{"guid": "3555d174-9169-429c-bc7d-a82e01637972:a77659dd-6066-4a29-af26-d07811009d90", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4413223512.1", "spisova_znacka": "7Cdo/202/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/202/2022 z 26. 3. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2024, sp. zn. 7Cdo/202/2022, ECLI:SK:NSSR:2024:4413223512.1", "identifikacne_cislo": "4413223512", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martina Valentová", "sudca_id": 158, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martina-valentova-158", "datum_vydania": "2024-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "nazov": "§ 154 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-154"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1", "nazov": "§ 365 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-154", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a77659dd-6066-4a29-af26-d07811009d90", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4413223512.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:4413223512.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:4413223512.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/202/2022\n4413223512\n26. 03. 2024\nJUDr. Martina Valentová\nECLI:SK:NSSR:2024:4413223512.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne A. P., Z. I., B. XXXX/XX, zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou Timoranská & Štofková s.r.o., Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36813401, proti\nžalovanému P. B., Z. I., X. XXXX/XX, zastúpenému ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU ONDRUŠEK &\nPARTNERS s. r. o., Bratislava, Koceľova 25, IČO: 36867942, o zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva a žalobe žalovaného o zaplatenie 7 701,12 eura, vedenom na Okresnom súde Nové\nZámky sp. zn. 16C/265/2013, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 18.\nnovembra 2021 sp. zn. 9Co/56/2021, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo\n14. novembra 2019 č. k. 16C/265/2013-408 zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti\nbližšie špecifikovanej vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom podielové spoluvlastníctvo k\npredmetnej nehnuteľnosti vyporiadal tak, že parcelu č. XXXX/X orná pôda o výmere 10 824 m2 prikázal\ndo výlučného vlastníctva žalobkyne a parcelu č. XXXX/X orná pôda o výmere 10 824 m2 prikázal do\nvýlučného vlastníctva žalovaného, zamerané geometrickým plánom geodeta J. J. č. XX/XXXX, úradne\novereným dňa 6. februára 2012, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku (výrok I.). O trovách\nkonania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (výrok II.). Žalobkyni\nuložil povinnosť zaplatiť žalovanému 7 701,12 eura (výrok III.) a zároveň priznal žalovanému nárok na\nnáhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100% (výrok IV.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť\nsúdu prvej inštancie súdny poplatok za žalobu vo výške 462 eur (výrok V.) a žalobkyňu zaviazal zaplatiť\nznalcovi Ing. X. O., PhD. zostávajúcu časť priznanej znalečnej odmeny vo výške 141,28 eura (výrok VI.).\n1.1. Vychádzajúc z ustanovení § 137 ods. 1, §142 ods. 1, § 451 a nasl. a § 456 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) dospel\nk záveru, že žaloba žalobkyne ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je podaná dôvodne.\n1.2. Z vykonaného dokazovania mal okrem iného za preukázané, že strany sporu sú podielovými\nspoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, každá v podiele 1, pričom žalobkyňa nadobudla podielové\nspoluvlastníctvo dohodou o vyporiadaní BSM z 9. júla 2008 zavkladovanou pod č. V. a žalovaný\nnadobudol podielové spoluvlastníctvo na základe kúpnej zmluvy z 28. septembra 2000, zakladovanej\npod č. V osvedčením o dedičstve pod sp. zn. 16D/236/2011, Dnot 75/2012. Žalobkyňa sa domáhala\nzrušenia a vyporiadania predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu, aby sa predišlo sporom vyvolávaných\nžalovaným v prípade vstupu žalobkyne s rodinnými príslušníkmi na sporný pozemok. Žalovaný so\nzrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasil v zmysle predloženého geometrického\nplánu č. XX/XXXX, vyhotoveného súkromným geodetom J. J., v zmysle ktorého bola parcela č. XXXX/\nX o výmere 21 648 m2 označená ako orná pôda zameraná a boli vytvorené novovzniknuté parcely\nč. XXXX/X orná pôda o výmere 10 824 m2 a parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 10 824 m2. Súd\n\nprvej inštancie mal za to, že sporná nehnuteľnosť je reálne deliteľná, pretože geometrickým plánom\nboli vytvorené dve rovnaké parcely, a preto postupoval v súlade so zákonom a použil prvý spôsob pri\nvyporiadaní, t. j. reálne rozdelenie nehnuteľnosti, voči ktorému nemali strany sporu žiadne výhrady.\n1.3. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom 14. októbra 2019 pripustil zmenu žalobného petitu\nvzájomnej žaloby žalovaného o vyplatení širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak,\nže žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému sumu 7 701,12 eura, keď s poukazom na závery\nvypracovaného znaleckého posudku č. X/XXXX a k nemu prislúchajúci dodatok č. X/XXXX z 15.\nnovembra 2017 mal za preukázané, že žalovaný a manžel žalobkyne (tým v podstate aj žalobkyňa) sa\ndohodli, že vybudujú spolu ovocný sad, ktorý si rozdelia na 1. Vzhľadom na to, že všeobecná hodnota\nporastov, ktoré sa nachádzajú na nehnuteľnosti prikázanej do výlučného vlastníctva žalobkyne a ktoré na\nzáklade preložených listinných dôkazov zakúpil, vysadil a obhospodaroval žalovaný, predstavuje sumu\n7 701,12 eura, prvoinštančný súd i s ohľadom na dohodu sporových strán o spoločnom hospodárení\nv zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznal žalovanému uplatnenú pohľadávku vo výške 7\n701,12 eura v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spornému pozemku.\n1.4. V tejto súvislosti prvoinštančný súd konštatoval, že na spornej nehnuteľnosti ovocný sad spoločne\nbudovali výlučne strany sporu a ich rodinní príslušníci, pričom je nepochybné, že budovali i ďalšie\novocné sady, ktoré ale nie sú predmetom sporu a nenachádzajú sa na spornej parcele, preto\nbližšie nevyhodnocoval listinné dôkazy predkladané v konaní, ktoré sa týkali celého projektu stavby\novocného sadu, ako aj iných ich činností s prihliadnutím na vlastníckej právo k nehnuteľnostiam.\nNávrh na dopracovanie znaleckého posudku ohľadne všeobecnej hodnoty jabloní, nachádzajúcich\nsa na novovytvorenej parcele prikázanej do výlučného vlastníctva žalovaného zamietol z dôvodu\nnadbytočnosti a nehospodárnosti, odkazujúc pritom na to, že nárok uplatnený v rámci vzájomnej žaloby\na súvisiaci so širším vyporiadaním bol odvodený z investovania do novovytvoreného ovocného sadu\nžalovaným.\n1.5. O trovách konania v časti priznaného nároku na širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva\nsúd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) tak, že ich priznal žalovanému, ktorý mal\nplný úspech s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262\nods. 2 CSP.\n2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 18. novembra 2021\nč. k. 9Co/56/2021-518 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým uložil žalobkyni\npovinnosť zaplatiť žalovanému 7 701,12 eura, ako i vo výroku IV. o náhradovej povinnosti vo vzťahu\nk tomuto výroku potvrdil (výrok I.) a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (výrok II.).\n2.1. Odvolací súd uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu\npodaného odvolania (výroky III. a IV.) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v\nnapadnutých výrokoch vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Mal za to, že súd\nprvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, potrebný pre posúdenie žalobkyňou uplatneného\nnároku a nároku žalovaného uplatneného protižalobou, z ktorého aj odvolací súd vychádzal bez\npotreby ho dopĺňať, jeho výsledky správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislostiach, a napokon\ndospel aj k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie\nžalovaným uplatneného nároku, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnymi závermi\nprvoinštančného súdu a s prihliadnutím na odvolacie dôvody nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal od\nnich odchýliť.\n2.2. Vo vzťahu k námietke žalobkyne týkajúcej sa absencie náležitostí vzájomného návrhu žalovaného,\nktoré vyplývali z vtedy platných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej\nlen „OSP“), odvolací súd poukázal, že na pojednávaní konanom dňa 1. októbra 2014 právny zástupca\nžalovaného žiadal zaprotokolovať do zápisnice vzájomný návrh na širšie vyporiadanie, podľa ktorého\nsi žalovaný od žalobkyne uplatňuje sumu 7 500 eur, predstavujúcu hodnotu polovice stromov, resp.\novocného sadu, určenú znalcom Ing. F., ktorá by bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne. Po\nvykonaní znaleckého dokazovania právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 14. októbra 2019\nžiadal pripustiť zmenu petitu žaloby ohľadne širšieho vyporiadania tak, že žalovaný sa od žalobkyne\ndomáha zaplatenia sumy 7 701,12 eura, ktorá zmena bola za účasti oboch sporových strán uznesením\npripustená. Vzhľadom na to, že v zmysle Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre okresné súdy,\nkrajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy je možné podanie spísať aj do zápisnice na súde, odvolací\nsúd mal za to, že v predmetnej veci došlo v priebehu konania najskôr písomnými podaniami žalovaného\n\na neskôr aj vyjadreniami na pojednávaní pred súdom prvej inštancie k skutkovému vymedzeniu podanej\nvzájomnej žaloby, ako aj k doplneniu a špecifikácii jej žalobného návrhu, ktorá vzájomná žaloba bola po\njej doplnení riadne podaná a mala potrebné náležitosti, preto o nej súd prvej inštancie mohol rozhodovať.\n2.3. V súvislosti s ďalšími odvolacími námietkami uviedol, že sa stotožnil so súdu prvej inštancie v tom,\nže medzi žalovaným a žalobkyňou spolu s manželom boli okrem dohody o vybudovaní ovocného sadu\nzaložené aj iné vzťahy týkajúce sa iných ovocných sadov, ktoré sa v danom konaní nevysporiadavajú.\nZo skutkového stavu preukázaného v konaní na súde prvej inštancie dospel k záveru, že je naplnená\npodmienka pre širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keď žalovaný v konaní na základe\npredložených listinných dôkazov (dodacie listy na meno žalovaného ako SHR a faktúra Fructop spol. s\nr. o. na meno žalovaného ako SHR) preukázal, že svojimi investíciami zhodnotil spoluvlastnícky podiel\nžalobkyne na spornej nehnuteľnosti. Spôsob, akým súd prvej inštancie podielové spoluvlastníctvo strán\nsporu vyporiadal, neznamená, že žalovaný nadobudne nehnuteľnosť vo vyššej hodnote ako žalobkyňa,\npretože v konaní bolo preukázané, že stromy, ktoré spôsobujú podľa žalobkyne rozdielnu hodnotu\npodielov jednotlivých sporových strán, boli zakúpené žalovaným, a práve stromy nachádzajúce sa\nna tej časti nehnuteľnosti, ktorá pripadne žalobkyni, sú dôvodom na pre širšie vyporiadanie, preto sa\nnestotožnil s argumentom, že to malo byť zohľadnené pri reálnej deľbe. S ohľadom na správnosť výroku\nIII. napadnutého rozsudku, považoval za správny aj ďalší žalobkyňou napadnutý výrok IV., v ktorom súd\nprvej inštancie rozhodol o trovách konania v tejto časti (jedná sa o závislý výrok od výroku III.), pričom\nzdôraznil, že z jednotlivých výrokov napadnutého rozsudku je zrejmé, ktorý výrok o trovách konania sa\nviaže ku ktorému výroku a vyplýva to aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku.\n2.4. Odvolací súd sa zaoberal i so žalobkyňou predloženými listinnými dôkazy v odvolacom konaní a s\npodaniami s nimi súvisiacimi, pričom konštatoval, že ide o dôkazy, ktoré žalobkyňa nemohla predložiť\nv konaní na súde prvej inštancie, pretože sú datované neskôr ako bolo rozhodnuté súdom prvej\ninštancie, žalovaná ale v súvislosti s týmito dôkazmi neuviedla skutkové tvrdenia a tiež neuviedla, čo nimi\npreukazuje a aký vplyv majú mať na predmet odvolacieho konania, ako aj to čoho sa ich predložením\ndomáha. Odvolací súd z predmetných listín vyvodil, že dňa 18. mája 2020 bola odobratá vzorka a dňa\n10. júna 2020 bola vykonaná kontrola v sade sliviek u X. P., keď z protokolu o skúške z odberu vzorky z\n18. mája 2020 v Dvoroch nad Žitavou bol v slivkovom sade J. (bez bližšej špecifikácie) zistený pozitívny\nvýsledok na šarku sliviek. Nakoľko však žalobkyňa v rámci odvolacích dôvodov nekonkretizovala aký\nvplyv majú mať tieto dôkazy na rozhodnutie súdu prvej inštancie, odvolací súd z týchto dôkazov nevyvodil\nžiadny právny záver.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie,\nprípustnosť ktorého vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP žiadajúc, aby dovolací súd napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal žalobkyni náhradu trov dovolacieho\nkonania v rozsahu 100 %.\n3.1. Dovolanie odôvodnila tým, že odvolací súd jej nesprávnym procesným postupom spočívajúcim v\nneprihliadnutí na novoty, resp. listinné dôkazy uplatnené v odvolacom konaní a v nevysporiadaním sa\ns nimi znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Žalobkyňa poukázala na to, že podstatou odvolacieho\nkonania bolo namietanie vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, v rámce ktorého\nbola zaviazaná zaplatiť žalovanému hodnotu, o ktorú sa mala zvýšiť hodnota ňou nadobudnutej\nnehnuteľnosti investíciami žalovaného. V konaní boli podané znalecké posudky, predmetom ktorých bolo\nurčenie hodnoty porastov v stave, ako sa nachádzali ku dňu ohliadky. Vzhľadom na to, že skutkový stav\nohliadkou zistení nezodpovedal stavu, ktorý tu bol ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie a rozhodnutie\nsúdu má vychádzať zo stavu ku dňu rozhodovania navrhla, aby odvolací súd zohľadnil jej podania z 11.\njúna 2020, 14. júla 2021 a 11. februára 2020, v rámci ktorých oznámila odvolaciemu súdu, že bola nútená\npre vírusové ochorenie porastov požiadať Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v\nBratislave (ďalej len „ÚKSÚP“) o vykonanie kontroly porastov, pretože boli napadnuté vírusom, čo sa\nnapokon i potvrdilo a záznam z kontroly zo dňa 10. júna 2020 po podaní odvolania doplnila do súdneho\nspisu a predložila i ďalšie dôkazy, ktoré nemohla uplatniť ako prostriedky procesného útoku pred\nprvoinštančnýn súdom, konkrétne protokol o vykonanej skúške vydaný ÚKSÚP dňa 13. júla 2020, ktorým\nje potvrdené ochorenie porastov vírusom, v dôsledku ktorého je zrejmé, že hodnota stromov, ako ju ustálil\nsúd prvej inštancie, už nezodpovedá skutočnému stavu a rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky,\nOdbor starostlivosti o životné prostredie z 1. decembra 2020 č. OU-NZ-OSZP-XXXX/XXXXXX-XXX, na\nzáklade ktorého jej bola uložená povinnosť vyrúbať všetky ovocné dreviny popísané v rozhodnutí, pričom\nsa jedná o ovocné stromy nachádzajúce sa na sporných pozemkoch, ktorá skutočnosť má podstatný\nvplyv na konanie z hľadiska úplného vyporiadania. Žalobkyňa mala za to, že týmto preukázala, že ňou\n\nnadobudnutý pozemok je vzhľadom na chorobu porastov menej hodnotný, tak to tvrdila už v priebehu\nkonania. Zároveň zdôraznila, že odvolací súd uvedené listiny síce vyhodnotil ako novoty v odvolacom\nkonaní, avšak podľa jeho názoru z nich nevyplývalo, čo nimi preukazuje, s čím i s poukazom na predmet\nodvolacieho konania, ktorý sa týkal výlučne len hodnoty porastov, nesúhlasí, nakoľko predložením\ndokladov osvedčujúcich, že po podaní odvolania došlo k napadnutiu stromov vírusom, teda že porasty\nnemajú takú hodnotu ako tomu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal zo\nznaleckého posudku, kedy sa ochorenie stromov ešte neprejavilo, nemožno mať pochybnosti o tom, čo\nuvedenými dokladmi mienila preukázať, pričom hodnotu stromov po napadnutí vírusom určiť nevedela,\nkeďže toto je otázka odborná, určovaná znalcom.\n4. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k dovolaniu nestotožnil s dovolacou argumentáciou žalobkyne a\nnavrhol, aby dovolací súd podané dovolanie odmietol ako neprípustné, alternatívne, aby dovolanie\nzamietol ako nedôvodné, nakoľko žalobkyňa mohla produkovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,\nresp. novôt, čo aj čiastočne urobila, avšak podľa žalovaného nie takým spôsobom, aby uniesla dôkazné\nbremeno.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\nNa odôvodnenie uvedeného záveru dovolací súd uvádza nasledovné:\n6. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a\nv záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto\nprávo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní\na rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené\nvšetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre\nvšetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,\n5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých\nsa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),\nmusí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho\nkonania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už\nprávoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad\n(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).\n8. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej\nsprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo\nna súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie ústavného súdu\nsp. zn. II. ÚS 172/03].\n9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n10. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu\npodľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje\nprípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421\nCSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací\nsúd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím\ndôvodom.\n11. V danom prípade dovolateľka vyvodila prípustnosť podaného dovolania z ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP, z ktorého vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\n\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n12. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú\nstranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,\npreberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s\njej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov\nsúdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.\nÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n13. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak\nzároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie\nspravodlivosti).\n14. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa\ntvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Inak povedané z práva\nna spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom\nvšeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať\nsa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Dovolací súd preto skúmal opodstatnenosť\nargumentácie žalobkyne, že v konaní došlo k ňou tvrdeným vadám zmätočnosti (bod 3.1).\n15. Z obsahu podaného dovolania žalobkyne v podstatnom vyplýva, že sa ním domáha pripustenia tzv.\nnovôt v odvolacom konaní.\n16. Dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej\nobrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP). V\nsporovom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania, ktorá znamená, že prostriedky procesného\nútoku a prostriedky procesnej obrany sú koncentrované vo fáze konania pred súdom prvej inštancie,\nktoré s odvolacím konaním predstavuje jeden celok. V materiálnom zmysle zákonná koncentrácia\nkonania znamená, že vyhlásenie dokazovania za skončené pred súdom prvej inštancie predstavuje\nmoment v dokazovaní, po ktorom už na účely ďalšieho čiže odvolacieho konania nebudú v zásade nové\nprostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany prípustné. Zákonná koncentrácia konania\nje totožná s princípom neúplnej apelácie, ktorý platí pre odvolacie sporové konanie.\n17. Na druhej strane, odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky\nprocesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú\nprocesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané,\nže v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich\nodvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Právo\n\ntzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z\npravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo\nobrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie (I. ÚS 10/2017). Zároveň\nz povahy predmetných ustanovení vyplýva, že ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody\npodľa § 365 ods. 1 písm. b), e) až h) CSP, právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené\nnezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v\nodvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové\nprostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom priebehu konania použiť\nbez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť.\n18. Dovolací súd zároveň pripomína, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v\nsúlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou\ndôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného\nbremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého\nkaždá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu\npriaznivá a ktorej sa domáha (I. ÚS 24/2019).\n19. V civilnom sporovom konaní je ale súd limitovaný práve skutkovými tvrdeniami strán sporu, ktoré\nsú podkladom pre určenie predmetu dokazovania. Práve preto treba súdu oznámiť, ktorá konkrétna\nskutočnosť (tvrdenie) má byť predmetom dôkazu. Otázka, či si strana splnila povinnosť návrh na\nvykonanie dôkazu riadne odôvodniť, je vecou úvahy súdu vykonávajúceho dokazovanie, túto úvahu\nmôže dovolací súd spochybniť len vtedy, ak je zjavne neprimeraná alebo nedostatočne odôvodnená.\nV tejto súvislosti je potrebné tiež zdôrazniť, že neprichádza do úvahy, aby predložené listiny nahradili\npodstatné skutkové tvrdenia sporových strán. Procesná aktivita a zodpovednosť strán by tým bola\npopretá a prenesená na súd.\n20. S ohľadom na vyššie prezentované interpretačné východiská bolo prvoradou povinnosťou žalobkyne\n[v prípade odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) až h) CSP v spojení s možným pripustením\nprípadných novôt] bolo návrh na vykonanie listinných dôkazov predložených až v odvolacom konaní\nriadne odôvodniť a následne preukázať, že listinné dôkazy nemohla bez svojej viny uplatniť v konaní\npred súdom prvej inštancie. Keďže takáto argumentácia v doplnení odvolania absentovala, je namieste\nzáver, že predmetné dôkazy nemajú charakter novoty v odvolacom konaní špecifikovanej v § 366 CSP,\na preto nebolo možné na neho v odvolacom konaní prihliadať. V tejto súvislosti nemohla uspieť ani\nnámietka nedostatočného vysporiadania sa odvolacím súdom s takto predloženými listinnými dôkazmi a\nto vzhľadom na zákonnú povinnosť odvolacieho súdu neprihliadať na takýto dôkaz, čím by potom tento\nnedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v konečnom dôsledku nedosiahol\ntakú intenzitu, aby bol spôsobilý zasiahnuť do práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces. Ak totiž\nprocesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný riadne, nespôsobuje žiadne\nprocesnoprávne účinky, a teda opomenutie vyporiadania sa s ním v odôvodnení nemôže svedčiť o\narbitrárnosti daného rozhodnutia.\n21. Napokon žalobkyňa v odvolaní namietala nesplnenie zákonných podmienok širšieho vysporiadania\npodielového spoluvlastníctva o investície žalovaného výlučne z dôvodu, že žalobcom uvádzané\ninvestície mali byť spoločné, čím potom nemohlo dôjsť k tomu, že by niektorý zo spoluvlastníkov\nzhodnotil vlastnými investíciami spoluvlastnícky podiel druhého spoluvlastníka. V odvolaní žalobkyňa\nvôbec nespochybňuje súdom ustálenú hodnotu, o ktorú sa mala zvýšiť hodnota ňou nadobudnutej\nnehnuteľnosti rozdelením tej pôvodnej, spoločnej pre prípad posúdenia, že investície by boli výhradne\nžalovaného. Žalobkyňa v podaní zo dňa 11.6.2020 (t. j. zhruba po pol roku po podaní odvolania dňa\n21.12.2019) len stroho oznámila odvolaciemu súdu, že bola nútená požiadať ÚKSÚP o vykonanie\nkontroly porastov, pretože boli napadnuté vírusom, ktorá kontrola danú skutočnosť potvrdila, vyplýva to z\njej záznamu zo dňa 10.6.2020, čím sa k danému dňu na jej pozemku nenachádza hodnota stromov podľa\nrozhodnutia súdu, preto dané závery žiada spolu s jej odvolacími dôvodmi zohľadniť pri rozhodovaní o\nodvolaní. Prílohou podania žalobkyne boli ňou uvádzané listiny v podanom dovolaní (bod 3.1.).\n22. Pokiaľ žalobkyňa až v dovolacom konaní odvodzuje z listín, ktoré predložila v odvolacom konaní\nskutočnosti, ktoré majú byť predmetom dôkazu a čo vlastne nimi sleduje, z čoho by potom mohol odvolací\nsúd okrem posúdenia či ide o tzv. prípustné novoty v odvolacom konaní tiež posúdiť, či nadväzujú\nna argumenty žalobkyne uvedené v samotnom odvolaní, alebo ide o také argumentačné línie, ktoré\n\nnemožno podriadiť pod žiadny z argumentov odvolania, čo môže znamenať neprípustné rozšírenie,\nresp. doplnenie dôvodov odvolania, ide o postup z povahy činnosti dovolacieho súdu neprípustný (pozri\n§ 435 a § 442 CSP).\n23. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu\nnedisponuje zmätočnostnou vadou v zmysle § 420 písm. f) CSP, a teda prípustnosť dovolania žalobkyne\nz tohto ustanovenia nemožno vyvodiť. Najvyšší súd preto jej dovolanie odmietol podľa ustanovenia §\n447 písm. c) CSP.\n24. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/56/2021", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}