{"guid": "613cf59f-bcab-4041-8893-7785f4b2f705:e7b0e87d-5b1a-4a0a-af61-3e10e8759460", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5115207443.1", "spisova_znacka": "5Cdo/214/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/214/2022 z 29. 4. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2024, sp. zn. 5Cdo/214/2022, ECLI:SK:NSSR:2024:5115207443.1", "identifikacne_cislo": "5115207443", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "datum_vydania": "2024-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam", "Vydržanie", "Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c", "nazov": "§ 135c OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-135c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-135c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e7b0e87d-5b1a-4a0a-af61-3e10e8759460", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5115207443.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:5115207443.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:5115207443.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/214/2022\n5115207443\n29. 04. 2024\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2024:5115207443.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: V. M., rod. S., nar. U., bytom T., zastúpená\nAdvokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s. r. o., so sídlom Žilina, V. Tvrdého 17, IČO: 36 436 640,\nproti žalovanej: V. K., rod. V., nar. U., bytom T., zastúpená JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD., advokátkou,\nso sídlom Žilina, Mariánske námestie 31, o odstránenie oplotenia, vedenom na Okresnom súde Žilina\npod sp. zn. 40C/137/2015, o dovolaniach žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline\nz 28. februára 2022 sp. zn. 7Co/15/2021, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Žiline z 28. februára 2022 sp. zn. 7Co/15/2021 z r u š u j e a vec mu\nvracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 9. júla 2020 č.\nk. 40C/137/2015-511 uložil žalovanej povinnosť na vlastné náklady odstrániť oplotenie vybudované na\nhranici parciel KNC 553/6 - trvalý trávnatý porast o výmere 58 m2, KNC 553/7 - trvalý trávnatý porast\no výmere 9 m2, s pozemkami KNC 553/1 - trvalý trávnatý porast o výmere 1270 m2 a KNC 553/9 zastavaná plocha a nádvoria o výmere 267 m2, všetkých zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne\núzemie T., v lehote 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalobkyni priznal vo vzťahu\nk žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).\n1.1. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania, najmä zo\nznaleckého posudku znalca Ing. Mateja Sýkoru č. 1/2018 a zo stanoviska Okresného úradu Kysucké\nNové Mesto katastrálny odbor z 13. 12. 2017, doručeného súdu 22. 12. 2017 mal preukázané, že\nžalobkyňa je vlastníčkou parcely EKN č. 2990, čo žalovanou spochybnené nebolo. V danom prípade ide\no nespornú skutočnosť. Zo znaleckého posudku, vyjadrenia katastrálneho úradu, ako aj z geometrického\nplánu vypracovaného Ing. Vladimírom Hrivíkom č. 61-1/2013 vyplýva, že aktuálne evidované parcely\nCKN č. 553/6 a 553/7 boli odčlenené od pôvodnej EKN parcely č. 2990, z ktorej boli vytvorené, a ktorá\nje totožná s parcelou CKN č. 553/1 vytvorenej na základe mapovania v roku 1969. Z evidencie v\nkatastri nehnuteľností vyplýva, že v súčasnosti je vlastníkom CKN parciel č. 553/1, 553/6, 553/7, 553/8\n553/9 žalobkyňa a zároveň vlastníčkou CKN parciel č. 554/1 a 554/3 je žalovaná. Medzi stranami nebola\nsporná otázka vlastníckych práv k týmto pozemkom, ale priebeh ich hranice, čo má priamy súvis s\nriešenou otázkou odstránenia stavby. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že oplotenie\npostavené žalovanou sa nachádza na pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne, priamo na hranici\npozemkov parc. č. 553/6, 553/7, 553/1 a 553/9. Žalovaná v konaní nepreukázala, že by parcely č.\n553/6 a 553/7 patrili do jej výlučného vlastníctva. Pokiaľ sa súd zaoberal aj otázkou vydržania sporných\npozemkov dospel k záveru, že nie je splnená prvá a základná podmienka, a tou je existencia titulu\nnadobudnutia, nakoľko zo žiadneho dôkazu tvoriaceho súčasť spisu nevyplýva, že by žalovaná alebo\njej právni predchodcovia akýmkoľvek spôsobom nadobudli CKN parcely s aktuálnym označením č.\n553/6 a 553/7. V súlade s tým nebolo potrebné vyhodnocovať otázku dobromyseľnosti držby a ani\njej trvanie. Lehotu na odstránenie oplotenia súd stanovil na dobu 3 mesiacov vzhľadom na povahu\n\nuloženej povinnosti s tým, že existuje predpoklad časovej aj technickej náročnosti odstránenia stavby a\nzároveň tak, aby bola daná možnosť na dobrovoľné plnenie. O nároku na náhradu trov konania rozhodol\ns poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni v konaní priznal nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom z 28. februára 2022 sp.\nzn. 7Co/15/2021, rozsudok okresného súdu zmenil tak, že zriadil vecné bremeno na hranici parciel KNC\n553/6 - trvalý trávnatý porast o výmere 58 m2, KNC 553/7 - trvalý trávnatý porast o výmere 9 m2, s\npozemkami KNC 553/1 - trvalý trávnatý porast o výmere 1270 m2 a KNC 553/9 - zastavaná plocha a\nnádvoria o výmere 267 m2, všetkých zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie T., spočívajúce v\nstrpení stavby oplotenia žalovanej v rozsahu vymedzenom graficky geometrickým plánom, vyhotoveným\nIng. Matejom Sýkorom, znalcom z odboru geodézie a kartografie pod č. 40C/137/2015 - 1/2018 dňa 08.\n03. 2018, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku oproti povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni\nza zriadenie vecného bremena sumu 538,28 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd vyslovil,\nže práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena prechádzajú zo zákona podľa ustanovenia\n§ 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka s vlastníctvom pozemkov na nadobúdateľov žalobkyne a\nžalovanej. Zároveň uložil žalobkyni trpieť právo vstupu na sporné pozemky za účelom údržby oplotenia\nna nevyhnutnú dobu v nevyhnutnom rozsahu. Žalobkyni priznal vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu.\n2.1. Odvolací súd na pojednávaní konanom 6. októbra 2021 poučil strany sporu o tom, že ďalej bude\nvec posudzovať v zmysle ustanovenia § 135 c) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). V prejednávanej veci žalobkyňa preukázala výpisom z\nlistu vlastníctva č. XXX pre k. ú. T., že je vlastníčkou nehnuteľností KNC č. 553/6 - trvalý trávnatý\nporast o výmere 58 m2, KNC č. 553/7 - trvalý trávnatý porast o výmere 9 m2, KNC č. 553/1 - trvalý\ntrávnatý porast o výmere 1270 m2 a KNC č. 553/9 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 267m2.\nŽalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX k. ú. T. ako rodinný dom\nč. súpisné XXX na parcele KNC č. 554/3 a parciel KNC č. 553/4 - trvalé trávnaté porasty o výmere\n20 m2, KNC č. 554/1 - orná pôda o výmere 683 m2 a KNC č. 554/3 - zastavané plochy a nádvoria\no výmere 63 m2. Na podklade kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcimi a žalobkyňou došlo ku\nvkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území T. pozemok\nregistra EKN parcelné č. 2990 - trvalé trávnaté porasty o výmere 1753 m2 v prospech žalobkyne.\nGeometrickým plánom úradne overeným správou katastra z 03. 07. 2013 pod č. 183/2013 Ing. Vladimír\nHrivík, autorizovaný geodet a kartograf z pôvodných parciel evidovaných na liste vlastníctva č. XXX KNC č. 553/1 o výmere 1686 m2 a KNE č. 2990 o výmere 67 m2 vytvoril nový stav, parcelu č. 553/1\no výmere 1686 m2, parcelu č. 553/6 o výmere 58 m2 - trvalé trávnaté porasty a parcelu č. 553/7 o\nvýmere 9 m2 - trvalé trávnaté porasty. Pokiaľ žalovaná v konaní namietala vlastníctvo žalobkyne k\nnehnuteľnosti KNE parcelné č. 553/6 o výmere 58 m2 - trvalé trávnaté porasty a pozemku vedeného\npod KNC č. 553/7 o výmere 9 m2 - trvalé trávnaté porasty tvrdiac, že sporné nehnuteľnosti neboli\npredmetom kúpnej zmluvy zavkladovanej katastrálnym úradom pod M. zo 14. 05. 2013 a autorizovaný\ngeodet a kartograf Ing. Vladimír Hrivík vytvorením týchto pozemkov zasiahol do jej vlastníckeho práva,\nsúdu v konaní nepredložila relevantný dôkaz, ktorým by tieto svoje tvrdenia podložila. Pokiaľ i žiadala\nv konaní nariadiť znalecké dokazovanie za účelom zistenia vlastníckej hranice oddeľujúcej pozemky\nžalobkyne a žalovanej, zálohu na vykonanie znaleckého dokazovania nezložila. Pokiaľ i poukazovala\nna dlhodobý užívací stav, na skutočnosť, že predmetné oplotenie bolo vybudované ešte jej\nmatkou v roku 1984, doložila stavebné povolenie, tomu zodpovedajúci geometrický plán, existujúci\nzápis vlastníctva sporných pozemkov v prospech žalobkyne nezvrátila a v spore nevykonala žiaden\nprocesný úkon, ktorý by smeroval k účinnému popretiu vlastníckeho práva žalobkyne. Žalovaná síce\npredkladala listinné dôkazy, poukazovala na spornosť výmery pozemku nadobúdaného kúpnou zmluvou\nv roku 2013 žalobkyňou, avšak žalobu o určenie vlastníckeho práva k spornej časti pozemkov, na ktorých\nsa oplotenie žalovanej nachádza, resp. vzájomnú žalobu, ktorou by súd mohol deklarovať jej vlastnícke\nprávo nepodala, pričom súd prejudiciálne vlastníctvo určiť nemôže a je viazaný hodnovernosťou zápisu\nv katastri, pokiaľ sa nepreukáže inak.\n2.2. Vychádzajúc zo súčasného stavu v katastri nehnuteľností odvolací súd i napriek žalovanou\npredloženým dôkazom a jej spochybňovaniu vlastníctva žalobkyne k pozemkom, na ktorých sa časť\njej oplotenia nachádza (č. 553/6, 553/7), upravil vzťah medzi stranami sporu postupom podľa § 135c\nods. 3 OZ. Vychádzajúc z rozsahu zastavaného pozemku žalobkyne, charakteru oplotenia, ktoré bolo\n\nv roku 2013 rekonštruované, odvolací súd dospel k záveru, že porovnaním hospodárskej straty, ktorá\nby odstránením stavby vznikla a záujmom žalobkyne na ďalšom využití pozemku, nie je odstránenie\nstavby účelné.\n2.3. Odvolací súd ustálil náhradu za zriadenie vecného bremena percentuálne v rozsahu 30 %\nceny obmedzenia vlastníka pozemku zriadením vecného bremena v podobe strpenia užívania stavby\noplotenia 1.794,26 eur, vo výške 538,28 eur. Zohľadňoval pritom hodnotu pozemku, do ktorého stavba\noplotenia žalovanej zasahuje, mieru obmedzenia vlastníckeho práva žalobkyne, okolnosti, za ktorých\nbola neoprávnená stavba matkou žalobkyne zriadená a predovšetkým, že v konaní nebolo preukázané,\nže by stavbou oplotenia na cudzom pozemku matka žalobkyne vedome, resp. úmyselne zasiahla do\nvlastníckeho práva v tom čase existujúcich vlastníkov pozemku. Za nie bez významu v tejto súvislosti\npovažoval, že po celú dobu užívania stavby oplotenia ani matka žalovanej, ani žalovaná sama vlastníkmi\npozemku na prípadný zásah do ich vlastníckych práv upozornená nebola a v konaní nebolo ani tvrdené,\nani preukázané, že by sa títo v čase pred podaním žaloby žalobkyňou proti stavbe oplotenia akýmkoľvek\nspôsobom ohradili. Žalobkyňa bola v spore úspešná i napriek tomu, že súd usporiadal vzájomné vzťahy\nsporových strán odlišne od ňou navrhovaného spôsobu, vychádzajúc zo skutočnosti, že v konaní\npreukázala, že stavba oplotenia žalovanej sa skutočne nachádza na pozemkoch v jej vlastníctve. Tieto\nskutočnosti žalovaná účinne nepoprela, a teda vyvstala potreba usporiadania vzájomných vzťahov\nmedzi stranami sporu v zmysle ustanovenia § 135c OZ.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie s návrhom, aby dovolací súd rozsudok\nodvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odvodila od ustanovenia\n§ 421 ods. 1 písm. a) CSP, keďže podľa nej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu a predmetnú vec nesprávne právne posúdil v otázke, či v konaní podľa § 135c\nOZ je súd v prípade námietok strán sporu povinný prejudiciálne skúmať otázku vlastníckeho práva k\nnehnuteľnosti - pozemku, na ktorom má byť zriadená tvrdená neoprávnená stavba. V konaní podľa\n§ 135c OZ svedčí aktívna legitimácia iba vlastníkovi pozemku. Najvyšší súd Slovenskej republiky\nopakovane rozhodol tak, že vyhodnotil ako správny postup súdov nižšej inštancie, ak v konaní podľa §\n135c OZ prejudiciálne riešili otázku vlastníckeho práva žalobcu a tým aj jeho aktívnej vecnej legitimácie\nv spore v prípadoch, ak bola námietka existencie vlastníckeho práva sporená žalovanou stranou.\nPoukázala na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/122/2010, 4Cdo/124/2012 i 1MCdo/15/2010\ni českého najvyššieho súdu. Poukázala i na odôvodenie samotného napadnutého rozhodnutia,\nkeď bola znížená určená náhrada za vecné bremeno z dôvodu dlhoročného nerušeného užívania\npredmetnej plochy, čo by mohlo byť predpokladom jej vydržania. Poukázala i na iné listiny spochybňujúce\nvlastnícke právo žalobkyne k predmetnej ploche.\n3.1. Ďalej žalovaná prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 421 ods. 1 písm. b) CSP, pričom\npodstatnou otázkou, ktorá v praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená, a od ktorej záviselo rozhodnutie\nsúdu vo veci samej bolo, či žalobkyňa mohla nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam\nna podklade kúpnej zmluvy M. zo 14. mája 2013, ktorou nadobudla vlastnícke právo k EKN č. 2990\nv k. ú. T. o nezáväznej výmere 1753 m2, ktorá bola po skutočnom zameraní v teréne stotožnená s\nidentickou CKN č. 553/1 o záväznej výmere 1695 m2, z titulu geodetom Ing. Vladimírom Hrivíkom\nvyžiadanej opravy výmery EKN č. 2990 a následného zakreslenia takto opravenej výmery v rozsahu 67\nm2 za oplotenie žalovanej smerom do jej CKN č. 554/1. Uviedla, že pred kúpou do vlastníctva žalobkyne\nnehnuteľnosť nebola zameraná. Vysvetlila genézu nesprávnych zápisov a plánov, ktoré vyústili do\nskutočnosti, že titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyne k spornej ploche je iba oprava\nvýmery v katastri nehnuteľností, ktorá nie je titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti\na na jej základe žalobkyňa nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k novovytvorenej EKN parcele č.\n2990 o výmere 67 m2 a k z nej vytvoreným CKN parcelám č. 553/6 a 553/7, ktoré boli bez zamerania\nIng. Vladimírom Hrivíkom zakreslené na úkor žalovanej za oplotenie jej pozemkov vybudované pred 38\nrokmi. Vychádzala z predchádzajúceho - zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, v zmysle\nktorého bolo potrebné skúmať, z akého dôvodu bol pozemok, ktorý žalobkyňa nadobudla kúpnou\nzmluvou, na Katastrálnom úrade v Kysuckom Novom Meste evidovaný v registri EKN pod č. 2990 o\nvýmere 1753 m2 a založený LV č. XXX a v registri KNC pod č. 553/1 mal výmeru 1695 m2 a nezaložený\nLV a ako mohla žalobkyňa odkúpiť parcelu č. 2990 o výmere 1753 m2, keď žalovaná (dovolateľka)\ntvrdí, že z nej časť výmery - 20 m2 - ako KNC parcelu č. 553/4 vydržala (notárska zápisnica Nz 110/96),\npričom táto výmera nebola odpočítaná od pôvodnej výmery. Tieto otázky ostali v konaní nevyriešené\na ani k dnešnému dňu nie je zodpovedaná otázka, akú výmeru mohla žalobkyňa kúpnou zmluvou M.\n\nzo 14. mája 2013 nadobudnúť. Napriek tomu odvolací súd v napadnutom rozhodnutí tentoraz dospel k\nzáveru, že pre konanie je rozhodujúce, že žalobkyňa je ako vlastníčka sporných parciel evidovaná na\npríslušnom LV a v tomto konaní mu neprináleží prejudiciálne skúmať vlastníctvo k sporným parcelám. S\nohľadom na obsah spisového materiálu ostali celkom bez vysvetlenia aj ďalšie rozpory ohľadom výmery,\nktorú mohla žalobkyňa nadobudnúť.\n3.2. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žalovaná mala dostatok času na podanie určovacej\nžaloby, čo však nevyužila. Dovolanie žalovanej považovala za nedôvodné a na svojom dovolaní zotrvala.\n4. Proti rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom odvolací súd zaviazal žalovanú zaplatiť za\nzriadenie vecného bremena sumu 538,28 eur, podala z dôvodu uvedeného v § 420 písm. f) CSP\ndovolanie aj žalobkyňa. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti\nzmenil tak, že sumu náhrady 538,28 eur zmení na sumu 1.794,26 eur, prípadne rozsudok v napadnutej\nčasti zruší a vec vráti odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Žalobkyňa za nesprávny procesný postup\nodvolacieho súdu, ktorým znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces označila nedostatočné odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia, ktoré je i prekvapivé a arbitrárne. Odvolací súd podľa nej nedostatočne zistil skutkový\nstav, resp. rozhodol v rozpore so zisteným skutkovým stavom a vec nesprávne právne posúdil. Doplnila\naj dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP s právnou otázkou, či súd môže\nrozhodnúť o výške náhrady za zriadenie vecného bremena bez opory vo vykonanom dokazovaní, bez\nnariadenia znaleckého dokazovania. Podľa jej názoru odvolací súd určil výšku primeranej náhrady\nsvojvoľne bez náležitého odôvodnenia.\n4.1. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žalobkyne uviedla, že nie je prípustné podľa ustanovenia §\n421 ods. 1 CSP z dôvodov vyplývajúcich z § 422 ods. 1 písm. a) CSP. Taktiež nevnímala v konaní žiaden\npostup súdu, ktorým by vo vzťahu k žalobkyni bolo znemožnené uskutočňovať jej procesné práva tak,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n4.2. V ďalšom vyjadrení žalobkyňa na svojom dovolaní zotrvala.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací\nsúd“) po zistení, že dovolania podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strany zastúpené v súlade\nso zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v neprospech ktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu\nje potrebné zrušiť.\n6. Žalovaná vo svojom dovolaní v prvom rade tvrdila, že prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje\nz ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n7. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o\nskutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou\nriešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\nprocesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť\no právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.\nPrávna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo\nk záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi\nposudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná\nv zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní jasným, určitým a\nzrozumiteľným spôsobom.\n8. Žalovaná namietala, že odvolací súd nesprávne posúdil otázku, či v konaní podľa § 135c\nOZ je súd v prípade námietok strán sporu povinný prejudiciálne skúmať otázku vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti - pozemku, na ktorom má byť zriadená tvrdená neoprávnená stavba. Podľa názoru\n\ndovolacieho súdu, pokiaľ ide o potreby prejudiciálne skúmať otázku vlastníckeho práva žalobcu vlastníka pozemku, na ktorom sa má údajná neoprávnená stavba podľa § 135c OZ nachádzať, žalovaná\nvymedzila právnu otázku zodpovedajúcim spôsobom.\n9. Odvolací súd v tejto súvislosti uviedol, že vychádzajúc zo súčasného evidenčného stavu\nv katastri nehnuteľností i napriek žalovanou predloženým dôkazom a jej spochybňovaniu vlastníctva\nžalobkyne k pozemkom, na ktorých sa časť jej oplotenia nachádza (č. 553/6, 553/7), upravil vzťah medzi\nstranami sporu postupom podľa § 135c ods. 3 OZ. Žalovaná síce v konaní predkladala listinné dôkazy,\npoukazovala na spornosť výmery pozemku nadobúdaného kúpnou zmluvou v roku 2013 žalobkyňou,\nna druhej strane žalobu o určenie vlastníckeho práva práve k spornej časti pozemkov, na ktorých sa\noplotenie žalovanej nachádza, resp. vzájomnú žalobu, ktorou by súd mohol deklarovať jej vlastnícke\nprávo nepodala, a to i napriek tomu, že musela si uvedomovať (naviac, pokiaľ je zastúpená advokátom),\nže súd prejudiciálne vlastníctvo určiť nemôže a je viazaný hodnovernosťou zápisu v katastri, pokiaľ sa\nnepreukáže opak. Krajský súd ďalej vytkol žalovanej, že nezložila preddavok na znalecké dokazovanie\nza účelom zistenia skutočného vlastníckeho stavu.\n10. Ustanovenie § 135c OZ upravuje osobitný typ vlastníckych žalôb, ktoré sú špeciálne k všeobecným\nvlastníckym žalobám upraveným v § 126 OZ. Kumulácia týchto žalôb však nie je vylúčená a vlastník\npozemku má možnosť sa súčasne domáhať jeho vypratania i odstránenia neoprávnenej stavby na\nňom. Podanie žaloby podľa § 135c OZ sa nepremlčuje. Domáhanie sa vyporiadania neoprávnenej\nstavby vlastníkom pozemku v dlhšom časovom odstupe od zistenia tejto skutočnosti však môže mať\nvplyv na spôsob rozhodnutia súdu. V tejto súvislosti nemožno ani vylúčiť vydržanie vecného bremena\nzodpovedajúceho právu stavby zo strany vlastníka stavby. Občiansky zákonník v § 135c ustanovuje\ntieto spôsoby vyporiadania neoprávnenej stavby rozhodnutím súdu: - odstránenie stavby na náklady\njej vlastníka (§ 135c ods. 1), - prikázanie stavby za náhradu do vlastníctva vlastníka pozemku, ak by\nodstránenie stavby nebolo účelné a vlastník pozemku s tým súhlasí (§ 135c ods. 2), - inak, najmä\nzriadením vecného bremena v prospech vlastníka stavby za náhradu (§ 135c ods. 3). V uvedenom\nporadí spôsobov vyporiadania je obsiahnutá aj ich „preferenčná postupnosť“. Súd by mal preto vždy\nnajprv skúmať, či je možné odstránenie stavby, následne prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka\npozemku a nakoniec iné možnosti vyporiadania. V tejto postupnosti je zohľadnená i hodnotová podstata\ncelého inštitútu vyporiadania neoprávnenej stavby, účelom ktorého je chrániť vlastníka pozemku pred\nneoprávneným stavebným zásahom do jeho vlastníctva. Uvedeným poradím však nie je viazaný vlastník\npozemku, ktorý môže ako žalobca navrhovať ľubovoľný spôsob vyporiadania a to aj alternatívne. Keďže\nkonanie o vyporiadaní neoprávnenej stavby je konaním, kde zo znenia § 135c OZ vyplýva určitý spôsob\nvyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, nie je ani súd v tomto konaní viazaný návrhmi účastníkov (§ 153\nods. 2 OSP, § 216 ods. 2 CSP). Súd by mal pri svojom rozhodovaní zohľadňovať všetky okolnosti\nprípadu, a to najmä skutočnosti, za ktorých bola stavba postavená, dobromyseľnosť stavebníka, či je\nstavebník naďalej vlastníkom stavby, účel užívania stavby, či rozsah, v akom stavba bráni využívaniu\npozemku (FEČÍK, Marián, § 135c [Stavba na cudzom pozemku]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton,\nBAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol., Občiansky\nzákonník I, 2. vydání, Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1044, marg. č. 5.).\n10.1. Návrh na súd podľa § 135c ods. 1 a 2 OZ môže podať len vlastník pozemku a tento musí\nsmerovať proti vlastníkovi stavby (nie proti jej užívateľovi). Návrh podľa § 135c ods. 3 OZ môže\npodať okrem vlastníka pozemku aj vlastník stavby (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.\n22Cdo/1090/2000 zo 6. decembra 2001, ZSR ČR, 2002, č. 32). Pri návrhu vlastníka stavby však súd\nmôže rozhodnúť len spôsobom predpokladaným v tomto odseku a nemôže rozhodnúť podľa § 135c ods.\n1 a 2 OZ, teda nemôže nariadiť odstránenie stavby alebo prikázať jej vlastníctvo za náhradu vlastníkovi\npozemku (FEČÍK, Marián, § 135c [Stavba na cudzom pozemku]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton,\nBAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol., Občiansky\nzákonník I, 2. vydání, Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1045-1046, marg. č. 9.).\n11. Z textu § 135c ods. 1 OZ jasne vyplýva, že rozhodnutie o odstránení stavby možno vydať len\nna návrh vlastníka pozemku. To platí i o rozhodnutí podľa § 135c ods. 2 OZ, ktoré na prvý odsek\ntohto ustanovenia priamo nadväzuje. Z dikcie § 135c ods. 3 OZ, ktorý sa už o návrhu vlastníka\npozemku nezmieňuje, možno však vyvodiť, že návrh na inú úpravu vzťahu vlastníka pozemku a vlastníka\nneoprávnenej stavby, než aký je uvedený v § 135c ods. 1, 2 OZ, najmä návrh na zriadenie vecného\nbremena, ktoré je nevyhnutné k výkonu vlastníckeho práva k stavbe, môže podať i vlastník stavby, a to\n\ni samostatnou žalobou. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, môže byť stranou (najmä žalobcom) konania\npodľa ustanovenia § 135c OZ iba vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza neoprávnená stavba\n(porovnaj Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo/1090/2000, ZSR ČR, 2002, č. 32).\n12. V danej veci žalovaná v priebehu konania opakovane namietala, že žalobkyni nesvedčí vlastnícke\nprávo k ploche, na ktorej sa predmetná neoprávnená stavba - oplotenie nachádza. Relevantným\nspôsobom tak spochybnila vecnú legitimáciu žalobkyne na podanie žaloby, pričom prítomnosť aktívnej\nlegitimácie žalobcu je základným predpokladom úspešnosti žaloby a nedostatok vecnej legitimácie je\nbez ďalšieho dôvodom na jej zamietnutie. Napriek tomu, že podľa evidencie v katastri nehnuteľností\nsporná plocha náleží žalobkyni, bola dostatočným spôsobom spochybnená tak, aby sa tým odvolací súd\nzaoberal. Ako nepodstatné sa javí tvrdenie, že žalobkyňa mala svoje právo uplatniť žalobou o\nurčenie vlastníckeho práva. Úlohou súdu je odstraňovať všetky sporné otázky, ktoré žalovaný nárok\nkladie. Naviac, takáto požiadavka by v iných prípadoch nemusela byť relevantná (napr. v prípadoch, ak\nby vlastnícke právo k spornej ploche podľa žalovanej strany svedčalo tretej osobe namiesto žalobcu,\nhrozilo by žalovanej, že bude nútená na základe žaloby podľa § 135c OZ odstrániť stavbu, napriek tomu,\nže žalobcom je osoba, ktorá s predmetnou vecou nič nemá).\n12.1. Podľa dovolacieho súdu je preto povinnosťou súdu prejudiciálne preskúmať vlastnícke právo\nžalobcu v rámci ustálenia jeho aktívnej legitimácie. V závislosti od konkrétnej skutkovej situácie a\ntvrdení protistrán môže súd vychádzať z evidencie katastra nehnuteľností, avšak ak je táto relevantným\nspôsobom spochybnená, napr. tvrdením o vydržaní (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.\n22Cdo/3251/2006), je potrebné sa s touto podstatnou okolnosťou (vlastnícke právo k ploche, na ktorej\nstojí predmetná vec) zaoberať a prejudiciálne sa s ňou vysporiadať. Záveru, že žalovaná vlastnícke\nprávo spochybnila relevantne, svedčí aj odôvodnenie napadnutého rozsudku, keď dôkazy predložené\nna spochybnenie vlastníckeho práva žalovanej spomína na viacerých miestach, dokonca pri určení\nnáhrady za zriadenie vecného bremena, na dlhodobé nerušené užívanie predmetnej plochy žalovanou a\njej právnymi predchodcami, ktoré môžu byť skôr okolnosťou zakladajúcou jej vlastnícke právo, odvolací\nsúd prihliadol.\n12.2. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2000 sp. zn. 2Cdo/67/2000, rozhodnutie\nokresného úradu - odboru katastra nehnuteľností, ktorým bol zapísaný vklad vlastníckeho práva k\nnehnuteľnostiam, nie je rozhodnutím správneho orgánu o vlastníckom práve, ktorým by bol súd viazaný\nv tom zmysle, že by nemohol ako predbežnú riešiť otázku vlastníctva nehnuteľnosti alebo odchýliť sa pri\nposúdení otázky, kto je jej vlastníkom, od stavu zaevidovaného v katastri nehnuteľností. Z uvedeného\nrozhodnutia, ktoré je základom ustálenej judikatúry dovolacieho súdu vyplýva, že je možné narušiť\nzásadu hodnovernosti katastra, ak sa na základe dokazovania preukáže opak, pričom túto otázku môže\nako prejudiciálnu otázku súd riešiť aj v konaní o inej vlastníckej žalobe.\n12.3. Najvyšší súd dopĺňa, že pokiaľ odvolací súd argumentoval, že žalovaná nezložila preddavok na\ntrovy znaleckého dokazovania, toto nie je dôvod, aby sa súd jej tvrdeniami odmietol zaoberať. Existuje\nviacero procesných možností, ako sa s touto situáciou zo strany súdu vysporiadať.\n13. Na základe uvedeného možno konštatovať, že odvolací súd sa odlíšil od ustálenej praxe dovolacieho\nsúdu (porovnaj sp. zn. 2Cdo/122/2010, 4Cdo/124/2012) a zároveň nesprávne posúdil otázku možnosti,\nresp. povinnosti súdu prejudiciálne skúmať v prípade relevantných námietok otázku vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti - pozemku, na ktorom má byť zriadená tvrdená neoprávnená stavba, napriek zápisu v\nkatastri nehnuteľností. Dovolanie žalovanej je preto nielen prípustné podľa ustanovenia § 421 ods. 1\npísm. a) CSP, ale aj dôvodné.\n13.1. Vzhľadom k tomu, že predmetnou právnou otázkou je spochybnená vecná legitimácia žalobkyne,\nčo môže smerovať k zamietnutiu žaloby, a zároveň existuje potreba vykonania ďalšieho\ndokazovania, javí sa ďalšia dovolacia argumentácia žalovanej, ale aj žalobkyne ako predčasná, preto\nsa s ňou dovolací súd už osobitne nezaoberal. Dovolací súd len dodáva, že výmera pozemku nie je\nzáväzným údajom katastra. V ďalšom konaní bude úlohou súdu na základe vykonaného dokazovania\nobjasniť vecnú legitimáciu strán v tomto konaní a ustáliť, kto je vlastníkom plochy pozemku, na ktorom\nsa údajná neoprávnená stavba nachádza, vrátane genézy a hraníc pozemku EKN parcely č. 2990 a jej\nsprávneho zamerania a evidencie, resp. reálneho stavu, kde sa v súčasnosti táto parcela, vzhľadom k\n\njej histórii nachádza. Zároveň podľa skutkových okolností je potrebné sa zaoberať možným vydržaním\nspornej plochy.\n14. Keďže dovolací súd zistil, že dovolanie žalovanej je nielen prípustné, ale i dôvodné, neostalo mu\nnič iné, ako predmetné rozhodnutie v zmysle ustanovení § 449 ods. 1 a § 450 CSP zrušiť a vrátiť vec\nkrajskému súdu na ďalšie konanie.\n15. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n16. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP).\n17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}