{"guid": "aeb3576c-d5ed-45fa-ba18-f25db742455a:a9d069cf-62fd-41cb-b869-f270a80f8514", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6117226074.2", "spisova_znacka": "4Cdo/116/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/116/2023 z 26. 6. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2024, sp. zn. 4Cdo/116/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:6117226074.2", "identifikacne_cislo": "6117226074", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "sudca_id": 141, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ing-mario-duban-141", "datum_vydania": "2024-06-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "IV. ÚS 502/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:92896cd3-0416-4181-bada-0905fcdf1024", "datum": "2024-10-22", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "nazov": "§ 124 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "nazov": "§ 444 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2020/62", "nazov": "zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/62-2020"}, {"iri": "/SK/ZZ/2020/62/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/62-2020/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-124", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-444", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2020/62#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9d069cf-62fd-41cb-b869-f270a80f8514", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6117226074.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6117226074.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6117226074.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/116/2023\n6117226074\n26. 06. 2024\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2024:6117226074.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu T. H., narodeného XX. Y. XXXX, F. F., V. XX,\nzastúpeného občianskym združením Centrum správnej pomoci, Galanta, Staničná 1702/10, IČO: 51 412\n802, proti žalovanej obchodnej spoločnosti GOBART, s. r. o., Brezno, Lichardova 19, IČO: 44 680 384,\no obnovu konania, neplatnosť zmlúv a zrušenie uznesenia o schválení súdneho zmieru, vedenom na\nOkresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 20C/43/2017, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici z 27. mája 2021 sp. zn. 16Co/19/2021, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“, „prvoinštančný súd“) v poradí druhým\nrozsudkom z 08. októbra 2020 č. k. 20C/43/2017-261 žalobu zamietol v celom rozsahu (výrok I.)\na žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (výrok II.). Po\nzrušení a vrátení veci Krajským súdom v Banskej Bystrici (uznesením z 01. augusta 2019 č. k.\n16Co/213/2018-227) opätovne rozhodol o žalobe na obnovu konania, keď mal za nesporné, že žalobca\na žalovaný boli stranami sporu v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica vo veci sp. zn.\n17C/214/2014, ktoré skončilo uznesením o schválení súdneho zmieru z 21. januára 2016 tak, že žalobca\nsa zaviazal zaplatiť žalovanej 17.000 eur v splátkach po 150 eur mesačne a žalovaná sa zaviazala\nzdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX k. ú. L., byt č. X, V. XX,\npostavenom na pozemku C-KN č. XXXX/X spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach\na zariadeniach domu dobrovoľnou dražbou za predpokladu riadneho splácania dohodnutých mesačných\nsplátok.\n1.1. Dôvodom podania návrhu na obnovu konania bola žalobcom tvrdená skutočnosť, o ktorej v\nčase konania nevedel bez jeho viny, že žalovaná v čase uzavretia úverovej zmluvy so žalobcom\nnemala povolenie od Národnej banky Slovenska na poskytovanie úverov. Tvrdil, že napriek uzatvoreniu\núverových zmlúv nedošlo k plneniu, ktoré zo zmlúv vyplývalo, úroky, ktoré mali byť odmenou žalovaného,\nboli skryté tým, že bola podpísaná nová zmluva o pôžičke, ale finančné prostriedky v skutočnosti neboli\nvyplatené. Tieto skutočnosti v čase konania nevedel bez jeho viny, nemá právne vzdelanie, nevedel o\nagresívnych praktikách nebankových spoločností a že súd je povinný ex offo skúmať platnosť zmluvy,\nzistiť, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, či obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, či pri jej uzatváraní\nneboli použité nekalé obchodné praktiky a preskúmať zmluvu v súlade so smernicou Rady č. 93/13/\nEHS. Podľa žalobcu súdom schválený zmier v zmysle § 99 ods. 4 vtedy platného OSP je v rozpore s\nhmotným právom a nie je možné zaviazať k plneniu zo synalagmatického záväzku, ktorý jedna strana\nneplnila. V doplnenej žalobe uviedol, že zmluva je typová, predtlačená, jej obsah nemohol ovplyvniť,\nbola uzavretá na základe nekalých praktík a je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd v\npôvodnom konaní pritom schválil zmier bez preskúmania zákonnosti spotrebiteľskej zmluvy, neobsahuje\n\ninformáciu, že súd podrobil súdnej kontrole zmluvy. Žalobca zároveň rozšíril žalobu o petit, že uznesenie\no schválení zmieru sa zrušuje. Ako dôkazy, ktoré nemohol použiť v pôvodnom konaní označil zmluvy o\núvere, záložnú zmluvu, doklady o úhradách, výpis z obchodného registra, bankovú licenciu žalovaného\na tvrdil, že ich nemohol použiť z dôvodu, že pristúpil k navrhnutému súdnemu zmieru.\n1.2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 397 písm. a), § 397 písm.\nb), § 398, § 400, § 403 ods. 1, ods. 2, § 411 ods. 1, § 413 ods. 1 a § 414 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného\nsporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a zdôraznil, že žalobu na obnovu\nkonania je oprávnená podať výlučne strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané s tým,\nže nie je vylúčené ani to, aby žalobu na obnovu konania podala aj strana sporu, ktorá mala čiastočný\núspech v konaní, resp. strana, ktorá bola len čiastočne v spore neúspešná. Ozrejmil ďalej, že podľa §\n397 písm. b) CSP ide o procesnú situáciu, keď strana riadne plnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú\npovinnosť, a teda riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto\ndôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať; zároveň musí ísť o dôkaz spôsobilý privodiť strane\npriaznivejšie rozhodnutie vo veci.\n1.3. Žalobca sa v pôvodnom konaní domáhal určenia, že zmluvy o úvere z 31. januára 2014 a 05.\nfebruára 2014, ako aj zmluva o zriadení záložného práva z 05. februára 2014 sú neplatné, ďalej\nžiadal určiť, že úvery z 31. januára 2014 a 05. februára 2014 sú bezúročné a bez poplatkov a\nuloženie povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva. Pred začatím prvého pojednávania\nale žalobca navrhol pripustiť zmenu žaloby tak, aby mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanej\n17.000 eur v splátkach po 150 eur, počnúc mesiacom február 2016 a žalovanej uložiť povinnosť zdržať\nsa výkonu záložného práva za predpokladu riadneho splácania dohodnutých mesačných splátok. Vec\nprejednávajúci Okresný súd Banská Bystrica uznesením pripustil zmenu žaloby a vzhľadom na jej\npripustenie žalobca navrhol schváliť súdny zmier tak, ako bola pripustená zmena žaloby. Keďže zmier bol\nv navrhnutej podobe schválený, predmetom konania zostalo plnenie zo zmluvy a nie určenie neplatnosti\nzmluvy a určenie, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov - dôvodil súd prvej inštancie a ďalej poukázal\nna to, že pokiaľ tu sú dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a môžu pre žalobcu privodiť\npriaznivejšie rozhodnutie, ide o takú situáciu, že si žalobca v pôvodnom konaní splnil svoju povinnosť\ntvrdenia a dôkaznú povinnosť a dôkaz riadne označil, navrhol ho vykonať, ale z objektívnych dôvodov\nnemohol byť vykonaný. Žalobca svedkyňu U. Y. poznal skôr, pomáhala mu vybavovať úvery, preto\nskutočnosť, že sa o nej dozvedel až v trestnom konaní prvoinštančný súd považoval za zavádzajúcu a\núčelovú s tým, že nejde o dôkaz, o ktorom žalobca nevedel a nemohol ho v pôvodnom konaní použiť;\ntakýto dôkaz ani nenavrhol. V tejto súvislosti ešte poznamenal, že pokiaľ aj nebol tento dôkaz vykonaný v\npôvodnom konaní, bolo to z dôvodu zmeny žaloby žalobcom. Na margo tvrdení žalobcu, že sa dozvedel\naž 04. júna 2017 o tom, že žalovaný a jeho zamestnanci nemajú povolenie od Národnej banky Slovenska\n(„NBS“) na poskytovanie úverov, súd prvej inštancie reagoval tak, že táto skutočnosť zostáva iba v rovine\njeho tvrdení a uzavrel, že žalobca beztak nie je stranou, ktorá je oprávnená podať žalobu na obnovu\nkonania, pretože sa nejedná o stranu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané; objasnil, že žalobca\nmal dispozičné právo navrhnúť zmenu žaloby, jeho zmenenej žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené\na na jeho návrh bol schválený aj súdny zmier, s ktorým druhá strana sporu súhlasila. Žalobca nie je\nani stranou sporu, ktorá by mala len čiastočný úspech, keďže zmierovací súd vyhovel jeho návrhu; vo\nvzťahu k samotnému záväzku žalobcu zaplatiť žalovanému 17.000 eur konajúci súd skonštatoval, že sa\njedná o nižšiu sumu, ako bola predmetom poskytnutých zmlúv o úvere, t. j. len na platbu istiny.\n1.4. Prvoinštančný súd zamietol žalobu aj v časti určenia neplatnosti zmlúv o úvere: z 31. januára\n2014 a z 05. februára 2014 a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti z 05. februára\n2014, argumentujúc, že predmetom konania na obnovu konania nie je rozhodovanie o platnosti alebo\nneplatnosti úkonov, ale rozhodnutie o tom, či súd obnovu konania povolí; vychádzal z toho, že súd je\nviazaný žalobným návrhom a rozsah žaloby na obnovu konania vymedzuje predmet konania o obnove\na preto neprihliada na existenciu iných dôvodov ako sú uvedené v žalobe. Obdobne súd prvej inštancie\nžalobu zamietol aj v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zrušenia uznesenia Okresného súdu Banská\nBystrica z 21. januára 2016 sp. zn. 17C/214/2014 o schválení súdneho zmieru z dôvodu, že aj keď\npredmetné uznesenie bolo vydané za účinnosti OSP, ktorý pripúšťal zrušenie uznesenia o schválení\nzmieru v prípade neplatnosti zmieru podľa hmotného práva a takýto návrh bolo možné podať do troch\nrokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru, Civilný sporový poriadok platný v čase podania\nžaloby už inštitút žaloby o zrušenie súdneho zmieru nepozná.\n\n1.5. Súd prvej inštancie objasnil, prečo rozhodol vo veci v neprítomnosti strán sporu; z dôvodu,\nže žalobca je podľa ním udelenej plnej moci (č. l. 194) v konaní (pre celé konanie) zastúpený\nobčianskym združením Centrum správnej pomoci Galanta, IČO: 51 412 802, ktorému bolo predvolanie\nna pojednávanie konané 08. októbra 2020 riadne doručené uložením zásielky (31. júla 2020) a v úložnej\nlehote zástupcom žalobcu nevyzdvihnuté; v zmysle § 110 ods. 1 CSP a § 111 CSP zásielku považoval za\nriadne doručenú. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.\n1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške.\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 27.\nmája 2021 sp. zn. 16Co/19/2021 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387\nods. 1, ods. 2 CSP potvrdil a žalovanej proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Na\nďalšie zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poznamenal, že žalobu v súdenej veci podala\nstrana, ktorá nie je oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania, keďže v zmysle ustanovenia\n§ 400 CSP žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie\nvydané. Tvrdenia žalobcu, že v konaní sp. zn. 17C/214/2014 pristúpil na súdny zmier, odvolací súd\nvyhodnotil ako nepravdivé s dôvetkom, že to bol práve žalobca, kto navrhol pripustenie zmeny žalobného\nnávrhu, ktorým sa pôvodne domáhal určenia, že zmluvy o úvere a zmluva o zriadení záložného\npráva sú neplatné a žiadal určiť, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov a zmeneným žalobným\nnávrhom žiadal pre seba uloženie povinnosti zaplatiť žalovanej 17.000 eur v splátkach a pre žalovanú\nuloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva za predpokladu riadneho splácania dohodnutých\nmesačných splátok. Odvolací súd v tejto spojitosti podčiarkol, že to bol žalobca, ktorý vzhľadom na\npripustenie zmeny žaloby navrhol schválenie súdneho zmieru v znení zmenenej žaloby s tým, že\npredmetom konania po pripustení zmeny žaloby v pôvodnom konaní o povolenie obnovy, ktoré žiada,\nzostalo plnenie zo zmluvy a nie určenie, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov. Keďže prvoinštančný\nsúd rozhodol v súlade s návrhom žalobcu (schválil žalobcom navrhnutý súdny zmier), rozhodnutie\nkonajúceho súdu bolo vydané v prospech žalobcu, konštatoval odvolací súd a poukázal pritom na\nustanovenie § 400 CSP. Z tohto hľadiska potom považoval za bezpredmetné skúmať, či žaloba na\nobnovu konania bola podaná z dôvodov podľa § 397 písm. a) CSP resp. § 397 písm. b) CSP.\n2.1. Z rovnakých dôvodov ako súd prvej inštancie potvrdil ako vecne správny napadnutý rozsudok\naj vo výroku, ktorým prvoinštančný súd návrh na zrušenie uznesenia o schválení zmieru zamietol; s\núčinnosťou od 01. júla 2016 platí Civilný sporový poriadok, ktorý inštitút žaloby o zrušenie súdneho\nzmieru nepozná a návrh na zrušenie uznesenia o schválení zmieru bol podaný už za účinnosti Civilného\nsporového poriadku. Citujúc ustanovenie § 132 ods. 1 CSP odvolací súd ďalej poznamenal, že pokiaľ sa\nžalobca domáhal žalobou, aby súd rozhodol, že zmluvy o úvere z 31. januára 2014 a z 05. februára 2014,\nako aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti z 05. februára 2014 sú neplatné, je potrebné\npoukázať na petit žaloby, v zmysle ktorého žalobca žiadal rozhodnúť o povolení obnovy konania a\nnásledne o určenie, že uvedené zmluvy sú neplatné. Pripomenul, že žalobný návrh sa posudzuje v\nsúvislosti s uvedením rozhodujúcich skutočností, na základe čoho je zrejmé, čoho sa žalobca domáha\n(nárok), čo sa žalobou sleduje, a teda, ak žalobca uviedol v žalobnom petite, že žiada, aby súd určil,\nže zmluvy sú neplatné, podľa obsahu, či už žaloby alebo z jeho následných vyjadrení vyplýva, že\nneplatnosť týchto zmlúv žalobca považoval za dôvod obnovy konania a že práve vzhľadom na ním\ntvrdenú neplatnosť uvedených zmlúv sa dožadoval obnovy konania. V tomto kontexte odvolací súd\nakcentoval, že predmetom konania na obnovu konania nie je rozhodovanie o platnosti alebo neplatnosti\núkonov, ale rozhodnutie o tom, či súd obnovu konania povolí. Túto úvahu uzavrel tým, že vzhľadom\nna zamietnutie návrhu na povolenie obnovy konania neboli dané ani predpoklady na rozhodnutie o\nneplatnosti vyššie uvedených právnych úkonov a doplnil, že predmet konania (totiž) nie je tvorený\nvýlučne žalobným návrhom, ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja.\nNa základe žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. S\nodkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/268/2019 preto odvolací\nsúd skúmal a vykladal predmet žaloby v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcu v spore. Plne\núspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne\ntrovy nevznikli.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie s poukazom\nna ustanovenie § 420 písm. f) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\n\nproces) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP (rozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo v nesprávnom právnom\nposúdení).\n3.1. Vada zmätočnosti spočíva v tom, že žalobcovi ako spotrebiteľovi bolo upreté právo na uplatnenie\nžaloby na obnovu konania, rozhodnutia súdov nižších inštancií sú neurčité, nezrozumiteľné, nezákonné,\nzjavne neodôvodnené, neprimerane prísne, nevyvážené a nezohľadňujúce argumenty ani okolnosti\npredmetnej veci. Namietal, že podľa noriem spotrebiteľského práva nižšie súdy boli povinné aplikovať\nustanovenia Ústavy Slovenskej republiky, normy spotrebiteľského práva t. j. ustanovenia § 4, § 52, §\n53, § 54 Občianskeho zákonníka, smernicu Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach\nv spotrebiteľských zmluvách, zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., zákon o spotrebiteľských\núveroch č. 129/2010 Z. z., nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., Ústavu Slovenskej republiky, rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, rozhodnutia Súdneho\ndvora EÚ a právne záväzné akty, ktorými je Slovenská republika viazaná najmä Chartu základných práv\nEurópskej únie.\n3.2. Súdu prvej inštancie žalobca tiež vyčítal, že v čase od 01. októbra 2020, keď bol uznesením\nvlády Slovenskej republiky vyhlásený núdzový stav č. 268/2020 Z. z., nariadil pojednávanie na 08.\noktóbra 2020 a nevzal do úvahy záväznú vyhlášku č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných\npojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu - opatrenia rezortu\nv rámci ochrany pred COVID-19, čím ho ciele poškodil vyhláseným rozsudkom; túto skutočnosť nevzal\ndo úvahy ani odvolací súd. Súd prvej inštancie vec neprejednal v prítomnosti strán sporu a verejne,\nnevykonal dokazovanie, neumožnil stranám sporu vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, pretože konal\nv ich neprítomnosti, bez ich súhlasu konať v neprítomnosti strán počas vyhláseného núdzového stavu\nod 01.10.2020. Vyhláška stanovuje v akých veciach mohol súd pojednávať a zasadnutia konať v\nneprítomnosti strán; v jeho prípade sa vyžadoval súhlas strán konania, ale súd prvej inštancie neurobil\nžiadne opatrenia, aby mohol konať v neprítomnosti strán a zároveň strany nepoučil o možnosti konať v\nneprítomnosti, ani nežiadal súhlas s prejednaním veci v neprítomnosti strán. Žalobca bol názoru, že súd\nprvej inštancie mal odročiť pojednávanie určené na 08. októbra 2020 z dôvodov hodných osobitného\nzreteľa s prihliadnutím na vyhlásenie núdzového stavu, aj keď predvolanie na pojednávanie mu súd\nprvej inštancie doručil 31. júla 2020, kedy núdzový stav nebol.\n3.3. Svoju kritiku vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP\ndovolateľ smeroval proti absurdnému tvrdeniu súdov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané v\nprospech žalobcu, keď týmto rozhodnutím bola spotrebiteľovi uložená povinnosť zaplatiť sumu 17.000\neur, ktorú sumu nikdy nedostal. Súdy neurčili úver za bezúročný a bez poplatkov napriek skutočnosti,\nže on ako spotrebiteľ nevie posúdiť spotrebiteľskú zmluvu ani jej podmienky, pri uzatváraní zmluvy sa\nspoliehal na odbornú spôsobilosť dodávateľa a preto, keď došlo k sporu, uplatnil možnosť posúdenia\núverovej zmluvy Odborom ochrany spotrebiteľa zriadeného pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, ktorú súdu prvej inštancie predložil ako dôkaz, že v napádanej úverovej zmluve absentujú\npovinné náležitosti podľa ustanovenia § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.\nŽalobca sa domáha aj zrušenia súdneho zmieru, ktorý bol výslovne formálne uzavretý, pretože ako\nspotrebiteľ nemá právnické vzdelanie a v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/214/2014 nebol poučený\no následkoch uzatvorenia zmieru, neskúmal ex offo zmluvy, pričom žalobca zmier nenavrhol, ale\nnavrhla ho protistrana, t. j. právny zástupca žalovaného, ktorý sa mu pred pojednávaním vyhrážal.\nNavrhol tiež vypočuť zvukový záznam z pojednávania. Žalobca rozviedol úvahu, že úverová zmluva trpí\nvadami v podstatných náležitostiach a to v časti odplata, ktorá musí byť vyjadrená percentom zo sumy\nposkytnutých peňažných prostriedkov podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. V predmetnej zmluve je\nodplata neurčitá, nezrozumiteľná, je vyjadrená niekoľkými spôsobmi, pričom sú rozdielne, preto ide o\nneplatný právny úkon podľa ustanovení § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Jeho výhrady spočívali\nv tom, že ani jeden zo súdov si nevyžiadal od spotrebiteľa zdokladovať jeho zárobkové možnosti a\nschopnosti, neoboznámili sa s jeho sociálnym postavením a majetkovými pomermi a súd prvej inštancie\nv konaní o súdnom zmieri svojvoľne spotrebiteľovi uložil povinnosť, ktorú nie je schopný zaplatiť a ktorá\npovinnosť mu nevyplýva ani zo zákona ani z úverovej zmluvy. V konaní o povolenie obnovy konania ide\no arbitrárne rozhodnutie oboch súdov, keďže sa nezaoberali vecou a postupovali výlučne formalisticky. V\nzmysle vyššie uvedeného navrhol, aby dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti rozsudku súdu\nprvej inštancie z dôvodu uloženej povinnosti nahradiť trovy žalovanému a žiadal rozsudky súdov nižších\ninštancií zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n\n4. Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.\n5. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia,\nak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.\n6. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého\nrozhodnutia podľa ustanovenia § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou o tom nevydal\nsamostatné rozhodnutie. Uvedený procesný postup z ústavnoprávneho hľadiska považuje za udržateľný\naj Ústavný súd Slovenskej republiky (m. m. IV. ÚS 158/2022, IV. ÚS 442/2022).\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“ resp. ,,najvyšší súd“) príslušný na\nrozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1\nCSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§\n428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru,\nže dovolanie je potrebné odmietnuť.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n10. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu.\n11. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n12. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n13. V hierarchii postupu dovolacieho prieskumu platí, že dovolací súd najprv skúma prípustnosť\ndovolania z dôvodu zmätočnosti a až ak namietaný dôvod podľa § 420 CSP preukázaný nie je,\npristúpi subsidiárne dovolací súd k prieskumu dovolacieho dôvodu spočívajúceho v správnosti právneho\nposúdenia veci (§ 421 CSP). Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd prednostne pristúpil k\nposúdeniu existencie namietanej vady podľa § 420 písm. f) CSP.\n14. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa,\nsa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia\nktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane\ndovolacieho konania (I. ÚS 4/2011, 1Cdo/134/2018, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015, 5Cdo/255/2014,\n8Cdo/400/2015). Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme\nopravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším\n\nodvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom)\nako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho\nsúdu. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III.\nÚS 550/2012).\n15. Žalobca vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietal:\n(1) nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, jeho nepreskúmateľnosť, arbitrárnosť a\nnepresvedčivosť, odôvodnenie nezohľadňujúce argumenty ani okolnosti predmetnej veci;\n(2) nariadenie pojednávania na 08. októbra 2020 v čase, keď bol uznesením vlády Slovenskej republiky\nvyhlásený núdzový stav č. 268/2020 Z. z. bez zohľadnenia vyhlášky č. 24/2021 Z. z. a meritórne\nrozhodnutie vo veci v jeho neprítomnosti, bez toho, aby dal súhlas na konanie v neprítomnosti strán\npočas vyhláseného núdzového stavu od 01. októbra 2020. Súd prvej inštancie neurobil žiadne opatrenia,\naby mohol konať v neprítomnosti strán a zároveň strany nepoučil o možnosti konať v neprítomnosti, ani\nnežiadal súhlas s prejednaním veci v neprítomnosti strán.\n16. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a\nzáruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,\nzákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom\nsa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných\nprincípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n17. Pokiaľ žalobca podrobil kritike kvalitu odôvodnení rozhodnutí nižších súdov, lebo ich považoval\nza arbitrárne, nepresvedčivo a neracionálne odôvodnené, hodno uviesť, že nič nenasvedčuje tomu,\nže by súdy nižších inštancií svoje rozhodnutia odôvodnili spôsobom, ktorým by založili procesnú vadu\nzmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. V predmetnej veci sú v dovolaním napadnutom rozhodnutí\n(obsah ktorého nemožno posudzovať izolovane od rozsudku súdu prvej inštancie, lebo prvoinštančné a\nodvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok - m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,\nIV. ÚS 372/08) zreteľne vysvetlené jeho podstatné dôvody, uvedené ustanovenia, ktoré súd aplikoval a\nz ktorých vyvodil svoje právne závery, ako i vysvetlené právne úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil.\n17.1. Judikatúrou konkretizovaný obsah práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 36\nods. 1 listiny) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je veľmi pestrý,\npatrí k nemu i povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť spôsobom zakotveným v § 220 ods. 2 a 3\nCSP. Prihliadajúc na podstatné dôvody obsiahnuté v rozsudkoch prvoinštančného a odvolacieho súdu\n(body 1.2. - 1.5. a 2. - 2.1. tohto uznesenia), z ktorých vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a\núvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, pričom právne\nzávery obsiahnuté v napadnutom rozsudku nie sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými\nzisteniami a nie sú ani extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti,\nsú podľa názoru dovolacieho súdu prijaté právne závery odvolacieho súdu primerane odôvodnené\nspôsobom zodpovedajúcim § 393 ods. 2 CSP. Za procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f)\nCSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.\nV súvislosti s namietanou arbitrárnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd akcentuje, že\nsamotná skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže\nviesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS\n188/06).\n17.2. Odvolací súd v dôvodoch napadnutého rozsudku (bod 33.) odpovedal vyčerpávajúcim a\nakceptovateľným spôsobom aj na východiskové námietky uplatnené v odvolaní žalobcu; dovolací súd\n\nsa preto v plnej miere stotožňuje s nasledovným odôvodnením (body 16. - 18.) odvolacieho súdu:\n„Odvolaniu žalobcu v súdenej nie je možné vyhovieť ani z jedného dôvodu, pre ktoré žalobca podal\nodvolanie. Okresný súd vo veci rozhodol na základe zisteného skutkového stavu veci, vec správne\nprávne posúdil a rozsudok riadne v súlade s ust. § 220 ods. 1, 2 CSP odôvodnil. Rozhodnutie\nokresného súdu nie je prekvapivé, ide o rozhodnutie, ktoré bolo možné na základe zisteného skutkového\nstavu veci predvídať, žalobcovi nebola odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu\nk otázkam, ktoré sa s ohľadom na právny názor súdu prvej inštancie javili ako významné pre jeho\nrozhodnutie. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať\nsa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, (avšak) s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Okresný súd v žalobe zodpovedal všetky relevantné právne\notázky, ktoré boli sporné a so závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje. Aj podľa názoru\nodvolacieho súdu žalobu v súdenej veci podala strana, ktorá nie je oprávnená na podanie žaloby na\nobnovu konania, keďže v zmysle ust. § 400 CSP žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že pristúpil na navrhnutý súdny\nzmier v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/214/2014, pretože bol to práve on, kto navrhol pripustenie\nzmeny žalobného návrhu, ktorým sa pôvodne domáhal určenia, že zmluvy o úvere zo dňa 31. 01. 2014\na 05. 02. 2014, ako aj zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 05. 02. 2014, sú neplatné a žiadal\nurčiť, že úver zo dňa 31. 01. 2014 a 05. 02. 2014 je bezúročný a bez poplatkov a zmeneným žalobným\nnávrhom žiadal uložiť mu povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 17.000,- € v splátkach a žalovanému\nuložiť povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva za predpokladu riadneho splácania dohodnutých\nmesačných splátok. Bol to žalobca, ktorý vzhľadom na pripustenie zmeny žaloby navrhol schválenie\nsúdneho zmieru tak, ako bola zmena pripustená. Predmetom konania po pripustení zmeny žaloby v\npôvodnom konaní o povolenie obnovy, ktoré žiada, zostalo plnenie zo zmluvy, a nie určenie, že úvery\nsú bezúročné a bez poplatkov. Keďže okresný súd rozhodol v súlade s návrhom žalobcu a schválil\nžalobcom navrhnutý súdny zmier, rozhodnutie okresného súdu bolo vydané v prospech žalobcu, pričom\nv zmysle ust. § 400 CSP žalobu na obnovu konania, ako už bolo povedané, môže podať strana, v\nktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a nie strana, v prospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. Z\ntohto hľadiska je potom bezpredmetné skúmať, či žaloba na obnovu konania bola podaná z dôvodov\nuvedených v § 397 písm. a) až f) CSP, resp. podľa písm. a) až b) CSP, ako tomu bolo v súdenej\nveci. V prípade, ak by súd obnovu konania povolil, predmetom konania by bolo plnenie z úverových\nzmlúv, v ktorom by sa otázka ich platnosti či neplatnosti posudzovala prejudiciálne. Odvolací súd ako\nvecne správny potvrdil rozsudok okresného súdu aj vo výroku, ktorým okresný súd návrh na zrušenie\nuznesenia o schválení zmieru zo dňa 21. 01. 2016 zamietol, a to z dôvodu, ktorý uviedol súd prvej\ninštancie, a to, že od 01. 07. 2016 platí Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.), ktorý\ninštitút žaloby o zrušenie súdneho zmieru nepozná, pričom návrh na zrušenie uznesenia o schválení\nzmieru bol podaný už za účinnosti Civilného sporového poriadku. Podľa ust. § 132 ods. 1 CSP v\nžalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie\nrozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Pokiaľ sa žalobca\ndomáhal žalobou, aby súd rozhodol, že zmluva o úvere zo dňa 31. 01. 2016, zmluva zo dňa 05. 02.\n2014 a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 05. 02. 2014 sú neplatné, odvolací\nsúd poukazuje na petit žaloby uvedený žalobcom - žalobný návrh - v zmysle ktorého žiadal rozhodnúť\no povolení obnovy konania a následne o určenie, že uvedené zmluvy sú neplatné. Žalobný návrh sa\nvšak posudzuje v súvislosti s uvedením rozhodujúcich skutočností, na základe čoho je zrejmé, čoho sa\nžalobca domáha (nárok), čo sa žalobou sleduje, a teda, ak žalobca uviedol v žalobnom návrhu (petit), že\nžiada, aby súd určil, že zmluvy sú neplatné, podľa obsahu, či už žaloby alebo z jeho následných vyjadrení\nvyplýva, že neplatnosť týchto zmlúv žalobca považoval za dôvod obnovy konania a že práve vzhľadom\nna ním tvrdenú neplatnosť uvedených zmlúv sa dožadoval obnovy konania. Predmetom konania na\nobnovu konania nie je rozhodovanie o platnosti alebo neplatnosti úkonov, ale rozhodnutie o tom, či súd\nobnovu konania povolí. Vzhľadom na zamietnutie návrhu na povolenie obnovy konania potom neboli\ndané ani predpoklady na rozhodnutie o neplatnosti vyššie uvedených právnych úkonov. Predmet konania\ntotiž nie je tvorený výlučne žalobným návrhom, ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním\nskutkového deja. Na základe žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať\npredmet konania. Predmet žaloby preto odvolací súd skúmal a vykladal v súvislosti so skutkovými\ntvrdeniami žalobcu v spore (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2019).“\n17.3. Citované odôvodnenie nemožno považovať za svojvoľné alebo za zjavne neodôvodnené a ani z\nhľadiska namietaného porušenia princípov rovnosti a kontradiktórnosti nevyplýva z neho taká aplikácia\npríslušných procesnoprávnych noriem, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Myšlienkový postup\n\nodvolacieho súdu je v písomnom odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na procesnoprávne\nzávery, ktoré prijal. Obsah spisu zároveň nedáva podklad pre záver, že by súdy porušili zásadu rovnosti\nprocesných strán, pretože z obsahu spisu ako celku vyplýva, že procesné strany mali vytvorenú rovnakú\nmožnosť vyjadriť sa k veci, k priebehu konania a k vyjadreniam protistrany. Argumentácia žalobcu\nv dovolaní nebola spôsobilá spochybniť správnosť postupu súdov nižších inštancií, ktoré nenarušili\nprocesnú rovnosť strán sporu ani tým, že by niektorú zo strán procesne preferovali.\n18. Ťažisko dovolacej argumentácie vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 420\npísm. f) CSP spočíva vo výhrade žalobcu, že prvoinštančný súd nariadil pojednávanie na 08. októbra\n2020 v čase, keď bol uznesením vlády Slovenskej republiky vyhlásený núdzový stav č. 268/2020 Z. z.\nbez zohľadnenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o vykonávaní pojednávaní,\nhlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu č. 24/2021\nZ. z. a meritórne rozhodol vo veci v jeho neprítomnosti, bez toho, aby dal súhlas na konanie v\nneprítomnosti strán počas vyhláseného núdzového stavu od 01. októbra 2020.\n18.1. K tomu dovolací súd uvádza, že aj keď v zmysle § 1 ods. 1, písm. p) vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z. z. sa konanie v civilnom sporovom konaní mohlo\nvykonať iba vtedy, ak strany sporu súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti, alebo ak išlo o vec,\nktorá neznesie odklad (ods. 2) a teda môže sa javiť, že keď žalobca nesúhlasil s pojednávaním v jeho\nneprítomnosti, tak súd prvej inštancie mal zdôvodniť, prečo v danom prípade nešlo o vec, ktorá neznesie\nodklad - jedná sa v celom rozsahu o nedôvodnú námietku z kategórie iracionálnej právnej argumentácie\nv dovolacom konaní. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 22. januára 2021 o\nvykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a\nnúdzového stavu č. 24/2021 Z. z., ktorej aplikácie sa dovolateľ domáha, nadobudla účinnosť až 23.\njanuára 2021. Preto sa dovolateľ v súlade s princípom legality (jeho základom sú platné a účinné\nprávne predpisy) nemôže dovolávať uplatnenia takého pravidla podzákonnej právnej normy, ktoré v čase\nnariadeného pojednávania (08. októbra 2020) aplikovateľná právna úprava nepripúšťala, lebo nebola\nsúčasťou právneho poriadku.\n18.2. Podľa rozhodnej právnej úpravy [§ 3 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych\nopatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid 19 a v justícii,\nktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony súdy mohli v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového\nstavu (čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.)] vykonávať pojednávania len v nevyhnutnom\nrozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky.\n18.3. Cieľom zákona č. 62/2020 Z. z. bolo prijatie niektorých mimoriadnych opatrení v súvislosti so\nšírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 ako aj prijatie niektorých opatrení v justícii.\nÚčelom týchto opatrení bolo najmä zamedzenie šíreniu tejto nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby,\nteda ochrana zdravia. Z dôvodovej správy k § 3 uvedeného zákona (ktorá podáva autentický výklad)\nvyplýva, že podstatou právnej úpravy je docieliť taký stav, aby súdy vykonávali pojednávania len v\nnevyhnutnom rozsahu. Minimalizuje sa tak potreba presúvania účastníkov konania a ich právnych\nzástupcov na súdy, resp. koncentrácie viacerých osôb v pojednávacích miestnostiach súdov. Právna\núprava v písmene a) neznamená, že súdy nesmú uskutočňovať pojednávania, ale je opatrením,\nktoré má vykonávanie pojednávaní obmedziť len na nevyhnutné minimum. Medzi to \"nevyhnutné\nminimum\" možno zaradiť najmä hlavné pojednávania vo väzobných veciach v trestných konaniach,\npojednávania úkonov v konaniach starostlivosti súdu o maloletých a v iných konaniach úkonov, bez\nktorých uskutočnenia hrozí nenávratná škoda alebo iný vážny neodvratný následok. V konkrétnom\nprípade to bude vecou úvahy zákonného sudcu (senátu).\n18.4.\nMožno bezpečne zhrnúť, že úmyslom zákonodarcu nebolo úplne zakázať vykonávať\npojednávania, ale ich obmedziť s ponechaním na úvahe súdu, či ho za danej situácie nariadi. Súdy\npo účinnosti zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením\nnebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid 19 a v justícii, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony\nmali vykonávať pojednávania \"len v nevyhnutnom rozsahu\".\n18.5. Za právneho stavu pred účinnosťou vyhlášky č. 24/2021 Z. z. mali súdy pomerne široké oprávnenia\na bolo na sudcovi (senáte), aby v rámci svojej agendy vyselektoval veci, ktoré považuje za neodkladné a\n\nktoré je potrebné prejednať na pojednávaní; za tohto stavu sa zákonná sudkyňa rozhodla pojednávanie\nnariadiť na 08. októbra 2020 a nebola z tohto dôvodu povinná robiť zvláštne opatrenia, aby mohla\nviesť pojednávanie v neprítomnosti strán, nemala v tomto smere žiadnu poučovaciu povinnosť a ani\npovinnosť žiadať súhlas s prejednaním veci v neprítomnosti strán. Procesný postup súdu prvej inštancie,\nktorý rozhodol vo veci v neprítomnosti strán sporu bol preto legitímny a uvedeným postupom nedošlo k\nzaloženiu namietanej vady podľa § 420 písm. f) CSP.\n19. Dovolací súd dospel k záveru, že procesný postup súdov, ktoré konali v zmysle ustanovení a\nzásad Civilného sporového poriadku nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces.\nNapadnuté rozhodnutie sa nevymyká nielen zo zákonného, ale ani z ústavnoprávneho rámca a žalobca\nneopodstatnene namieta, že odvolací súd (príp. súd prvej inštancie) nesprávnym procesným postupom\nmu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP).\n20. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že na jeho uplatnenie musia\nbyť splnené osobitné zákonnom stanovené podmienky. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých\nprávna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím), musí byť vyvážená sprísnenými\npodmienkami prípustnosti.\n21. Žalobca v podanom dovolaní napádal nesprávny (nezákonný) právny záver súdov nižších inštancií\n(žalobcovi ako spotrebiteľovi bolo upreté právo na uplatnenie žaloby na obnovu konania, rozhodnutia\nsúdov nižších inštancií sú nezákonné, lebo podľa noriem spotrebiteľského práva nižšie súdy boli povinné\naplikovať ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky, normy spotrebiteľského práva t. j. ustanovenia §\n4, § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka, smernicu Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., zákon\no spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., Ústavu Slovenskej\nrepubliky, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nrozhodnutia Súdneho dvora EÚ a právne záväzné akty, ktorými je Slovenská republika viazaná najmä\nChartu základných práv Európskej únie atď.); dovolací súd v tejto súvislosti opakovane pripomína, že\ndovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení a že dovolací dôvod sa vymedzí tak, že sa uvedie, v čom spočíva táto vada (§\n431 CSP). Preto pokiaľ žalobca svoju argumentáciu dovolania podľa § 420 CSP zakladá na dovolacom\ndôvode, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, odpoveďou je stabilizovaná\njudikatúra dovolacieho súdu, že prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nezakladá skutočnosť,\nže napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnych právnych záveroch, nakoľko\nnesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP (porov.\nR 24/2017). Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných\noprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012). Namietaný výklad práva\na právne posúdenie nároku z pôvodného konania žalobcom v dovolaní sú takisto irelevantné, bez\nmožnosti založiť uplatnený dôvod v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP a tým prípustnosť dovolania.\n22. Napokon z niektorých formulácií dovolateľa obsiahnutých v dovolaní (čl. 11 ods. 1 a § 124 ods.\n1 CSP) vyplýva jeho nespokojnosť s nesprávnym právnym posúdením veci s poukazom na odklon\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Fakticky tým vyvodzuje prípustnosť dovolania z\nustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP, t. j., že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu.\n23. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, by mal dovolateľ a)\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a\noznačením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom\nodklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a napokon c) uviesť, ako by mala byť táto\notázka správne riešená. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou\nnastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom) a len polemika dovolateľa\ns právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo\nkritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu\nuvedenému v § 421 ods. 1 písm. a) CSP (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/203/2016,\n\n3Cdo/6/2017, 3Cdo 67/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017). Tieto závery zduplikoval aj Ústavný súd\nSlovenskej republiky (I. ÚS 17/2023).\n24. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. l CSP musí byť procesnou stranou v dovolaní\nvymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne\naj dôvodnosť) dovolania. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže\nsvoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na\nmysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie\nvymedzenia právnej otázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych\na hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade\nby uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej\nkoncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v Civilnom sporovom poriadku\n(napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/98/2017, 3Cdo/94/2018, 4Cdo/95/2017). Treba\nzdôrazniť, že úlohou dovolacieho súdu nie je vymedziť právnu otázku; zákonodarca túto povinnosť\nukladá dovolateľovi.\n25. Relevantný je v tomto smere aj judikovaný právny záver ústavného súdu (sp. zn. II. ÚS 172/03),\nže „ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti\nrozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípade zrušil, porušil by základné právo na súdnu\nochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane“. Aj z ďalších rozhodnutí ústavného súdu (napr.\nnálezy sp. zn. I. ÚS 115/2020, I. ÚS 336/2019) vyplýva požiadavka na náležité posúdenie dovolania\nvo vzťahu k jeho prípustnosti - „pri posudzovaní toho, či dovolateľ dostatočne vymedzí právnu otázku,\nje potrebné, aby sa najvyšší súd pokúsil autenticky porozumieť dovolateľovi - jeho textu ako celku, ale\ndruhej strane nesmie ani dotvárať vec na úkor procesnej protistrany. Ide o dialóg, ale nie o právnu\npomoc. Nie je úlohou najvyššieho súdu „hádať“, čo povedal dovolateľ, ale ani vyžadovať akúsi dokonalú\nformuláciu právnej otázky“.\n26. V tomto kontexte aj ústavný súd vyžaduje, aby právna otázka z dovolania jasne vyčnievala a takisto\naby z dovolania vyčnievalo aj právne posúdenie veci, ktoré pokladá dovolateľ za nesprávne s uvedením\ntoho, v čom má spočívať táto nesprávnosť; preto musí pripraviť jasné, vecné a zmysluplné vymedzenie\nnamietaného nesprávneho právneho posúdenia spornej právnej otázky. V náleze I. ÚS 51/2020 ústavný\nsúd výslovne uviedol, že „povinnosť dovolateľa vymedziť a konkretizovať prípustnosť dovolania podľa\n§ 421 CSP treba vnímať ako jeho povinnosť predostrieť vlastnú argumentáciu v prospech prípustnosti\ndovolania, a tak napomôcť preskúmaniu rozhodnutia dovolacím súdom.“\n27. V preskúmavanej veci dovolateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (osobou založenou\nalebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa) sa vyššie uvedenými kritériami pre náležité uplatnenie\ndovolacieho dôvodu podľa § 421 CSP neriadil, keď zodpovedajúcim spôsobom nevymedzil nesprávne\nprávne posúdenie veci odvolacím súdom, tak ako to predpokladá ustanovenie § 432 ods. 2 CSP v\nspojení s § 421 tohto právneho predpisu. Dovolateľ sa pri definovaní nesprávneho právneho posúdenia\nveci v prevažnej väčšine obmedzil na vytýkanie nezákonností a vád pôvodného konania (súdy neurčili\núver za bezúročný a bez poplatkov, napriek skutočnosti, že ako spotrebiteľ nevie posúdiť spotrebiteľskú\nzmluvu ani jej podmienky; pri uzatváraní zmluvy sa spoliehal na odbornú spôsobilosť dodávateľa; súdny\nzmier bol formálne uzavretý, pretože ako spotrebiteľ nemá právnické vzdelanie a v konaní vedenom pod\nsp. zn. 17C/214/2014 nebol poučený o následkoch uzatvorenia zmieru; súd neskúmal ex offo zmluvy,\npričom zmier nenavrhol, ale navrhla ho protistrana, t. j. právny zástupca žalovaného, ktorý sa mu pred\npojednávaním vyhrážal; úverová zmluva trpí vadami v podstatných náležitostiach a to v časti odplata,\nktorá musí byť vyjadrená percentom zo sumy poskytnutých peňažných prostriedkov podľa nariadenia\nvlády č. 87/1995 Z. z.; v predmetnej zmluve je odplata neurčitá, nezrozumiteľná, je vyjadrená niekoľkými\nspôsobmi, pričom sú rozdielne, preto ide o neplatný právny úkon podľa § 37 a § 39 Občianskeho\nzákonníka; ani jeden zo súdov si nevyžiadal od spotrebiteľa zdokladovať jeho zárobkové možnosti a\nschopnosti; neoboznámili sa s jeho sociálnym postavením a majetkovými pomermi a súd prvej inštancie\nv konaní o súdnom zmieri mu svojvoľne uložil povinnosť, ktorú nie je schopný zaplatiť a ktorá povinnosť\nmu nevyplýva ani zo zákona ani z úverovej zmluvy).\n28. V zmysle R 77/2018 dovolací súd v konaní o obnovu konania však posudzuje len vady samotného\nkonania o obnove, a nemôže prihliadať na prípadné vady pôvodného konania.\n\n29. Žalobca ani kritikou na adresu súdov nižších inštancií, ktoré konštatovali, že súdom schválený\nzmier v pôvodnom konaní bol vydaný v prospech žalobcu, aj keď mu týmto rozhodnutím bola uložená\npovinnosť zaplatiť sumu 17 000 eur, resp. jeho nesúhlasom s tým, že keď prvoinštančný súd rozhodol v\nsúlade s jeho návrhom (schválil žalobcom navrhnutý súdny zmier), tak rozhodnutie bolo vydané v jeho\nprospech, nevymedzil dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom) spôsobom\nuvedeným v § 432 ods. 2 CSP v spojení s § 421 ods. 1 CSP; nenastolil, nevymedzil, neformuloval,\nnepomenoval právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ani neoznačil\nrozhodnutia dovolacieho súdu vyjadrujúce právne názory, od ktorých sa odvolací súd odklonil a zaujal\niný právny názor, než aký v konkrétnej právnej otázke zaujal dovolací súd vo svojich rozhodnutiach, ale\niba vo všeobecnosti nesúhlasil s právnymi závermi, ku ktorým dospel odvolací súd.\n30.\nZákonom predpokladané vymedzenie konkrétneho dovolacieho dôvodu nebolo možné\nvyabstrahovať z dovolania ako celku (postupujúc podľa § 124 ods. 1 CSP) bez toho, aby bola\nznevýhodnená procesná protistrana. Absenciu takej náležitosti dovolania považuje Civilný sporový\nporiadok za dôvod pre jeho odmietnutie v zmysle § 447 písm. f) CSP. Prelomenie stavu právnej\nistoty nastolenej právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu konštatovaním prípustnosti dovolania\nv danom prípade teda neprichádzalo do úvahy.\n31. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu v časti, v ktorej namietal vadu zmätočnosti\npodľa § 420 písm. f) CSP odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, a v časti, v ktorej namietal nesprávne právne\nposúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 CSP odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako dovolanie, ktoré nie\nje odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.\n32. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "IV. ÚS 502/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:92896cd3-0416-4181-bada-0905fcdf1024", "datum": "2024-10-22", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "16Co/19/2021", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:acf43942-8c6e-416f-968f-fcb1e7585223", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.17.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/2023 z 19. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-19", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.17.2023.1"}, {"guid": "ussr:2148d9ad-d76f-4ce4-8b29-3192726c45b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.442.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 442/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 442/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.442.2022.1"}, {"guid": "ussr:fc725027-865c-4a9c-990f-679527623f3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.158.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 158/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 158/2022 z 23. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-23", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.158.2022.1"}, {"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:04ad02cb-b157-4060-a030-19dfbc61b4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 550/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 550/2012 z 13. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-13", "citacie_n": 274, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04ad02cb-b157-4060-a030-19dfbc61b4c0"}, {"guid": "ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/2011 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 728, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "857679cc-2ccd-4d15-9c96-f01a7f297eba:5b0a0fbb-cfb8-40a6-99df-7442f4ff827f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4115204936.1", "spisova_znacka": "3Cdo/94/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/94/2018 z 13. 6. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-06-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4115204936.1"}, {"guid": "b8627bce-f7c4-430f-8d76-3233d8fde409:beb96586-f8dc-4a32-a447-c60739de67d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5713219431.1", "spisova_znacka": "3Cdo/67/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/67/2017 z 18. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5713219431.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "454d7081-1460-47e8-a2e6-7b1852c96109:d9368e7b-1c8f-4e89-928d-1cd6d44c64db", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1315217967.1", "spisova_znacka": "16Co/213/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/213/2018 z 28. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1315217967.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:92896cd3-0416-4181-bada-0905fcdf1024", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.502.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 502/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 502/2024 z 22. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.502.2024.1"}]}