{"guid": "7a6641c9-984f-4443-8d18-93bac24749cd:f98c4082-20dd-445c-bc3c-59682bca6115", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5118214558.2", "spisova_znacka": "5Cdo/17/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/17/2024 z 29. 2. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2024, sp. zn. 5Cdo/17/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:5118214558.2", "identifikacne_cislo": "5118214558", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Halušková", "sudca_id": 966, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-haluskova-966", "datum_vydania": "2024-02-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f98c4082-20dd-445c-bc3c-59682bca6115", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5118214558.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:5118214558.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:5118214558.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/17/2024\n5118214558\n29. 02. 2024\nJUDr. Jana Halušková\nECLI:SK:NSSR:2024:5118214558.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu C. G., narodeného XX. G. XXXX, U. T. D., Š. XXX/\nX, zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., Žilina,\nVojtecha Tvrdého 17, IČO: 36 436 640, proti žalovanej N. C., narodenej XX. I. XXXX, U. T. D., T.I..\nG.. Q. XXXX, zastúpenej advokátkou JUDr. Andreou Vladárovou, Žilina, Veľká okružná 17, o určenie\nvlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 41C/82/2018, o dovolaní žalovanej\nproti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 23. septembra 2021 sp. zn. 9Co/19/2021\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Žiline z 23. septembra 2021 sp. zn. 9Co/19/2021 vo výroku, ktorým potvrdil\nrozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 08. júna 2020 sp. zn. 41C/82/2018 v časti o určenie, že žalobca\nje výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území U. T. D., zapísanej na LV č. XXX ako dom\nč. XX na KNC 1079/1 a KNC 1079/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 160 m2, a to v celosti a\nrozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 08. júna 2020 sp. zn. 41C/82/2018 v časti o určenie, že žalobca\nje výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území U. T. D., zapísanej na LV č. XXX ako dom\nč. XX na KNC 1079/1 a KNC 1079/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 160 m2, a to v celosti z r\nu š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a Okresnému súdu Žilina.\nodôvodnenie:\n1.1. Okresný súd Žilina (ďalej aj ,,súd prvej inštancie” alebo ,,okresný súd”) rozsudkom\nz 08. júna 2020 sp. zn. 41C/82/2018 zastavil konanie v časti o určenie, že nehnuteľnosti vedené na\nLV č. XXX, v kat. úz. U. T. D., ako byt č. X na prízemí vo vchode č. X domu č. XX, na KNC 1079, so\nspoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku KNC\n1079/1 a byt č. X na poschodí vo vchode č. X so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach\na spoločných zariadeniach domu a pozemku KNC 1079/1 neexistujú (I. výrok). Určil, že žalobca je\nvýlučným vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území U. T. D., zapísanej na LV č. XXX ako dom\nč. XX na KNC 1079/1 a KNC 1079/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 160 m2, a to v celosti\n(II. výrok). Určil tiež, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území U. T. D.,\nzapísaných na LV č. XXXX ako pozemky KNC 1079/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2,\nKNC 1079/3, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 69 m2, KNC 1080/2, záhrada o výmere 110 m2\n(III. výrok). Rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %\ntrov konania (IV. výrok). Po zistení existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom\nurčení, vychádzajúc z výpisov z listov vlastníctva č. XXX a XXXX Okresného úradu Žilina, katastrálneho\nodboru pre katastrálne územie a obec U. T. D. konštatoval aktívnu aj pasívnu legitimáciu strán sporu.\nSkutkovo zistil, že právna predchodkyňa žalobcu Z. G. dedením po poručiteľovi I. G. nadobudla rodinný\ndom súp. č. XX v kat. úz. U. T. D., ktorý následne v celosti darovala žalobcovi darovacou zmluvou\nzo 16. apríla 2014. Dňa 23. septembra 2015 žalobca ako predávajúci a U. C. ako kupujúci uzavreli\nkúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli novovytvorené pozemky KNC parc. č. 1079/2, zastavaná plocha\na nádvorie o výmere 44 m2, KNC parc. č. 1079/3, zastavaná plocha o výmere 69 m2, KNC parc. č.\n1080/2, záhrada o výmere 110 m2 a byt č. X na X. poschodí vo vchode č. X rodinného domu súp. č.\nXX so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu\n\na spoluvlastníckym podielom k pozemku KNC parc. č. 1079/1 o veľkosti 12618/23933. Na rozdelenie\npozemkov KNC parc. č. 1079/1, 1079/2, 1079/3, 1080/1 a 1080/2 bol Ing. N. I. vyhotovený geometrický\nplán zo dňa 13. júla 2015, v zmysle ktorého bola parcela KNC č. 1079 podľa nového stavu rozdelená\nna parc. KNC č. 1079/1, 1079/2, 1079/3 a parc. KNC č. 1080 bola podľa nového stavu KNC parc. č.\n1080/1 a 1080/2. Darovacou zmluvou zo dňa 24. mája 2018, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol\npovolený v konaní sp. zn. V 5334/2018, U. C. daroval žalovanej nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX,\nk. ú. U. T. D., a to pozemky parc. č. KNC 1079/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2, KNC\n1079/3, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 69 m2, KNC 1080/2, záhrada o výmere 110 m2 a na\nLV č. XXX zapísaný byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí, vo vchode č. X bytového domu súp. č.\nXX so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu\na spoluvlastníckym podielom k pozemku KNC parc. č. 1079/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere\n160 m2 o veľkosti 12618/23933. Úlohou znalca V.. I. I. v znaleckom posudku č. 112/2015 objednanom\nžalobcom bolo technické rozdelenie rodinného domu súp. č. XX na dve bytové jednotky a výpočet\nspoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku. Vyplýva z neho, že\npre rozdelenie dom posudzoval ako samostatne stojaci, postavený na novovytvorenej parc. č. 1079/1.\nIde o dvojpodlažný radový koncový dom v pôvodnom stave, zložený z prízemia a poschodia, daný do\nužívania v r. 1937. Na prízemí sú dve izby, kuchyňa, kúpeľňa s WC, komora, chodba a schodisko. Na\nposchodí sa nachádzajú tri izby, kuchyňa, komora, kúpeľňa s WC, chodba a loggia. Dom má spoločnú\nprípojku vody, elektriny, kanalizácie a plynu. Každý byt má samostatné meranie jednotlivých energií.\nPrístup do jednotlivých bytov je samostatný, vchod č. X pre byt č. X je pôvodný z ulice. Pre byt č. X na\nposchodí bude dobudované vonkajšie schodisko so samostatným vchodom č. X a pôvodné schodisko\nz prízemia na poschodie bude zrušené. Podľa rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru výstavby\na bytovej politiky zo dňa 08. marca 2018 č. 2018/003011/Kod. znalec V.. I. I. v znaleckom posudku č.\n112/2015 aj napriek tomu, že v čase vypracovania rodinný dom vzhľadom na jeho vnútorné a dispozičné\nusporiadanie preukázateľne a nepochybne obsahoval len jednu bytovú jednotku na I. a II. NP a v\nčase jeho vypracovania nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktorým by stavebný úrad povolil na dome\nuskutočniť stavebné zmeny (vybudovanie exteriérového schodišťa), ktorých výsledkom by mal byť vznik\ndvoch samostatných bytov s vlastným uzavretím ako to vyplýva z ust. § 43 ods. 4 Stavebného zákona\n(byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného\ncelku s vlastným uzavretím na trvalé bývanie), v rozpore so skutkovým stavom a v rozpore s tým, čo\nv časti rozdelenie domu - nový stav v posudku uviedol (pre byt č. X na poschodí bude dobudované\nvonkajšie schodisko), pre účely zápisu do katastra nehnuteľností rozdelil stavbu na dve bytové jednotky.\nPríslušný katastrálny úrad na tomto podklade bytové jednotky nesprávne a v rozpore so skutkovým\nstavom takto aj zapísal.\n1.2. Svoje rozhodnutie okresný súd zdôvodnil poukazom na ust. § 43b, § 54, § 85 Stavebného zákona,\n§ 37, § 39, § 41, § 118 Občianskeho zákonníka, § 1, § 2 zák. č. 182/1993 Z. z., ako aj § 19, § 22, § 23, §\n26 nar. č. 93/1950 Sb., resp. § 105 zák. č. 141/1950 Zb. a § 73 a § 75 zák. č. 67/1956 Zb.. Okresný súd\nmal za to, že stavba súp. č. XX je stavbou rodinného domu danou do užívania v roku 1937, na ktorej\nbola v roku 1941 na polovici prízemia prevedená nadstavba a v roku 1955 nadstavba predstavujúca\nprístavbu k už prevedenej nadstavbe, čím sa celý dom stal poschodovým. V konaní nebolo predložené\npovolenie o užívaní stavby (kolaudačné rozhodnutie), čím žalovaná nepreukázala tvrdenie, že dom je od\nroku 1956 tvorený samostatnými bytmi, ktoré mohli byť predmetom samostatného prevodu. Pri absencii\nrozhodnutia stavebného úradu, že dom č. XX tvoria dva samostatné byty ako samostatné predmety\nobčianskoprávnych vzťahov súd prvej inštancie už nezisťoval užívací stav rodinného domu, pretože\nrozhodujúcim je právny stav založený právoplatným rozhodnutím stavebného úradu o povolení užívania\nstavby. V čase sporného prevodu preto byt č. X ani byt č. X vrátane spoluvlastníckych podielov na\nspoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, vedené na LV č. XXX neexistovali a kúpna zmluva\nz 23. septembra 2015 je absolútne neplatný právny úkon. Žalovaná preto nemohla následnou darovacou\nzmluvou z 24. mája 2018 nadobudnúť vlastnícke právo k daru. Súd prvej inštancie preto rozhodol, že\nžalobca je výlučným vlastníkom domu č. XX ako celku.\n1.3. Okresný súd tiež rozhodol, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov v kat. úz. U. T. D.,\nzapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. KNC 1079/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44\nm2, parc. č. KNC 1079/3, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 69 m2, parc. č. KNC 1080/2,\nzáhrada o výmere 110 m2. Vychádzajúc z § 41 Občianskeho zákonníka uviedol, že tento predmet\nkúpnej zmluvy bol naviazaný na „hlavný“ predmet kúpnej zmluvy, a to rodinný dom (resp. neexistujúci\nbyt č. X). Považoval za nepochybné, že tieto nehnuteľnosti boli prevedené len ako súčasť domovej\nnehnuteľnosti, resp. rodinného domu č. XX. Z kúpnej zmluvy nevyplýva, že tieto mali tvoriť samostatný\nničím nepodmienený predmet prevodu. Tieto nehnuteľnosti boli vytvorené za účelom prevodu domovej\n\nnehnuteľnosti, ako vyplýva z geometrického plánu aj zo znaleckého posudku znalca V.. I., boli na predaj\ndomovej nehnuteľnosti naviazané a s týmto spojené. Z povahy kúpnej zmluvy a z okolností, za ktorých\nk predaju domovej nehnuteľnosti a týchto nehnuteľností došlo vyplýva, že ich nemožno od seba oddeliť\n(nemožno obsahovo oddeliť ani kúpnu zmluvu).\n1.4. Súd prvej inštancie zdôvodnil, že ako nadbytočné a nehospodárne nevykonal dokazovanie\nvýsluchmi strán sporu, svedka Y. a znalca V.. I., nakoľko výsledky tohtodokazovania by neprispeli k\nobjasneniu, resp. posúdeniu rozhodnej otázky, za ktorú označil existenciu stavebného povolenia, resp.\nexistenciu rozhodnutia stavebného úradu na rozdelenie rodinného domu č. XX na dva byty, nakoľko išlo\no právnu otázku, ktorú bol povinný posúdiť a vyhodnotiť súd.\n1.5. Rozhodnutie o trovách konania zdôvodnil súd prvej inštancie ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262\nods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“)\na plným úspechom žalobcu v súdnom konaní.\n2.1. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 23. septembra 2021 sp.\nzn. 9Co/19/2021 na základe odvolania podaného žalovanou rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. IV. potvrdil (druhý výrok) a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv celom rozsahu (tretí výrok) s tým, že rozsudok okresného súdu vo výroku I. odvolaním nenapadnutom\nostáva nedotknutý (prvý výrok).\n2.2. K odvolacej námietke žalovanej týkajúcej sa nesprávnosti výroku rozsudku (synalagmatický\nzáväzok) odvolací súd uviedol, že predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva žalobcu, preto\nnie je potrebné, aby výrok rozsudku obsahoval výrok o uložení povinnosti žalobcovi vrátiť kúpnu cenu\n(nebolo rozhodované v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka). Predmetom darovacej zmluvy\nz roku 2018 resp. kúpnej zmluvy z roku 2015 bol byt č. X v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z., kedy nie\nje možné samostatne predávať byt a samostatne podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu\nalebo pozemkoch. Závery okresného súdu, že pozemky boli predávané len preto, že predstavovali\nspoluvlastnícky podiel k bytu č. X v rodinnom dome a neboli samostatným predmetom predaja, označil\nza správne, pretože ak neexistoval byt, neexistoval k nemu ani podiel na spoločných častiach a\nzariadeniach domu a pozemkoch. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že predbežným právnym\nposúdením sporu súd nie je viazaný a konečné rozhodnutie vo veci prijme po vykonaní dokazovania.\nK existencii bytu v dome č. XX odvolací súd uviedol, že v minulosti nič nenasvedčovalo tomu, že by\nbol rodinný dom č. XX stavebnými úpravami (nadstavbou) zmenený na rodinný dom s dvomi bytovými\njednotkami (bez ohľadu na to, či v dome v samostatných častiach bývali dve rodiny). V minulosti\nišlo o prevody rodinného domu ako celku, prípadne o prevody podielov spoluvlastníkov, čo nebolo\nspochybnené. Do roku 2015 bol dom takto evidovaný aj v katastri nehnuteľností. K zmene zápisu došlo\naž na základe znaleckého posudku V.. I. odvolávajúceho sa na právne predpisy, v zmysle ktorých došlo\nk rozdeleniu rodinného domu na byty. Správne potom stanovil súd prvej inštancie, že pokiaľ neexistovalo\nstavebné rozhodnutie (stavebné povolenie alebo kolaudačné povolenie) nebolo možné konštatovať,\nže rodinný dom tvoria dve samostatné bytové jednotky. Rozhodnutie Okresného úradu Žilina potvrdilo\nzáver, že na základe znaleckého posudku V.. I. nemohlo dôjsť k vytvoreniu dvoch bytových jednotiek v\nrodinnom dome. Znalec charakter bytu meniť nemôže, o tejto zmene môže rozhodnúť stavebný úrad. K\ntrovám konania odvolací súd uviedol, že v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby podľa skutkového\nstavu v podstate k späťvzatiu nedošlo. Na základe upresnenia žalobcu bol len upravovaný navrhovaný\npetit z hľadiska skutkového vymedzenia žaloby a hmotnoprávnych dôsledkov ,,späťvzatia”, k zmene\ntoho, ,,o čom má súd rozhodovať”, v konaní nedošlo. Správne potom súd prvej inštancie konštatoval\núspech žalobcu v konaní a priznal mu nárok na náhradu trov konania\nv celom rozsahu.\n2.3. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § 396 ods. 1 a § 255 ods.\n1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v celom rozsahu.\n3.1. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie s poukazom na § 420 písm. f) CSP a\n§ 421 ods. 1 písm. a), b), c) CSP. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho\nsúdu v spojení s rozsudkom okresného súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\nUplatnila si náhradu trov konania a podala aj návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Z obsahu\nrozsiahleho dovolania žalovanej možno s poukazom na § 124 CSP vyvodiť, že namietla nedostatočné\nodôvodnenie rozsudkov súdov nižších inštancií aj skutkové závery, ku ktorým súdy dospeli.\n3.2. Žalovaná (ďalej aj ,,dovolateľka”) v konkrétnostiach tvrdila, že v odôvodnení rozsudku odvolacieho\nsúdu nedostala odpoveď na otázku, na základe ktorých nových skutkových okolností a dôkazov sa\n\nsúd prvej inštancie odklonil od pôvodne prezentovaného právneho názoru (stavba nie je súčasťou\npozemku, pre nemožnosť plnenia možno vyhodnotiť zmluvu ako neplatnú len vo vzťahu k bytu),\nčím jej nebolo umožnené predvídať súdne rozhodnutie vo vzťahu k pozemkom a vecne aj právne\nargumentovať. Na pojednávaní 08. júna 2020 pritom žalovaná uviedla, že tvrdenie žalobcu, že nebolo\njeho vôľou predať aj priľahlé pozemky, zostalo iba v rovine tvrdenia. Prekvapivý a nepredvídateľný je\npotom záver okresného súdu, že pozemky boli prevedené ako súčasť domovej nehnuteľnosti, resp.\nrodinného domu č. XX. S odkazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 360/2010 dovolateľka\nargumentovala aj synalagmatickým charakterom záväzku zmluvných strán, ktorý mal mať svoj odraz\naj v žalobnom návrhu a pokiaľ sa tak nestalo, žaloba mala byť zamietnutá. Žalovaná sa v odvolacom\nkonaní nedozvedela odpoveď na otázku významu faktickej existencie priestorov povolených stavebným\núradom v 50-tych rokoch, ktoré spĺňajú náležitosti bytu situovaného v hornej časti rodinného domu,\nvybudovaného podľa stavebného povolenia vydaného v 50-tych rokoch a spĺňajúceho charakter bytu\npodľa súčasných predpisov. Nie je zrejmé, prečo súdy od žalovanej vyžadujú to, čo zákon neumožňoval\nv čase vzniku priestorov, ktoré podľa súčasných predpisov charakter bytu spĺňajú. Dovolateľka vyslovila\nnespokojnosť s kvalitou odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného\núradu Žilina z 08. marca 2018 č. 218/003011/Kod., ktoré nenadobudlo právoplatnosť. Nie je zrejmé, z\nčoho odvolací súd vyvodil, že znalec Ing. I. zmenil charakter bytu a vytvoril samostatné bytové jednotky,\npretože oba byty v rodinnom dome od 50-tych rokov minulého storočia fakticky existovali, len zákon\nneumožňoval horizontálne členenie nehnuteľnosti. Bez vypočutia znalca si súd zodpovedal otázku, že\nrodinný dom č. XX vždy bol a je rodinným domom vcelku a nie je a nebol tvorený dvoma samostatnými\nbytmi, keď je rozhodujúci kolaudačný stav. Tento záver odvolacieho súdu nevychádza z konkrétnosti\nveci a zohľadnenia minulých a súčasných predpisov. Dovolateľka argumentovala, že aj keď užívacie\npovolenie nadväzujúce na výmer z roku 1956 predložené nebolo, nemožno vzhľadom na uplynutie\ndoby 65 rokov a medzerovitosť Štátneho archívu v Bytči vylúčiť, že neexistovalo. Žalovaná preto tvrdí,\nže rozhodnutie stavebného úradu predložila (výmer z roku 1956). Na rozdiel od názoru obsiahnutého\nv uznesení sp. zn. IV. ÚS 234/2012 súdy nepovažovali za dôvodné zaoberať sa účelovým určením\nmiestností bez toho, aby svoj postup zdôvodnili. Právne predpisy účinné do 31. decembra 1957 definíciu\nbytu neobsahovali. Stavebné povolenie bolo vydávané v čase, keď sa byt nemohol stať samostatne\nvlastníctvom v horizontálnej polohe, čo nevylučuje, že nemohol byť predmetom občianskych vzťahov\npodľa súčasných predpisov. Právny predchodca žalovanej U. C. nadobudol od žalobcu vlastníctvo k\nbytu s poukazom na § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 182/1993 Z. z.. V procese dokazovania bolo potrebné\nhodnotiť aj vôľu strán pri uzatváraní zmluvy, pričom judikatúra Ústavného súdu SR uprednostňuje\nvýklad v prospech platnosti zmluvy a žalobca mal záujem odpredať právnemu predchodcovi žalovanej\nvrchnú časť v rodinnom dome. Pri rozhodovaní o neplatnosti zmluvy z dôvodu, že predmet prevodu\nnespĺňa verejnoprávnu definíciu bytu, ide o vzťah medzi verejným a súkromným právom s tým, že\no ich vzájomných prienikoch musí rozhodovať rozumne a férovo nezávislý súd (II. ÚS 294/2018).\nNapokon dovolateľka argumentovala odňatím svojej možnosti konať pred súdom zamietnutím návrhov\nna vykonanie dokazovania vypočutím žalovanej aj znalca a nevykonaním ohliadky na mieste samom\nsúdmi nižších inštancií. Prejavila nespokojnosť so závermi odvolacieho súdu týkajúcimi sa náhrady trov\nkonania, pretože žalobca zobral žalobu späť v časti o určenie, že označené nehnuteľnosti nevznikli,\npreto neexistujú a okresný súd postupom podľa § 145 CSP konanie v tejto časti zastavil, čo sa však\nneodrazilo v rozhodnutí o náhrade trov konania.\n4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu nesúhlasil s tvrdením o prekvapivosti a nepredvídateľnosti rozsudku,\npretože súd svojím predbežným právnym posúdením nie je viazaný. Namietol tvrdenia dovolateľky\ntýkajúce sa právneho charakteru rodinného domu ako celku bez jeho členenia na dva samostatné\nbyty, ktorý mohol byť predmetom občianskoprávnych vzťahov len ako rodinný dom vcelku. Dovolateľka\nnepreukázala, že rodinný dom č. XX je od roku 1956 tvorený dvoma samostatnými bytmi, ktoré bolo\nmožné aj z právneho hľadiska užívať ako dve samostatne oddelené časti rodinného domu, resp. ako dva\nsamostatné byty. Odôvodnenia rozsudkov okresného súdu aj odvolacieho súdu označil za dostatočne\nurčité a presvedčivé. Z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 23. septembra 2015 nemohla\nnehnuteľnosti nadobudnúť dovolateľka darovacou zmluvu z 24. mája 2018. Na strane žalobcu chýbala\nslobodná a vážna vôľa. Tvrdil, že predmet zmluvy ako predávajúci previedol v omyle, keď ho kupujúci\npresvedčil, že dojednanú kúpnu cenu 25.100 eur zaplatí, no zo správania kupujúceho je nesporné, že to\nnemal nikdy v pláne. Naviac účastníci kúpnej zmluvy vedeli, že predmetom zmluvy je plnenie nemožné.\nNavrhol odmietnutie, resp. zamietnutie dovolania a uplatnil si náhradu trov dovolacieho konania.\n\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej aj „najvyšší súd“ príp. „dovolací\nsúd“) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) rozsudkom\nz 28. februára 2023 sp. zn. 5Cdo/66/2022 zamietol dovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu v\nŽiline z 23. septembra 2021 sp. zn. 9Co/19/2021, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina z 08.\njúna 2020 sp. zn. 41C/82/2018 v časti o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v\nkatastrálnom území U. T. D., zapísanej na LV č. XXX ako dom č. XX na KNC 1079/1 a KNC 1079/1,\nzastavaná plocha a nádvorie o výmere 160 m2, a to v celosti. Rozsudok Krajského súdu v Žiline z\n23. septembra 2021 sp. zn. 9Co/19/2021 v časti, ktorou potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina z 08.\njúna 2020 sp. zn. 41C/82/2018 v časti o určení, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v\nkatastrálnom území U. T. D., zapísaných na LV č. XXXX ako pozemky KNC 1079/2, zastavaná plocha\na nádvorie o výmere 44 m2, KNC 1079/3, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 69 m2, KNC 1080/2,\nzáhrada o výmere 110 m2 a v časti, ktorou potvrdil výrok o trovách konania, ako aj vo výroku o trovách\nodvolacieho konania a rozsudok Okresného súdu Žilina z 08. júna 2020 sp. zn. 41C/82/2018 vo výroku,\nktorým určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území U. T. D., zapísaných\nna LV č. XXXX ako pozemky KNC 1079/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2, KNC 1079/3,\nzastavaná plocha a nádvorie o výmere 69 m2, KNC 1080/2, záhrada o výmere 110 m2 a vo výroku o\ntrovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Žilina.\n6.1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) nálezom z 23. novembra 2023 sp. zn.\nI. ÚS 468/2023 rozhodol, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Cdo/66/2022\nz 28. februára 2023 v rozsahu, ktorým dovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.\n9Co/19/2021 z 23. septembra 2021 potvrdzujúceho rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 41C/82/2018 z\n08. júna 2020 v časti o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území U.\nT. D., zapísanej na LV č. XXX ako dom č. XX na KNC 1079/1 a KNC 1079/1, zastavaná plocha a nádvorie\ns výmerou 160 m2, a to v celosti, zamietol, bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a\nslobôd a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Cdo/66/2022 z 28. februára\n2023 v rozsahu, ktorým dovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/19/2021\nz 23. septembra 2021 potvrdzujúceho rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 41C/82/2018 z 08. júna\n2020 v časti o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území U. T. D.,\nzapísanej na LV č. XXX ako dom č. XX na KNC 1079/1 a KNC 1079/1, zastavaná plocha a nádvorie\ns výmerou 160 m2, a to v celosti, zamietol, zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie.\n6.2. Ústavný súd vytkol najvyššiemu súdu, že odbočil od podstaty dovolania podľa § 421 CSP\nnenáležitým posúdením dovolania vo vzťahu k jeho prípustnosti, a to najmä tým, že vôbec neskúmal\nprípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP ani sa nepokúsil z dovolacej argumentácie vyabstrahovať\nrelevantnú právnu otázku, vôbec neodôvodnil, z akého dôvodu považoval časť dovolania za polemiku\nso skutkovými závermi a aké kritériá pri tejto úvahe vyhodnocoval. Podľa ústavného súdu bolo možné\nz celkového kontextu dovolacej argumentácie sťažovateľky (dovolateľky) vyvodiť, že namietala najmä\nprávne úvahy súdu o bezvýznamnosti či irelevantnosti faktického spôsobu užívania rodinného domu,\nresp. účelového určenia miestností na vyhodnotenie otázky platnosti zmluvy, spochybňovala aj právne\nposúdenie výmeru z roku 1956 a napádala i súdom vyhodnotenú viazanosť rozhodnutia okresného\núradu z roku 2018. Ústavný súd dospel k záveru, že takýto variant právnej otázky umožňuje prípustnosť\ndovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. Nad rámec posudzovanej veci (obiter dictum) predostrel za účelom\nposúdenia (ne)platnosti kúpnej zmluvy názor o potrebe, resp. vhodnosti zisťovania užívacieho stavu\nrodinného domu alebo faktického charakteru stavby, ak predmet kúpy (v tomto prípade byt č. X rodinného\ndomu č. XX) nespĺňa verejnoprávnu definíciu bytu.\n7. Najvyšší súd, ktorému bola vec opätovne predložená na rozhodnutie o dovolaní pripomína, že je\nviazaný právnym názorom ústavného súdu, ktorý vyslovil v náleze (§ 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z.\nz. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Ako už bolo vyššie\nuvedené, najvyšší súd mal podľa názoru ústavného súdu skúmať prípustnosť dovolania aj z hľadiska\nkritérií daných v § 421 ods. 1 CSP a zaoberať sa vymedzenou právnou otázkou. Dovolací súd absolútne\nrešpektuje právny názor ústavného súdu vyslovený v jeho náleze. V snahe zodpovedne, úplne a správne\nodpovedať na dovolateľkou nastolenú právnu otázku v opätovnom dovolacom prieskume rozhodnutí\nsúdov nižších inštancií a obsahu súdneho spisu ale dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších\n\ninštancií v celom potrebnom rozsahu neposkytujú odpovede na zásadné skutkové otázky týkajúce sa\nfaktického stavu a užívania nehnuteľnosti (rodinného domu), resp. skutkový stav nebol v tomto smere\nzistený v takom rozsahu, ktorý by dovolaciemu súdu umožnil zaoberať sa (ne)správnosťou právneho\nposúdenia podstaty veci odvolacím súdom. Z tohto dôvodu dovolací súd posudzoval prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Podstatnou dovolacou námietkou žalovanej bolo tvrdenie, že súdy nižších inštancií bez vykonania\ndostatočného dokazovania dospeli k záveru, že rodinný dom č. XX vždy bol a je rodinným domom\nvcelku a nie je a nebol tvorený dvoma samostatnými bytmi. Podľa dovolateľky tento záver nevychádza\nz konkrétnosti veci a zohľadnenia minulých a súčasných predpisov. Spochybňovala tiež kvalitu\nodôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, pretože nedostala odpoveď na otázku významu faktickej\nexistencie priestorov povolených stavebným úradom v 50-tych rokoch, ktoré podľa nej spĺňajú náležitosti\nbytu situovaného v hornej časti rodinného domu, vybudovaného podľa stavebného povolenia vydaného\nv 50-tych rokoch a spĺňajúceho charakter bytu podľa súčasných predpisov. Súdy nereflektovali ani na\notázku účelového určenia miestností. Po opakovanom preskúmaní obsahu spisu a vo svetle uvedených\nzáverov ústavného súdu dovolací súd konštatuje, že v postupe odvolacieho súdu zistil existenciu vady\nzmätočnosti konania, ktorá dosahuje intenzitu porušujúcu právo dovolateľky na spravodlivý proces v\nzmysle § 420 písm. f) CSP.\n9.1. Dokazovanie je procesným právom osobitne upravený postup súdu v civilnom konaní, slúžiaci\nk utvoreniu poznatkov súdu o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie, ktorých existencia alebo\nneexistencia zostala pochybná, kedy súd svojimi zmyslami poznáva určitú rozhodujúcu skutočnosť\npriamo alebo poznáva určité správy o tejto skutočnosti. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka,\nv sebe obsahuje právomoc posúdiť, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým\nspôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na\nzisťovanie skutkových poznatkov (poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú\nprejednávaný nárok).\n9.2. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti\na dôležitosti pre rozhodnutie. Procesná právna úprava vychádzajúca zo zásady voľného hodnotenia\ndôkazov má svoj základ v ústavnom princípe nezávislosti súdov. Táto zásada, vyplývajúca z čl. 15\nzákladných princípov Civilného sporového poriadku a normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP\nznamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a\njeho logického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými\nprincípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí\nvykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (v podrobnostiach pozri Števček,\nM., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový\nporiadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).\n9.3. O vadách v procese dokazovania možno hovoriť vtedy, ak súd vychádzal pri rozhodnutí zo\nskutočnosti, pre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za\nzáklad svojho rozhodnutia úplne inak ako vyplýva z vykonaného dokazovania, prípadne, ak nezistil určitú\npodstatnú skutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva.\n9.4. Podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu (napr. rozhodnutia sp. zn. 4Cdo/100/2018,\n5Cdo/202/2018, 5Cdo/138/2018, 5Cdo/122/2019) nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno\nodôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku overeniu alebo\nvyvráteniu ktorej je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je\nargument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie\nnedisponuje vypovedacou potenciou. Tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého\nurčité tvrdenie, ku ktorého overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, už bolo doterajším konaním\nbez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje\nv rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, garantujúcimi strane sporu právo na spravodlivý\nproces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť\nvydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť.\n9.5. Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podstatou dovolacieho prieskumu nie je\nprehodnocovanie skutkového stavu dovolacím súdom, ale kontrola postupu súdov nižších inštancií pri\nprocese jeho zisťovania a vyhodnocovania. Otázka, či súd pri zisťovaní skutkového stavu rešpektoval\n\nústavno-procesné zásady (napr. zákaz tzv. deformácie dôkazu, zásadu rovnosti zbraní, priamosti,\nvoľného hodnotenia dôkazov), je otázkou procesnoprávnou, ktorá ako taká môže byť prezentovaná\ndovolaciemu súdu v podanom dovolaní ako prípustný a dovolený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f)\nCSP.\n10. V posudzovanej veci sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ\nneexistovalo stavebné rozhodnutie (stavebné alebo kolaudačné povolenie), nebolo možné konštatovať,\nže rodinný dom č. XX tvoria dve samostatné bytové jednotky bez ohľadu na to, či takto bol rodinný\ndom v minulosti užívaný alebo nie. Z obsahu rozsudkov súdov nižších inštancií vyplýva, že súdy\nprimárne zisťovali existenciu rozhodnutia správneho orgánu, ktorý by klasifikoval predmet kúpy ako\nsamostatný byt, t. j. dokazovanie smerovali k zisteniu, či predmet kúpy napĺňa verejnoprávnu definíciu\nbytu. Vzhľadom na absenciu takéhoto rozhodnutia neskúmali faktický stav či charakter rodinného domu a\nnezaoberali sa otázkami užívania jeho priestorov dvoma rodinami. Predčasne potom uzavreli, že právne\núkony (kúpna zmluva z roku 2015 a darovacia zmluva z roku 2018), na základe ktorých malo dôjsť k\nzmene vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti označenej ako byt č. X na poschodí rodinného domu\nč. XX sú absolútne neplatné, nakoľko predmet prevodu vlastníckeho práva, resp. darovania (právne)\nneexistoval. Dovolací súd uvádza, že pre posúdenie dôvodnosti žaloby (a tiež posúdenie platnosti\nkúpnej zmluvy a následnej darovacej zmluvy), pre zodpovedné nájdenie odpovede na dovolateľkou\nnastolenú dovolaciu otázku je potrebné doplniť dokazovanie za účelom riadneho zistenia a vyhodnotenia\nužívacieho stavu rodinného domu a riadne sa vysporiadať s tvrdeniami dovolateľky prednesenými v\ntomto smere. Na prijatie záveru, či časť rodinného domu označená ako byt č. X môže byť predmetom\nobčianskoprávneho vzťahu alebo nie, bude potrebné v ďalšom konaní zistiť, či časti rodinného domu\nv čase predaja bytu č. X žalobcom právnemu predchodcovi žalovanej boli skutočne fakticky užívané\nako dva samostatné byty, teda či rodinný dom fakticky pozostával a bol užívaný ako dve samostatné\nbytové jednotky. Za týmto účelom okresný súd doplní dokazovanie podrobným vypočutím právneho\npredchodcu žalovanej aj osoby, ktorá vypracovala kúpnu zmluvu, ktorou žalobca označený byt previedol\njej právnemu predchodcovi, zistí úmysel, okolnosti a dôvody uzavretia kúpnej zmluvy aj to, či bolo\ndobudované vonkajšie schodisko so samostatným vchodom a zrušené pôvodné schodisko z prízemia\nna poschodie tak, ako to navrhol znalec V.. I. I. v znaleckom posudku č. 112/2015. Rovnako je treba\nzistiť, či a akým spôsobom sa zmluvné strany vysporiadali resp. mienili vysporiadať s vlastníctvom\nčastí rodinného domu ako je strecha, obvodové múry a pod. v prípade, ak bol tento užívaný ako\ndve samostatné bytové jednotky. Po takomto doplnení skutkového stavu okresný súd vo veci znovu\nrozhodne, pričom v odôvodnení rozsudku bude venovať pozornosť nielen tomu, či predmet prevodu\nspĺňa definíciu bytu v zmysle predpisov verejného práva, ale zohľadní aj zmluvnosť a autonómnosť\nsúkromného práva a potrebu obozretného a opatrného prístupu pri zásahu súdov do zmluvnej slobody\n(bod 27. nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 468/2023).\n11. Vyššie uvedené dôvody vedú najvyšší súd k záveru, že v danej procesnej situácii, ktorá nastala\npo rozhodnutí ústavného súdu, prichádza v dovolacom konaní do úvahy len zrušenie dovolaním\nnapadnutého rozsudku odvolacieho súdu v časti o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom\nnehnuteľnosti v katastrálnom území U. T. D., zapísanej na LV č. XXX ako dom č. XX na KNC 1079/1 a\nKNC 1079/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 160 m2, a to v celosti (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže\nnápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd zrušil v tejto časti\naj rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 2 v\nspojení s § 450 CSP).\n12. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n13. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP).\n14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/19/2021", "guid": "647f04af-c43d-4c05-a28e-d65a43eb125f:a49c208b-951b-41a2-9f0a-44183cdce4ff", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:aac9be80-781e-491f-b798-aa7e3f5b270a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.468.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 468/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 468/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.468.2023.2"}, {"guid": "ussr:fd2fe6f9-a640-4663-9657-9bda1929e406", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.294.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 294/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 294/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.294.2018.1"}, {"guid": "ussr:fa664220-cf3f-4c04-8532-b702e604b06f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2012 z 10. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa664220-cf3f-4c04-8532-b702e604b06f"}, {"guid": "ussr:f74decdd-c6cf-425c-858c-7ce3f7878e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 360/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 360/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f74decdd-c6cf-425c-858c-7ce3f7878e33"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "cac13a85-eb01-44e4-985f-b5cf71a9a345:585b8a18-4f83-4ed3-9fd0-543a270dad78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2509214126.1", "spisova_znacka": "5Cdo/202/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/202/2018 z 29. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2509214126.1"}, {"guid": "00b2a3c8-8711-41a4-87d4-8b9b1f8affe2:480c78cb-af84-40ea-abe0-0b5bc3aa6c44", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/19/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/19/2021 z 26. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-08-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/00b2a3c8-8711-41a4-87d4-8b9b1f8affe2:480c78cb-af84-40ea-abe0-0b5bc3aa6c44"}], "citovane_v": []}