{"guid": "dc2186c7-7114-4c1b-a63b-fc99b56e49c2:c5127889-b0e5-4fdf-b3cf-a1e27d76098e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5721200804.1", "spisova_znacka": "5Cdo/166/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/166/2023 z 28. 11. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2024, sp. zn. 5Cdo/166/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:5721200804.1", "identifikacne_cislo": "5721200804", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Kolcun", "sudca_id": 415, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-kolcun-415", "datum_vydania": "2024-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-61", "nazov": "§ 61 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-61", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-7.odsek-2", "nazov": "§ 7 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-61", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-62", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-7", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c5127889-b0e5-4fdf-b3cf-a1e27d76098e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5721200804.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:5721200804.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:5721200804.1/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/166/2023\n5721200804\n28. 11. 2024\nJUDr. Jozef Kolcun\nECLI:SK:NSSR:2024:5721200804.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ Ing. L. Y., nar. XX. XX. XXXX, T., T.C. XXX/XX,\n2/ Mgr. T. V.Á., nar. XX. XX. XXXX, X., X. XX, 3/ Ing. Y. T., nar. XX. XX. XXXX, Ž., T. XXXX/X, 4/ Doc.\nRNDr. L. T., nar. XX. XX. XXXX, W., X. XXXX/XX, 5/ Ing. T. J., nar. XX. XX. XXXX, Ž. - X., L. XXXX/\nX S., 6/ J. U., nar. XX. XX. XXXX, X. X. - K., R. XXXX/XX, 7/ T. T., nar. XX. XX. XXXX, P., P. XX, 8/\nPhDr. C. U., CSc., nar. XX. XX. XXXX, L., L. XX, 9/ Y. T., nar. XX. XX. XXXX, J., Y.V. XXXX/XX, 10/ Y.\nJ., nar. XX. XX. XXXX, Ž., Ž. XXX, 11/ O. Y., nar. XX. XX. XXXX, P., P.Č. XXX, 12/ Slovak Estate s.r.o.,\nBratislava, Tallerova 4, IČO: 50 050 907, zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária\nVASIĽ & partners, s.r.o., Košice, Žižkova 4D, IČO: 47 240 482, 13/ Y. W., nar. XX. XX. XXXX, P., P. XXX,\nproti žalovanej: P. V., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 10C/13/2021, o dovolaní žalobcu 12/\nproti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 29. júna 2023 sp. zn. 6Co/47/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalobcom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1.1. Okresný súd Martin (ďalej len „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) uznesením č. k.\n10C/13/2021-439 zo dňa 28. apríla 2023 zastavil konanie (výrok I.). Žalobcom nárok na náhradu trov\nkonania nepriznal (výrok II.).\n1.2. Súd prvej inštancie na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ až 13/ sa žalobou\ndomáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom parcelám registra „E“,\nevidovaným na mape určeného operátu ako parcelné číslo 486/1 výmera 1460 m2, druh pozemku orná\npôda, parcelné číslo 486/2 výmera 2377 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné číslo 486/3 výmera\n604 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné číslo 486/4 výmera 1081 m2, druh pozemku orná pôda,\nparcelné číslo 486/5 výmera 2012 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné číslo 486/101 výmera 84 m2,\ndruh pozemku orná pôda, parcelné číslo 486/201 výmera 176 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné\nčíslo 486/301 výmera 37 m2, druh pozemku orná pôda, parcelné číslo 486/401 výmera 71 m2, druh\npozemku orná pôda a parcelné číslo 486/501 výmera 676 m2, druh pozemku orná pôda. Súd prvej\ninštancie šetrením zistil, že list vlastníctva č. XXXX, k. ú. P., obec P., okres Martin je pokračovaním pkn\nvložky č. 220, k. ú. P.. V pkn vložke č. 220, k. ú. P. je pod radovým číslom B3 zapísaná P. T. V. (P. T., rod.\nV.), ktorá nadobudla spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných v časti A tejto pkn vložky\nna základe zápisu doručeného do pozemkovej knihy dňa 09. 08. 1901 pod č. d. XXXX. P. V. možno\nstotožniť s P. T.G., rodenou V., zapísanou v pkn vložke č. 92 pre k. ú. P., neskôr v pkn vložke č. 220 pre\nk. ú. P., ktorá je zároveň vedená aj ako G. (G.) v pkn vložke č. 268 pod radovým číslom B4. Súčasne súd\nprvej inštancie vychádzal z toho, že pozemky v pkn vložke č. 92 nadobudla P. T., rodená V., pod radovým\nčíslom B55 od T. V. kúpnou zmluvou č. d. XXXX/XXXX v podiele o veľkosti 30/90 a v časti C tejto vložky\npod radovým číslom C 39/ a C 40/ v rámci tej istej kúpnej zmluvy zriadila ťarchu v prospech rodičov T. a\nT. V., ktorá bola vymazaná pod radovým číslom C41 v roku 1901. Podľa rodičov T. a T. V. je tak možné\n\nžalovanú P. V. stotožniť s nebohou P. Č., predtým T., predtým G., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, zomr.\nXX. XX. XXXX, ktorej potomkami sú niektorí zo žalobcov. Jej dcérou je s najväčšou pravdepodobnosťou\nQ. T., rodená T.G. (T.), ktorá s manželom R. (R.) T. zriadila pre žalovanú právo doživotného bývania a\nchovania. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z rodného listu, ktorého odpis bol vyhotovený dňa 26.\n05. 2022 matričným úradom Mesto Žilina, vyplýva, že v knihe narodení matričného úradu Bytča, zv. II.A,\nročník 1856, strana 124 je zapísané, že dňa XX. XX. XXXX sa vo P. narodila P. V., ako dieťa rodičov T.\nV. (bez ďalších identifikačných údajov) a T. X. (bez ďalších identifikačných údajov). Z výpisu z Matriky\nzomrelých z roku XXXX vyplýva, že dňa XX. XX. XXXX zomrela P. Č., rodená V., vdova po zomr. H. (H.)\nČ., dcéra T. (T.) V. a T. (T.) X., narodená vo P., bytom vo P..\n1.3. Potom citujúc ust. § 61, § 62 a § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv platnom znení (ďalej len „CSP“) a ust. § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v\nplatnom znení (ďalej len „OZ“) súd prvej inštancie uzavrel, že dňom úmrtia žalovanej (XX. XX. XXXX)\nzanikla v zmysle ust. § 7 ods. 2 prvá veta OZ jej procesná subjektivita a v čase začatia konania už\nžalovaná procesnú subjektivitu nemala. Preto postupoval podľa ust. § 62 CSP a konanie zastavil. Čo sa\ntýka existujúceho majetku vedeného na stotožnenú žalovanú, je potrebné ohľadom tohto majetku začať\ndodatočné prejednanie dedičstva po nej.\n1.4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa ust. § 257 CSP a ich náhradu žalobcom\nnepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto dôvody súd prvej inštancie videl v skutočnosti, že\nžalobcovia sú jedinou stranou sporu s procesnou subjektivitou ku dňu začatia konania, a teda ich nárok\nna náhradu trov konania by nemal kto uspokojiť a v skutočnosti, že o práve žalovanej na náhradu trov\nkonania nie je možné uvažovať vzhľadom na nedostatok jej právnej subjektivity ku dňu začatia konania.\n2.1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 29. júna 2023 sp. zn. 6Co/47/2023\nuznesenie Okresného súdu Martin č. k. 10C/13/2021-439 zo dňa 28. apríla 2023 potvrdil (I. výrok) a\nžalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).\n2.2. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom\nrozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na ktorých rozhodnutie o\nzastavení konania založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre\nposúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236\nv spojení s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne,\npričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v\nodvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej\ninštancie (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum\nbol na základe zásady neúplnej apelácie v odvolacom konaní striktne vymedzený odvolacími dôvodmi\nformulovanými v podanom opravnom prostriedku (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd zároveň zdôraznil,\nže odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom (odvolacom) konaní nemá odpovedať na každú\nnámietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci\nvýznam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V dvojinštančnom súdnom\nkonaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací\nsúd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. Odvolací\nsúd sa tak v ďalšom v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP zaoberal žalobcom 12/ vymedzenými odvolacími\ndôvodmi, pričom dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.\n2.3. V kontexte s odvolacími námietkami žalobcu 12/ odvolací súd primárne poukázal na to, že do práva\nna spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/2004 zo dňa\n31. 08. 2004), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo\nv súlade s jej požiadavkami (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2004 zo dňa 03. 03. 2004).\nDo obsahu základného práva podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa\nust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/1997 zo\ndňa 19. 03. 1997 a sp. zn. II. ÚS 251/2003 zo dňa 17. 12. 2003). Posúdenie návrhu na vykonanie\ndokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov\n(§ 185 ods. 1 CSP) a nie strán sporu.\n2.4. Žalobca 12/ v odvolaní namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď konanie\nzastavil. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil podľa ust. § 62 CSP, a to vo väzbe\nna zistenie, že žalovaná strana dňa XX. XX. XXXX zomrela, z čoho v zmysle ust. § 61 CSP v spojení\n\ns ust. § 7 ods. 2 OZ vyvodil, že žalovaná nemá procesnú subjektivitu. Odvolací súd konštatoval, že\nz listín obsiahnutých v spise (na ktoré poukazoval aj súd prvej inštancie) vyplýva, že žalovaná strana\n(označená žalobcami 1/ až 13/ ako P. V.) zomrela dňa XX. XX. XXXX. Jednotlivé skutkové zistenia\nsúdu prvej inštancie, uvedené v napadnutom rozhodnutí, vyplývajú z listín zabezpečených súdom prvej\ninštancie, ako aj predložených samotnými žalobcami 2/, 3/ a 4/. Títo zároveň v podaní zo dňa 21.\n02. 2022 uviedli, že žalovaná bola ich prastarou matkou, matkou ich starej matky Q. T., rod. T. (zomr.\nniekedy v roku XXXX). Q.T. T., rod. T. bola matkou ich otca Y. T., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX.\nXXXX, ktorý bol ich otcom. V uvedenom kontexte tak neobstojí odvolací argument žalobcu 12/, že\nžalobcovia nemajú dostupné právne prostriedky, aby iniciovali dedičské konanie po nebohej žalovanej\nP. V.. Pokiaľ už došlo k dedičskému konaniu po žalovanej, žalobcovia môžu minimálne podať v zmysle\nust. § 211 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) podnet\nna dodatočné dedičské konanie o novoobjavenom majetku žalovanej (jej spoluvlastníckeho podielu\nna nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom sporu). Súčasne možno tiež konštatovať, že žalobcovia\n2/ až 4/ ako do úvahy prichádzajúci dedičia po žalovanej môžu podať návrh na dodatočné dedičské\nkonanie o novoobjavenom majetku žalovanej podľa ust. § 211 ods. 1 CMP. Pokiaľ žalobca 12/ namietal,\nže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24. 02. 2016, odvolací súd poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia. V\nodôvodnení sa udáva, že: „V záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k\npozemkom a i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý\nsa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a\nstratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus\nnakladania Slovenského pozemkového fondu 1. s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého\nmiesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe [podľa čl. I § 8 ods. 1 písm. c) zákona 180] a 2.\npozemkami, ktorých vlastník nie je známy [podľa písmena d) rovnakého ustanovenia]. Pre obe takéto\nkategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“ [tu por.\ni čl. I § 13 a § 16 ods. 1 písm. b) zákona 180]; pričom pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch),\nako aj pri pozemkoch, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností\nv súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak [čl.\nI § 16 ods. 1 písm. c) zákona 180] zákon priznáva na to určenej právnickej osobe (ktorou je práve\nSlovenský pozemkový fond) oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými\norgánmi verejnej správy (čl. I § 16 ods. 2 zákona 180). Priblížená právna konštrukcia podľa názoru\ndovolacieho súdu spôsobuje udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu\npresne označeného (a i v žalobe či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom\nidentifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície\nz ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm. c) zákona 180, teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že\nexistujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli)\na znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s\ntakýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich\nnehnuteľného majetku). Takéto označenie ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov,\nktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je\njeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho\nkonania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z\npodmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho\nďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces. Je\ntotiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež tzv. notorietou (tu por. i §\n121 O. s. p.), že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva\na povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide takpovediac ruku v ruke i nedostatok spôsobilosti\nbyť účastníkom konania a ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia konania (na rozdiel od úmrtia\nfyzickej osoby, či zániku osoby právnickej až v jeho priebehu, za určitých okolností reparovateľných\npostupmi podľa § 107 O. s. p.), vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho\nkonania nejde napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu\nmusí dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania (podľa § 19 a § 104\nods. 1 vety prvej O. s. p.). Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí len druhové pomenovanie\noznačenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade,\nnapr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ..., zast. Slovenským pozemkovým\nfondom ...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka\nmenom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom, ...“.“ Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie konal a\nrozhodol plne v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24. 02. 2016,\n\nkeď žalovanú, ktorej úmrtie pred začatím konania v súdenej sporovej veci bolo bezpečne preukázané,\nnemožno považovať za nezisteného vlastníka v zmysle ust. § 13 ods. 1 v spojení s ust. § 8 ods. 1\npísm. c) zákona č. 180/2015 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom\nv platnom znení.\n2.5. Žalobca v ďalšom argumentoval rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/94/2022 zo dňa\n29. 03. 2023 odkazujúcim na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15. 04.\n2019 (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/238/2021 zo dňa 28. 02. 2022), v zmysle\nktorého pojem „nezistený vlastník“ je právna fikcia osoby, ktorej bola zákonom priznaná procesnoprávna\nsubjektivita. Procesnoprávna subjektivita je priznaná aj fyzickým osobám (nezisteným vlastníkom), u\nktorých možno vzhľadom na dátum ich narodenia logicky predpokladať, že už nežijú (ich spôsobilosť\nmať práva a povinnosti zanikla). Zákon vytvorením fikcie ich pretransformoval do samostatného\nprocesnoprávneho subjektu (nezisteného vlastníka), pri ktorom sa naďalej uvádza meno a priezvisko.\nPrávna úprava vychádza z princípu, že procesnoprávna subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže\npodľa ust. § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak\nlen ten, komu ju zákon priznáva. Fikcia nezisteného vlastníka umožňuje procesnoprávne zabezpečiť\nidentitu vlastníckeho vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti a zachovať veľkosť spoluvlastníckych podielov\nzapísaných v katastri nehnuteľností. Súčasne umožňuje zabezpečovať procesnoprávnu existenciu\nnezisteného vlastníka ako subjektu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Je však zrejmé, že\nžalobcovia 2/ až 4/ mali s najväčšou pravdepodobnosťou ešte pred podaním žaloby vedomosť o tom,\nže žalovaná pred podaním žaloby zomrela, keďže sú jej príbuzní v priamom rade. Túto vedomosť\nmali však nepochybne ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Ako uviedol Najvyšší súd SR v\nuznesení sp. zn. 7Cdo/238/2021 zo dňa 28. 02. 2022 fikcia subjektivity nezisteného vlastníka však trvá\niba do okamihu, kedy nezisteného vlastníka možno na základe vykonaných dôkazov (spravidla rodné\nlisty a úmrtné listy prípadne ďalšie verejné listiny) jednoznačne identifikovať a konštatovať zistenie jeho\nsubjektivity ako fyzickej osoby. Žalobcovia však ani po zistení skutočnosti, že žalovaná dňa XX. XX.\nXXXX zomrela procesne nereagovali a ani v odvolacom konaní neupravili označenie žalovanej strany, a\nto ani ako nezistení právni nástupcovia po žalovanej (k argumentácii žalobcu 12/ s odkazom na rozsudok\nOkresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 6C/48/2018 zo dňa 05. 02. 2019). Odvolací súd vzhľadom na\nvyššie uvedené neakceptoval ani argument žalobcu 12/, že namietaným postupom súdu prvej inštancie\ndošlo k odmietnutiu spravodlivosti, resp. k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Žiada sa dodať,\nže v prípade prejednania spoluvlastníckeho podielu označenej žalovanej v dedičskom konaní, môže\nmedzi žalobcami a dedičmi označenej žalovanej dôjsť k dohode o zrušenie a vyporiadanie dotknutého\npodielového spoluvlastníctva, a to bez akejkoľvek ingerencie súdu.\n2.6. Pokiaľ žalobca 12/ napadol uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II., odvolací súd konštatuje,\nže žalobca vo vzťahu k tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie neuviedol žiadnu odvolaciu\nargumentáciu. Preto odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi mohol preskúmať napadnuté uznesenie\nsúdu prvej inštancie vo výroku II. len v kontexte jeho posúdenia s vecnou správnosťou výroku I., teda\nako závislý výrok podľa ust. § 379 písm. a) CSP. V nadväznosti na doposiaľ uvedené odvolací súd,\nkonštatujúc nenaplnenie žalobcom 12/ namietaných odvolacích dôvodov, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP\nnapadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o náhrade trov\nkonania ako vecne správne potvrdil.\n2.7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP\npri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia 1/ až 13/ ako nútení spoločníci (§ 78\nCSP) boli v odvolacom konaní v celom rozsahu neúspešní a žalovaná strana by tak mala mať právo\nna náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže však priznanie náhrady trov konania\nžalovanej logicky vylučuje nedostatok jej procesnej subjektivity, odvolací súd o trovách odvolacieho\nkonania rozhodol tak, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n3.1. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca 12/ (ďalej aj „dovolateľ) dovolanie, v ktorom žiadal,\naby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.\nPrípustnosť dovolania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) argumentujúc tým, že\nnesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu i súdu prvej inštancie mu bolo znemožnené, aby\nuskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n3.2. V odôvodnení dovolania namietal, že k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces došlo,\nnesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie v spojení s postupom súdu odvolacieho, keď\nkonanie vo veci samej bolo zastavené, bez toho, že by predtým súd prvej inštancie vyzval žalobcov\nna odstránenie vád žaloby, taktiež v tom, že rozhodnutiami súdov bolo vylúčené zastúpenie žalovanej\nSlovenským pozemkovým fondom, aj napriek zákonnému ustanoveniu o zastupovaní nezistených\n\nvlastníkov Slovenským pozemkovým fondom, pričom taktiež bolo vylúčené zastúpenie žalovanej\nSlovenským pozemkovým fondom, aj napriek tomu, že na liste vlastníctva je žalovaná zastúpená\nSlovenským pozemkovým fondom. Žalobca v 12. rade sa nestotožnil s právnym odôvodnením\nodvolacieho súdu, ktorý vylúčil v predmetnom prípade zastúpenie Slovenským pozemkovým fondom.\nPodľa názoru žalobcu, z judikatúry Najvyššieho súdu SR a tiež judikatúry krajského súdu a okresných\nsúdov, zastúpenie Slovenským pozemkovým fondom sa má vzťahovať nielen na prípady, ak ide o\nneznámeho vlastníka, ale tiež na prípady, ak ide o nezisteného právneho nástupcu ostatného pozemno\n- knižného vlastníka. Ak by aj žalobcovia chceli podať návrh na súd na dodatočné prejednanie dedičstva,\nnevedeli by kvalifikovaným spôsobom označiť poručiteľku, po ktorej by navrhovali vykonať dodatočné\nprejednanie dedičstva, tak ako uviedol súd I. inštancie a aj odvolací súd. Žalobcovia nedisponovali\núdajmi o žalovanej. Tieto údaje boli zistené až súdom, na základe rozsiahleho zisťovania z príslušných\nmatrík. Žalobca v 12. rade tak zotrval na svojich tvrdeniach, že žalobcovia nemali legálnu možnosť\ndomôcť sa uskutočnenia dodatočného dedičského konania. Žalobcovia vychádzali pri podaní žaloby\nnapokon aj z toho, že žalovaná je evidovaná aj na príslušnom liste vlastníctva ako neznámy vlastník\na priamo na príslušnom liste vlastníctva je evidovaná správa SPF. Žalobcovia tak verili v platnú\nkatastrálnu evidenciu štátu. SPF v priebehu súdneho konania ani nenamietal zastúpenie žalovanej v\ntomto sporovom konaní, teda uvedená skutočnosť medzi stranami nebola sporná. Výklad, že SPF môže\nzastupovať nezisteného vlastníka len v prípade, ak by šlo o vlastníka neznámeho, ale žijúceho, je v\nrozpore s princípom zákazu odmietnutia spravodlivosti denegatio iustitiae. Vzhľadom na vyššie uvedené,\nnesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, a tiež dovolacieho súdu, keď žalobcov nevyzvali na\nodstránenie vád žaloby - doplnenie označenia: „neznámy právny nástupca nezisteného vlastníka s\nmenom a priezviskom; zákonné zastúpený Slovenským pozemkovým fondom“, žalobcov neoboznámil\ns okruhom dedičov konania, ktorí by mohli byť právnymi nástupcami žalovanej, hoc v predmetnej veci\nvykonal šetrenie na príslušnom matričnom úrade - nezabezpečil žalobcom priestor pre to, aby sa predišlo\nzastaveniu konania, čím došlo k tomu, že vec nebola prejednaná, hoc prejednaná mohla a mala byť,\nteda žalobcom neumožnil odstránenie vád žaloby a bez ďašieho konanie meritórne zastavil, a týmto\nnesprávnym procesným postupom súdu, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces žalobcov, čo\nindikuje a preukazuje dôvodnosť žalobcom v 12/ uvádzaného dovolacieho dôvodu, podľa § 420 písm.\nf) CSP.\n3.3. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie\nKrajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/47/2023 zo dňa 29. 6. 2023 a taktiež uznesenie Okresného\nsúdu Martin sp. zn. 10C/13/2021 zo dňa 28. 4. 2023 a vrátil vec Okresnému súdu Martin na ďalšie\nkonanie. Zároveň navrhol aby Najvyšší súd SR zaviazal žalovaného nahradiť trovy dovolacieho konania\ndovolateľovi v plnej výške.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalobcu 12/ je potrebné\nv zmysle § 448 CSP zamietnuť.\n5. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n6. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n7. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým\nspôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).\nV dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ\nvymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n11. Z hľadiska obsahového (§ 124 ods. 1 CSP) žalobca 12/ namietal, že k porušeniu jeho práva na\nspravodlivý proces došlo, nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie v spojení s postupom\nsúdu odvolacieho, keď konanie vo veci samej bolo zastavené, bez toho, že by predtým súd prvej\ninštancie vyzval žalobcov na odstránenie vád žaloby, taktiež v tom, že rozhodnutiami súdov bolo\nvylúčené zastúpenie žalovanej Slovenským pozemkovým fondom, aj napriek zákonnému ustanoveniu\no zastupovaní nezistených vlastníkov Slovenským pozemkovým fondom, pričom taktiež bolo vylúčené\nzastúpenie žalovanej Slovenským pozemkovým fondom, aj napriek tomu, že na liste vlastníctva je\nžalovaná zastúpená Slovenským pozemkovým fondom.\n12. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom\nsvojvoľného postupu, a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n13. V súvislosti s námietkou dovolateľa uvedenou v bode 11 tohto rozhodnutia, dovolací súd poukazuje\nna ustanovenie § 61 CSP, v zmysle ktorého procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a\npovinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa ustanovenia § 62 CSP ak strana nemá procesnú\nsubjektivitu, súd konanie zastaví. Procesná subjektivita predstavuje takú procesnú podmienku, ktorej\nneexistencia tvorí spravidla neodstrániteľnú vadu konania. V konkrétnostiach však treba rozlišovať, či\nstrana nemá procesnú subjektivitu od samého začiatku konania, alebo ju v priebehu konania stratí.\nUstanovenie § 62 normatívne pokrýva tie situácie, ak strana nedisponuje procesnou subjektivitou od\nsamotného začiatku konania. Situácie, keď strana sporu procesnou subjektivitou disponovala, avšak v\npriebehu konania ju stratila, normatívne pokrývajú ustanovenia § 63 až 66 CSP. Ak súd zistí, že strana\nsporu nedisponuje procesnou subjektivitou v čase začatia konania, indikuje tzv. neodstrániteľnú vadu\nkonania, ktorej následkom je obligatórne zastavenia konania.\n13.1. V občianskoprávnych vzťahoch majú spôsobilosť byť účastníkom konania predovšetkým fyzické\nosoby [ich spôsobilosť vzniká narodením a zaniká smrťou (§ 7 ods. 1 a 2 OZ)].\n\n14. Z obsahu spisu vzhľadom na bod 16 -18 rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvej\ninštancie napadnutým uznesením konanie zastavil podľa ust. § 62 CSP, a to vo väzbe na zistenie, že\nžalovaná strana dňa XX. XX. XXXX zomrela, z čoho v zmysle ust. § 61 CSP v spojení s ust. § 7 ods. 2\nOZ vyvodil, že žalovaná nemá procesnú subjektivitu. Odvolací súd konštatoval, že z listín obsiahnutých\nv spise (na ktoré poukazoval aj súd prvej inštancie) vyplýva, že žalovaná strana (označená žalobcami 1/\naž 13/ ako P. V.) zomrela dňa XX. XX. XXXX. Jednotlivé skutkové zistenia súdu prvej inštancie, uvedené\nv napadnutom rozhodnutí, vyplývajú z listín zabezpečených súdom prvej inštancie, ako aj predložených\nsamotnými žalobcami 2/, 3/ a 4/. Títo zároveň v podaní zo dňa 21. 02. 2022 uviedli, že žalovaná bola\nich prastarou matkou, matkou ich starej matky Q. T., rod. T. (zomr. niekedy v roku XXXX). Q. T., rod. T.\nbola matkou ich otca Y. T., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, ktorý bol ich otcom.\n14.1. Vzhľadom na uvedené dovolací súd konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie konanie zastavil\na odovolací súd potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie za vecne a právne správne, keď v závere\nkonštatoval, že „neobstojí odvolací argument žalobcu 12/, že žalobcovia nemajú dostupné právne\nprostriedky, aby iniciovali dedičské konanie po nebohej žalovanej P. V.. Pokiaľ už došlo k dedičskému\nkonaniu po žalovanej, žalobcovia môžu minimálne podať v zmysle ust. § 211 ods. 2 zákona č.\n161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) podnet na dodatočné dedičské konanie\no novoobjavenom majetku žalovanej (jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, ktoré boli\npredmetom sporu). Súčasne možno tiež konštatovať, že žalobcovia 2/ až 4/ ako do úvahy prichádzajúci\ndedičia po žalovanej môžu podať návrh na dodatočné dedičské konanie o novoobjavenom majetku\nžalovanej podľa ust. § 211 ods. 1 CMP“, dovolacia námietka žalobcu 12/ nie je dôvodná.\n14.2. Dovolací súd zdôrazňuje vzhľadom na v súhrne vyššie obsiahlo uvedené, že súd prvej inštancie\nv spojitosti s rozhodnutím odvolacieho súdu aplikovali správny procesný postup v súlade so zákonnými\nustanoveniami, ich rozhodnutie je vecne a právne správne a dostatočne odôvodnené, pričom na\npredmetnú námietku nebolo potrebné dať širšiu odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie, a taktiež nie inú odpoveď ako nesprávne namietal žalobca v dovolaní.\n14.3. Pokiaľ dovolateľ namietal, že rozhodnutiami súdov bolo vylúčené zastúpenie žalovanej\nSlovenským pozemkovým fondom, aj napriek zákonnému ustanoveniu o zastupovaní nezistených\nvlastníkov Slovenským pozemkovým fondom, pričom taktiež bolo vylúčené zastúpenie žalovanej\nSlovenským pozemkovým fondom, aj napriek tomu, že na liste vlastníctva je žalovaná zastúpená\nSlovenským pozemkovým fondom, čím sa stalo rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, dovolací súd\npoukazuje na bod 19 a 20 rozhodnutia súdu odvolacieho, v zmysle ktorého konštatoval nasledovné: „Je\nteda zrejmé, že súd prvej inštancie konal a rozhodol plne v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24. 02. 2016, keď žalovanú, ktorej úmrtie pred začatím konania v súdenej\nsporovej veci bolo bezpečne preukázané, nemožno považovať za nezisteného vlastníka v zmysle ust.\n§ 13 ods. 1 v spojení s ust. § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 180/2015 Z. z. o niektorých opatreniach\nna usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom znení.“ ...Procesnoprávna subjektivita je priznaná\naj fyzickým osobám (nezisteným vlastníkom), u ktorých možno vzhľadom na dátum ich narodenia\nlogicky predpokladať, že už nežijú (ich spôsobilosť mať práva a povinnosti zanikla). Zákon vytvorením\nfikcie ich pretransformoval do samostatného procesnoprávneho subjektu (nezisteného vlastníka), pri\nktorom sa naďalej uvádza meno a priezvisko. Právna úprava vychádza z princípu, že procesnoprávna\nsubjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže podľa ust. § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má\nspôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Fikcia nezisteného vlastníka\numožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu vlastníckeho vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti a\nzachovať veľkosť spoluvlastníckych podielov zapísaných v katastri nehnuteľností. Súčasne umožňuje\nzabezpečovať procesnoprávnu existenciu nezisteného vlastníka ako subjektu vlastníckeho práva v\nkatastri nehnuteľností. Je však zrejmé, že žalobcovia 2/ až 4/ mali s najväčšou pravdepodobnosťou\nešte pred podaním žaloby vedomosť o tom, že žalovaná pred podaním žaloby zomrela, keďže sú\njej príbuzní v priamom rade. Túto vedomosť mali však nepochybne ešte pred vydaním napadnutého\nrozhodnutia. Ako uviedol Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 7Cdo/238/2021 zo dňa 28. 02. 2022\nfikcia subjektivity nezisteného vlastníka však trvá iba do okamihu, kedy nezisteného vlastníka možno\nna základe vykonaných dôkazov (spravidla rodné listy a úmrtné listy prípadne ďalšie verejné listiny)\njednoznačne identifikovať a konštatovať zistenie jeho subjektivity ako fyzickej osoby. Žalobcovia však ani\npo zistení skutočnosti, že žalovaná dňa XX. XX. XXXX zomrela procesne nereagovali a ani v odvolacom\nkonaní neupravili označenie žalovanej strany, a to ani ako nezistení právni nástupcovia po žalovanej (k\nargumentácii žalobcu 12/ s odkazom na rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 6C/48/2018 zo\ndňa 05. 02. 2019). Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzatvára, že i predmetná námietka dovolateľa\nneobstojí ako dôvodná.\n\n15. Obsah spisu vedeného v preskúmavanej veci v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľa, že\nodvolací súd v spojitosti so súdom prvej inštancie procesným postupom porušil právo dovolateľa na\nspravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 CSP. Odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným\nspôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním\na rozhodnutím súdu prvej inštancie, nemožno považovať za neodôvodnený alebo priečiaci sa zneniu\nzákona. Podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu náležitosti v\nzmysle § 393 CSP. Ako už bolo uvedené vyššie, za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP\nnemožno považovať to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv žalobcu 12/.\n16. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie dovolateľa uplatnené podľa ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP zamietol ako nedôvodné (§ 448 CSP).\n17. Aplikujúc zásadu úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 v spojení s § 453 ods. 1 CSP) nárok na náhradu\ntrov dovolacieho konania v dovolacom konaní žalobcom nevznikol.\n18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/47/2023", "guid": "b688740d-ea98-4df7-8bce-e4512e068764:bfdb91ba-5aad-4e88-b352-444dd7058548", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e9000562-61e9-417d-9721-58814b886a61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.187.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 187/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 187/2025 z 26. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.187.2025.1"}, {"guid": "ff6e5e5a-5c90-4787-88bc-5b842ba9cab2:d7a8e46f-a2ec-4cb2-9a81-2991033224ef", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4325203108.1", "spisova_znacka": "11Co/95/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/95/2025 z 22. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-04-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4325203108.1"}]}