{"guid": "442ebd96-a09c-4f1f-8757-f128e128447e:befc6c16-1cc2-4d6c-b99b-289c0b5262e3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5720200137.1", "spisova_znacka": "8Cdo/34/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/34/2023 z 25. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2024, sp. zn. 8Cdo/34/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:5720200137.1", "identifikacne_cislo": "5720200137", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Miroslav Šepták", "datum_vydania": "2024-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-120.odsek-1", "nazov": "§ 120 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-120.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-123", "nazov": "§ 123 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-123", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-123"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-124", "nazov": "§ 124 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-124", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "nazov": "§ 126 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-126"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-120", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-123", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-124", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-126", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/befc6c16-1cc2-4d6c-b99b-289c0b5262e3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5720200137.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:5720200137.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:5720200137.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/34/2023\n5720200137\n25. 09. 2024\nMgr. Miroslav Šepták\nECLI:SK:NSSR:2024:5720200137.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a\nsudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobcu D. A., narodeného\nXX. T. XXXX, bytom L. XX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou AK JUDr. Repáň a partneri,\ns. r. o., Martin, M. R. Štefánika 25, IČO: 50 711 776, proti žalovaným 1/ D.. F. F., narodenému XX.\nT. XXXX, L. XXX, 2/ D.. Q. F., narodenej XX. Q. XXXX, L. XXX, obaja zastúpení advokátkou JUDr.\nSabinou Hodoňovou, PhD., Žilina, Mariánske námestie 31, o uloženie povinnosti odstrániť drenážnu\nrúru, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 6C/3/2020, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti\nrozsudku Krajského súdu v Žiline z 25. januára 2023 sp. zn. 7Co/119/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým rozsudkom podľa § 388 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zmenil zamietajúci rozsudok Okresného súdu Martin\n(ďalej len „súd prvej inštancie“ resp. „prvoinštančný súd“) z 15. marca 2022 č. k. 6C/3/2020-317 tak,\nže „...žalovaní 1/, 2/ (ďalej aj „žalovaní“) sú povinní na parcele nachádzajúcej sa v katastrálnom území\nL., ktorá je na Okresnom úrade Martin, odbore katastrálnom zapísaná na LV č. XX a ktorá je označená\nako parcela registra „C“, CKN parcela č. XXX/XX - orná pôda o výmere 2 550 m2 odstrániť osadenú\ndrenážnu rúru v rozsahu lokalizovanom vo vytyčovacom náčrte č. XX/XXXX, vyhotovenom D.. P. E.,\nŠ. C. XXXX/XX, Q. zo dňa 10. mája 2021, ktorý bol autorizačne overený D.. P. E. dňa 10. mája 2021,\nv miestach tohto vytyčovacieho plánu označených od bodu 105 cez bod 106 do bodu 107, všetko vo\nvzdialenosti 14 cm od vonkajšej hrany betónového plotu žalovaných po celej takto vytýčenej ploche a\nnásledne po odstránení tejto rúry uviesť pozemok do pôvodného stavu, a to do 15 dní od právoplatnosti\nrozsudku. Vytyčovací náčrt D.. P. E. a vytýčenie hraníc medzi pozemkami CKN parc. č. XXX/XXX, XXX/\nXX T. XXX/XX Č.. XX/XXXX, vyhotovený 10. mája 2021 D.. P. E., autorizačne overený 10. mája 2021 D..\nP. E., je súčasťou rozsudku (výrok I.); žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu (výrok II.)“.\n1.1 V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na podklade výsledkov vykonaného\ndokazovania dospel k záveru, že drenážna rúra odstránenia ktorej sa žalobca domáhal je osadená vo\nvzdialenosti 0,10 m od definovanej hranice medzi pozemkami zohľadňujúc právnymi predpismi dovolenú\nodchýlku v triede presnosti T=3. Konštatoval,\nže oplotenie vrátane drenážnej rúry nezasahuje do\nvlastníctva žalobcu ani len čiastočne. Medzi stranami nebolo sporné, že drenážna rúra bola osadená\nzároveň s výstavbou oplotenia betónového múrika, čo bolo potvrdené aj žalobcom, ktorý bol prítomný\npri výstavbe plota a osadenia drenážnej rúry. Prvoinštančný súd zároveň uzavrel, že drenážnu rúru je\n\nnutné považovať za súčasť oplotenia, tvorí s oplotením vec jedinú, je s ním podrobená jednotnému\nprávnemu režimu, to znamená, že nie je možné samostatne určovať, že oplotenie je na pozemku vo\nvlastníctve žalovaných, avšak drenážna rúra je už na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Oplotenie vrátane\ndrenážnej rúry je vybudované v rámci dovolenej odchýlky 0,24 m v triede presnosti T=3. Po právnej\nstránke poukázal na ustanovenia § 120 ods. 1, § 123, § 124 a § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). O nároku na\nnáhradu trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a úspech\nžalovaných v spore.\n2. Odvolací súd v odôvodnení zmeňujúceho rozsudku uviedol, že po preskúmaní veci a zopakovaní\ndokazovania oboznámením listinných dôkazov dospel k záveru, že prvoinštančný súd síce vykonal\nvo veci dostatočné dokazovanie, avšak nedospel k správnym skutkovým zisteniam a následne vec\nnesprávne právne posúdil.\n2.1. Na základe výsledkov zopakovaného dokazovania odvolací súd zistil, že za hranicu susedných\npozemkov oddeľujúcu pozemok žalobcu od pozemkov žalovaných 1/, 2/ je potrebné v zmysle protokolu\no vytýčení hranice pozemkov a Vytyčovacieho náčrtu č. XX/XXXX vyhotoveného D.. P. E. dňa 10.\nmája 2021 považovať existujúci plot medzi oboma susediacimi pozemkami. V konaní bolo nesporne\npreukázané, že drenážna rúra bola žalovanými umiestnená na pozemku žalobcu, parcele CKN č. XXX/\nXX, ako bola lokalizovaná vo Vytyčovacom náčrte č. XX/XXXX vyhotovenom D.. P. E.. Zo záverov\nznaleckého posudku č. 15/2021 zo dňa 9. novembra 2021 v spojení s dodatkom zo dňa 12. novembra\n2021 vypracovaného D.. T. Š. vyplynulo, že drenážna rúra je v celom rozsahu umiestnená na parcele\nCKN č. XXX/XX vo vzdialenosti 0,12 a 0,10 metrov od vlastníckej hranice. V kontexte uvedeného\na s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o\nzápisoch vlastníckych a iných práv,v znení zmien a doplnkov (ďalej aj „katastrálny zákon“) odvolací\nsúd považoval za zmätočné akékoľvek úvahy vyslovené v znaleckom posudku č. 9/2021 z 8. augusta\n2021 znalcom D.. F. Q. o tom, že pokiaľ sú lomové body definované v triede presnosti T=3 v zmysle\nVyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z. ktorou sa\nvykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise\nvlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „vyhláška č. 461/2009 Z. z.“) všetky prvky oplotenia a jeho súčasti vybudované do vzdialenosti\n0,24 metra od jestvujúceho oplotenia smerom k pozemku parc. č. XXX/. nezasahujú do tejto parcely\na že do vzdialenosti 24 cm od vonkajšej hrany oplotenia sa môžu prvky považovať za vybudované\nna pozemkoch žalovaných CKN č. XXX/XX a XXX/XXX. V predmetnej právnej veci hranica medzi\npozemkami bola vytýčená D.. P. E. a zaznamenaná do protokolu o vytýčení hranice pozemku a\nVytyčovacieho náčrtu č. XX/XX. V intenciách tohto vytýčenia vlastnícku hranicu medzi pozemkami\nžalobcu a žalovaných tvorí vybudované oplotenie. Ak bolo v konaní preukázané, že drenážna rúra bola\nžalovanými umiestnená za jestvujúce oplotenie - vlastnícku hranicu oddeľujúcu pozemky žalovaných od\npozemku žalobcu možno ustáliť, že bola umiestnená na pozemku žalobcu a žalovaní tak neoprávnene\nzasiahli do jeho vlastníctva. Odvolací súd vychádzal z toho, že pokiaľ bola medzi pozemkami žalovaných\na žalobcu oboma stranami uznaná vlastnícka hranica, oddeľujúca susedné pozemky, všetko, čo je\nvybudované, resp. umiestnené za touto vlastníckou hranicou, je umiestnené na cudzom pozemku. Na\nrozdiel od prvoinštančného súdu odvolací súd drenážnu rúru nepovažoval za súčasť vybudovaného\noplotenia. Drenážnu rúru možno funkčne aj technicky oddeliť a jej odstránením nedôjde k ohrozeniu\nfunkčnosti ani trvácnosti základov oplotenia. Jej odstránením nedôjde k znefunkčneniu oplotenia ani\njeho znehodnoteniu. Na podklade vyššie uvedených skutočností odvolací súd žalobe žalobcu vyhovel.\nPo právnej stránke poukázal na ustanovenia § 120 ods. 1, § 123, § 124 a § 126 ods. 1 a § 128 ods.\n1 a 2 Občianskeho zákonníka.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu žalovaní (ďalej aj „dovolatelia“) podali dovolanie,\nprípustnosť ktorého odôvodňovali z dôvodov podľa § 420 písm. f) a 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP, t. j.\nz dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu a inej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte\nvyriešená nebola.\n\n3.1. V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP žalovaní namietali prekvapivosť\nrozhodnutia odvolacieho súdu, čím im bolo odňaté právo konať pred súdom. V podrobnostiach uviedli,\nže odvolací súd po svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí\nzmenil svoj skorší názor. Pokiaľ ale chcel aplikovať na vec ustanovenia, ktoré pri doterajšom rozhodovaní\nneboli použité (§ 3 ods. 2 katastrálneho zákona a súčasne § 128 Občianskeho zákonníka), mal žalobcu\nvyzvať v zmysle § 382 CSP, aby sa k možnému použitiu týchto nových ustanovení vyjadril. Prekvapivým\nje aj záver odvolacieho súdu v bode 24 napadnutého rozhodnutia o tom, že drenážnu rúru možno\nfunkčne aj technicky oddeliť a jej odstránením nedôjde k ohrozeniu funkčnosti ani trvácnosti základov\noplotenia a jej odstránením nedôjde k znefunkčneniu oplotenia ani jeho znehodnoteniu, pokiaľ ani jedna\nzo strán sporu takéto tvrdenia neprodukovala. Vytváraním vlastných skutkových záverov nemajúcimi\npodklad ani v tvrdeniach strán sporu ani vo vykonanom dokazovaní v prospech žalobcu, odvolací súd\nznemožnil žalovaným, aby uplatňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces. Žalovaní namietali aj nevykonateľnosť napadnutého rozsudku, keďže výrok\nrozhodnutia odkazuje na vytyčovací plán. Prílohou rozsudku je však vytyčovací náčrt a ten drenážnu\nrúru žiadnym spôsobom nelokalizuje. Vytyčovací náčrt č. 68/2021 bol vyhotovený za účelom vytýčenia\nhraníc medzi pozemkami CKN p. č. XXX/XXX, XXX/XX a XXX/XX nachádzajúcimi sa v katastrálnom\núzemí L. a nie za účelom lokalizácie drenážnej rúry.\n3.2. Ako ďalšie dovolacie dôvody žalovaní uviedli ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP a § 421 ods. 1\npísm. b) CSP. Namietaný odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu videli s poukazom\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. augusta 2022 sp. zn. 7Cdo/297/2021 v tom,\nže súdy nižších inštancií na prejednávanú vec neaplikovali ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka.\nDovolatelia bližšie uviedli, že odvolací súd v napadnutom rozsudku pri určovaní povinnosti žalovaných\nodstrániť drenážnu rúru z pozemku žalobcu, ktorá je navyše umiestnená pod betónovým plotom, ktorý\npostavili žalovaní na vlastné náklady, vychádzal z ustanovení § 123 - 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\nV danom prípade bolo potrebné ale aplikovať § 135c Občianskeho zákonníka a nie § 126 Občianskeho\nzákonníka. Plot je v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka stavbou a žalobca sa mohol a mal proti\nžalovaným ako domáhať ochrany na súde podľa § 135c Občianskeho zákonníka, ktorý sa aplikuje na\nstavby ako nehnuteľnosti a nie režimu podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý sa aplikuje na\nvypratanie ostatných nehnuteľných vecí. Na podporu správnosti prezentovaných argumentov žalovaní\npoukázali na rozhodnutie Nejvyššího soudu České republiky zo 4. novembra 2003 sp. zn. 22 Cdo\n1308/2003 a stanoviská odbornej literatúry (komentára Eurokódex). V súvislosti s dovolacím dôvodom\npodľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalovaní formulovali viacero právnych otázok, od vyriešenia ktorých\npodľa ich presvedčenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a síce 1/„či je zásahom do susediaceho\npozemku vybudovanie drenážnej rúry umiestnenej v hĺbke 1,5 m v rámci polohovej odchýlky platnej pre\ntriedu presnosti T=3 podľa vyhlášky č. 461/2009 Z. z.“; 2/ „či možno preukázať existenciu objektu pod\npovrchom pozemku vytyčovacím náčrtom a či môže byť preukázaná lokalizácia takéhoto objektu, ak\nbolo jeho umiestnenie skúmané len v troch od seba vzdialených bodoch“;\n3/ „či je\nvybudovanie oplotenia ustálením a uznaním vlastníckej hranice pozemku a s tým súvisiaca otázka, či\nmôže byť posunutie oplotenia smerom dovnútra jedného pozemku nadobúdacím titulom vlastníckeho\npráva vlastníka susediaceho pozemku k časti pozemku, nachádzajúcej sa za oplotením“. Odvolací súd\nnesprávne právne posúdil vec, ak dospel k záveru, že umiestnenie drenážnej rúry v rámci dovolenej\nodchýlky je z dôvodu, že sa nachádza za oplotením žalovaných, zásahom do vlastníckeho práva\nžalobcu. Odvolací súd mal správne právne posúdiť vec, že drenážna rúra umiestnená v rámci polohovej\nodchýlky podľa vyhlášky č. 461/2009 Z. z. nezasahuje do vlastníckeho práva susediaceho pozemku\nžalobcu. Z uvedených dôvodov žalovaní Najvyšší súd Slovenskej republiky žiadali, aby napadnutý\nrozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n3.3 Dovolatelia súčasne s dovolaním podali aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku\npodľa § 444 ods. 1 CSP s odôvodnením, že vykonateľnosťou dovolaním napadnutého rozsudku môže\ndôjsť k ujme na ich právach.\n4. Žalobca v podanom vyjadrení k dovolaniu žalovaných uviedol, že žalovanými obsahovo koncipované\ndovolanie je neprípustné jednak pre nenaplnenie dovolacích dôvodov podľa § 420 písm. f) a § 421\nods. 1 písm. a) a b) CSP a tiež pre nesprávne právne posúdenie veci z ich strany. Odvolací súd\nsa správne vysporiadal s otázkou aplikácie § 126 Občianskeho zákonníka, keď predtým tiež správne\nkonštatoval, že drenážnu rúru nemožno považovať za stavbu. Drenážna rúra ako meliorizačné potrubie\nje vecou, ktorá slúži iba podporne k hlavnej veci - stavbe plotu. Dovolateľmi uvádzané rozhodnutia, a to\n\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. augusta 2022 sp. zn. 7Cdo/297/2021 a Nejvyššího soudu\nČeské republiky zo 4. novembra. 2003 sp. zn. 22 Cdo 1308/2003 sa na prejednávanú vec nedajú\naplikovať, pretože sa týkajú plota, kedy bol definovaný ako stavba resp. „kanalizačnej a vodovodnej\nprípojky\". V konaní a rozhodovaní napádanom dovolaním však predmet sporu nie je stavbou, nemôže\nbyť ani ako stavba posudzovaný a teda nie je dôvodné poukazovať na ustanovenia § 135c Občianskeho\nzákonníka ale je správne aplikované ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka. Ak dovolatelia tvrdili,\nže sa žalobca ako „ vlastník susediaceho pozemku .... nedomáhal zastavenia stavebných prác \" takéto\ntvrdenia sú v hrubom rozpore s doteraz uvedenými skutočnosťami podporenými vykonanými dôkazmi\nv priebehu sporu. Rovnako\nsa snažil vec vyriešiť mimosúdne, a to či už vlastnou konfrontáciou so\nžalovanými, prostredníctvom obce ako aj prostredníctvom právneho zástupcu. V konaní bolo nesporne\npreukázané, že drenážna rúra bola umiestnená za vlastnícku hranicu oddeľujúcu pozemky žalovaných\nod pozemku žalobcu a žalovaní tak neoprávnene zasiahli do jeho vlastníctva. Trasovanie a umiestnenie\ndrenážnej rúry bolo identifikované bodmi od 105 cez bod 106 do bodu 107 vo Vytyčovacom náčrte č.\nXX/XXXX, vyhotovenom D. E..\n4.1. K dovolaciemu dôvodu žalovaných podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, kedy otázkou, ktorá v\npraxi dovolacieho súdu nebola vyriešená t. j. „či je zásahom do susediaceho pozemku vybudovanie\ndrenážnej rúry umiestnenej v hĺbke 1,5m v rámci polohovej odchýlky platnej pre triedu presnosti T=3\npodľa vyhlášky č. 461/2009 Z.z.“ žalobca uviedol, že v priebehu celého konania bolo vyčerpávajúcim\nspôsobom preukázané, že lomové body sú síce definované\nv triede presnosti T=3 v\nzmysle vyhlášky č. 461/2009 Z. z., no vlastnícku hranicu v tomto prípade tvorí oplotenie. Je teda\nneprípustné tvrdenie, že pokiaľ žalovaní umiestnili drenážnu rúru v dovolenej odchýlke 24 cm, je možné\nju považovať za vybudovanú na pozemku žalovaných. Súd oboznamoval 3 znalecké posudky, čím je\nmyslené vytyčovací náčrt D.. E., znalecký posudok D.. Q. a znalecký posudok D.. Š., pričom všetci\nznalci, resp. aj geodet sa zhodli na tom, že hranica, ktorá je osadená geometrickým plánom, je hranicou\nprávnou, ktorú skúmali čo do povolenej odchýlky. Ak všetci hranicu takýmto spôsobom ustálili považuje\nsa za správnu. Ustálením vlastníckej hranice zaniká prípustná odchýlka T=3, ak ju ustálili, že je do 24 cm\ndĺžky. To znamená, ak aj súd prvej inštancie následne pripustil názor D.. Q. o tom, že všetko, čo je od tejto\nhranice stanovenej a meranej kontrolnými bodmi, je na pozemku žalovaných, tak absolútne nesprávne\nnepochopil výklad aplikácie vyhlášky č. 461/2009 Z. z., ktorá jednoznačne hovorí „ak sa kontrolný bod\nnachádza v povolenej odchýlke, je správny\". To znamená, nikdy nemôže prísť k úvahu to, že to, čo je\nza touto skúmanou hranicou, by patrilo niekomu inému. Uvedené teda odôvodňuje absolútne správne\ntvrdenie D.. Š., že „nie je prípustné uvažovať o tom, že za takto kontrolovanou hranicou by bol pozemok\nniekoho iného\". To znamená, že zistením odchýlky pri konkrétnom kontrolnom bode, čo všetci znalci\na geodet v konaní zistili, že je v povolenej odchýlke, zaniká povolená odchýlka, spúšťa to automaticky\nzáver, že hranica je správne určená a nikdy nemôže dôjsť k tomu, že by čokoľvek za takto stanovenou\nhranicou patrilo niekomu inému a že by čokoľvek vybudované na tomto pozemku takto v tomto intervale\npovolenej odchýlky patrilo niekomu inému ako vlastníkovi danej parcely o povolenej odchýlke. Žalobca\nžiadal dovolanie ako aj návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku ako neopodstatnené v zmysle § 448\nCSP zamietnuť.\n5. Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým nezistil splnenie podmienok pre odklad\nvykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 444 CSP v súlade s\nustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech\nbolo napadnuté rozhodnutie vydané\n(§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú dané procesné\npredpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania,\nktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalovaných 1/ a 2/ je síce procesne prípustné,\nale nie je dôvodné a preto ho zamietol (§ 448 CSP).\n7. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok\na tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej\nCivilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nje dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak\n\nzákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\n8. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e)\nrozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n10. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n11. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n12. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom\nje nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n13. Žalovaní v prvom rade vyvodzovali prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP, pričom namietali prekvapivosť rozhodnutia. Túto videli v tom, že 1/ odvolací súd oproti svojmu\npredchádzajúcemu zrušujúcemu rozhodnutiu zmenil svoj skôr vyslovený názor. Za ďalšie v tom, že 2/\npokiaľ chcel aplikovať na vec ustanovenia, ktoré pri doterajšom rozhodovaní neboli použité (§ 3 ods.\n2 katastrálneho zákona a súčasne § 128 Občianskeho zákonníka), mal žalovaných vyzvať v zmysle §\n382 CSP, aby sa k možnému použitiu týchto nových ustanovení vyjadril. Za prekvapivý dovolatelia\noznačili aj záver odvolacieho súdu v bode 24 napadnutého rozhodnutia, že 3/ drenážnu rúru možno\nfunkčne aj technicky oddeliť a jej odstránením nedôjde k ohrozeniu funkčnosti ani trvácnosti základov\noploteniaa jej odstránením nedôjde k znefunkčneniu oplotenia ani jeho znehodnoteniu, pokiaľ ani jedna\nzo strán sporu takéto tvrdenia neprodukovala. Vytváraním vlastných skutkových záverov nemajúcim\npodklad ani v tvrdeniach strán sporu ani vo vykonanom dokazovaní v prospech žalobcu, odvolací súd\nznemožnil žalovaným, aby uplatňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces. Napokon žalovaní namietali aj nevykonateľnosť napadnutého rozsudku,\nkeďže výrok rozhodnutia odkazuje na vytyčovací plán. Prílohou rozsudku je však vytyčovací náčrt a ten\ndrenážnu rúru žiadnym spôsobom nelokalizuje.\n14. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú a) zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n\n15. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto\npráva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo\nna to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou\npredkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\nJeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých\ndôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj\nrozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n16. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že\nsa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť\nsúdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu\nrealizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R\n129/1999 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo\n201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na\nfaktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný\npriebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného\nnároku. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva.\n17. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho\nsúdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3 Cdo 41/2017, 3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8\nCdo 73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie\ndovolateľa, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý\nproces.\n18. Z dovolacej argumentácie žalovaných vo väzbe na ustanovenie § 420 písm. f) CSP vyplýva,\nže namietajú predovšetkým „prekvapivosť“ rozhodnutia odvolacieho súdu.Táto skutočnosť sa vo\nvšeobecnosti považuje v judikatúre najvyššieho súdu za vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP.\nPrekvapivosť napadnutého rozhodnutia žalovaní videli konkrétne v tom, že odvolací súd 1/ zmenil svoj\nskorší názor vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, 2/ v aplikácii ustanovení, ktoré pri\ndoterajšom rozhodovaní neboli použité (§ 3 ods. 2 katastrálneho zákona a súčasne § 128 Občianskeho\nzákonníka) a napokon za prekvapivý dovolatelia označili aj záver odvolacieho súdu v bode 24 jeho\nrozhodnutia a síce, že 3/ drenážnu rúru možno funkčne aj technicky oddeliť a jej odstránením nedôjde\nk ohrozeniu funkčnosti ani trvácnosti základov oplotenia.\n19. Ako prvý dôvod prekvapivosti napadnutého rozhodnutia dovolatelia uviedli „zmenu skôr\nformulovaného názoru“ vysloveného odvolacím súdom v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. V\ntejto súvislosti dovolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že v poradí prvý rozsudok súdu prvej\ninštancie z 15. júla 2020 č. k. 6C/3/2020-122 odvolací súd uznesením z 10. februára 2021 sp. zn.\n7Co/120/2020 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie, pričom vo svojom rozhodnutí neformuloval žiadne\nkonkrétne právne závery. Napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu odvolací súd zrušil v podstate\npreto, lebo v danom štádiu konania nemal za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno. Vo veci vystala\npotreba vykonania ďalších dôkazov, čo odvolací súd formuloval nasledovne„...v ďalšom konaní bude\npreto potrebné, aby žalobca nielen splnil povinnosť tvrdenia, ale i svoju povinnosť dôkaznú a preukázal\nním tvrdené skutočnosti o tom, že drenážna rúra zo strany žalovaných je umiestnená na jeho pozemku a\nsamozrejme z hľadiska vykonateľnosti rozsudku bude musieť predložiť dôkazy o tom, že je lokalizovaná\nv miestach tvrdených žalobcom v podanej žalobe. Odvolací súd z hľadiska dikcie ustanovenia § 391\nods. 3 CSP dal na „...zváženie potrebu vykonania ohliadky na mieste samom za účelom ozrejmenia\n\nsi lokalizácie drenážnej rúry, keďže práve táto okolnosť bola významná aj z hľadiska vykonateľnosti\nprípadného vyhovujúceho rozsudku súdu...“.\n19.1. Odhliadnuc od toho, že podľa dovolacieho súdu sa odvolací súd v žiadnom prípade neodchýlil\npri svojom novom (dovolaním napadnutom rozhodnutí) od ním vyslovených predchádzajúcich záverov\nje potrebné uviesť, že podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\nZ takto citovaného ustanovenia vyplýva viazanosť vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu pre\nprvoinštančný súd, ale nie pre samotný odvolací súd, ktorý zrušujúce rozhodnutie vydal.\n20. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval ustanovenia, ktoré pri\ndoterajšom rozhodovaní neboli použité (§ 3 ods. 2 katastrálneho zákona a súčasne § 126 Občianskeho\nzákonníka) dovolací súd uvádza, že podľa § 382 CSP ak má odvolací súd za to, že sa na vec\nvzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci\nnebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto\nustanovenia vyjadrili. Citované ustanovenie je odrazom princípu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí,\nktorý tvorí súčasť princípu právnej istoty a práva na spravodlivý proces. Jeho účelom je zabrániť\nvydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí odvolacími súdmi, t. j. „prekvapeniu“ účastníkov konania v\nprípade možného iného právneho posúdenia veci odvolacím súdom bez toho, aby im bolo umožnené\nvyjadriť sa k použitiu iného ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom\nrozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce (I. ÚS 736/2016). Predvídateľnosť\nsúdnych rozhodnutí sa prejavuje v tom, že odvolací súd v prípade meritórneho rozhodnutia o odvolaní\nešte pred vyhlásením rozhodnutia oboznámi sporové strany so svojím v konaní ešte nevysloveným\nprávnym názorom, ktorý je odlišný od právneho názoru uvedeného v rozhodnutí súdu prvej inštancie, a\nvytvorí stranám priestor, aby mohli k tomuto právnemu názoru zaujať stanovisko.\n20.1. Aplikácia ustanovenia § 382 CSP odvolacím súdom však prichádza do úvahy výlučne za splnenia\ndvoch kumulatívnych podmienok, a to 1/ ak žalobou uplatnený procesný nárok treba posúdiť podľa\ncelkom iného („nového“) právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie, alebo síce podľa toho\nistého právneho predpisu, ale iného jeho ustanovenia (iného paragrafu alebo iného jeho odseku), a\n2/ ak toto iné zákonné ustanovenie je rozhodujúce pre meritórne rozhodnutie, t. j. že má byť právnym\nzákladom, pod ktorý treba subsumovať skutkový stav zistený súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) alebo\npo doplnení dokazovania odvolacím súdom (§ 384 CSP). Ak nie je splnená čo i len jedna z vyššie\nuvedených podmienok, odvolací súd nemá povinnosť postupovať v zmysle § 382 CSP, z čoho potom\nvyplýva, že jeho rozhodnutie nemožno považovať za prekvapivé a takýto jeho postup nemôže viesť k\nvade zmätočnosti a založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f)/ CSP (porov. 3 Obdo 1/2019).\n20.2. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade odvolací súd nebol povinný\npostupovať podľa § 382 CSP a vyzývať strany na vyjadrenie k možnému použitiu iného ustanovenia\nprávneho predpisu, tak ako v dovolaní namietali žalovaní, pretože odvolací súd viazaný rozsahom a\ndôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom zopakoval\ndokazovanie oboznámením listinných dôkazov a rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a žalobe\nžalobcu vyhovel. Odvolací súd žalobou uplatnený nárok právne neposúdil podľa takého ustanovenia\nprávneho predpisu, ktoré by pri doterajšom rozhodovaní vo veci nebolo použité. Súdy oboch nižších\ninštancií na prejednávanú vec aplikovali rovnaké ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka upravujúce\nochranu vlastníckeho práva. Porovnaním oboch rozhodnutí súdov nižších inštancií je zrejmé, že odvolací\nsúd v danom prípade nepoužil žiadne „nové“ ustanovenie právneho predpisu, ktoré by doteraz nebolo\nv konaní použité, resp. ku ktorému by strany nemali možnosť v doterajšom priebehu konania zaujať\nsvoje stanovisko. Pravdou je, že odvolací súd v dôvodoch rozhodnutia citoval aj ustanovenia § 128 ods.\n1, 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých „vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v\nnaliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho\nvec, ak účel nemožno dosiahnuť inak....vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo\nobmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona len na tento účel a za náhradu,\navšak tieto ustanovenia celkom určite na prejednávanú vec neaplikoval, boli uvedené zjavne zbytočne.\nPodľa dovolacieho súd nejde o prípad procesnej nesprávnosti takej intenzity, ktorý by odôvodňovala\nzáver o porušení práva na spravodlivý súdny proces (obdobne bod 23.).\n\n21. Za prekvapivý dovolatelia označili aj záver odvolacieho súdu v bode 24. jeho rozhodnutia a síce,\n„....že drenážnu rúru možno funkčne aj technicky oddeliť\na jej odstránením nedôjde k ohrozeniu\nfunkčnosti ani trvácnosti základov oplotenia...“ V uvedenom smere ale podľa dovolacieho súdu žalovaní\nnesúhlasili so skutkovými zisteniami odvolacieho súdu vyplývajúcimi z vykonaných dôkazov. To isté\nplatí aj vo vzťahu k ďalšej námietke, ktorou žalovaní odôvodňovali vadu zmätočnosti podľa § 420 písm.\nf) CSP, a síce, že „...vytváraním vlastných skutkových záverov nemajúcim podklad ani v tvrdeniach\nstrán sporu ani vo vykonanom dokazovaní v prospech žalobcu, odvolací súd znemožnil žalovaným,\naby uplatňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces...“. Judikatúra najvyššieho súdu (R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/ 2000) ako aj viaceré\njeho rozhodnutia z čias účinnosti skoršej procesnej úpravy (napr. sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo\n244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012) zastávali názor, že ani prípadná neúplnosť či nesprávnosť\nskutkových zistení a skutkových záverov nie je v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaná\n(bez ďalšieho) za dôvod zakladajúci tzv. zmätočnostnú vadu konania a nakoľko zmeny v právnej úprave\ndovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu\nspomínaných judikátov a rozhodnutí nedotkli, treba ich považovať za naďalej aktuálne. Dovolací súd\nje viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolací súd nedisponuje oprávnením\ndokazovať hmotnoprávne skutky, na to slúži nachádzacie (základné) konanie a konanie na odvolacom\nsúde. Predmetom dokazovania pred dovolacím súdom sú napr. včasnosť a prípustnosť dovolania;\nskutkový stav a výsledky dokazovania spred nižších súdov sa nemôžu pred dovolacím súdom meniť\n(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný\nsporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, pri § 442). Na hodnotenie skutkových okolností\na zisťovanie skutkového stavu sú teda povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie\ndovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd,\na jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole\npostupu súdu pri procese jeho zisťovania (tu porovnaj I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací\nsúd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v\ndokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov\na pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v\nzrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím\nby mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak tieto vady v prejednávanej veci\nnezistil.\n22. Na základe uvedeného (pod bodmi 18. až 21.) dovolací súd považoval dovolacie námietky\nžalovaných o prekvapivosti rozhodnutia za nedôvodné.\n23. Napokon žalovaní v súvislosti s vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP namietali aj\nnevykonateľnosť napadnutého rozsudku, čo odôvodnili tým, že jeho výrok odkazuje na „vytyčovací\nplán“, prílohou rozsudku je však „vytyčovací náčrt“ a ten drenážnu rúru žiadnym spôsobom nelokalizuje.\nV súvislosti s touto námietkou dovolací súd uvádza, že z formulácie žalovanými spochybňovaného\nvýroku odvolacieho súdu „..žalovaní 1/, 2/ sú povinní na parcele nachádzajúcej sa v katastrálnom území\nL., .... odstrániť osadenú drenážnu rúru v rozsahu lokalizovanom vo vytyčovacom náčrte č. XX/XXXX,\nvyhotovenom D.. P. E., V. XXXX/XX, Q. zo dňa 10. mája 2021, .... v miestach tohto vytyčovacieho plánu\noznačených od bodu 105 cez bod 106 do bodu 107...“ naozaj vyplýva, že v jeho texte je uvedené aj\nslovné spojenie „vytyčovací plán“ a prílohou rozsudku je „vytyčovací náčrt“, avšak uvedenú skutočnosť\nresp. prípadnú nesprávnosť je možné odstrániť vydaním opravného uznesenia. V žiadnom prípade sa\nnejedná o prípad procesnej nesprávnosti takej intenzity, ktorý by odôvodňovala záver o porušení práva\nna spravodlivý súdny proces.\n24. Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý\nby mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže\nv dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať\nsprávnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať\nvykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní\nnemá možnosť vykonávať dokazovanie - porov. ustanovenie § 442 CSP, v zmysle ktorého dovolací súd\nje viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne\ndomáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi\nvykonaného dokazovania.\n\n25. Najvyšší súd vyššie uvedené dopĺňa poukázaním na konštatovanie ústavného súdu v rozhodnutí\nsp. zn. IV. ÚS 196/2014 (ktoré sa síce týkalo právneho stavu do 30. júna 2016, je však naďalej\naktuálne), v zmysle ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého\nrozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá\nvadu zmätočnosti.\n26. V posudzovanom prípade dovolací súd uzatvára, že obsah spisu nedáva podklad pre záver, že\nkonanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté namietanou vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení\n§ 420 písm. f) CSP.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP\n27. Následne dovolací súd pristúpil k skúmaniu existencie dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm.\na) CSP, keďže žalovaní 1/ a 2/ ďalej vyvodzovali prípustnosť svojho dovolania tiež z tohto zákonného\nustanovenia t. j., že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky pri ktorej sa\nodvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Z obsahu dovolania je zrejmé,\nže žalovaní považuje ako nesprávne právne posúdenú otázku „charakteru žalobného návrhu“. Vyslovili\npresvedčenie, že oplotenie je v zmysle zákona stavbou, pričom žalobca sa mal proti žalovaným domáhať\nochrany na súde podľa § 135c Občianskeho zákonníka, ktorý sa aplikuje na stavby ako nehnuteľnosti a\nnie podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nriadne nevenoval, a preto je posúdenie žalobného návrhu z jeho strany právne nesprávne.\n28. Pre procesnú situáciu, v ktorej § 421 ods. 1 písm. a) CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny\nvýznam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v\ndovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia môže byť pritom len\notázka právna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie\ntohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\no otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n29. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je charakteristický „odklon“ jej\nriešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o\nsituáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej\notázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu“. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do tohto pojmu predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia\nnajvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky. Jeho súčasťou je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré\nneskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí\nnespochybnili.\n30. Ešte pred posúdením samotného „právneho odklonu“ (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP) treba uviesť, že\nsprávnosť súdmi riešených skutkových otázok nemôže byť v dovolacom konaní podrobená meritórnemu\nprieskumu, lebo dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP);\nskutková okolnosť (t. j. skutková otázka, resp. riešenie skutkovej otázky) z hľadiska § 421 ods. 1 CSP\nje irelevantná.\n31. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. l CSP musí byť procesnou stranou v dovolaní vymedzená\njasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť)\ndovolania. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje\nrozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli;\nv opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie\nvymedzenia právnej otázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych\na hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade\nby uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej\nkoncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v Civilnom sporovom poriadku\n(napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1 Cdo 98/2017, 3 Cdo 94/2018, 4 Cdo 95/2017). Treba\nzdôrazniť, že úlohou dovolacieho súdu nie je vymedziť právnu otázku; zákonodarca túto povinnosť\n\nukladá dovolateľovi. Samo tvrdenie, že odvolací súd sa riešením určitej právnej otázky odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ešte nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 421 ods.\n1 písm. a) CSP; relevantným je až zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k dovolateľom tvrdenému\nodklonu skutočne došlo.\n32. V danom prípade dovolateľka vymedzila právnu otázku (viď bod 27.), pri riešení ktorej sa mal odvolací\nsúd odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a to s poukazom na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. augusta 2022 sp. zn. 7 Cdo 297/2021. Po konštatovaní\nprípustnosti dovolania dovolací súd pristúpil k meritórnemu dovolaciemu prieskumu a posúdeniu\ndôvodnosti podaného dovolania z hľadiska uplatnenej dovolacej argumentácie, t. j. z hľadiska právneho\nposúdenia veci odvolacím súdom vo vymedzenej právnej otázke.\n33. V rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/297/2021 najvyšší súd uviedol, že „za neoprávnenú stavbu v zmysle\n§ 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom\npozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku; pre\nposúdenie, či ide o stavbu neoprávnenú, nie je podstatné, či stavebník mal stavebné povolenie a ani\nvedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok,\nku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne\nobligačné právo umožňujúce zriadenie stavby. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.\nzn. 6MCdo/44/2012)“. V predmetnej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala ochrany podľa §\n126 Občianskeho zákonníka, pričom súd prvej inštancie žalobe vyhovel a uložil dovolateľke/žalovanej\npovinnosť posunúť oplotenie svojho pozemku. Dovolací súd konštatoval, že „vzťah § 135c Občianskeho\nzákonníka k § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vzťahom špeciálneho ustanovenia k všeobecnému\nustanoveniu (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“. Bolo teda potrebné aplikovať § 135c Občianskeho\nzákonníka a nie § 126 Občianskeho zákonníka, keďže plot dovolateľky/žalovanej bol v zmysle § 119\nods. 2 Občianskeho zákonníka stavbou, pričom nemožno opomenúť, že jeho výstavbe predchádzalo\nohlásenie Stavebnému úradu v zmysle Stavebného zákona. Oplotenie preto podliehalo právnemu\nrežimu podľa § 135c Občianskeho zákonníka, ktorý sa aplikuje na stavby ako nehnuteľnosti a nie režimu\npodľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý sa aplikuje na vypratanie ostatných nehnuteľných vecí.\n34. Podľa názoru dovolacieho súdu sa odvolací súd právnymi závermi, na ktorých založil rozhodnutie\nnapadnuté dovolaním žalovaných, neodklonil v nastolenej otázke (viď bod 27.)\nod rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu vyjadrenej vo vyššie uvedenom rozhodnutí najvyššieho súdu, a to s ohľadom\nna odlišné skutkové zistenia a z nich vyplývajúce právne závery. Vo veci sp. zn. 7Cdo/297/2021\nišlo o vyriešenie otázky vlastníctva určitej plochy, ktorej vlastníctvo bolo sporné medzi vlastníkmi\ndvoch susediacich pozemkov. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná posunula hranicu na jej úkor - stavbou\noplotenia, pričom podanou žalobou sa domáhala ochrany podľa § 126 Občianskeho zákonníka, pričom\nsúdy nižších inštancií žalobe vyhoveli a uložil dovolateľke/žalovanej povinnosť posunúť oplotenie\nsvojho pozemku, vychádzajúc predovšetkým z dvoch znaleckých posudkov. Najvyšší súd konštatoval\nnesprávnosť právneho posúdenia žalobou uplatneného nároku, keďže vo veci bolo potrebné aplikovať\n§ 135c Občianskeho zákonníka a nie § 126 Občianskeho zákonníka.\n34.1 V aktuálne preskúmavanej veci nešlo o vlastnícky spor, ale o to či drenážna rúra, ktorá bola\nosadená žalovanými zároveň s výstavbou oplotenia betónového múrika sa nachádza na pozemku\nžalobcu. Odvolací súd pri formulovaní svojich právnych záverov vychádzal zo skutkových zistení, že (v\nintenciách vypracovaného vytýčenia) vlastnícku hranicu medzi pozemkami žalobcu a žalovaných tvorí\nvybudované oplotenie. Dospel k záveru, s ktorým sa aj dovolací súd (viď ďalej bod 40.) stotožňuje,\nže ustálením vlastníckej hranice zanikla prípustná odchýlka v danom prípade T=3, t. j. do 24 cm dĺžky\na žalovanými osadená drenážna rúra aj keď je umiestnená v „ploche odchýlky“ je preto na pozemku\nžalobcu neoprávnene.\n35. S poukazom na uvedené pod bodmi 26. až 34. dovolací súd nepovažoval ani uplatnený dovolací\ndôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP za dôvodný, keďže napadnutým rozhodnutím nedošlo k odklonu\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v dovolateľmi namietanej otázke.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n\n36. Ako posledný dovolací dôvod žalovaní uviedli ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b) CSP majúc za to,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia troch právnych otázok, ktoré v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené. Otázky žalovaní formulovali nasledovne: 1/ „či je zásahom\ndo susediaceho pozemku vybudovanie drenážnej rúry umiestnenej v hĺbke 1,5 m v rámci polohovej\nodchýlky platnej pre triedu presnosti T=3 podľa vyhlášky č. 461/2009 Z. z.“; 2/ „či možno preukázať\nexistenciu objektu pod povrchom pozemku vytyčovacím náčrtom a či môže byť preukázaná lokalizácia\ntakéhoto objektu, ak bolo jeho umiestnenie skúmané len v troch od seba vzdialených bodoch“; 3/ „či\nje vybudovanie oplotenia ustálením a uznaním vlastníckej hranice pozemku a s tým súvisiaca otázka, či\nmôže byť posunutie oplotenia smerom dovnútra jedného pozemku nadobúdacím titulom vlastníckeho\npráva vlastníka susediaceho pozemku k časti pozemku, nachádzajúcej sa za oplotením“. Tvrdili, že\nodvolací súd nesprávne právne posúdil vec, ak dospel k záveru, že umiestnenie drenážnej rúry v rámci\ndovolenej odchýlky je z dôvodu, že sa nachádza za oplotením žalovaných, zásahom do vlastníckeho\npráva žalobcu. Odvolací súd mal správne právne posúdiť vec, že drenážna rúra umiestnená v rámci\npolohovej odchýlky podľa vyhlášky č. 461/2009 Z. z. nezasahuje do vlastníckeho práva susediaceho\npozemku žalobcu.\n37. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b) CSP, by mal dovolateľ a/\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ dôvodiť,\nže právna otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c/ uviesť, ako by mala\nbyť táto otázka správne riešená. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho\nsúdu, prosté spochybňovanie správnosti\njeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací\nsúd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods.\n1 písm. b) CSP.\n38. Základným predpokladom prípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej praxi\ndoposiaľ neposudzoval právnu otázku vymedzenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím\nsúdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí). Ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia §\n421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom\nzmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje\na náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom vymedzenej\nprávnej otázky a že sa jedná o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie.\n39. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP môže byť len otázka právna (nie\nskutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad\nObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku\nprocesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Otázkou\nrelevantnou podľa tohto ustanovenia môže byť len právna otázka, na ktorej spočívalo rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Otázky síce riešené súdmi v priebehu konania, avšak netvoriace základ ich\nrozhodnutí, nemajú relevanciu v zmysle tohto ustanovenia. Predmetná otázka musí byť zároveň\nprocesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky, dovolateľom v dovolaní nenastolené a\nnepomenované, nemajú relevanciu z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia.\n40. Z hľadiska toho ako žalovaní v danom prípade formulovali svoje otázky č. 2/ a 3/ dovolací súd dospel\nk záveru, že v podstate len zopakovali skutkové zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce z vykonaných\ndôkazov, ktoré v predchádzajúcej časti dovolania podrobili kritike resp. vyslovili s nimi nesúhlas. V\nprípade otázky č. 3/ „či je vybudovanie oplotenia ustálením a uznaním vlastníckej hranice pozemku a s\ntým súvisiaca otázka, či môže byť posunutie oplotenia smerom dovnútra jedného pozemku nadobúdacím\ntitulom vlastníckeho práva vlastníka susediaceho pozemku k časti pozemku, nachádzajúcej sa za\noplotením“ dovolací navyše uvádza, že na uvedenej otázke ani napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu nebolo založené, pretože v spore vlastnícka hranica susediacich pozemkov v podobe postaveného\noplotenia nebola sporná. Sporné v preskúmavanej veci bolo to, čo žalovaní uviedli v otázke č. 3/ a síce\n„či je zásahom do susediaceho pozemku (vlastníckeho práva - pozn. dovolacieho súdu) vybudovanie\ndrenážnej rúry umiestnenej v hĺbke 1,5 m v rámci polohovej odchýlky platnej pre triedu presnosti T=3\npodľa vyhlášky č. 461/2009 Z. z.“. Dovolatelia tvrdili, že odvolací súd nesprávne právne posúdil\nvec, ak dospel k záveru, že umiestnenie drenážnej rúry v rámci dovolenej odchýlky je z dôvodu, že\nsa nachádza za oplotením žalovaných, zásahom do vlastníckeho práva žalobcu. Odvolací súd mal\nsprávne právne posúdiť vec tak, že drenážna rúra umiestnená v rámci polohovej odchýlky podľa vyhlášky\nč. 461/2009 Z. z. nezasahuje do vlastníckeho práva susediaceho pozemku žalobcu. Podľa § 3 ods.\n1, 2 katastrálneho zákona pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných\n\nčastí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou\nvymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním\nspôsobu využívania pozemku. Hranicu pozemku určujú lomové body. Za hranicu susedných pozemkov\nvymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných\npozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná. Vychádzajúc zo skutkových zistení, aké vyšli v danom\nprípade najavo a citovaných zákonných ustanovení katastrálneho zákona dovolací súd sa stotožnil s\nprávny názorom odvolacieho súdu, že ak bolo v konaní preukázané, že drenážna rúra bola žalovanými\nsvojvoľne umiestnená za jestvujúce oplotenie - nesporne určenú vlastnícku hranicu oddeľujúcu pozemky\nsporných strán možno ustáliť, že bola umiestnená na pozemku žalobcu a žalovaní tak neoprávnene\nzasiahli do jeho vlastníctva, a to bez ohľadu na to, že sa nachádza v rámci polohovej odchýlky platnej\npre triedu presnosti T=3 podľa vyhlášky č. 461/2009 Z. z. Zákonodarca totiž v právnej úprave pojmovo\nvymedzil vlastnícku hranicu ako čiaru oddeľujúce susediace pozemky a nie ako „pás“ široký v závislosti\nod triedy presnosti lomových bodov.\n41. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že podané dovolanie nie je dôvodné\na preto ho zamietol (§ 448 CSP).\n42. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 453\nods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a zásadou úspechu žalobcu v dovolacom konaní, ktorému preto\npatrí nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovaným v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP).\n43. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}