{"guid": "f60e953b-a01e-4e38-b8ab-a945ae9cb705:a6732700-f3aa-4764-b381-2100b573d5f5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5421201628.1", "spisova_znacka": "8Cdo/38/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/38/2024 z 12. 11. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. novembra 2024, sp. zn. 8Cdo/38/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:5421201628.1", "identifikacne_cislo": "5421201628", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Miroslav Šepták", "datum_vydania": "2024-11-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40a", "nazov": "§ 40a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-40a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a6732700-f3aa-4764-b381-2100b573d5f5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5421201628.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:5421201628.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:5421201628.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/38/2024\n5421201628\n12. 11. 2024\nMgr. Miroslav Šepták\nECLI:SK:NSSR:2024:5421201628.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne E.. G. L. V., narodenej X. C. XXXX, Y.X. F., P.\nXXX/XX, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Polákom, Dolný Kubín, Aleja slobody 1890/50, proti\nžalovanému H.. J. F., narodenému XX. E. XXXX, G. F., G. P. XXXX/X, zastúpenému advokátom\nJUDr. Pavlom Novotným, Dolný Kubín, Andreja Sládkoviča 1801/4, o vyporiadanie bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov po rozvode, vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn.\n6C/40/2021, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. júla 2023 sp. zn.\n7Co/23/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd\") napadnutým rozsudkom podľa § 387 ods. 1 zákona\nč. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP\") potvrdil (výrok I.)rozsudok Okresného\nsúdu Dolný Kubín (ďalej len „súd prvej inštancie\" resp. „prvoinštančný súd\") zo dňa 20. septembra\n2022 č. k. 6C/40/2021-258, ktorým zamietol žalobu žalobkyne o vyporiadanie bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov po rozvode a vyslovil, že žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 %.; žalovanému voči žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania\nv rozsahu 100% výrok II.).\n1.1. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za\npreukázané, že strany sporu sú bývalí manželia, ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom\nOkresného súdu Dolný Kubín zo dňa 3. decembra 2018 sp. zn. 10Pc/14/2018. Počas manželstva dňa\n23. februára 2018 uzavreli so Slovenskou sporiteľňou a.s. zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX,\nktorej predmetom bolo poskytnutie úveru na bývanie vo výške 67 400 eur s konečnou splatnosťou 15.\nmarca 2048 s tým, že celková čiastka spojená s úverom bola v zmluve uvedená vo výške 88 042,91 eura.\nDňa 19. marca 2018 uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou od predávajúcej C.B. J. kúpili trojizbový byt č. XX vo\nvchode č. X bytového domu s. č. XXXX v meste Dolný Kubín, a to za kúpnu cenu 76 000 eur s tým, že 66\n000 eur z tejto kúpnej ceny uhradia z prostriedkov čerpaného úveru bezhotovostným prevodom na účet.\nPred rozvodom manželstva mala žalobkyňa psychické problémy, keď v októbri 2018 začala navštevovať\npsychiatrickú ambulanciu H.. C. Y. v Trstenej. Boli jej nasadené antidepresíva, pretože v danom čase bola\nznačne traumatizovaná z manželských problémov pre pitie manžela a s tým spojeným jeho správaním.\nBola aj práceneschopná od 15. novembra 2018. V máji 2019 sa strany sporu a advokát E.. E. X. stretli\nv hoteli Park v Dolnom Kubíne, kde sa dohadovali o vyporiadaní bezpodielového vlastníctva (ďalej len\n„BSM\") a stretnutie bolo ukončené s tým, že E.. E. X. vypracuje návrh dohody na toto vyporiadanie.\nNávrh odoslal emailom E.. A. O.. Dňa 28. júla 2019 žalobkyňa dohodu zaslala emailom žalovanému, a to\nv znení, v akej bola podpísaná. Podľa tvrdenia žalovaného, ktoré žalobkyňa nepoprela, hotovú dohodu v\nštyroch vyhotoveniach predložila žalobkyňa žalovanému a dohoda bola podpísaná dňa 2. augusta 2019\n\nna Notárskom úrade notára E.. H. B. v Dolnom Kubíne. Návrh dohody vypracovaný E.. E. X. a následne\npodpísaná dohoda sa líšili vo výške výplatku, ktorý sa zaviazal na vyrovnanie podielov zaplatiť žalovaný\nžalobkyni a bol ustálený na sumu 2 500 eur. Dňa 9. novembra 2021 právny zástupca žalovaného\nvyhotovil list, ktorým žalobkyňu vyzval, aby žalovanému zaplatila sumu 3 188,10 eura, keďže dohodou\no vyporiadaní BSM zo dňa 2. augusta 2019 na seba prevzala všetky práva a povinnosti vyplývajúce\nz existencie pohľadávky Prvej stavebnej sporiteľne a.s. na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX,\npričom v lehote splatnosti nezaplatila splátky za mesiac apríl až august 2021 a musel ich zaplatiť\nžalovaný, a keďže so splácaním nepokračoval, inicioval predčasné splatenie predmetného úveru a\núver splatil celý mimoriadnou splátkou. Listom z 30. novembra 2021 žalobkyňa od dohody odstúpila a\nako dôvod odstúpenia uviedla, že dohodu podpísala v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok.\nNápadne nevýhodné podmienky preukazovala tým, že sa neuskutočnilo ocenenie bytu, ktorý pripadol do\nvýlučného vlastníctva žalovaného a žalovaný pri výške vyrovnania dohodol so žalobkyňou neprimeranú\nvýšku na vyrovnanie podielov. Tieseň preukazovala tým, že v čase podpisu dohody pod psychickým\ntlakom, v ktorom smere poukazovala na zdravotnú dokumentáciu. Žalovaný oznámil, že odstúpenie od\ndohody neakceptuje a dohodu považuje za naďalej platnú, pretože nie je pravdou, že bola podpísaná\nv tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobkyňa z počiatku žiadala vyporiadať BSM z dôvodu,\nže dohoda o jeho vyporiadaní bola zrušená v dôsledku jej odstúpenia a neskôr tvrdila, že predmetná\ndohoda je neurčitá, a tým podľa § 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Občiansky zákonník\") neplatná.\n1.2. Nakoľko odstúpiť možno len od platnej dohody, ako prvou sa prvoinštančný súd zaoberal otázkou\nplatnosti spornej dohody, pričom dospel k záveru, že nie je ani neurčitá, ani nezrozumiteľná a je tak\nplatná. V dohode sú riadne vymedzení účastníci, aktíva, pasíva patriace do BSM a napokon aj spôsob\nvyporiadania. Do aktív bol zahrnutý byt, ktorý bol vymedzený dostatočnými údajmi, ktoré vyžaduje nielen\nObčiansky zákonník, ale aj zákon č.162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych\na iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a zákon č. 182/1993 Z. z o vlastníctve bytov a\nnebytových priestorov. Takisto je zrozumiteľne uvedené, že byt nadobúda žalovaný. Hnuteľné veci\nneboli vymedzené jednotlivo, ale tzv. úhrnom, t. j. ako ležia a stoja a nachádzajú sa v dispozičnej sfére\núčastníkov dohody, t. j. ten, kto mal konkrétnu vec patriacu do BSM v čase vyporiadania u seba sa stal\njej vlastníkom. Občiansky zákonník ani iný zákon neurčuje, že by v dohode o vyporiadaní BSM museli\nbyť hnuteľné veci vymenované jednotlivo, pričom ich nezameniteľnosť s inou vecou je daná tým, kde sa\nkonkrétna vec nachádza, teda či ju mal k dispozícii žalovaný alebo žalobkyňa. Pre každého z účastníkov\ndohody tak bolo zrejmé, ktoré konkrétne hnuteľné veci nadobúda. Dostatočne určito a zrozumiteľne boli\nuvedené aj pasíva, keď je uvedený veriteľ každého z dvoch dlhov (Slovenská sporiteľňa a.s. a Prvá\nstavebná sporiteľňa a.s.), a taktiež bol dlh účastníkov dohody špecifikovaný právnym dôvodom, z ktorého\nvznikol (pri Slovenskej sporiteľni a.s. ide o zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX a pri Prvej\nstavebnej sporiteľni a.s. ide o zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX). Tvrdenie žalobkyne, že dohoda je\nneplatná, pretože neobsahuje pasívum v podobe dlhu žalovaného voči rodičom žalobkyne neobstálo\npreto, lebo išlo o dlh z roku 2012, t. j. z obdobia pred uzavretím manželstva účastníkov dohody, t. j. aj\npred vznikom ich BSM.\n1.3. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či odstúpenie žalobkyne z 30. novembra 2020 je\nplatné, alebo nie. V prvom rade uviedol, že dohoda o vyporiadaní BSM bola uzavretá dňa 2. augusta\n2019 a žalobkyňa vykonala odstúpenie po viac ako dvoch rokoch a rovno v tom mesiaci, v ktorom\njej bola doručená výzva právneho zástupcu žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok úveru a\nzostatku úveru od Prvej stavebnej sporiteľne a.s., ktorý mala podľa dohody splácať. Žalobkyňa žiadnu\nz podmienok v § 49 Občianskeho zákonníka, že dohodu uzavrela v tiesni a za nápadne nevýhodných\npodmienok, nepreukázala. Nepreukázala stav tiesne v okamihu uzavretia zmluvy. Samotná skutočnosť,\nže mala v októbri 2018 psychické problémy, pre ktoré bola do polovice novembra 2018 práceneschopná,\na pre ktoré doposiaľ užíva antidepresíva a má zníženú toleranciu na záťaž, automaticky neznamená,\nže dňa 2. augusta 2019 bola v takom psychickom stave, že v dohode prejavila takú svoju vôľu,\nktorú by, nebyť tohto stavu, neprejavila. Vyplýva to zo skutočnosti, že nebola v súvislosti so svojím\npsychickým stavom od 16. novembra 2018 až doposiaľ práceneschopná alebo hospitalizovaná. Od\nzačiatku novembra 2018 nadviazala známosť so svojím súčasným manželom. Dohodu mala k dispozícii\nod mája 2019 až do jej podpisu (2. augusta 2019) a mala odbornú podporu od svojej zamestnávateľky\na kolegyne (E.. O., E.. S.) a v neposlednom rade ani netvrdila, že by žalovaný na ňu vyvíjal nátlak\ninokedy ako v máji 2019 pri stretnutí v hoteli Park. K podpisu pritom došlo 2. augusta 2019. Už samotné\nnepreukázanie tiesne v okamihu uzavretia dohody postačovalo k tomu, aby odstúpenie od dohody\n\nsúd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodné. Neboli preukázané ani nápadne nevýhodné podmienky,\npretože nebol preukázaný hodnotový nepomer medzi právami a povinnosťami účastníkov dohody.\nŽalovaný prevzal byt, ktorého kúpna cena bola 76 000 eur a prevzal zároveň úver, ktorého výška bola\nspolu s nákladmi, ktoré musel zaplatiť do jeho konečnej splatnosti 88 042,91 eur, čo v sebe kompenzuje\naj prípadné zhodnotenie bytu prevedenými rekonštrukciami.\n1.4. Nevykonanie dôkazu výsluchom rodičov prvoinštančný súd odôvodnil tým, že posúdiť psychický\nstav môže relevantne len osoba, ktorá je na to profesionálne špecializovaná a v prejednávanej veci\nbola k okolnostiam psychického stavu žalobkyne vypočutá primárka psychiatrického oddelenia. Takisto\nnevykonal dôkazy výsluchom E.. A. O. a svedka H.. E. V. a tiež kontrolný znalecký posudok z dôvodov\nbližšie špecifikovaných v odôvodnení rozhodnutia (viď bod 21. tohto rozhodnutia). O nároku na náhradu\ntrov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP.\n2. Odvolací súd v dôvodoch potvrdzujúceho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie v prejednávanej\nveci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade\nvykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne\nposúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení\n§ 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukázal\niba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).\n2.1. V prvom rade súd prvej inštancie správne konštatoval, že odstúpiť možno iba od platne uzavretej\ndohody, pričom odvolací súd sa stotožnil s tým, že dohoda o vyporiadaní BSM bola v danom prípade\nurčitá, a preto i platná. Námietka žalovanej, že táto bola neplatná podľa § 37 Občianskeho zákonníka,\nbola nedôvodná. Napokon žalobkyňa v tejto časti voči napadnutému rozsudku ani neprodukovala žiadne\nodvolacie dôvody a odvolací súd nemohol v sporovom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu\nsporovej strany a formulovať namiesto nej odvolacie dôvody, respektíve preskúmavať rozhodnutie na\nzáklade iných než stranou konania v odvolaní vznesených námietok.\n2.2. Za ďalšie rozborom ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k už zistenému\nskutkovému stavu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v bode 28. napadnutého\nrozhodnutia o nenaplnení žalobkyňou tvrdených predpokladov odstúpenia od zmluvy v zmysle\ncitovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa nepreukázala tieseň pri podpisovaní\ndohody, keď jednak tvrdila, že žalovaný mal na jej vôľu „tlačiť\" pri stretnutí s právnym zástupcom\nžalovaného E.. X. v máji 2019, ohľadne výšky vyrovnacieho podielu, ktorý jej mal uhradiť. Z dokazovania\nvšak vyplynulo, že po doručení návrhu dohody E.. X., E.. A. O. (u ktorej bola žalobkyňa zamestnaná\nako advokátsky koncipient) žalobkyňa mala jednak podporu svojho zamestnávateľa a tiež kolegyne E..\nA. S., ktorá vykonávala rovnako koncipientsku prax u E.. O. a napokon samotná žalobkyňa zaslala\nžalovanému upravenú dohodu o sumu, ktorú požadovala od neho na vyrovnanie podielu a k podpisu\ndohody došlo odstupom času od stretnutia, a to dňa 02. augusta 2019. Už nesplnenie tohto predpokladu\nneoprávňovalo žalobkyňu odstúpiť od dohody. Napokon odvolací súd poukázal na skutočnosť, že\nžalobkyňa sa rozhodla od dohody odstúpiť až potom, keď ju žalovaný vyzval na úhradu istiny, ktorú\nmusel za ňu uhradiť zo záväzku Prvej stavebnej sporiteľni, ku ktorému záväzku sa žalobkyňa v dohode\no vyporiadaní BSM zaviazala.\n2.3. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhované dôkazy bez\nbližšieho odôvodnenia. V danej súvislosti odvolací súd uviedol, že procesnému právu strany sporu\nnavrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť,\nale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil.\nV prejednávanej veci súd prvej inštancie nevykonanie navrhovaných dôkazov žalobkyňou náležite\nodôvodnil v bodoch 18., 21. a 22. rozhodnutia a odvolací súd v plnom rozsahu na ne odkázal. Podľa\nnázoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne postupoval, keď tieto dôkazy nevykonal jednak\nz dôvodu hospodárnosti a jednak z dôvodu, že sa nedotýkali predmetu konania, a tiež preto, lebo\nk psychickému stavu žalobkyne mal odborné stanovisko lekárky, preto nevykonal dôkaz výsluchom\nrodičov žalobkyne k tejto skutočnosti. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1\nCSP aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný mal v konaní pred odvolacím konaním plný\núspech, priznal mu nárok na náhradu týchto trov konania v plnom rozsahu.\n\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka\") podala dovolanie,\nprípustnosť ktorého odôvodňovala ustanovením § 420 písm. f) CSP t.j. tým, že súd jej nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces. Konkrétne namietala nesprávny procesný postup súdov nižších inštancií\nspočívajúci v tom, že nevykonali ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy (§ 143, § 149 ods.\n1 a 3 a § 150 Občianskeho zákonníka) na zistený stav veci, kedy uzatvorili, že žalobkyňa neuniesla\ndôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že odstúpenie od dohody o vyporiadaní BSM je\nneúčinné a neplatné, že účinne nepoprela skutkové tvrdenia protistrany a že dohoda o vyporiadaní\nBSM nebola uzatvorená v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. Za ďalšie aplikáciou a\nvýkladom predmetných ustanovení obmedzili základné práva žalobkyne spôsobom zasahujúcim do ich\npodstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie a odvolací súd vyhodnotili žalobu ako nedôvodnú, a to pre údajné\nneunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k skutočnostiam tvrdeným v žalobe, pritom ale žalobkyňou\nriadne a včas navrhnuté a predložené dôkazy nevykonali. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej\ninštancie preto vyhodnotil vykonané dokazovanie jednostranne v prospech žalovaného najmä v otázke\núdajného nepreukázania konania žalovaného v rozpore so zákonom a zásadami poctivého obchodného\nstyku a údajného nepreukázania nevyváženosti zmluvných obchodných podmienok. Súd prvej inštancie\nzamietol návrhy žalobkyne na doplnenie dokazovania, hoci na to neboli splnené procesné podmienky,\npričom uvedená vada nebola odstránená ani v odvolacom konaní hoci tieto boli rozhodujúce pre zistenie\nskutkového stavu. Napokon v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd nedal presvedčivú a\njasnú odpoveď na podstatné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Neuviedol žiadne právne\nposúdenie vo vzťahu k námietkam žalobkyne obsiahnutých v jej odvolaní zo dňa 18. novembra 2022.\n3.1. Ako ďalší dovolací dôvod žalobkyňa uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP), nakoľko odvolací súd v rozpore s obsahom spisu a\nvykonaným dokazovaním založil svoje rozhodnutie na právnych záveroch podľa ktorých: 1/ žalobkyňa\nnepoprela skutkové tvrdenia žalovaného ohľadom spôsobu uzatvárania dohody o vyporiadaní BSM\na 2/ nebolo povinnosťou všeobecných súdov skúmať dôvod absolútnej neplatnosti dohody o BSM\nz hľadiska ustanovení § 37 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka. Správne mal\nodvolací súd tieto právne otázky vyriešiť tak, že žalobkyňa účinne poprela skutkové tvrdenia žalovaného\nohľadom spôsobu uzatvárania dohody o vyporiadaní BSM a bolo povinnosťou všeobecných súdov\nskúmať dôvod absolútnej neplatnosti dohody o BSM z hľadiska z hľadiska ustanovení §§ 37 a 39\nObčianskeho zákonníka. Prijatý právny záver je v súdenom prípade v priamom rozpore s právnou vetou\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. januára 2008 sp. zn. 4Obo 20/2007 a\nzo dňa 21. apríla 2011 sp. zn. 2 Obo 9/2011 a ďalej tiež s rozhodnutiami sp. zn. 5 Cdo 208/2010 a\nsp. zn. 7M Cdo 12/2011. Odvolací súd a súd prvej inštancie absolútnu neplatnosť predmetnej dohody\no vyporiadaní BSM vôbec neposudzoval s tvrdením, že nemali takúto povinnosť. Opísané konanie\nžalovaného nemožno považovať za konanie v súlade s dobrými mravmi. Uvedené skutkové okolnosti\nžalobkyňa tvrdila od počiatku a preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu\nsa touto otázkou meritórne zaoberať a dať odpoveď na túto podstatnú námietku v súlade s ustálenou\njudikatúrou dovolacieho súdu. Žalovaný využil nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne, o ktorom mal v\nčase uzatvorenia spornej dohody vedomosť na to, aby v spolupráci s jeho advokátom zabezpečil pre\nseba plnenie mnohonásobne prevyšujúce jeho zákonný podiel v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka.\nNapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (a súdu prvej inštancie) je prekvapivým a arbitrárnym\nrozhodnutím a z tohto dôvodu aj v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu.\n3.2. Z uvedených dôvodov žalobkyňa Najvyšší súd Slovenskej republiky žiadala, aby napadnutý\nrozsudok odvolacieho súdu ako súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie.\n4. Žalovaný v podanom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi\nnapadnutého rozhodnutia. Dovolanie žalobkyne označil za nedôvodné a zjavne irelevantné. Žalovaný\nuviedol, že žalobkyňa neuvádza v čom konkrétne malo dôjsť k porušeniu jej práva na spravodlivý proces\nresp. v čom konkrétne sa mal odvolací súd odchýliť od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu.\nZa ďalšie žalovaný poukázal na čl. IX spornej dohody v zmysle ktorého žalobkyňa prehlásila, že sa\ndôkladne oboznámila s textom dohody, že sa zhoduje s prejavom jej slobodnej vôle, že bola uzavretá\nurčite, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Protirečivo vyznieva\nargumentácia žalobkyne o neplatnosti dohody a súčasne o odstúpení od nej, pretože platí, že odstúpiť\n\nmožno len od platnej dohody. Najvyšší súd Slovenskej republiky žiadal, aby dovolanie odmietol resp.\nzamietol.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),\nbez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie\nje potrebné odmietnuť, pretože nie je prípustné.\n6. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok\na tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej\nCivilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nje dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak\nzákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\n7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n10. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n12. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v\ndôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\n\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\n13. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu,\nže k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3 Cdo 41/2017, 3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo\n73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie\ndovolateľky, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na spravodlivý\nproces.\n14. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na\nspravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n15. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom\n- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).\n16.\nPojem ,,procesný postup\" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu\ntak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo\nnečinnosť súdu, teda proces prejednania sporu znemožňujúci strane sporu realizáciu jej procesných\noprávnení a mariaci možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať\nextenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. ,,Postupom súdu\"\nmožno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce\nopodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.\n17. Vo vzťahu k namietanej vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolateľka namietala\nporušenie jej procesných práv spočívajúcich predovšetkým v nesprávnom zistenom skutkovom stave\nsúdmi nižších. V rámci tejto námietky nesúhlasila ani s hodnotením dokazovania, ktoré označila za\n„jednostranné v prospech žalovaného\". Vadu zmätočnosti videla aj v nevykonaní ňou navrhovaného\ndokazovania, aj v dôsledku čoho bol neúplne zistený skutkový stav. Napokon za porušenie procesných\npráv žalobkyňa označila aj nesprávne právne posúdenie a nedostatočné odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia.\n18. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné\nna rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc\nposúdiť, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí\ndôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie poznatkov\no skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok. Hodnotenie dôkazov je\nčinnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.\nAktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, majúcej základ\nv ústavnom princípe nezávislosti súdov. Táto zásada, vyplývajúca z čl. 15 Základných princípov CSP,\nnormatívne vyjadrená v § 191 ods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov\nrobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Postup sudcu\nale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia.\nNaopak, konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s\n\npriebehom konania (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,\nM. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 729 s.).\n19. K namietanému pochybeniu v procese obstarávania dôkazov dovolací súd konštatuje, že pokiaľ\nsúd nevykonal v priebehu civilného konania všetky navrhované dôkazy alebo nevykonal iné dôkazy\nna zistenie rozhodujúcich skutočností, nedostatočne zistil skutkový stav alebo nesprávne vyhodnotil\nniektorý dôkaz, nemožno to v zásade považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu\nprocesných oprávnení strany, čo v súlade s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu nie je dôvodom\nzakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP. Predmetná judikatúra dovolacieho\nsúdu bola a je akceptovaná aj ústavným súdom napr. v rozhodnutiach sp. zn. I. ÚS 65/2020, III.\nÚS 171/2018, II. ÚS 202/2020, II. ÚS 108/2020, II. ÚS 153/2019, II. ÚS 465/2017, IV. ÚS 511/2020.\nNa druhej strane však ústavný súd napr. v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 332/09 tiež vyslovil názor, že\nnevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý\nz doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na\nspravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy. Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl.\n46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd\n(ďalej len ,,Dohovor\") totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi urobené skutkové zistenia a prijaté právne\nzávery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. V práve na spravodlivý proces je\nobsiahnutá aj ďalšia ústavná zásada (čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 6 Základných princípov CSP) a to „rovnosť\nzbraní\" v civilnom konaní, ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strany sporu kladené\na ktoré nesmie byť neprimerané (IV. ÚS 468/2018). Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj\npodľa Európskeho súdu pre ľudské práva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi\na návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie vo\nveci Kraska proti Švajčiarsku z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).\n20. K takejto interpretácií dospel už aj dovolací súd v rozhodnutiach napríklad sp. zn. 4Cdo/100/2018\nalebo 5Cdo/202/2018, v ktorých uviedol, že procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy\nzodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) tiež (pokiaľ im nevyhovie)\nrozhodnúť a vo svojom rozhodnutí odôvodniť prečo, z akých dôvodov tak neurobil (viď § 220 ods. 2 CSP).\nNevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument,\npodľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz, je bez\nrelevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti\ntvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec\ntretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo\nvyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo\nvyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy,\nktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv.\nopomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok\ndôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť (sp. zn. 5Cdo/107/2019).\n21. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre prijatie záveru, že súdy nižších inštancií\nsvojím postupom, keď nevykonali všetky žalobkyňou navrhované dôkazy zaťažili konanie procesnou\nvadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. V súvislosti s uvedeným záverom dovolací súd v\nprvom rade konštatuje, že tak prvoinštančný súd ako aj odvolací súd si z hľadiska formulovania\na odôvodňovania svojich rozhodnutí riadne splnili svoju povinnosť „uviesť prečo nevykonali ďalšie\nnavrhnuté dôkazy\" (§ 220 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie v bodoch 18., 21. a 22. rozsudku\nuviedol, že „nevykonal žalobkyňou navrhované dokazovanie výsluchom rodičov, a to v súvislosti s jej\npsychickým stavom s odôvodnením, že posúdiť psychický stav môže relevantne len osoba, ktorá sa na\nto profesionálne špecializuje, t.j. psychiater alebo psychológ. V prejednávanej veci bola k okolnostiam\npsychického stavu žalobkyne vypočutá primárka psychiatrického oddelenia, a to ako priama ošetrujúca\nlekárka žalobkyne (v ambulantnej forme). Vypočutie rodičov k okolnostiam psychického stavu žalobkyne\ntak považoval za neúčelné a zároveň nadbytočné\". Za ďalšie prvoinštančný súd nevykonal dôkazy,\nktoré na pojednávaní dňa 20. septembra 2022 navrhla žalobkyňa, a to výsluch E.. A. O. a výsluch\njej otca H.. E. V., a to s odôvodnením, „že E.. A. O.Ú. žalobkyňa navrhla vypočuť na okolnosť, aká\nprávna pomoc, resp. služba bola poskytnutá žalobkyni v súvislosti v s vysporiadaním BSM a v akom\nrozsahu, aby sa dala posúdiť otázka tiesne. Prvoinštančný súd tento dôkaz nevykonal, pretože návrh na\njeho vykonanie bol predložený jednoznačne oneskorene. Žalobkyni totiž nič nebránilo (ani to netvrdila)\nnavrhnúť tento dôkaz včas tak, aby bol výsluch vykonaný na niektorom z pojednávaní, ktoré sa vo\n\nveci uskutočnili dňa 28. júna 2022 a 20. septembra 2022\". Pokiaľ ide o výsluch otca žalobkyne, tohto\nžalobkyňa navrhla vypočuť v súvislosti s tvrdeniami žalovaného a ním predloženými príjmovými dokladmi\no tom, že žalovaný mal platiť jednotlivým predávajúcim, resp. stavebným dodávateľom v roku 2012\nplatby z titulov nákladov investovaných do domu rodičov žalobkyne. Tento dôkaz súd prvej inštancie\nnevykonal „z dôvodu jeho nadbytočnosti, pretože vyriešenie otázky, či došlo k investíciám zo strany\nžalovaného, resp. strán sporu do rodinného domu žalobcov a v akom rozsahu nebolo pre rozhodnutie\npotrebné. Predmetom konania bolo totiž vyporiadanie BSM strán sporu, ktoré však vzniklo až uzavretím\nich manželstva dňa 10. septembra 2016. Nejde tak o pasívum, ktoré by bolo predmetom BSM a\npreto tak nemôže byť ani predmetom vyporiadania BSM\". Súd prvej inštancie nevykonal ani dôkaz\nnavrhnutý žalobkyňou na pojednávaní dňa 20. septembra 2022, a to „kontrolný\" znalecký posudok,\nktorý dôkazný návrh žalobkyňa predložila v súvislosti so znaleckým posudkom A.. G., ktorý na tomto\npojednávaní predložil žalovaný v reakcii na (žalobkyňou predložený) znalecký posudok A.. C. H.. Návrh\nna vykonanie tohto dôkazu žalobkyňa odôvodnila tým, že „z ňou predloženého znaleckého posudku A..\nH. zo dňa 05. januára 2022 vyplýva všeobecná hodnota bytu, ktorý bol predmetom dohody o vyporiadaní\nBSM 126.000,- eur (prílohová obálka spisu), pričom zo znaleckého posudku A.. Ľ.N. G. zo dňa 08.\naugusta 2019 (č. l. 203 - 229 spisu) vyplýva všeobecná hodnota bytu 97.100,- eur\". Prvoinštančný súd\ntento dôkaz nevykonal „z dôvodu nadbytočnosti, pretože zistenie správnej, resp. skutočnej všeobecnej\nhodnoty bytu (a to v stave ku dňu zániku manželstva a v cene ku dňu vyporiadaniu BSM) by bolo na\nmieste, ak by súd zistil neplatnosť dohody o vyporiadaní BSM, resp. by zistil, že došlo k jej zrušeniu\nv dôsledku platného odstúpenia žalobkyne od nej. Keby sa tak stalo, bolo by na mieste v tomto spore\nrozhodnúť o vyporiadaní BSM, teda aj o vyporiadaní vlastníctva strán sporu k tomuto bytu. Súd však\nnedospel k záveru o neplatnosti dohody, resp. jej zániku v dôsledku odstúpenia...\". Odvolací súd\nsa v bode 9 potvrdzujúceho rozhodnutia stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nadbytočnosti\nnevykonanie navrhovaných dôkazov žalobkyňou, ktorý svoje úvahy náležite odôvodnil v bodoch 18.,\n21. a 22. rozhodnutia a odvolací súd v plnom rozsahu na ne odkázal. Podľa názoru odvolacieho súdu\nsúd prvej inštancie postupoval správne, keď tieto dôkazy nevykonal jednak z dôvodu hospodárnosti a\njednak z dôvodu, že sa nedotýkali predmetu konania, ako aj to, že k psychickému stavu žalobkyne mal\nodborné stanovisko lekárky. Takéto vysvetlenie nevykonania všetkých navrhovaných dôkazov zo strany\nžalobkyne, ktoré by už nemali žiaden vplyv na posúdenie skutkového stavu, dovolací súd považuje v\nkontexte súdmi nižších inštancií prijatých záverov za dostatočne presvedčivé.\n22. K namietanému hodnoteniu dôkazov dovolací súd vo všeobecnosti tiež uvádza, že súdy rozhodujú\nvo veci v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov zakotvenej v čl. 15 Základných princípov\nCSP v spojení s § 191 CSP. Táto zásada vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46\nústavy) a znamená, že záver, ktorý sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a\ndôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového\npostupu. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu však neznamená ľubovôľu, lebo hodnotiaca úvaha musí\nvždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci\na vykazovať funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Výsledky hodnotenia dôkazov sú\nsúčasťou odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom súd stručne, jasne a výstižne vysvetľuje, ktoré skutočnosti\npovažoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení\ndôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a pod. Pri hodnotení dôkazov je súd viazaný\nskutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci\nk jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je totiž limitovaná požiadavkou\nnadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v\nprocese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi (I. ÚS 114/2008).\n23. Dovolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemôže v dovolacom\nkonaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť\nskutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože\nv dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie (§ 442 CSP). Má však možnosť vyhodnotiť\na posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz,\ndeformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté\nskutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a\npodstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP. V preskúmavanej veci dovolací súd takúto existenciu vady zmätočnosti ale nezistil.\n\n24. Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho\nrozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v\nzmysle § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov. I. ÚS\n105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, 1 Cdo 213/2019, 2 Cdo 190/2019, 3 Cdo\n168/2018, 4 Cdo 3/2019, 5 Cdo 57/2019, 6 Cdo 33/2020, 7 Cdo 308/2019, 8 Cdo 152/2018).\n25. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo\nprípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry\nústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,\nnemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu\n(napr. I. ÚS 188/06).\n26. V predmetnej veci sú podľa dovolacieho súdu v napadnutom rozhodnutí (obsah ktorého nemožno\nposudzovať izolovane od rozsudku súdu prvej inštancie, lebo prvoinštančné a odvolacie konanie z\nhľadiska predmetu konania tvoria jeden celok - viď rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) zreteľne vysvetlené jeho podstatné dôvody, uvedené ustanovenia, ktoré\nsúd aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ako i vysvetlené právne úvahy, ktorými sa pri\nrozhodovaní riadil. Prijaté právne závery sú primerane odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim § 393\nods. 2 CSP (predtým § 157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.). Samotná skutočnosť, že dovolateľka so\nskutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu\nnesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa\n§ 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bola strana sporu\npred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, resp. s jeho\nprávnymi názormi (I. ÚS 50/04), ani právo, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Inak povedané za procesnú vadu konania v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa\npredstáv dovolateľa.\n27. V posudzovanom prípade má podľa dovolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu\nvšetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP. Odvolací súd v rozhodnutí\npopísal obsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, uviedol, z\nktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, zároveň citoval ustanovenia (v bode 7), ktoré aplikoval,\na z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne\nkonštatoval, že odstúpiť možno iba od platne uzavretej dohody, pričom v danom prípade dohoda o\nvyporiadaní BSM bola určitá, a preto i platná; námietka žalobkyne, že táto bola neplatná podľa § 37\nObčianskeho zákonníka, bola preto nedôvodná. Okolnosti, ktoré ho viedli k predmetnému právnemu\nzáveru zdôvodnil konkrétne v bodoch 5. až 9. svojho odôvodnenia, v rámci ktorých sa vyporiadal aj\ns prezentovanými tvrdeniami/námietkami žalobkyne vrátane už spomínaného nevykonania všetkých\nnavrhovaných dôkazov. Dovolací súd uzatvára, že odôvodnenie odvolacieho súdu sa vyporadúva so\nvšetkými podstatnými rozhodujúcimi skutočnosťami, vrátane tých na ktoré žalobkyňa poukazoval aj\nv rámci dovolacích námietok a myšlienkový postup odvolacieho súdu je v odôvodnení dostatočne\nvysvetlený nielen s poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale\ntiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal (§ 220 ods. 2 CSP).\n28. Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý\nby mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v\ndovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť\na úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy,\npretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť\nvykonávať dokazovanie - porov. ustanovenie § 442 CSP, v zmysle ktorého dovolací súd je viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať\nrevízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného\ndokazovania.\n\n29. Najvyšší súd vyššie uvedené dopĺňa poukázaním na konštatovanie ústavného súdu v rozhodnutí\nsp. zn. IV. ÚS 196/2014 (ktoré sa síce týkalo právneho stavu do 30. júna 2016, je však naďalej\naktuálne), v zmysle ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého\nrozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá\nvadu zmätočnosti.\n30. V posudzovanom prípade dovolací súd uzatvára, že obsah spisu nedáva podklad pre záver, že\nkonanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté namietanou vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení\n§ 420 písm. f) CSP.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP\n31. Žalobkyňa ďalej vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania tiež z ustanovenia § 421 ods. 1\npísm. a) CSP, t. j., že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky pri ktorej\nsa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Z obsahu dovolania je\nzrejmé, že žalobkyňa považuje ako nesprávne právne posúdenú otázku platnosti dohody o BSM,\nmajúc za to „účinne poprela skutkové tvrdenia žalovaného ohľadom spôsobu uzatvárania dohody o\nvyporiadaní BSM a bolo povinnosťou všeobecných súdov skúmať dôvod absolútnej neplatnosti dohody\no BSM z hľadiska z hľadiska ustanovení § 37 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonník\".\nNapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (a súdu prvej inštancie) je preto podľa žalobkyne prekvapivým\na arbitrárnym a z tohto dôvodu aj v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu.\nPrijatý právny záver je podľa žalobkyne rozpore s právnou vetou rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 29. januára 2008 sp. zn. 4Obo 20/2007 a zo dňa 21. apríla 2011 sp. zn. 2 Obo 9/2011 a\nsíce, že „pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti,\nktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi,\nprípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť,\nnespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.) a ďalej tiež s rozhodnutiami sp.\nzn. 5 Cdo 208/2010 a sp. zn. 7MCdo 12/2011. Súdy nižších inštancií nesprávne absolútnu neplatnosť\nspornej dohody o vyporiadaní BSM vôbec neposudzovali s tvrdením, že takúto povinnosť nemali.\n32. Pre procesnú situáciu, v ktorej § 421 ods. 1 písm. a) CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny\nvýznam obsah pojmu „právna otázka\" a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v\ndovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia môže byť pritom len\notázka právna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie\ntohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\no otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n33. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je charakteristický „odklon\"\njej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda\no situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej\notázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu\". V zmysle judikátu R 71/2018 patria do tohto pojmu predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia\nnajvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky. Jeho súčasťou je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré\nneskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí\nnespochybnili.\n34. Ešte pred posúdením samotného „právneho odklonu\" (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP) treba uviesť, že\nsprávnosť súdmi riešených skutkových otázok nemôže byť v dovolacom konaní podrobená meritórnemu\nprieskumu, lebo dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP);\nskutková okolnosť (t.j. skutková otázka, resp. riešenie skutkovej otázky) z hľadiska § 421 ods. 1 CSP\nje irelevantná.\n35. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. l CSP musí byť procesnou stranou v dovolaní\nvymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne\naj dôvodnosť) dovolania. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže\n\nsvoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na\nmysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie\nvymedzenia právnej otázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych\na hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade\nby uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej\nkoncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v Civilnom sporovom poriadku\n(napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1 Cdo 98/2017, 3 Cdo 94/2018, 4 Cdo 95/2017). Treba\nzdôrazniť, že úlohou dovolacieho súdu nie je vymedziť právnu otázku; zákonodarca túto povinnosť\nukladá dovolateľovi.\n36. V danom prípade dovolateľka vymedzila právnu otázku, pri riešení ktorej sa mal odvolací súd\nodkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a to s poukazom na konkrétne rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (bližšie viď bod 3.1.)\n36.1. V zmysle právnej vety rozsudku najvyššieho súdu z 29. januára 2008 sp. zn. 4 Obo 20/2007 je\npodľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje\nzákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon je právny\núkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť, a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide\nvtedy, ak svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza. Obchádzanie zákona\nobsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon síce neodporuje\nvýslovnému zneniu ustanovenia, svojimi dôsledkami však sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.\n36.2. V zmysle právnej vety rozsudku najvyššieho súdu z 21. apríla 2011 sp. zn. 2Obo 9/2011, vo\nvšetkých prípadoch neplatnosti právnych úkonov, ktoré nie sú uvedené v § 40a Občianskeho zákonníka,\nide o absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť právnych úkonov vyjadruje verejný záujem, pričom za\nrozlišovacie kritérium absolútnej a relatívnej neplatnosti možno označiť charakter chránených záujmov\na ich intenzitu spojenú s primeranosťou aplikácie právnych noriem, ktoré tieto záujmy vyjadrujú. Pre\nabsolútnu neplatnosť právnych úkonov podľa platnej právnej úpravy je pritom charakteristické, že\nnastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej\npovinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť ratihabície alebo konvalidácie\nvadného právneho úkonu, nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolať\nkaždý, pretože táto neplatnosť pôsobí voči všetkým (erga omnes). Absolútnej neplatnosti právneho\núkonu sa môže dovolávať dokonca aj ten, kto ju sám spôsobil. Takto koncipovaná absolútna neplatnosť\nprávnych úkonov je mimoriadne závažným zásahom do právnych vzťahov jednotlivcov realizovaných\nna základe ich zmluvnej slobody a z viacerých hľadísk odporuje zásadám právnej istoty, ochrany dobrej\nviery, nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní.\n36.3. Podľa rozsudku najvyššieho súdu z 30. júla 2012 sp. zn. 5Cdo 208/2010 pri posudzovaní dôvodov\nneplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom\ntvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku\nktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu\nuzavrieť, rozpor so zákonom a pod.).\n36.4. Z rozsudku najvyššieho súdu z 20. júna 2012 sp. zn. 7MCdo 12/2011 vyplýva, že súdy nižších\ninštancií sa zaoberali výkladom prejavu vôle zamestnankyne ako aj bývalého starostu obecného\núradu v Dolnej Porube v spornej listine označenej ako „Potvrdenie o dĺžke zamestnania a o zápočte\ndôb zamestnania pre účely nemocenského poistenia\". Závery tohto rozhodnutia nie sú vo vzťahu k\nžalobkyňou nastolenému právnemu posúdeniu priliehavé pre odlišnosť nielen skutkových okolností, ale\npredovšetkým právnych otázok v ňom riešených.\n37. Z okolnosti preskúmavanej veci je zrejmé, že v danom prípade sa žalobkyňa domáhala vyporiadania\nBSM tvrdiac, že v minulosti uzatvorená dohoda o tejto otázke medzi stranami sporu je neplatná, lebo je\nneurčitá a bola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (§ 37 Občianskeho zákonníka).\nVzhľadom na takto prezentované tvrdenia sa súdy nižších inštancií v prvom rade zaoberali uvedenými\nskutočnosťami, avšak nezistili žiaden dôvod, pre ktorý by sa malo hľadieť na spornú zmluvu ako\nneplatnú. Úvahy, ktoré ich k tomu viedli podrobne uviedli v odôvodnení svojich rozhodnutí. Ďalej sa\ntiež dôsledne zaoberali tým, či odstúpenie žalobkyne z 30. novembra 2020 od predmetnej dohody je\nplatné, alebo nie. Aj v uvedenom smere sú rozhodnutia súdov nižších inštancií dostatočne zrozumiteľné,\n\nkonštatujúce, že žalobkyňa nepreukázala uzavretie dohody v tiesni a za nápadne nevýhodných\npodmienok, ktorá skutočnosť by odôvodňovala odstúpenie od zmluvy. S poukazom na uvedené okolnosti\na preskúmaním rozhodnutí, ktorými žalobkyňa argumentovala o odklone odvolacieho súdu od ustálenej\npraxe dovolacieho súdu v otázke posudzovania platnosti spornej dohody, dovolací súd zistil, že sa jedná\no rozhodnutia, ktoré zastávajú zhodný názor ohľadne aplikácie § 37 Občianskeho zákonníka, aký pri\nposudzovaní danej veci zvolili súdy nižších inštancií.\n38. Dovolací súd z vyššie uvedených dôvodov uzatvára, že súdy v základnom konaní sa od ustálenej\npraxe dovolacieho súdu pri riešení nastolenej dovolacej otázky neodchýlili, práve naopak v plnom\nrozsahu ju rešpektovali.\n39. Podľa § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané\nneoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d) nemá\nnáležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené prípustnými\ndovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.\n40. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne, ktorým namietala nesprávne právne\nposúdenie veci podľa § 421 CSP odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.\n41. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n42. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}