{"guid": "09c068ca-9037-4470-90af-46cacbb9e75d:15b8736d-44d5-427e-8106-2540d938fb2c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5923010129.1", "spisova_znacka": "5Tdo/12/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/12/2024 z 21. 3. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2024, sp. zn. 5Tdo/12/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:5923010129.1", "identifikacne_cislo": "5923010129", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Priečinská", "datum_vydania": "2024-03-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-323.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 323 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-323.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-323"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-323.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 323 ods. 2 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-323.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-323"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "nazov": "§ 138 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "nazov": "§ 38 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-4", "nazov": "§ 38 ods. 4 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 48 ods. 2 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-60.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 60 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-60.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-83.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 83 ods. 1 písm. g) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-83.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-83"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-323", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-138", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-38", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-37", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-48", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-60", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-83", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/15b8736d-44d5-427e-8106-2540d938fb2c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5923010129.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:5923010129.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:5923010129.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Tdo/12/2024\n5923010129\n21. 03. 2024\nJUDr. Juraj Kliment\nECLI:SK:NSSR:2024:5923010129.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov\nJUDr. Petra Štifta a JUDr. Mariána Mačuru v trestnej veci obvineného M. Y. pre zločin útoku na verejného\nčiniteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., prerokoval\nna neverejnom zasadnutí konanom 21. marca 2024 v Bratislave dovolanie obvineného M. Y. podané\nprostredníctvom jeho obhajcu Mgr. Michala Mydlu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 24. októbra\n2023, sp. zn. 1To/66/2023, a takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného M. Y. odmieta.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 28. augusta 2023, sp. zn.\nRK-1T/19/2023, uznal obvineného M. Y. za vinného zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323\nods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe, že\ndňa 09.09.2022 v čase okolo 17.50 h viedol osobné motorové vozidlo značky H. V., modrej farby,\nev. číslo T., po ceste J. v smere od T. na A. A., kde pri autobusovej zastávke W. v okrese T.,\npotom ako bol príslušníkom Obvodného oddelenie PZ Liptovská Osada npor. Mgr. M. B., ČOZ:\nXXXXXX, vykonávajúcim služobnú činnosť - dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky,\npredpísaným spôsobom v uvedenom smere zastavovaný, na znamenie príslušníka PZ s vozidlom\nnezastavil a vo vzdialenosti približne 6 až 7 metrov pred Mgr. M.T. B. stojacim v jednej tretine jazdného\npruhu cesty J. v smere na A. A. s vozidlom zrýchlil a smeroval ho na osobu policajta, ktorý aby zabránil\nzrážke musel z cesty náhle odskočiť, následne obvinený z miesta unikal rýchlosťou presahujúcou 130\nkm/h smerom na A. A., pričom po prenasledovaní hliadkou PZ s vozidlom nabúral na poľnej ceste pred\nobcou R. Y. a ušiel na neznáme miesto.\nZa to súd obvinenému uložil podľa § 323 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zák. trest odňatia\nslobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil\ndo ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.\nPodľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci - osobného motorového\nvozidla zn. H. V., tmavej modrej metalízy, VIN: G., ev. číslo T..\nPodľa § 83 ods. 1 písm. g) Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranné opatrenie zhabanie veci - krátkej\nručnej opakovacej paľnej zbrane českej výroby P. V. XXX, kal. 4 mm, T. R. (4 mm H.), vč. XXXXXXXXXX,\n21 kusov nábojov s okrajovým zápalom, kal. 4 mm, T. E. (4 mm H.) a 1 ks nevystrelenej niklovej nábojnice\ns funkčnou zápalkou.\n\nProti tomuto rozsudku podal obvinený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré Krajský súd v Žiline\nuznesením z 24. októbra 2023, sp. zn. 1To/66/2023, podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.\nDňa 15. januára 2024 podal obvinený M. Y. prostredníctvom ustanoveného obhajcu Mgr. Michala Mydlu,\npísomne odôvodnené dovolanie, v ktorom uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. g) a písm.\ni) Tr. por. Mal za to, že závery krajského súdu v spojení s dokazovaním pred okresným súdom o existencii\npriameho úmyslu obvineného sú nesprávne a nedostatočne vysvetlené. V odôvodnení podaného\ndovolania poukázal na rozpory vo výpovediach poškodeného Mgr. M. B. a svedka Mgr. V. Q., pokiaľ\nide o vzdialenosť motorového vozidla obvineného v momente, kedy poškodený začal dávať znamenie\nna zastavenie vozidla. Vzdialenosť nebola podľa jeho názoru jednoznačne ustálená. Namietal, že ako\nneskúsený vodič bez vodičského oprávnenia nemohol adekvátne zareagovať a vykonať zastavovací\nmanéver, keď navyše v danom momente nevenoval plnú pozornosť situácii na ceste. Tieto skutočnosti\npodľa neho vnášajú pochybnosti do záverov súdov o existencii úmyslu ako jednej z podstatných zložiek\nkvalifikujúcich konanie obvineného ako zločin útoku na verejného činiteľa.\nZ vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech\na uznesenie krajského súdu spolu s rozsudkom okresného súdu zrušil a vrátil vec okresnému súdu na\nďalšie konanie.\nK dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Ružomberok (ďalej len „prokurátor“)\npodaním z 25. januára 2024 konštatujúc, že nie sú splnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1\npísm. g) a písm. i) Tr. por. Z tohto dôvodu navrhol dovolanie obvineného ako nedôvodné podľa § 382\npísm. c) Tr. por. odmietnuť.\nDňa 22. februára 2024 bolo dovolanie obvineného M. Y. spoločne s kompletným k veci prislúchajúcim\nspisovým materiálom riadne predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) na konanie a rozhodnutie.\nPo predložení veci najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie\nobvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1,\nods. 2 písm. h) Tr. por.], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.], po vyčerpaní\nriadnych opravných prostriedkov (§ 372 ods. 1 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.),\nv zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný\nprostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.) a spĺňa aj nevyhnutné obsahové náležitosti (§ 374 Tr. por.).\nZároveň ale najvyšší súd zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí,\nlebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.\nÚvodom najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k\nnáprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, a nie na revíziu skutkových zistení\nustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania.\nDovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou\nzárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého\nstupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať v intenciách Trestného poriadku len\nodvolací súd [§ 322 ods. 3 Tr. por., § 326 ods. 5 Tr. por.]. Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou\nzameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a\núplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený eo ipso\nprehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti\nv konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o\ndovolaní môže dovolací súd vykonať dokazovanie len v obmedzenom rozsahu podľa § 379 ods. 2\nTr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto\nmimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.\nPokiaľ ide o obsahovú stránku podaného dovolania, najvyšší súd uvádza, že z väčšej časti obvinený v\ndovolaní uviedol len skutkové okolnosti a argumentoval, hoc v snahe zakryť túto skutočnosť explicizáciou\njeho námietok ako námietok právnych, v podstate len poukazom na skutkové okolnosti a správnosť\nzisteného skutku, ktoré otázky však súdom prvého stupňa boli právoplatne ustálené v rámci skutkovej\nvety výrokovej časti rozsudku, pričom najvyššiemu súdu do takto ustáleného skutku na podklade\ndovolania obvineného neprináleží zasahovať.\n\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je\nrozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným\nspôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom,\nmusí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať\nporušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho\nriadneho) opravného prostriedku. Z uvedeného potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný\npostup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g)\nTr. por. len vtedy, ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto\núčinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení\ndovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., a to aj so zreteľom na skutočnosť, že k\nporušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. d) Dohovoru by mohlo dôjsť\nlen vtedy, ak by odsúdenie bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere (solely or to a decisive\nextent) na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom, čo sa ale v predmetnej veci nestalo (pozri\nMariana Marinescu proti Rumunsku, rozsudok č. 36110/03 z 2. februára 2010, Emen proti Turecku,\nrozsudok č. 25585/02 z 26. januára 2010, Van Mechelen a ďalší proti Holansku, Visser proti Holandsku,\nrozsudok č. 26668/95 zo 14. februára 2002, Al - Khawaja a Tahery proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok\nč. 26766/2005 a č. 22228/06 z 15. decembra 2011 a ďalšie).\nNajvyšší súd dopĺňa, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., a síce „rozhodnutie je\nzaložené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom“ a jeho zrkadlové znenie „rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré boli súdom vykonané nezákonným spôsobom“, nemožno\nvykladať v rozpore s jeho logickým i materiálnym významom a účelom (je založené na dôkazoch) tak,\nže pôjde o prípady, keď súd dôkaz nevykonal. Súd nie je povinný vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli\na tiež nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale súd ich nepovažuje za rozhodné a\ndôležité pre spravodlivé rozhodnutie [§ 272 ods. 3 Tr. por., § 2 ods. 10 Tr. por., § 2 ods. 11 Tr. por.], a\nnapokon súd nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale „neskoro“ [§ 240 ods. 3 veta\ndruhá Tr. por.], alebo neprejavili reálnu snahu o ich vykonanie [§ 240 ods. 4 veta tretia Tr. por.].\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. môže byť naplnený len vtedy, ak súd vykonal dôkazy\nnezákonným spôsobom, tzn., že pri ich vykonávaní (ale aj získaní v prípravnom konaní) bol porušený\nzákon. Preto platí, že nevykonanie dôkazu súdom nie je možné považovať za okolnosť odôvodňujúcu\nexistenciu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., nakoľko iba opačný postup súdu vykonanie dôkazu nezákonným spôsobom - môže naplniť dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g)\nTr. por. Nevykonanie (svojvoľné), pre spravodlivé rozhodnutie dôležitého, významného či rozhodného\ndôkazu súdom, môže však byť dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 3 Tr. por.\nV rámci dovolaním iniciovaného prieskumu odôvodneného dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1\npísm. g) Tr. por. môže najvyšší súd preskúmavať len to (ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti\nSlovenskej republiky podľa § 371 ods. 3 Tr. por.), či jediný usvedčujúci dôkaz alebo viaceré rozhodujúce\nusvedčujúce dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Ak dospeje k záveru o zákonnosti vykonaného\ndokazovania, najvyšší súd nemôže spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy\na ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. najvyšší súd stabilne judikuje, že pri\nposudzovaní oprávnenosti tvrdenia o jeho existencii je vždy viazaný konečným skutkovým zistením,\nktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne\nskutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani\nmeniť, ani dopĺňať. Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne\ndruhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať\nlen námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie\nnámietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania,\nprípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť\na úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy\nbez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred\nsúdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací\n\nsúd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu\ndruhého stupňa.\nV dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením\nvykonaných dôkazov nemožno potom vyvodzovať predmetný dovolací dôvod. Ten je totiž daný len v\ntých prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku\nalebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. teda\nvyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie\nsprávnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.\nV rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma, či skutok ustálený\nsúdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu\ntrestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto\ndovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako\niný trestný čin alebo, že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie,\nže rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom pod\nnesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia je potrebné rozumieť napr. nedostatočné\nposúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až § 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania\n(§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného trestu, súhrnného trestu, spoločného trestu\nalebo ďalšieho trestu (§ 41 až § 43 Tr. zák.) ako i ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi\npodľa § 47 ods. 2 Tr. zák.\nIn concreto k dovolacej argumentácii obvineného sa žiada uviesť, že pokiaľ ide o namietanie\nvierohodnosti dôkazov a hodnotenie skutkového stavu zisteného súdmi nižších stupňov, najvyšší súd\nupriamuje pozornosť dovolateľa na ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i) časť vety za bodkočiarkou Tr.\npor., v zmysle ktorého je z dovolacieho prieskumu vylúčené posudzovanie a zasahovanie do správnosti\na úplnosti zisteného skutkového stavu veci. Keďže obhajobná polemika s vykonaným dokazovaním\nje polemikou skutkovou (nakoľko o polemiku právnu by šlo v prípade, keby obvinený namietal nie\nnesprávne zistený skutkový stav, ale jeho nesprávnu právnu subsumpciu), dovolací súd, súc viazaný\nvyššie zmienenou negatívnou podmienkou dovolacieho prieskumu, uvedené námietky nebol oprávnený\npreskúmavať.\nĎalej, pokiaľ ide o námietky obvineného týkajúce sa neexistencie priameho úmyslu a teda nenaplnenia\nobligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu žalovaného trestného činu a tým nesprávne\nzisteného skutkového stavu veci, najvyšší súd pripomína, že ide o otázky skutkové, ktoré nie je\nv dovolacom konaní oprávnený podrobiť svojej prieskumnej právomoci. V súvislosti s uvedeným\npoukazuje najvyšší súd aj na svoju ustálenú rozhodovaciu činnosť, a síce Stanovisko trestnoprávneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2010, sp. zn. Tpj 39/2010, uverejnené v\nZbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 3/2011: Dovolanie ako mimoriadny\nopravný prostriedok nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy\nprvého a druhého stupňa. Tento dovolací dôvod preto nemôže napĺňať ani poukaz na to, že nebola v\nkonaní preukázaná vykonaným dokazovaní subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje\nvnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len\nsprostredkovane, t. j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej\nvety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. potom môže\nbyť už len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej\nsúdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie\nje možné akokoľvek dopĺňať a meniť.\nV argumentačnej zhode s vyššie citovaným stanoviskom trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu\ndôvodí v tejto veci konajúci senát najvyššieho súdu, že uvedené závery možno prijať i o ostatných\nzložkách skutkovej podstaty trestného činu, keďže všetky (ako určitá imateriálna normatívna kategória)\nsú len kvalifikačnou reflexiou skutkového deja v normatívnom jazyku, a preto nie je možné v dovolacom\nkonaní skúmať, pod zásterkou namietania nesprávne kvalifikovanej subjektívnej/objektívnej stránky\ntrestného činu, v konečnom dôsledku nesprávnosť súdmi nižších stupňov zisteného a ustáleného skutku.\nDovolací súd má za to, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní vzhľadom na naplnenie všetkých\nznakov objektívnej a subjektívnej stránky bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú\n\npodstatu zločinu útoku na verejného činiteľa upravenú v Trestnom zákone. V tejto súvislosti dovolací súd\nlen odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu (str. 6 - 7) a rovnako tak uznesenie krajského\nsúdu (str. 5 - 9), ktoré vo vzťahu k právnej kvalifikácii zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.\n1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák. považoval za vecne správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnené.\nPreto dovolací súd vyhodnotil námietku obvineného ako nedôvodnú.\nNa základe vyššie uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom uplatnené\ndovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. g), písm. i) Tr. por. nie sú dané, a preto dovolanie obvineného\nM. Y. na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, postupom podľa § 382 písm. c) Tr.\npor. odmietol.\nRozhodnuté bolo pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}