstrany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je cieľom zrýchliť\na zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité\na nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď\nnesporné, alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu\npri realizácii jej procesných práv. Z vyššie uvedenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(sp. zn. IV. ÚS 16/2012) vyplýva, že súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu\npodľa § 118 ods. 2 O. s. p., vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej\nveci (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/3/2016 zo dňa 22.\nmarca 2017, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/211/2013 zo dňa 13. mája\n2014). Na základe uvedeného dovolací súd konštatuje, že námietka dovolateľa týkajúca sa opomenutia\npostupu podľa § 181 ods. 2 CSP zo strany súdu prvej inštancie nie je vzhľadom na ďalší priebeh konania\n(zápisnica z pojednávania, vykonané dokazovanie, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia) relevantná.\n68. Ďalej najvyšší súd uvádza, že sudcovská koncentrácia konania je upravená v ustanovení § 153 CSP,\nkedy podľa § 153 ods. 1 CSP sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené\nvčas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a\nhospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana\nnepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania\n\nalebo vykonanie ďalších úkonov súdu (ods. 2). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky\nprocesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (ods. 3).\n69. Dovolací súd uvádza, že cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v\nktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Poslednou\nprocesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.\n70. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo\nprocesnou obranou strany sporu s tým, že porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú\npasivitu strany sporu. Ide o úpravu prevzatú z Občianskeho súdneho poriadku, kedy povinnosť označiť\ndôkazy sa vzťahovala na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Nesplnenie\ndôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu\nzisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom (stranou) v opačnom procesnom postavení než je účastník\n(strana), ktorý nesplnil, alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.\n71. Dovolací súd z obsahu celého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu zhodne so závermi\nodvolacieho súdu zisťuje, že súd prvej inštancie spor riadne prejednal, strany sporu riadne poučil o\nich procesných právach a povinnostiach. Súd prvej inštancie zároveň vykonal dokazovanie na základe\nnávrhov strán sporu, prostriedky procesného útoku a procesnej obrany predložené a označené stranami\nsporu, ktoré mali vplyv na samotné rozhodnutie súdu riadne vykonal.\n72. V tomto spore sa prioritne ustálilo, a to medzitýmnym rozsudkom č. k. 35Cb/37/2021-229 zo dňa 15.\njúna 2022, že nárok žalobcu z titulu zľavy z nájomného na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 4. septembra\n2018, je daný, čo samo o sebe zároveň znamená, že následné a dovolaním napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu nemohlo byť pre dovolateľa prekvapivé, ak súd môže rozhodnúť o základe alebo\ndôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom (§ 214 ods. 1 CSP). Preto, pokiaľ bol\nkonajúci súd toho názoru, že je základ a dôvod žaloby opodstatnený, t.j. je tu právo, od ktorého celkom,\nalebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej, vydal vyššie označený medzitýmny rozsudok. Vo výroku\nmedzitýmneho rozsudku súd konštatoval, že uplatnený základ a dôvod žaloby je opodstatnený, resp.\nže nárok žalobcu z titulu zľavy z nájomného na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 4. septembra 2018\nje daný. Záverom medzitýmneho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že z hľadiska účelnosti bude o\nvýške nároku (i o trovách konania) rozhodovať v konečnom rozsudku. Základom predmetu konania v\nprípade medzitýmneho rozsudku sú týmto všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, teda\nvšetky tie skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku. Dovolací\nsúd uzatvára, že sa v konaní nevyskytla žiadna vada, ktorá by mala za následok porušenie práva na\nspravodlivý proces. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní namieta porušenie princípu rovnosti zbraní ohľadom\ndokazovania výšky zľavy z nájomného, resp. poskytnutia vrátenia celej zábezpeky v súlade s nájomnou\nzmluvou, táto smeruje do budúcna a je predčasná, keďže táto bude predmetom ostatného konania\nohľadom výšky uplatneného nároku. Prípadné porušenie procesných práv je možné tak uplatňovať v\nďalšom konaní.\n73. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že konanie pred odvolacím súdom (ako aj\nsúdom prvej inštancie) nebolo postihnuté namietanou vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420\npísm. f) CSP.\n74. Záverom dovolací súd uvádza, že ak v podanom dovolaní žalovaný poukázal na aplikáciu § 8 zákona\nč. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, táto sa však týka nesprávneho právneho\nposúdenia, ktorým však prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP nevyvodil.\n75. Keďže prípustnosť dovolania žalovaného nie je daná podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, dovolací\nsúd dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. c) CSP odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal otázkou\nvecnej správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.\n76. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n77. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cob/143/2022", "guid": "e07ceae3-6cb7-4207-88ee-0a553921abbc:d73c993b-cb36-4442-8592-6aca1f44ea70", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}