{"guid": "5a35bfad-d3ad-457b-a0b2-e95e442b82c8:d8f4751e-c36d-49cd-ad5e-03e4380fe884", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5721201952.1", "spisova_znacka": "2Cdo/14/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/14/2023 z 30. 5. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2024, sp. zn. 2Cdo/14/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:5721201952.1", "identifikacne_cislo": "5721201952", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Trubanová, PhD", "sudca_id": 297, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-maria-trubanova-phd-297", "datum_vydania": "2024-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-2", "nazov": "§ 181 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-181"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-182", "nazov": "§ 182 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-182", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-182"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "nazov": "§ 255 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-181", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-182", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d8f4751e-c36d-49cd-ad5e-03e4380fe884", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5721201952.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:5721201952.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:5721201952.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/14/2023\n5721201952\n30. 05. 2024\nJUDr. Mária Trubanová\nECLI:SK:NSSR:2024:5721201952.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne D. U., narodenej R., P., zast. advokátom JUDr.\nMariánom Sikorom, Púchov, Námestie slobody 1406/38, proti žalovanej Y. Q., narodenej R., P.,\nzast. advokátom JUDr. Vladimírom Kašubom, PhD., Martin, Holubyho 51, o zaplatenie 7.748 eur s\npríslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 5C/32/2021, o dovolaní žalobkyne proti\nrozsudku Krajského súdu v Žiline z 29. septembra 2022 sp. zn. 9Co/118/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Martin (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 23. februára\n2022 č. k. 5C/32/2021-67 v spojení s opravným uznesením okresného súdu zo 6. mája 2022 č. k.\n5C/32/2021-94 žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že\nžalovaná má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške trov konania bude\nrozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.\n1.1. Svoje rozhodnutie okresný súd zdôvodnil s poukazom na § 153 Civilného sporového poriadku\nzák. č. 160/2015 Z. z. (ďalej len ,,CSP“) s odôvodnením, že žalobkyňa po výzve súdu na vyjadrenie\nsa k vyjadreniu žalovanej, ktorá poprela skutočnosti uvedené v žalobe, ostala nečinná. Na pojednávaní\nzmocnený zástupca uviedol, že súd si má sám vyhodnotiť skutočnosti uvedené v žalobe, prípadne sám\nvykonať ohľadom toho dokazovanie. Súd prvej inštancie tak skonštatoval, že žalobkyňa nepreukázala\nňou tvrdené skutočnosti a súd nemôže sám vystupovať v konaní ako účastník, vykonávať dôkazy,\nvyhľadávať informácie, nakoľko sa nejedná o spor so slabšou stranou. Keďže žalobkyňa nepreukázala,\nči došlo k bezdôvodnému obohateniu a v akej výške, nevyjadrila sa k obrane žalovanej, čo sa týkalo\nrozsahu užívania sporných nehnuteľností a neboli navrhnuté dôkazy, ktoré by mohol súd vykonať a\nvyhodnotiť, vychádzajúc zo sudcovskej koncentrácie viedlo to k zamietnutiu žaloby.\n1.2. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na úspech strán v konaní.\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobkyne\nrozsudkom z 29. septembra 2022 sp. zn. 9Co/118/2022 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny\npodľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a zároveň rozhodol, že žalovaná má voči žalobkyni právo na náhradu\ntrov odvolacieho konania v celom rozsahu.\n2.1. Odvolací súd dospel k záveru, že z obsahu žaloby a predložených listinných dôkazov (listu\nvlastníctva) nebolo možné dospieť k záveru, či nárok žalobkyne je dôvodný a či užívanie ňou označených\nnehnuteľností zo strany žalovanej zakladá právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 7.748\neur. Je nepochybné, že v tomto prípade sa jedná o sporové konanie, kde každá zo strán predloží\n\nsúdu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V tomto spore žalobkyňa okrem preukázania toho, že\nje podielovou spoluvlastníčkou označených nehnuteľností vo výške 2/3, čo doložila výpisom z listu\nvlastníctva, ostatné svoje tvrdenia nijako nepreukázala. Výpočet výšky bezdôvodného obohatenia nebol\nničím podložený, pričom v tomto prípade nemožno tvrdiť, že opodstatnenosť nároku a jeho výšku možno\nzistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ju nemožno zistiť vôbec. Ako správne na to poukázal súd\nprvej inštancie, v tomto prípade nemôže byť plnenie požadované žalobkyňou určené voľnou úvahou\nsúdu. V tomto prípade bolo na žalobkyni, aby preukázala, či žalovaná, ktorá je tiež spoluvlastníčkou\noznačených nehnuteľností, tieto „nadužíva“, v akom rozsahu, akým spôsobom a od čoho sa odvíja\nprípadná výška bezdôvodného obohatenia, tak ako svoj nárok označila žalobkyňa. Nemožno sa stotožniť\nani s názorom uvedeným v odvolaní, že v tomto prípade súd striktne, až šikanózne vyžadoval dôkazy\npreukazujúce výšku nároku. Súd od žalovanej (správne žalobkyne, pozn. dovolacieho súdu) nič\nnepožadoval, bolo na nej, akým spôsobom sa rozhodne preukazovať oprávnenosť svojich nárokov a\ntvrdení skutkovo vymedzených v žalobe.\n2.2. Postup súdu prvej inštancie pri prejednaní veci a odôvodnení rozhodnutia bol v súlade s príslušnými\nzákonnými ustanoveniami. Odvolací súd konštatoval, že odvolateľka v odvolaní neuviedla žiadne\nskutočnosti, ktorými by sa súd prvej inštancie nezaoberal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť\nskutkový alebo právny stav odvolacím súdom, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.\n2.3. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ako „dovolateľka“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť odôvodnila poukazom na § 420 písm. f) CSP.\n3.1. Dovolateľka rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za arbitrárne a nespravodlivé. V prvom rade\nnie je pravdou, že by žalobkyňa nenavrhla dôkazy, ktoré by súd mohol včas vykonať alebo posúdiť\ndo pojednávania dňa 23. februára 2022. Už vo svojej žalobe, ktorou sa konanie začalo, a ktorá bola\ndoručená okresnému súdu dňa 21. júla 2021, žalobkyňa uvádza jednotlivé výmery úžitkovej plochy\nrodinného domu, jeho prístavby a priľahlých pozemkov, ktoré má žalovaná užívať, a to konkrétne v čl.\nIII. Následne uvádza, že „V prípade ak žalovaná nepotvrdí správnosť a pravdivosť vyššie uvedených\núdajov, tak žalobkyňa navrhuje súdu vykonanie fyzickej obhliadky nehnuteľností v zmysle § 211 CSP\nza účelom ich zistenia.“\n3.2. Ďalej zdôraznila, že nedisponuje a nedisponovala príslušnou stavebno-technickou dokumentáciou\nna preukázanie výmery rodinného domu a jeho prístavby, a to napriek tomu, že sa o jej získanie\nsnažila, čo konajúcemu súdu aj uviedla. Žalobkyňa tak od začiatku navrhovala súdu prvej inštancie,\naby vykonal obhliadku na mieste samom, čím by sa ustálila skutočná výmera nehnuteľností užívaných\nžalovanou. Tento dôkazný prostriedok navrhovala súdu pre prípad, že by žalovaná jej skutkové tvrdenie\no užívanej výmere rodinného domu a pozemkov rozporovala. Jediným spôsobom, ako určiť skutočný\nrozsah užívania dotknutých nehnuteľností žalovanou, tak zostala žalobkyňou od počiatku navrhovaná\nobhliadka na mieste samom, kde by bolo možné vykonať zameranie rozmerov jednotlivých miestností,\nbudovy prístavby, prípadne užívaných pozemkov a určiť tak rozsah užívania nehnuteľností žalovanou\nnad mieru, ktorá by jej prislúchala podľa výšky spoluvlastníckeho podielu. Po takomto zistení výmery\nnehnuteľností užívaných žalovanou by bolo možné osloviť realitné kancelárie so žiadosťou o odborné\nvyjadrenie vo vzťahu k výške obvyklého nájomného za takúto výmeru, prípadne navrhnúť vo veci\nznalecké dokazovanie.\n3.3. Súd prvej inštancie návrh na vykonanie obhliadky nehnuteľností uznesením na pojednávaní dňa 23.\nfebruára 2022 zamietol a následne dokazovanie vyhlásil za skončené, a to bez toho, aby strany v zmysle\n§ 182 CSP vyzval na vyjadrenie sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Rovnako tak v rozpore s §\n181 ods. 2 CSP súd absolútne neurčil, ktoré skutkové tvrdenia považuje za medzi stranami sporné, ktoré\nza nesporné, a ktoré dôkazy vykoná a nevykoná. Žalobkyni bolo upreté právo na vyrieknutie záverečnej\nreči a vyjadrenie sa k dôkaznej situácii a konajúci súd odmietol jej návrh na doplnenie dokazovania bez\nnáležitého odôvodnenia.\n3.4. Súd tak absolútne nezohľadnil špecifické potreby žalobkyne vyplývajúce z jej zdravotného stavu a\nsociálneho postavenia, a to najmä pri jej poučovaní v zmysle príslušných ustanovení CSP. V súlade s\n\nrozhodovacou praxou NS SR je totiž súd povinný poučiť účastníkov konania najmä o tom, aké práva im\npriznávajú a aké povinnosti im ukladajú procesné predpisy, ako je potrebné nimi zamýšľané procesné\núkony vykonať, aby sledovali procesné účinky, prípadne ako je potrené odstrániť vady už vykonaných\nprocesných úkonov, aké právne následky sú spojené s prevedenými procesnými úkonmi a ako je\npotrebné splniť procesnú povinnosť zo zákona alebo z rozhodnutia súdu.\n3.5. Súd prvej inštancie v rozpore s uvedeným pri svojom rozhodovaní postupoval výlučne formálne\na prísne uplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie konania bez toho, aby túto zásadu aplikoval vo\nvzájomnom vzťahu s ostatnými ustanoveniami CSP a jeho základnými princípmi.\nNaviac vo svojom rozsudku z 23. februára 2022 okresný súd v rozpore s § 220 ods. 2 CSP vôbec\nneuviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých\ndôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a najmä prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, konkrétne\nobhliadku nehnuteľností na mieste samom.\n3.6. Navrhla rozsudok krajského súdu a rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie.\n4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie zamietol a\npriznal jej voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť.\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok (nie „ďalšie odvolanie“) a dovolací súd nesmie byť\nvnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie\nodvolacieho súdu (pozri napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017,\n4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017).\n7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť\nsa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,\nsa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za\nsplnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania,\nvrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých\nsa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (pozri sp. zn.\n1Cdo/54/2017, 3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/99/2017, ale tiež\nnapríklad I. ÚS 392/2017).\n8. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n9. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) je poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú\nsplnené procesné podmienky súdneho konania (I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací\nsúd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu\nopodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa\ndovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné. Dovolanie je prípustné, ak\njeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť\ndovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania.\n9.1. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený dovolací\ndôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V prípade\n\ndovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti uvedená v\ntomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP); v prípade dovolania, ktoré je prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP\nje dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).\n10. V danom prípade žalobkyňa vyvodila prípustnosť podaného dovolania z ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n10.1. Najvyšší súd predovšetkým pripomína, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú dovolateľom\nnamietanú procesnú vadu zmätočnosti, sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny\nprocesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej\npatriace procesné oprávnenia.\n10.2. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi\nnázormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu\nhodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). K tomuto\ndôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej aj „ESĽP“) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých\nzaložili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu\na uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek\nje nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v.\nMoldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n10.3. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu\nvydaných tak, že sa ním rozumie iba faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca\nčinnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor). V\nzmysle § 420 písm. f) CSP je relevantný nesprávny procesný postup znemožňujúci strane sporu\nrealizáciu jej procesných oprávnení a mariaci možnosť jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj primerane\nR 129/1999 a sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem\nnemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu.\n„Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však samo rozhodnutie\nsúdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (pozri sp. zn. 2Cdo/154/2017,\n3Cdo/110/2017, 4Cdo/128/2017, 5Cdo/84/2017, 8Cdo/180/2017).\n10.4. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v\ncivilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho\nodôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej\nje vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (pozri sp. zn. 3Cdo/173/2017, 7Cdo/150/2017,\n8Cdo/49/2017). Otázku ústavnej súladnosti právneho záveru dovolacieho súdu založeného na takomto\nchápaní pojmu „procesný postup súdu“ posudzoval Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“) napríklad v konaniach sp. zn. I. ÚS 21/2018, III. ÚS 614/2017, IV. ÚS 88/2018, v ktorých podané\nsťažnosti odmietol s odôvodnením, že nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný\npostup najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní nemajúci oporu v zákone.\n11. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (pozri sp. zn.\n3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/205/2017, 8Cdo/73/2017, 3Obdo/1/2017).\n\n12. Dovolateľka v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP namietala nedostatky v\nprocese dokazovania/nevykonanie navrhnutého dôkazu bez náležitého odôvodnenia a skutkové závery,\nnesprávny procesný postup súdu prvej inštancie (v rozpore s § 181 ods. 2 a § 182 CSP, poučovacia\npovinnosť súdu, prísne uplatnená zásada sudcovskej koncentrácie), keď súdy nesprávne a neúplne\nzistili skutkový stav, v súvislosti s tým namietala arbitrárnosť rozhodnutia odvolacieho súdu a jeho\nnespravodlivosť.\n13. Z obsahu spisu vyplýva, že dovolateľka (žalobkyňa) sa voči žalovanej žalobou podanou na súde\ndňa 15. júna 2021 (č. l. 1 a nasl. spisu) domáhala zaplatenia sumy 7.748 eur s príslušenstvom\ntitulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 15. decembra 2019 do 30. apríla 2021\nza užívanie jej spoluvlastníckeho podielu v 2/3 k rodinnému domu a priľahlých nehnuteľností\nzapísaných na LV č. XXX, k. ú. P., pričom žalovaná je spoluvlastníčkou v 1/3. Žalobkyňa k žalovanej\nsume dospela výpočtom, v zmysle ktorého obvyklá výška nájomného predstavuje 6 eur/m2 za mesiac,\nza užívanie prístavby rodinného domu 3 eur/m2 za mesiac a za užívanie zastavanej plochy a záhrady\n0,30 eur/m2 za mesiac a z tohto výpočtu žalovaná suma predstavuje alikvotnú časť (2/3) z\njednotlivých výmer nehnuteľností uvedených na liste vlastníctva. Dovolateľka v žalobe navrhla vykonať\nobhliadku nehnuteľností. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe doručenému súdu 18. októbra 2021 poprela\nskutkové tvrdenia uvedené žalobkyňou, najmä poprela, že užíva predmetné nehnuteľnosti, tak ako\nto žalobkyňa uviedla; uviedla, že ona vynakladá finančné prostriedky na ich údržbu - kosenie, tiež\nspochybnila aj výšku požadovaného nároku, keď predtým žalobkyňa ju vyzvala na zaplatenie sumy,\nkde určila výšku za užívanie nehnuteľností sumou 50 eur za deň a navrhla žalobu zamietnuť (č. l. 49\na nasl. spisu). K podanému vyjadreniu sa dovolateľka nevyjadrila napriek tomu, že 18. novembra 2021\njej bolo doručené uznesenie okresného súdu z 26. októbra 2021, ktorým ju podľa výrokovej časti súd\nvyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia sa písomne vyjadrila k vyjadreniu žalovanej,\nuviedla ďalšie skutočnosti a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom uviedol, že na\nneskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy nemusí prihliadnuť, v tomto zmysle uznesenie\nobsahovalo aj poučenie (č. l. 58 a nasl. spisu). Okresný súd úpravou zo 7. decembra 2021 vytýčil\npojednávanie na deň 23. februára 2022 aj s poučením pre strany sporu, medziiným aj o tom, aby\npred týmto pojednávaním urobili potrebné návrhy (č. l. 60 a nasl.), ktoré predvolanie bolo dovolateľke\ndoručené 27. januára 2022. Aj po tom úkone súdu ostala dovolateľka nečinná. Na pojednávaní dňa\n23. februára 2022, ktorého sa dovolateľka nezúčastnila, účastný bol len jej splnomocnený zástupca, po\ntom ako okresný súd konštatoval, že v žalobe bola vyčíslená suma uplatňovaná titulom bezdôvodného\nobohatenia bez listinných dôkazov, na ktoré by sa mali jednotlivé čiastky odvolávať, splnomocnený\nzástupca žalobkyne medziiným poprel všetky tvrdenia žalovanej a navrhol obhliadku nehnuteľností\nza účelom zistenia výmery a vyčíslenia uplatneného nároku (pozri zápisnicu o pojednávaní č. l. 62 a\nnasl. spisu). Okresný súd na tomto pojednávaní po oboznámení listinnými dôkazmi, ku ktorým neboli\npripomienky, uznesením návrh na vykonanie obhliadky nehnuteľností zamietol (viď č. l. 65 spisu).\nSplnomocnený zástupca žalobkyne uvedené nenamietal, ďalej netrval na vykonaní tohto dôkazu a v\nodvolaní len namietal, že súd nevykonal navrhnutý dôkaz (pozri bod 2. rozhodnutia odvolacieho súdu).\n14. Dovolací súd v súvislosti s námietkou dovolateľky o údajnom pochybení okresného súdu v procese\ndokazovania, ktoré odvolací súd nenapravil, uvádza, že súdna prax najvyššieho súdu je jednotná v\nnázore, podľa ktorého nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných\ndôkazov (t. j. aj nevykonanie obhliadky) alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je vadou\nkonania v zmysle § 420 písm. f) CSP (pozri sp. zn. 1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017,\n4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s ústavou\nposudzoval Ústavný súd SR, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017,\nIII. ÚS 40/2020).\n14.1. Právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké\ndôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho\nvykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom sporovom konaní viazaný návrhmi strán na vykonanie\ndokazovania a nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Súdy nižšej inštancie neboli\npovinné vykonať všetky navrhnuté dôkazy, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patri\nvýlučne súdu, a nie stranám (§ 185 ods. 1 CSP). Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napr.\npreto, že sú podľa jeho názoru pre vec nevýznamné alebo nadbytočné) alebo vykoná iné dôkazy na\nzistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za vadu zmätočnosti (viď R 125/1999).\n\n14.2. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti\na dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza (rovnako ako právna úprava\nObčianskeho súdneho poriadku účinná do 30. júna 2016) zo zásady voľného hodnotenia dôkazov,\nvyplývajúcej z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada, vychádzajúca z čl. 15 základných\nprincípov Civilného sporového poriadku a normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP znamená, že záver,\nktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického\nmyšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi\npredvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať\nlogickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (v podrobnostiach pozri Števček, M., Ficová,\nS., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok,\nKomentár, Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov\nnejde o dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania podľa § 237 OSP (viď R 42/1993), resp. § 420 písm.\nf) CSP. Porušením práva na spravodlivý proces nie je iné hodnotenie vykonaných dôkazov súdom ako\nsú predstavy strany, resp. strán sporu.\n15. Uvedené platí aj pre tvrdenia dovolateľky o nevykonaní dokazovania obhliadkou nehnuteľností.\nSúdna prax je jednotná v názore, že ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť prípadne k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie\nvšak k zmätočnosti rozhodnutia v zmysle § 420 písm. f) CSP. Postup súdu, ktorý v priebehu konania\nnevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového\nstavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 420 písm. f) CSP\n(viď R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000).\n15.1. Rovnako námietky dovolateľky smerujúce k hodnoteniu dôkazov a ustáleniu skutkového stavu nie\nsú spôsobilé založiť prípustnosť dovolania, nakoľko ich bez ďalších relevantných skutočností nemožno\npovažovať za tzv. zmätočnostnú vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu, a to preto, že (i)\nhodnotenie dôkazov prislúcha zásadne len tomu súdu, ktorý ich vykonal, teda v tomto prípade súdu prvej\ninštancie, (ii) pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie\nz tohto dôvodu nesprávne, ale táto skutočnosť sama osebe prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia\n§ 420 písm. f) CSP nezakladá.\n16. Dovolací súd tiež pripomína, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť\nna odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom\nkonaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť\nskutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože\n(na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať\ndokazovanie, je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolaním\nsa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani\nprieskumu nimi vykonaného dokazovania.\n16.1. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a\ndruhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva\nv prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (I.\nÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie\nje postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,\nporušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery\nnie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva\nna spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f)\nCSP, avšak tieto vady v súdenej veci dovolací súd nezistil.\n16.2. Doposiaľ vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie podľa názoru dovolacieho súdu\ndostatočne odôvodňuje jeho skutkové a právne závery, ktoré boli odvolacím súdom potvrdené. Dovolací\nsúd v hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie nezistil porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov,\nči pochybenie, ktoré by bolo v extrémnom rozpore s obsahom spisu a prijaté skutkové závery\nnevykazujú známky svojvoľnosti, nelogických úsudkov, či zrejmého omylu. Iba takéto pochybenie by totiž\npredstavovalo porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy. Námietky\ndovolateľky majú skôr povahu nespokojnosti so samotným výsledkom sporu, a to zamietnutia jej žaloby.\n\n17. Pokiaľ dovolateľka namietala arbitrárnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, dovolací súd vyhodnotil rozhodnutia oboch súdov nižších inštancií v ich vzájomnej\njednote, pretože odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia (ktoré v spätosti s potvrdzovaným\nrozsudkom súdu prvej inštancie vytvára ich organickú, kompletizujúcu jednotu, keďže prvoinštančné\na odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok, m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09) sa\nvysporiadava so všetkými podstatnými odvolacími námietkami žalobkyne a ostatnými rozhodujúcimi\nskutočnosťami, obsahuje dostatočne jasnú odpoveď a vysvetlenie dôvodov, ktoré viedli k záveru o\nzamietnutí žaloby žalobkyne. Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ako vo veci rozhodol\nsúd prvej inštancie, skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu\nk prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých\nvyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení, a prečo rozhodnutie okresného súdu považuje\nza vecne správne, k čomu na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa aj ďalšie dôvody, najmä v reakcii a za\núčelom vysporiadania sa s podstatnými odvolacími námietkami žalobkyne. Z odôvodnenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu (body 4. až 13.), ako aj odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (body 1.\naž 14.), nevyplýva nedostatočnosť alebo nepresvedčivosť, ani absencia o skutkových a právnych\nzáveroch, či taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by\nbola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd\nsvoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, resp. svojvoľne (arbitrárne), a že pri rozhodovaní nezohľadnil\nodvolaciu argumentáciu dovolateľky.\n17.1. Dovolací súd tiež poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f) CSP, správnosť právnych\nzáverov, ku ktorým oba súdy nižšej inštancie dospeli, nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne právne\nposúdenie prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nezakladá (porovnaj judikáty R\n54/2012 a R 24/2017), tento právny záver považuje i ústavný súd za akceptovateľný (I. ÚS 61/2019). Ako\nvyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho\nsúdu, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, nestotožňuje, nemôže viesť k\nzáveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (I. ÚS 188/06), čo je v podstate\nprípad dovolateľky, keďže jej dovolanie v rozhodnom kopíruje jej odvolaciu argumentáciu založenú na\nnamietaní neúplných skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.\ne) a h) CSP).\n18. V súvislosti s dovolacími námietkami žalobkyne ohľadne odmietnutia jej návrhu na doplnenie\ndokazovania bez náležitého odôvodnenia (pozri bližšie bod 3.3. tohto rozhodnutia), obhliadky\nnehnuteľnosti súdom prvej inštancie, nesprávneho postupu okresného súdu ohľadom poučovacej\npovinnosť súdu a § 182 CSP (pozri bližšie bod 3.4. tohto rozhodnutia), dovolací súd vzhľadom na obsah\nspisu, najmä odvolanie žalobkyne, z ktorého vyplýva námietka žalobkyne, že súd ďalej nevykonal\nnavrhnutý dôkaz, a to vykonanie obhliadky predmetných nehnuteľností a získania skutkových\npoznatkov, napr. ich výmery, interiérového vybavenia, dispozičného charakteru, bonity pozemkov\nužívacej hodnoty a celkovej kvality bývania (pozri bod 2. rozhodnutia odvolacieho súdu), môže len\nkonštatovať, že žalobkyňa nedostatok náležitého odôvodnenia nevykonania dôkazu, nesprávneho\npostupu okresného súdu ohľadom poučovacej povinnosti a neumožnenia jej využiť práva v zmysle §\n182 CSP nenamietala v rámci odvolacieho konania vyvolaného jej odvolaním.Vo všeobecnosti totiž\nplatí, že dovolateľ nemôže opierať svoje dovolanie o procesné skutočnosti, ktoré už mohol a mal\nuviesť v priebehu odvolacieho konania. Dovolací súd tiež poznamenáva, že ani z obsahu zápisnice z\npojednávania (č. l. 62 a nasl. spisu) námietka nedostatku odôvodnenia uznesenia o zamietnutí návrhu na\nvykonanie obhliadky nevyplýva, splnomocnený zástupca žalobkyne nevzniesol na pojednávaní žiadne\nnávrhy na doplnenie zápisnice, ani námietky proti jej zneniu, či vedeniu pojednávania.\n18.1. Z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva, že\ndovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky dovolacie\nnávrhy už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty a návrhy\nodvolací súd riadne preskúmal, a či k nim zaujal správny právny záver. Dovolanie ako mimoriadny\nopravný prostriedok nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti\nvyčerpania riadnych opravných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen\nformálne, ale aj materiálne, teda vecne (argumentačne), čo znamená, že dovolateľ môže v mimoriadnom\nopravnom prostriedku (úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré namietal už v rámci riadneho\n\nopravného prostriedku, a ktoré boli meritórne posudzované odvolacím súdom v jeho neprospech (R\n73/2019).\n18.2. Ak potom žalobkyňa predmetné dovolacie námietky neuplatnila v odvolacom konaní v rámci\nochrany svojich práv, nemôže ich dovolací súd posudzovať pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP\na contrario), lebo inak by fakticky preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie, prípadne jeho procesný\npostup v konaní namiesto odvolacieho súdu, ktorý však na to nedostal príležitosť (obdobne tiež sp. zn.\n7Cdo/161/2019, 4Cdo/122/2020, 4Cdo/40/2019, 8Cdo/140/2018, 8Cdo/157/2018). Preto dovolací súd\nna uvedené námietky žalobkyne v súvislosti s vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP neprihliadol.\n19. Aj dovolateľkou namietaný nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie v podobe ňou\ntvrdenej prísne uplatnenej zásady sudcovskej koncentrácie vyjadrenej v § 153 CSP nepovažoval\ndovolací súd za spôsobilý založiť zmätočnostnú vadu podľa § 420 písm. f) CSP. Koncentrácia konania\npredstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania, tvorí funkčnú\na teleologickú jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania, a to s\nprincípom arbitrárneho poriadku (čl. 10 CSP). Zákonodarca vychádzal z názoru, že sudca so znalosťou\nkonkrétnej veci vie najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku\na prostriedkov procesnej obrany. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä\nskutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom\na hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by\nkonala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Ak strana nepredložila prostriedky\nprocesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí na ne prihliadnuť, pričom CSP\ndemonštratívnym výpočtom uvádza, že môže ísť napríklad o situáciu, ak by prihliadnutie na tieto\nprostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.\n19.1. V danom spore ide práve o tento prípad, keď žalobkyňa po podaní vyjadrenia žalovanej, ktorá\npoprela všetky skutkové tvrdenia uvádzané žalobkyňou v žalobe, ostala nečinná, nereagovala na\nuznesenie súdu z 26. októbra 2021, nečinná ostala aj po doručení predvolania na pojednávanie napriek\npoučeniu, aby pred pojednávaním urobila potrebné návrhy. Žalobkyňa podala návrh na obhliadku\nnehnuteľností až na pojednávaní dňa 23. februára 2022 po tom ako súd konštatoval, že v žalobe\nuplatňovaná suma titulom bezdôvodného obohatenia bola vyčíslená bez listinných dôkazov, na ktoré by\nsa mali jednotlivé čiastky odvolávať (pozri zápisnicu o pojednávaní č. l. 62 a nasl. spisu, aj bod 13. tohto\nrozhodnutia), pričom tento dôkaz mohla navrhnúť vykonať už skôr, napríklad po doručení uznesenia\nokresného súdu z 26. októbra 2021, doručení predvolania na pojednávanie, čo však neurobila, ostala\npasívna. Keďže žalobkyňa bola nečinná, návrh na vykonanie obhliadky neurobila včas, urobila ho až\nna pojednávaní dňa 23. februára 2022, sama sa tak pričinila o situáciu, že prihliadnutie na tento jej nie\nvčas učinený návrh súdom by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, preto aj so zreteľom na\npovinnosť súdu viesť pojednávanie tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s\nprihliadnutím na povahu konania a účel zákona (§ 179 ods. l CSP), nie je možné vyhodnotiť konanie\nsúdu, ktorý na návrh žalobkyne neprihliadol a zamietol ho, ako konanie v rozpore s procesným\npredpisom. Okresný súd nemal povinnosť vlastnou aktivitou nahrádzať nečinnosť strany sporu,\nktorá podala žalobu, niečo tvrdila a mala povinnosť to preukázať, takýto postup súdu by nebol ani\nv súlade s princípom rovnosti sporových strán (čl. 6 ods. l CSP), pretože v danom spore nejde o\nprípad zvýšenej ochrany strany sporu. Dovolací súd k tvrdeniu žalobkyne o prísne uplatnenej zásade\nsudcovskej koncentrácie tiež poznamenáva aj na margo jej pasivity, že zákonná úprava CSP rozlišuje\nzákonnú a sudcovskú koncentráciu konania, ktorú je strana v konaní povinná rešpektovať.\n20. K dovolacej námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP,\nresp. postupoval v rozpore s ním, dovolací súd odkazuje na súdny spis, poukazuje na zápisnicu o\npojednávaní, z ktorej obsahu vyplýva, že prvoinštančný súd na pojednávaní konanom dňa 23. februára\n2022 (č. l. 62 spisu) za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobkyne a právneho zástupcu žalovanej\npo vyvolaní veci vyhlásil uznesenie, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti žalobkyne a žalovanej,\nďalej súd zhrnul skutkový stav vo veci, konštatoval, že v žalobe bola vyčíslená suma uplatňovaná titulom\nbezdôvodného obohatenia bez listinných dôkazov, na ktoré by sa mali jednotlivé čiastky odvolávať,\nvyjadrili sa zástupcovia strán sporu, opakovane sa vyjadril splnomocnený zástupca žalobkyne aj s\nnávrhom na vykonanie dôkazu. Následne bol súdom oboznámený obsah spisu. Zástupcovia strán\nsporu k listinným dôkazom nemali žiadne pripomienky a neuviedli ďalšie návrhy na dokazovanie.\n\nPrvoinštančný súd potom uznesením zamietol návrh zástupcu žalovanej (správne má byť zástupcu\nžalobkyne, pozn. dovolacieho súdu) na vykonanie dôkazu/obhliadky nehnuteľností, uznesením vyhlásil\ndokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok vo veci. Dovolací súd k uvedenému poznamenáva, že\nz neho nevyplýva celkom naplnenie formálne predpísaného postupu súdu v zmysle § 181 ods. 2 CSP.\n20.1. Aj napriek vyššie uvedenej poznámke dovolací súd k predmetnej dovolacej námietke vychádzajúc\nzo svojej rozhodovacej praxe, ako aj rozhodnutí ústavného súdu, uvádza, že nie každé formálne\nnenaplnenie procesného predpisu, či doslovné nedodržanie formálne predpísaného procesného\npostupu súdu dosahuje intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces.\n20.1.1. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/167/2012 z 28. mája 2013 uviedol: „Striktné nedodržanie\npostupu podľa § 118 ods. 2 OSP (teraz § 181 ods. 2 CSP - pozn. dovolacieho súdu) zo strany súdu\n(spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za\nzhodné a ktoré zostali sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorou možno dovolanie\nv zmysle § 241 ods. 2 písm. b) OSP odôvodniť. Existencia tejto vady sama osebe však nezakladá\nzmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f) OSP.“\n20.1.2. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 2Obdo/56/2020 aj s poukazom na rozhodnutie ústavného\nsúdu sp. zn. IV. ÚS 16/2012 k postupu súdu prvej inštancie v rozpore s § 181 ods. 2 CSP uviedol, že\n„(...) V zásade platí, že postup súdu podľa § 181 ods. 2 CSP je pre strany sporu a ich zástupcov na\nzáklade uvedených úkonov predvídateľný a transparentný, avšak zároveň sa kladie väčší dôraz na\nzodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú aktivitu a transparentné substancovanie skutkových tvrdení\na dôkazných návrhov. (...) Ak samosudca citované zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden\npriamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok\npriznáva. Porušenie citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napr.\nv práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným\ndôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v prejednávanej\nveci vyplýva aj z obsahu zápisnice z pojednávania pred súdom prvej inštancie. Striktné nedodržanie\npostupu podľa § 181 ods. 2 CSP zo strany súdu, spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné\nskutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné, možno hodnotiť\nlen ako tzv. inú vadu konania, ktorá však sama osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je\nprocesnou vadou konania v zmysle § 420 písm. f) CSP,(...) cieľom § 181 ods. 2 CSP je zamerať\nprocesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas\nkonania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je cieľom zrýchliť a zjednodušiť\nkonanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala\nsa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo\nprávne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej\nprocesných práv. Z judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) vyplýva, že súd až v samotnom rozhodnutí\nvo veci, a nie v rámci postupu podľa § 118 ods. 2 OSP, vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa\nkonkrétnej prejednávanej veci (porovnaj aj uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/3/2016 z 22. marca 2017,\nuznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/211/2013).“\n20.1.3. Ústavný súd vo veci sp. zn. II. ÚS 366/2018 odmietol ústavnú sťažnosť ako zjavne\nneopodstatnenú, keď ani v ďalej uvedenom právnom závere Krajského súdu v Prešove nezistil\nporušenie namietaných práv: „Je pravdou, že prvoinštančný súd nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP.\nPrvoinštančný súd neuviedol stranám sporu počas konania ... ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami\nsporné, ktoré súd považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a taktiež neuviedol\nsvoje predbežné právne posúdenie veci. Opomenutie aplikácie § 181 ods. 2 CSP vydaním rozhodnutia\nvo veci samej sa konvaliduje. V rozhodnutí o veci samej prvoinštančný súd svoje názory oznámil, a tým\nzhojil tento procesný nedostatok a prípadné odňatie práva na spravodlivý súdny proces stranám sporu.\nPreto tento dôvod odvolací súd nepovažuje za dôvod, pre ktorý by bolo potrebné napadnutý rozsudok\nprvoinštančného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.“ (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n17Co/7/2017 z 23. januára 2018).\n20.2. K vyššie uvedenému dovolací súd dodáva, že CSP v ustanovení § 181 ods. 2 v podstatných\nrysoch prevzal úpravu priebehu pojednávania po prednesoch strán podľa § 118 ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení do 30. júna 2016. Podľa § 181 ods. 2 CSP, po úkonoch podľa\nodseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje\n\nza nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne\nposúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. Ak samosudca toto\nzákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej\nprocesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva. Porušenie citovaného ustanovenia teda\nžiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť\nprednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania\nzhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v posudzovanom spore vyplýva zo zápisnice o pojednávaní,\naj z obsahu audiozáznamu z pojednávania pred súdom prvej inštancie.\n20.3. Dovolací súd v nadväznosti na závery citované vo vyššie uvádzaných rozhodnutiach najvyššieho\na ústavného súdu akcentuje, že ustanoveniu § 237 písm. f) OSP korešponduje podľa novej právnej\núpravy ustanovenie § 420 písm. f) CSP, keď pojem ,,odňatie možnosti konať pred súdom“ sa\nnahradil pojmom ,,právo na spravodlivý proces“, čím právna úprava CSP precizuje podmienky\nprípustnosti dovolania z dôvodu zmätočnosti (mutatis mutandis sp. zn. 7Cdo/240/2020). Podobne aj\nv teraz posudzovanom spore podľa názoru dovolacieho súdu bola dovolateľkou namietaná vada\nkonvalidovaná v priebehu ďalšieho konania. Žalobkyňa sa o nosných záveroch, ktoré viedli\nk zamietnutiu jej žaloby nepochybne dozvedela z rozsudku súdu prvej inštancie vyhlásenom na\npojednávaní dňa 23. februára 2022 za prítomnosti jej splnomocneného zástupcu a následne z\nodôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku, ktorý jej bol riadne doručený a proti ktorému podala\nopravný prostriedok (odvolanie). Obranu žalobkyne cez inštitút ustanovenia § 181 ods. 2 CSP dovolací\nsúd preto nemohol akceptovať.\n21. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd uzavrel, že dovolateľka (žalobkyňa) neopodstatnene namietala\nnedostatky odôvodňujúce zmätočnostnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP a tým porušenie\njej práva na spravodlivý proces. Prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť z § 420 písm. f) CSP,\ndovolací súd preto jej dovolanie podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP odmietol pre neprípustnosť.\n22. Žalovaná bola v dovolacom konaní úspešná, preto jej dovolací súd na základe ustanovenia § 453\nods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalobkyni\nv plnom rozsahu.\n23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/118/2022", "guid": "85048d95-7d8d-4041-82e1-3997c8298739:2e800cd3-6be6-4dc4-babb-92e42c77e289", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}