{"guid": "084060f0-c187-41bd-8fd0-23e3f28f8994:43104a31-8cb9-407a-8af2-095af2b43d89", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5322201710.1", "spisova_znacka": "1CdoR/8/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdoR/8/2024 z 11. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2024, sp. zn. 1CdoR/8/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:5322201710.1", "identifikacne_cislo": "5322201710", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2024-12-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/43104a31-8cb9-407a-8af2-095af2b43d89", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5322201710.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:5322201710.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:5322201710.1/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1CdoR/8/2024\n5322201710\n11. 12. 2024\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2024:5322201710.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej\na členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Martina Vladika v právnej veci oprávnenej z vyživovacej\npovinnosti: S. M., narodená XX. E. XXXX, bytom v X., X. XXXX, zastúpená advokátom JUDr. Ladislavom\nŠčurym PhD., so sídlom v Čadci, Mierová 1725, proti otcovi povinnému z vyživovacej povinnosti: Z.\nM., narodený XX. S. XXXX, trvale bytom Č., prechodne bytom X A. B., D., A. XX XGE, C., zastúpený\nAdvokátskou kanceláriou JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom v Čadci, Ul. 17. novembra 3215,\nIČO: 50 473 522, v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, vedenom na Okresnom súde Čadca\npod sp. zn. 14Pc/22/2022, o dovolaní oprávnenej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. októbra\n2023 sp. zn. 14CoP/29/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. konanie o návrhu na zvýšenie výživného za obdobie\npred podaním návrhu zastavuje, výrokom II. návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného od podania\nnávrhu zamieta, výrokom III. zrušuje vyživovaciu povinnosť otca Z. M., narodeného XX. S. XXXX voči\nplnoletej dcére S.E. M., narodenej XX. E. XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Čadca\nč.k. 9P/49/2015-85 zo dňa 29. marca 2016 s účinnosťou od 10. októbra 2022, výrokom IV. žiaden z\núčastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\n2. Na základe odvolania oprávnenej z vyživovacej povinnosti Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „odvolací\nsúd“) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. a IV. potvrdil. O náhrade trov konania\nrozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n2.1. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a\nv plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na ktorých\nzaložil napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu\nzistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o návrhu oprávnenej z\nvyživovacej povinnosti, vecne správne rozhodol. Svoje rozhodnutie odôvodnil dostatočne správne,\nnapriek námietkam odvolateľky, v súlade s § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Odôvodnenie\nrozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň odkazuje aj odvolací\nsúd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia viažucich sa k napadnutým výrokom odvolaní (§ 387 ods.\n2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).\n2.2. Súčasne odvolací súd preskúmal námietky oprávnenej z vyživovacej povinnosti uvedené v jej\nopravnom prostriedku. Po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. Odvolací súd na\n\ntomto mieste pripomenul, že v súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je\npotrebné uviesť, že neexistujú záväzné kritériá pre jeho určenie, vždy sa vychádza z individuálneho\nposúdenia.\n2.3. Navrhovateľka v odvolaní namietala, že okresný súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred\nsúdom, ktorý hraničí s denegatio iustitiae. Odvolací súd uviedol, že z obsahu napadnutého rozhodnutia\nvyplýva, že okresný súd v dostatočnom rámci posúdil návrh navrhovateľky uplatnený na súde, jej\nargumentáciu ako i listiny-dôkazy ňou pripojené, preto vo vyvolanom odvolacom konaní nie je možné\ndať oprávnenej z vyživovacej povinnosti za pravdu, že by konaním, resp. rozhodnutím došlo zo strany\nokresného súdu k denegatio iustitiae u nej ako osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti.\n2.4. Odvolací súd posudzoval argumentáciu navrhovateľky, ktorá nevypočutie matky navrhovateľky\npovažovala za odňatie možnosti konať pred súdom. Pripomenul, že je vecou súdu, ktoré z navrhnutých\ndôkazov vykoná, ak niektorý z navrhnutých dôkazov nevykoná, čo náležite odôvodní, ako je tomu\nv prejednávanej veci, tak takýto postup okresného súdu nie je možné vyhodnotiť ako rozporný so\nzákonom. Odvolací súd potom len primerane a podporne poukázal na závery z rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/174/2013, ktoré si odvolací súd osvojil a postuláty z neho\nvyplývajúce, boli v postupe okresného súdu, podľa zistení odvolacieho súdu, po vykonaní odvolacieho\nprieskumu, dodržané. Na tomto mieste odvolací súd poukázal cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP najmä\nna ods. 22. až 27. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.\n2.5. Odvolací súd akcentoval, že dokazovanie v rozsahu vykonanom súdom prvej inštancie za dodržania\nprocesných predpisov bolo dostatočné. Okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie\npotrebné k tomu, aby posúdil navrhovateľkou uplatnený nárok ako i relevanciu obrany povinného z\nvýživy.\n2.6. Odvolací súd v rovine svojich záverov uviedol, že konštatovania okresného súdu v rovine posúdenia\ntvrdení navrhovateľky, že nie je schopná sa samostatne živiť, pretože sa stará o svoje maloleté dieťa, je\nna rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok, nielen podľa okresného súdu, ale ani podľa\nodvolacieho súdu nie sú skutočnosťami, ktoré by zakladali neschopnosť samej sa živiť. Navrhovateľka\nmala štúdium na strednej škole prerušené, v tomto období pracovala, následne školu dokončila, bola\nna materskej dovolenke a aktuálne je na rodičovskej dovolenke. Je zdravá, neexistujú na jej strane\nokolnosti brániace v uplatnení na trhu práce, aj keď starostlivosť o maloleté dieťa jej toto uplatnenie\nmôže čiastočne sťažiť. Pokiaľ matka poberá rodičovský príspevok, hoc nepracuje tak je schopná sa\nsama živiť. Od 08/2021 do 03/2022 odvolateľka poberala materskú dávku a od 01.04.2022 jej ako\nmatke vznikol nárok na rodičovský príspevok. Uvedené poberanie materskej dávky a rodičovského\npríspevku, ktorý je svojim spôsobom príjem matky, má jej poskytnúť finančné prostriedky, kým v čase\nzabezpečovania starostlivosti o dieťa nepracuje a nemôže pracovať. Ak okresný súd konštatoval,\nže navrhovateľka nadobudla schopnosť sa sama živiť ukončením štúdia, získala príjem, ktorý je\nposkytovaný z dôvodu starostlivosti o dieťa ako kompenzácia skutočnosti, že z dôvodu starostlivosti\no dieťa si nemôže zabezpečiť príjem svojou prácou, tak odvolací súd tieto závery vyhodnotil ako\nvecne správne. Odvolateľka žiadnym spôsobom argumentami uvádzanými v odvolaní nespochybnila\nsprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.\n2.7. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd aplikoval § 52 CMP, a preto rozhodol,\nže žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n3. Proti predmetnému rozsudku podala oprávnená z vyživovacej povinnosti (ďalej aj „navrhovateľka“\nalebo „dovolateľka“) dovolanie z dôvodov podľa § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n3.1. K dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP namietala vadu konania, ktorá spočívala v tom, že súd prvej\ninštancie nevypočul matku navrhovateľky A. M.ú ako svedkyňu. Týmto jej súd prvej inštancie odňal\nmožnosť konať pred súdom. Odvolací súd ospravedlnil takéto konanie súdu prvej inštancie tým, že\nje vecou súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nevykoná. Tým, že súd prvej inštancie\nnevypočul matku navrhovateľky ako svedkyňu, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, čo do posúdenia jej schopnosti samostatne sa živiť, pričom následne vychádzal\naj z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n3.2. Vo vzťahu k § 421 ods. 1 písm. b) CSP uviedla, že v danom prípade sa jedná o vyriešenie právnej\notázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená. Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky navrhovateľka kladie otázku zásadného právneho významu: ,,má rodič vyživovaciu povinnosť\nna plnoleté dieťa v prípade, že toto nepracuje, ale je na rodičovskej dovolenke, pričom sa stará o dieťa\nmladšie ako 3 roky a poberá iba rodičovský príspevok.“\n3.3. Navrhovateľka zastáva právny názor, že by sa v danej veci dalo vychádzať z rozhodnutia Krajského\nsúdu Trnava sp. zn. 23CoP/40/2018 zo dňa 20. augusta 2018. Súdy v danom prípade vôbec neskúmali,\n\nči mala ako navrhovateľka objektívnu možnosť zamestnať sa, pričom v bode 23. odôvodnenia rozsudku\nsúdu prvej inštancie sa uvádza, že nepracuje a ani nemôže pracovať, ale aj napriek tomu je schopná\nsamostatne sa živiť, čo si už vo svojej podstate samo odporuje. Tento nekriticky názor prevzal aj odvolací\nKrajský súd v Žiline.\n3.4. Ďalej uviedla, že hoci to nie je v napádaných rozhodnutiach uvedené, súdy, akoby ju odkazovali na\npodanie žiadosti o výživné po otcovi maloletého dieťaťa. Navrhovateľka takýto návrh podala voči otcovi\njej maloletej dcéry X. G., pričom Okresný súd Čadca jej priznal výživné iba vo výške 75 eur, pretože\notec je vysokoškolský študent a nikde nepracuje. Táto čiastka je však na výživu jej maloletej dcéry a\nnie na jej výživu.\n3.5. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby najvyšší súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n4. K dovolaniu sa písomne vyjadril povinný z vyživovacej povinnosti (ďalej aj odporca). Dovolateľka\nneuviedla právnu otázku, ale otázku skutkovú. Rozhodovanie vo veciach výživného je individuálne\nkonanie, kedy súd individuálne pristupuje k nároku na určenie vyživovacej povinnosti. Kritériá na určení\nrozsahu vyživovacej povinnosti sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu. Iný výklad\nby viedol k rozporu so záujmami dieťaťa, ktorému sa výživné priznáva. Každé jedno rozhodnutie je\nzaložené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné\nprípady (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/87/2017, 3Cdo 226/2017).\nOdporca mal za to, že rozhodnutím dovolacieho súdu nemožno dospieť k zovšeobecneniu a vyjadreniu\nprávneho názoru, či má rodič vyživovaciu povinnosť na plnoleté dieťa v prípade, že toto nepracuje,\nale je na rodičovskej dovolenke, pričom sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky a poberá iba rodičovský\npríspevok. Jedná sa o individuálne a špeciálne skutkové okolnosti súdeného prípadu, kedy ako matka\nsamoživiteľka - nevydatá sa stará o svoje maloleté dieťa a poberá len rodičovský príspevok, ktoré je\njej jediným zdrojom príjmu. Dovolateľka sa rozhodla stať matkou, prijala životná rozhodnutie, pričom\njej zdravotný stav jej nebráni nájsť si prácu a rovnako nejestvujú objektívne možnosti, pre ktoré by\nsa nemohla zamestnať. Dovolateľka jednoznačne nadobudla schopnosť samostatne sa živiť, nebol\npreukázaný opak. S poukazom na vyššie uvedené mal za to, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n5. K vyjadreniu povinného z vyživovacej povinnosti podala stanovisko navrhovateľka s tým, že zotrvala\nna podanom dovolaní.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že\ndovolanie podal v zákonom stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) oprávnený subjekt (účastník konania),\nv ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP)\nskúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti, pričom zistil,\nže dovolanie je prípustné, avšak nie je dôvodné.\n6.1. V zmysle čl. 2 ods. 1 CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Keďže CMP neustanovuje inak, dovolací súd ďalej skúmal možnosť aplikácie\nustanovení CSP pre konanie o dovolaní dovolateľky.\n6.2. Dovolanie podala dovolateľka v zmysle § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\nDovolanie vo vzťahu k § 420 písm. f) CSP.\n6.3. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n6.4. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n6.5. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a\nv záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto\n\nprávo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní\na rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené\nvšetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre\nvšetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,\n5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých\nsa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Najvyšší súd\nv rámci dovolacieho konania neplní úlohy prvostupňového či odvolacieho súdu ako tretej inštancie\nprebiehajúceho súdneho sporu. Úloha dovolacieho súdu spočíva v náprave najzávažnejších procesných\npochybení, resp. v riešení otázok zásadného právneho významu.\n6.6. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res\niudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a\ndovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť\nuž právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad\n(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).\n6.7. V posudzovanom prípade dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420\npísm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n6.8. Dovolateľka ako vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP namietala, že súd prvej inštancie nevypočul\nmatku navrhovateľky Martinu Gajdošovú ako svedkyňu a tým namietala aj nesprávnosť skutkových\nzistení. V tomto smere odvolací súd reagoval na rovnakú odvolaciu námietku dovolateľky v bodoch\n15. a 17. odôvodnenia rozsudku: ,,Vo svetlo vyššie uvedených záverov odvolací súd posudzoval\nargumentáciu navrhovateľky, ktorá nevypočutie matky navrhovateľky považovala za odňatie možnosti\nkonať pred súdom. Pripomína odvolací súd, že je vecou súdu , ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, ak\nniektorý z navrhnutých dôkazov nevykoná, čo náležite odôvodní, ako je tomu v prejednávanej veci, tak\ntakýto postup okresného súdu nie je možné vyhodnotiť ako rozporný so zákonom. Krajský súd akcentuje,\nže dokazovanie v rozsahu vykonanom súdom prvej inštancie za dodržania procesných predpisov bolo\ndostatočné. Vo vzťahu k výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu je\npotrebné uviesť to, že do obsahu základného práva strany sporu nepatrí ani právo strany vyjadrovať\nsa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu\nhodnotenia dôkazov. Okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné k tomu,\naby posúdil navrhovateľkou uplatnený nárok ako i relevanciu obrany povinného z výživy.“ Uvedené\nvysvetlenie dôvodov nevykonania dokazovania vypočutím svedkyne - matky navrhovateľky považuje\ndovolací súd za dostatočné, vzhľadom aj na konečný výsledok konania, vypočutie tejto svedkyne by\nnemalo žiaden reálny vplyv na výsledok konania. K uvedenej námietke je tiež možno (vo všeobecnosti)\nuviesť, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov\npri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové\nzávery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z\ntoho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej\ninštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom súde nemá možnosť vykonávať dokazovanie. Dovolaním\nsa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie,\nani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností a\nzisťovanie skutkového stavu sú teda povolané súdy prvej inštancie a druhej inštancie ako skutkové\nsúdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil\nodvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale\nlen v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly\ndovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými\ndeficitmi v dokazovaní (napr. problematika opomenutého dôkazu) alebo či konajúcimi súdmi prijaté\nzávery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo chybné. Je tomu tak v prípade, ak existujú výrazné rozpory\nmedzi vykonanými dôkazmi a skutkovými zisteniami alebo keď sú právne závery súdu alebo orgánu\nverejnej moci v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej\ninterpretácii odôvodnenia meritórneho rozhodnutia nevyplývajú. Ide o prípady svojvoľného hodnotenia\ndôkazov vykonaného bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu (m. m. I. ÚS 548/2015,\nIV. ÚS 607/2021, III. ÚS 104/2022, I. ÚS 417/2022). Dovolací súd však v procese dokazovania, tým,\nže uvedenú svedkyňu nevypočul, nezistil také pochybenie (vzhľadom na vyššie uvedené), ktoré by\nzakladalo vadu podľa § 420 písm. f) CSP. Preto dovolanie v tejto časti nie je opodstatnené.\n\nDovolanie vo vzťahu k § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n7. Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP (rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nešte nebola vyriešená) namietajúc nesprávne právne posúdenie.\n7.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n7.2. Relevanciu podľa § 421 ods. 1 CSP má právna otázka (nie skutková) otázka, na ktorej spočívalo\nrozhodnutie odvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú právnu otázku, ktorá bola podľa názoru dovolateľa\nodvolacím súdom vyriešená nesprávne (porovnaj § 432 ods. 1 CSP) a pri ktorej - s prihliadnutím\nna individuálne okolnosti veci (prípadu) - zároveň platí, že ak by bola vyriešená správne, súdy by\nnevyhnutne rozhodli inak, pre dovolateľa priaznivejším spôsobom.\n7.3. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery\na na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n7.4. Z obsahu dovolania vyplýva, že problém nastolený v dovolaní sa týka právneho posúdenia, keď\nbytostnou súčasťou právneho posúdenia veci je skúmanie subsumovateľnosti ustáleného skutkového\nstavu pod ustanovenie právnej normy (III. ÚS 405/2021). Kľúčovou otázkou pre posudzovanie tohto\nsporu bolo zistenie, či tzv. oprávnená z vyživovacej povinnosti ako plnoletá je schopná sa sama živiť,\nvzhľadom na zistený skutkový stav. Súdy totiž prišli k záveru, že je schopná sa samostatne živiť, pričom\nv konaní sa súdy zaoberali trvaním vyživovacej povinnosti rodiča (otca oprávnenej z vyživovacej), v\nobdobí, v ktorom sa oprávnená osoba starala o vlastné dieťa mladšie ako 3 roky a poberala materskú\ndávku, resp. rodičovský príspevok.\n8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná\npovinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.\n8.1. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.\nKedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce\nfaktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť\nvykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť,\nže dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov.\nRovnako nestačí preukázanie skutočnosti, že dieťa už je schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej\nčinnosti. Zákon uprednostňuje záujem oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať\nv ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať\ndieťa nezaniká. Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa\nzamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Nie je vylúčené, aby vyživovacia povinnosť rodičov trvala\naj v prípade, keď sa dieťa po skončení strednej odbornej školy rozhodne pokračovať v štúdiu na\nvysokej škole, hoci aj iného zamerania. Vyživovacia povinnosť (z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na\npovolanie) končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese\n(prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita - magister). Rozhodnutie dieťaťa po skončení jednej\nvysokej školy pokračovať v štúdiu na druhej vysokej škole už nezakladá povinnosť ďalšieho vyživovania.\nDieťa dosiahlo vo zvolenom odbore najvyšší možný stupeň vzdelania a je teda pripravené živiť sa\nďalej samo. (...) Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné\nsamostatne uspokojovať svoje potreby. Môže sa stať, že táto okolnosť nenastane nikdy - napríklad v\nprípade ťažkej invalidity dieťaťa. Rozhodne však povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa už\nukončilo prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak\ndieťa o ne nemá záujem a z vlastnej vôle nepracuje. Na tieto prípady sa vyživovacia povinnosť rodičov\nnevzťahuje. (...) Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú\ndobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Aj v prípade, že dočasne zanikne povinnosť plniť výživné,\npretože nie sú splnené predpoklady pre jeho existenciu - napríklad dieťa je už schopné samo sa živiť\n- môže sa, ak dôjde k zmene týchto podmienok, vyživovacia povinnosť obnoviť. Tento charakteristický\nznak vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sa nazýva elasticita. Praktickým príkladom môže byť\nprípad, ak sa dieťaťu, ktoré sa samo živilo, zmení zdravotný stav tak, že nemôže pracovať a neexistuje\n\niný spôsob (PAVELKOVÁ, B. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. vydanie.\nBratislava: C. H. Beck, 2019. ISBN 9788089603725. 5 S. 388 - 3895).\n8.2. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné\ndávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu\npráce. V tomto zmysle ide skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. (HORVÁTH,\nE., VARGA, E. Zákon o rodine - komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2007. ISBN 80-8078-086-2.).\n8.3. Dovolací súd uvádza, že právne posúdenie v bode 20. rozsudku odvolacieho súdu, ktoré uvádza,\nže ,,Odvolací súd v rovine svojich záverov uvádza, že konštatovania okresného súdu v rovine posúdenia\ntvrdení navrhovateľky, že nie je schopná sa samostatne živiť, pretože sa stará o svoje maloleté dieťa, je\nna rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok, nielen podľa okresného súdu, ale ani podľa\nodvolacieho súdu nie sú skutočnosťami, ktoré by zakladali neschopnosť samej sa živiť. Navrhovateľka\nmala štúdium na strednej škole prerušené, v tomto období pracovala, následne školu dokončila, bola\nna materskej dovolenke a aktuálne je na rodičovskej dovolenke. Je zdravá, neexistujú na jej strane\nokolnosti brániace v uplatnení na trhu práce, aj keď starostlivosť o maloleté dieťa jej toto uplatnenie môže\nčiastočne sťažiť. Pokiaľ matka poberá rodičovský príspevok, hoc nepracuje tak je schopná sa sama živiť.\nOd 08/2021 do 03/2022 odvolateľka poberala materskú dávku a od 01.04.2022 jej ako matke vznikol\nnárok na rodičovský príspevok. Uvedené poberanie materskej dávky a rodičovského príspevku, ktorý\nje svojim spôsobom príjem matky, má jej poskytnúť finančné prostriedky, kým v čase zabezpečovania\nstarostlivosti o dieťa nepracuje a nemôže pracovať. Ak okresný súd konštatoval, že navrhovateľka\nnadobudla schopnosť sa sama živiť ukončením štúdia, získala príjem, ktorý je poskytovaný z dôvodu\nstarostlivosti o dieťa ako kompenzácia skutočnosti, že z dôvodu starostlivosti o dieťa si nemôže\nzabezpečiť príjem svojou prácou, tak odvolací súd tieto závery vyhodnotil ako vecne správne“ považuje\nza správne.\n8.4. Dovolací súd tiež zdôrazňuje, že rodičovský príspevok predstavuje štátnu sociálnu dávku určenú na\nfinančné zabezpečenie a kompenzáciu straty príjmu rodiča zo zárobkovej činnosti v dôsledku osobnej\nstarostlivosti o dieťa (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 29Sa/5/2019 z 27. augusta\n2019 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/118/2019 z 25. novembra 2020). To\nznamená, že súdy v tomto konkrétnom prípade správne posúdili, že oprávnená z vyživovacej povinnosti\npokiaľ poberá rodičovský príspevok, hoc nepracuje, stará sa o maloleté dieťa do troch rokov, tak je\nschopná sa sama živiť.\n9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti aj právne posúdenie veci odvolacím súdom vyššie vymedzenej\nprávnej otázky je správne, dovolanie je teda neopodstatnené, preto ho bolo potrebné zamietnuť\npostupom podľa § 448 CSP.\n10. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14CoP/29/2023", "guid": "51d2cab3-1b40-49ed-a615-8dd67a7599be:58caaa40-0211-42db-881b-de9c2d7a7e03", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7357b391-80ad-430b-bea0-9888c632b21d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.417.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 417/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 417/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.417.2022.1"}, {"guid": "ussr:337464e2-eff5-4217-aca1-080a42761451", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.104.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 104/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 104/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.104.2022.2"}, {"guid": "ussr:b65c4bd3-50ee-40fc-9d05-6ac77c9c57b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.405.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 405/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 405/2021 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.405.2021.1"}, {"guid": "ussr:6cb26cc1-8a4c-431e-aea9-b4280f271e7e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.607.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 607/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 607/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.607.2021.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:76a26da6-95c5-4479-90aa-dc62260fc24a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.548.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 548/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 548/2015 z 17. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-17", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.548.2015.2"}, {"guid": "d771c0d1-aa3d-4783-aba7-4abc47441968:235c4ab3-5a4f-4081-a068-0ef2ae6a5f13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2113233110.1", "spisova_znacka": "3Cdo/226/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/226/2017 z 22. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-22", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2113233110.1"}, {"guid": "d33a5722-5ead-469f-8c4f-c5a742c2ecf9:c93848f8-df88-4f11-915a-8a5344a97814", "ecli": null, "spisova_znacka": "14CoP/29/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14CoP/29/2023 z 18. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-01-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d33a5722-5ead-469f-8c4f-c5a742c2ecf9:c93848f8-df88-4f11-915a-8a5344a97814"}, {"guid": "ea1ccf2e-34e0-4efc-98a1-9b924229fcc2:f21b82a0-bef6-4dbe-af53-4e7c71b4b19c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5019200073.1", "spisova_znacka": "29Sa/5/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 29Sa/5/2019 z 26. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-08-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5019200073.1"}, {"guid": "d44b6c82-6083-43d8-950c-6723297d53d4:4fdcc66f-110d-42e4-a7a1-819d7874337d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2718200019.1", "spisova_znacka": "23CoP/40/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/40/2018 z 19. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2718200019.1"}], "citovane_v": [{"guid": "4e0ce64d-5006-4a6b-a423-a16a1089d676:e748aaf0-79e6-40fa-9fdd-cc205aec3ef8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:5625202174.1", "spisova_znacka": "15CoP/42/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 15CoP/42/2026 z 13. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:5625202174.1"}, {"guid": "7008dabb-3930-423d-8724-727b1c7755ef:8947c12f-7333-417b-9629-233ccc27ca2a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6425200792.1", "spisova_znacka": "14CoP/157/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/157/2025 z 25. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6425200792.1"}, {"guid": "4ba2c21a-54c4-4c62-b995-38ec270057e6:f920c542-2592-4115-84d4-a6187efa589e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5724202944.1", "spisova_znacka": "14CoP/69/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP/69/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5724202944.1"}]}