{"guid": "3d141a33-e1a0-4fa0-860c-23cadf98455e:43bc48d7-fee0-44ad-be7b-1082ab4fe60d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4614202019.3", "spisova_znacka": "9Cdo/60/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/60/2023 z 28. 8. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. augusta 2024, sp. zn. 9Cdo/60/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:4614202019.3", "identifikacne_cislo": "4614202019", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 75, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-holic-75", "datum_vydania": "2024-08-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "nazov": "§ 126 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-126"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151o.odsek-1", "nazov": "§ 151o ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151o.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151o"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/656", "nazov": "zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/656", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/656-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-69.odsek-10", "nazov": "§ 69 ods. 10 zákona č. 656/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-69.odsek-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/656-2004/paragraf-69"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/251", "nazov": "zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/251-2012"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-96.odsek-4", "nazov": "§ 96 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-96.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/251-2012/paragraf-96"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-2", "nazov": "§ 391 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453", "nazov": "§ 453 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444", "nazov": "§ 444 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-444", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "nazov": "§ 435 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-435", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-435"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-126", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151o", "/SK/ZZ/2004/656#paragraf-69", "/SK/ZZ/2012/251#paragraf-96", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-444", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-435", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-382", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/43bc48d7-fee0-44ad-be7b-1082ab4fe60d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4614202019.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:4614202019.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:4614202019.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/60/2023\n4614202019\n28. 08. 2024\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2024:4614202019.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ J. B., narodeného XX. J. XXXX, W. XX, 2/ Q. B.,\nnarodenej XX. K. XXXX, W. XX, oboch zastúpených Advokátskou kanceláriou Borgulová & Péteriová\ns.r.o., Nitra, Farská 4, IČO: 46 104 020, proti žalovaným 1/ L. V., narodenému XX. Y. XXXX, W. XX, 2/ Ž.\nV., narodenej XX. H. XXXX, W. XX, oboch zastúpených advokátom Mgr. Michalom Ferčákom, Topoľčany,\nBernolákova 1652/29, o ochranu vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp.\nzn. 7C/61/2014, o dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 28. septembra 2022 sp.\nzn. 5Co/94/2021, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom č. k. 7C/61/2014-224 z 8. februára 2019 (v poradí druhým), uložil\nžalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne v lehote 3 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti\nrozsudku požiadať príslušného prevádzkovateľa plynárenskej siete o zrušenie odberného plynového\nzariadenia na pripojenie rodinného domu žalovaného 1/ na parc. č. XXX/X v kat. území W., k distribučnej\nsieti plynárenských zariadení umiestneného na pozemku žalobcov parc. č. XXX/X v kat. území W.. O\ntrovách konania rozhodol tak, že priznal žalobcom 1/ a 2/ voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov\nkonania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v plnej výške. O výške trov rozhodne súd\nprvej inštancie samostatným uznesením.\n1.1. V odôvodnení uviedol, že k vzniku vecného bremena nedošlo titulom vydržania podľa § 151o\nOZ, pretože prehlásenie Y. Š. a I. V. z 30. apríla 1992 nie je takým titulom, od ktorého by sa mohla\nodvodzovať dobromyseľnosť potrebná pre vydržanie. Prehlásenie neuvádza, kadiaľ plynová sieť má byť\nvedená, neobsahuje označenie pozemku. Nedošlo tak k zriadeniu vecného bremena, pretože právny\núkon, ktorým sa má vecné bremeno zriadiť, musí byť dostatočne určitý z hľadiska vymedzenia osôb a\nz hľadiska jeho rozsahu. Toto prehlásenie nemožno považovať ani za domnelý titul. Bolo preukázané,\nže žalobcovia 1/ a 2/ podali žalobu dôvodne, pretože dochádza k neoprávnenému zásahu do ich\nvlastníckeho práva. Rozhodujúca je protiprávnosť zásahu spočívajúcom v tom, že žalobcovia nemôžu\nriadne vykonávať svoje vlastnícke právo, riadne uvedenú parcelu, cez ktorú vedie plynovodná sieť,\nužívať. V čase, keď právni predchodcovia strán spolu zriadili spoločné užívanie regulátora zemného\nplynu, šlo medzi nimi o príbuzenský pomer v osobe Y. Š. ako brata žalovanej 2/ a I. V., jej manžela, a teda\notca žalovaného 1/. V súčasnosti medzi stranami nie je príbuzenský pomer, ale stali sa susedmi, pričom\nplynová prípojka, ku ktorej je vedená plynovodná sieť cez pozemok žalobcov bráni ich vlastníckemu\nprávu, avšak spôsobuje aj narúšanie susedských vzťahov medzi stranami sporu. Pokiaľ odberné\nzariadenie pre rodinný dom č. XX nebude zrušené, tieto nezhody budú stále pretrvávať. S poukazom\nna uvedené žalobe žalobcov vyhovel tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozsudku. Na splnenie uloženej\npovinnosti súd prvej inštancie určil lehotu 3 mesiace, aby bol dostatočný čas na možnú prípravu\n\nrealizácie povinnosti. Možnosť riešenia vyplýva z vyjadrenia SPP distribúcia, a.s., zo 07. novembra\n2016, podľa ktorého je možné zrealizovať pripojenie rodinného domu žalovaného aj iným spôsobom\nvybudovaním pripojovacieho plynovodu na plynovod nachádzajúci sa za pozemnou komunikáciou pred\nparc. č. XXX/X v kat. úz. W..\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaných rozsudkom z 27. mája 2020 sp.\nzn. 5Co/102/2019 (v poradí druhým) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v\ncelom rozsahu zamietol a žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcom 1/ a 2/ priznal náhradu trov prvoinštančného\na odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n2.1. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil\nskutkový stav, avšak vec nesprávne právne posúdil. Podľa odvolacieho súdu v danom prípade ide o\nzbytočný spor medzi účastníkmi tohto konania. V súvislosti s užívaním plynového potrubia a zároveň aj\nplynového zariadenia ide o dlhodobý užívací stav založený dňa 30. apríla 1992, kedy právny predchodca\nžalobcov Y. Š. (pôvodný vlastník domovej nehnuteľnosti č. XX) a právny predchodca žalovaných I. V.,\nktorí boli v príbuzenskom pomere ešte pred vybudovaním plynovej prípojky a vnútorných rozvodov,\nvydali prehlásenie v tom smere, že súhlasia so spoločným užívaním regulátora zemného plynu pre\nich dve domácnosti (rodinné domy súp. č. XX a súp. č. XX), pričom regulátor bude umiestnený na\npozemku Y. Š.. Následne bola v r. 1992 vybudovaná ako spoločná plynová prípojka pre dva rodinné\ndomy súp. č. XX a súp. č. XX, s tým, že za hlavným uzáverom plynu nachádzajúcom sa na hranici\npozemku č. XXX/X je umiestnený regulátor tlaku plynu a dve odberné zariadenia. Samotná hĺbka\nuloženia plynového odberného zariadenia patriaceho k nehnuteľnosti súp. č. XX nie je známa. Po\nvybudovaní spoločnej plynovej prípojky na základe dohody z roku 1992, ktorá bola konvalidovaná\npríslušným stavebným povolením došlo k „status quo“ spočívajúcom v nerušenom odbere zemného\nplynu obidvoma domácnosťami, t. j. popisné č. XX a popisné č. XX. Tým, že žalobcovia 1/ a 2/ v roku\n2008 odkúpili domovú nehnuteľnosť súp. č. XX od Y. Š., vstúpili aj do zaužívaných právnych vzťahov\nsvojho právneho predchodcu so všetkými k tomu patriacimi právami a aj povinnosťami. Jednou z týchto\npovinností je podľa názoru odvolacieho súdu aj povinnosť strpieť na strane žalobcov, aby cez ich parc. č.\nXXX/X v bližšie nevedenej hĺbke prebiehalo plynové potrubie zásobujúce zemným plynom žalovaných\n1/ a 2/ v domovej nehnuteľnosti súp. č. XX. Tým, že toto právo bolo nerušene vykonávané od roku\n1992 nepretržite viac ako 10 rokov, došlo s poukazom na ust. § 151o ods. 1 Obč. zákonníka k zriadeniu\nvecného bremena vydržaním.\n2.2. Žalobcovia 1/ a 2/ podaným žalobným návrhom, resp. jeho petitom a ani po skutkovej stránke\nnepreukázali, v čom spočíva neoprávnenosť zásahov žalovaných 1/ a 2/ do vlastníckych práv žalobcov\nv zmysle § 126 ods. 1 Obč. zákonníka. Samotné plynové zariadenie je vo vlastníctve žalobcov ako\nprávnych nástupcov po Y. Š., pričom na vzniklé vecné bremeno v prospech žalovaných sa zároveň\nviaže aj vydané stavebné povolenie. Samotní žalobcovia vedeli dlho po tom ako odkúpili nehnuteľnosť\no existencii vedenia plynového potrubia cez ich pozemok, pričom celú túto záležitosť iniciovali až\npo tom, čo zistili, že žalovaný 1/ chce v prístavbe garáže prevádzkovať obchod. Predmetné plynové\nzariadenie, resp. prípojka, ktoré je vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/, slúži od roku 1992 k zabezpečeniu\ndodávky zemného plynu do domácnosti žalobcov ako aj žalovaných, vychádzajúc pritom zo vzájomného\nkonsenzu právnych predchodcov obidvoch strán sporu s jeho zriadením a následným používaním. Takto\nzaužívaný dlhodobý a nerušený stav užívania tohto zariadenia, až do podania žaloby v prejednávanej\nveci, t. j. do 10. marca 2014, nie je možné zvrátiť a anulovať vyhovením žalobného petitu žalobcov 1/\na 2/, tak ako to pri nesprávnom právnom posúdení zrealizoval súd prvej inštancie. Žalobcovia 1/ a 2/\nv rámci nimi uplatneného procesného útoku v danom spore nepreukázali, že by zo strany žalovaných\n1/ a 2/ vo vzťahu k nim došlo k porušeniu ust. § 126 ods. 1 Obč. zákonníka, a preto bolo potrebné pri\nzmene prvoinštančného rozsudku podľa § 388 CSP podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Odvolací\nsúd záverom poznamenal, že z hľadiska uplatneného žalobného petitu žalobcov 1/ a 2/ postráda právny\ntitul, jeho uplatnenie a takisto aj výrok napadnutého rozsudku je potrebné považovať za veľmi obtiažne\nvykonateľný.\n3. Najvyšší súd SR (ďalej len „dovolací súd“) na dovolanie žalobcov uznesením zo dňa 29. septembra\n2021 sp. zn. 9Cdo/21/2021 (v poradí prvým) napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa § 449 ods.\n1 CSP v spojení s § 450 CSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. V rámci odôvodnenia\nsvojho zrušujúceho rozhodnutia dovolací súd skonštatoval prípustnosť podaného dovolania žalobcov\ns tým, že zo strany odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd\nbez zopakovania dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie iba skonštatoval nesprávne právne\nposúdenie veci súdom prvej inštancie. Za základ svojho rozhodnutia prijal záver o zriadení vecného\n\nbremena vydržaním podľa § 151o ods. 1 OZ, ktorý však iba veľmi stručne odôvodnil. taktiež sa bližšie\nnevysporiadal s argumentáciou súdu prvej inštancie podrobne odôvodnenú v tom smere, prečo nemohlo\ndôjsť k vydržaniu vecného bremena, a to najmä s poukazom na obsah prehlásenia Y. Š. a I. V. zo dňa\n30. apríla 1992. Zároveň zo strany odvolacieho súdu nebola vyhodnotená argumentácia žalobcov 1/ a\n2/ ohľadne toho, že nedošlo k uzatvoreniu žiadnej zmluvy týkajúcej sa zaťaženia parc. č. XXX/X vecným\nbremenom. Dostatočne nebol odôvodnený ani záver odvolacieho súdu týkajúci sa existencie spoločnej\nprípojky, ktorá mala mať svoj základ v dohode z roku 1992, pričom bola konvalidovaná aj vydaním\nstavebného povolenia. Takýto záver odvolacieho súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobu\nžalobcov v danom prípade nebolo možné zamietnuť iba lakonickým konštatovaním, že ide o zbytočný\nspor medzi stranami sporu, bez dania konkrétnej a presvedčivej odpovede na žalobcami tvrdenú a\npreukazovanú nesprávnosť zásahov do ich vlastníckeho práva zo strany žalovaných podľa § 126 ods. 1\nOZ. V preskúmavanom rozhodnutí odvolacieho súdu nebola daná relevantná odpoveď na rozhodujúce\nargumenty žalobcov 1/ a 2/.\n4. Následne Krajský súd v Nitre na odvolanie žalovaných rozsudkom z 28. septembra 2022 sp. zn.\n5Co/94/2021 (v poradí tretím) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcom 1/ a 2/ priznal\nvoči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v celom rozsahu.\nV súvislosti v poradí s druhým rozhodovaním o podanom odvolaní žalovaných 1/ a 2/ smerujúcom\nproti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 8. februára 2019, č. k. 7C/61/2014-224, pretože\nzmeňujúci rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. mája 2020 č. k. 5Co/102/2019-264 bol zrušený\nuznesením NS SR v Bratislave ako dovolacieho súdu pod sp. zn. 9Cdo/21/2021, bol rešpektovaný\nzo strany odvolacieho súdu v zmysle § 455 CSP záväzný právny názor rezultujúci z predmetného\nzrušujúceho uznesenia dovolacieho súdu. V súvislosti s rozhodovaním o uplatnenom žalobnom nároku\nžalobcov 1/ a 2/ v tomto spore prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý\npri následnom posúdení podľa ním odcitovaných ustanovení všeobecného hmotnoprávneho predpisu\n(OZ) a špeciálnych hmotnoprávnych predpisov (zákon o energetike a plynárenský zákon) aj správne\nposúdil po právnej stránke. Súd prvej inštancie v danom prípade dôkazy predložené stranami tohto sporu\nvyhodnotil spôsobom plne korešpondujúcim s obsahom ust. § 191 ods. 1 CSP, t. j. jednotlivo, ako aj v\nich vzájomnej súvislosti, rešpektujúc pritom záväzný právny záver odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP),\ntak ako bol obsiahnutý v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 18. apríla 2018, č. k. 5Co/106/2017-180.\n4.1. Bolo potrebné vyhodnotiť za správny postup prvoinštančného súdu v tom smere, že tento pri\nneviazanosti právnym posúdením, tak ako ho zrealizovali žalobcovia v rámci nimi podanej žaloby, t.\nj. žiadali prejednávanú vec posúdiť podľa § 127 ods. 1 OZ, danú prejednávanú vec pri uvedených\nskutkových tvrdeniach správne posúdil, keď aplikoval všeobecné hmotnoprávne ust. § 126 ods. 1 OZ.\nV tejto súvislosti bolo súdom prvej inštancie správne konštatované, že Listina základných práv a slobôd\nv spojení s Ústavou SR garantuje žalobcom ochranu vlastníckeho práva, pričom v danom prípade sa\nsituácia vyvinula tým spôsobom, že v čase zriadenia spoločného užívania regulátora zemného plynu\nišlo medzi právnymi predchodcami strán tohto sporu o príbuzných (Y. Š. bol brat žalovanej 2/ a I. V. bol\nmanžel žalovanej 2/ a zároveň aj otec žalovaného 1/), zatiaľ čo v súčasnej dobe takýto príbuzenský\npomer medzi stranami sporu už neexistuje, čo malo zároveň aj vplyv na ochladenie vzájomných\nsusedských vzťahov medzi žalobcami a žalovanými. Vedenie plynovodnej siete cez pozemok žalobcov\nza stavu zhoršenia vzájomných vzťahov potom súd správne považoval za bránenie plnej realizácie\nvlastníckeho práva žalobcov k parc. č. XXX/X, na ktorej podľa ich vyjadrenia boli títo obmedzení vo\nvýstavbe bazéna, besiedky, resp. úžitkovej časti záhrady.\n4.2 Obdobne sa odvolací súd priklonil k zaujatému stanovisku súdu prvej inštancie ohľadne nemožnosti\nvzniku vecného bremena v danej prejednávanej veci v prospech žalovaných vo vzťahu k umiestneniu\nich plynového zariadenia na parcele vlastnícky patriacej žalobcom či už podľa zák. č. 656/2004 Z. z., o\nenergetike (§ 69 ods. 10) v spojení so zák. č. 251/2012 Z. z., o energetike (§ 96 ods. 4), alebo na základe\nvydržania práva vecného bremena podľa § 151o OZ. Pokiaľ má ísť o vznik vecného bremena v zmysle\nElektrizačného a Plynárenského zákona, tak obidva tieto špeciálne právne predpisy podmieňujú vznik\nvecného bremena spočívajúceho prevádzať a zriadiť na cudzích pozemkoch plynovodnú sieť (prípojku)\nvydaním stavebného povolenia, pričom v zákone sa neuvádza, kto má byť stavebník. Aj za stavu vydania\nstavebného povolenia inému subjektu, ako je plynárenský podnik, čo bol aj daný prípad, vecné bremeno\nna základe takto vydaného stavebného povolenia môže vzniknúť jedine v prospech tohto podniku a\nto k zriadeniu a samotnému prevádzaniu plynovej prípojky. Ak prípojku zriadil a prevádzal niekto iný,\nnemohol sa dovolať vecného bremena, ktoré svedčí v prospech plynárenského podniku.\n4.3. Ako správny je potrebné vyhodnotiť odvolacím súdom aj záver súdu prvej inštancie, v zmysle\nktorého nemohlo dôjsť k vzniku vecného bremena ani vydržaním zo strany žalovaných, tak ako to\n\nstanovuje obsah ust. § 151o OZ, pretože prehlásenie Y. Š. a I. V. ako právnych predchodcov strán tohto\nsporu datované dňom 30. apríla 1992 nie je spôsobilým titulom vzhľadom na svoj obsah, od ktorého\nby sa mohla odvodzovať dobromyseľnosť žalovaných, ako esenciálna náležitosť pre konštatovanie\nvydržania. Predmetné prehlásenie totiž postráda náležitú špecifikáciu toho pozemku, cez ktorý má\nplynová prípojka vôbec viesť, nebol uvedený smer, resp. rozsah vedenia plynovej prípojky a takisto\nabsentovala aj bližšia špecifikácia osôb, ktorých by sa „zriadené vecné bremeno“ malo týkať. V tejto\nsúvislosti je potrebné poukázať aj na stanovisko SPP - distribúcia, a.s., zo dňa 7. novembra 2016,\nz ktorého je možné vyvodiť ten záver, že týmto subjektom vlastnené a prevádzkované zariadenie\n(plynová prípojka) bolo vybudované v roku 1992 ako spoločná plynová prípojka pre dva rodinné domy\nso súp. číslami XX a XX, pričom je ukončené hlavným uzáverom plynu nachádzajúcim sa v oplotení\nna hranici pozemku parc. č. XXX/X v kat. úz. W. vlastnícky patriacej žalobcom. Za hlavným uzáverom\nplynu je umiestnený regulátor tlaku plynu a dve odberné plynové zariadenia, t. j. jedno pre rodinný\ndom so súp. č. XX, ktorý je vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ a druhé pre rodinný dom so súp. č. XX,\nktorý je vlastníctvom žalovaného 1/. V kontexte uvedeného bolo potrebné procesnú obranu žalovaných\nvyhodnotiť za nepreukázanú pre neunesenie dôkazného bremena a následne podanej žalobe žalobcov\n1/ a 2/ ako dôvodne podanej vyhovieť z dôvodu žalobcami preukázaných neoprávnených zásahov do\nich vlastníckeho práva spočívajúcich v tom, že vedením plynového zariadenia do rodinného domu súp.\nč. XX, ktoré plynové zariadenie je vo vlastníctve žalovaného 1/ cez parcelu č. XXX/X v kat. úz. W., ktorá\nje vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ majú žalobcovia obmedzený plnohodnotný výkon vlastníckeho práva\nk tejto parcele napríklad tým, že si tu nemôžu vybudovať bazén a besiedku, prípadne zriadiť úžitkovú\nzáhradu. Pasívnu legitimáciu žalovanej 2/ v tomto spore správne považoval prvoinštančný súd za danú,\npretože Ž. V., nar. X. H. XXXX, bytom W. XX, má uzatvorenú ako odberateľka zmluvu o odbere plynu\nso Slovenským plynárenským priemyslom, a.s., ako s dodávateľom.\n4.4. Pokiaľ ide o korigovanie právneho názoru odvolacieho súdu majúceho za následok potvrdenie\nnapadnutého prvoinštančného rozsudku zo dňa 8. februára 2019, č. k. 7C/61/2014-224 ako vecne\nsprávneho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, oproti zaujatému právnemu záveru odvolacieho súdu v rámci jeho\nrozsudku zo dňa 27. mája 2020, č. k. 5Co/106/2017-264, ktorým rozsudkom došlo k zmene predmetného\nprvoinštančného rozsudku tým spôsobom, že žaloba žalobcov 1/ a 2/ bola zamietnutá, odvolací súd\nuviedol, že hlavným dôvodom ku korekcii takto zaujatého záveru bola existencia zrušujúceho uznesenia\nNS SR zo dňa 29. septembra 2021, sp. zn. 9Cdo/21/2021, záväzný právny názor dovolacieho súdu v\nňom obsiahnutý (§ 455 CSP) a takisto aj opätovné prehodnotenie napadnutého rozsudku súdu prvej\ninštancie a k nemu sa viažuce odvolacie dôvody v podanom odvolaní žalovaných 1/ a 2/ odvolacím\nsúdom v tomto odvolacom konaní.\nO náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 453, §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP s tým, že nárok na ich náhradu priznal plne úspešným žalobcom 1/ a 2/\nvoči neúspešným žalovaným 1/ a 2/ v celom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súdny úradník na\nsúde prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.\n5. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu (v poradí druhému) podali žalovaní 1/ a 2/ (ďalej aj\n„dovolatelia“) dovolanie, ktorého prípustnosť a dôvodnosť vyvodzovali výlučne z ustanovenia § 420\npísm. f) CSP, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci odvolaciemu súdu a zároveň navrhujúc odloženie\nvykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Podľa dovolateľov dovolaním napadnuté rozhodnutie\nvykazuje pri vyporiadaní sa s odvolacími námietkami znaky arbitrárnosti a zjavnej neodôvodnenosti, ako\naj rozporu súvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávanej veci s pravidlami\nformálnej logiky. V rozhodnutí súčasne absentuje uvedenie jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Jednou z podstatných\nnámietok bola námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Otázku pasívnej vecnej legitimácie\nžalovaných súd prvej inštancie zdôvodnil v bode 28.1. rozsudku zo dňa 8. februára 2019 tým spôsobom,\nže žalovaný 1/ je pasívne legitimovaný ako vlastník nehnuteľnosti, ku ktorej je vedený pripojovací\nplynovod, ktorý je ukončený hlavným uzáverom plynu. Za hlavným uzáverom plynu pokračuje odberné\nplynové zariadenie, ktorého vlastník je odberateľ plynu a tým je súčasne daná pasívna legitimácia\nžalovanej 2/. Naproti tomu odvolací súd v bode 35. dovolaním napadnutého rozhodnutia uviedol, že\npredmetné odberné plynové zariadenie je vo vlastníctve žalovaného 1/. Samotné sporové strany pritom\nopakovane za jeho vlastníka zhodne označovali žalobcov. Napriek tomu, že konajúce súdy zodpovedali\notázku vlastníctva sporného odberného plynového zariadenia rozdielne a navyše v rozpore so zhodným\ntvrdením sporových strán, vzniknutý rozpor a odklon od záveru súdu prvej inštancie pri určení vlastníka\nodvolací súd žiadnym spôsobom nevysvetlil. Zodpovedanie danej otázky bolo pritom zásadné. Ak totiž\nžalovaný 1/ nie je vlastníkom sporného odberného plynového zariadenia, ani vlastníkom parcely č. XXX/\n\nX a zároveň nie je zmluvným partnerom SPP (odberateľom plynu), len samotným vlastníctvom rodinného\ndomu s.č. XX nemôže do vlastníctva parcely č. XXX/X neoprávnene zasahovať. To platí obdobne o\nvecnej legitimácii žalovanej 2/. Pokiaľ žalovaná 2/ nie je vlastníkom sporného odberného plynového\nzariadenia (keďže odvolací súd za vlastníka označil žalovaného 1/), len titulom odberu plynu nemôže za\nžalobcami tvrdený neoprávnený zásah zodpovedať, pretože existencia ochranného pásma sa neviaže\nna odber plynu, ale na plynárenské zariadenia a priame plynovody.\n5.1. Ďalšou podstatnou otázkou bolo posúdenie vzniku vecného bremena. Dovolatelia odkazom na\nsúdne rozhodnutia, konkrétne rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22Cdo/929/2011 a 2Cdon/1728/1997, ako aj\nNS SR sp.zn. 3MCdo/7/2008 a 4Cdo/110/2010 argumentovali, že vzhľadom na okolnosti konkrétneho\nprípadu vzniklo vydržaním vecné bremeno zodpovedajúce právu odberu plynu. Na danú námietku\nkonajúce súdy nedali žiadnu odpoveď. Odber plynu cez CKN parcelu č. XXX/X bol dlhodobý stav, ktorý\nnerušene trval od roku 1992. Zjavne sa jednalo o stav, ktorý zodpovedal vôli pôvodných vlastníkov\na tento stav niekoľko rokov akceptovali taktiež žalobcovia. Zmena v správaní žalobcov nastala až po\ntom, čo sa žalovaný 1/ rozhodol pre prístavbu garáže. Už predchádzajúci vlastníci rodinného domu\ns.č. XX odberné plynové zariadenie cez CKN parcelu č. XXX/X nerušene užívali viac ako 10 rokov,\no čom vlastníci danej parcely nepochybne mali vedomosť. V tomto smere je bezpredmetné, či medzi\nnimi existoval príbuzenský vzťah, dôležité je, či boli vlastníci domu s.č. XX dobromyseľní v tom, že sú\noprávnení dané zariadenie užívať a plyn odoberať, a či dané právo počas plynutia vydržacej doby aj\nreálne vykonávali. Ak áno, podmienky vydržania vecného bremena splnené boli a na jeho zánik nemá\nlen samotný prevod vlastníctva dotknutých nehnuteľností žiadny vplyv. Z pohľadu splnenia podmienok\nvydržania je tak právne bezvýznamné, že medzi súčasnými susedmi nie sú príbuzenské vzťahy, kým\nmedzi pôvodnými vlastníkmi príbuzenské vzťahy boli. Súd prvej inštancie v bode 27.8. rozsudku zo\ndňa 8. februára 2019 konštatoval, že k vzniku vecného bremena nedošlo ani titulom vydržania podľa\n§ 151o OZ, pretože prehlásenie zo dňa 30. apríla 1992 nie je takým titulom, od ktorého by sa mohla\nodvodzovať dobromyseľnosť potrebná pre vydržanie, právny úkon, ktorým sa má vecné bremeno zriadiť,\nmusí byť dostatočne určitý z hľadiska vymedzenia osôb a z hľadiska jeho rozsahu. Z rozhodnutí NS\nČR sp.zn. 22Cdo/929/2011 a 2Cdon/1728/1997, ako aj NS SR sp.zn. 3MCdo/7/2008 a 4Cdo/110/2010\nale vyplýva, že dobromyseľnosť sa viaže na konkrétne okolnosti prípadu a dobromyseľnosť môže byť\nzaložená taktiež ústnou zmluvou, či domnelým právnym titulom.\n5.2. Pri posúdení dôvodnosti žaloby podľa § 126 ods. 1 OZ je nepochybne kľúčová otázka, či dochádza\nk neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva žalobcov a ak áno, v čom tieto zásahy spočívajú.\nDovolatelia opakovane namietali nevykonateľnosť žalobného návrhu a následne aj výroku rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie, konajúce súdy sa vôbec nevysporiadali s tým, či žalobný návrh premietnutý\ndo výroku súdneho rozhodnutia je vôbec spôsobilý tento spor vyriešiť, teda žalobcami tvrdeným\nneoprávneným zásahom zamedziť. Ochranné pásma v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. totiž nie sú\nviazané na odber plynu, ale na samotnú existenciu plynárenských zariadení a priamych plynovodov.\nZ bodu 35. dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva (zhodne s argumentáciou žalobcov), že\nneoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcov spočíva v tom, že vedením plynového zariadenia\ndo rodinného domu súp. č. XX majú žalobcovia obmedzený plnohodnotný výkon vlastníckeho práva\nk tejto parcele napríklad tým, že si tu nemôžu vybudovať bazén a besiedku, prípadne zriadiť úžitkovú\nzáhradu. Z § 79 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. vyplýva, že ochranné pásma sa zriaďujú na ochranu\nplynárenských zariadení a priamych plynovodov. Stavebný zákon v § 139b ods. 8 písm. c) za drobné\nstavby považuje prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb\na pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby.\nOdberné plynové zariadenie je v zmysle § 2 písm. c) bod. 21 v spojení s § 72 ods. 2 zákona č. 251/2012\nZ.z. a § 139b ods. 8 písm. c) nepochybne stavbou. Ochranné pásmo vyplývajúce z § 79 zákona č.\n251/2012 Z.z. je naviazané na existenciu stavby, nie na jej reálne užívanie. Pokiaľ potom samotní\nžalobcovia ako dominus litis za neoprávnený zásah do svojho vlastníckeho práva označili obmedzenia\nvyplývajúce zo zákonného ochranného, tvrdenému neoprávnenému zásahu možno zamedziť, teda zánik\nochranného pásma možno docieliť výlučne odstránením stavby, na ktorú sa ochranné pásmo vzťahuje.\nVýrok súdneho rozhodnutia spočívajúci v povinnosti požiadať príslušného prevádzkovateľa plynárenskej\nsiete o zrušenie odberného plynového zariadenia na pripojenie rodinného domu k distribučnej sieti\nplynárenských zariadení, nie je spôsobilý odstrániť žalobcami deklarovaný neoprávnený zásah do ich\nvlastníckych práv. Zánik ochranného pásma v zmysle § 79 zákona č. 251/2012 Z.z. možno docieliť len\nodstránením stavby odberného plynového zariadenia, rozhodnutie o čom je vo výlučnej kompetencii\nstavebného úradu, nie príslušného prevádzkovateľa plynárenskej siete. Žalobný návrh by potom mal\nznieť na vypratanie nehnuteľnosti, odstránenie stavby odberného plynového zariadenia vedúceho k\nrodinnému domu s.č. XX z CKN parc.č. XXX/X. Zákon č. 251/2012 Z.z. navyše ani nepozná inštitút\n\n„zrušenia odberného plynového zariadenia“. Je preto legitímnou otázkou, akým spôsob by vôbec malo\nbyť súdne rozhodnutie vykonateľné. Žalobcami tvrdený neoprávnený zásah do ich vlastníckych práv\nzostáva iba v hypotetickej rovine a nie je preukázané, či skutočne na pozemku č. XXX/X nemôžu\nvybudovať bazén a besiedku, prípadne zriadiť úžitkovú záhradu.\n5.3. Odvolací súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal ani s tým, že nárok uplatnený v podanej žalobe je\nzásadne odlišný od nároku premietnutého do výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie\npriznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % napriek tomu, že žalobu vzali\nžalobcovia čiastočne späť a súd konanie zastavil. Konajúce súdy nevysvetlili, ako môžu mať za danej\nprocesnej situácie žalobcovia plný úspech v spore, keď konanie bolo na základe ich dispozičných úkonov\nčiastočne zastavené.\n5.4. V kontexte odôvodnenia zmeny právneho posúdenia zo strany odvolacieho súdu oproti záverom\nv jeho prvom zmeňujúcom rozsudku považujú dovolatelia dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho\nsúdu za prekvapivý a nepreskúmateľný. Je pravdou, že rozsudok zo dňa 27. mája 2020 č. k.\n5Co/106/2017-264 bol dovolacím súdom zrušený, dovolací súd však nekonštatoval jeho vecnú\nnesprávnosť, ale nepreskúmateľnosť. Napriek tomu, že odvolací súd v novom rozhodnutí z 28.\nseptembra 2022 svoju argumentáciu zásadne zmenil (v porovnaní s rozsudkom zo dňa 27. mája 2020),\ntento odklon nám náležite nevysvetlil.\n6. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k dovolaniu vyjadrili písomne, navrhli, aby dovolací súd dovolanie žalovaných\nodmietol podľa § 447 písm. d) a f) CSP alebo aby dovolanie podľa § 448 CSP zamietol a priznal im\nnáhradu trov konania. Žalovaní všeobecne odôvodňujú svoje dovolanie proti predmetnému rozsudku\nv zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v skutočnosti však namietajú nesprávne právne posúdenie\npredmetu žaloby (t.j. ich pasívnej legitimácie, odberného plynového zariadenia a jeho vlastníctva, vzniku\nvecného bremena, neoprávnených zásahov do vlastníckych práv žalobcov a aplikácie § 126 ods. 1 OZ),\no ktorom bolo právoplatne rozhodnuté. Týmto dovolaním napadnuté rozhodnutie sa správne spravovalo\nzávermi uznesenia Najvyššieho súdu zo dňa 29. septembra 2021 a zároveň vychádzalo z právneho\nnázoru prvoinštančného súdu vydaného po rozsiahlom dokazovaní a ustálenom právnom názore, na\nktorom sa zhodli v konečnom dôsledku súdy všetkých inštancií. Žalobcovia preto trvajú na tom, že\ndovolaním napadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnené najmä s poukazom aj na rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ktoré bolo týmto napadnutým rozhodnutím potvrdené. Nakoľko odôvodnenia\noboch rozhodnutí považujú žalobcovia za rozsiahle a konzistentné, nie je tu daný dôvod na podanie\ndovolania pre zmätočnosť podľa § 420 písm. f) CSP a preto dovolanie považujú v celom rozsahu za\nnedôvodné. Pokiaľ ide o námietku uvedenú v odseku 11. dovolania, tak túto vyriešil prvostupňový súd už\nuznesením č.k. 7C/61/2014-75 zo dňa 25. apríla 2015 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre\n6Co/334/2015-95 zo dňa 29. februára 2016, ktoré boli náležite odôvodnené v zmysle vtedy platných\nustanovením OSP. Nakoľko došlo zo strany žalovaného 1/ po podaní žaloby k dobrovoľnému plneniu a\nvyriešeniu žalobných návrhov uvedených pod 1. a 2. 3 bodom petitu, vzali žalobcovia v tejto časti svoju\nžalobu späť. Avšak k vyriešeniu sporu došlo až po podaní žaloby, preto argumentácia o čiastočnom\nneúspechu žalobcov je v tejto súvislosti právne irelevantná a rozhodnutie súdov o rozsahu náhrady trov\nkonania je v celom rozsahu dôvodná.\n7. Najvyšší súd ako súd dovolací (ďalej len „dovolací súd“ resp. ,,najvyšší súd“) príslušný na rozhodnutie\no dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana\nsporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so\nzákonom advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní,\nči dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa\n§ 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je potrebné ako neprípustné\nodmietnuť.\n8. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu\n(rozhodnutia najvyššieho súdu, sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016,\n8Cdo/67/2017, 9Cdo/72/2020).\n9. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa\nna opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v\ncivilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže\n\nsúd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania.\nOtázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017,\n8Cdo/99/2017, 9Cdo/72/2020).\n10. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami\nprípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne\nprelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je\nskôr reštriktívny výklad (1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017,\n8Cdo/73/2017, 9Cdo/72/2020).\n11. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nposkytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje\nk podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti\ndovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva\nlen v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.\n12. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú\nopodstatnenosť dovolania.\n13. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n14. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n15. V danom prípade dovolatelia prípustnosť dovolania vyvodzovali výlučne z ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n16. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú\na/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n17. V prvom rade treba uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP nie je\nvýznamný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle\ntohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej\nvade skutočne došlo (3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto\nskúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľov, že v konaní došlo k ňou tvrdenej vade zmätočnosti,\npričom takúto vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil.\n18. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\n\nna spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu\nrámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s\nuplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany\nsporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,\nna predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu\nspojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n19. Dovolatelia namietanú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP opreli o tvrdenie, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu je nepreskúmateľné, arbitrárne a prekvapivé.\n20. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k\nporušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, treba považovať aj taký postup\nsúdu, ktorým sa strane odmieta možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a\nktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti, keď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny základ\nv interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov, a teda sú svojvoľné a neudržateľné a keď\nrozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia\nje natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.\n21. K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu pre\nľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na\nktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými\nstranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto\npožiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko,\nVetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n21.1. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“), riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení\nv žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nkoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný\nzáver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy\nzvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu\nprávnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a\npresvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n22. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami\nstrany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane\ndruhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\nspôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci\nvyužitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá\ni prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n\n23. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa\nodvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup\nmusí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené\nvykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho\nsúdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu\nkonania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu\nvychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený\nskutkový stav.\n24. Vo vzťahu k uplatnenej námietke nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho\nsúdu dovolací súd uvádza, že v posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre\nzáver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n25. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť\nrozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu.\nOdôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v spojení s odôvodnením dovolaním napadnutého\nrozsudku odvolacieho súdu má podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti\nv zmysle ustanovenia § 393 CSP. Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o taký prípad vybočenia\nz medzí ustanovenia § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý\nproces. Odvolací súd odôvodnil potvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia spôsobom zodpovedajúcim\nzákonu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, obsah\nodvolania žalovaných, zhrnutie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán sporu,\njasne a zrozumiteľne vysvetľuje, prečo rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, k\nčomu na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa aj ďalšie dôvody, najmä v reakcii a za účelom vysporiadania\nsa s podstatnými odvolacími námietkami žalobkyne (§ 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu (najmä body 33. až 37.), ako aj rozhodnutia súdu prvej inštancie (najmä body 23.\naž 28.), nevyplýva rozpornosť, nepresvedčivosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd sa\nv odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal so všetkými podstatnými rozhodujúcimi skutočnosťami a\nmyšlienkový postup odvolacieho súdu je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na\nvšetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery,\nktoré prijal (§ 220 ods. 2 CSP).\n26. Vyriešenie otázky pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, spojenej s otázkou vlastníctva odberného\nplynového zariadenia súd prvej inštancie zdôvodnil v bode 28.1. svojho rozhodnutia tak, že žalovaný\n1/ je pasívne legitimovaný ako vlastník nehnuteľnosti, ku ktorej je vedený pripojovací plynovod,\nktorý je ukončený hlavným uzáverom plynu na hranici parc.č. XXX/X. Za hlavným uzáverom plynu\npokračuje odberné plynové zariadenie, ktorého vlastník je odberateľ plynu a tým je súčasne daná\npasívna legitimácia žalovanej 2/, keď odber plynu žalovaným 1/ je na základe zmluvy o dodávke\nplynu uzatvorenej medzi dodávateľom Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a žalovanou 2/. Súd\nprvej inštancie pritom vychádzal z ustanovenia § 72 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, z ktorého\nvyplýva, že odberné plynové zariadenie je povinný zriadiť odberateľ plynu na vlastné náklady a začína\nza hlavným uzáverom plynu a končí sa plynovými spotrebičmi odberateľa. Spoločne odberné plynové\nzariadenie je odberné plynové zariadenie určené na odber plynu pre viacerých odberateľov. Spoločné\nodberné plynové zariadenie sa začína za hlavným uzáverom plynu a končí sa uzatváracou armatúrou,\nktorá ho oddeľuje od odberného plynového zariadenia odberateľa plynu. V danom prípade vychádzajúc\nz vyjadrenia SPP distribúcia za hlavným uzáverom plynu je umiestnený regulátor tlaku plynu a dve\nodberné plynové zariadenia, jedno pre rodinný dom č. XX a druhé pre rodinný dom č. XX (bod 23.1.\nodôvodnenia). Súd prvej inštancie uzavrel, že právny predchodca žalobcov Y. Š. zriadil v roku 1992\nspoločný regulátor plynu pre domácnosti rodinného domu č. XX v tom čase vlastnícky patriacemu\njemu a rodinného domu č. XX vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaného 1/. Po vybudovaní\nspoločnej prípojky pre oba rodinné domy táto bola používaná tak, že za hlavným uzáverom plynu bol\numiestnený regulátor tlaku plynu a dve odberné plynové zariadenia jedno pre rodinný dom súp.č. XX\na druhý pre rodinný dom súp.č. XX ako to vyplýva z vyjadrenia SPP distribúcia zo dňa 07. novembra\n2016. Z prehlásenia Y. Š. a I. V. zo dňa 30. apríla 1992 vyplýva, že súhlasia so spoločným užívaním\n\nregulátora zemného plynu, takže potom na tento boli napojené dve odberné plynové zariadenia, avšak\nvo vlastníctve toho konkrétneho odberateľa plynu. Zo zmluvy o dodávke plynu pre odberateľa plynu v\ndomácnosti odberné miesto W. č. orient. XX vyplýva, že s SPP, a.s. Bratislava zmluvu uzatvorila ako\nodberateľ Ž. V. teda žalovaná 2/ (bod 25. odôvodnenia). Ak aj odvolací súd napokon ustálil, že vlastníkom\nodberného plynového zariadenia je žalovaný 1/ ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, pričom zároveň\nskonštatoval pasívnu vecnú legitimáciu aj žalovanej 2/ ako zmluvnej odberateľky plynu, nejde o taký\nzásadný rozpor odôvodnenia, ktorý by spôsoboval nepreskúmateľnosť či arbitrárnosť napadnutého\nrozhodnutia, a to predovšetkým s poukazom na to, že súdom uložená povinnosť požiadať o zrušenie\nodberného plynového zariadenia bola uložená žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne. Z tohto\nhľadiska preto nemožno konštatovať nedostatočnosť odôvodnenia, či takú zásadnú rozpornosť, ktorá\nby nadobudla intenzitu vady zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n27. K otázke posúdenia vzniku vecného bremena vydržaním sa súd prvej inštancie vyjadril v bode 27.8.\nodôvodnenia svojho rozsudku. Podľa súdu k vzniku vecného bremena nedošlo ani titulom vydržania\npodľa § 151o OZ, pretože prehlásenie Y. Š. a I. V. zo dňa 30. apríla 1992 nie je takým titulom, od ktorého\nby sa mohla odvodzovať dobromyseľnosť potrebná pre vydržanie, nakoľko prehlásenie vôbec neuvádza,\nkadiaľ plynová sieť má byť vedená, neobsahuje označenie pozemku. Súd preto uzavrel, že tým nedošlo\nk zriadeniu vecného bremena, pretože právny úkon, ktorým sa má vecné bremeno zriadiť, musí byť\ndostatočne určitý z hľadiska vymedzenia osôb a z hľadiska jeho rozsahu, uvedené prehlásenie nemožno\npritom považovať ani za domnelý titul. Súd pritom vychádzal z vykonaného dokazovania, keď právny\npredchodca žalobcov P. Š. vydal dňa 08. februára 2016 čestné prehlásenie, že na nehnuteľnostiach\nzapísaných na LV č. XXX XXX kat.úz. W. neviazli žiadne ťarchy ani vecné bremená. Odvolací súd\npotvrdil vecnú správnosť tohto záveru súdu prvej inštancie (bod 35. odôvodnenia rozsudku odvolacieho\nsúdu), keď z hľadiska nepreukázania vzniku vecného bremena vydržaním absentoval v prvom rade\nprávny titul (hoc aj domnelý), nakoľko prehlásenie Y. Š. a I. V. zo dňa 30. apríla 1992 nebolo dostatočne\nurčitým. Žalobcovia v tejto súvislosti argumentovali, že prehlásenie sa týkalo iba spoločného užívania\nregulátora zemného plynu, nie je v ňom žiadna zmienka o vedení plynového potrubia cez pozemok\nparc.č. XXX/X, v danom čase navyše Y. Š. tento pozemok nevlastnil, nepatril ani do BSM manželov\nŠ., a teda predmetné vyhlásenie a položenie plynového potrubia (bez stavebného povolenia) bolo\nuskutočnené Y. Š. iba v súvislosti s blízkymi príbuzenskými vzťahmi vlastníkov susedných nehnuteľností,\ntoto sa viazalo iba na ich osoby ako blízke osoby, s cieľom ušetriť finančné prostriedky, medzi inými\nosobami nie sú obvyklé takéto konania zaťažujúce bezodplatne, dlhodobo a podstatne nehnuteľnosti\nvlastníka. Žalobcovia tiež zdôraznili, že iba tzv. zaužívané právne vzťahy t.j. výkon práva (vydržaním)\nbez splnenia ďalších predpokladov v zmysle § 151o a § 134 Obč. zákonníka nie sú spôsobilé mať\nza následok vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu voči všetkým, t.j. aj následným\nvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti. Preto hoci sa žalovaní snažili argumentovať, že vzhľadom na\ndlhodobé zaužívané právne vzťahy došlo k vydržaniu vecného bremena, toto sa nepodarilo hodnoverne\npreukázať, súdy nižších inštancií tento svoj záver aj dostatočne odôvodnili. Súdom nižších inštancií\nmožno čiastočne vytknúť, že v odôvodnení svojich rozhodnutí nereagovali na argumentáciu žalovaných\npoukazujúcich na konkrétne rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22Cdo/929/2011 a 2Cdon/1728/1997, ako aj NS\nSR sp.zn. 3MCdo/7/2008 a 4Cdo/110/2010, vecne však posúdili otázku vydržania zohľadniac závery\ntýchto rozhodnutí, z ktorých vyplýva potreba jednak zohľadniť všetky okolnosti prípadu a zároveň za\nzákladnú podmienku vydržania je potrebné považovať aj právnu titul (hoc aj domnelý), od ktorého sa\ndržba odvíja. Ako už bolo uvedené, súdy nižších inštancií odôvodnili svoj záver, prečo nepovažovali za\npreukázanú existenciu takéhoto právneho titulu, hoc aj domnelého.\n28. Dovolatelia v odvolacom konaní vo vzťahu k aplikácii § 126 ods. 1 OZ výslovne namietali len to,\nže v konaní nebolo preukázané, v čom má spočívať obťažovanie žalobcov nad mieru primeraným\npomerom vo výkone vlastníckeho práva (čl. III odvolania). Súd prvej inštancie pritom uloženie povinnosti\nžalovaným založil na právnom základe ochrany vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 OZ a nie podľa\n§ 127 ods. 1 OZ (zdržanie sa všetkého, čím by nad mieru primeraným pomerom obťažoval iného), keď\npovažoval za preukázaný neoprávnený zásah zo strany žalovaných v dôsledku vedenia predmetného\nplynového potrubia (bod 24.2. odôvodnenia), v dôsledku ktorého žalobcovia nemôžu riadne vykonávať\nsvoje vlastnícke právo - riadne užívať predmetnú parcelu (bod 27.8. odôvodnenia). Odvolací súd túto\nargumentáciu doplnil tým, že obmedzenie sa týka výstavby bazéna, besiedky, úžitkovej časti záhrady\n(bod 33. odôvodnenia). Súdy nižších inštancií teda dostatočne odôvodnili záver o dôvodnosti poskytnutia\nochrany vlastníckemu právu žalobcov v zmysle § 126 ods. 1 OZ.\n\n29. Dovolatelia v dovolaní v tomto smere uplatnili aj ďalšiu, novú argumentáciu, nad rámec odvolacej\nargumentácie, keď v dovolaní namietali nevykonateľnosť žalobného návrhu a následne aj výroku\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, poukazujúc na ochranné pásma v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z.,\nako aj § 139b ods. 8 písm. c) Stavebného zákona a na to, že odberné plynové zariadenie je v zmysle §\n2 písm. c) bod. 21 v spojení s § 72 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. a § 139b ods. 8 písm. c) nepochybne\nstavbou, pričom zánik ochranného pásma v zmysle § 79 zákona č. 251/2012 Z.z. možno docieliť len\nodstránením stavby odberného plynového zariadenia, rozhodnutie o čom je vo výlučnej kompetencii\nstavebného úradu, nie príslušného prevádzkovateľa plynárenskej siete, a preto žalobný návrh by potom\nmal znieť na vypratanie nehnuteľnosti, odstránenie stavby odberného plynového zariadenia vedúceho\nk rodinnému domu s.č. XX z CKN parc.č. XXX/X. Zákon č. 251/2012 Z.z. navyše ani nepozná inštitút\n„zrušenia odberného plynového zariadenia“.\n30. K tejto novej rozšírenej dovolacej argumentácii dovolací súd v prvom rade konštatuje, že v\ndovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem\nskutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Z\nprincípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva, že dovolateľ\nmusí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky dovolacie návrhy už\nv odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty a návrhy odvolací\nsúd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver. Povedané inými slovami, nedávalo by\nžiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a návrhy, ktoré mohol (a mal) dovolateľ uplatniť už v\npredchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až dovolaciemu súdu (k tomu pozri napr. aj uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/144/2021, sp. zn. 9Cdo/140/2022). Z obsahu spisu je jednoznačne\nzrejmé, že dovolatelia v rámci odvolacieho konania námietky uvedené v predošlom bode neuplatnili,\npreto ani odvolací nemal dôvod a ani priestor sa nimi zaoberať.\n31. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd\nneodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne\nuspokojivým spôsobom, čo nie je daný prípad. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS\n4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom účastníkov konania (strán sporu) vrátane ich dôvodov a námietok.\n32. K námietke dovolateľov o prekvapivosti napadnutého rozhodnutia dovolací súd uvádza, že\nprekvapivým sa v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu má na mysli rozhodnutie odvolacieho súdu\n„nečakane“ založené na iných právnych záveroch než rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp.\nrozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvej inštancie „nečakane“ založené nepredvídateľne\nna iných „nových“ dôvodoch, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, pričom\nstrana sporu v danej procesnej situácii nemala možnosť namietať ne/správnosť „nového“ právneho\nnázoru zaujatého až v odvolacom konaní. Pod „prekvapivým rozhodnutím“ sa v rozhodovacej činnosti\nnajvyššieho súdu rozumie tiež rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý pri svojom rozhodnutí aplikuje\nustanovenia právneho predpisu doposiaľ nepoužitého, bez splnenia podmienky výzvy podľa § 382 CSP\n(predtým § 213 ods. 1 OSP). Výzva odvolacieho súdu podľa § 382 CSP je potrebná vždy, keď odvolací\nsúd dospeje k záveru, že nárok treba posúdiť podľa celkom iného právneho predpisu, ako ho posúdil\nsúd prvej inštancie, alebo síce podľa toho istého právneho predpisu, ako ho posúdil súd prvej inštancie,\nale podľa iného ustanovenia za súčasného splnenia podmienky, že toto iné zákonné ustanovenie je pre\nrozhodnutie veci rozhodujúce. V danej veci však o takýto prípad nejde.\n33. Najvyšší súd už v rozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod R 33/2011 konštatoval, že pokiaľ odvolací súd nevyzval účastníkov\nkonania v zmysle § 213 ods. 2 OSP (odo dňa účinnosti CSP § 382 CSP), aby sa vyjadrili k možnému\npoužitiu toho ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité a je\npodľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie veci rozhodujúce, odňal účastníkovi konania možnosť\npred súdom konať v zmysle § 237 písm. f) OSP (odo dňa účinnosti CSP vada konania v zmysle § 420\npísm. f) CSP).\n34. Keďže odvolací súd založil svoje rozhodnutie vo veci na aplikovaní rovnakých zákonných ustanovení\nako súd prvej inštancie, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, rozhodnutie\nodvolacieho súdu nemohlo byť pre dovolateľov z tohto hľadiska prekvapivé.\n\n35. Zároveň je potrebné vo všeobecnosti poukázať na to, že v praxi nie je vylúčená situácia, že\nodvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí vysloví určitý právny názor, ktorý súd prvej inštancie následne\n(povinne) pretaví do svojho rozhodnutia, avšak odvolací súd po podaní odvolania tento svoj vlastný\nprávny názor zmení (bez toho, aby došlo ku skutočnostiam, ako je zmena zisteného skutkového stavu\na pod.) a rozhodne inak. Už staršia rozhodovacia prax dovolacieho súdu (R 68/1971) pripustila, aby\nodvolací súd svoj skorší záväzný právny názor vyjadrený v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení\nzmenil, nakoľko z Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva viazanosť vlastným právnym názorom.\nKeďže ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ohľadom kasačnej záväznosti rozhodnutí súdov\nvyššej inštancie sú obsahovo totožné s ustanoveniami v CSP, je táto judikatúra použiteľná aj pre nový\nprocesný kódex. Táto názorová línia sa presadila aj po spoločensko-politických zmenách po r. 1989, a to\n„predovšetkým s ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti sudcu, ktorý je vo všeobecnosti viazaný\nlen zákonom“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky 3. septembra 2013 sp. zn. III. ÚS 46/2013). Z\ntýchto dôvodov je a priori vylúčené, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces takým procesným\npostupom odvolacieho súdu, ktorý po podaní druhého odvolania zmení svoj záväzný právny názor na\nvec vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení a to predovšetkým vtedy, ak medzitým dôjde\nk zmene zisteného skutkového stavu veci, alebo ak si odvolací súd uvedomí, že by nebolo legitímne\na ústavne akceptovateľné, aby zotrval na právnom názore, o nesprávnosti ktorého sa medzitým\npresvedčil. (4Cdo/81/2022). Preto aj ak v danom prípade odvolací súd v preskúmavanom rozsudku\nrozhodol opačne ako vo svojom predchádzajúcom zmeňujúcom rozsudku, zrušenom dovolacím súdom,\na zmenu svojich záverov dostatočne odôvodnil, nemožno z tohto hľadiska konštatovať jeho nesprávny\nči neakceptovateľný procesný postup.\n36. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 245/2022 z 20. septembra 2022\nvyplýva, že „arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov sú najčastejšie\ndané rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov\ns pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom\nmusia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré\nz práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 336/2019).“ Svojvôľa (arbitrárnosť) sa v\nzásade môže prejavovať v dvoch podobách: ako procesná svojvôľa, teda hrubé alebo opakované\nporušenie zásadných ustanovení právnych predpisov upravujúcich postup orgánu verejnej moci,\nalebo ako hmotnoprávna (meritórna) svojvôľa, teda extrémny nesúlad medzi právnym základom pre\nrozhodovanie veci a závermi orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu\nneobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012). O arbitrárnosť\nsúdneho rozhodnutia ide aj vtedy, ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie absentujú,\nsú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody\nzjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I.\nÚS 301/06). Dovolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie aj rozsudok odvolacieho\nsúdu spĺňajú kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP a § 393 CSP, preto ich\nnemožno považovať za neodôvodnené či zjavne arbitrárne (svojvoľné).\n37. Na záver je potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo\nprípadné nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania v zmysle § 420 CSP nezakladá.\nNajvyšší súd už dávnejšie dospel k záveru, podľa ktorého realizácia procesných oprávnení sa strane\nsporu neznemožňuje právnym posúdením (R 54/2012). Na tom zotrváva aj súčasná rozhodovacia\nprax dovolacieho súdu (R 24/2017 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017,\n5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba\nskutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Ak\nteda dovolatelia svoju dovolaciu argumentáciu založili výlučne na dovolacom dôvode podľa § 420 písm.\nf) CSP, nemôžu sa v rámci uplatnenia tohto dovolacieho dôvodu úspešne domáhať prieskumu správnosti\nči nesprávnosti právneho posúdenia, tak ako to zo značnej časti ich dovolania vyplýva, keď namietajú\nnesprávne právne posúdenie otázky pasívnej vecnej legitimácie, vydržania práva vecného bremena,\ndôvodnosti žalobného návrhu (k tomu por. napr. sp.zn. III. ÚS 219/2024).\n\n38. Pokiaľ dovolatelia namietali nesprávnosť rozhodnutia o náhrade trov konania, vzhľadom na čiastočné\nzastavenie konania a teda nemožnosť konštatovania úspechu žalobcov v plnom rozsahu, ani táto\nnámietka nie je dôvodná, nakoľko okolnosť čiastočného späťvzatia žaloby a následného zastavenia\nkonania vrátane rozhodnutia o náhrade trov takto zastavenej časti konania bola už právoplatne\nrozhodnutá uznesením súdu prvej inštancie z 21. apríla 2015 č.k. 7C/61/2014-75 v spojení s uznesením\nodvolacieho súdu z 29. februára 2016 č.k. 6Co/334/2015-95, a teda plný úspech žalobcov sa vzťahoval\nk tej časti konania, ktoré nebolo zastavené.\n39. Na základe uvedeného dovolací súd uzatvára, že postupom odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil\nzákonu, nemohlo dôjsť k porušeniu práva dovolateľov na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom na\nuvedené dovolací súd vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezistil, preto je dovolanie procesne\nneprípustné, čo je dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c) CSP.\n40. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého\nrozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP, a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal\nsamostatné rozhodnutie (sp. zn. 4Cdo/144/2019, 9Cdo/154/2021).\n41. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/94/2021", "guid": "4e42f1f3-52eb-4e4f-8847-be50feefccfd:f605c6a6-0b9c-4c48-b97e-e8fec6c7bda5", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:51661bb6-d800-4638-a9e3-01a1f1b4fad6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.219.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 219/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 219/2024 z 18. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-18", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.219.2024.1"}, {"guid": "ussr:0a463d2e-96b2-422a-85a5-8aa61c87ac96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.245.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 245/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 245/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.245.2022.1"}, {"guid": "ussr:e25d46c3-4a3a-44f0-ae11-cceed8bcc923", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 336/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 336/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:c7cb1c49-09f2-4d46-8c80-ba2cee6af74b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 576/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 576/2012 z 13. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-13", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7cb1c49-09f2-4d46-8c80-ba2cee6af74b"}, {"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}, {"guid": "ussr:137b076b-ad0b-43fc-8b04-aa8e7ef51da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 324/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 324/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:137b076b-ad0b-43fc-8b04-aa8e7ef51da4"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 80/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/09 z 12. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-12", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 79/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "a9abe135-9d45-4854-bdba-6a2a4f3d7f54:d0cfde55-32df-4a5c-90a6-6ddba43afc32", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6315208220.1", "spisova_znacka": "9Cdo/72/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/72/2020 z 30. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6315208220.1"}, {"guid": "b8747ec6-6e36-4da4-b6f3-79741eb3d7f1:8b0d7ee4-fcbf-4fa0-b764-18247c3c9aab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8614206696.1", "spisova_znacka": "5Cdo/155/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/155/2016 z 8. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8614206696.1"}, {"guid": "0dfda4d9-14ed-4d2d-9fd6-67b2ebb4325d:893034ef-ed7a-456c-b48b-c917b4d454ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244685.1", "spisova_znacka": "3Cdo/42/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/42/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244685.1"}, {"guid": "5e3ea0b2-798c-4de2-8793-44b369967a71:c5a2c03c-ab47-42ad-bc48-8947598437e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5416200769.1", "spisova_znacka": "8Cdo/67/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/67/2017 z 14. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5416200769.1"}, {"guid": "96ced61a-6036-4c9f-b04d-48867902b22c:3d88701b-8e74-4024-8c84-1a038f6baa03", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7608200590.4", "spisova_znacka": "5Co/102/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/102/2019 z 3. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-06-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7608200590.4"}, {"guid": "2b112d4f-c4db-40f3-8f9c-f57db82e2e9f:e925383b-6511-4490-9d79-552e47c3252a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5615200328.1", "spisova_znacka": "6Co/334/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/334/2015 z 25. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5615200328.1"}], "citovane_v": []}