{"guid": "1ed65d8f-ff8b-41bc-a892-e28a57840408:8c94354d-1a12-4c2e-9f39-81e1ba7a9c5d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6117241626.2", "spisova_znacka": "6Cdo/162/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/162/2024 z 26. 11. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2024, sp. zn. 6Cdo/162/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:6117241626.2", "identifikacne_cislo": "6117241626", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2024-11-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-103", "nazov": "§ 103 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-103", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-103", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8c94354d-1a12-4c2e-9f39-81e1ba7a9c5d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6117241626.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6117241626.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6117241626.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/162/2024\n6117241626\n26. 11. 2024\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2024:6117241626.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava - mestská\nčasť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpenej splnomocnenkyňou Remedium Legal,\ns.r.o., Bratislava-mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovaným 1/ E. F.,\nnarodenému XX. Y. XXXX, Y., T. XXX/XX a 2/ E. F., narodenému XX. I. XXXX, Y., W. U. XXX/X,\nzastúpenému advokátkou JUDr. Elenou Matulovou, Poltár, Železničná 9, o zaplatenie 45.566,97 eura s\npríslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 4Csp/20/2018, o dovolaní žalobkyne\nproti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. septembra 2021 sp. zn. 15CoCsp/30/2021, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. septembra 2021 sp. zn. 15CoCsp/30/2021 v\nnapadnutom výroku vo veci samej týkajúcej sa žalovaného 2/ a v časti trov konania vo vzťahu k\nžalovanému 2/ zrušuje a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj ,,súd prvej inštancie” alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 16. septembra\n2020 č. k. 4Csp/20/2018-312, v spojení s opravným uznesením z 25. júna 2021 č. k. 4Csp/20/2018-397,\nzastavil konanie o časti nároku 19.206,60 eura (výrok I.), žalobu o zaplatenie 26.360,37 eura s\npríslušenstvom zamietol (výrok II.), žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému 2/ náhradu trov\nkonania v rozsahu 15,70 % (výrok III.) a žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.).\nRozsudok právne zdôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, § 53 ods. 9 (účinného do 30. októbra 2024),\n§ 100 ods. 1 a ods. 2, § 101, § 103 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „OZ“), § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení k 4. júlu\n2005 (ďalej aj „ObchZ“), § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z.\nz. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o ochrane spotrebiteľa“), § 92\nods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „zákon o bankách“), § 166c ods. 1 a § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n„ZoKR“) a § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení\nneskorších zákonov (ďalej aj „CSP“). Konanie o zaplatenie 19.206,60 eura po späťvzatí žaloby tejto časti\nzastavil podľa ustanovenia § 145 ods. 2 a § 146 CSP.\n2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že žalovaní uzavreli 11. apríla 2007 s právnou\npredchodkyňou žalobkyne Slovenskou sporiteľňou, a.s., zmluvu o splátkovom úvere č. 0341685474\n(ďalej „zmluva o splátkovom úvere“) vo výške 1.130.000 Sk (37.509,13 eura), ktorú posúdil ako zmluvu\nuzatvorenú podľa ustanovenia § 497 ObchZ a zároveň aj ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovenia\n§ 23a zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy, a že žalovaní porušili\nsvoje zmluvné povinnosti, v dôsledku čoho právna predchodkyňa žalobkyne v súlade so zmluvnými\npodmienkami vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru k 2. decembru 2014. Splnenie podmienok podľa\nustanovenia § 565 OZ v spojení s jeho ustanovením § 53 ods. 9 pre predčasné zosplatnenie úveru\n\npostupcom, ako aj pre platné postúpenie pohľadávky podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001\nZ. z. o bankách mal súd za preukázané. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zisťoval, či\nuplatnený nárok je premlčaný (§ 100 ods. 1 a § 101 OZ). Keďže právna predchodkyňa žalobkyne využila\nprávo na mimoriadne zosplatnenie úveru podľa ustanovenia § 565 OZ mal za to, že podľa ustanovenia\n§ 103 OZ premlčacia doba začala plynúť od zročnosti nesplatenej splátky, pre ktorú bola vyhlásená\npredčasná splatnosť úveru. Veriteľ v prejednávanom spore pristúpil k zosplatneniu úveru 2. decembra\n2014, podmienky zosplatnenia tak spĺňa nezaplatená splátka splatná 20. augusta 2014, ktorá nebola\nuhradená a žalovaní boli ku dňu predčasného zosplatnenia úveru 3 mesiace v omeškaní s plnením (§\n53 ods. 9 a § 565 OZ). Od tejto nezaplatenej splátky začala plynúť premlčacia doba pre zosplatnenie\ncelého dlhu. Pri splátke splatnej 20. augusta 2014 začala plynúť 3 ročná premlčacia doba na uplatnenie\nzosplatneného dlhu 20. augusta 2014 a uplynula 20. augusta 2017. Nakoľko žalobkyňa žalobu podala\nna súd až 17. októbra 2017, jej právo vyplývajúce zo zmluvy o úvere je premlčané a jej pohľadávka sa\ntak stala nevymáhateľnou. Napriek vyhláseniu konkurzu na majetok žalovaného 1/ prejednal vec vedenú\nproti nemu v súlade s ustanovením § 166c ods. 1 a § 167e ZKR, nakoľko išlo o pohľadávku zabezpečenú\nzáložným právom. Rozhodnutie o trovách konania bolo právne odôvodnené ustanovením § 255 ods. 1\na ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP a vecne čiastočným úspechom žalovaných a nimi zavineným zastavením\nkonania o časti žaloby.\n3. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež\nlen „nižšie súdy“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 9. septembra 2021 sp. zn. 15CoCsp/30/2021\nrozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu o zaplatenie 26.360,37 eura s príslušenstvom\nzamietol, vo vzťahu k žalovanému 2/ potvrdil a vo vzťahu k žalovanému 1/ zrušil a konanie o zaplatenie\n26.360,37 eur s príslušenstvom voči žalovanému 1/ zastavil (výrok I.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo\nvýroku III. o trovách konania žalovaného 2/ potvrdil (výrok II.) a vo výroku o trovách konania žalovaného\n1/ zrušil (výrok III.), žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni\nv rozsahu 100 % (výrok IV.) a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ nepriznal\n(výrok V.).\n4. Odvolací súd vo vzťahu k žalovanému 1/ skúmal procesné podmienky, za ktorých môže konať a\nrozhodnúť o odvolaní žalobcu proti nemu, pretože uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z 20.\ndecembra 2018 sp. zn. 50dK/842/2018, zverejneným v Obchodnom vestníku 31. decembra 2018, bol\nvyhlásený konkurz na jeho majetok. Žalovaný 1/ bol ako dlžník oddlžený tak, že bol zbavený všetkých\ndlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze\na dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Na základe ustanovenia § 166c ods. 1 písm. c) ZoKR v\nspojení s ustanovením jeho § 167e ods. 1 dospel k záveru, že súd prvej inštancie mal konanie voči\nžalovanému 1/ zastaviť v rozsahu prevyšujúcom výťažok z dražby, v ktorej pohľadávka záložcu nebola\nzabezpečená záložným právom. Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie\npodľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) CSP voči žalovanému 1/ vo výroku, ktorým súd žalobu o\nzaplatenie sumy 26.360,37 eura s príslušenstvom voči žalovanému 1/ zamietol a konanie o tomto\nnávrhu voči žalovanému 1/ zastavil a zároveň zrušil aj závislý výrok o trovách konania žalovaného\n1/, ktorým mu súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal. O trovách konania žalobkyne vo\nvzťahu k žalovanému 1/ rozhodol podľa ustanovenia § 257 CSP, keď síce považoval podanie návrhu\nna vyhlásenie konkurzu žalovaným 1/ na svoj majetok za zavinenie zastavenia konania, ale práve účel\nkonkurzu bol podľa neho dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý žalobkyni náhradu trov konania\nvoči žalovanému 1/ nepriznal.\n5. Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej žalovaným 2/ odvolací súd zhodne so súdom prvej\ninštancie dospel k záveru, že uplatnený nárok voči nemu je premlčaný, a preto rozhodnutie súdu prvej\ninštancie potvrdil ako vecne správne (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP). Zdôraznil, že súd prvej inštancie\nsprávne aplikoval ustanovenia § 101 a § 103 OZ, keď dospel k záveru, že nakoľko v danom prípade\nbolo dohodnuté plnenie v splátkach, premlčanie dlhu nie je viazané na okamih využitia práva veriteľa\npredčasne zosplatniť celý úver podľa ustanovenia § 565 OZ, resp. § 53 ods. 9 OZ, ale na okamih\nsplatnosti tej splátky, pre ktorú sa toto právo (zosplatnenia) využíva. Podľa ustanovenia § 103 OZ\nsa jednotlivé splátky úveru premlčujú v trojročnej premlčacej lehote (§ 101 OZ), premlčacia doba\njednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich zročnosti, a ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok\nstane zročným celý dlh (§ 565 OZ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti tej splátky, od\nsplatnosti (zročnosti) ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá (pre ktorú k zosplatneniu došlo,\nktorá zosplatnenie vyvolala). Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj vo výroku o trovách\n\nkonania žalovaného 2/ a o trovách odvolacieho konania žalovaného 2/ rozhodol podľa ustanovenia §\n396 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému 2/ ako plne úspešnému v odvolacom konaní priznal náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n6. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) v časti, v\nktorej potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 2/ a v časti závislých výrokov\nII. a IV. o nároku žalovaného 2/ na náhradu trov konania, a to podľa ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP pre porušenie práva na spravodlivý proces a podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP\npre nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Navrhla v napadnutých častiach zrušenie\nrozsudkov nižších súdov a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že odvolací\nsúd ako aj súd prvej inštancie jej znemožnili uskutočňovať jej procesné práva tým, že odôvodnenie ich\nrozhodnutí je nepreskúmateľné. Z odôvodnení rozhodnutí nie je možné zistiť, ako sa súdy vysporiadali\nso skutočnosťou, že v súlade s ustanovením § 103 veta prvá OZ boli splátky úveru splatné 20. októbra\n2014 a 20. novembra 2014 uplatnené pred uplynutím premlčacej doby; ďalej s tým, že vzhľadom na\nvyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru boli uplatnené včas splátky úveru splatné od 20. decembra 2014\ndo konečnej splatnosti úveru (20. septembra 2027) a tiež nie je zrejmé, ako mohol právny predchodca\nžalobkyne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. augusta 2014,\nkeď zákonodarca takýto postup priamo vylúčil v ustanovení § 565 OZ. Dovolateľka tiež poukázala na\nnejednotnosť rozhodovania súdov v otázke začiatku plynutia premlčacej doby v obdobných prípadoch,\nna čo nižšie súdy v odôvodneniach svojich rozhodnutí nereagovali.\n7. Dovolanie podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľka odôvodnila tým, že odvolací\nsúd nesprávne vyložil ustanovenia § 53 ods. 9, § 103 a § 565 OZ a dospel k nesprávnemu právnemu\nzáveru, že uplatnený žalobný nárok je premlčaný. Za otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu ešte nebola vyriešená považovala to, či je nesplnenou splátkou na účely plynutia premlčania\nv zmysle ustanovenia § 103 druhej vety OZ v spore zo spotrebiteľskej zmluvy v prípadoch, ak bolo\ndohodnuté plnenie v splátkach a došlo k uplatneniu práva podľa ustanovenia § 565 OZ v spojení s §\n53 ods. 9 OZ, splátka, ktorá v súlade s ustanovením § 565 vety druhej OZ bezprostredne predchádza\nuplatneniu tohto práva, alebo iná splátka. Za nesprávnu označila úvahu odvolacieho súdu, že ak dôjde\nk vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa ustanovenia § 565 OZ, potom v zmysle ustanovenia\n§ 103 OZ začína plynúť premlčacia doba pre všetky splátky úveru splatné do budúcna od splátky\núveru, ktorá predchádza vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (resp. upozorneniu veriteľa dlžníkovi\nna možnosť uplatnenia tohto práva) po dobu 3 mesiacov. Bola toho názoru, že ustanovenie § 565\nOZ je kogentným ustanovením, v zmysle ktorého oprávnenie veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť\núveru do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. Výklad tohto\nustanovenia súdmi v spore, že k uplatneniu práva došlo nesplnením splátky splatnej 20. augusta 2014,\nt. j. splátky predchádzajúcej upozorneniu na možnosť uplatnenia práva podľa ustanovenia § 565 OZ\npo dobu troch mesiacov, je v rozpore s jeho znením. Ak veriteľ využil právo podľa ustanovenia § 565\nOZ a úver zosplatnil k 2. decembru 2014, nemohol podľa platných právnych predpisov toto právo\nvyužiť pre nesplnenie inej splátky, než splátky splatnej dňa 20. novembra 2014, pričom táto splátka je\nzároveň splátkou podľa ustanovenia § 103 OZ, od ktorej plynie premlčacia doba pre všetky splátky, ktoré\nsa stali splatnými týmto úkonom veriteľa. Súčasne pre všetky splátky, ktoré predchádzali vyhláseniu\nmimoriadnej splatnosti úveru plynie podľa ustanovenia § 103 OZ samostatná trojročná premlčacia doba.\nĎalej poukázala na to, že veriteľ nemusí po upozornení na možnosť zosplatnenia využiť toto svoje\nprávo okamžite a môže si ďalej od dlžníka uplatňovať len tie splátky, ktorých splatnosť už nastala.\nPrijatím výkladu súdov nižších inštancií by došlo k neúmernému skráteniu premlčacej doby, resp. k\nsituácii, kedy by si sám veriteľ využitím práva podľa ustanovenia § 565 OZ mohol spôsobiť premlčanie\nsvojej pohľadávky. Ak by zákonodarca mal v úmysle skrátiť v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti\nspotrebiteľského úveru premlčaciu dobu, potom by to zahrnul do ustanovenia § 53 ods. 9 OZ a výslovne\nby uviedol, že druhá veta ustanovenia § 565 OZ sa v prípade spotrebiteľského úveru nepoužije. Keďže to\ntak neurobil, je zrejmé, že mal úmysel zachovať princíp, že vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nesplnenie\nniektorej zo splátok je možné len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky úveru, v spotrebiteľských\nsporoch so súčasným upozornením na jeho uplatnenie a zachovaním 3-mesačného omeškania. Uviedla\nviaceré rozhodnutia krajských súdov v obdobných veciach, ktoré aplikovali vo veci opačný výklad\ndotknutých ustanovení než nižšie súdy v prejednávanom spore. Z týchto dôvodov navrhla, aby dovolací\nsúd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie.\n\n8. Žalovaný 2/ navrhol dovolanie odmietnuť, pretože ho považoval za nedôvodné. Zopakoval, že úver\nbol zosplatnený pre splátku splatnú 20. augusta 2014, pretože len s touto bol v omeškaní viac ako tri\nmesiace pred zosplatnením.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej\nneprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), že boli splnené podmienky zastúpenia\ntakejto strany a spísania dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je\nprípustné a tiež dôvodné.\n10. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného\nsporového konania osobitné postavenie. Nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný\n(procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by\nbolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či sú alebo nie\nsú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu.\n11. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na\nopravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom\nsporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nmôže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho\nkonania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť\ndovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (napríklad rozhodnutia dovolacieho\nsúdu sp. zn. 3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017).\n12. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami\nprípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne\nprelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je\nskôr reštriktívny výklad (napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017,\n3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017).\n13. Dovolateľka prípustnosť podaného dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a\nnamietala nepreskúmateľnosť a zmätočnosť odôvodnenia rozhodnutí nižších súdov.\n14. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n15. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie vo veci (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 46/05). Z uvedeného vyplýva, že k\nporušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj\nnepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013,\n4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018 - bod 26, 5Cdo/57/2019 - body 9 a 10, 9Cdo/248/2021) alebo\nprekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe\nzisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola strane odňatá možnosť právne a skutkovo\nargumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako\nvýznamná pre jeho rozhodnutie alebo rôznymi závažnými nedostatkami v dokazovaní (tzv. opomenutý\ndôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).\n16. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že by súdy nižšej inštancie svoje\nrozhodnutia odôvodnili spôsobom, ktorým by založili procesnú vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia §\n420 písm. f) CSP. Z odôvodnenia ich rozhodnutí je dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa strany\ndomáhali, čo navrhovali, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil súd\n\nprvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd\ncitoval ustanovenia, ktoré aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté rozhodnutie náležite\nvysvetlil a zaoberal sa všetkými podstatnými odvolacími argumentami strán.\n17. Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľka sa odôvodňovaním, že vo veci došlo k vade\nzmätočnosti, snaží spochybniť právne posúdenie sporu odvolacím súdom (rovnaké námietky uvádza aj\npri odôvodňovaní dovolania s poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 CSP), ktorá by však aj v prípade\njej opodstatnenosti mala za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala\nby ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP (R 24/2017, 9Cdo/248/2021 a\n9Cdo/265/2021).\n18. Z týchto dôvodov najvyšší súd dospel k záveru, že dovolateľka nedôvodne tvrdila, že rozsudok\nodvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnený. Len sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu\nalebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu alebo kritika jeho prístupu\nzvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení\n§ 420 písm. f) CSP. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo na to, aby bol účastník konania\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a\npredstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol\nv súlade s jeho vôľou a požiadavkami, a ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých\ndôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov\n(IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n19. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci nedošlo k vade\nkonania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, dovolanie je preto v tejto časti procesne neprípustné.\n20. Dovolateľka namietala aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v zmysle ustanovenia\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n21. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n22. Dovolací súd po zistení, že v tejto časti sú splnené všetky podmienky dovolacieho konania\n(vrátane odôvodnenia dovolania prípustným dovolacím dôvodom a jeho riadneho vymedzenia) pristúpil\nk skúmaniu predpokladov prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 CSP a dospel\nk záveru, že tieto sú splnené. Rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od dovolateľkou vymedzenej\nprávnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu v čase rozhodovania odvolacieho súdu (9.\nseptembra 2021) ani v čase podania dovolania (26. novembra 2021) ešte nebola vyriešená [§ 421 ods.\n1 písm. b) CSP]. Najvyšší súd predmetnú otázku však medzičasom už vyriešil v rozhodnutiach z 29.\nnovembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020, z 30. novembra 2022 sp. zn. 5Cdo/224/2021, z 15. decembra\n2022 sp. zn. 4Cdo/132/2021 a v Zbierke rozhodnutí súdov SR a stanovísk NS SR č. 3, ročník 2023, pod\nč. 29 uverejnil prvé z nich s nasledovnou právnou vetou: ,,Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie\npri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie\nktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch,\nv ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý\ndeň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa\nstal splatným celý dlh.“. Právna otázka formulovaná dovolateľkou sa tak vyriešila a nadobudla charakter\nustálenej praxe dovolacieho súdu.\n23. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať\núčinky premlčania podľa ustanovenia § 100 OZ. Premlčacia doba je stanovená konkrétnym časovým\núsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie § 101\nOZ upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu. Občiansky zákonník stanovuje objektívny začiatok\nplynutia premlčacej doby. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz\nuplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Rozhodujúcou\nskutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej\n\ndoby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym momentom, kedy je dlžník\npovinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník k splneniu iba oprávnený.\n24. V spotrebiteľských vzťahoch, ktorým je i vzťah posudzovaný v prejednávanej veci, môže veriteľ\nžiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr až po uplynutí troch\nmesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto\npráva v lehote nie kratšej ako 15 dní (§ 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 30. októbra 2024). V súvislosti\ns úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v ustanovení § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do\n30. októbra 2024 stanovil nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže\npožadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že už uplynuli tri\nmesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa)\nna uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa §\n565 OZ je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil\ndlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto upozornenia je uplatnenie práva požadovať splnenie\ncelého dlhu pre nesplatenie niektorej splátky neúčinné (Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre prax,\nEurounion, máj 2015, komentár k § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).\n25. Z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 30. októbra 2024 vyplýva, že veriteľ mohol\npožadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli tri\nmesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil spotrebiteľa (dlžníka) na\nuplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Znamená to, že pokiaľ neuplynú oba časové\núseky - tri mesiace od omeškania splátky a 15 dní od upozornenia dlžníka veriteľom, že si uplatní právo\ndožadovať sa splatenie dlhu naraz - veriteľ nemôže požadovať splnenie celého dlhu.\n26. V prejdnávanej veci nižšie súdy s poukazom na ustanovenie § 103 OZ stanovili začiatok premlčacej\ndoby tak, že táto začala žalobkyni plynúť od zročnosti tej splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo (ktorá\nzosplatnenie vyvolala), a to splátky zročnej 20. augusta 2014, s ktorou bol v čase vyhlásenia mimoriadnej\nsplatnosti úveru žalovaný 2/ v omeškaní.\n27. Takouto reštriktívnou aplikáciou ustanovenia § 103 OZ fakticky skrátili zákonom stanovenú trojročnú\npremlčaciu dobu o tri mesiace (v neprospech veriteľa). Pri aplikácii osobitného ustanovenia § 53 ods. 9\nOZ (v znení účinnom do 30. októbra 2024) v spotrebiteľských vzťahoch je uplatnenie pravidla podľa § 103\nOZ druhej vety vylúčené; v dôsledku toho sa pri premlčaní práva dodávateľa (veriteľa) na zaplatenie celej\npohľadávky pri strate výhody splátok (§ 565 OZ) začiatok plynutia premlčacej doby spravuje všeobecným\nustanovením § 101 OZ.\n28. Pri nevylúčení uplatnenia pravidla stanoveného § 103 druhou vetou OZ premlčanie plynie pred\nsamotnou actio nata, t. j. ešte pred okamihom, kedy sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde.\nK tomuto dovolací súd vo vyššie uvedených rozhodnutiach uviedol záver, že je neprípustné, aby\nktorémukoľvek veriteľovi plynula premlčacia doba v čase, keď ešte nemôže svoje právo uplatniť žalobou\nna súde.\n29. Všeobecne prijímaná zhoda na neprípustnosti plynutia premlčacej doby pred samotnou actio nata\nvylučuje, aby sa práve v spotrebiteľských vzťahoch uplatnila opačná logika, ktorá legitimizuje spätný\nzačiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 OZ; podľa dovolacieho súdu takto dochádza k tzv. skrytej\nmedzere v zákone, čo v konkrétnom prípade znamená, že jazykový význam ustanovenia § 103 OZ je\nširší, než si to vyžaduje jeho teleologické pozadie a vo svojich dôsledkoch vyjadruje naliehavú potrebu\nprijatia pravidla, v zmysle ktorého ustanovenie § 103 OZ sa neuplatní v prípadoch, na ktoré dopadá\nustanovenie § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 30. októbra 2024.\n30. Takéto hodnotenie nastolenej dovolacej otázky, ktoré vychádza z ústavného princípu právnej istoty,\npredvídateľnosti práva, ale aj z racionálnosti a vnútornej bezrozpornosti (konzistentnosti) všeobecne\nzáväzných noriem v materiálnom právnom štáte, viedlo senát prejednávajúci danú vec k právnemu\nzáveru zhodnému s ustálenou praxou dovolacieho súdu, že aplikácia osobitného ustanovenia § 53 ods.\n9 OZ v znení účinnom do 30. októbra 2024 v spotrebiteľských vzťahoch vylučuje uplatnenie pravidla\npodľa ustanovenia § 103 druhej vety OZ a premlčanie práva dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky\npri strate výhody splátok (§ 565 OZ) sa spravuje začiatok plynutia premlčacej lehoty všeobecným\nustanovením § 101 OZ.\n\n31. Výkladom prijatým nižšími súdmi podľa dovolacieho súdu došlo k porušeniu princípu rovnosti, keďže\nveritelia v spotrebiteľských vzťahoch sú znevýhodnení oproti iným veriteľom, čo nemožno ospravedlniť\nani legitímnou požiadavkou na zvýšenú ochranu spotrebiteľa.\n32. Dovolací súd v danej veci konštatuje, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie o tejto otázke na\nprávnom názore, že začiatok premlčacej doby sa určuje podľa ustanovenia § 103 OZ, a preto treba\nmať za to, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolanie je preto v\ndanej veci prípustné a tiež dôvodné. Dovolaním napadnuté rozhodnutie týkajúce sa žalovaného 2/ tak\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP). Z uvedených dôvodov preto\ndovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom výroku vo veci samej týkajúcej sa žalovaného\n2/ a v časti trov konania vo vzťahu k žalovanému 2/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods.\n1 a § 450 CSP), nakoľko mal za to, že náprava zrušením len rozhodnutia odvolacieho súdu je v tomto\nprípade možná i postačujúca (§ 449 ods. 2 CSP).\n33. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n34. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}