{"guid": "4b409ef4-673b-488e-93f2-d87b6b62df48:e121c2d0-98a5-4547-be7c-2f2dcc5c3706", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6119374135.2", "spisova_znacka": "5ObdoK/2/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5ObdoK/2/2023 z 26. 6. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2024, sp. zn. 5ObdoK/2/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:6119374135.2", "identifikacne_cislo": "6119374135", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivana Nemčeková", "sudca_id": 500, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-nemcekova-500", "datum_vydania": "2024-06-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-9", "nazov": "§ 32 ods. 9 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-14", "nazov": "§ 32 ods. 14 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-16", "nazov": "§ 32 ods. 16 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-16", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-18", "nazov": "§ 32 ods. 18 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-18", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e121c2d0-98a5-4547-be7c-2f2dcc5c3706", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6119374135.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6119374135.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6119374135.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5ObdoK/2/2023\n6119374135\n26. 06. 2024\nJUDr. Ivana Nemčeková\nECLI:SK:NSSR:2024:6119374135.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Ivany Nemčekovej a členiek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD.\na JUDr. Lenky Praženkovej, v spore žalobcu FOBOS INTERTRAST, s.r.o., so sídlom ulička Električeskij\n12, kancelária II, miestnosť 6, 123 056 Moskva, Ruská Federácia,\nIČO: 1137746084376, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Sečanským, so sídlom Záhradnícka 93,\n821 08 Bratislava, IČO: 30 786 592, proti žalovanému\nKASATKIN Recovery, k.s., so sídlom Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava, IČO: 50 382 888, správca\nkonkurznej podstaty úpadcu Hajtovky, s.r.o. „v konkurze\", so sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská\nBystrica, IČO: 45 486 174, zastúpenému advokátskou kanceláriou KASATKIN & PARTNERS s. r. o., so\nsídlom Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava,\nIČO: 47 255 021, o určenie popretých pohľadávok, vedenom na Okresnom súde\nBanská Bystrica pod sp. zn. 26Cbi/13/2019, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej\nBystrici č. k. 43CoKR/8/2022-310 z 28. apríla 2022, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .\nII. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na plnú náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej tiež „odvolací súd“) rozsudkom\nč. k. 43CoKR/8/2022 - 310 zo dňa 28. apríla 2022 potvrdil odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok\nOkresného súdu Banská Bystrica (ďalej tiež „súd prvej inštancie“)\nč. k. 26Cbi/13/2019-252 zo dňa 19. augusta 2021 v spojení s opravným uznesením\nč. k. 26Cbi/13/2019-265 zo dňa 21. septembra 2021 a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania.\n2. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému\nnepriznal nárok na náhradu trov konania. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie sa\nžalobca podanou žalobou domáhal určenia pravosti žalovaným správcom popretých pohľadávok,\npozostávajúcich z istiny 1 078 000 eur a zmluvnej pokuty 53 900 eur. Pohľadávky boli žalobcom v\nkonkurznom konaní na majetok úpadcu uplatnené\ndňa 17.07.2019 prihláškami datovanými dňa 21.06.2019 a následne správcom zapísané v zozname\npohľadávok pod poradovým č. 165 a č. 166. Právnym dôvodom pohľadávok\nje zmluva o dielo označená ako „Zmluva č. 2206/14 o dielo na uskutočnenie\nstavebno-montážnych prác“, uzatvorená dňa 28.05.2014 medzi úpadcom ako objednávateľom a\nspoločnosťou „OOO „Segata“, Nagornij projezd d.12, 117105 Moskva, Ruská federácia, IČO:\n7726672245“ (ďalej tiež „Segata s.r.o.“) ako zhotoviteľom. Na zaplatenie ceny\nza vykonané práce vystavila Segata s.r.o. faktúru, ktorú úpadca neuhradil. Dňa 07.11.2014 uzatvorili\nSegata s.r.o. ako cedent a Fobos Intertrast s.r.o. (žalobca) ako cesionár, zmluvu\n\no postúpení pohľadávky č. 01-2014 a zároveň toho istého dňa strany podpísali preberací protokol k\npredmetnej zmluve, čo podľa žalobcu znamená, že sa stal veriteľom pohľadávky\nz titulu ceny za vykonanie diela. Žalovaný správca konkurznej podstaty úpadcu prihlásenú pohľadávku\npozostávajúcu z istiny poprel čo do právneho dôvodu a výšky a pohľadávku pozostávujúcu zo zmluvnej\npokuty poprel čo do právneho dôvodu, výšky a poradia, z dôvodu spornosti daných pohľadávok. Správca\npopretie odôvodnil tým, že iný veriteľ, Radoslav Jakub (ďalej tiež „veriteľ zistenej pohľadávky“), si uplatnil\nv konkurze na majetok úpadcu\nv základnej prihlasovacej lehote totožné pohľadávky, spolu v sume 1 131 900 eur\n(zapísané ako jedna pohľadávka v zozname pohľadávok pod por. č. 44), ktoré nepoprel žiadny iný veriteľ\nani správca, a považujú sa preto za zistené v celom rozsahu.\nŽalobca tvrdil, že nadobudol pohľadávku od Segata s.r.o. o 23 dní skôr ako M. N. na základe zmluvy o\npostúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2014, a preto sa M. N. nemohol stať veriteľom pohľadávky, nakoľko\nSegata s.r.o. v čase tohto postúpenia už nebola veriteľom a plnenie podľa tejto zmluvy by bolo podľa §\n37 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožné.\n3. V konaní nebolo podľa súdu prvej inštancie sporné, že žalobca do konkurzu\nna majetok úpadcu prihlásil po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty totožné pohľadávky ako veriteľ\nzistenej pohľadávky a že jediným dôvodom popretia pohľadávok žalobcu správcom bola skutočnosť,\nže tieto pohľadávky už boli v konkurze zistené, ako pohľadávky prihlásené iným veriteľom. Žalovaný\nsprávca v tejto súvislosti uviedol, že dal konateľom úpadcu po uplynutí základnej lehoty na prihlasovanie\npohľadávok v súlade s § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení\nneskorších predpisov (ďalej tiež „ZKR“) možnosť zaujať stanovisko a uplatniť prípadné námietky k\nprihláseným veriteľom a ich pohľadávkam, pričom voči pohľadávkam nebola uplatnená žiadna námietka\na správca konkurznej podstaty nemal dôvod pohľadávky poprieť. Ak teda nedošlo k popretiu pohľadávok,\ntieto sú zistené a dochádza k ich uspokojeniu\nv konkurznom konaní. Po prihlásení totožných pohľadávok žalobcom správca nemal\ninú možnosť ako ich poprieť, keďže išlo o pohľadávky duplicitné vo vzťahu k už zisteným pohľadávkam.\n4. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom konania je právne\nposúdenie duplicitného prihlásenia totožnej pohľadávky ďalším veriteľom, v porovnaní so skôr\nprihlásenou pohľadávkou, ktorá už bola zistená v plnom rozsahu v prospech iného veriteľa. V zmysle\ntoho skúmal pohľadávky žalobcu\nlen v rozsahu dôvodov ich popretia žalovaným, keďže dôvody popretia vymedzujú predmet incidenčného\nkonania a predmet dokazovania v tomto konaní. Ďalej uviedol, že právnym následkom zistenia\npohľadávky v konkurze je, že táto pohľadávka bude v konkurze uspokojovaná z rozvrhu výťažku z\npríslušnej podstaty. Z tohto dôvodu bol správca povinný duplicitne prihlásenú pohľadávku v konkurze\npoprieť. K argumentácii žalobcu sa súd prvej inštancie vyjadril tak, že nie je v tomto konaní\noprávnený skúmať oprávnenosť už zistenej pohľadávky iného veriteľa, a preto aj keby bola jednoznačne\npreukázaná neplatnosť postúpenia pohľadávky na veriteľa zistenej pohľadávky, nič by to nemenilo na\njej právnom statuse zistenej pohľadávky, ktorá sa bude v konkurze uspokojovať.\n5. Odvolací súd odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že skutkový stav v danej veci sporný nebol,\nsúd prvej inštancie z neho správne vychádzal. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP odkázal na\nodôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil a považoval\ntak za správne dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu zamietol.\nK predmetu daného konania a rozhodovania vo veci, odvolací súd konštatoval, že sa odvíja práve od\ndôvodov popretia, ktoré vymedzujú zároveň aj predmet incidenčnej žaloby.\nTu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“)\nzverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2017\npod por. č. 63, podľa ktorého konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných\ndôvodov ako tých, ktoré správca uviedol\nv incidenčnom konaní. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie a s poukazom najmä na § 32\nods. 16 ZKR konštatoval, že prihlásená pohľadávka veriteľa, ktorá popretá nebola,\nsa považuje za zistenú a bude predmetom uspokojenia na základe postupu podľa § 94 a nasl. ZKR.\nĎalej odvolací súd uviedol, že márne uplynutie lehoty na popretie pohľadávky,\nkeď žiadny veriteľ a ani správca prihlásenú pohľadávku nepoprel, má za následok jej zistenie (§ 32 ods.\n16 ZKR), ktoré je rovnocenné ako zistenie pohľadávky na základe právoplatného rozhodnutia súdu o\nurčení pravosti popretej pohľadávky podľa § 32 ods. 18 ZKR.\n\n6. K uvedeným záverom odvolací súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(ďalej tiež „ústavný súd“) č. k. II. ÚS 409/2013-409 zo dňa 11.09.2014, podľa ktorého „účelom\nincidenčného konania je rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody\nobsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia\nv konkurze tak, ako bola prihlásená.\nVýklad, podľa ktorého by popretie v akomkoľvek rozsahu automaticky aktivovalo prieskumnú právomoc\nsúdu konajúceho v incidenčnom konaní v celom rozsahu, by znamenalo podstatné znevýhodnenie\nveriteľov tých pohľadávok, ktoré boli popreté čo do dôvodu alebo vymáhateľnosti. Incidenčné konanie nie\nje konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom\nkognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. Z konštrukcie\n§ 32 konkurzného zákona je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v\nurčitom rozsahu alebo poradí (teda uznanie prihlásenej pohľadávky), je v podstate konečné, keďže proti\nnemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiadny prostriedok nápravy.“\n(pozn. text zvýraznil najvyšší súd).\n7. Odvolací súd uzavrel, že skôr prihlásená pohľadávka iného veriteľa nebola popretá správcom ani\niným veriteľom, a preto sa v zmysle § 32 ods. 16 ZKR považuje za zistenú,\nčo je aj na základe vyššie citovaného rozhodnutia ústavného súdu konečný stav, ktorý\nnie je možné revidovať iným spôsobom v rámci konkurzného konania.\nZnamená to, že zistená pohľadávka veriteľa, prihlásená z toho istého dôvodu a v tej istej výške ako\npohľadávka žalobcu (prihlásená až po tomto zistení), bude tou pohľadávkou, ktorá bude uspokojená v\nrámci konkurzného konania podľa § 94 a nasl. ZKR.\n8. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca\n(ďalej aj „dovolateľ“), prípustnosť ktorého vyvodzoval (súdiac podľa obsahu dovolania) z ustanovení §\n420 písm. f) CSP a § 421 CSP a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „dovolací súd“)\nzrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n9. Prípustnosť a dôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP je podľa dovolateľa daná tým, že súd\nprvej inštancie nepostupoval v konaní správne, keďže sa nezaoberal dôvodmi žaloby, pretože vo vzťahu\nk predmetu konania neriešil otázky vymedzené v § 32 ods. 14 ZKR. Týmto postupom malo dôjsť k\nporušeniu práva na spravodlivý súdny proces\na dovolateľ v tejto súvislosti súčasne namieta aj vadu nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň\nnamieta nevykonanie ním navrhnutého dokazovania výsluchom svedkov, ktorými mieni preukázať, že\nprávny dôvod duplicitne prihlásenej pohľadávky svedčí výlučne dovolateľovi (žalobcovi).\n10. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzuje aj podľa § 421 CSP, pričom nesprávne právne posúdenie\nveci má spočívať v tom, že súdy nižších inštancií nemali skúmať pohľadávky žalobcu v rozsahu dôvodov\nich popretia žalovaným, ale mali rozhodovať o tom, čoho sa žalobca v žalobnom petite v súlade s § 32\nods. 14 ZKR domáhal, teda rozhodnúť o právnom dôvode žalobcom prihlásených pohľadávok, o výške\ntýchto pohľadávok a o poradí, v akom sa majú počas konkurzu uspokojovať.\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (ďalej tiež „dovolací súd“),\npo zistení, že dovolanie bolo podané včas a na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpenou v súlade s ust. § 429 ods. 1 CSP, viazaný\ndovolacími dôvodmi (§ 440 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel\nk záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť [§ 447 písm. c), f) CSP].\nK všeobecným podmienkam prípustnosti dovolania\n12. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,\nak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú\ntaxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia,\nči sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej\nprávomoci dovolacieho súdu.\n13. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Zo\nzákonných ustanovení, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania,\nje zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť\nsplnené podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo\n\n§ 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie\nbolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody, a aby tieto dôvody boli\nvymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP.\n14. Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný (§ 439 CSP, okrem prípadov uvedených v písm. a/ až\nc/ tohto ustanovenia). Rovnako je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi\n(§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní.\nPokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa\n§ 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť\nv dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací\ndôvod (§ 420 v spojení s § 431 ods. 1 CSP a/alebo § 421 CSP v spojení\ns § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom, dovolací\nsúd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím\ndôvodom (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 59/2017\nz 8. júna 2017).\nK prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP\n15. Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n16. Podľa § 431 ods. 1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v\nkonaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,\nv čom spočíva táto vada.\n17. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania primárne\nz ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Pre naplnenie prípustnosti dovolania podľa § 420\npísm. f) CSP je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú:\n1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu\nrealizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzuje z § 420 písm. f) CSP z dôvodu,\nže mu ako žalovanej strane mal súd nesprávnym procesným postupom znemožniť,\naby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces. K tvrdenej vade zmätočnosti predpokladanej ustanovením § 420\npísm. f) CSP malo dôjsť podľa dovolateľa tým, že oba súdy nižších inštancií nekonali v súlade s § 32 ods.\n14 ZKR, ktorý podľa dovolateľa vymedzuje predmet daného konania, preto ani neposudzovali žalobný\npetit, čím v dôsledku nesprávneho procesného postupu porušili právo dovolateľa na spravodlivý súdny\nproces.\n18. Dovolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi dovolania, po preskúmaní dovolaním napadnutého\nrozsudku odvolacieho súdu a v potrebnom rozsahu s ním súvisiaceho rozsudku súdu prvej inštancie,\nako aj konania predchádzajúceho ich vydaniu, s prihliadnutím\nna skutkové a právne okolnosti daného sporu, dospel k záveru, že v procesnom postupe týchto súdov\nnemožno vzhliadnuť vady zmätočnosti v zmysle úpravy obsiahnutej v § 420\npísm. f) CSP, vytýkané dovolateľom.\n19. Keďže pri odôvodňovaní napadnutého rozhodnutia zo strany odvolacieho súdu došlo k postupu\npodľa § 387 ods. 2 CSP, dovolací súd preskúmal aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom nebola\nzistená vada zmätočnosti, ktorá by odôvodňovala prípustnosť a dôvodnosť dovolania podľa § 420 písm.\nf) CSP. Predovšetkým, z rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, z akých dôvodov rozhodnutie súdu prvej\ninštancie potvrdil a akými podstatnými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil. Oba súdy nižších\ninštancií okrem iného riadne odôvodnili svoj procesný postup pri vymedzení predmetu konania\n\na ich meritórneho rozhodovania, a to aj s poukazom na pre vec relevantnú judikatúru najvyššieho\nsúdu a ústavného súdu. Rovnako tak súdy nižších inštancií náležite vysvetlili dôvody, pre ktoré neboli\nakceptované dôkazné návrhy žalobcu na výsluch svedkov.\nDovolací súd tu zdôrazňuje, že z práva na spravodlivý súdny proces síce vyplýva povinnosť súdu\nzaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán na vykonanie dôkazov, avšak s výhradou,\nže majú význam pre rozhodnutie (II. ÚS 410/06).\n20. Súd prvej inštancie k dôvodom, pre ktoré nevyhovel návrhu dovolateľa na vykonanie dokazovania\nprostredníctvom výsluchov ním navrhovaných svedkov, konkrétne uviedol\n(ods. 3, 6), že „...v tomto súdnom konaní nie je výpoveď pána K. z hľadiska jeho postupu pri postúpení\npohľadávky smerodajná z dôvodu, že žalobca si uplatnil pohľadávku, ktorá už je v konkurze úpadcu\nzistená u iného veriteľa, tento stav teda nie je možné zvrátiť v tomto incidenčnom konaní.“ Na uvedené\nnadviazal odvolací súd v napadnutom rozhodnutí, keď k návrhu žalobcu na výsluch svedkov Z. a p.\nB. uviedol (ods. 40), že „okresný súd správne posúdil irelevantnosť navrhovaného dokazovania, ktoré\nnemôže zmeniť základný skutkový stav vychádzajúci zo záveru,\nže žalobcom prihlásená pohľadávka už v konkurznom konaní zistená je, avšak v prospech iného\nsubjektu. Týmto incidenčným konaním nie je možné revidovať právny stav zistenia pohľadávky v\nprospech Radoslava Jakuba, t.j. totožnej pohľadávky, ktorá bola prihlásená skôr ako pohľadávka žalobcu\na preto akékoľvek dokazovanie vo vzťahu k platnosti alebo neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky\nmedzi spoločnosťou Segata s.r.o. a veriteľom zistenej pohľadávky M. N. je právne irelevantné.“ A ďalej\n(v ods. 41) odvolací súd uzavrel a zreteľne vysvetlil, že žalobca neuviedol žiadne skutkové a právne\nokolnosti, ktoré by boli spôsobilé zmeniť skutkové a právne posúdenie žalobcom uplatneného nároku\nokresným súdom, ktorý žalobu zamietol.\n21. Rovnako podľa názoru dovolacieho súdu nevykonaním navrhovaných dôkazov výsluchom\nuvedených svedkov nedošlo k postupu, ktorým by vo vzťahu k žalobcovi došlo k porušeniu jeho práva\nna spravodlivý proces. Tieto dôkazy majú evidentne väzbu na tvrdenia žalobcu a na zisťovanie takých\nokolností, ktoré súdy nižších inštancií, vzhľadom na charakter daného incidenčného konania a ním daný\npredmet posudzovania, nepovažovali za významné. Podstatné bolo, že tento svoj postup odvolací súd\nako aj súd prvej inštancie, v napadnutom rozhodnutí dôkladne odôvodnili.\n22. K tomu dovolací zvýrazňuje a opakuje, že ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť\na súčasne dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany ako dôsledok\nnesprávneho procesného postupu súdu, nadobudla intenzitu porušenia\njej práva na spravodlivý proces. Relevantnými znakmi, charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle\ntohto ustanovenia, sú zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a nesprávny procesný\npostup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Právo na\nspravodlivý súdny proces predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv\nna nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva\nje právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov. Z práva na spravodlivý súdny proces ale\npre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil\ns jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k\nspôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať\nsa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/ 04,\nI. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n23. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (I. ÚS 46/05). V civilnom sporovom konaní súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie\ndokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie\ndokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú\nv rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie sporových strán (§ 185 ods. 1 CSP). Súd\nhodnotí predložené dôkazy a následne ich hodnotí podľa svojho uváženia v zmysle zákona. Zákon\nvychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov a táto zásada znamená,\nže záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre\nrozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, pričom\n\nhodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledok hodnotenia\ndôkazov má byť súčasťou rozsudku.\n24. Vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP však nezakladá už to, ak súd v priebehu konania nevykoná\nvšetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, pretože to nemožno\npovažovať za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku\nnesprávneho postupu súdu z nich vylúčené (obdobne R 125/1999, R 6/2000). Rovnako, pokiaľ by aj\nsúd niektorý z vykonaných dôkazov alebo i viaceré takéto dôkazy vyhodnotil nesprávne, môže byť jeho\nrozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne; táto samotná skutočnosť však sama osebe prípustnosť\ndovolania nezakladá a nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, ak je dovolanie procesne\nprípustné. O prípad nepreskúmateľnosti (arbitrárnosti) rozhodnutia, založenej na takomto pochybení, by\npritom mohlo ísť len vtedy, ak by dôkazy boli hodnotené v rozpore\nso zásadami elementárnej logiky, prípadne ak by závery boli vyvodzované z dôkazu, ktorý vôbec\nvykonaný nebol; o žiaden taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo.\n25. Dopĺňanie dokazovania k okolnosti, či je platné postúpenie predmetných pohľadávok na M. N., ktoré\nako ich veriteľ v zákonnej lehote prihlásil do konkurzu\nna majetok úpadcu, resp. či je ich oprávneným veriteľom v skutočnosti žalobca, podľa\nním doloženej zmluvy o cesii, je v danom štádiu konkurzného konania ako aj z hľadiska predmetného\nincidenčného konania, právne nepodstatné, keďže tomu bráni už uzavretý skutkový a právny stav\nzistenej pohľadávky. To, že ide o iného veriteľa než je žalobca,\nna účinky zistenia pohľadávky podľa § 32 ods. 16 ZKR, ako náležite vysvetlil odvolací súd v napadnutom\nrozhodnutí, nemá právne podstatný vplyv, a preto ani tie dôkazy, ktorých nevykonanie dovolateľ vytýka\nobom súdom nižších inštancií, by nemohlo dovolateľovi\nako žalobcovi priniesť lepší výsledok v incidenčnom konaní. Z napadnutého rozhodnutia odvolacieho\nsúdu taktiež vyplýva riadne odôvodnený záver, že daný typ incidenčného konania o určenie pohľadávky\n(§ 32 ods. 9, 14, 16, 18 ZKR) nemožno zamieňať s konaním\nv spore veriteľa proti dlžníkovi o pohľadávku samotnú, prípadne medzi dvomi veriteľmi\ntej istej pohľadávky o jej vlastníctvo. Pokiaľ sú splnené podmienky stanovené ZKR\nv ust. § 32 ods. 16, považuje sa pohľadávka za zistenú. V danom prípade ide o incidenčné konanie\nvyvolané konkurzom, preto je predmet sporu vymedzený rozsahom a dôvodmi popretia v konkurze.\nPokiaľ dôvodom popretia správcu žalobcom prihlásených pohľadávok bola okolnosť predchádzajúceho\nzistenia totožných pohľadávok v zmysle\n§ 32 ods. 16 ZKR, aj keď v prospech iného veriteľa, a teda duplicitné prihlásenie pohľadávok žalobcom,\niné okolnosti už pre prejednanie a rozhodovanie v danom incidenčnom konaní neboli skutkovo ani právne\nvýznamné.\n26. Dovolací súd nepovažuje z hľadiska úpravy obsiahnutej v § 420 písm. f) CSP\nza opodstatnenú ani dovolaciu námietku, že súdy nižších inštancií v konaní nepostupovali procesne\nsprávne, keďže sa nezaoberali žalobou tak ako stanovuje § 32 ods. 14 CSP.\nPodľa tohto zákonného ustanovenia, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,\nvymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo\nporadia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho,\nčo uviedol v prihláške. Tu však dovolateľ v skutočnosti zmiešava dovolacie dôvody týkajúce sa\nvád zmätočnosti z hľadiska procesného postupu v konaní, so svojimi výhradami voči meritórnemu\nrozhodnutiu samotnému, ktoré v sebe zahŕňa tak skutkové zistenia ako aj právne posúdenie veci. Je\npotrebné uviesť, že otázky týkajúce sa skutkových zistení a záverov\nsú z dovolacieho prieskumu vylúčené. Dovolací súd je totiž podľa § 442 CSP viazaný skutkovým stavom\ntak, ako ho zistil odvolací súd. Samotné právne posúdenie veci,\na to aj keby malo byť nesprávne, rovnako netvorí vadu zmätočnosti z hľadiska procesného postupu súdu\nv civilnom sporovom konaní.\n27. V danom prípade je podstatné a z postupu ako aj z dotknutých rozhodnutí súdov nižších inštancií\nzrejmé, že oba súdy sa žalobou žalobcu náležite zaoberali, vykonali\nk nej potrebné dokazovanie, z neho vyvodili skutkové zistenia a tieto podradili pod právnu úpravu\npríslušnú pre rozhodovanie v danom type incidenčného sporu.\nTo, že interpretácia dotknutých právnych noriem súdom, vrátane dovolateľom výslovne vytýkaného § 32\nods. 14 ZKR, nie je súladná s právnym názorom dovolateľa, netvorí vadu zmätočnosti v zmysle § 420\n\npísm. f) CSP. Žiada sa len dodať, že pod aplikáciu a interpretáciu právnej normy je potrebné zahrnúť\naj prípad, keď súd vzhľadom na posudzovaný skutkový stav vo veci dospeje k záveru o nedôvodnosti\nžaloby, resp. zistí dôvody vedúce\nk jej zamietnutiu. To však nijako nesúvisí s vadou procesného postupu namietanou dovolateľom, ktorý\nv podstate tvrdí, že oba súdy nesprávne procesne postupovali,\nak v rozhodnutí nekopírovali žalobný petit a teda, ako umožňuje úprava obsiahnutá v § 32 ods. 14 ZKR,\nv prospech žalobcu neurčili právny dôvod, vymáhateľnosť, poradie, či výšku pohľadávky.\n28. V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že odvolací súd sa v spojení s rozsudkom súdu prvej\ninštancie vyjadril ku všetkým pre vec podstatným námietkam, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil,\nčím dodržal zákonné požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia o odvolaní. Z napadnutého\nrozhodnutia je zjavné, že odvolací súd sa pri prejednaní veci a meritórnom rozhodovaní opieral o\nrelevantnú judikatúru najvyšších súdnych autorít.\nK problematike vymedzenia predmetu incidenčného konania odvolací súd kvalifikovane poukázal na\nuznesenie najvyššieho súdu z 30. januára 2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016, publikované ako judikát v\nZbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2017 pod R 63/2017,\npodľa ktorého: „Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako\ntých, ktoré správca uviedol\nv incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok.\nÚčelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu\nzodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená“. Z\nuvedeného judikátu je zrejmá správnosť premisy, že práve úkon správcu, ktorým popiera pohľadávku\nprihlásenú do konkurzu, určuje predmet incidenčného konania.\n29. V uvedenej súvislosti dáva dovolací súd do pozornosti aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n1Obdo/53/2020 z 24.02.2021, podľa ktorého súd v incidenčnom konaní je oprávnený preskúmavať\npopretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré správca uviedol v popieracom prejave. Nedostatok\npopretia pohľadávky, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné odstrániť po uplynutí zákonom\nstanovenej lehoty na popretie pohľadávky, z čoho je zrejmé, že po uplynutí tejto lehoty popretie\npohľadávky nie je možné doplniť o nové dôvody popretia. Súd v incidenčnom konaní preto nebol\noprávnený preskúmavať dôvody popretia pohľadávky správcom, uplatnené po uplynutí zákonom\nstanovenej lehoty na popretie prihlásených pohľadávok. Aj z uvedeného je možné dospieť k záveru, že\npredmet incidenčného konania\nje daný dôvodmi, pre ktoré správca poprie pohľadávku. Skutočnosť, že predmet incidenčného sporu je\nlimitovaný popieracím prejavom správcu, konštatoval aj ústavný súd v uznesení\nsp. zn. IV. ÚS 145/2022 z 23. marca 2022.\n30. Dovolací súd z vyššie uvedeného konštatuje, že súdy nižších inštancií v preskúmavanej veci\nnezaťažili konanie dovolateľom namietanou vadou zmätočnosti podľa\n§ 420 písm. f) CSP, svoje závery a zvolený procesný postup riadne odôvodnili.\nPokiaľ sa uvedená argumentácia dovolateľa týka nesprávneho právneho posúdenia veci,\ntak takáto námietka netvorí prípustný dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP z hľadiska\nzmätočnostných vád v procesnom postupe súdov, ktorý nemožno stotožňovať s právnym posúdením\nveci. Dovolacím prieskumom v predmetnej veci preto nebol nezistený nesprávny procesný postup súdov\nnižších inštancií, ktorý by mal za následok znemožnenie uskutočňovania procesných práv dovolateľa, a\nto v intenzite predstavujúcej až vadu zmätočnosti konania, a tým nezákonného rozhodnutia.\n31. Dovolací súd sumarizuje a konštatuje, že skutkové a právne závery súdov nižších inštancií,\nrozhodnutia ktorých z hľadiska ich odôvodnenia pri potvrdzujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu,\ntvoria organický celok, nie sú zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,\npričom odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre\nzákonného odôvodnenia (§ 220 ods. 2 spojení s § 378 ods. 1\na § 393 ods. 2 CSP). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\nv žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd nerozhodol a neodôvodnil svoje rozhodnutie\npodľa predstáv žalobcu.\n32. Dovolanie žalobcu preto z hľadiska ním namietaných vád zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f)\nCSP v tejto časti nie je prípustné a boli splnené podmienky pre jeho odmietnutie podľa § 447 písm.\n\nc) CSP (dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie\nprípustné).\nK prípustnosti dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 CSP\n33. Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania vyvodzoval aj z ust. § 421\nods. 1 CSP. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne\nna základe dôvodov uvedených dovolateľom (§ 432 CSP).\nPokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu\ndovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania\nv takom prípade závisí od toho, ako dovolateľ\nsám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto\nustanovenie.\n34. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú\nk jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje\nprípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku zásadného právneho\nvýznamu, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň sa jedná o jednu z\nmožností vymedzených v § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP.\nV dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ\nvymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n35. Z dovolania vyplýva, dovolateľ aj pri poukaze na dovolacie dôvody podľa § 421\nods. 1 CSP, v podstate vyjadril len nespokojnosť s právnym posúdením veci zo strany oboch súdov\nnižších inštancií, a to v súvislosti s ust. § 32 ods. 14 ZKR. Podľa názoru dovolateľa uvedené ustanovenie\nurčuje predmet incidenčného konania a rovnako tak aj predmet dokazovania, ktoré mali súdy vykonať.\nSúdy nižších inštancií skúmali, podľa dovolateľa nesprávne, ním prihlásené pohľadávky len v rozsahu\ndôvodov ich popretia žalovaným správcom a nezaoberali sa žalobným petitom korešpondujúcim s § 32\nods. 14 ZKR.\n36. Po preskúmaní obsahu dovolania z hľadiska jeho prípustnosti podľa § 421 ods. 1 CSP, dospel k\ndovolací súd k záveru, že dovolanie ani v tejto časti nie je prípustné.\nDovolateľ na odôvodnenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP nenaformuloval žiadnu právnu\notázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu\na ani nenaznačil, o ktorý prípad vymedzený písmenami a) až c) v § 421 ods. 1 CSP v danom prípade\nide. Dovolateľ len všeobecne vyjadril nespokojnosť, a to s postupom súdov nižších inštancií, ktorého\nnesprávnosť však mala v podstate spočívať v chybnej interpretácii aplikovaného ust. § 32 ods. 14 ZKR.\nToto dovolateľ vidí predovšetkým ako súčasne namietanú zmätočnostnú vadu ním vyvodzovanú z §\n420 písm. f) CSP, ako už dovolací súd vysvetlil vyššie. Dovolací súd by vzhľadom na obsah podaného\ndovolania musel len hádať, akú právnu otázku z hľadiska úpravy obsiahnutej v § 421 ods. 1 CSP, mohol\nmať,\nči mal dovolateľ na mysli a ktorej zodpovedanie odvolacím súdom má tvoriť vadu nesprávneho právneho\nposúdenia. Dovolateľ totiž v podstate tvrdí len to, že oba súdy nižšej inštancie mali tak, ako to umožňuje\núprava obsiahnutá v § 32 ods. 14 ZKR, v prospech žalobcu určiť právny dôvod, vymáhateľnosť, poradie,\nči výšku pohľadávky.\n37. Dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade odôvodnenie dovolania v tejto časti nespĺňa\nzákonné náležitosti vymedzené v § 432 CSP, čo predstavuje dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447\npísm. f) CSP.\n38. Dovolací súd k tomu len dodáva, že samotná polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho\nsúdu (ako aj súdu prvej inštancie) a spochybňovanie správnosti rozhodnutia, nezodpovedá kritériám\nuvedeným v § 432 CSP. Rovnako pod toto zákonné ustanovenie\nnie je možné subsumovať nesúhlas dovolateľa s procesným postupom súdov nižších inštancií pri\nvykonávaní dôkazov a ich vyhodnotení.\n39. Na okraj, napriek konštatovanej neprípustnosti dovolania, považuje dovolací súd\n\nza vhodné, vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci, pre úplnosť zdôrazniť to, čo inak vyplýva aj\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, že prihlásená pohľadávka\nsa v konkurze považuje za zistenú, t.j. za nespornú, márnym uplynutím lehoty\nna popretie pohľadávky (§ 32 ods. 16 ZKR). V dôsledku márneho uplynutia lehoty\nna popretie pohľadávky nastupuje v konkurze nevyvrátiteľná zákonná domnienka,\nv zmysle ktorej už pohľadávku nie je možné v rámci konkurzu spochybniť.\nSprávca vykoná popretie pohľadávky tak, že rozsah popretia (napr. poprie právny dôvod pohľadávky, jej\nvýšku alebo poradie) a dôvody popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Uplynutím lehoty na popretie\npohľadávok sa považujú prihlásené pohľadávky za zistené\nv rozsahu, v akom neboli popreté. Veriteľ je následne oprávnený podať žalobu v rozsahu, v akom mu\nbola pohľadávka popretá. Žaloba podaná v tej časti, v ktorej bola pohľadávka zistená, sa musí zamietnuť.\nVzhľadom na uvedené je zrejmé, že pohľadávka je zistená v takej výške, v akej nebola popretá. Ak\nsprávca konkurznej podstaty nepoprie pohľadávku, táto\nje zistená a uspokojuje sa v konkurznom konaní. Len čo uplynie lehota na popretie pohľadávky, nastupuje\nnásledok spočívajúci vo fikcii, že pohľadávky, ktoré neboli popreté,\nsa považujú zo zákona za zistené. Ide o zákonnú fikciu, ktorú už rozhodnutím súdu\nnie je možné prelomiť (k tomu viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. II. ÚS 13/2024 zo 14. mája 2024). Podľa názoru dovolacieho súdu takúto zákonnú fikciu zistenej\npohľadávky nemožno následne prelomiť v incidenčnom konaní podľa\n§ 32 ods. 9 ZKR, a to ani v prípade žaloby veriteľa o určenie totožnej pohľadávky prihlásenej do konkurzu\npo prihlasovacej lehote, popretej správcom ako duplicitne prihlásenej a už zistenej, hoci veriteľ popretej\npohľadávky v žalobe tvrdí,\nže pohľadávku nadobudol skôr ako veriteľ zistenej pohľadávky.\nPredmet incidenčného konania je daný rozsahom a dôvodmi popretia správcom,\ntu duplicitou k už zistenej pohľadávke, a nie sporom medzi veriteľmi (postupníkmi) o vlastníctvo totožnej\npohľadávky nimi nadobudnutej od rovnakého pôvodného veriteľa (postupcu) na základe dvoch rôznych\nprávnych úkonov (zmlúv o postúpení).\nNaviac, incidenčný spor tu prebiehal len medzi veriteľom popretej pohľadávky voči správcovi (§ 32 ods. 9\nZKR), pričom v danom prípade nie je žalovanou stranou veriteľ zistenej pohľadávky. Preto by z hľadiska\niného okruhu strán nebolo možné pred súdmi nižších inštancií v danom incidenčom konaní riešiť, a to ani\nprejudiciálne, otázku žalobcom tvrdeného vlastníctva popretej pohľadávky, či otázku neplatnosti cesie\nzistenej pohľadávky\nvo vzťahu k veriteľovi zistenej pohľadávky (čo by sa týkalo nielen postupníka\nale aj postupcu). To, že pre takéto incidenčné konanie ZKR v § 32 ods. 14 stanovuje čoho, akého určenia\nsa veriteľ popretej pohľadávky v žalobe „môže domáhať“, neznamená,\nže konajúci súd žalobe musí vyhovieť, a teda popretú pohľadávku určiť.\nRegulárnym výsledkom konania o incidenčnej žalobe o určenie pohľadávky môže\nbyť aj jej zamietnutie.\n40. Podľa § 447 písm. c) CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je dovolanie prípustné.\n41. Podľa § 447 písm. f) CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými\ndovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až\n435 CSP.\n42. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže nie je daná procesná prípustnosť dovolania podľa ust. § 420\npísm. f) CSP, ani podľa ust. 421 ods. 1 CSP, dovolací súd dovolanie žalobcu podľa ust. § 447 písm. c)\na písm. f) CSP odmietol.\n43. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 453\nods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania\nNajvyšší súd Slovenskej republiky neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta CSP). O výške náhrady trov\nkonania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie\n(§ 262 ods. 2 CSP).\n44. Rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "43CoKR/8/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8d62bac9-4eaa-4186-bf44-67108f24b33b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.13.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 13/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/2024 z 14. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.13.2024.2"}, {"guid": "ussr:69eb22d2-0997-4f10-aa98-c1352990096c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.145.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 145/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 145/2022 z 23. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-23", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.145.2022.1"}, {"guid": "ussr:d1c46d43-1049-4fc6-8847-ba07e8a1a984", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 409/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1c46d43-1049-4fc6-8847-ba07e8a1a984"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "b01ac95b-5023-4d0c-8583-6be437892727:a7cb0578-7289-484b-82d7-a2045f85c305", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:2105205406.1", "spisova_znacka": "3Cdo/59/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/59/2017 z 8. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-08", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2105205406.1"}, {"guid": "f3eed5d9-9d3d-4339-a5a2-fd732e29214a:8954e193-242d-4ef8-8547-6283668d44ff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:3113211371.1", "spisova_znacka": "3Obdo/70/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/70/2016 z 30. 1. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-01-30", "citacie_n": 263, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:3113211371.1"}], "citovane_v": []}