{"guid": "1942568d-c8e2-4901-b212-d490a7da2668:8460a635-c3e2-441e-9ea9-55fc89f6e27c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4420201696.1", "spisova_znacka": "7Cdo/115/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/115/2022 z 24. 1. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. januára 2024, sp. zn. 7Cdo/115/2022, ECLI:SK:NSSR:2024:4420201696.1", "identifikacne_cislo": "4420201696", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martina Valentová", "sudca_id": 158, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martina-valentova-158", "datum_vydania": "2024-01-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-187", "nazov": "§ 187 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-187", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-187"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-188.odsek-1", "nazov": "§ 188 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-188.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-188"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "nazov": "§ 383 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-383"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "nazov": "§ 384 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-107.odsek-1", "nazov": "§ 107 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-107.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-107"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-107.odsek-2", "nazov": "§ 107 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-107.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-107"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-187", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-188", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-383", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-385", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-107"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8460a635-c3e2-441e-9ea9-55fc89f6e27c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4420201696.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:4420201696.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:4420201696.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/115/2022\n4420201696\n24. 01. 2024\nJUDr. Martina Valentová\nECLI:SK:NSSR:2024:4420201696.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu H. I., N. XXX, zastúpeného Sidor a partneri, s. r.\no., Hlohovec, Železničná 4/A, IČO: 52 635 970, proti žalovanej Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany,\nTeplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpenej Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r.\no., Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, o zaplatenie 14 603,32 eura s príslušenstvom, vedenom na\nOkresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 13Csp/42/2020, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Nitre z 15. decembra 2021 sp. zn. 5CoCsp/29/2021, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Nitre z 15. decembra 2021 sp. zn. 5CoCsp/29/2021 z r u š u j e a vec mu\nvracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie\" alebo „prvostupňový súd\") rozsudkom z 11.\njúna 2021, č. k. 13Csp/42/2020-530, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14 603,32 eura\nspolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 11. apríla 2020 do zaplatenia (výrok I.). O trovách konania\nrozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).\n1.1. Vychádzajúc z ustanovení § 451, § 456, § 52, § 53, § 54, § 41, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ\" alebo „Občiansky zákonník\"), § 501, § 502, §\n507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ\" alebo\n„Obchodný zákonník\"), § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 a § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch\na o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon č. 129/2010 Z. z.\") súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.\n1.2. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany sporu dňa 25.3.2014 uzatvorili úverovú\nzmluvu pod č. X. XX/XXXXXX a žalobca ako kupujúci uzavrel kúpnu zmluvu s AUTOCENTRUM AAA\nAUTO a.s.. Z obsahu úverovej zmluvy v nadväznosti na kúpnu zmluvu z rovnakého dňa je zrejmé,\nže z úveru uzavretého medzi žalobcom a žalovanou bola financovaná podstatná časť kúpnej ceny\nmotorového vozidla a to v sume 17 295,70 eura. Nie je preto zrejmé z akého dôvodu mala celková výška\núveru uvedená v bode 3 úverovej zmluvy predstavovať sumu 20 253 eur, pričom suma v tejto výške\nžalobcovi nikdy poskytnutá nebola a žalovaná z úveru uhradila na kúpnu cenu vozidla iba sumu 17\n295,70 eura, z čoho je zrejmé, že ide o nesprávne uvedenie celkovej výšky úveru a tým ide o neprijateľnú\nzmluvnú podmienku.\n1.3. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor súd prvej inštancie i s\npoukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. apríla 2012 sp. zn. 5Cdo/26/2011\npodrobil súdnej kontrole predmetnú úverovú zmluvu a zistil, že celková výška úveru v nej uvedená nie\nje správna, nakoľko žalobcovi bol reálne poskytnutý úver iba v sume 17 295,70 eura, a nie v sume 20\n253 eur, pričom poplatok 200 eur je opakovane započítavaný do istiny, v dôsledku čoho je ovplyvnená i\nvýška RPMN, ktorá v skutočnosti mala byť uvedená vo výške 28,10 % a nie vo výške 25,80 %.\n1.4. Prvoinštančný súd s ohľadom na uvedené zistenia konštatoval, že uvedená úverová zmluva je pre jej\nrozpor so zákonom v časti týkajúcej sa určenia výšky RPMN, výšky úroku ako aj pre nesprávne uvedenú\ncelkovú výšku úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z., účinného v rozhodnom\n\nobdobí bezúročná a bezpoplatkov. V konaní bolo nesporné a preukázané, že žalobca z predmetného\núveru žalovanej uhradil sumu 31 899,02 eura, t. j. sumu o žalovanú sumu vyššiu, než uhradiť mal\npri konštatovaní bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Preto bol žalobca povinný z\ndaného úveru uhradiť žalovanej iba istinu vo výške 18 277,70 eura. Teda zo strany žalovanej došlo k\nbezdôvodnému obohateniu sa podľa § 451 OZ, pretože prijala plnenie z neplatného právneho úkonu.\nKonanie žalovanej ako veriteľky je taktiež v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ veriteľka požadovala od\nžalobcu ako od dlžníka niečo iné, než to, čo je obvyklé (úrok nad rámec jeho obvyklej výšky, resp.\nopakovaný poplatok 200 eur, ktorý už raz bol započítaný do istiny úveru). Takéto konanie veriteľky, t. j.\nžalovanej zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.\n1.5. Vo vzťahu k žalovanou vznesenej námietke premlčania, súd prvej inštancie uviedol, že na ňu\nneprihliadol, pretože nemal za preukázané tvrdenie žalovanej, že žalobca už v roku 2017 vedel o\nmožnosti uplatniť si právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z rovnakého titulu ako v tomto konaní.\nPodľa zistení súdu bol žalobca oslovený spoločnosťou nebuďdlžník s. r. o., ktorej odoslal listinné dôkazy,\navšak v konaní preukázané nebolo, že by táto spoločnosť mala od žalobcu poverenie na uplatnenie\ntohto nároku voči žalovanej a najmä ani to, že by následne bola žalobcu informovala o jeho nároku a\nmožnosti takýto nárok si voči žalovanej uplatniť. So zreteľom na uvedené premlčacia doba mohla začať\nplynúť až v roku 2020, kedy sa preukázateľne žalobca o tomto nároku dozvedel.\n2. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Nitre rozsudkom z 15. decembra 2021 č. k.\n5CoCsp/29/2021-599, rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanej priznal\nnárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (výrok II.).\n2.1. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že dospel k záveru o nevyhnutnosti aplikácie\npostupu v zmysle § 388 CSP z dôvodu, že súd prvej inštancie sa z hľadiska právneho posúdenia\nnesprávne vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej. Odvolací súd sa\nnestotožnil s konštatáciou prvoinštančného súdu v tom smere, že v konaní nebolo preukázané, že\nspoločnosť nebuďdlžník, s.r.o. by disponovala poverením od žalobcu na uplatnenie tohto nároku voči\nžalovanej a najmä ani to, že by bola riadne následne žalobcu informovala o jeho nároku a možnosti\nsi takýto nárok aj voči žalovanej uplatniť. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prvoinštančný súd\nsa dôsledne nevysporiadal s obsahom plnomocenstva udeleného žalobcom spoločnosti nebuďdlžník,\ns.r.o. a plnomocenstva udeleného spoločnosťou nebuďdlžník, s.r.o. AK-KRUPA s.r.o., z obsahu ktorých\npre odvolací súd na rozdiel od prvoinštančného súdu nevyplýva žiadna závada, pri ktorej by bolo\nmožné konštatovať neplatné poverenie, resp. plnomocenstvo ohľadne uplatnenia nároku žalobcu voči\nžalovanej. Práve naopak, rezultátom právnej relevantnosti obidvoch vystavených plnomocenstiev je\npráve predžalobná výzva k úverovej zmluve zo dňa 10. februára 2017 vyhotovená AK-KRUPA s.r.o.,\npodľa ktorej sa žalovanej okrem iného navrhuje podpis dohody o urovnaní s tým, že bude jednoznačne\nurčená povinnosť klienta, t. j. žalobcu uhradiť úver v zmysle danej zmluvy o úvere len vo výške istiny,\npričom poskytnutý úver bude bezúročný a bez poplatkov.\n2.2. Zdôraznil, že so zreteľom na obsah predžalobnej výzvy, sa priklonil k odvolacej námietke žalovanej\nspočívajúcej v tom, že uplatnený nárok žalobcu na základe ním podanej žaloby je na základe vznesenej\nnámietky premlčania žalovanou premlčaný, pretože bol uplatnený po uplynutí 2-ročnej subjektívnej\npremlčacej doby.\n2.3. Odvolací súd v súvislosti s márnym uplynutím 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie\nžalobného nároku poznamenal, že v predmetnej predžalobnej výzve žalobca získal podrobnú a precíznu\ninformáciu o tom, koho a akú výšku môže v rámci občianskoprávnej žaloby žalovať, pretože v zmysle\ntejto predžalobnej výzvy bol ochotný zaplatiť iba poskytnutú istinu úveru bez úrokov a poplatkov.\nVzhľadom k tomu, že predžalobná výzva je zo dňa 10. februára 2017, pričom žalobca podal žalobu\nna súde prvej inštancie až v apríli 2020, čo je viac ako 13 mesiacov, po uplynutí 2-ročnej subjektívnej\npremlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1 OZ, podanú žalobu pre premlčanie uplatneného nároku žalobcu\nv celom rozsahu zamietol.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ\") dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP, žiadajúc, aby dovolací súd\nzrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n3.1. Porušenie práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP) namieta v súvislosti s nesprávnym\nprocesným postupom odvolacieho súdu spočívajúcim v nenariadení pojednávania napriek odlišným\nskutkovým záverom týkajúcich sa skutočností ovplyvňujúcich plynutie premlčacej doby žalobcom\nuplatneného nároku. V tejto súvislosti konkrétne poukázal na rozdielny názor odvolacieho súdu\n\npri prehodnotení platnosti plnomocenstiev medzi žalobcom a spoločnosťou nebuďdlžník, s.r.o. a\nplnomocenstva udeleného spoločnosťou nebuďdlžník s.r.o. a AK-KRUPA s.r.o., so záverom že tieto nie\nsú neplatné, a preto sa žalobca už z predžalobnej výzvy dozvedel (čo ale z dokazovania vykonaného\nprvoinštančným súdom nevyplynulo) o podstatných skutkových okolnostiach pre uplatnenie práva na\nvydanie bezdôvodného obohatenia, a to bez skúmania toho, či sa žalobca s uvedenou výzvou aj reálne\noboznámil. V tejto súvislosti tiež vytýkal odvolaciemu súdu prekvapivosť napadnutého rozhodnutia,\nkeď súd prvej inštancie otázku platnosti/neplatnosti uvedených plnomocenstiev nepovažoval za právne\nvýznamnú pre posúdenie žalovaného nároku na rozdiel od odvolacieho súdu, ktorý na tejto skutočnosti\nzaložil domnienku vedomosti dovolateľa vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného\núveru a dospel k odlišnému záveru bez možnosti strán vyjadriť sa.\n3.2. Nesprávne právne posúdenie (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP) žalobca videl pri riešení jednak otázky\nzačiatku plynutia objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107\nods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktorú odvolací súd vyriešil tak, že určil začiatok plynutia objektívnej\npremlčacej doby práva na vydanie (v tom čase neexistujúceho bezdôvodného obohatenia) na deň\n10. februára 2017 pre všetky plnenia poskytované dovolateľom na úver zo Zmluvy v budúcnosti, t.\nj. po dni 10. februára 2017. Poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 5MCdo/17/2009, 5Cdo/121/2009, 1Cdo/67/2011, 3Cdo/167/2017 a 8Cdo/91/2020 dovolateľ mal za\nto, že „aj v prípade že by dovolateľ nadobudol skutočnú vedomosť o bezúročnosti a bezpoplatkovosti\núveru zo Zmluvy ku dňu 10.2.2017 (čo nenadobudol), a následne by plnil žalovanému na Zmluvu bez\nprávneho dôvodu, nebolo možné ustáliť beh plynutia objektívnej premlčacej doby na deň 10.2.2017\naj pre v budúcnosti dovolateľom poskytované planenia na Zmluvu. Potom s prihliadnutím na závery\nodvolacieho súdu ako aj ustálenú súdnu prax dovolacieho súdu v tom, že bezdôvodné obohatenie sa\nnemôže premlčať skôr ako vznikne - objektívna premlčacia doba plynula pre každú splátku poukázanú\nžalobcom žalovanému na Zmluvu dňom nasledujúcim po dni plnenia a nepremlčala sa skôr ako za\ndva roky o do dňa keď bolo plnenie dovolateľom žalovanému poskytnuté - premlčacia doba (za dva\nroky odo dňa keď k bezdôvodnému obohateniu došlo) bola teda najmenej vo vzťahu k splátke z dňa\n10.4.2018 podaním žaloby dňa 10.4.2020 zachovaná.\". Zároveň videl i nesprávne právne posúdenie\nv otázke týkajúcej sa určenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného\nobohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktoré plnenie bolo bezúročné\na bez poplatkov, vo vzťahu ktorej odvolací súd na základe posúdenia platnosti plnomocenstiev, obsahu a\ndátumovej špecifikácie predžalobnej výzvy z 10. februára 2017 (bez preukázania toho, či sa predmetná\npredžalobná výzva dostala do dispozície dovolateľa, aby sa s jej obsahom mohol oboznámiť) založil\ndomnienku vedomosti dovolateľa o rozhodujúcich skutkových okolnostiach t. j. vedomosti o bezúročnosti\na bezpoplatkovosti úveru zo zmluvy, podľa dátumovej špecifikácie predžalobnej výzvy a určil tak začiatok\nplynutia subjektívnej premlčacej doby vo vzťahu k celému dovolateľom uplatnenému nároku, bez ohľadu\nna to či táto vedomosť dovolateľa bola preukázaná ako aj bez ohľadu na to, kedy vzhľadom na čas\nplnenia sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Odkazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/29/2021, 7Cdo/79/2021 a 7Cdo/181/2020 bol však dovolateľ názoru,\nže „z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že nebolo preukázané tvrdenie\nžalovaného o tom, že žalobca mal už v roku 2017 vedomosť o tom, že úver zo Zmluvy vyplývajúci je\nbezúročný a bez poplatkov, tiež s poukazom na dovolateľom označenú ustálenú súdnu prax dovolacieho\nsúdu týkajúcej sa výkladu dovolacieho súdu v právnej otázke určenia začiatku plynutia subjektívnej\npremlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej\núverovej zmluvy, ktoré plnenie bolo bezúročné a bez poplatkov, a ktoré vyžaduje skutočnú a preukázanú\nvedomosť o tejto skutočnosti - subjektívna premlčacia doba žalobcovi začala plynúť dňom 9.4.2020,\nkedy preukázateľne získal vedomosť o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zo Zmluvy.\".\n4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu spochybnila tvrdenia žalobcu a navrhla, aby dovolací súd dovolanie\nžalobcu odmietol.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\") ako súd dovolací (§ 35 „CSP\") po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, zastúpená v súlade so zákonom (§\n429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal, či sú\nsplnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť a vec\nvrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.\n\n6. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v\nzáujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto\nprávo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní\na rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené\nvšetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre\nvšetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania 1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,\n5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých\nsa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n8. Z obsahu dovolania žalobcu je zrejmé, že namieta (aj) nesprávny procesný postup odvolacieho súdu,\nktorým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (bod 3.1).\n9. V zmysle § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n9.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu\nhodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Z práva na\nspravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS\n46/05 <M.>).\n9.2. Pojem „procesný postup\" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa\nním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť\nsúdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie alebo spor) znemožňujúca\núčastníkovi (strane sporu) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti\nna konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu\nrozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu\" možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania,\nnie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (3Cdo/110/2017,\n4Cdo/128/2017, 8Cdo/56/2017).\n9.3. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3Cdo/41/2017,\n3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017).\n10. Nesprávny procesný postup odvolacieho súdu žalobca videl v tom (bod 3.1.), že odvolací súd napriek\ntomu, že sa nezaoberal skutkovým stavom, ktorým sa zaoberal súd prvej inštancie, na prejednanie\nodvolania nenariadil pojednávanie.\n11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak\nzároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\n\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie\nspravodlivosti).\n12. Podľa § 188 ods. 1 CSP súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.\n13. Podľa § 187 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu veci a čo sa získalo\nzákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov (ods. 1). Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch\nstrany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob\nvykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd (ods. 2).\n14. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie\nokrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.\n15. Podľa § 384 ods. 1 CSP ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje\nsám.\n16. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.\n17. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak odvolací súd v rámci preskúmavania\nrozhodnutia súdu prvej inštancie dôjde k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie zopakuje.\nUvedená povinnosť odvolacieho súdu vyplýva z princípu priamosti, ktorý v tomto prípade znamená, že\nodvolací súd nemôže dôkazy vykonané súdom prvej inštancie sám len prehodnotiť. O nové hodnotenie\ndôkazov ide tam, kde má odvolací súd iný názor na spoľahlivosť dôkazného prostriedku. Zároveň, ak\nchce odvolací súd vstúpiť do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je rozhodnutie súdu prvej\ninštancie založené, obligatórne musí byť nariadené odvolacie pojednávanie (Števček, M., Ficová, S.,\nBaricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár,\nPraha: C. H. Beck, 2016, s. 1279, 1287). Odvolací súd musí zopakovať dôkazy vykonané súdom prvej\ninštancie, ak vykonané dôkazy mali byť podľa názoru druhoinštančného súdu hodnotené odlišne, ako sa\nstalo v konaní pred prvoinštančným súdom (pozri napr. Krajčo, J. a kol. Občiansky súdny poriadok I. diel.\nKomentár. V. aktualizované vydanie. Bratislava: EUROUNION, 2010, 851 s.: „Iba po opakovaní dôkazov\nvykonaných súdom prvého stupňa alebo po vykonaní nových dôkazov môže odvolací súd dospieť k\niným skutkovým záverom.\"; podobne Svoboda, K., Smolík, P., Levý, J., Šínová, R. et al. Občanský\nsoudní řád. Komentář. Praha : C. H. Beck, 2013, 662 s.: „Odvolací soud nemůže jen na základě důkazů\nprovedených soudem prvního stupně dospět k jiným skutkovým zjištěním než soud prvního stupně,\ntedy aniž by tyto důkazy zopakoval, hodnotil je jinak než soud prvního stupně. Je zásadně nepřípustné,\naby odvolací soud, jestliže se chce odchýlit od hodnocení důkazů soudem prvního stupně, tyto důkazy\nhodnotil jinak, aniž by je sám opakoval.\", alebo Bureš, J., Drápal, L., Krčmář, Z. a kolektiv Občanský\nsoudní řád. 7. vydání. Praha: 2006, 1134 s.: „Odvolací 14 soud zopakuje důkazy již provedené před\nsoudem prvního stupně zejména tehdy, jestliže... by provedené důkazy měly být podle názoru odvolacího\nsoudu hodnoceny odlišně, než se stalo za řízení před soudem prvního stupně.\").\n18. Odvolací súd je ako riadny opravný súd súčasne viazaný aj skutkovým súdom. Úvahy odvolacieho\nsúdu o správnosti skutkových záverov súdu prvej inštancie sú však značne obmedzené, pretože\nv zásade je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. V prípade pochybností o\njeho správnosti má možnosť dospieť k iným skutkovým záverom, ak tieto vyplynú z poznatkov, ktoré\nodvolací súd získal tak, že opakoval dôkazy vykonané súdom prvej inštancie alebo vykonal nové\ndôkazy. Podmienenie zmeny skutkových záverov ustálených súdom prvej inštancie opakovaním alebo\nvykonaním nových dôkazov vyplýva z požiadavky rešpektovať zásadu priamosti a ústnosti civilného\nkonania, ktorá má pre odvolacie konanie rovnaký význam a následky, ako pre súd prvej inštancie.\nZásada priamosti je dôležitá nielen pre zisťovanie skutkového základu rozhodnutia, ale aj pre odchýlenie\nsa od skutkových zistení súdu prvej inštancie (pozri napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n4Cdo/98/2017, 2Cdo/70/2017, 4Cdo/229/2019).\n19. V posudzovanej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že „Pokiaľ ide o žalovaným vznesenú\nnámietku premlčania, na túto súd neprihliadol. Je tomu tak preto, že nie je preukázané tvrdenie\n\nžalovaného o tom, že žalobca už v roku 2017 vedel o možnosti uplatniť si právo na vydanie\nbezdôvodného obohatenia z rovnakého titulu ako v tomto konaní. Podľa toho, čo sa v tomto konaní\nzistilo, bol žalobca oslovený spoločnosťou Nebuď dlžný, ktorej odoslal listinné dôkazy, avšak nebolo\npreukázané, že by táto spoločnosť mala od neho poverenie na uplatnenie tohto nároku voči žalovanému\na najmä ani to, že by bola následne žalobcu informovala o jeho nároku a možnosti takýto si voči\nžalovanému uplatniť. Preto podľa názoru súdu premlčacia lehota mohla začať plynúť až v roku 2020,\nkedy sa preukázateľne žalobca o tomto nároku dozvedel.\".\n20. Odvolací súd následne na odvolanie žalovanej vec prejednal bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (aplikujúc zrejme § 384 ods. 1 CSP a contrario), vychádzajúc pritom zo skutkového stavu\nzisteného súdom prvej inštancie, ktorý ale po právnej stránke posúdil inak. Rozhodnutie súdu prvej\ninštancie odvolací súd zmenil.\n20.1. Podľa odvolacieho súdu bolo pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania žalovanou\nrozhodujúce, že „... prvoinštančný súd sa dôsledne nevysporiadal s obsahom plnomocenstva udeleného\nžalobcom spoločnosti. Nebuďdlžník, s.r.o. (č. l. 251) a plnomocenstva udeleného spoločnosťou\nnebuďdlžník, s.r.o. AK-KRUPA s.r.o. (č. l. 250), z obsahu ktorých pre odvolací súd na rozdiel od\nprvoinštančného súdu nevyplýva žiadna závada, pri ktorej by bolo možné konštatovať neplatné\npoverenie, resp. plnomocenstvo ohľadne uplatnenia nároku žalobcu voči žalovanému. Práve naopak,\nrezultátom právnej relevantnosti obidvoch vystavených plnomocenstiev je práve predsporová výzva k\núverovej zmluve zo dňa 10.2.2017 vyhotovená AK-KRUPA s.r.o., podľa ktorej sa žalovanému okrem\niného navrhuje podpis dohody o urovnaní s tým, že bude jednoznačne určená povinnosť klienta, t. j.\nžalobcu uhradiť úver v zmysle danej zmluvy o úvere len vo výške istiny, pričom poskytnutý úver bude\nbezúročný a bez poplatkov.\".\n20.2. Zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu následne odôvodnil tým, že:\n„Na základe takéhoto obsahu predsporovej výzvy nachádzajúcej sa na č. l. 252 odvolací súd sa\npriklonil k odvolacej námietke žalovaného uplatnenej okrem iných námietok v jeho odvolaní zo dňa\n22.6.2021 spočívajúcej v tom, že uplatnený nárok žalobcu na základe ním podanej žaloby je na\nzáklade vznesenej námietky premlčania žalovaným premlčaný, pretože bol uplatnený po uplynutí 2ročnej subjektívnej premlčacej doby. Aj odvolací súd na margo márneho uplynutia 2-ročnej subjektívnej\npremlčacej doby v prípade žalobcu na uplatnenie jeho žalobného nároku poznamenáva, že v predmetnej\npredsporovej výzve žalobca získal podrobnú a precíznu informáciu o tom, koho a akú výšku môže v\nrámci občianskoprávnej žaloby žalovať, pretože v zmysle tejto predsporovej výzvy bol ochotný zaplatiť\niba poskytnutú istinu úveru bez úrokov a poplatkov. Vzhľadom k tomu, že predsporová výzva je zo dňa\n10.2.2017, pričom žalobca podal žalobu na súde prvej inštancie až v apríli 2020, čo je viac ako 13\nmesiacov, po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1 Obč. zákonníka,\nodvolací súd podanú žalobu pre premlčanie uplatneného nároku žalobcu v celom rozsahu zamietol.\".\n21. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok - záver sudcu, resp. senátu o tom, ktoré z\nrozhodujúcich sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za dokázané. Až súhrn\ntýchto skutočností vytvára zistený skutkový stav.\n22. Z uvedeného v bodoch 19 a 20 je zrejmé, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom\nprvej inštancie vyvodil odlišné skutkové závery, ako súd prvej inštancie, bez toho, aby vo veci\nvykonal (zopakoval) v potrebnom rozsahu dokazovanie. Odvolací súd plnomocenstvo udelené žalobcom\nspoločnosti nebuďdlžník, s.r.o. a plnomocenstvo udelené spoločnosťou nebuďdlžník, s.r.o. spoločnosti\nAK-KRUPA s.r.o. na rozdiel od prvoinštančného súdu považoval za riadne a oprávňujúce spoločnosť\nAK-KRUPA s.r.o. v zastúpení žalobcu predžalobnou výzvou uplatniť si sporný nárok voči žalovanému,\nčím potom žalobca podľa tohto súdu disponoval podrobnou a precíznou informáciou o tom, koho a akú\nvýšku môže v rámci občianskoprávnej žaloby žalovať, keďže vo výzve vyjadril ochotu zaplatiť žalovanej\nposkytnutú istinu úveru bez úrokov a poplatkov. A keďže predžalobná výzva je zo dňa 10.2.2017 a\nžalobca podal žalobu na súde prvej inštancie až v apríli 2020, čo je viac ako 13 mesiacov, stalo sa\ntak podľa odvolacieho súdu až po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods.\n1 Občianskeho zákonníka, preto podanú žalobu v rámci zmeny rozsudku súdu prvej inštancie pre\npremlčanie uplatneného nároku zamietol. Ustanovenie § 383 CSP síce umožňuje odvolaciemu súdu, aby\ndospel k vlastnému zisteniu skutkového stavu, ktoré môže byť odlišné od zistenia, ktoré urobil súd prvej\ninštancie, avšak len za predpokladu, že dokazovanie sám opakuje a zadováži si tak rovnocenný podklad\npre odlišné hodnotenie v zmysle § 191 ods.1 CSP. Odvolací súd však týmto spôsobom nepostupoval,\npretože k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie pristúpil bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek\n\ndokazovanie a tým neprípustne prehodnotil skutkové zistenia súdu prvej inštancie a dospel k odlišnému\nrozhodnutiu.\n23. Odvolací súd namiesto toho, aby vo veci nariadil pojednávanie, nariadil len verejné vyhlásenie\nrozhodnutia, na ktorom vyhlásil zmenený rozsudok. Odvolací súd tak pred vydaním konečného\nrozhodnutia vo veci postupoval v rozpore s § 382, § 383, § 384 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP a tiež s\nustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu (pozri napr. sp. zn. 5Cdo/131/2009, 7Cdo/110/2018)\na ústavného súdu (sp. zn. II. ÚS 400/2009, II. ÚS 506/2013).\n24. Uplatnené námietky nedostatočného zistenia skutkového stavu veci bez prejednania veci odvolacím\nsúdom na nariadenom pojednávaní zakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n25. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená v tom, že ak v konaní došlo k procesnej\nzmätočnostnej vade uvedenej v § 420 CSP, dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť bez\ntoho, aby sa dovolací súd zaoberal ďalšími dovolacími námietkami dovolateľa a správnosťou právnych\nzáverov (t. j. námietkami dovolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 421 ods. 1\nCSP), na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie odvolacieho súdu. Totiž v prípade dôvodne namietanej\nvady zmätočnosti ide o procesnú nesprávnosť zásadného charakteru, pri ktorej je predčasné podrobiť\nnapadnuté rozhodnutie meritórnemu dovolaciemu prieskumu (pozri 1Cdo166/2017, 2Cdo/88/2017,\n3Cdo/146/2018, 4Cdo/191/2018, 5Cdo/29/2016, 8Cdo/70/2017).\n26. Dovolací súd zároveň pripomína, že ak dovolací súd (obdobne to platí i pre súd odvolací) zruší\nrozsudok odvolacieho súdu a vráti mu vec na ďalšie konanie, odvolací súd nesmie odôvodnenie svojho\nnového rozsudku koncipovať tak, že iba doplňuje pôvodné odôvodnenie zrušené rozsudku. Zrušený\nrozsudok v čase opätovného rozhodovania už právne neexistuje (obdobne pozri nález Ústavného súdu\nSR z 26. apríla 2017, sp. zn. II. ÚS 754/2016).\n27. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí\n(§ 450 CSP). Najvyšší súd v zmysle týchto ustanovení zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\n28. Ak bolo rozhodnutie odvolacieho súdu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie, odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP); v novom\nrozhodnutí rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 453 ods. 1 a 3 CSP).\n29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5CoCsp/29/2021", "guid": "25a6caac-0548-46a3-8a8e-4ae6dcaa9e65:4465bff4-a6ad-4173-8cc1-7625b94bee9f", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:85175e49-dc42-4013-a384-63753dd2340a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.754.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 754/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 754/2016 z 26. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.754.2016.1"}, {"guid": "ussr:3c8888c9-1a04-422c-940b-d05ce1ee7df4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 506/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 506/2013 z 9. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-09", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c8888c9-1a04-422c-940b-d05ce1ee7df4"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "b23dd150-a055-4202-a0bc-0fc94adc7f12:6dade05a-77b5-4d5e-bdfc-7b5e3e6568ed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5716203042.1", "spisova_znacka": "7Cdo/79/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/79/2021 z 31. 1. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-01-31", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5716203042.1"}, {"guid": "f7df3e78-1538-4cb3-b66b-bf3a6ec26a00:6b87a8e6-cf0b-4800-8d30-1390ff04fdea", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6715213522.1", "spisova_znacka": "4Cdo/98/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/98/2017 z 26. 9. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6715213522.1"}, {"guid": "58be63f0-7b60-4407-a191-50b4c42ec61c:f9484724-2b13-40e1-bc78-7d0694272a4d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5699899385.1", "spisova_znacka": "2Cdo/88/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/88/2017 z 30. 11. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-11-30", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5699899385.1"}, {"guid": "5735aaef-49ab-4ffb-9883-d6ecde021d3d:cfd3dcb5-d809-4a3c-8d5f-c2f0956c4fd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "5CoCsp/29/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5CoCsp/29/2021 z 31. 5. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-05-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5735aaef-49ab-4ffb-9883-d6ecde021d3d:cfd3dcb5-d809-4a3c-8d5f-c2f0956c4fd7"}], "citovane_v": []}