{"guid": "fef094ad-7532-40d4-8886-1acd766e50cd:31ea5f16-7a98-48d1-95bd-90332081c6e1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6018200146.3", "spisova_znacka": "5Obo/5/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/5/2023 z 25. 4. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2024, sp. zn. 5Obo/5/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:6018200146.3", "identifikacne_cislo": "6018200146", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Andrea Moravčíková PhD.", "sudca_id": 240, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-moravcikova-phd-240", "datum_vydania": "2024-04-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 363/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:b7e3d97d-c9d2-47cd-8127-9ec312220d10", "datum": "2026-06-18", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-143", "nazov": "§ 143 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-143", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-143"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-149.odsek-4", "nazov": "§ 149 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-149.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. f) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. h) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-143", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-149", "/SK/ZZ/1991/328#paragraf-19", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/31ea5f16-7a98-48d1-95bd-90332081c6e1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6018200146.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6018200146.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:6018200146.3/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obo/5/2023\n6018200146\n25. 04. 2024\nJUDr. Andrea Moravčíková\nECLI:SK:NSSR:2024:6018200146.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej\na JUDr. Lenky Praženkovej v spore žalobkyne K. D., rod. D.,\nnar. XX. F. XXXX, bytom C., zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Füköovou, Rimavská Sobota,\nHviezdoslavova 3, proti žalovanej\nIng. Katarína Tkáčová, Detva, Okružná 3, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Zoltán Balog BALIMPEX, Rimavská Sobota, Veterná 36, IČO: 10 902 279, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr.\nGabriela Klátiková, PhD., s.r.o., Banská Bystrica, Terézie Vansovej 446/8, IČO: 53 796 306, o vylúčenie\nmajetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, vedenom\nna Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 41Cbi/1/2018, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. apríla 2023, č. k. 41Cbi/l/2018-412, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. apríla 2023,\nč. k. 41Cbi/l/2018-412 v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania\npotvrdzuje.\nŽalovaná m á proti žalobkyni n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „krajský súd“) rozsudkom zo dňa\n19.4.2023, č. k. 41Cbi/l/2018-412 (druhým v poradí) určil v prvom výroku, že rodinný dom so súpisným\nčíslom XXXX, postavený na parcelách č. XXXX/XXX a XXXX/XXX, k. ú. W. zapísaný v súpise majetku\núpadcu pod č. VIII.:\nIné majetkové práva v 1 nepatrí do konkurznej podstaty úpadcu Zoltán Balog v konkurze nar.\nXX.X.XXXX, bytom Veterná 1822/36, 979 01 Rimavská Sobota (ďalej len „úpadca“) a žalovaná je\npovinná ho v 1 z konkurznej podstaty úpadcu vylúčiť. Druhým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol.\nPosledným výrokom rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo\nna náhradu trov konania.\n2. V spore veci rozhodol súd prvej inštancie pôvodne rozsudkom zo dňa 16.6.2021\nč. k. 41Cbi/l/2018-251 (prvým v poradí), v znení opravného uznesenia\nč. k. 41Cbi/1/2018-304 zo dňa 24.11.2021 tak, že určil, že vyššie špecifikovaný rodinný dom zapísaný\nv súpise majetku úpadcu pod č. VIII. iné majetkové práva nepatrí do konkurznej podstaty úpadcu a\nžalovanej uložil povinnosť ho z nej vylúčiť. Na odvolanie žalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky\n(ďalej aj ako „odvolací súd“) uznesením\nč. k. 5Obo/7/2021-321 zo dňa 27.4.2022 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že závery súdu prvej inštancie nemajú oporu vo vykonanom\n\ndokazovaní, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť prvoinštančného rozhodnutia, čo do skutkových záverov,\nako aj právnych úvah na zistenia nadväzujúcich. Uzavrel, že právny záver súdu prvej inštancie o\ndôvodnosti vylučovacej žaloby podľa § 19 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení\nneskorších predpisov\n(ďalej len „ZKV“), je predčasný a vyplýva z nedostatočne zisteného a posúdeného skutkového a\nprávneho stavu, keďže súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal\nnavrhované dôkazy.\n3. Po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom, riadiac sa jeho právnym názorom, krajský súd opätovne\nvec prejednal a doplnil dokazovanie. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa\nsa žalobou doručenou súdu dňa 28.2.2018 domáhala proti pôvodne ustanovenému správcovi\nkonkurznej podstaty úpadcu, JUDr. Rybovičovi, vylúčenia polovice špecifikovaného rodinného domu so\nsúpisným číslom XXXX, postaveného na parc. č. 1XXX/XXX a XXXX/XXX,\nk. ú. W., bez uvedenia LV a katastrálneho územia, v znaleckej hodnote 2 490 000 Sk. Písomným podaním\nzo dňa 20.3.2018, doručeným súdu dňa 27.3.2018, upravila petit žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu\nkonkurznej podstaty úpadcu a žiadala vylúčiť celý rodinný dom.\n4. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn. 36K/20/1996 z 22.6.1999. Dňa 28.2.2018 vydal Krajský súd v Banskej Bystrici\npod č. k. 36K/20/1996-779 uznesenie, ktorým uložil K. D., rodenej D., bytom C. aby v lehote do 30 dní\nod doručenia uznesenia podala žalobu o vylúčenie nehnuteľného majetku: rodinného domu postaveného\nna parc. č. XXXX/XXX a XXXX/XXX, k. ú. W., nezapísaného na liste vlastníctva, zapísaného v súpise\nkonkurznej podstaty úpadcu Zoltán Balog - BALIMPEX\n„v konkurze“, Rimavská Sobota, IČO:10 902 279 pod bodom VIII. iné majetkové práva proti JUDr.\nVladimírovi Rybovičovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu Zoltán Balog - BALIMPEX, Rimavská\nSobota. Krajský súd v Banskej Bystrici v predmetnom uznesení konštatoval, že správca v danom prípade\npochybil, keď do súpisu konkurznej podstaty nevyznačil poznámku o nároku inej osoby na dané veci,\na ani dotknutú osobu\n(manželku úpadcu) ani konkurzný súd neupozornil na to, že na veci zapísané v súpise konkurznej\npodstaty si uplatňuje nárok tretia osoba.\n5. Vylúčenia spornej nehnuteľnosti sa žalobkyňa domáhala tvrdiac, že stavebníčkou nehnuteľnosti ako\ncelku bola výlučne ona, a stavba bola hradená z finančných prostriedkov v jej výlučnom vlastníctve, a\nteda rodinný dom nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) a žalovaný\nnemal oprávnenie na zápis polovice rodinného domu do súpisu. Predmetný dom bol skolaudovaný až\nv roku 2015 a doposiaľ\nnie je zapísaný na LV č. XXX, a to s ohľadom na zaradenie rodinného domu do súpisu konkurznej\npodstaty úpadcu zo strany správcu konkurznej podstaty.\n6. Súd prvej inštancie sa po vrátení veci zameral na zisťovanie osvedčenia možnosti,\nči žalobkyňa skutočne použila len vlastné finančné prostriedky na celú výstavbu rodinného domu za\ntrvania manželstva. Žalobkyňa predložila dôkazy, z ktorých vyplýva,\nže jej samotnej boli poskytnuté finančné prostriedky darom v sume 222 000 Kčs,\nako aj vo forme štátneho a stabilizačného príspevku v sume 45 000 Kčs a 35 000 Kčs, taktiež predložila\nRozpočet materiálu na stavbu rodinného domu, ktorý vypracoval\nOkresný stavebný podnik v Rimavskej Sobote v roku 1984 na sumu 208 636 Kčs\n(ďalej len „Rozpočet“). Súd prvej inštancie však dospel po vykonaní dokazovania k záveru, že žalobkyni\nsa ani po predložení uvedených dôkazov nepodarilo preukázať, že by skutočne na stavbu rodinného\ndomu použila výlučne jej vlastné finančné prostriedky.\n7. Uviedol, že je možné, že finančné prostriedky vyčíslené v Rozpočte v tom čase mohli\nna výstavbu domu postačovať v prípade svojpomocnej výstavby, avšak v samotnom Rozpočte bolo\nuvedené, že Mestský národný výbor, odbor výstavby odporúča pôžičku\ndo výšky 150 000 Kčs s tým, že z predmetnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.3.1987 vyplýva, že takáto\nzmluva bola uzatvorená medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou okresná pobočka\nv Rimavskej Sobote a U. a K. D., a pôžička bola skutočne čerpaná na účel „stavba rodinného domu“.\nNemohlo teda obstáť tvrdenie svedka (bývalého manžela), že táto pôžička mu bola poskytnutá výlučne\nna tovar ako prevádzkový úver. Pokiaľ svedok tvrdil, že on na stavbu rodinného domu neprispieval\n\nžiadnymi svojimi finančnými prostriedkami, súd konštatoval, že tento svedok tiež uviedol, že v roku 1986\n(keď sa začalo so stavbou rodinného domu) bol zamestnaný v Jednote, začal tiež popri zamestnaní\npodnikať, a svojimi finančnými prostriedkami prispieval na chod domácnosti. Z uvedeného bolo podľa\nsúdu prvej inštancie nesporné, že žalobkyňa nemôže preukázať\ntú skutočnosť, že na stavbu rodinného domu boli použité výlučne jej finančné prostriedky, keďže samotný\nsvedok tvrdil, že na chod domácnosti a na podnikanie prispieval\naj z finančných prostriedkov zo zamestnania a podnikania. Nie je teda vylúčené, a žalobkyňa to nemá ako\npreukázať, že aj tieto finančné prostriedky mohli byť použité na stavbu rodinného domu. Tu podporne súd\nprvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/1842/1999 a rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR\nsp. zn. 7Cdo/288/2013 z 18.11.2014. Uzavrel, že žalobkyni sa nepodarilo preukázať,\nže na spornú nehnuteľnosť neboli použité žiadne spoločné prostriedky.\n8. V súvislosti s vyhodnotením Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku č. XX/XX pre\noboch manželov za účelom stavby rodinného domu z 13.08.1984 súd prvej inštancie uviedol, že z\nnej vyplýva, že ňou je zriadené pre U. D. a manželku K. právo osobného užívania pozemku na parc.\nEN XXXX/XXX o výmere 390 m2 v k. ú. W. pre účely stavby rodinného domu, pričom je zrejmé, že\nprávo užívania pozemku bolo zriadené pre oboch manželov, a zároveň bolo zriadené pre účely stavby\nrodinného domu,\nčo preukazuje, že to bol aj úpadca, ktorý bol na predmetnej dohode uvedený, a že právo osobného\nužívania pozemku bolo zriadené nielen pre žalobkyňu.\n9. Žalobkyni sa ani predloženými vkladnými knižkami, Rozpočtom a výpismi zo Slovenskej sporiteľne\nnepodarilo preukázať, že by na výstavbu rodinného domu boli použité výlučne finančné prostriedky\npatriace výlučne do jej majetku, kedy by mohol súd žalobe vyhovieť v plnom rozsahu. Podľa záväzného\nnázoru odvolacieho súdu v jeho kasačnom rozhodnutí predmetom konania po tom, ako došlo k zániku\nBSM ex lege, zostal predmetom posúdenia už len podiel v jednej polovici, teda súd prvej inštancie\nrozhodol tak, že predmetný rodinný dom v 1 nepatrí do konkurznej podstaty úpadcu a žalovaná je\npovinná ho v 1 z konkurznej podstaty vylúčiť, a vzhľadom na výsledky dokazovania žalobu vo zvyšku\nzamietol.\nO trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) tak, že žiadna zo strán nemá právo na\nnáhradu trov konania vzhľadom na pomer ich úspechu v konaní.\n10. Proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalobkyňa\n(ďalej aj „odvolateľka“), pričom svoje odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\n(§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a tiež tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).\n11. Odvolateľka mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, je arbitrárne, prekvapivé, popierajúce pravidlá formálnej a právnej logiky, a je v rozpore\nso základnou zásadou práva na spravodlivý súdny proces,\na to s prihliadnutím na špecifickosť prejednávanej veci i opakované pochybenia prvého správcu\nkonkurznej podstaty úpadcu a vzhľadom na doloženie dôkazov zo strany žalobkyne po vrátení\nveci. Odvolateľka po vrátení veci odvolacím súdom na rozdiel od žalovanej produkovala dôkazy na\npreukázanie svojho tvrdenia, že rodinný dom nepatril do BSM, majúc za to, že súd prvej inštancie po\nvykonanom dokazovaní dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, čo malo za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci.\n12. Tvrdila, že preukázala, že mala dostatok finančných zdrojov na výstavbu rodinného domu, kde táto\nsuma postačovala na jeho výstavbu v danom čase, čím odstránila pochybnosti o tom, či sa reálne\nmohli stretnúť v jednom čase sumy obdržaných darov s hodnotou obstaranej nehnuteľnosti tak, aby bolo\npreukázané, že neboli použité žiadne finančné prostriedky inej povahy. Tiež poukazovala na Rozpočet,\nz ktorého bolo nesporné, že mala dostatok zdrojov na výstavbu domu, pričom i na tomto Rozpočte\nsa uvádzalo len jej meno. Poukázala aj na výpoveď svedka - bývalého manžela, ktorý pri výpovedi\nzdôrazňoval,\nže na výstavbu domu neprispieval žiadnymi finančným prostriedkami, keďže výstavbu financovala\nžalobkyňa, a tiež poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Žilina\n\nsp. zn. 4C/57/2019, ktoré považuje za obdobný prípad, kde súd zohľadnil dohodu označenú ako\n„vyhlásenie manžela o výlučnom vlastníctve druhého manžela“, že nehnuteľnosť nepatrí do BSM.\n13. V ďalšom odvolateľka poukazovala aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 3Co/4/2022 zo dňa 5.5.2022, ktoré bolo konaním o vyporiadanie BSM, a ktoré vyhodnocovalo\nobdobnú situáciu. Mala za to, že aj s ohľadom na judikatúru súdov v obdobných vreciach sa javí\nrozhodnutie súdu prvej inštancie ako arbitrárne, prekvapivé, nepreskúmateľné, keďže v iných konaniach\nna preukázanie skutočnosti, či vec ne/patrí\ndo BSM manželov postačovalo menej dôkazov, než ich produkovala žalobkyňa, pričom žalovaná v\nkonaní neprodukovala žiaden dôkaz, ktorým by preukázala, že čo i len časť financií z BSM bola použitá\nna výstavbu rodinného domu, majúc za to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, že rodinný dom\npatril do BSM. Žalobkyňa produkovala dôkazy na podporu svojich tvrdení, že rodinný dom nikdy nepatril\ndo BSM manželov a tak nemohlo dôjsť k faktickému vyporiadaniu BSM podľa § 149 ods. 4 zákona č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).\n14. Žalobkyňa ďalej poukazovala na skutočnosť, že dôvodom podania predchádzajúceho odvolania\nv tejto veci žalovanou bola tá skutočnosť, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností, a to vypočutie predchádzajúceho správcu úpadcu, ktorého výsluch mal viesť\nk odstráneniu sporných skutočností, s ktorými sa súd prvej inštancie podľa odvolateľky nevysporiadal,\navšak po vrátení veci odvolacím súdom toto už žalovaná nenavrhovala.\n15. Odvolateľka tvrdila, že konkurzné konanie úpadcu vykazuje špecifickosť, kedy bolo potrebné náležite\nsa vysporiadať s ňou produkovanými dôkazmi. Žalobkyňa mala za to,\nže uniesla dôkazné bremeno a preukázala, že rodinný dom nepatril do BSM\na bol neoprávnene zapísaný do konkurznej podstaty úpadcu v celku.\nRelevantnou skutočnosťou podľa odvolateľky zostalo, že na rozdiel od žalovanej produkovala v konaní\ndostatok dôkazov, ktoré preukázali opodstatnenosť podanej žaloby.\nZo strany žalovanej dochádzalo len k spochybňovaniu dôkazov v rovine tvrdenia\na nie v rovine predložených dôkazov, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť písomné dôkazy predložené\nžalobkyňou.\n16. Záverom uviedla, že súd prvej inštancie neprihliadol na dôkazy ňou predložené, ktoré nesporne\npreukazovali, že už pred uzatvorením zmluvy o pôžičke zo dňa 17.3.1987 žalobkyňa skutočne\ndisponovala hotovosťou potrebnou k výstavbe rodinného domu, majúc za to, že z predložených\ndôkazov ani len čiastočne nevyplýva spoluúčasť úpadcu na výstavbe rodinného domu. Tieto dôkazy\npotvrdzujú skutočnosť, že žalobkyňa k výstavbe rodinného domu nepotrebovala pôžičku, a pokiaľ tá\nbola poskytnutá, bola využitá na účel uvedený úpadcom (podnikanie).\n17. Odvolaciemu súdu navrhla, aby zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti,\nt. j. vo výroku II. rozhodnutia, ktorým vo zvyšku súd žalobu zamietol, a vec mu vrátil\nna opätovné prejednanie a žalobkyni priznal trovy odvolacieho konania, alternatívne,\naby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil vo výroku II. rozhodnutia tak, že „Súd určuje,\nže rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parcelách XXXX/XXX a XXXX/XXX,\nk. ú. W. zapísaný v súpise majetku úpadcu pod č. VIII - iné majetkové práva ani v druhej polovici nepatrí\ndo konkurznej podstaty úpadcu Zoltán Balog v konkurze,\nnar. XX.X.XXXX, bytom C. a žalovaná je povinná\nho i v tejto časti z konkurznej podstaty vylúčiť.“\n18. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaná písomne vyjadrila tak, že popiera tvrdenia žalobkyne uvedené v\nodvolaní. Žalovaná preukázala dôvodnosť a opodstatnenosť svojich tvrdení majúc za to, že žalobkyňa\nnepredložila žiadny relevantný dôkaz, ani neuviedla iné skutočnosti\nako tie, s ktorými sa súd už vysporiadal. Záverom uviedla, že predmetný rodinný\ndom postavili manželia spoločne a patrí do BSM, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne.\nOdvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.\n19. K vyjadreniu žalovanej podala repliku žalobkyňa uvádzajúc, že zotrváva na podanom odvolaní,\nkeďže v konaní uniesla dôkazné bremeno a preukázala, že rodinný dom nepatril\ndo BSM. Žalobkyňa mala za to, že ani polovica rodinného domu nemá byť zahrnutá\n\ndo konkurznej podstaty úpadcu, nakoľko veci získané výmenou za vec alebo z výťažku veci, ktorá bola\nvo vlastníctve jedného z manželov, sú naďalej vo vlastníctve tohto manžela\n(R 42/1972). Ďalej uviedla, že predložením Rozpočtu sa odstránili pochybnosti o tom,\nči mala dostatok finančných zdrojov nepatriacich do BSM, potrebných na výstavbu sporného rodinného\ndomu vcelku, a to ešte pred realizáciou stavby. Nestotožnila sa s tvrdením žalovanej, že spísaná Dohoda\nmanželov zo dňa 3.5.1994 nemá žiadnu právnu silu, pričom žalobkyňa práve z dôvodu opakovaného\nspochybňovania tejto listiny žalovanou\n(nie úpadcom) poukázala na Rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 4C/57/2019\nzo dňa 25.8.2022. Zotrvala na názore, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá oporu\nvo vykonanom dokazovaní, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, keď napriek dôkazom, ktoré v konaní predložila, a ktoré potvrdil\ni samotný úpadca, súd vyslovil, že došlo k zániku BSM ex lege, a preto predmetom konania zostal už\nlen podiel na rodinnom dome.\n20. Žalovaná v duplike uviedla, že pokiaľ žalobkyňa namietala hodnotu nehnuteľnosti ohodnotenú\nznalcom, tu žalovaná zaujíma postoj vyplývajúci z aplikačnej praxe a zákona,\na to, že súd vychádza z hodnoty nehnuteľností v čase ich ohodnocovania, prenesene na tento konkrétny\nprípad z hodnoty nehnuteľnosti, ktorú táto mala v čase jej ohodnocovania. Záverom uviedla, že\npredmetný rodinný dom postavili manželia U. a K. spoločne a patrí do BSM, preto napadnutý rozsudok\npovažuje za správny a navrhuje,\naby ho odvolací súd potvrdil.\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd funkčne príslušný na prejednanie predmetného odvolania\npodľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté\n(§ 359 CSP) včas (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP), proti rozsudku, proti ktorému zákon podanie tohto\nopravného prostriedku nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie v rozsahu a z dôvodov v ňom\nuvedených a bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\n22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n23. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n24. Podľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami\nstrán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie,\nak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd\nsa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.\n25. Ak sa odvolací súd stotožní v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej\ninštancie môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia a prípadne ich na zdôraznenie správnosti doplniť o ďalšie dôvody. Aj v takomto prípade\nskráteného odôvodnenia však dovolací súd musí dať stanovisko k podstatným vyjadreniam strán\npredneseným pred súdom prvej inštancie, ak k nim v napadnutom rozhodnutí nezaujal stanovisko\nsúd prvej inštancie, a zároveň vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami (t. j. takými, ktoré v prípade\nich preukázania môžu priniesť rozhodnutie priaznivejšie pre odvolateľa) uvedenými v odvolaní (bližšie\npozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný\nsporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016. s. 1270 až 1273).\n26. Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá\nodpovedať na každú námietku alebo argument, ktoré boli vznesené v opravnom prostriedku, ale iba na\ntie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré\nsa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,\nže v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto\nje nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu\nprvej inštancie.\n\n27. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie vecnej správnosti napadnutého výroku II.\nrozsudku krajského súdu, ktorým žalobu (o vylúčenie druhej polovice\nnehnuteľnosti - rodinného domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na parcelách\nč. XXXX/XXX a XXXX/XXX, k. ú. W. zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu, a to z dôvodu, že\nžalobkyňa nie je výlučnou vlastníčkou) vo zvyšku zamietol,\nt.j. druhú polovicu rodinného domu (t. j. zvyšný spoluvlastnícky podiel) z konkurznej podstaty úpadcu\nnevylúčil.\n28. Podľa ust. § 19 ods. 1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu\npodstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch\nktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.\n29. Podľa § 19 ods. 2 ZKV súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v\nlehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz.\nV prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.\n30. Podľa ust. § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže\nbyť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva,\ns výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia\nosobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných\nv rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec\nvo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi\npôvodného vlastníka.\n31. Zapísaním veci do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu správcom sa nemení\njej skutočný vlastník, či už je ním úpadca alebo tretia osoba. V konaní o vylučovacej žalobe je súd\nv zmysle ust. § 19 ods. 2 ZKV oprávnený len prejudiciálne posudzovať otázku vlastníckeho práva\n(prípadne iného práva) k vylučovanej veci za tým účelom, aby mohol dospieť k záveru o správnosti alebo\nnesprávnosti postupu správcu konkurznej podstaty úpadcu pri zapísaní spornej nehnuteľnosti do súpisu\nmajetku konkurznej podstaty úpadcu. Výsledkom takéhoto konania nie je určenie vlastníckeho práva,\nale výrok, ktorým súd\nbuď zamietne vylučovaciu žalobu alebo rozhodne o vylúčení veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty\núpadcu, pokiaľ žalovaný správca nepreukáže oprávnenosť svojho postupu pri jej zapísaní do súpisu\nmajetku konkurznej podstaty úpadcu.\n32. V excindačnom konaní súd nekoná s povinnosťou rešpektovania vyšetrovacej zásady, kedy zisťuje\nskutočnosti a zabezpečuje dôkazy z vlastnej iniciatívy, dôkazné bremeno a povinnosť osvedčiť tvrdené\nskutočnosti zaťažujú výlučne strany sporu, pri zachovaní zásady rovnosti zbraní a kontradiktórnosti\nkonania. Rozhodujúcim v prejednávanej veci bol skutkový\na právny záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno\npre osvedčenie nesprávnosti zápisu veci (rodinného domu) do konkurznej podstaty.\n33. Vylučovacie žaloby sa spravidla opierajú o vlastnícke právo. Súd o takej žalobe rozhodne tak, že\nbuď žalobu zamietne, alebo uloží správcovi povinnosť vylúčiť určitú vec zo súpisu podstaty. Výrokom\no excindačnej (excíznej) žalobe sa priamo nerieši vlastnícke právo k veci, avšak touto otázkou sa súd\nzaoberá spravidla v odôvodnení rozhodnutia\nako s predbežnou otázkou. (pozri Ďurica, M., Zákon o konkurze a vyrovnaní, Prvé vydanie, Poradca\npodnikateľa 2001, s. 163).\n34. Vzhľadom na charakter a účel vylučovacej žaloby, je pre žalobný úspech potrebné zamerať procesný\nútok jednak na preukázanie skutočností o neoprávnenom zápise nehnuteľností\ndo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, ako aj na preukázanie vlastníckeho práva, v tejto veci patriaceho\nžalobkyni, resp. subjektu domáhajúceho sa vylúčenia nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty\n(spravidla vlastníkovi). Úspešnosť vylučovacej žaloby na strane žalobcu predpokladá preukázanie, že\nmu svedčí lepšie (hmotné) právo k veciam zapísaným\ndo konkurznej podstaty, než úpadcovi.\n\n35. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli vo veci vznesené a\nv plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vyjadrenými\nv napadnutom rozhodnutí. Odvolateľka napádala rozsudok súdu prvej inštancie z dvoch odvolacích\ndôvodov, ktorými je odvolací súd viazaný. O skutkovú vadu,\na teda odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP pôjde vtedy, ak súd prvej inštancie dospeje\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\nt. j. ak súd dospeje k rozhodnutiu na základe nesprávneho vyhodnotenia dôležitosti alebo pravdivosti\ndôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Pre odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP\nplatí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym\nposúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda,\nže vyvodzuje zo skutkového zistenia,\naké práva a povinnosti majú strany podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym\nposúdením vec je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.\nO mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,\nnež ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce správny právny predpis, avšak\nho nesprávne vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.\n36. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie\npo predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacím súdom, dal sporovým stranám možnosť oznámiť\nsúdu návrhy na doplnenie dokazovania, čo žalobkyňa aj využila a súd prvej inštancie na základe jej\nnávrhu vyžiadal doklady o platbách uhradených\nna predmetný úver zo Slovenskej sporiteľne a zároveň vypočul aj svedka - úpadcu a bývalého manžela\nžalobkyne. Žalobkyňa súdu prvej inštancie tiež doložila\nRozpočet a kópie vkladných knižiek. Už skôr v konaní predložila stavebné povolenie vydané Mestským\nnárodným výborom - odborom výstavby, územného plánovania a architektúry Rimavská Sobota zo dňa\n11.7.1986 pod č. 1927/6 s vyznačenou doložkou právoplatnosti, s označením jej samotnej ako jedinej\nstavebníčky (č.l. 38 spisu), predložila súdu prvej inštancie aj Rozhodnutie mesta Rimavská Sobota zo\ndňa 16.4.2015, právoplatné\ndňa 11.5.2015 (č.l. 11), tiež s ňou označenou ako jedinou stavebníčkou, dohodu uzavretú medzi\nmanželmi pred vyhlásením konkurzu zo dňa 3.5.1994 (č.l. 9) s podpismi osvedčenými až po vyhlásení\nkonkurzu na majetok úpadcu, čestné prehlásenie rodičov žalobkyne (č.l. 10) spísané po vyhlásení\nkonkurzu, zmluvu o poskytnutí štátneho príspevku na individuálnu bytovú výstavbu občanovi stavebníkovi zo dňa 31.7.1986 (č.l. 229), preukazujúcu,\nže žalobkyni (samotnej) bol poskytnutý štátny príspevok na výstavbu, a tiež zmluvu o poskytnutí\nstabilizačného príspevku na individuálnu bytovú výstavbu občanovi - stavebníkovi zo dňa 18.9.1986 (č.l.\n231), z ktorej vyplynulo, že žalobkyňa (samotná) a OÚMZ Rimavská Sobota uzavreli zmluvu o poskytnutí\nstabilizačného príspevku\nna výstavbu.\n37. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie odstránil nedostatky mu vytýkané v predchádzajúcom\nzrušovacom uznesení odvolacieho súdu, keď v potrebnom rozsahu doplnil dokazovanie a svoje\nrozhodnutie riadne a preskúmateľným spôsobom odôvodnil. Námietky žalobkyne v odvolaní nie sú\nspôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci,\nresp. revidovať závery vyjadrené súdom prvej inštancie.\n38. Odvolací súd uvádza, že z dohody uzavretej medzi manželmi dňa 3.5.1994 vyplýva,\nže ňou manželia určili, že rodinný dom s príslušenstvom a pozemok s príslušenstvom\nv k. ú. W. na pozemku p. č. XXXX/XXX na základe stavebného povolenia\nzo dňa 11.7.1985, patria iba manželke z dôvodu, že celá výstavba bola hradená z prostriedkov jej starých\nrodičov a rodičov. V dohode označený manžel Zoltán Balog prehlasoval, že súhlasí, aby tento majetok\nprešiel do výlučného vlastníctva manželky (žalobkyne, č. l. 9 spisu). Pravosť podpisov na predmetnej\ndohode je notárom osvedčená\naž dňa 30.7.1999, teda po vyhlásení konkurzu na úpadcu.\n39. Z predloženého Rozpočtu materiálu na stavbu rodinného domu vypracovaného Okresným\nstavebným podnikom v Rimavskej Sobote v IX. 1984 vyplynulo, že tento bol vyhotovený len na meno\nžalobkyne a stanovil rozpočet na výstavbu domu vo výške 208 636 Kčs, pričom zároveň zo samotného\n\nrozpočtu vyplynulo, že Mestský národný výbor odporučil čerpať pôžičku na výstavbu domu vo výške\n150 000 Kčs.\n40. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 17.3.1987 (č. l. 53) vyplynulo, že táto bola poskytnutá\nvo výške 150 000 Kčs obom manželom, pričom účel jej poskytnutia podľa bodu 3. zmluvy bol viazaný\nna stavbu rodinného domu. Predmetná pôžička bola poskytnutá za trvania manželstva, jej uzavretie\nžalobkyňa nespochybňovala, tvrdila, že v tom čase však disponovala dostatočnou hotovosťou, pričom\ntúto pôžičku splácala a splatila výlučne\nona sama.\n41. Z výsluchu svedka - bývalého manžela žalobkyne - úpadcu, vyplynulo, že rodina žalobkyne\nmala finančné prostriedky na stavbu domu, ktoré jej zrejme na výstavbu sporného domu poskytli,\nnespochybňoval existenciu dohody z 3.5.1994. K pôžičke od Slovenskej štátnej sporiteľne uviedol, že\ntáto bola poskytnutá na tovar ako prevádzkový úver, pričom túto pôžičku najprv „možno“ splácal, a to\ndo času, kým mal finančné prostriedky.\nTiež uviedol, že z platu zo zamestnania (od. r 1986) a neskôr z podnikania prispieval na chod domácnosti,\navšak na stavbu domu zo svojich finančných prostriedkov neprispieval.\n42. Žalobkyňa tvrdila, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, prekvapivé, bez\nnáležitého odôvodnenia, popierajúce pravidlá formálnej a právnej logiky,\na to čo do záveru o tom, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania,\nže predmetná nehnuteľnosť bola postavená z výlučne jej vlastných finančných prostriedkov bez\nakéhokoľvek možného zmiešania s finančnými prostriedkami úpadcu ako bývalého manžela. Vzhľadom\nna uvedené tak podľa žalobkyne súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k nesprávnym\nskutkovým a právnym záverom, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n43. Ohľadom tvrdenej námietky žalobkyne týkajúcej sa arbitrárnosti, nepreskúmateľnosti a\nnedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje,\nže povinnosť súdu svoje rozhodnutie náležité odôvodniť je jedným z princípov predstavujúcich súčasť\npráva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n44. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v ustanovení\n§ 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie\nmá byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným\npravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické\nhľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a\núvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd\nby mal vo svojej argumentácii dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť. Zároveň platí, že právo na riadne\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia bezpochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať sa vo svojom\nodôvodnení všetkými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu, ale len zásadnými pre rozhodnutie vo\nveci.\nJe potrebné zdôrazniť, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/4)\na rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola úspešná, t.j.,\naby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/4).\n45. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné\npre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil\nv súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie uviedol rozhodujúci\nskutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých vyvodil\nsvoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho\nrozhodnutie tak nemožno považovať\nza také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nPri výklade aplikácie právnych predpisov sa súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných\nustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu.\n46. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie zisťoval\n\na posudzoval skutočnosti, či žalobkyňa použila len jej vlastné finančné prostriedky na celú výstavbu\nrodinného domu, na ktorej sa úpadca podľa vlastnej výpovede a doloženej dohody nemal podieľať\nžiadnym spôsobom. Odvolací súd konštatuje, že vysvetlenie neunesenia dôkazného bremena\nžalobkyňou, že na výstavbu sporného rodinného domu boli použité výlučne jej vlastné finančné\nprostriedky, je obsiahnuté veľmi precízne v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v\nbodoch 37 - 40, a to spôsobom rešpektujúcim zásady logiky a princípy posudzovania toho, čo môže,\nresp. musí do BSM patriť.\nSúd prvej inštancie formuloval záver, že žalobkyňa napriek ňou predloženým dôkazom dostatočne\nnepreukázala skutočnosť, že by na stavbu rodinného domu použila výhradne\nlen jej vlastné finančné prostriedky (finančný dar starých rodičov, štátny stabilizačný príspevok, či poukaz\nna rozpočet materiálu na stavbu rodinného domu, ktorým malo\nbyť preukázané, že disponovala dostatkom financií), bez zmiešania s finančnými prostriedkami\nexmanžela, ktoré nadobudol ako mzdu, resp. príjem z podnikania, resp. ktoré nadobudli spoločne obaja\nmanželia na základe pôžičky v sume 150 000 Kčs. Podľa výpisov z platieb od Slovenskej sporiteľne na\ndanú pôžičku vykonávali úhrady ako žalobkyňa\ntak aj úpadca, resp. pri niektorých platbách nebolo možné zistiť, kto úhrady vykonával.\nDlh vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke bol výslovne viazaný účelom na výstavbu rodinného domu, pričom\nho žalobkyňa neuhradila v celosti sama. Tiež platí, že pokiaľ úpadca prispieval na chod domácnosti, mal\npríjem, ktorý sa stal súčasťou BSM a bol používaný\nna výdavky, ktoré mohli byť teda použité aj na výstavbu. Potom nebolo možné jednoznačne preukázať,\nže na stavbu boli použité len finančné prostriedky žalovanej a že nedošlo\nk zmiešaniu finančných prostriedkov s rôznych zdrojov.\n47. Možno uzavrieť, že počas konania nebol produkovaný taký dôkaz, z ktorého\nby bolo jednoznačne zrejmé, že výstavbu predmetnej nehnuteľnosti ako celku, za celé obdobie jej\nvýstavby, zabezpečovala výlučne žalobkyňa a výlučne len z jej vlastných finančných prostriedkov, a\nteda tvrdenia žalobkyne napriek predloženým dôkazom nemožno považovať za dostatočne osvedčujúce\nmožnosť vylúčenia nehnuteľnosti aj v druhej polovici spoluvlastníckeho podielu z konkurznej podstaty\núpadcu. Z uvedených dôvodov odvolací súd musí konštatovať, že napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie nevykazuje znaky nepreskúmateľného rozhodnutia.\n48. Odvolací súd tu len podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 7 Cdo 288/2013 zo dňa 18.11.2014, podľa ktorého „Počas trvania manželstva dochádza bežne\nk majetkovým presunom z oddeleného (výlučného) majetku manželov\ndo ich spoločného majetku i naopak. Právna úprava napokon nevylučuje ani presun majetku v rámci\noddeleného (výlučného) majetku manželov. Refundačný nárok jedného z manželov vzniká okamihom,\nkedy došlo k vynaloženiu takto oddeleného (výlučného) majetku\nna majetok spoločný, aj keď tento nárok možno uplatniť až po zániku BSM. Pri posudzovaní otázky\nrefundácie (peňažných alebo vecných nákladov) je potrebné zohľadniť to, že musí\nísť o vlastné prostriedky vynaložené na spoločný majetok, ktorý je predmetom vyporiadania (t. j. počíta\nsa s jeho rozdelením - prikázaním). Predmetom vyporiadania, ktoré spočíva\nv zistení a rozdelení spoločného majetku, môže byť totiž len ten majetok, ktorý existuje\nku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako spoločný (viď R 104/67).\nPôjde teda o také investície, ktoré sa v spoločnom majetku prejavujú.“ Pokiaľ teda\nide o možnú akceptáciu tvrdení žalobkyne, že do spoločného majetku vniesla vo výraznom objeme svoj\nvlastný, toto by sa mohlo zohľadniť výlučne v konaní o vyporiadanie BSM,\na to formou refundácie, zohľadnenia investície do spoločného majetku z výlučného majetku jedného z\nmanželov. Toto však vo veci prejednávanej nemožno aplikovať vzhľadom na to, že k vyporiadaniu BSM\ndošlo ex lege.\n49. Odvolací súd nevzhliadol dôvodnými ani tie námietky odvolateľky, ktorými poukazovala\nna vydanie prekvapivého rozhodnutia, kedy by vydanie napadnutého rozsudku\nmalo byť dôsledkom chybného právneho posúdenia veci, a kedy súd prvej inštancie\nna základe predloženým dôkazom dospel k nesprávnym skutkovým zistenia, ohľadom preukázania\npoužitia výlučne finančných prostriedkov žalobkyne na stavbu rodinného domu bez možnosti ich\nzmiešania s finančným prostriedkami úpadcu, resp. finančných prostriedkov inej povahy, ako tých ktoré\nzískala darom a vo forme štátneho a stabilného príspevku (unesenie dôkazného bremena). V tejto\nsúvislosti v odvolaní žalobkyňa podporne poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Žilina z 25.8.2022\n\nsp. zn. 4C/57/2019 o určenie, že veci (nehnuteľnosti) patria do BSM a na rozhodnutie Krajského súdu\nPrešov, z 5.5.2022 sp. zn. 3Co/4/2022, ktoré bolo konaním o vypriadanie BSM manželov, ktoré obe majú\nriešiť obdobnú situáciu ako je prejednávaná vec.\n50. K námietke žalobkyne, že súd postupoval a rozhodol v rozpore s právom\nna predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, odvolací súd uvádza, že k otázke, čo možno považovať za\nprekvapivé, či (ne)predvídateľné rozhodnutie súdu, sa už v minulosti opakovane vyjadroval Najvyšší súd\nSlovenskej republiky. O tzv. prekvapivé rozhodnutie\nide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch\nako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti týmto iným (odlišným) právnym\nzáverom odvolacieho súdu, nemá sporová strana možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať,\nprípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie\nnejavili ako významné. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup\npri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným\nprávnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska\nsudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Rovnako by nemali byť zaskočení\ntakým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý\nnie je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami.\n51. Po oboznámení sa s priebehom celého konania pred súdom prvej inštancie, z neho vyvodenými\nskutkovými a právnymi závermi, ktoré zhodne tvorili aj základ potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, tak nie je namieste konštatovanie o takom procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý je možné\nv danom prípade považovať\nza nepredvídateľný postup, a ktorého výsledkom by bolo prekvapivé súdne rozhodnutie,\na to len preto, že sa nezhodovali s právnym názorom predkladaným súdu žalobkyňou. Odvolací súd\npreto túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.\n52. Odvolací súd k odkazu žalobkyne na rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 4C/57/2019\na Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/4/2022, ktoré majú predstavovať obdobný prípad ako tu\nposudzovaná vec, uvádza, že z vyššie označených rozhodnutí je zrejmé, že tieto\nsa súdenej veci priamo nedotýkajú. V uvedenom rozhodnutí Okresného súdu Žilina\nsa žalobca domáhal, aby súd určil, že do BSM žalobcu patria určené nehnuteľnosti, pričom súd prvej\ninštancie žalobu zamietol, keďže žalobca nepreukázal, že nehnuteľnosti majú\nbyť vylúčené z BSM a to napriek tomu, žalovaná (bývalá manželka) disponovala písomným vyhlásením\nmanžela - žalobcu („Vyhlásenie manžela o výlučnom vlastníctve druhého manžela“), že aj keď\nnehnuteľnosť bola nadobudnutá za trvania manželstva nepatrí do BSM, nakoľko ju nadobudla za výlučne\nvlastné finančné prostriedky. Žalobca v uvedenej veci síce namietal pravdivosť skutočností uvedených\nvo vyhlásení (prostriedok procesnej obrany - popretie skutkových tvrdení), avšak súd prvej inštancie s\nohľadom na koncentračnú zásadu toto vyhodnotil ako nie včasné a neprihliadol na tento prostriedok\nprocesnej obrany,\nčím nedošlo ani k presunu dôkazného bremena na žalovaných ohľadom preukázania skutočností\nuvádzaných vo vyhlásení. Z uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove síce vyplýva, že žalovaný\npreukázal, že nehnuteľnosti nadobudnuté počas manželstva, nadobudol výlučne za svoje finančné\nprostriedky (darované matkou - potvrdené\njej výpoveďou), preto súd rozhodol že tieto nehnuteľnosti nepatria do BSM, čo je situácia kvalitatívne\nodlišná od situácie, kedy dochádza počas dlhého časového obdobia k výstavbe nehnuteľnosti. V\nuvedených sporových veciach išlo o odlišnú skutkovú a právnu situáciu, ktorú nie je možné stotožniť\ns tou v prejednávanej právnej veci. Nie je možné izolovane vynímať len niektoré časti odôvodnenia\nistej selekcie rozhodnutí súdov nižšej inštancie, o ktorých navyše nie je zrejmé, či prešli dovolacím\nprieskumom a z rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu navyše nie je zrejmé, že by v obdobných\nveciach judikoval závery, konvenujúce záverom žalobkyne.\n53. Napokon odvolací súd ohľadom spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie\nuvádza, že hodnotenie dôkazov súdom je vecou jeho vnútorného presvedčenia\nz hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, ako aj jeho logického myšlienkového postupu.\nŽalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie,\nako aj v ňou podanom odvolaní, poukazovala na predložené dôkazy, z ktorých\n\nmalo byť jednoznačne preukázane, že nehnuteľnosť postavila výlučne len z vlastných finančných\nprostriedkov bez akejkoľvek finančnej spoluúčasti žalovaného úpadcu.\nNapriek relatívne širokej žalobkyňou zabezpečenej dôkaznej situácii však nemožno jednoznačne\ndospieť k záveru, že táto skutočne preukázala, že sporný majetok sa nemohol stať súčasťou BSM.\nDôkazy, ktoré predkladala či navrhovala, z veľkej časti súviseli s časovým obdobím, kedy sa tento\nmajetok stal predmetom konkurzu (vyhlásenia darcov, ktorých podpisy boli osvedčené až po vyhlásení\nkonkurzu), resp. tvrdenia, ktoré vychádzali\nz výpovede samotného úpadcu, ktorý je vo vzťahu k tejto situácii prirodzene menej dôveryhodným\nsvedkom. Súd prvej inštancie zohľadniac všetky dôkazy v ich jednotlivosti i spoločne, správne vyhodnotil,\nže žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno\nvo vzťahu k požadovanému vylúčeniu nehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu.\n54. Odvolací súd zároveň konštatuje, že s námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka\nprávneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. K námietke odvolateľky\no nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd\nneporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva sporových strán.\nNesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného\npráva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného\nskutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu\nprávnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon\nprávnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2MCdo4/2009). Takú vadu napadnutého\nrozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie\nsa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza\nzo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový\nstav veci.\n55. V danom prípade napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nevychádzalo z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, pričom v konečnom dôsledku žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno,\nkeďže v konaní je na žalobcovi, aby ním tvrdené skutočnosti pred súdom prvej inštancie náležite\npreukázal a uniesol dôkazné bremeno, preto z tohto záveru potom súd prvej inštancie vecne správne\nrozhodol, ak žalobu v danej časti zamietol. Pre úplnosť\na aj vo všeobecnej rovine považuje odvolací súd za vhodné k otázke dôkazného bremena uviesť,\nže nepochybne dôkazné bremeno v danom sporovom konaní bolo primárne na strane žalobkyne.\nProcesno-právnym následkom (ne)unesenia dôkazného bremena sporovej strany je jej (ne)úspech\nv spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúce k\nneuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze buď v dôsledku absencie\ndôkazov ako takej (napr. neexistencia, strata, zničenie listín, úmrtie svedka) alebo v dôsledku ich\nneoznačenia, nedoloženia sporovou stranou, dopad, neúspech sa pričíta tej strane sporu, na ktorej\nleží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno. Zodpovednosť za preukázanie skutočností,\nktoré musí sporová strana preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na sporový vzťah\naplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá\nzo sporových strán je povinná stanovený okruh skutočností preukázať.\n56. Odvolateľka v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom, neuviedla žiadne\nargumenty spôsobilé zmeniť, resp. spochybniť správnosť zistených skutkových záverov. Odvolací súd\nzhodne so súdom prvej inštancie, berúc do úvahy všetky okolnosti daného prípadu, dospel k záveru, že\nžalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno\nv odvolaním napadnutej časti, keďže svoje tvrdenia nebola schopná doložiť jednoznačnými\na relevantnými dôkazmi, z ktorých by bolo možné bez pochybností posúdiť dôvodnosť odvolaním\nnamietaného nároku. Odvolacie námietky vyhodnotil odvolací súd\nako nedôvodné s poukazom na to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého\nvyvodil aj správny právny záver, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.\n57. Vzhľadom na výsledky odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uzatvára,\nže v danom prípade nejde o arbitrárne, nepreskúmateľné ani prekvapivé súdne rozhodnutie, ale o\nrozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi,\n\nsa odvolateľka nestotožnila. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľky s hodnotením vykonaného\ndokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ\nsú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§\n220 ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť odvolania. To, že napadnuté rozhodnutie nevyhovelo návrhu\nžalobkyne a že táto bola v konaní pred prvoinštančným súdom (čiastočne) neúspešná, nepredstavuje\ndôvody prípustnosti jej odvolania.\n58. Vzhľadom na závery prijaté a vysvetlené v tomto rozhodnutí, odvolací súd nezistil relevantnosť\nani jedného z odvolacích dôvodov žalobkyne, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej druhej\nvýrokovej vete a v závislej tretej výrokovej vete o trovách prvoinštančného konania potvrdil podľa § 387\nods. 1, 2 CSP ako vecne správny.\n59. V odvolacom konaní bola úspešnou stranou žalovaná, ktorej vznikol proti žalobkyni nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 a § 255 ods. 1 CSP).\n60. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej môže podať dovolanie strana,\nv neprospech ktorej bol rozsudok vydaný, v lehote dvoch mesiacov\nodo dňa jeho doručenia oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa\npopri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu\nsa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov\nsa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha\n(§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo\nak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý\nza ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 písm. a/ a b/ CSP).\nPodľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a/\nsa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal\nprocesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a\nnekonal\nza ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci\nsa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený\nsudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala\njej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces.\nPodľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,\nak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\na/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, hl ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná\nrozdielne.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 363/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:b7e3d97d-c9d2-47cd-8127-9ec312220d10", "datum": "2026-06-18", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [{"guid": "c609d11e-52d5-48a5-a049-d6a4f2a7173b:b5b02412-2a72-48fc-aaf6-a6d70e6c9327", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/4/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/4/2022 z 5. 5. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-05-05", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/c609d11e-52d5-48a5-a049-d6a4f2a7173b:b5b02412-2a72-48fc-aaf6-a6d70e6c9327"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b7e3d97d-c9d2-47cd-8127-9ec312220d10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.363.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 363/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 363/2026 z 18. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.363.2026.1"}, {"guid": "ussr:de6c7ed8-558a-4bbd-b722-d6e9776e9054", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.415.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/2024 z 27. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.415.2024.1"}, {"guid": "d66198b4-40bb-4bf9-b6ec-b62197db7f84:8a615de2-18de-4326-a3a2-2a50fb021007", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6122281618.1", "spisova_znacka": "43CoKR/30/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR/30/2025 z 28. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6122281618.1"}, {"guid": "998391e6-e098-49a6-8d69-7c4a63cd366b:04afd9a0-8785-4df8-8613-d4e4d3ec00a4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:5122207938.2", "spisova_znacka": "42CoKR/27/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 42CoKR/27/2024 z 22. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-12-22", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:5122207938.2"}, {"guid": "2cf96dd4-199d-489c-be40-fe46566f9b54:691f827c-7220-48c1-af8e-63401cc1de30", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:5122207940.1", "spisova_znacka": "43CoKR/14/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR/14/2025 z 30. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:5122207940.1"}]}