{"guid": "561bdfff-42a5-48d8-86c7-767434895a66:e82c841b-67d3-4c94-a734-b657eab57686", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6117010307.1", "spisova_znacka": "1Tdo/61/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/61/2023 z 17. 4. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. apríla 2024, sp. zn. 1Tdo/61/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:6117010307.1", "identifikacne_cislo": "6117010307", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Natália Laurenčíková", "sudca_id": 293, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-natalia-laurencikova-293", "datum_vydania": "2024-04-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "nazov": "§ 386 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "nazov": "§ 386 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388.odsek-1", "nazov": "§ 388 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-237.odsek-1", "nazov": "§ 237 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-237.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-237.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 237 ods. 4 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-237.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-34.odsek-2", "nazov": "§ 34 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-34.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-1", "nazov": "§ 39 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 39 ods. 3 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. h) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-386", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-388", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-237", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-34", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-39", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e82c841b-67d3-4c94-a734-b657eab57686", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6117010307.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6117010307.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6117010307.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Tdo/61/2023\n6117010307\n17. 04. 2024\nJUDr. Martin Bargel\nECLI:SK:NSSR:2024:6117010307.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov\nPatrika Príbelského, PhD. a JUDr. Emila Klemaniča v trestnej veci obvineného doc. Ing. RNDr. C. G.,\nPhD., pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods.\n1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom 17. apríla 2024 v Bratislave,\no dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej\nBystrici, sp. zn. 5To/93/2022, z 27. septembra 2022, takto\nrozhodol:\nPodľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku, z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h)\nTrestného poriadku, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/93/2022, z 27. septembra\n2022\nbol porušený zákon\nv ustanoveniach § 34 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona a § 237 ods.\n4 písm. a) Trestného zákona,\nv prospech obvineného doc. Ing. RNDr. C. G., PhD.\nPodľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.\n5To/93/2022, z 27. septembra 2022.\nZ r u š u j e aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom\nna zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nPodľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku p r i k a z u j e Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby vec v\npotrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 4T/30/2017, zo 17. marca 2022 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/93/2022, z 27. septembra 2022 bol obvinený\ndoc. Ing. RNDr. C. G., PhD. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu porušovania\npovinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, na\nskutkovom uvedenom v rozsudku súdu prvého stupňa.\nObvinenému doc. Ing. RNDr. C. G., PhD. bol za to uložený podľa § 237 ods. 4 Trestného zákona, § 36\npísm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8, § 39 ods. 1 Trestného zákona, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.\n\nPodľa § 51 ods. l, § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obvinenému výkon trestu podmienečne\nodložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51\nods. 2 Trestného zákona súd obvinenému ustanovil skúšobnú dobu vo výmere 5 (päť) rokov\nPodľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd uložil obvinenému povinnosť spočívajúcu v\npríkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.\nPodľa § 56 ods. 1 Trestného zákona sud obvinenému uložil peňažný trest vo výške 5.000,- (päťtisíc)\nEur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd obvinenému pre prípad, že by výkon peňažného trestu\nmohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.\nPodľa § 76 ods. l, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenému uložil ochranný dohľad vo výmere\n3 (tri) roky.\nProti označenému rozsudku krajského súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky dovolanie\nz dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. h) a písm. i) Trestného poriadku v neprospech obvineného,\npretože bol porušený zákon v prospech obvineného, a to konkrétne v ustanoveniach § 34 ods. 2\nTrestného zákona, § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona a § 237 ods. 4 Trestného zákona.\nProkurátor v dovolaní uviedol:\n„Predovšetkým je potrebné konštatovať, že neprimeraná a obvineným nezavinená dĺžka trestného\nkonania v trvaní 11 rokov je skutočne porušením práva obvineného na spravodlivý proces,\ngarantovaného Ústavou Slovenskej republiky i Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd, a\nmôže byť považovaná za okolnosť, odôvodňujúcu použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona\no mimoriadnom znížení trestu. V tomto smere sa možno s právnym názorom konajúcich s súdov\nbezvýhradne stotožniť. Moderačné oprávnenie súdu týkajúce sa mimoriadneho zníženia trestu odňatia\nslobody, však nie je ponechané na voľnej úvahe súdu, ale má svoje zákonné limity, vyjadrené v\nustanovení § 39 ods. 3 Trestného zákona.\nV predmetnej trestnej veci sa na ukladanie trestu obvinenému za inkriminovaný trestný čin vzťahuje\nlimit vyplývajúci z ustanovenia § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, v zmysle ktorého za trestný čin s\ndolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 10 rokov, nie je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody\nkratší ako 5 rokov. Súdy prvého i druhého stupňa sa však pri ukladaní trestu uvedeným zákonným\nobmedzením, vyplývajúcim z ustanovenia § 39 ods. 3 písm. c) Trestného poriadku neriadili a obvinenému\nuložili trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní\n5 rokov - teda trest mimo zákonom ustanovenú trestnú sadzbu.\nS napadnutými rozhodnutiami súdov o uložení trestu obvinenému Doc. Ing. RNDr. C. G., PhD., sa\nnestotožňujem. Poukazujem pritom aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, osobitne\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov\nSR 1/2011 pod č. R 10, podľa ktorého „Dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci,\npostoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo\nsúdu výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach, je takou okolnosťou\nprípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia\npodľa § 39 ods. 1 Trestného zákona a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej\nsadzby ustanovenej týmto zákonom, s obmedzením uvedeným v ustanovení § 39 ods. 3 Trestného\nzákona\" (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 To 14/2015, z 3. marca\n2016).\n\nVzhľadom na uvedené skutočnosti konštatujem, že napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Banskej\nBystrici, sp. zn. 5 To 93/2022, z 27. septembra 2022, ktorým bol obvinenému v rozpore s ustanoveniami\n§ 237 ods. 4, § 39 ods. 3 Trestného zákona uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby,\ndošlo k naplneniu dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i), písm. h) Trestného poriadku. Z\nuvedených dôvodov navrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky:\n1/ podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.\nzn. 5To/93/2022, z 27. septembra 2022 bol porušený zákon v ustanoveniach § 34 ods. 2, § 39 ods. 3\npísm. c), § 237 ods. 4 Trestného zákona, v prospech obvineného Doc. Ing. RNDr. C. G., PhD.\n2/ podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.\n5To/93/2022, z 27. septembra 2022 vo výroku o treste a zároveň zrušil aj rozsudok Okresného súdu\nBanská Bystrica, č. k. 4T/30/2017-4854, zo 17. marca 2022 vo výroku o treste, a\n\n3/ podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Okresnému súd Banská Bystrica, aby vec v potrebnom\nrozsahu znova prerokoval a rozhodol\".\nK dovolaniu generálneho prokurátora sa vyjadril obvinený nasledovne:\n„Mám zato, že dovolaním napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici je zákonné, správne,\nspravodlivé a logicky odôvodnené, vydané v súlade so zásadami pre ukladanie trestov. Mám za to, že\nsúdy (prvého stupňa ako aj odvolací súd) postupovali pri rozhodovaní o druhu a výške trestu v súlade\nso zásadami ukladania trestov upravenými v § 34 Trestného poriadku.\nPodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mi bol uložený, je podľa môjho názoru správny, zákonný a\nspravodlivý, a to nielen s poukazom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa, ale aj rovnalo s poukazom\nna ostatné ďalšie sankcie, ktoré mi boli súdom okrem podmienečného trestu uložené. Uložený trest\nzodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1 až 4\nTrestného zákona za situácie, keď boli splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu podľa §\n39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona v spojení s článkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd (ďalej v texte „Dohovor\").\nPodľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery\npáchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa\nneprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno\npáchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Mám zato, že súdy pri\nsvojom rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery sa dôsledne riadili zákonnými zásadami pre ukladanie\ntrestov a prihliadli v mojej trestnej veci aj na spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku,\npriťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, moju osobu, pomery ako aj možnosť nápravy.\n\nJe nesporné, že skutky sa stali v roku 2007 a 2009, trestné stíhanie bolo začaté uznesením vydaným\nKR PZ v Banskej Bystrici, odbor justičnej a kriminálnej polície PZ, Banská Bystrica pod ČVS: KRP-80/\nOEK-BB-2009, z 10. augusta 2009, pričom obžaloba bola podaná na Okresný súd Banská Bystrica 13.\napríla 2017 (po viac ako 8 rokoch). Následné konanie pred súdmi prvého stupňa a odvolacím súdom\ntrvalo viac ako 5 rokov. Je nesporné, že konanie v mojej trestnej veci trvalo neprimerane dlho už vo\nfáze prípravného konania, za ktoré zodpovedá prokurátor. Svojim konaním som žiadnym spôsobom\nnezapríčinil predlžovanie trestného konania, zúčastňoval som sa vyšetrovacích úkonov ako aj súdnych\npojednávaní buď osobne alebo prostredníctvom svojho obhajcu, žiadny úkon nebol zrušený či odložený\npre moju neprítomnosť. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad\npri ukladaní trestu, a to na skutočnosť, že uložený trest má postihovať výlučne páchateľa trestného\nčinu a nie ďalšie osoby. V tomto konkrétnom prípade je nesporné, že akýmkoľvek iným druhom trestu,\nresp. uložením nepodmienečného trestu by boli postihnuté i ďalšie osoby, ktoré sa na trestnej činnosti\nžiadnym spôsobom nepodieľali, neparticipovali na ňom a ani preukázateľne nemali z neho žiadne\nvýhody. Ide o moju rodinu, ktorá okrem skutočnosti, že určitým výrazným spôsobom bola postihnutá\nneprimeranou dĺžkou trestného konania, ale bola by zásadným spôsobom postihnutá aj prípadným\nuložením nepodmienečného trestu, ktorý sa vo vyššie uvedených súvislostiach javí ako neprimerane\nprísny, neúčinný ale i neúčelný.\nDovolím si poukázať na to, že počas celého obdobia (od spáchania skutkov až po vyhlásenie konečného\nrozhodnutia Krajským súdom v Banskej Bystrici dňa 27. septembra 2022 uplynula doba viac ako 16\nrokov) som viedol a vediem riadny a usporiadaný život, nedopustil som sa žiadneho protiprávneho\nkonania, som stále zamestnaný a mám pravidelný príjem. Bezúhonný a usporiadaný život som viedol\naj pred spáchaním skutkov a rovnako tak aj v súčasnosti. Súdy tiež v rámci svojho rozhodovania\no primeranosti trestu sa dôsledne riadili a zohľadnili zásadu tzv. sudcovskej individualizácie trestu,\nktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu\nje prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom\nkonkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi\n\nskutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho\nvýmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka,\npriťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné,\nrodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri\nrozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe\nlogického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne\ni v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne.\nPožiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho\nprípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. Podľa\nmôjho názoru je potrebné rozlišovať medzi okolnosťami na strane páchateľa, na ktoré sa viaže v prípade\nzistenia týchto okolností aplikácia ustanovenia § 39 Trestného zákona a okolnosti na strane OČTK, resp.\nsúdu, najmä prieťahy nezavinené obvineným a prejednanie jeho trestnej veci v neprimeranej lehote, pri\nsplnení ktorých sa aplikuje článok 6 Dohovoru. Nič nebráni kumulatívnej aplikácii týchto dvoch inštitútov\nza predpokladu, že takéto okolnosti nastali na strane OČTK, resp. súdu ako aj obvineného tak, ako to\nbolo aj v mojom prípade.\nZáverom si dovoľujem poukázať, že podmienečný trest odňatia slobody, ktorý mi bol uložený, je podľa\nnášho názoru správny, zákonný a spravodlivý, jednak s poukazom na okolnosti prípadu a pomery\npáchateľa podľa § 39 Trestného zákona za súčasného použitia článku 6 Dohovoru a rovnako aj s\npoukazom na ostatné ďalšie sankcie, ktoré mi boli súdom popri podmienečnom treste uložené, pričom\nriadne a včas plním, dodržiavam všetky uložené povinnosti, pravidelne sa dostavujem k probačnému a\nmediačnému úradníkovi Okresného súdu Zvolen, a to v dohodnutých pravidelných časových intervaloch,\nabsolvoval som 10 sedení kognitívno-behaviorálnej psychoterapie (5 sedení osobne, 5 online), uložený\npeňažný trest vo výške 5.000,-EUR som zaplatil 8. decembra 2022. Samotný podmienečný trest\nje pre mňa veľkou výstrahou a ponaučením, uvedomil som si následky svojho konania, vážim si\ndobrodenie súdu, vediem riadny, usporiadaný a bezúhonný život, od spáchania skutkov (rok 2007, 2009)\npočas obdobia 16 rokov som sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, som stále zamestnaný, v\nsúčasnosti pracujem na Akademii HUSPOL (Osvobození 699, 686 04 Kunovice, Česká republika) vo\nfunkcii prorektora pre pedagogickú činnosť, mám zabezpečený pravidelný príjem, preto na moju nápravu\na ochranu spoločnosti nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody nie je vôbec nevyhnutný\".\nV doplnení vyjadrenia vysvetlil, že sa vnútorne cíti byť nevinný, vykonal rozbor dôkazov a navrhol\ndovolanie generálneho prokurátora zamietnuť.\n+ + +\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) zistil, že dovolanie je\nprípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369\nods. 2 písm. a) Trestného poriadku], v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Trestného poriadku),\nna mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (370 ods. 3 Trestného poriadku),\nobsahuje náležité odôvodnenie (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a dospel k záveru o dôvodnosti\ndovolania podaného generálnym prokurátorom.\nK dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo\nzákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný\ntrestný čin nepripúšťa.\nUložením trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa rozumie uloženie „počítateľného\" trestu\n(trest odňatia slobody, trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, peňažný trestu, zákaz činnosti,\nzákaz pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach a trest vyhostenia) pod dolnú hranicu\nzákonom ustanovenej trestnej sadzby ako aj uloženie takéhoto trestu nad maximálne povolenú výmeru.\nDovolanie možno podať aj vtedy, ak súd uložil obvinenému taký druh trestu, ktorý Trestný zákon za\nprejednávaný trestný čin nepripúšťa (napr. uloženie trestu zákazu pobytu za nedbanlivostný trestný\nčin, ide aj o prípad, ak obvinenému bol napriek zákazu - § 49 ods. 2 Trestného zákona uložený trest\nodňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu). Tento dovolací dôvod možno použiť aj v\nprípadoch, pri ktorých boli súčasne uložené tresty, pričom Trestný poriadok uloženie takýchto trestov\nsúčasne nepripúšťa - § 34 ods. 7 Trestného zákona.\n\nPodľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,\nako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby\ntrestu odňatia slobody.\nPodľa § 39 Trestného zákona\n(1) Ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie\ntrestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie\nochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú\nhranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.\n(2) Súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak\nodsudzuje páchateľa\na) za prípravu na zločin alebo za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy\nalebo pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre\npáchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania,\nb) ktorý významnou mierou prispel k objasneniu trestného činu spáchaného v prospech zločineckej\nskupiny alebo teroristickej skupiny, alebo napomáhal zabrániť spáchaniu trestného činu, ktorý v\nprospech zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny iný pripravoval, alebo sa o jeho spáchanie\npokúsil tým, že oznámil jeho činnosť orgánom činným v trestnom konaní a poskytol im informácie, ktoré\nby inak nezískali, a tak im pomohol zabrániť alebo zmierniť následky trestného činu, zistiť alebo usvedčiť\npáchateľov alebo zabezpečiť dôkazy o trestnom čine v prospech usvedčenia zločineckej skupiny alebo\nteroristickej skupiny,\nc) ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav\npáchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj\ntrestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží\nochranné liečenie,\nd) v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, alebo\ne) ktorý sa zvlášť významnou mierou podieľal na objasnení trestného činu korupcie podľa ôsmej\nhlavy tretieho dielu osobitnej časti tohto zákona, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania\nzločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej\nskupiny podľa § 297 alebo obzvlášť závažného zločinu spáchaného organizovanou skupinou,\nzločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo na zistení alebo usvedčení jeho páchateľa\ntým, že poskytol v trestnom konaní dôkazy o takom čine, ak vzhľadom na povahu a závažnosť ním\nspáchaného trestného činu má súd za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania;\nznížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi\nalebo objednávateľovi trestného činu, o ktorom poskytol dôkazy v trestnom konaní.\n(3) Pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť\na) trest odňatia slobody kratší ako dvadsať rokov, ak je páchateľ odsúdený za trestný čin úkladnej vraždy\npodľa § 144 ods. 3, genocídia podľa § 418 ods. 3, teroristického útoku podľa § 419 ods. 2, neľudskosti\npodľa § 425 ods. 2 alebo vojnového bezprávia podľa § 433 ods. 2,\nb) trest odňatia slobody kratší ako osem rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej\nsadzby trestu odňatia slobody aspoň pätnásť rokov,\nc) trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej\nsadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov,\nd) trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej\nsadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov,\ne) trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica\ntrestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov, a\nf) trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia na dobu kratšiu ako šesť mesiacov.\n(4) V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu\ntretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených\nv odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.\nPodľa § 237 ods. 4 písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa\npáchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1\na) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.\n\nKrajský súd rozhodol v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami Trestného zákona. Svoje rozhodnutie\nodôvodnil nasledovne:\n„Obžalovanému uložil trest odňatia pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a to nie len s poukazom na § 39\nods. 1 Trestného zákona, ale najmä na čl. 6 ods. 1 Dohovoru ... Na margo uloženého trestu krajský\nsúd považuje za potrebné zhrnúť, že v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu\nk právu na prejednanie veci v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, dáva členským štátom na výber, či zvolia preventívne prostriedky nápravy\nalebo kompenzačné prostriedky nápravy porušenia uvedeného práva. V prejednávanej veci je nesporne\npreukázané, že skutky obžalovaný spáchal v roku 2007 a 2009, obvinenie bolo obžalovanému vznesené\nv roku 2011, pričom obžaloba bola na okresný súd podaná v roku 2017. Európsky súd pre ľudské\npráva považuje za primeranú lehotu konania pred vnútroštátnymi orgánmi lehotu vo výmere 6 rokov. V\nprípade obžalovaného tak bolo právoplatne rozhodnuté o vine k záveru, že ukladanie nepodmienečného\ntrestu odňatia slobody v akejkoľvek výmere po 13 rokoch od spáchania skutku by bolo v rozpore so\nzásadami pre ukladanie trestu, v rozpore so samotným účelom trestu, pričom trest by bol v takom prípade\nlen obyčajnou odplatou za spáchanie žalovaných skutkov. Vzhľadom na to, že Slovenská republika\nvo svojom právnom poriadku nedisponuje preventívnymi prostriedkami nápravy porušenia práva na\nprejednanie veci v primeranej lehote, musel aj krajsky súd pristúpiť ku kompenzačnej forme porušenia\nuvedeného práva, a to vo forme mimoriadneho zníženia trestu tak, ako je to uvedené vyššie\"\nOdôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, keď uložil trest v rozpore so zákonom, je na také zásadné\nrozhodnutie nedostatočné, pričom súd nevysvetlil prečo by uloženie trestu v súlade so zákonom - podľa\n§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, bolo v rozpore so zásadami na uloženie trestu (s ktorými?)\na ani to, prečo by uloženie trestu v súlade so zákonom bolo v rozpore s účelom trestu (v čom je v\nrozpore?). Jediná zaujímavá myšlienka, ktorú krajský súd vyslovil je zmienka o odplate trestu za trestný\nčin, pričom ale túto myšlienku nerozviedol napríklad s poukazom na samotnú filozofiu trestania.\nNajvyšší súd poznamenáva, že pre ukladanie trestov, či už ide o výber konkrétneho druhu trestu - §\n32 Trestného zákona, alebo o určovanie ich výmery platia prísne zákonné pravidlá. Čo sa týka určenia\ndruhu trestu, tak sú tieto pravidlá uvedené v § 34 ods. 7 Trestného zákona a v treťom diely druhej hlavy\nTrestného zákona - ukladanie a výkon jednotlivých trestov - § 46 až § 65. Pokiaľ ide o určenie výmery\ntrestu odňatia slobody, tak toto sa odvíja od trestnej sadby ustanovenej v skutkovej podstate konkrétneho\ntrestného činu, ktorá môže byť modifikovaná len zákonom (nie emóciami sudcu a ani Dohovorom) napr.\npodľa § 36, § 37, § 38, § 39, § 42 ods. 2, § 47 Trestného zákona, ....\nDodržiavanie zákonných pravidiel má svoje opodstatnenie nielen z dôvodu predvídateľnosti práva ale\naj z dôvodu právnej istoty platnej pre každý subjekt trestného konania. Ani nesprávny odkaz na čl.\n6 Dohovoru vo výroku o treste nemôže odôvodniť rozhodovanie súdu o treste v rozpore so znením\nTrestného zákona, o to viac keď čl. 6 Dohovoru - právo na spravodlivý proces, sa týka procesného\npostupu súdu a orgánov činných v trestnom konaní a nie hmotnoprávnych otázok. Okrem toho Dohovor\na ani žiadna iná medzinárodná zmluva neprikazuje ich signatárom jednotné trestné sankcie, s výnimkou\njednotného zákazu trestu smrti, zákazu neľudského či ponižujúceho trestu a zákazu nútenej alebo\npovinnej práce - čl. 2, čl. 3, čl. 4 Dohovoru. Trestná politika štátu, a to aj pokiaľ ide o určovanie výmery\ntrestov za spáchané trestné činy je v autonómnej dispozícií zákonodarného zboru toho ktorého štátu\n(signatára Dohovoru), ktorá samozrejme musí spĺňať všetky štandardy nielen Dohovoru, ale aj iných\nmedzinárodných predpisov týkajúcich sa ľudských práv.\nV predmetnej veci boli splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody obvinenému z\ndôvodu okolností prípadu - časové hľadisko (najvyšší súd si osvojil takéto závery súdov nižších stupňov,\na preto na ne odkazuje), v dôsledku čoho bolo možné mimoriadne mu znížiť trest odňatia slobody podľa §\n39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, to znamená, že súdy mohli obvinenému uložiť trest odňatia\nslobody vo výmere najmenej päť rokov. Uloženie trestu odňatia slobody pod hranicu piatich rokov nebolo\nv žiadnom prípade prípustné, a to ani s odkazom na Dohovor.\nPreto úvahy krajského súdu (ale aj okresného súdu) neuložiť trest v súlade so znením Trestného zákona,\nto znamená minimálne vo výmere päť rokov - § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, nie sú podľa názoru\nnajvyššieho súdu správne.\n\nAk by platil, podľa názoru najvyššieho súdu, nesprávny výklad a nesprávna aplikácia práva prezentovaná\nokresným i krajským súdom v predmetnej veci, mohlo by sa stať, že s odkazom na Dohovor, Chartu,\nalebo na základné zásady ukladania trestov (napr. primeranosť, proporcionalita, personálnosť atď.) a s\ndovetkom, že trest by bol len odplatou za trestný čin by súdy\n- neuložili postupom podľa § 47 ods. 2 Trestného zákona (zásada trikrát a dosť) trest odňatia slobody\nna doživotie, lebo „síce uloženie trestu odňatia slobody na doživotie by bolo zákonné, ale neprimerané\na nespravodlivé\",\n- alebo by súdy ukladali napr. trest povinnej práce v rozpore s ustanovením § 34 ods. 6, druhá veta\nTrestného zákona s vysvetlením, že „síce súd musí uložiť trest odňatia slobody, čo by bolo zákonné,\nale zároveň nespravodlivé\", resp.\n- v rozpore s § 49 ods. 2 Trestného zákona by ukladali „podmienku na podmienku\", „lebo nepodmienečný\ntrest by bol len odplatou za trestný čin\", alebo\n- za trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (sadzba 25 rokov až\ndoživotie) by uložili trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pretože „trest len v takejto výmere, podľa\nich názoru, je primeraný, proporcionálny, personálny a spravodlivý a lepšie zodpovedá zásadám pre\nukladanie trestu ako trest odňatia slobody na doživotie a zároveň takýto trest nie je len odplatou za\ntrestný čin\".\nUvedené platí aj naopak, pretože premotivovaný a horlivý sudca by si mohol povedať, že trest odňatia\nslobody za trestný čin napr. vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona vo výmere dva roky až šesť\nrokov je pre páchateľa mierny, a preto mu uloží trest odňatia slobody vo výmere pätnásť rokov, „nakoľko\niba takýto trest dostatočne vystihuje strádanie obete\".\nTakýto právny voluntarizmus nemožno pripustiť, a preto najvyšší súd poznamenáva, že bremeno\nzdanlivej nespravodlivosti prísnosti trestných sadzieb neleží na pleciach súdu, ale na pleciach\nzákonodarcu, ktorý aj o znení § 34 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona a §\n237 ods. 4 písm. a) Trestného zákona nepochybne rozhodol po zrelej úvahe. Súdna moc nezodpovedá\nza znenie zákona, ale zákon aplikuje. Treba si uvedomiť, že platí Dura lex, sed lex - tvrdý zákon, ale\nzákon - je tak napísaný, treba ho rešpektovať a dodržiavať.\nPokiaľ zákonodarná moc určí v Trestnom zákone rozsah trestnej sadzby, v rámci ktorej sa môže súd\npri ukladaní trestu „pohybovať\", súdna moc nemôže (odvolávajúc sa na akúkoľvek výkladovú metódu)\nzmeniť jasné a presné znenie zákona, resp. odmietnuť jeho inak povinnú aplikáciu s odôvodnením,\nže jeho použitie by bolo síce zákonné, ale príliš prísne a nespravodlivé. Súdna moc totižto nenesie\nzodpovednosť za znenie zákona, ani za jeho prísnosť, ale zákon aplikuje a vykladá. V prípadoch\nnejasností či možností rôznych výkladov, musia súdy zákon vykladať ústavne konformným spôsobom,\nnie však zjavne v rozpore s jasným a zrozumiteľným znením toho ktorého zákonného ustanovenia.\nSúd nemôže svoje dobrodenie a láskavosť odôvodňovať rozhodnutím porušujúcim zákon, s\nodôvodnením, že trest uložený v súlade so znením Trestného zákona by bol pre obvineného prísny. Ak\nkrajský súd považuje ustanovenie § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, resp. ustanovenie § 237 ods.\n4 Trestného zákona za rozporné s Ústavou Slovenskej republiky, môže iniciovať konanie pred ústavným\nsúdom.\nKrajský súd uložil obvinenému doc. Ing. RNDr. C. G., PhD. trest odňatia slobody pod - mimo zákonom\nustanovenú trestnú sadzbu, v dôsledku čoho je naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h)\nTrestného poriadku. Z dôvodu špeciality dovolacích dôvodov nemohol byť naplnený aj dovolací dôvod\npodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného zákona.\nS ohľadom na uvedené, vyhovel najvyšší súd dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky\na rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5To/93/2022", "guid": "79e8f466-ef13-4d8e-996e-9a85275b8c2e:382b6854-9701-49cd-80bb-4f58f9b3f229", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "b3cc49b6-5bf8-41be-9358-dba1870db795:7031a07c-d45f-4ade-ae9b-d277326bfb21", "ecli": null, "spisova_znacka": "5To/14/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5To/14/2015 z 19. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-08-19", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b3cc49b6-5bf8-41be-9358-dba1870db795:7031a07c-d45f-4ade-ae9b-d277326bfb21"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b33ad47b-0a4d-4e67-a972-5299dba723e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.258.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 258/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 258/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.258.2025.2"}, {"guid": "ussr:88dce232-ca12-4cdd-a260-24faca412d5b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.351.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 351/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 351/2024 z 27. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.351.2024.1"}, {"guid": "f17bf945-ceeb-4672-b720-3b9d00ec0f25:1cedd1ce-3fc7-4566-b737-6035c86d0fb8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2113010016.15", "spisova_znacka": "6To/123/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/123/2025 z 20. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-01-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2113010016.15"}]}