{"guid": "ee4b91fc-1e2d-4ac5-9da8-6f498f7e5f8e:abf2639b-3a25-4480-890e-94281a9c31e4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5112224922.1", "spisova_znacka": "2Cdo/185/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/185/2022 z 27. 3. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2024, sp. zn. 2Cdo/185/2022, ECLI:SK:NSSR:2024:5112224922.1", "identifikacne_cislo": "5112224922", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "sudca_id": 338, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-svetlovska-338", "datum_vydania": "2024-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326", "nazov": "zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-39.odsek-1", "nazov": "§ 39 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-47.odsek-2", "nazov": "§ 47 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-59", "nazov": "§ 59 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-59", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/504", "nazov": "zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/504", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/504-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/504/#paragraf-21.odsek-4", "nazov": "§ 21 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/504/#paragraf-21.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/504-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-139.odsek-2", "nazov": "§ 139 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-139.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-1", "nazov": "§ 106 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-2", "nazov": "§ 106 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16", "nazov": "§ 16 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2005/326#paragraf-4", "/SK/ZZ/2005/326#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/326#paragraf-39", "/SK/ZZ/2005/326#paragraf-47", "/SK/ZZ/2005/326#paragraf-59", "/SK/ZZ/2003/504#paragraf-21", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-139", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-106", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-4", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-16", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/abf2639b-3a25-4480-890e-94281a9c31e4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5112224922.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:5112224922.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:5112224922.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/185/2022\n5112224922\n27. 03. 2024\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2024:5112224922.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej\na sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v spore žalobcu M.. M. O., narodeného\nXX. P. XXXX, S. F. XXX, zastúpeného JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s. r. o., Považská Bystrica,\nŠoltésovej 346/1, IČO: 36 860 654, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo\npôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Bratislava, Dobrovičova 12, o náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 125C/180/2012, o\ndovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 24. februára 2022 sp. zn. 9Co/79/2021, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a .\nŽalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“, „prvoinštančný súd“ alebo „okresný súd“)\nrozsudkom z 9. decembra 2020 č. k. 125C/180/2012 - 688 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\nnáhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Obvodného lesného úradu v Žiline po tom,\nčo žalovaná neuspokojila jeho nárok na zaplatenie 889 200 eur na základe jeho písomných žiadostí\no jeho predbežné prerokovanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č.\n326/2005 Z. z. o lesoch, § 21 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,\npoľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, § 1, § 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3, § 9\nods. 1, 2, § 15 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, 2, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vecne\ntým, že žalobca ako podnikateľ - fyzická osoba bol zapísaný na obvodnom lesnom úrade podľa §\n4 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona na základe oznámenia ako osoba obhospodarovateľa lesa a to\nlesných pozemkov nazvaných Lesný ucelený celok Horevsie (L.U.C. Horevsie), Veľké Rovné o výmere\n400,56 ha od 10. decembra 2004, pričom podkladom pre jeho zápis bola okrem iného nájomná zmluva\nzo 7. februára 2005, v zmysle ktorej nájomnej zmluvy mal predmetné lesné pozemky prenajaté od\nich vlastníkov na dobu určitú od 7. februára 2005 do 31. decembra 2010 a na základe dodatku č.\n1/2009 v nájomnej zmluve sa nájom predĺžil do 31. decembra 2015. L.U.C. Klopušné, s. r. o., Veľké\nRovné 62 oznámil 07. mája 2010 obvodnému lesnému úradu podľa § 4 citovaného zákona, že sa\nstal novým obhospodarovateľom lesa a požiadal o zápis a to na základe uznesenia mimoriadneho\nvalného zhromaždenia L.U.C. Horevsie konaného 25. apríla 2010, na ktorom bol žalobca odvolaný\nako nájomca prenajatých lesných pozemkov, ako aj na základe tohto uznesenia uzatvorených nových\nnájomných zmlúv s L.U.C. Horevsie. Na základe uvedeného oznámenia a príloh obvodný lesný úrad\nzapísal za obhospodarovateľa predmetných lesných pozemkov uvedeného oznamovateľa. Žalobca sa\nžalobou podanou na Okresnom súde v Žiline domáhal určenia, kto je oprávneným obhospodarovateľom\npredmetných lesných pozemkov, vrátane nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola uložená\n\npovinnosť zdržať sa zo strany žalovaných vykonávania práv a povinností vyplývajúcich zo zápisu\nobhospodarovateľa lesa, ktorému návrhu bolo uznesením z 30. augusta 2010 vyhovené a ktoré bolo\npotvrdené Krajským súdom v Žiline. Vzhľadom na uvedené uznesenia súdov obvodný lesný úrad\nzapísal za obhospodarovateľa predmetných lesných pozemkov opätovne žalobcu. Následne 20. apríla\n2012 podalo na obvodný lesný úrad návrh na zápis do evidencie obhospodarovateľov lesa podľa\n§ 4 citovaného zákona Združenie vlastníkov súkromných lesov Veľké Rovné - LUC HOREVSIE,\nVeľké Rovné s prílohami, ktoré žiadalo za obhospodarovateľa lesných pozemkov zapísať spoločnosť\nHorevsan, s. r. o. so sídlom Veľké Rovné 507. Uvedené občianske združenie bolo založené vlastníkmi\nlesných pozemkov L.U.C. Horevsie, ktoré založilo uvedenú obchodnú spoločnosť, prostredníctvom\nktorej sa rozhodli vlastníci lesných pozemkov hospodáriť na vlastných lesných pozemkoch samostatne.\nNa základe uvedeného návrhu listiny Rozhodnutia majoritného vlastníka z 1. januára 2011, Zmluvy z 1.\njanuára 2011, poprípade iné, zapísal tohto nového obhospodarovateľa lesných pozemkov vychádzajúc\nz toho, že uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia LUC Horevsie z 25. apríla 2010, ktorým bol\nodvolaný žalobca ako nájomca, je zákonné, t. j. nepredpokladal nezákonný postup L.U.C. Horevsie.\nMedzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona obvodný\nlesný úrad na účely zistenia aktuálneho stavu o účastníkoch konaní podľa tohto zákona vedie evidenciu\nlesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a odborných lesných hospodárov. Ďalej medzi\nstranami sporu nebola sporná skutočnosť, že obhospodarovateľ lesa, t. j. osoba, ktorá vykonáva\nhospodársku činnosť na lesných pozemkoch, je povinný obvodnému lesnému úradu oznámiť každú\nzmenu odborného lesného hospodára v stanovenej lehote. Ďalej medzi stranami nebolo sporné ani\nto, že obhospodarovateľ lesa je povinný obvodnému lesnému úradu predložiť doklady preukazujúce\noprávnenie hospodáriť v lese (nájomné zmluvy alebo iné listiny preukazujúce právo hospodáriť v\nlese) a identifikáciu dotknutých lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností a jednotiek\npriestorového rozdelenia taktiež v stanovenej lehote. Medzi stranami bola sporná skutočnosť, aký rozsah\nprávomoci zo zákona mal obvodný lesný úrad pri evidencii lesných pozemkov, t. j. pri zapísaní, resp.\nnezapísaní nového obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov, t. j. či mal skúmať právnu\nstránku zmlúv, teda či okrem predložených listín sa mal zaoberať aj otázkou platnosti alebo neplatnosti\nnájomných zmlúv žalobcu, ako aj ďalších obhospodarovateľov lesa. Súd prvej inštancie dospel k záveru,\nže pokiaľ sa vychádza z uvedeného zákonného ustanovenia, toto neukladalo obvodnému lesnému úradu\n(orgánu štátnej správy lesného hospodárstva) zaoberať sa otázkou platnosti/neplatnosti predkladaných\nlistín preukazujúcich oprávnenie hospodáriť v lese. Uviedol, že pokiaľ sa touto otázkou orgán štátnej\nsprávy lesného hospodárstva nezaoberal, postupoval v súlade s vtedy platnou legislatívou a tým pádom\nnemožno hovoriť, že by sa dopustil nesprávneho úradného postupu, v dôsledku čoho nemohla žalobcovi\nvzniknúť škoda v žalovanej výške. Bol názoru, že pokiaľ žalobca dodatočne skutkovo rozšíril žalobu o\nďalšie dva dôvody nesprávneho úradného postupu podľa § 140 ods. 2 CSP, došlo k tomu 5 rokov po\nskončení platnosti dodatku k základnej zmluve, t. j. po 31. decembri 2015. Žalovaná na pojednávaní 9.\ndecembra 2020 vzniesla námietku premlčania z dôvodu, že dodatočne doplnené rozhodné skutočnosti\nžalobcu neboli predmetom predbežného prerokovania nároku podľa § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.\nz. Súd prvého stupňa mal za to, že u prvého doplneného skutkového tvrdenia bol nárok nielen premlčaný,\nale žalobca ani nepreukázal nedoloženie listín v konaní podľa § 4 ods. 3 zákona o lesoch. K druhému\ndoplneniu skutkového tvrdenia uviedol, že tento nárok bol takisto premlčaný. Uzavrel, že povinnosťou\nobvodného lesného úradu nebolo skúmať obsahovú stránku listín preukazujúcich oprávnenie hospodáriť\nv lese a preto ani takto koncipované skutkové tvrdenie nepovažoval za nesprávny úradný postup. O\ntrovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom\nz 24. februára 2022 sp. zn. 9Co/79/2021 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne\npodľa § 387 ods. 1 a 2 CSP a žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv celom rozsahu. Na zdôraznenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam\nžalobcu doplnil, že podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o lesoch platného v rozhodnom čase obvodný lesný\núrad viedol evidenciu lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a lesných hospodárov a to na\núčely zistenia aktuálneho stavu o účastníkoch konaní podľa zákona o lesoch. Z uvedeného jednoznačne\nvyplýva, že obvodný lesný úrad viedol túto evidenciu pre účely konaní upravených v zákone o lesoch,\naby vedel, kto je ich účastníkom a ním vykonané zaevidovanie nového obhospodarovateľa lesa nebolo\nrozhodnutím o tom, kto je oprávnený hospodáriť na predmetných lesných pozemkoch, a preto nemusel\nvychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a zistiť presne a úplne skutočný stav vo veci. Bol názoru,\nže zaevidovaním obhospodarovateľa lesa podľa § 4 zákona o lesoch novému obhospodarovateľovi\nlesa oprávnenie hospodáriť v lesoch nevzniklo, ale toto oprávnenie mu vzniklo na základe právnych\n\nskutočností preukazujúcich oprávnenie hospodáriť v lese, avšak ktorých platnosť obvodný lesný úrad\nnepreskúmaval a v zmysle citovaných ustanovení zaevidoval za obhospodarovateľa toho, kto ich\npredložil, aby mohol následne kontrolovať, či si plní povinnosti vyplývajúce zo zákona o lesoch. Súhlasil\nso záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ sa orgán štátnej správy lesného hospodárstva platnosťou\nžalobcami namietaných listín pri zaevidovaní nového obhospodarovateľa lesa nezaoberal, nemohol sa\ndopustiť nesprávneho úradného postupu a preto aj oboznámenie sa s ich obsahom bolo bezpredmetné.\nĎalej uviedol, že pokiaľ žalobca doplnil na preukázanie svojho nároku ďalšie rozhodujúce skutkové\ntvrdenia, jednalo sa o zmenu žaloby, ktorá bola aj uzneseniami súdu prvej inštancie pripustená. Keďže\nžalovaná vzniesla námietku premlčania, správne súd prvej inštancie na ňu prihliadol, aj keď uviedol\nnesprávnu premlčaciu dobu, ktorá je podľa § 19 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. trojročná a začína plynúť\nodo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode, t. j. takto skutkovo vymedzený nárok žalobcu bol aj\npodľa nej premlčaný, keď ako už bolo správne konštatované súdom prvej inštancie, prvé doplnené\nskutkové tvrdenie a to nedoloženie listín podľa § 4 ods. 3 zákona o lesoch žalobca ani nepreukázal a\nzostalo len v pozícii jeho domnienok. Pokiaľ žalobca namietal predbežné opatrenie okresného súdu v\nkonaní 2C/162/2010, ktorým bola žalovanému L.U.C. Klopušné, s. r. o. so sídlom Veľké Rovné 794,\nIČO: 36 427 390 a Slovenskej republike, Obvodný lesný úrad v Žiline so sídlom A. Kmeťa 17, Žilina\nuložená povinnosť zdržať sa vykonávania práv a povinností vyplývajúcich zo zápisu obhospodarovateľa\nlesa L.U.C. Horevsie, Veľké Rovné, odvolací súd doplnil, že okresný súd konanie voči odporcovi 2/\n16. februára 2011 zastavil, čím predbežné opatrenie vo vzťahu k nemu zaniklo, keď súd ani nemohol\npredbežným opatrením obmedziť obvodný lesný úrad pri výkone jeho právomocí vyplývajúcich mu zo\nzákona o lesoch. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP\nv spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) CSP a z § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Namietal odôvodnenie\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý sa zaoberal premlčaním, pričom neuviedol, čoho a ktorého\npeňažného plnenia a najmä, že povinnosťou Obvodného lesného úradu nebolo potrebné skúmať\nobsahovú stránku listín. Toto odôvodnenie súdu prvej inštancie považoval za rozporné s § 21 ods.\n4 zákona č. 504/2003 Z. z.. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa neoboznámil s predloženými\nnájomnými zmluvami, ktoré mal uzavreté s podielovými spoluvlastníkmi pozemkových parciel a ktoré\nboli identické s lesnými porastovými mapami, pričom tieto zmluvy sú pripojené k spisu Okresného\nsúdu Žilina sp. zn. 2C/162/2010, ako aj 6C/26/2011, v ktorých konaniach sa domáhal, aby bolo súdom\nurčené kto je oprávneným užívateľom lesa. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa s týmito nájomnými\nzmluvami u jednotlivých podielnikov v nehnuteľnostiach neoboznámil, aby mohol prejudikovať, či sú\nuvedené nájomné zmluvy platné. Následne podrobne rozoberal právny a skutkový stav veci. Za otázku,\nktorá doposiaľ nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená považoval právnu otázku, či\n„zaevidovaniu obhospodarovateľa lesa podľa § 4 zákona č. 326/2005 Z. z., zodpovedá zistenie presného\na úplného identifikovania podielových spoluvlastníkov lesných pozemkov, keď o hospodárení s týmito\npozemkami rozhodujú podieloví spoluvlastníci podľa § 139 Občianskeho zákonníka nadpolovičnou\nväčšinou počítanou podľa veľkosti podielov s tým, že nájomné zmluvy sú podkladom pre zapísanie\nobhospodarovateľa lesa podľa § 4 ods. 1 zákona o lesoch obvodným lesným úradom“. Bol názoru, že v\nprípade, že o zapísanie obhospodarovateľa lesa požiada iný subjekt právnická alebo fyzická osoba, musí\npreukázať zánik doteraz evidovaného nájomného vzťahu a vznik nového nájomného vzťahu a orgán\nštátnej správy lesného hospodárstva začne konanie o zápise do evidencie lesných pozemkov. Taktiež bol\nnázoru, že ak orgánu štátnej správy boli predložené návrhy na zápis viacerých obhospodarovateľov lesa\nk tomu istému porastu a zistí sa, že viac osôb uplatňuje právo na obhospodarovanie lesa, preruší konanie\no zápise do evidencie lesných pozemkov a vyzve účastníkov na odstránenie tohto sporu. Uviedol, že\nak obvodný lesný úrad takto nepostupoval ide o vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným\npostupom a škodou, ktorá mu vznikla, keďže nemohol na uvedených lesných pozemkoch ťažiť. Navrhol,\naby dovolací súd dovolaniu vyhovel.\n4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by\nuž neboli v konaní prednesené. Stotožnila sa s názorom odvolacieho súdu, že obvodný lesný úrad\nviedol evidenciu pre účely konaní upravených v zákone o lesoch, aby vedel, kto je ich účastníkom a ním\nvykonané zaevidovanie nového obhospodarovateľa lesa nebolo rozhodnutím o tom, kto je oprávnený\nhospodáriť na predmetných lesných pozemkoch, a preto nemusel vychádzať zo spoľahlivo zisteného\nstavu veci a zistiť presne a úplne skutočný stav vo veci. Navrhla, aby dovolací súd dovolanie zamietol.\n\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné čiastočne\nzamietnuť a čiastočne odmietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n10. Žalobca vyvodzujúc dovolanie z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietal odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu, nesprávny procesný postup odvolacieho súdu a nesprávne právne posúdenie sporu.\nPodľa žalobcu súd prvej inštancie nevykonal ním navrhovaný dôkaz - oboznámenie sa s predloženými\nnájomnými zmluvami.\n11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n12. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska\nprípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa\ntvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne\nzistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017,\n3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k\nposúdeniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo\nzasiahnuté do jeho práva na spravodlivý proces.\n14. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo\nprípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry\nústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,\nnemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu\n(napr. I. ÚS 188/06).\n15. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. V\nodôvodnení svojich rozhodnutí súdy oboch nižších inštancií popísali obsah podstatných skutkových\ntvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, uviedli, z ktorých dôkazov vychádzali a ako ich\nvyhodnotili, zároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje právne závery.\nOdôvodnenie odvolacieho súdu sa vyporiadalo so všetkými podstatnými rozhodujúcimi skutočnosťami.\nJeho myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky\nrozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery,\nktoré prijal. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že podľa ustanovenia § 4 ods. 1\nzákona o lesoch platného v rozhodnom čase obvodný lesný úrad viedol evidenciu lesných pozemkov\npodľa obhospodarovateľov lesov a lesných hospodárov a to na účely zistenia aktuálneho stavu o\núčastníkoch konaní podľa zákona o lesoch. Odvolací súd ďalej uviedol, že obvodný lesný úrad viedol\ntúto evidenciu pre účely konaní upravených v zákone o lesoch, aby vedel, kto je ich účastníkom a ním\nvykonané zaevidovanie nového obhospodarovateľa lesa nebolo rozhodnutím o tom, kto je oprávnený\nhospodáriť na predmetných lesných pozemkoch, a preto nemusel vychádzať zo spoľahlivo zisteného\nstavu veci a zistiť presne a úplne skutočný stav vo veci. Odvolací súd poukázal na to, že zaevidovaním\nobhospodarovateľa lesa podľa § 4 zákona o lesoch novému obhospodarovateľovi lesa oprávnenie\nhospodáriť v lesoch nevzniklo, ale toto oprávnenie mu vzniklo na základe právnych skutočností\npreukazujúcich oprávnenie hospodáriť v lese, avšak ktorých platnosť obvodný lesný úrad nepreskúmaval\na v zmysle citovaných ustanovení zaevidoval za obhospodarovateľa toho, kto ich predložil, aby mohol\nnásledne kontrolovať, či si plní povinnosti vyplývajúce zo zákona o lesoch. Zdôraznil, že pokiaľ sa orgán\nštátnej správy lesného hospodárstva platnosťou žalobcom namietaných listín pri zaevidovaní nového\nobhospodarovateľa lesa nezaoberal, nemohol sa dopustiť nesprávneho úradného postupu a preto aj\noboznámenie sa s ich obsahom bolo bezpredmetné. Na základe uvedeného možno konštatovať, že\nsúdy pri hodnotení skutkových zistení a skutkových záverov neopomenuli vziať do úvahy žiadnu z\nnamietaných skutočností, či skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo. Z uvedeného je zrejmé, ako a z\nakých dôvodov odvolací súd rozhodol a podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný\ncelok) všetky náležitosti v zmysle § 393 CSP. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420\npísm. f) CSP nemožno považovať to, že žalobca sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a\nže odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľ\nso skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií\nnesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa\n§ 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi\na predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,\nrozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n16. Dovolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nstranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\n\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní\nnemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\n(podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom\nkonaní (II. ÚS 78/05).\n17. Žalobca dovolaním namietal, že sa súdy pri hodnotení skutkového stavu nezaoberali dôkazom\nnavrhnutým žalobcom.\n18. K základným právam procesnej strany nesporne patrí aj právo navrhovať a predkladať dôkazy,\nale nie je procesným pochybením súdu skutočnosť, že súd procesnou stranou navrhované dôkazy\nneakceptoval, resp. nevykonal v tomto smere dokazovanie. Súd hodnotí predložené dôkazy, resp.\nvykonáva dokazovanie aj inými dôkazmi, než predložia strany a následne ich hodnotí podľa svojho\nuváženia v zmysle zákona. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov a táto zásada\nznamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti\npre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu,\npričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledok\nhodnotenia dôkazov majú byť súčasťou rozsudku. Dovolací súd zdôrazňuje, že procesným pochybením\nby bol taký postup súdu, ktorý by procesnej strane v konaní znemožnil dôkazy predkladať alebo\nnavrhovať. Táto námietka dovolateľa teda vzhľadom na uvedené nie je dôvodná.\n19. Dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na\nrozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa žaloba (návrh) týka, v sebe obsahuje i právomoc\nposúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí\ndôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom konaní viazaný návrhmi strán (účastníkov)\nna vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu\nna vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania\nvykonané, je vecou súdu, a nie strán (účastníkov) konania. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania\n(prípadne) nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich\nskutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných\noprávnení strany (účastníka) konania (viď R 125/1999). V súvislosti s námietkou nedostatočného zistenia\nskutkového stavu veci a že z tohto dôvodu došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu dôkazov, dovolací súd už\npodľa predchádzajúcej úpravy (§ 237 ods. 1 písm. f) OSP) dospel k záveru, že uvedené nebolo dôvodom\nznemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení strán sporu (R 37/1993, R125/1999, R 42/1993 a\nrozhodnutia sp. zn. 1Cdo/85/2010, 2Cdo/29/2011, 3Cdo/268/2012, 3Cdo/108/2016, 2Cdo/130/2011,\n5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011, 7Cdo/38/2012). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej\nprávnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom\nzakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nedostatočné zistenie skutkového\nstavu, alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.\n20. Dovolací súd naviac zdôrazňuje, že na pojednávaní konanom 9. decembra 2020 sa súd prvej\ninštancie oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 6C/347/2013, ako i s obsahom spisu\nOkresného súdu Žilina sp. zn. 6C/26/2011. Po tomto oboznámení obe strany sporu uviedli, že ďalšie\nnávrhy na vykonanie dokazovania nemajú. Následne bolo dokazovanie súdom prvej inštancie vyhlásené\nza skončené. Z uvedeného vyplýva, že nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie v odôvodnení svojho\nrozhodnutia vysvetliť, z akého dôvodu dôkaz nevykonal.\n21. So zreteľom na uvedené dovolací súd uzatvára, že žalobca neopodstatnene namieta, že odvolací\nsúd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Prípustnosť jeho dovolania z ustanovenia\n§ 420 písm. f) CSP preto nevyplýva.\n22. Žalobca vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP (právna otázka\nnebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte vyriešená).\n23. Dovolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je viazaný iba vymedzením právnej otázky, od ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už určením,\n\npod ktorý prípad prípustnosti jej riešenia (§ 421 ods. 1 CSP) táto otázka spadá. Najvyšší súd nemôže\nbyť viazaný tým, o ktorý prípad právnej otázky podľa § 421 ods. 1 CSP oprel prípustnosť dovolania\ndovolateľ. Situácia dovolateľa sa totiž môže v priebehu dovolacieho konania meniť. Napríklad ak\ndovolateľ tvrdí, že právna otázka ešte nebola na dovolacom súde riešená a medzičasom k jej vyriešeniu\ndošlo. Z uvedeného dôvodu dovolací súd z hľadiska prípustnosti dovolania posudzuje (iba) materiálny\nsubstrát samotného dovolacieho konania spočívajúci vo vymedzení právnej otázky a predostretí vlastnej\nargumentácie dovolateľa v zmysle § 432 ods. 2 CSP, súčasne zohľadňujúc vlastnú rozhodovaciu prax\n(iura novit curia, 4Cdo/11/2021, 8Cdo/54/2018, I. ÚS 51/2020).\n24. Dovolací súd konštatuje, že dovolateľ v danom prípade zákonu zodpovedajúcim spôsobom vymedzil\nprávnu otázku, ktorá podľa jeho názoru v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená - či\nzaevidovaniu obhospodarovateľa lesa podľa § 4 zákona č. 326/2005 Z. z., zodpovedá zistenie presného\na úplného identifikovania podielových spoluvlastníkov lesných pozemkov, keď o hospodárení s týmito\npozemkami rozhodujú podieloví spoluvlastníci podľa § 139 Občianskeho zákonníka nadpolovičnou\nväčšinou počítanou podľa veľkosti podielov s tým, že nájomné zmluvy sú podkladom pre zapísanie\nobhospodarovateľa lesa podľa § 4 ods. 1 zákona o lesoch obvodným lesným úradom.\n25. Vzhľadom na nastolenie právnej otázky spôsobom zodpovedajúcim § 421 ods. 1 písm. b) CSP je\ndovolanie žalobcu procesne prípustné, v dôsledku čoho dovolací súd podrobil rozsudok odvolacieho\nsúdu meritórnemu dovolaciemu prieskumu. Pristúpil k posúdeniu dôvodnosti dovolania z hľadiska\nuplatneného dovolacieho dôvodu, t. j. z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom vo\nvymedzenej právnej otázke.\n26. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich\nriešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n27. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch orgán štátnej správy lesného hospodárstva\nna účely zistenia aktuálneho stavu o účastníkoch konaní podľa tohto zákona vedie evidenciu lesných\npozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a odborných lesných hospodárov.\n28. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch obhospodarovateľ lesa je povinný orgánu\nštátnej správy lesného hospodárstva oznámiť každú zmenu odborného lesného hospodára do 15 dní\nod jej vzniku.\n29. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch obhospodarovateľ lesa je povinný\norgánu štátnej správy lesného hospodárstva predložiť doklady, preukazujúce oprávnenie hospodáriť\nv lese, s identifikáciou dotknutých lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností a jednotiek\npriestorového rozdelenia (§ 39 ods. 1) do 15 dní od vzniku oprávnenia.\n30. V zmysle vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že orgán štátnej správy lesného hospodárstva je\npovinný viesť evidenciu lesných pozemkov špecificky a kategorizovane podľa obhospodarovateľov lesov\na podľa odborných lesných hospodárov (hospodárov). Obhospodarovateľom lesa je právnická osoba\nalebo fyzická osoba, ktorá hospodári v lesoch [podľa § 2 písm. p/ zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch].\nMôže ním byť sám vlastník lesného pozemku (vlastníci), alebo ide o situáciu, ak vlastník les prenajme\nprávnickej osobe. Každý obhospodarovateľ, bez ohľadu na výmeru lesa, je povinný mať uzavretú platnú\na účinnú zmluvu s odborným lesným hospodárom a hospodáriť podľa Programu starostlivosti o lesy.\n31. Hospodárom sa podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch rozumie fyzická osoba, ktorá je odborne\nspôsobilá na výkon konkrétnych činností podľa § 48 zákona a ktorá súčasne spĺňa požiadavku zápisu v\nregistri odborných lesných hospodárov, ktorý vedie orgán štátnej správy lesného hospodárstva podľa §\n59 písm. k/ zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý vedie\ntento register hospodárov, je okresný úrad v sídle kraja. Hospodár jednak organizuje, ale aj usmerňuje\nhospodárenie v lese, pričom zodpovedá za splnenie povinností, ktoré sú mu dané zákonom.\n\n32. V prípade zmeny hospodárenia na lesnom pozemku je zavedená informačná povinnosť vo vzťahu k\norgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Obhospodarovateľ alebo fyzická osoba, prostredníctvom\nktorej právnická osoba zabezpečuje činnosti hospodára podľa § 47 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o\nlesoch, sú povinní orgánu štátnej správy lesného hospodárstva oznámiť zmenu hospodárenia v zákonnej\nlehote 15 dní od momentu, kedy došlo k vzniku tejto zmeny. Zo zmluvy alebo z oznámenia musí byť\njasné, iba k akému dátumu (ku ktorému dňu) došlo k zmene hospodára a na ktorých priestorových\njednotkách lesa podľa § 39 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch bude hospodár vykonávať svoju\nčinnosť. Dochádza tak k jednoznačnému vyjadreniu momentu, od kedy pôsobí táto zmena a zároveň od\nkedy je možné realizovať zákonné oprávnenia a vyžadovať plnenie zákonných povinností.\n33. Obhospodarovateľ lesa má povinnosť predkladať orgánu štátnej správy lesného hospodárstva\nvšetky doklady, ktoré preukazujú jeho oprávnenie na hospodárenie v lese spoločne s identifikáciou\ndotknutých lesných pozemkov podľa stavu zapísanom a teda vedenom v príslušnom katastri\nnehnuteľností. Takisto sa táto povinnosť týka údajov a identifikácie jednotiek priestorového rozdelenia\nlesa (§ 39 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch). Tieto údaje a špecifikáciu je obhospodarovateľ\npovinný orgánu štátnej správy lesného hospodárstva predložiť v lehote do 15 dní od vzniku jeho\noprávnenia na hospodárenie v lese alebo, ak sa zmena týka rozsahu oprávnení hospodáriť v lese,\nv lehote do 15 dní od vzniku týchto zmien v rozsahu oprávnení hospodárenia. Orgán štátnej správy\nlesného hospodárstva, konkrétne okresný úrad v sídle kraja, má povinnosť viesť evidenciu lesných\npozemkov podľa obhospodarovateľov a podľa hospodárov.\n34. Hospodárenie so spoločnou vecou upravuje § 139 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho\nzákonníka - t. j. o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa\nveľkosti podielov. Zápis v evidencii má evidenčný charakter a nezakladá obhospodarovateľovi lesa,\nresp. vlastníkom lesa práva a povinností na hospodárenie v lese. Práva povinnosti na hospodárenie v\nlesoch vyplývajú z listov vlastníctva, uzatvorených nájomných zmlúv a iných dokladov preukazujúcich\noprávnenie hospodáriť v lese.\n35. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že Obvodný lesný úrad v Žiline ako orgán štátnej správy mal\npovinnosť viesť evidenciu lesných pozemkov špecificky a kategorizovane podľa obhospodarovateľov\nlesov a podľa odborných lesných hospodárov (hospodárov). Dovolací súd preto zdôrazňuje, že odvolací\nsúd správne vec právne posúdil, ak vychádzal zo skutočnosti, že obvodný lesný úrad viedol túto\nevidenciu pre účely konaní upravených v zákone o lesoch, aby vedel, kto je ich účastníkom a ním\nvykonané zaevidovanie nového obhospodarovateľa lesa nebolo rozhodnutím o tom, kto je oprávnený\nhospodáriť na predmetných lesných pozemkoch, a preto nemusel vychádzať zo spoľahlivo zisteného\nstavu veci a zistiť presne a úplne skutočný stav vo veci. Zákon o lesoch ukladal obvodnému lesnému\núradu povinnosť viesť evidenciu lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov, pričom každý\nobhospodarovateľ bol povinný mať uzavretú platnú a účinnú zmluvu. Preskúmavať však ne/platnosť\ntejto nájomnej zmluvy však obvodnému lesnému úradu neprináležalo, nakoľko ako bolo uvedené\nvyššie, obvodný lesný úrad viedol iba evidenciu lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesa.\nOdvolací súd bol preto správneho právneho názoru, že zaevidovaním obhospodarovateľa lesa podľa §\n4 zákona o lesoch novému obhospodarovateľovi lesa oprávnenie hospodáriť v lesoch nevzniklo, ale toto\noprávnenie mu vzniklo na základe právnych skutočností preukazujúcich oprávnenie hospodáriť v lese,\navšak ktorých platnosť obvodný lesný úrad nepreskúmaval a v zmysle citovaných ustanovení zaevidoval\nza obhospodarovateľa toho, kto ich predložil, aby mohol následne kontrolovať, či si plní povinnosti\nvyplývajúce zo zákona o lesoch.\n36. Dovolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že dovolanie žalobcu v zmysle §\n421 ods. 1 písm. b) CSP bolo prípustné, avšak žalobca v ňom neopodstatnene vytýka, že napadnutý\nrozsudok odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP), a preto\njeho dovolanie ako nedôvodné zamietol podľa § 448 CSP.\n37. Žalovaná bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 CSP), trovy dovolacieho\nkonania jej však najvyšší súd nepriznal, nakoľko jej žiadne preukázateľné nevznikli (viď uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, R 72/2018).\n38. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}