{"guid": "d300c086-5094-4d97-8b58-d63138be756a:fcde7fcf-8d82-4f84-8544-6eb1416f3ba8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6118277234.1", "spisova_znacka": "1Obdo/36/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/36/2023 z 24. 7. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júla 2024, sp. zn. 1Obdo/36/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:6118277234.1", "identifikacne_cislo": "6118277234", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2024-07-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o úvere"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-140.odsek-2", "nazov": "§ 140 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-140.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-140"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "nazov": "§ 154 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-154"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-140", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-154", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fcde7fcf-8d82-4f84-8544-6eb1416f3ba8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6118277234.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6118277234.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6118277234.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/36/2023\n6118277234\n24. 07. 2024\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2024:6118277234.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a\nčleniek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobkyne Tatra banka,\na.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, zastúpenej RASLEGAL, s. r.\no., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 855 561, proti žalovanej 1/ LUGAN s.r.o., naposledy\nso sídlom Budovateľská 59, 080 01 Prešov, IČO: 36 757 233, zaniknutej výmazom z obchodného\nregistra dňa 13. júla 2019, proti žalovanému 2/ X. B., narodenému XX. R. XXXX, bytom L. M. XX,\nXXX XX Z., zastúpenému advokátom JUDr. Vladimírom Volčkom, PhD., so sídlom Mlynská 27, 040\n01 Košice a proti žalovanému 3/ Z. T., nar. X. R. XXXX, bytom P. X, XXX XX P., zastúpenému RIEDL\nadvokátska kancelária s.r.o., so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 54 359 490, o zaplatenie 8\n018,28 eura s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.\n6Cob/24/2022-315 z 27. októbra 2022, takto\nrozhodol:\nI.\nII.\n\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyňa má proti žalovanému 3/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n\n1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) výrokom I. rozsudku č. k. 22Cb/155/2018-227 z\n24. novembra 2021 uložil žalovaným 2/ a 3/ povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 8 018,28 eura, úrok z\nomeškania 9% ročne zo sumy 8 018,28 eura od 1. februára 2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu\nnákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných\nzaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť plniť druhého z nich, a to všetko v lehote do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. rozsudku priznal žalobkyni proti žalovaným 2/ a 3/ nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom žalovaným 2/ a 3/ uložil povinnosť zaplatiť náhradu\ntrov konania spoločne a nerozdielne.\n2. O odvolaní žalovaných 2/ a 3/ proti rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol Krajský súd v Prešove\n(ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 6Cob/24/2022-315 z 27. októbra 2022 tak, že výrokom I. potvrdil\nrozsudok súdu prvej inštancie a výrokom II. žalovaným 2/ a 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy\nodvolacieho konania v rozsahu 100%.\n3. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že tento vec prejednal podľa § 378 ods. 1 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania, pričom zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom\nrozsahu dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie a\nvykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP. Na správnych skutkových zisteniach súdu prvej\ninštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania a keďže odvolací súd nemal pochybnosť o\nsprávnosti skutkových zistení a právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a nezistil žiadne vady,\nktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý\nproces vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/, konštatoval, že nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho\nsúdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie.\nVychádzal preto zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktorý bol vo svojej argumentácii obsiahnutej\n\nv odôvodnení rozsudku koherentný, pričom odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie má podklad v\nzistení skutkového stavu, je konzistentné, presvedčivé a premisy zvolené v rozsudku, ako aj jeho závery\nsú racionálne a aj spravodlivé.\n4. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 27. februára 2014 žalobkyňa ako veriteľka uzavrela\nso žalovanou 1/ ako dlžníčkou a žalovanými 2/ a 3/ ako ručiteľmi v zmysle § 497 až § 507 zákona\nč. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Obch. zák.“) Zmluvu\no kontokorentnom úvere č. MU-8002023570 (ďalej aj „zmluva o úvere“ alebo „zmluva“) a Dohodu o\nručení, uzavretú v zmysle § 303 a nasl. Obch. zák. Žalovanej 1/ bol poskytnutý kontokorentný úver vo\nvýške 100 000 eur za účelom financovania prevádzkových potrieb. V súlade s bodmi 3.4 a 3.5 zmluvy\nžalobkyňa dňa 20. novembra 2015 zaslala žalovanej 1/ oznámenie o ukončení obnovy dňa konečnej\nsplatnosti s tým, že konečná splatnosť úveru nastala dňa 31. januára 2016. Podľa výpisu z bankovej\nknihy (aktuálny stav úveru) zo 16. apríla 2018 bola pohľadávka žalobkyne voči žalovaným vyčíslená k\nokamihu vyhotovenia výpisu z bankovej knihy vo výške 8 018,28 eura, pričom žalovaní ku dňu dátumu\nkonečnej splatnosti úveru dlh žalobkyni nezaplatili.\n5. Po právnej stránke odvolací súd poukázal na ustanovenia § 1 ods. 1 a ods. 2, § 261 ods. 1, ods.\n6 písm. d/ a ods. 7 Obch. zák. a ďalej § 497, § 303, § 306 ods. 1, § 307 ods. 1, § 311 a § 324 ods.\n1 Obch. zák.\n6. Odvolací súd konštatoval, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových\na právnych záverov súdu prvej inštancie, než ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú\ndostatočný podklad pre výrok jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, založený\nna správnej aplikácii a interpretácii právnych noriem, pričom ani obsah odvolaní žalovaných 2/ a 3/ nebol\nspôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov\nv nich uvedených.\n7. K odvolacej námietke žalovaného 2/, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil jeho právne postavenie,\nkeď mu nepriznal ochranu v zmysle noriem spotrebiteľského práva, odvolací súd uviedol, že súd prvej\ninštancie správne zistil, že žalovaný 2/ nemá postavenie spotrebiteľa v zmysle predpisov chrániacich\nspotrebiteľa, keďže žalovaný 2/ neuzavrel so žalobkyňou žiadnu zmluvu, ktorú by bolo možné vyhodnotiť\nako zmluvu spotrebiteľskú. Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ sa Dohodou o ručení, ktorú uzavreli so žalobkyňou\nv zmysle § 303 a nasl. Obch. zák., zaviazali, že pokiaľ dlžníčka (žalovaná 1/) nezaplatí zabezpečovanú\npohľadávku riadne a včas, zaplatí ju veriteľke (žalobkyni) za dlžníčku ručiteľ (žalovaný 2/ a žalovaný 3/).\nDohoda o ručení nie je zmluvou, ktorou by veriteľka ako dodávateľka konala v rámci svojej obchodnej\nalebo podnikateľskej činnosti, pričom by poskytovala ručiteľovi ako koncovému užívateľovi tovar alebo\nslužbu. Nebol preto dôvod posúdiť Dohodu o ručení ako spotrebiteľskú zmluvu. Nie každý právny vzťah,\ndo ktorého vstúpi fyzická osoba - nepodnikateľ, je vzťahom spotrebiteľským, preto skutočnosť, že v\nDohode o ručení bol žalovaný 2/ identifikovaný rodným číslom a ostatnými údajmi viažucimi sa na fyzickú\nosobu, nerobí z Dohody o ručení spotrebiteľskú zmluvu. Zároveň sa ručenie týkalo obchodno-právneho\nzáväzku, keďže žalovaná 1/ ako podnikateľka vstúpila do úverového vzťahu s bankou (žalobkyňou),\npredmetom ktorého bolo financovanie prevádzkových potrieb žalovanej 1/ (išlo o úver na podnikateľské\núčely) a žalovaní 2/ a 3/ uzavreli Dohodu o ručení z titulu výkonu funkcie konateľov žalovanej 1/. V\nzmysle § 261 ods. 1 Obch. zák. ide o vzťah dvoch podnikateľov pri ich podnikateľskej činnosti a keďže\nzmluva o úvere je absolútnym obchodom, tento vzťah sa spravuje Obchodným zákonníkom [§ 261 ods.\n6 písm. d) Obch. zák.].\n8. K námietke premlčania uplatnenej žalovanými 2/ a 3/, ktorú títo vzniesli v nadväznosti na doplnenie\nlistinných dôkazov preukazujúcich dôvodnosť žalobkyňou uplatneného nároku, a to výpisu z účtu\núverovej dlžníčky - spoločnosti LUGAN s.r.o. (žalovanej 1/), pričom doplnenie listinných dôkazov označili\nza zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 2 CSP, odvolací súd uviedol, že s touto námietkou sa nemožno\nstotožniť, pretože žalobkyňou predložený výpis z účtu nepredstavoval kvantitatívnu zmenu žaloby a ani\ndoplnenie rozhodujúcich a podstatných skutočností, ktoré by neboli tvrdené v žalobe. Súd prvej inštancie\ntento listinný dôkaz správne vyhodnotil ako prostriedok procesnej obrany, ktorý bol predložený zo strany\nžalobkyne v nadväznosti na tvrdenia žalovaných. Nemožno hovoriť o zmene žaloby, keďže predložením\nvýpisu z účtu žalovanej 1/ a vykonaním dokazovania jeho obsahom nedošlo k podstatnej zmene a ani\nk doplneniu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 140 ods.\n2 CSP.\n9. K námietke žalovaného 2/ ohľadne porušenia práva na kontradiktórne konanie a rovnosť zbraní\ntým, že súd prvej inštancie mu nezaslal odpor žalovanej 1/ a žalovaného 3/, odvolací súd uviedol,\nže tieto dva princípy sa uplatňujú v sporových konaniach medzi sporovými stranami, ktoré stoja\nna opačných stranách. Rovnosť zbraní možno definovať ako možnosť reagovať na protiargumenty\nprotistrany. Z označenia princípu kontradiktórnosti možno vyvodiť, že základom je slovo contra, čiže proti,\n\nčo jednoznačne determinuje, že tento princíp sa uplatní medzi subjektami s protichodnými záujmami na\nvýsledku sporu (žalobkyňa contra žalovaný). Žalovaný 2/ namietal nedoručenie odporu žalovaných 1/ a\n3/, ktorí však vystupujú na totožnej sporovej strane ako žalovaný 2/ s rovnakým záujmom na výsledku\nsporu a tvoria samostatné procesné spoločenstvo. Argumentácia žalovaných 1/ a 3/ v odpore nijakým\nspôsobom nereagovala na tvrdenia žalovaného 2/, neoponovala im a vo vzťahu k jeho obrane preto\nnemala žiadnu procesnú relevanciu. Možno súhlasiť so žalovaným 2/, že odpor žalovaných 1/ a 3/ mu\nmal byť doručený, zároveň však je potrebné uviesť, že nedoručenie tohto odporu žalovanému 2/ ho\nnijako neznevýhodnilo, resp. nespôsobilo mu žiadnu ujmu voči žalobkyni, čo predstavuje predpoklad\nporušenia práva na spravodlivé súdne konanie. S poukazom na uvedené odvolací súd považoval\nnámietku žalovaného 2/ za nedôvodnú.\n10. Námietku nevykonania výsluchu žalovaného 3/ Z. T. odvolací súd nepovažoval za odňatie možnosti\nkonať pred súdom. Poukázal na to, že pod odňatím možnosti konať pred súdom vo všeobecnosti treba\nrozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré účastníkom\nsúdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv\na právom chránených záujmov. O naplnenie takéhoto dôvodu by išlo vtedy, ak by boli zistené hrubé vady\nv postupe prvoinštančného súdu, ktoré by strane sporu spôsobili odňatie reálnej a efektívnej možnosti\nkonať pred súdom. Odvolací súd (rovnako ako súd prvej inštancie) nepovažoval za potrebné vykonať\nvýsluch žalovaného 3/, nakoľko podstatné pre vyriešenie veci bolo právne posúdenie veci, čo súd prvej\ninštancie dostatočne správne vyhodnotil aj bez výsluchu žalovaného 3/. Naviac, ani výsluch žalovaného\n3/ ohľadom údajnej dohody medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/ o zániku záväzku, by nemohol ovplyvniť\nsprávne zistený skutkový a právny stav veci, pretože ak by aj existovala nejaká dohoda medzi žalovaným\n2/ a žalovaným 3/, táto by vo vzťahu k žalobkyni nebola účinná a záväzná.\n11. Za týchto okolností súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ žalobe v celom rozsahu vyhovel\na žalovaných 2/ a 3/ zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 8 018,28 eura spolu s úrokom z omeškania\npriznaným v správnej výške, vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky\nvo výške 40 eur v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. Keďže\nsprávny je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP\nrozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa §\n396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a zásady úspechu v konaní s tým, že výšku trov ustáli súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, a to v uznesení, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n12. Zo spisu vyplýva, že proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie tak žalovaný 2/, ako aj\nžalovaný 3/. Uznesením č. k. 22Cb/155/2018-366 z 20. apríla 2023 súd prvej inštancie zastavil konanie o\ndovolaní žalovaného 2/ z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za podané dovolanie a ďalším výrokom\nžalobkyni proti žalovanému 2/ nepriznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Keďže procesné\nspoločenstvo na strane žalovaných má charakter samostatného spoločenstva (§ 76 CSP), predmetom\ndovolacieho prieskumu zostalo len dovolanie žalovaného 3/.\n13. Pokiaľ ide o žalovanú 1/, zo spisu vyplýva, že obchodná spoločnosť LUGAN s.r.o. zanikla výmazom\nz obchodného registra bez právneho nástupcu, čím stratila procesnú subjektivitu (§ 61 CSP). Z tohto\ndôvodu súd prvej inštancie uznesením č. k. 22Cb/155/2018-158 z 15. augusta 2019 konanie proti\nžalovanej 1/ zastavil.\n14. Z obsahu dovolania žalovaného 3/ (ďalej aj „dovolateľ“) vyplýva, že tento prípustnosť dovolania\nvyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietajúc, že sa mu ako strane sporu nesprávnym\nprocesným postupom súdu znemožnilo uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\n(ďalej aj „dovolací súd“ alebo „NS SR“) dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil.\n15. Porušenie práva na spravodlivý proces videl dovolateľ v tom, že z rozsudku odvolacieho súdu nie\nje možné určiť skutočný predmet konania, v dôsledku čoho on ako žalovaná strana sporu sa nemohol\nriadne, resp. adekvátne voči žalobe brániť (uplatniť prostriedky procesnej obrany) a odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku odvolacieho súdu je nedostatočné. Pozornosť upriamil na to, že konkrétne v\ntomto konaní nastala situácia, že súd neposúdil zjavný úkon žalobkyne ako zmenu žaloby, avšak zároveň\nrozhodol na podklade tohto úkonu, čo je vzájomne sa vylučujúci stav. Poukázal na to, že už v podanom\nodpore proti platobnému rozkazu (č. l. spisu 87) namietal absenciu informácie v žalobe o spôsobe\nvýpočtu dlžnej sumy, pretože žalobkyňa nepredložila platobnú históriu, z ktorej by bolo zrejmé, aká\nsuma bola splatená a akým spôsobom sa započítavalo na istinu a na úroky. Žalobkyňa preto podaním\nz 24. februára 2020 (č. l. spisu 168 a nasl.) doplnila žalobu o výpočet dlžnej sumy. Predmetné podanie\nje podľa názoru dovolateľa potrebné považovať za zmenu žaloby v zmysle ustanovenia § 140 ods. 2\nCSP. Dovolateľ poukázal na to, že súd prvej inštancie žalobe na základe takto doplnených skutkových\ntvrdení vyhovel, pričom podanie žalobkyne považoval len za reakciu na procesnú obranu uplatnenú\n\nžalovanými 2/ a 3/. Podľa názoru dovolateľa žalobkyňa len samotnou žalobou (bez doplňujúceho\npodania) neuniesla dôkazné bremeno a súd prvej inštancie mal z tohto dôvodu žalobu zamietnuť. Ak\nsúd prvej inštancie poňal toto rozsiahle (27-stranové) podanie žalobkyne do svojho rozhodnutia ako\npreukázanie dôvodnosti uplatneného nároku, mal uznesením pripustiť zmenu žaloby, čo sa však nestalo.\nMedzi dňom nasledujúcim po konečnej splatnosti úveru 31. januára 2016 a podstatným doplnením\ndôvodov žaloby dňa 24. februára 2020 uplynuli viac ako 4 roky, preto bola vznesená námietka premlčania\npráva, keďže uplynula všeobecná 4-ročná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka. Odvolaciemu\nsúdu dovolateľ tiež vytýkal, že mu vo svojom rozhodnutí nedal odpoveď na zásadné otázky položené v\nodvolaní, z ktorého dôvodu rozhodnutie považoval za arbitrárne a tendenčné.\n16. K odvolaniu žalovaného 3/ zaslala žalobkyňa vyjadrenie, v ktorom uviedla, že argumentácia\nžalovaného 3/ v dovolaní je v celom rozsahu len zopakovaním jeho skorších prednesov a podaní,\nuplatnených v konaniach na súdoch oboch inštancií. Dovolateľ v dovolaní neuvádza žiadne nové\nnámietky, ktoré by boli spôsobilé relevantne spochybniť uplatnený nárok a správnosť rozhodnutí súdov\nnižšej inštancie, ale opätovne (už po tretíkrát) prezentuje rovnaké námietky, s ktorými sa už skôr\nvysporiadali súdy oboch inštancií, ktorých rozsudky považuje za správne a presvedčivé. Dovolateľ tak\nnaviac robí zavádzajúcim spôsobom a uvádzaním zjavných neprávd, čo je možné overiť si nahliadnutím\ndo príslušného spisu. Skutočnosť, že dovolateľ sa nestotožňuje s názormi súdov oboch inštancií a ich\nrozsudky nepovažuje za správne, presvedčivé a spravodlivé, sama o sebe nepostačuje na prijatie záveru\no nesprávnosti či nezákonnosti rozsudkov súdov oboch inštancií, čo potvrdzuje aj stabilná rozhodovacia\nprax Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“), z ktorej vyplýva názor, že právo na súdnu\nochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom strany (viď napr. II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS\n204/2010).\n17. Argumentácia dovolateľa je založená na jedinej okolnosti, a to, že súdy nižšej inštancie sa nesprávne\nvysporiadali s jeho námietkou premlčania, nadväzujúcou na jeho tvrdenie o údajnej zmene žaloby,\nktorú predniesol v nadväznosti na doplnenie listinných dôkazov preukazujúcich dôvodnosť uplatneného\nnároku. Konkrétne sa jednalo o výpis z účtu úverovej dlžníčky - spoločnosti LUGAN s. r. o. (pôvodne\nžalovaná 1/), za ktorú sa zaručil.\n18. Doplnenie listinného dôkazu dovolateľ špekulatívne označuje za akúsi zmenu žaloby a aby dodal\ntomuto svojmu tvrdeniu väčšiu váhu, zároveň zavádzajúco prezentuje tvrdenie, že k údajnej zmene\nžaloby sa malo pristúpiť akýmsi 27-stranovým podaním, čo nie je bežné upresnenie skutkových tvrdení.\n19. Presvedčenie dovolateľa je zjavne nepravdivé, pretože zo súdneho spisu je zrejmé, že podanie\nz 24. februára 2020 nemalo žiadnych 27 strán, ale len 2 normostrany, na ktorých je uvedené, že na\npodporu skorších tvrdení žalobkyne a v nadväznosti na obranu žalovaných predložila žalobkyňa ďalší\nlistinný dôkaz - výpis z účtu úverovej dlžníčky a zároveň poukázala na podstatné časti tohto listinného\ndôkazu, ktoré preukazujú jej tvrdenia. Samotný výpis z účtu má síce 25 strán, avšak tento v žiadnom\nprípade nepredstavuje podanie obsahujúce nové skutkové tvrdenia, pretože ide výlučne o listinný dôkaz\npreukazujúci skutkové tvrdenia uvedené v skorších podaniach. Naviac, charakter každého podania sa\nv zmysle základných procesných zásad hodnotí podľa obsahu, a nie podľa rozsahu, resp. počtu strán.\nRozsah výpisu bol priamo úmerný počtu transakcií vykonaných žalovanou dlžníčkou, spolu išlo o 661\ndebetných a 54 kreditných transakcií. Pokiaľ dovolateľ označuje listinný dôkaz za akési 27-stranové\npodanie obsahujúce nové skutkové tvrdenia, tak buď nie je dostatočne zorientovaný v spise a dovolacie\nnámietky zakladá výlučne na svojich domnienkach alebo dovolací súd úmyselne zavádza nepravdivými\ntvrdeniami. S námietkou, ktorú žalovaný 3/ neustále opakuje na súdoch všetkých inštancií, sa správne\nvysporiadal už súd prvej inštancie, ktorý zdôraznil, že výpis z účtu nepredstavoval kvantitatívnu zmenu\nžaloby a ani doplnenie rozhodujúcich a podstatných skutočností, ktoré by neboli tvrdené v žalobe.\nNásledne tento záver potvrdil aj odvolací súd, ktorý sa s ním plne stotožnil s poukazom na § 387 ods.\n2 CSP. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla dovolanie žalovaného 3/ zamietnuť ako nedôvodné,\nkeďže k žiadnemu porušeniu procesných práv žalovaného 3/ v súdnom konaní nedošlo. Zároveň si\nuplatnila náhradu trov dovolacieho konania.\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas\nstrana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpená v súlade so zákonom\n(§ 429 ods. 1 CSP), vec preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania a dospel k záveru, že\ndovolanie žalovaného 3/ je potrebné odmietnuť podľa § 420 písm. c) CSP.\n21. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,\nak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú\ntaxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n\n22. Podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces.\n23. Podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.\n24. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP argumentujúc tým, že z rozsudku odvolacieho súdu nie je možné určiť skutočný predmet konania,\npretože odvolací súd (ako aj súd prvej inštancie) podanie žalobkyne z 24. februára 2020 nesprávne\nneposúdil ako zmenu žaloby (§ 140 ods. 2 CSP) a v nadväznosti na to neprihliadol na námietku\npremlčania práva, keď žalobkyňou predložený listinný dôkaz - výpis z účtu úverovej dlžníčky považoval\nlen za prostriedok procesnej obrany predložený žalobkyňou v nadväznosti na tvrdenia žalovaných.\nOdôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu považoval tiež za nedostatočné, arbitrárne a tendenčné.\n25. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP\nsú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nstrane sporu, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v\nzmysle vyššie citovaného ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu spočívajúci\npredovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zo zákonného,\nale aj z ústavno-právneho rámca, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie Ústavou Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „Ústava SR“) zaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva.\n26. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa\nsvojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,\nzákonu zodpovedajúce súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu.\n27. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v\nprípade, ak miera porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu\nsúdu nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces.\nTeda, intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu\nsúdu musí dosahovať mieru, resp. intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Do práva na\nspravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi\nnázormi, hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom\núspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04, IV. ÚS 22/04).\n28. Zo spisu vyplýva, že sporné podanie žalobkyne z 24. februára 2020 s prílohami (č. l. spisu 168 a\nnasl.) žalobkyňa doručila ešte v konaní pred súdom prvej inštancie. Z úpravy pre spisovú kanceláriu\nna č. l. spisu 205 ďalej vyplýva, že predmetné podanie dal súd prvej inštancie doručiť žalovaným 2/\na 3/ spolu s predvolaním na pojednávanie, určené na deň 20. septembra 2021. Na č. l. spisu 207 sa\nnachádza výzva súdu prvej inštancie z 5. augusta 2021 (adresovaná žalovaným 2/ a 3/), aby sa v lehote\n10 dní k predmetnému podaniu vyjadrili. Výzva bola žalovaným 2/ a 3/ doručovaná prostredníctvom\nich právnych zástupcov, pričom vyjadrenie zaslal len žalovaný 2/ prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu, advokáta JUDr. Vladimíra Volčka, a to spolu so žiadosťou o odročenie termínu pojednávania\n(č. l. spisu 218 a nasl.). Žalovaný 3/ sa k výzve nevyjadril. Súd prvej inštancie pojednávanie nariadené na\ndeň 20. septembra 2021 odročil na termín 25. októbra 2021 (č. l. spisu 221). Na pojednávaní konanom\ndňa 25. októbra 2021 (viď zápisnica založená v spise na č. l. 222 a nasl.) sa žalovaný 3/ nezúčastnil,\navšak zúčastnil sa ho jeho právny zástupca (advokát JUDr. Ladislav Riedl), ktorý o. i. vzniesol námietku\npremlčania žalobou uplatneného nároku. Argumentoval (podobne ako v podanom dovolaní) tým, že\nžalobkyňa svojím podaním zmenila žalobu, pričom k zmene žaloby došlo po uplynutí 4-ročnej premlčacej\ndoby, v dôsledku čoho je celý žalovaný nárok premlčaný. Pojednávanie dňa 25. októbra 2021 bolo\nodročené za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 24. novembra 2021, kedy súd prvej inštancie vyhlásil\nrozsudok, ktorým žalovaných 2/ a 3/ zaviazal na plnenie v prospech žalobkyne.\n29. V odôvodnení rozsudku z 24. novembra 2021 súd prvej inštancie o. i. uviedol, že sa nestotožnil\ns námietkou premlčania a argumentáciou o zmene žaloby. Podľa jeho názoru žalobkyňou predložený\nvýpis z úverového účtu podaním z 24. februára 2020 nepredstavoval kvantitatívnu zmenu žaloby, pretože\nžalobkyňa stále žiadala uhradiť sumu uvedenú v žalobe a ani nezmenila alebo nedoplnila rozhodujúce\na podstatné skutočnosti, ktoré by neboli tvrdené už v žalobe. Predložený výpis z účtu predstavoval len\n\nprostriedok procesnej obrany žalobkyne v reakcii na procesný útok žalovaných 2/ a 3/. Rozsudok súdu\nprvej inštancie, ktorý bol žalovanému 3/ doručený prostredníctvom jeho právneho zástupcu, napadli\nodvolaním žalovaný 2/ a žalovaný 3/. Argumentácia žalovaného 3/ v odvolaní sa v podstate nelíši od tej,\nktorú uplatnil aj v neskoršom dovolaní, t. j. namieta nesprávne právne posúdenie námietky premlčania\nv súvislosti s tým, že podanie žalobkyne z 24. februára 2020 malo byť správne posúdené ako zmena\nžaloby. Osobitne dovolateľ zdôraznil, že podanie malo 27 strán, čo podľa jeho názoru nie je bežné\nupresnenie skutkových tvrdení.\n30. Z rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že tento v rámci svojho odôvodnenia podrobne uviedol\nodôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa v odseku 46 zaoberal námietkou premlčania práva\nžalobkyne vo väzbe na podanie z 24. februára 2020, ktoré žalovaní považovali za zmenu žaloby podľa §\n140 ods. 2 CSP, pričom konštatoval, že súd prvej inštancie zrozumiteľne odôvodnil, prečo sa nestotožnil\ns námietkou premlčania práva a argumentáciou o zmene žaloby. K uvedenej odvolacej námietke (ktorá\nje aj kľúčovou dovolacou námietkou) sa odvolací súd vyjadril v odseku 43 odôvodnenia svojho rozsudku,\nkde vysvetlil, že s námietkou odvolateľov sa nemožno stotožniť, pretože žalobkyňou predložený výpis\nz účtu úverovej dlžníčky - spoločnosti LUGAN, s.r.o. (žalovanej 1/) nepredstavoval kvantitatívnu zmenu\nžaloby a ani doplnenie rozhodujúcich a podstatných skutočností, ktoré by neboli tvrdené už v žalobe.\nPodanie žalobkyne z 24. februára 2020 s výpisom z účtu dlžníčky v jeho prílohe (č. l. spisu 169 183) odvolací súd nepovažoval za zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 2 CSP, ale len za prostriedok\nprocesnej obrany (návrh na vykonanie dôkazu) predložený žalobkyňou v nadväznosti na námietky\n(procesný útok) žalovaných. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na úpravu § 154 CSP, podľa\nktorej je prostriedky procesného útoku a procesnej obrany prípustné uplatniť najneskôr do vyhlásenia\nuznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pričom v posudzovanom prípade bolo takéto uznesenie\nvyhlásené na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 25. októbra 2021. Ak odvolací súd zhodne so\nsúdom prvej inštancie konštatoval, že podanie žalobkyne z 24. februára 2020 nepredstavovalo zmenu\nžaloby v zmysle ustanovenia § 140 ods. 2 CSP (zmenou žaloby je podstatná zmena alebo doplnenie\nrozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe), tak nebol dôvod na postup podľa § 142 alebo 143 CSP, t.\nj. na rozhodnutie o pripustení alebo nepripustení zmeny žaloby a ani na iné právne posúdenie námietky\npremlčania vznesenej žalovanými 2/ a 3/.\n31. Pokiaľ dovolateľ vo väzbe na ním uplatnený dovolací dôvod odvolaciemu súdu vytýkal nedostatočné\nodôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré podľa jeho názoru nedáva odpovede na zásadné otázky\npoložené odvolaním, ide o nedôvodnú námietku. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v odseku\n43 je síce pomerne stručné, ale rovnako stručné bolo aj odôvodnenie odvolania žalovaného 3/, ktorý\nbez bližšieho vysvetlenia namietal len to, že pre posúdenie konania žalobkyne ako zmeny žaloby nie\nje právne významné, či sa mení uplatnený nárok, ale to, či podstatným spôsobom rozšírila skutkové\ntvrdenia uvedené už v žalobe a najmä, či súd rozhodol na základe takto uplatnených dôkazov, čo podľa\njeho názoru súd prvej inštancie v tejto veci preukázateľne urobil. Žalovaný 3/ ako odvolateľ poukázal\ntiež na to, že súd žalobe vyhovel na základe doplnených skutkových tvrdení žalobkyne v rozsahu 27\nstrán, čo podľa jeho názoru nie je bežné upresnenie skutkových tvrdení. K uvedenému dovolací súd\nuvádza, že sa jedná o veľmi všeobecné tvrdenia žalovaného 3/, ktorý ani príkladmo neoznačil konkrétne\nskutkové tvrdenia, ktoré neboli obsahom pôvodnej žaloby a žalobkyňa ich doplnila až svojím neskorším\npodaním z 24. februára 2020. Nie je tiež pravda, že podanie žalobkyne malo 27 strán. Vlastné podanie\n(č. l. spisu 169) má len 2 strany a zvyšok predstavujú prílohy: poverenie právneho zástupcu žalobkyne\npre M. T. a výpis z účtu žalovanej 1/, ktorý súdy oboch inštancií považovali za listinný dôkaz.\n32. Dovolací súd poukazuje na to, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z dokazovania\nvykonaného na súde prvej inštancie, pričom sa stotožnil s vyhodnotením dôkazov súdom prvej inštancie\n(§ 185 ods. 1, § 191 ods. 1 CSP). Posúdením ďalších odvolacích námietok sa odvolací súd zaoberal\nv odôvodnení rozsudku v odsekoch 42, 44 a 45. Len pre úplnosť dovolací súd upriamuje pozornosť\nna to, že v dovolacom konaní nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení\nsúdov nižšej inštancie z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na\nrozdiel od súdov nižšej inštancie) v dovolacom konaní je dokazovanie vylúčené (okrem preukazovania\nvčasnosti a prípustnosti dovolania podľa § 442 CSP). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať\nrevízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného\ndokazovania. V posudzovanom prípade odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí vychádzal\nzo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberal\nrelevantnými odvolacími námietkami žalovaného 3/. Dovolací súd preto nesúhlasí s tvrdením dovolateľa,\nže odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je nedostatočné, arbitrárne a tendenčné.\n33. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k názoru, že procesný postup odvolacieho súdu, ale aj\nsúdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu ich rozhodnutí, prebiehal v zmysle právnej úpravy CSP.\n\nŽalovaný 3/ mal možnosť zúčastniť sa na úkonoch súdu prvej inštancie a proti jeho rozhodnutiu podať\nodvolanie, čo aj urobil. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa\n§ 387 ods. 1 CSP, pričom sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym posúdením\nveci zo strany súdu prvej inštancie. Odvolací súd tiež postupoval v zmysle ustanovenia § 387 ods.\n2 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje použiť tzv. skrátené odôvodnenie rozhodnutia v prípade,\nak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. V\ntakom prípade sa odvolací súd môže v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedziť len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a prípadne doplniť na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie\ndôvody, reflektujúc relevantné odvolacie námietky odvolateľa. Zmyslom citovanej právnej úpravy je\nneopakovať už vecne správne dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd\nv celom rozsahu stotožnil. V tomto smere dovolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn.\n2Cdo/170/2005 a rozhodnutia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08 a IV. ÚS\n372/08, v zmysle ktorých pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je potrebné, aby odvolací\nsúd v odôvodnení svojho rozhodnutia opätovne zopakoval tie závery napadnutého rozsudku súdu\nprvej inštancie, s ktorými sa stotožnil, pretože odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho\nsúdu tvoria jeden organický celok. Aj v prípade skráteného odôvodnenia je však odvolací súd povinný\nvysporiadať sa s podstatnými (kľúčovými) tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP), čo\nodvolací súd v danom prípade aj urobil.\n34. Podľa názoru dovolacieho súdu z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanému 3/ v dôsledku\nnesprávneho procesného postupu súdov oboch inštancií bolo znemožnené uskutočňovať jeho procesnú\nobranu proti žalobe. Dovolateľ v skutočnosti namieta nesprávne právne posúdenie ním uplatnenej\nnámietky premlčania vo väzbe na nesprávne právne posúdenie podania žalobkyne z 24. februára 2020,\nčo však významovo nezodpovedá dovolaciemu dôvodu podľa § 431 v spojení s § 420 písm. f) CSP.\n35. Dovolateľ podal dovolanie podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, t. j. pre porušenie jeho práva na\nspravodlivý proces v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, pričom dovolanie mohol podať\naj pre nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421 ods. 1 v spojení s § 432 CSP, keďže v skutočnosti\nnamieta nesprávne právne posúdenie ním uplatnenej námietky premlčania práva vo väzbe na podanie\nžalobkyne z 24. februára 2020 a v jeho prílohe predložený dôkaz - výpis z účtu dlžníčky, ktoré podanie\nsúdy oboch inštancií po právnej stránke neposúdili ako zmenu žaloby (§ 140 ods. 2 CSP), čoho sa\ndomáhal žalovaný 3/ v dovolaní (a predtým aj v konaniach na súde oboch nižších inštancií). Nesprávne\nprávne posúdenie veci však nemožno subsumovať pod vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP.\n36. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že vo vzťahu k uplatnenému\ndovolaciemu dôvodu [§ 420 písm. f) CSP] nebola zistená tzv. vada zmätočnosti, ktorá by zakladala\nporušenie práva žalovaného 3/ na spravodlivý proces z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu.\nDovolací súd preto dovolanie žalovaného 3/ odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.\n37. V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti\nžalovanému 3/ ako neúspešnej strane sporu (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP). O výške\nnáhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n38. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Cob/24/2022", "guid": "22ebef57-6736-4daa-9f18-31383b512bae:bda8dc9a-245c-4a68-9496-d602a6117372", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}