{"guid": "1fce4413-8ce8-40a3-843d-551c3cff055d:43415eac-b8e6-47ab-83ea-f3b184da0320", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5115231368.1", "spisova_znacka": "4Obdo/53/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/53/2022 z 27. 3. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2024, sp. zn. 4Obdo/53/2022, ECLI:SK:NSSR:2024:5115231368.1", "identifikacne_cislo": "5115231368", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Červenková", "sudca_id": 382, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-cervenkova-382", "datum_vydania": "2024-03-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-57.odsek-4", "nazov": "§ 57 ods. 4 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-57.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-58.odsek-2", "nazov": "§ 58 ods. 2 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-58.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/7#paragraf-57", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-58", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/43415eac-b8e6-47ab-83ea-f3b184da0320", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5115231368.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:5115231368.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:5115231368.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/53/2022\n5115231368\n27. 03. 2024\nJUDr. Gabriela Mederová\nECLI:SK:NSSR:2024:5115231368.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Mederovej\na členiek senátu JUDr. Lenky Praženkovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu: UBC 2020, k. s.,\nso sídlom Tamaškovičova 17, Trnava, IČO: 53 151 135, správca konkurznej podstaty úpadcu PB Power\nTrade, a.s., so sídlom Za plavárňou 1, Žilina, IČO: 44 063 555, proti žalovanému: Epic Adventures, s.\nr. o., so sídlom Na Stanicu 7A, Žilina, IČO: 36 729 329, zastúpený Mgr. Dušan Šimún - advokát, s.r.o.,\nso sídlom Bajzova 10, Žilina, IČO: 36 838 713, o určenie neúčinnosti právnych úkonov a zaplatenie\npeňažnej náhrady, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 26Cbi/26/2015, o dovolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 16. februára 2022 č. k. 13CoKR/11/2021-377, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a.\nII. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 10. júna 2021 č. k. 26Cbi/26/2015-318\nžalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči\nžalobcovi.\n2. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia neúčinnosti\nMandátnej zmluvy z 30. decembra 2013 voči veriteľom úpadcu, ktorej predmetom boli akvizičné\nčinnosti na trhoch Českej republiky a Maďarska, uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným. Žalobca\nsa podanou žalobou domáhal aj určenia neúčinnosti Zmluvy o ekonomickom poradenstve z 25. mája\n2010 uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným. Žalobca sa ďalej domáhal určenia neúčinnosti Zmluvy\no prevzatí dlhu zo 6. júna 2014, ktorej predmetom bolo prevzatie dlhu vo výške 117 000 eur uzatvorenej\nmedzi úpadcom a žalovaným.\n3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v čase uzatvorenia týchto právnych úkonov existovala\nneuspokojená a do konkurzu prihlásená pohľadávka veriteľa MAGNA ENERGIA a.s. vo výške 601\n869,49 eura, ktorá nebola popretá žiadnym z veriteľov, ani správcom a považuje sa za zistenú. V čase\nuzatvorenia uvedených zmlúv existovala tiež neuspokojená pohľadávka veriteľa SFÉRA, a.s., vo výške\n2 625,59 eura, ktorá taktiež nebola popretá ani správcom, ani žiadnym z veriteľov a považuje sa za\nzistenú. Žalobca uviedol, že účtovná hodnota majetku podliehajúceho konkurzu bola podľa účtovnej\nzávierky zostavenej ku dňu 28. októbra 2014 tvorená celkovou sumou 3 357,116 eura a v rovnakom\nobdobí úpadca evidoval záväzky v celkovej výške 9 541 234 eur. Na základe odporovaných zmlúv mal\núpadca poskytnúť peňažné plnenie v celkovej výške 247 232 eur.\n4. Mandátnu zmluvu správca považoval za právny úkon bez primeraného protiplnenia v zmysle § 58\nods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“). Zmluvu o prevzatí dlhu považoval žalobca za zvýhodňujúci\n\nprávny úkon v zmysle § 59 ods. 2 ZKR. Správca zároveň považoval úpadcom uzatvorené zmluvy za\nukracujúce právne úkony v zmysle § 60 ZKR.\n5. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporné začatie konkurzného konania a vyhlásenie\nkonkurzu na majetok úpadcu s účinkami vyhlásenia 29. októbra 2014, ako aj platné uzatvorenie\nnapádaných zmlúv. Spornou skutočnosťou bolo naplnenie podmienok odporovateľnosti právnych\núkonov, a to ako všeobecných predpokladov v zmysle § 57 ods. 4 ZKR, tak aj osobitných predpokladov\nv zmysle § 58, § 59 a § 60 ZKR.\n6. Súd prvej inštancie posudzoval splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti\nprávneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu. Dôkazná\npovinnosť o ukrátení uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka podľa § 57\nods. 4 ZKR zaťažuje žalobcu. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania prijal záver,\nže žalobca preukázal existenciu pohľadávok veriteľov úpadcu v čase uskutočnenia odporovaných\nprávnych úkonov, resp. v čase nadobudnutia ich účinnosti. Žalobca bol podľa súdu prvej inštancie\nale povinný súčasne preukázať, že právny úkon dlžníka k okamihu jeho účinnosti ukrátil ktorúkoľvek,\nteda čo aj len jednu prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v čase, keď právny úkon dlžníka\nbol uskutočnený, resp. nadobudol účinnosť. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov\nkonštatoval, že žalobca si povinnosť tvrdenia ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k naplneniu všeobecnej\npodmienky odporovateľnosti, a to preukázania ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého\nz veriteľov dlžníka podľa § 57 ods. 4 ZKR, nesplnil. Tvrdenia žalobcu v konaní nesmerovali k preukázaniu\nskutočnosti, že v dôsledku plnenia z odporovaných zmlúv v prospech žalovaného došlo k takému\nzmenšeniu majetku, že pohľadávky veriteľov, ktoré existovali v čase uskutočnenia tohto právneho\núkonu a ktoré boli v konkurze prihlásené, nemohli byť z majetku úpadcu uspokojené. Zo skutkových\ntvrdení žalobcu ani z predložených dôkazných prostriedkov nevyplývajú skutočnosti týkajúce sa hodnoty\nmajetku úpadcu v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov a následne po jeho uskutočnení\nz hľadiska konkrétneho dopadu týchto úkonov na majetkové pomery úpadcu a možnosť uspokojenia\npohľadávok ostatných veriteľov úpadcu. Kvalifikovaný ekonomický dopad odporovaného právneho\núkonu v majetkovej sfére dlžníka je možné vyhodnotiť len za preukázania stavu majetku úpadcu k\nokamihu účinkov napadnutých právnych úkonov. Pokiaľ si žalobca v konaní túto povinnosť tvrdenia a\ndôkaznú povinnosť nesplnil, nebolo možné žalobe vyhovieť. Súd prvej inštancie z uvedeného dôvodu\nnepristúpil k vykonaniu ďalších dôkazov navrhovaných sporovými stranami, ktorými chceli sporové\nstrany preukazovať už osobitné predpoklady odporovateľnosti v zmysle § 58 a § 59 ZKR.\n7. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo 16.\nfebruára 2022 č. k. 13CoKR/11/2021-377 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal\nvoči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\n8. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými ako aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a v súlade\ns § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“) poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Pre zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozhodnutia odvolací súd uviedol, že ani jeden z odvolacích dôvodov označených\nžalobcom nebol dôvodný. Ak žiaden dôkaz označený žalobcom nesmeroval k preukázaniu základnej\nhmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZKR, súd prvej inštancie potom nemal zákonný\npriestor, aby takýto dôkaz vykonal. Žalobca bol primárne nositeľom povinnosti tvrdenia a nositeľom\ndôkaznej povinnosti k preukázaniu, že išlo o ukracujúce právne úkony. Žalobca poukazoval na\nspriaznenosť osôb pri napádaných právnych úkonoch, k čomu odvolací súd uviedol, že v zmysle §\n58 ods. 2 ZKR sa pri právnom úkone, ktorý je urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom,\npredpokladá úpadok dlžníka. Predpoklad úpadku ale nie je možné zamieňať s hmotnoprávnou\npodmienkou vyplývajúcou z § 57 ods. 4 ZKR, a to podmienkou, že ide o ukracujúci právny úkon.\nPredpoklad úpadku súčasne neznamená preukázanie hmotnoprávnej podmienky, že pri podanej\nodporovacej žalobe ide o ukracujúci právny úkon. Túto základnú hmotnoprávnu podmienku odporovacej\nžaloby preukazuje žalobca a nedochádza tu k presunu dôkazného bremena na žalovaného. Súd prvej\ninštancie dal podľa odvolacieho súdu odpovede na všetky významné a relevantné otázky sporovej\nprávnej veci. Záver o ukrátení veriteľov dlžníka nebolo možné prijať bez ďalšieho len z obsahu žalobcom\npredložených a vykonaných dôkazov, keďže tieto neposkytovali porovnanie stavu pred uskutočnením\nnapadnutých právnych úkonov a po ich účinnosti a neumožňovali tak vyhodnotiť kvalifikovaný skutkový\na právny dopad právnych úkonov dlžníka v jeho majetkovej sfére. Postup súdu prvej inštancie, keď\n\nnajprv skúmal všeobecný predpoklad v zmysle § 57 ods. 4 ZKR bol podľa odvolacieho súdu správny.\nSamotné poukázanie na stav pohľadávok veriteľov voči úpadcovu nepreukazuje bez ďalšieho majetok\núpadcu. Záväzky úpadcu sú len jednou zložkou stavu majetku. Zo strany žalobcu nebolo v rámci jeho\ndôkaznej povinnosti poskytnuté majetkové vyhodnotenie úpadcu - dlžníka, t. j. či majetkové pomery\ndlžníka v obdobia uskutočnenia, resp. účinnosti odporovaných právnych úkonov sa zmenili tak, že\nspôsobili ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov prihlásených a zistených v konkurze. K námietke\nžalobcu, že úpadca pred vyhlásením konkurzu neviedol účtovné evidencie, ktoré by umožňovali sledovať\nstav majetku a záväzkov úpadcu, odvolací súd uviedol, že uvedené ide na vrub nesplnenia dôkaznej\npovinnosti žalobcom.\n9. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorým dovolaciemu súdu navrhuje, aby\nzrušil rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie. Dovolacie dôvody žalobca vymedzil vadou v zmysle § 431 CSP v spojení s dôvodom\nprípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP a nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 432 v\nspojení s dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n9.1. Rozsah dôkaznej povinnosti žalobcu tak, ako ho vymedzil odvolací súd, nie je podľa žalobcu\nsprávny. Súdy nižšej inštancie podľa dovolateľa nezaujali k otázke spriaznenosti žalovaného a úpadcu\nžiadne stanovisko. Podľa žalobcu je potrebné v posudzovanej veci vychádzať práve zo spriaznenosti\nmedzi žalovaným a úpadcom. Pri úkonoch uzatváraných medzi spriaznenými osobami dochádza k\nprenosu dôkazného bremena a k prezumpcii úpadku a ukracujúceho úmyslu. Správcovi by v takomto\nprípade malo stačiť preukázať len to, že v čase vykonania úkonov existovali pohľadávky, ktoré boli\nnásledne v konkurze uplatnené prihláškou. Pre existenciu úpadku v čase vykonania odporovaných\núkonov platí vyvrátiteľná právna domnienka. Pokiaľ tu platí prezumpcia úpadku, potom nie je možné\nod žalobcu žiadať, aby preukazoval negatívny ekonomický následok vykonaných úkonov. Podľa\nžalobcu platí, že každý takýto úkon prehlbuje prezumovaný úpadok. Tým, že súd nevykonal žalobcom\nnavrhované dôkazy a na viaceré dôkazy a prezumovaný úpadok vôbec neprihliadal, pričom postupoval\nv konaní formalisticky, prišlo k nesprávnemu procesnému postupu súdu, ktorým bolo žalobcovi\nznemožnené uplatňovať jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n9.2. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci dovolateľ uviedol, že podmienky odporovateľnosti nie je\nmožné vykladať izolovane, ako to urobil odvolací súd. Podmienku podľa § 57 ods. 4 ZKR je potrebné\nvykladať spoločne so zákonnými podmienkami úpadku v čase urobenia odporovateľných právnych\núkonov. Pokiaľ je v prípade úkonu medzi spriaznenými osobami prezumovaný stav úpadku, potom\nuž žalobca nemusí osobitne preukazovať podmienku v zmysle § 57 ods. 4 ZKR. Podľa dovolateľa je\nneadekvátne požadovať, aby správca preukazoval stav majetku úpadcu pred a po vykonaní daných\núkonov, ak úpadca pred vyhlásením konkurzu neviedol účtovné evidencie, ktoré by umožňovali na\ndennej báze sledovať stav majetku a záväzkov úpadcu, prípadne sa tieto evidencie nezachovali alebo\nsprávcovi neboli odovzdané. Odvolací súd uprednostnil formalistický prístup, ktorý obmedzí inštitút\nodporovateľnosti len na jednoduché prípady prevodu celého majetku dlžníka alebo jeho podstatnej časti\njedným odporovateľným úkonom. Žalobca objektívne nedisponoval účtovníctvom v elektronickej podobe\numožňujúcim spätnú rekonštrukciu majetkových pomerov. Uvedené by ale nemalo byť prekážkou\nuplatnenia odporovateľnosti.\n10. K dovolaniu žalobcu doručil súdu vyjadrenie žalovaný. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci\nžalovaný uviedol, že táto otázka už bola vyriešená v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z\n21. júla 2014 sp. zn. 25CoKR/2/2014 zverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky č. 3/2016 pod č. 33. Žalovaný poukázal aj na viaceré rozhodnutia krajských\nsúdov a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zo 14. júla 2011\nsp. zn. 5Obdo/30/2011. Žalovaný ďalej uviedol, že sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, podľa\nktorého sa súdy v posudzovanej veci otázkou spriaznenosti zaoberať nemuseli, pokiaľ nebol splnený\nzákladný predpoklad odporovateľnosti vyžadovaný § 57 ods. 4 ZKR. Žalovaný zároveň uviedol, že\nsprávca disponuje účtovníctvom úpadcu, z ktorého je možné zistiť, aký mal úpadca majetok a aký bol\nstav jeho záväzkov v dobe vykonania predmetných právnych úkonov. Všetky odporované úkony boli\nreálne plnené a úpadcovi prinášali ekonomický prospech. Žalobou odporované právne úkony nemali\nza následok žiadne zníženie hodnoty majetku úpadcu, práve naopak, na základe týchto zmlúv prišlo\nk rozvoju podnikania úpadcu a k príjmu finančných prostriedkov. Žalovaný dovolaciemu súdu navrhuje\ndovolanie žalobcu podľa § 447 písm. f) CSP odmietnuť, resp. dovolanie podľa § 448 CSP zamietnuť.\n\n11. Najvyšší súd ako súd dovolací (podľa § 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal žalobca v súlade\ns § 429 ods. 2 písm. a) CSP, neskôr žalobca zastúpený v dovolacom konaní v súlade s § 429 ods.\n2 písm. b) CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je\npotrebné odmietnuť.\n12. Najvyšší súd v prvom rade upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v priebehu dovolacieho konania\nprišlo k odvolaniu pôvodného správcu konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Jaroslava Jakubča, PhD., a\nto uznesením Okresného súdu Žilina z 28. marca 2023 sp. zn. 4K/25/2014, zverejnenom v Obchodnom\nvestníku 3. apríla 2023 a k ustanoveniu nového správcu konkurznej podstaty spoločnosti UBC 2020, k.\ns., a to uznesením Okresného súdu Žilina z 9. mája 2023, sp. zn. 4K/25/2014 zverejnenom v Obchodnom\nvestníku 16. mája 2023.\n13. Zmena osoby vo funkcii správcu konkurznej podstaty počas trvania konkurzu neznamená zmenu\nvecnej legitimácie účastníka (uznesenie najvyššieho súdu z 30. júna 2015 sp. zn. 4Obo/19/2015\npublikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2016\npod č. 23). Zmena v osobe správcu konkurznej podstaty nie je skutočnosťou, s ktorou sa spája prevod\nalebo prechod práv alebo povinností o ktorých sa koná (uznesenie najvyššieho súdu z 28. apríla 2017 sp.\nzn. 4Obo/2/2017). Z uvedených dôvodov nebolo potrebné, aby najvyšší súd rozhodoval o pokračovaní\nv konaní s novým správcom konkurznej podstaty.\n14. Žalobca svoje dovolanie odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 431 CSP v spojení s dôvodom\nprípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP a nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 432 v\nspojení s dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 psím. b) CSP.\n15. K vade podľa § 420 písm. f) CSP žalobca uviedol, že súdy nižšej inštancie sa žiadnym\nspôsobom nevysporiadali s otázkou spriaznenosti úpadcu a žalovaného. Dovolateľ ďalej namieta rozsah\ndôkazného bremena, keď pri prezumpcii úpadku nie je podľa dovolateľa dôvodné žiadať, aby žalobca\npreukazoval negatívny ekonomický následok vykonaných úkonov. Podľa žalobcu pojem úpadok v sebe\nobsahuje pojem ukrátenia uspokojenia veriteľa.\n16. Dovolateľ tak obsahom svojich dovolacích námietok namieta rozsah dôkazného bremena a jeho\nunesenie žalobcom v konaní, nevysporiadanie a neprihliadanie súdmi nižšej inštancie na žalobcove\ntvrdenia v konaní a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu.\n17. Otázka skutkových zistení ako aj otázka bremena tvrdenia pri posudzovaní skutkového stavu môže\nbyť predmetom dovolacieho konania len výnimočne, pokiaľ je preskúmavanému rozhodnutiu súdu\nmožné pripísať atribút arbitrárnosti, ktorý môže byť naplnený i hodnotením dôkazov, ktoré je vykonané\nbez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii\nnevyplývajú prijaté skutkové závery (I. ÚS 51/2020) alebo pokiaľ je odôvodnenie rozhodnutia súdu\nextrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS\n301/06, I. ÚS 200/2012). Arbitrárne rozhodnutie predstavuje zásah do práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivý súdny proces, a preto je logická, funkčná a teleologická konzistentnosť hodnotenia\ndôkazov preskúmateľná aj v dovolacom konaní podľa § 420 písm. f/ C. s. p. (III. ÚS 104/2022).\n18. Vo vzťahu k neprihliadnutiu na spriaznenosť úpadcu a žalovaného dovolací súd poukazuje na\nodôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu (odsek 25.), kde odvolací súd uviedol, že ku žalobcom\nlen poskytnutému tvrdeniu spriaznenosti osôb pri napádaných právnych úkonoch medzi úpadcom a\nžalovaným krajský súd poukazuje na to, že v zmysle § 58 ods. 2 ZKR sa pri právnom úkone, ktorý je\nurobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, predpokladá úpadok dlžníka. Predpoklad úpadku\ndaný zákonnou úpravou nie je možné zamieňať s hmotnoprávnou podmienkou vyplývajúcou z § 57\nods. 4 ZKR, a to podmienkou, že ide o ukracujúci právny úkon. Inými slovami vyjadrené krajským\nsúdom, predpoklad úpadku súčasne neznamená preukázanie hmotnoprávnej podmienky, že pri podanej\nodporovacej žalobe ide o ukracujúci právny úkon.\n19. Z citovaného odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva, že by sa odvolací súd s touto\nargumentáciou žalobcu nevysporiadal a že by na predpoklad úpadku upravený v § 58 ods. 2 ZKR\nneprihliadal. Práve naopak odvolací súd zrozumiteľne a logicky na túto odvolaciu námietku žalobcu\nuviedol, že predpoklad úpadku dlžníka nie je možné zamieňať so skutočnosťou, že odporovaným\nprávnym úkonom prišlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky niektorého z veriteľov.\n\n20. Uvedená odvolacím súdom prijatá premisa, že predpokladaný úpadok dlžníka nemožno stotožňovať\ns ukracujúcou povahou odporovaného právneho úkonu, sa zodpovedajúco prejavila aj v ďalšej\nargumentácii odvolacieho súdu, kde vzhľadom na nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcom o tom, že\nide o ukracujúce právne úkony, odvolací súd vyhodnotil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.\n21. Najvyšší súd tu len dopĺňa, že odvolací súd správne poukázal na skutočnosť, že predpokladaný\núpadok ako stav majetku dlžníka definovaný v § 3 ZKR nie je možné stotožňovať s vlastnosťou\nodporovaného úkonu, spočívajúcou v ukrátení uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z\nveriteľov dlžníka, teda takým vplyvom odporovaného právneho úkonu na stav majetku dlžníka, ktorého\nnásledkom je zmenšenie uspokojenia niektorej z pohľadávok veriteľa prihlásených do konkurzu. Nie\nkaždý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase, kedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok predpokladá,\nmá totiž nevyhnutne za následok ukrátenie niektorej z pohľadávok veriteľa. Je práve procesnou\nzodpovednosťou správcu, aby ukrátenie niektorej z pohľadávok prihlásených do konkurzu preukázal.\n22. Rozhodnutie odvolacieho súdu nie je podľa najvyššieho súdu z uvedených dôvodov možné\npovažovať za arbitrárne alebo nepreskúmateľné. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu dáva\ndovolateľovi odpovede na všetky podstatné otázky, ktoré v konaní vznikli, a to spôsobom, ktorý\nnevzbudzuje žiadne pochybnosti o ich konzistentnosti s vykonanými dôkazmi a zisteným skutkovým\nstavom.\n23. Vzhľadom na vyššie uvedené závery najvyšší súd konštatuje, že naplnenie dôvodu prípustnosti\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP nezistil. Dovolanie žalobcu je preto potrebné odmietnuť podľa § 447\npísm. c) CSP ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.\n24. Dovolateľ namieta vo svojom dovolaní aj nesprávne právne posúdenie veci, ktoré podľa dovolateľa\nspočíva v tom, že pokiaľ je medzi spriaznenými osobami prezumovaný stav úpadku, žalobca už nemusí\nosobitne preukazovať splnenie podmienky v zmysle § 57 ods. 4 ZKR. Pokiaľ úpadca neviedol pred\nvyhlásením konkurzu účtovné evidencie, ktoré by umožňovali na dennej báze sledovať stav majetku\na záväzkov úpadcu, prípadne sa tieto evidencie nezachovali alebo neboli správcovi odovzdané, nie je\npodľa dovolateľa adekvátne požadovať, aby správca preukázal stav majetku úpadcu pred a po vykonaní\ndaných úkonov. Za neprijateľný označil dovolateľ záver, že úpadca, ktorý odovzdá správcovi účtovníctvo\nneúplné alebo v podobe neumožňujúcej jeho bezprostrednú spätnú analýzu by mal byť na tom ohľadom\nodporovateľnosti úkonov lepšie ako úpadca, ktorý odovzdá úplné účtovné záznamy, ktoré je možné\nnavyše spätne analyzovať.\n25. Podľa § 432 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\n26. Podľa § 432 ods. 2 CSP dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n27. Žalobca v rámci tvrdeného nesprávneho právneho posúdenia veci opäť namieta rozsah dôkazného\nbremena, ktoré mal podľa svojho názoru v konaní niesť a jeho naplnenie. Polemika nastolená žalobcom v\ndovolaní má charakter nesúhlasu so závermi súdov nižšej inštancie týkajúcimi sa neunesenia dôkazného\nbremena žalobcom, čo zodpovedá skutkovej otázke. Dovolacie námietky žalobcu sa zároveň svojím\nobsahom zhodujú s námietkami žalobcom už uplatnenými v odvolaní, pričom žalobcovi boli odvolacím\nsúdom poskytnuté adekvátne odpovede na všetky podstatné otázky, ktoré v konaní vznikli. Všeobecná\nnespokojnosť žalobcu s výsledkom konania a rovnako skutkové otázky nemôžu byť vyhodnotené ako\nnapĺňajúce dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. Najvyšší súd si je vedomý svojej\npovinnosti pokúsiť sa autenticky porozumieť dovolateľovi a jeho dovolacej argumentácii. V uvedenom\nprípade ale aj pri snahe najvyššieho súdu o vyabstrahovanie právnej otázky, najvyšší súd konštatuje, že\nžalobca pri vymedzení dovolacieho dôvodu nepostupoval spôsobom predpokladaným § 432 ods. 2 CSP.\n28. Keďže žalobca dovolací dôvod nevymedzil v súlade s § 432 ods. 2 CSP, dovolací súd dovolanie\nodmietol podľa § 447 písm. f) CSP.\n\n29. Vzhľadom na vyššie uvedené závery najvyšší súd dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c) a f) CSP\nodmietol.\n30. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 CSP v spojení s §\n255 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej sporovej strane v dovolacom konaní priznal proti žalobcovi\nnárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}