{"guid": "8f0cf271-c402-4e1d-be56-e42646e1036d:6e4f09f9-c428-45dd-b361-bcc73e65b1d6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4407209639.1", "spisova_znacka": "4Obdo/11/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/11/2023 z 22. 8. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. augusta 2024, sp. zn. 4Obdo/11/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:4407209639.1", "identifikacne_cislo": "4407209639", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Červenková", "datum_vydania": "2024-08-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo", "Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy", "Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "nazov": "§ 431 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "nazov": "§ 439 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-439"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "nazov": "§ 383 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-383"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384", "nazov": "§ 384 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-471c", "nazov": "§ 471c CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-471c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-471c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 34 ods. 2 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536", "nazov": "§ 536 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-263.odsek-1", "nazov": "§ 263 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-263.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-263"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "nazov": "§ 386 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "nazov": "§ 451 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "nazov": "§ 451 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-2", "nazov": "§ 35 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-3", "nazov": "§ 35 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "nazov": "§ 424 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266", "nazov": "§ 266 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-266"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-1", "nazov": "§ 269 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-269"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-2", "nazov": "§ 269 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-269"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-439", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-383", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-471c", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-34", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-536", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-263", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-386", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-35", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-424", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-1", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-266", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-269"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e4f09f9-c428-45dd-b361-bcc73e65b1d6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4407209639.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:4407209639.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:4407209639.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/11/2023\n4407209639\n22. 08. 2024\nJUDr. Gabriela Mederová\nECLI:SK:NSSR:2024:4407209639.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Mederovej\na členiek senátu Lenky Praženkovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu STAMAF, s.r.o., so\nsídlom Bajčská č. 1, 940 61 Nové Zámky, IČO: 36 548 481, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom\nGancznerom, so sídlom Tajovského 6, 940 02 Nové Zámky, proti žalovaným 1/ B. U., nar. X. W. XXXX,\nbytom XXX XX Q. č. XXX, 2/ O. W. U., nar. XX. R. XXXX, bytom XXX XX Q. č. XXX, obidvaja zastúpení\nAdvokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO:\n36 813 401, o zaplatenie 15.004,94 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky\npod sp. zn. 16C/34/2008, v konaní o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.\n15Cob/128/2018-987 z 2. februára 2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 15Cob/128/2018-1130\nz 26. januára 2023, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15Cob/128/2018-987 z 2.\nfebruára 2021 vo výroku I. a II. v spojení s opravným uznesením č. k. 15Cob/128/2018-1130 z 26. januára\n2023 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti výroku III. rozsudku Krajského súdu\nv Nitre č. k. 15Cob/128/2018-987 z 2. februára 2021 v spojení s opravným uznesením č. k.\n15Cob/128/2018-1130 z 26. januára 2023, o d m i e t a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie (ďalej tiež ako „prvoinštančný súd“) v poradí\ntretím rozsudkom č. k. 16C/34/2008-874 zo dňa 12. apríla 2018 uložil žalovaným v 1. a 2. rade\npovinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 15.004,94 eura, úrok z omeškania vo výške\n9 % ročne zo sumy 903,82 eura od 20. júna 2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 3,3 %\nročne zo sumy 9.124,83 eura od 27. septembra 2007 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške\n5,22 % ročne zo sumy 496,96 eura od 27. septembra 2007 do zaplatenia, všetko do 15 dní odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok). Žalovaným v 1.\na 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, a to v lehote\n3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov\nkonania a ktoré vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (III. výrok).\nŽalovaným 1. a 2. rade zároveň uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov\nodvolacieho konania, rovnako v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým\nsúd rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania a ktoré vydá po nadobudnutí právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí (IV. výrok). Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. a\n2. rade náhradu trov konania o nariadenie predbežného opatrenia a náhradu trov odvolacieho konania\no nariadenie predbežného opatrenia v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a trov odvolacieho konania a ktoré vydá po\nnadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (V. výrok). Rovnako žalobcovi uložil\npovinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky trovy štátu v sume 51,14 eura, do 15 dní\n\nodo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (VI. výrok). Napokon svojím posledným výrokom uložil\nžalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky trovy\nštátu v sume 303,50 eura, do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (VII. výrok).\n2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 2, § 2 ods. 1,\n2, § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 48 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 121 ods. 3, § 451 ods. 1, 2, § 457,\n§ 458 ods. 1, § 488, § 489, § 514 ods. 2, § 631, § 632, § 633 ods. 1, § 634 ods. 1, 2, § 644, § 645 ods.\n1, 2, § 646 ods. 1, 2, § 647, § 648 ods. 1, 2 a § 649 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež len „OZ“), ďalej\nustanovením § 1 Obchodného zákonníka (ďalej tiež len „ObchZ“) a v časti trov konania s poukazom na\n§ 255, § 259, § 354 a § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n3. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku vyplýva, že predmetom konania po spojení veci vedenej\npod sp. zn. 14Cb/229/2007 s vecou sp. zn. 16C/34/2008, a to uznesením č. k. 16C/34/2008-170 z\n1. októbra 2008, bola žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 20.540,13 eura s príslušenstvom. Súd vo\nveci rozhodol rozsudkom č. k. 16C/34/2008-626 zo dňa 6. mája 2014 tak, že žalovaných zaviazal\nzaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 20.540,13 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške\n9 % ročne zo sumy 10.363,56 eura od 20. júna 2007 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške\n3,3 % ročne zo sumy 9.124,83 eura od 27. septembra 2007 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo\nvýške 5,22 % ročne zo sumy 496,96 eura od 27. septembra 2007 do zaplatenia, a to do 15 dní od\nprávoplatnosti rozsudku a súčasne im uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu\nNové Zámky trovy štátu v sume 354,56 eura. Voči rozhodnutiu podali odvolanie žalovaní, o ktorom\nrozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č. k. 15Cob/121/2014-685 z 10. marca 2015\ntak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nNásledne súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 16C/34/2008-721 z 27. augusta 2015\ntak, že žalovaných zaviazal zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 15.203,52 eura spolu s\núrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.363,56 eura od 20. júna 2007 do zaplatenia,\núrokom z omeškania vo výške 3,3 % ročne zo sumy 9.124,83 eura od 27. septembra 2007 do zaplatenia,\núrokom z omeškania vo výške 5,22 % ročne zo sumy 496,96 eura od 27. septembra 2007 do zaplatenia,\nvšetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku žalobu zamietol a žalovaným uložil povinnosť\nzaplatiť žalobcovi na účet právnej zástupkyne žalobcu trovy konania v sume 5.267,50 eura a trovy\nodvolacieho konania v sume 423,30 eura, súčasne im uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť\nOkresnému súdu Nové Zámky trovy štátu v sume 303,50 eura a ďalšie trovy v sume 51,14 eura; o\ntrovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.\nVoči rozhodnutiu podali odvolania žalobca a žalovaní, o ktorých rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením\nč. k. 15Cob/1/2016-778 z 29. septembra 2016 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; dôvodom zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu bola\nzmätočnosť a nepreskúmateľnosť prvoinštančného rozsudku, z dôvodu ktorého súdu prvej inštancie\nuložil povinnosť na základe vykonaných dôkazov ustáliť skutkový stav veci a vec právne posúdiť tak,\naby bolo zrejmé, ako k výroku dospel a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil.\n4. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami bola uzavretá písomná zmluva o dielo zo dňa 8. júla\n2005, predmetom ktorej bola realizácia hrubej stavby rodinného domu v obci Q. na parcelách č. XXX/X\na č. XXX/X s tým, že táto stavba mala byť ukončená do 31. decembra 2005. Cena diela bola dohodnutá\nvrátane DPH v sume 76.683,89 eura (2.310.179,-- Sk), ktorú žalovaní žalobcovi uhradili. Podľa článku\nV. bod 5.2. zmluvy o dielo sa strany dohodli, že zmena ceny predmetu zmluvy je možná iba za vykonané\nnaviac práce, ktorých potreba vznikla počas realizácie stavby a ktoré budú vyšpecifikované v dodatku\nk tejto zmluve a doložené položkovitým rozpočtom zhotoviteľa, pričom požiadavka objednávateľa na\nnaviac práce bude zapísaná do stavebného denníka a odsúhlasená stavebným dozorom; v prípade, že\nzhotoviteľ vykoná naviac práce bez odsúhlasenia objednávateľa, objednávateľ ich nebude akceptovať.\nSúd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi stranami došlo k ďalším ústnym zmluvám o dielo, na\nzáklade ktorých sa strany sporu dohodli na vykonaní ďalších prác na rodinnom dome. Skutočnosť, že\nmedzi stranami bolo dohodnuté vykonanie ďalších prác na dome žalovaných v 1. a 2. rade, bola zrejmá\nz listu právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 2. apríla 2007, v ktorom sa uvádza, že v\nmesiaci január 2006 boli medzi spoločnosťou STAMAF, s.r.o., a objednávateľmi stavby dohodnuté ďalšie\npráce na stavbe rodinného domu, ktoré spočívali v zhotovení vnútorných omietok, podláh, zateplenia a\nvonkajšieho náteru domu a mali byť dokončené najneskôr do júla 2006. Z listu ďalej vyplýva, že napriek\nviacerým výzvam neboli vady riadne odstránené, a preto žalovaní ako objednávatelia v súlade s ust.\n§ 546 ObchZ odstupujú s okamžitou účinnosťou od zmluvy o dielo uzavretej medzi objednávateľmi\n\na spoločnosťou STAMAF, s.r.o., dňa 8. júla 2005 vrátane všetkých jej ústne dohodnutých dodatkov.\nNeobstojí preto obrana žalovaných, že práce, t. j. zhotovenie vnútorných omietok, podláh, zateplenia a\nvonkajšieho náteru domu neboli stranami dohodnuté a tvrdenie žalovaných, že tieto práce boli vykonané\nbez právneho dôvodu, považoval súd prvej inštancie za nedôvodné, keďže tieto ďalšie zmluvy neboli\ndodatkami k pôvodnej zmluve o dielo, ale išlo o samostatné zmluvy uzavreté stranami sporu. Odstúpenie\nod zmluvy zo strany žalovaných posúdil súd prvej inštancie ako neplatné podľa § 636 a § 642 OZ,\npretože diela podľa zmluvy o dielo alebo ďalších dohodnutých zmlúv o dielo boli už vykonané a žalovaní\nsi mohlo uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady zo zmluvy o dielo.\n5. Prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobca na základe zmlúv o dielo za vyhotovenie diela vystavil\nžalovaným dňa 28. marca 2007 faktúru č. 2007/10 v sume 284.983,60 Sk, ktorá predstavovala práce\nnaviac z dôvodu chýb v projektovej dokumentácií, pričom výkaz prác bol oznámený objednávateľovi\nv dňoch 19. júla 2005, 24. augusta 2005, 17. septembra 2005 a 14. októbra 2005. Vystavenú faktúru\nžalovaní neuhradili. Žalobca žiadal zaplatiť aj faktúru č. 2007/11 vystavenú dňa 28. marca 2007 v sume\n27.228,40 Sk; išlo o práce za vybudovanie vodovodu od hlavného vedenia po vodomernú šachtu vrátane\nvybudovania vodomernej šachty, ktorú faktúru žalovaní taktiež nezaplatili. Žalobca požadoval aj úhradu\nčasti faktúry č. 2006/21 zo dňa 30. januára 2006, ktorou bola fakturovaná sumu 551.645,90 Sk za\nvonkajšie omietky, vonkajšie dlažby a vonkajšie lešenie, z ktorej žalovaní neuhradili 274.894,50 Sk a\nzároveň požadoval aj úhradu faktúry č. 2007/31 zo dňa 9. júla 2007 v sume 14.971,40 Sk za výkopy rýh a\njám, ktorú žalovaní nezaplatili. Okrem úhrady faktúr č. 2007/10 a č. 2007/11 v celkovej sume 312.212,-Sk požadoval aj úroky z omeškania za oneskorené zaplatenie týchto faktúr, ktoré ku dňu 19. júna 2007\nvyčíslil v sume 5.004,-- Sk. Žalobca sa žalobou, pôvodne vedenou pod sp. zn. 14Cb/229/2007, domáhal\núhrady nedoplatku faktúry č. 2006/21 v sume 224.894,50 Sk, ktorou bola fakturovaná suma 724.894,50\nSk a úhrady faktúry č. 2007/21 v sume 14.971,40 Sk, a to aj spolu s úrokmi z omeškania vyčíslené ku\ndňu 27. septembra 2007 zo sumy 289.865,90 Sk v sume 11.710,-- Sk.\n6. Súd prvej inštancie predmetný právny vzťah posúdil ako občianskoprávny podľa § 1 ods. 2 a § 631 a\nnasl. OZ, keďže žalovaní neboli podnikateľmi podľa príslušných predpisov. Medzi stranami nemohlo ísť o\nobchodnoprávny vzťah, ale o vzťah podľa Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, že strany sporu\nuzatvorili zmluvu o dielo podľa Obchodného zákonníka. Celková hodnota hrubej stavby rodinného domu\nspolu so všetkými fakturovanými sumami podľa žalobcu predstavovala sumu 3.895.564,50 Sk, z ktorej\nžalovaní neuhradili žalovanú sumu 618.791,90 Sk. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Ľubomíra Vnuka,\nv znení dodatku č. 1 vyplýva, že celková cena za vykonané práce na výstavbe rodinného domu, vrátane\nprác vykonávaných na základe písomnej zmluvy o dielo a zmlúv o dielo uzavretých medzi stranami ústne,\npredstavuje 3.734.794,20 Sk a žalovaní podľa záverov znaleckého posudku by mali žalobcovi doplatiť\n411.169,-- Sk, t. j. 13.648,31 eura. Vady č. 1, 3, 4 a 5 vrátane nedokončených omietok predstavujú\nsumu 7.146,60 Sk a náklady na odstránenie vady marmolitovej omietky so zateplením a jej predstavujú\nsumu 56.000,-- Sk. Súd prvej inštancie považoval za oprávnenú námietku žalobcu, že vykonal práce\nnaviac v súvislosti s nesprávnym osadením stavby do terénu, ktoré práce bolo nevyhnutné vykonať a\ntieto boli fakturované faktúrou č. 2007/10. Podľa názoru súdu prvej inštancie išlo o dohodnuté práce,\nbez ktorých by výstavba rodinného domu nemohla pokračovať. Uvedená skutočnosť bola zapísaná\ndo stavebného denníka. Súd prvej inštancie preto vychádzal z ceny, ktorú uviedol znalec Ing. Vnuk v\nznaleckom posudku, t. j. zo sumy 3.734.794,20 Sk a vychádzal tiež z toho, že žalovaní zaplatili žalobcovi\nza vykonané práce sumu 3.293.487,-- Sk, pričom znalec nesprávne uvádzal v znaleckom posudku\nsumu 3.323.625,22 Sk. Rozdiel medzi sumou 3.734.794,20 Sk a sumou 3.293.487,-- Sk predstavuje\n441.307,20 Sk (14.648,72 eura), ktorá zodpovedá nedoplatku žalovaných za vykonané práce. Súd prvej\ninštancie preto s poukazom na § 634 OZ žalobe vyhovel a žalovaných zaviazal k zaplateniu sumy celkom\n15.004,94 eura, pozostávajúcej zo sumy 14.648,72 eura, ktorá predstavuje nedoplatok za vykonané\npráce, ďalej zo sumy 14,47 eura za oneskorené zaplatenie faktúry č. 2007/11, zo sumy 5,18 eura za\noneskorené zaplatenie faktúry č. 2007/31 a zo sumy 336,57 eura za oneskorené zaplatenie faktúry č.\n2006/21. Súd prvej inštancie zároveň vyslovil názor, že žalobca faktúrou č. 2007/10 fakturoval práce\nnaviac, ktoré neboli v zmysle článku V. bod 5.2. zmluvy o dielo odsúhlasené objednávateľom. Žalobca\ntúto skutočnosť v priebehu celého konania nepreukázal, preto žalobcovi nepriznal úroky z omeškania\npožadované v súvislosti s nezaplatením uvedenej faktúry, t. j. sumu 151,63 eura (4.568,-- Sk). Tvrdenie\nžalobcu, že medzi stranami bol uzavretý dodatok č. 1, ktorým boli dohodnuté práce vyfakturované\nfaktúrou č. 2007/10, podľa súdu neobstojí. Vo vzťahu k výhradám žalovaných ku kvalite vykonaných\nprác súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní mali právo v zmysle ustanovenia § 649 OZ tieto si uplatniť\nu žalobcu a domáhať sa ich odstránenia. V prípade, ak by k odstráneniu vád nedošlo, žalovaní mali\n\nmožnosť domáhať sa práv zo zodpovednosti za vady diela na súde, k čomu ale nedošlo, preto súd na\nzávery znalca ohľadne vád diela neprihliadol.\n7. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie považoval nárok uplatnený žalobcom za dôvodný v\nrozsahu 15.203,56 eura, ktorá pozostávala z hodnoty stavebných prác v sume 14.648,72 eura a úrokov z\nomeškania v sume 554,80 eura za neuhradené faktúry. Okrem toho priznal žalobcovi aj úrok z omeškania\nod splatnosti jednotlivých faktúr, pričom tieto úroky priznal v prípade sumy 9.124,83 eura a sumy 496,96\neura vo výške požadovanej žalobcom, ktorá bola uplatnená v nižšej ako zákonom stanovenej výške,\npretože bol viazaný žalobou. Vo zvyšku žalobu zamietol.\n8. O náhrade trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že\nžalobcovi, ktorý bol úspešný v rozsahu 75 % a neúspešný v rozsahu 25 %, priznal náhradu týchto trov.\nO trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia a o trovách odvolacieho konania o nariadenie\nneodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie tak, že náhradu týchto trov priznal žalovaným, ktorí\nboli v tomto konaní úspešní, pretože návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý.\nZároveň súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov štátu, ktoré boli vynaložené na náklady za znalecké\ndokazovanie v celkovej výške 804,56 eura (538,44 eura + 266,12 eura), pričom žalovaní zaplatili zálohu\nna znalecké dokazovanie 300,-- eur a žalobca 150,-- eur. Súd prvej inštancie vychádzal z výsledku\nsporu a žalobcu zaviazal zaplatiť 1-nu trov štátu, t. j. sumu 51,14 eura a žalovaných 3-ny trov štátu, t.\nj. 303,50 eura.\n9. Proti rozsudku prvoinštančného rozsudku v celom rozsahu podali odvolanie žalovaní z dôvodov podľa\n§ 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP. Keďže Krajský súd v Nitre ako súd odvolací po predložení veci za\núčelom rozhodnutia o podanom odvolaní bol toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie § 451\nods. 1 a 2 OZ, ktoré pri doterajšom rozhodovaní súdu prvej inštancie nebolo použité a odvolací súd\nho pre rozhodnutie vo veci považoval za rozhodujúce, v zmysle § 382 CSP vyzval sporové strany, aby\nsa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Odvolací súd\nnásledne po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj postupu, ktorý rozhodnutiu predchádzal,\nprvoinštančný rozsudok v napadnutej časti I. výroku podľa § 388 CSP zmenil a žalobu zamietol. Rovnako\nzmenil odvolaním napadnutý rozsudok v napadnutej časti III. výroku tak, že žalovaní majú proti žalobcovi\nnárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %; v napadnutej časti VI. a VII. výroku\nnapadnutý rozsudok zmenil tak, že štát má právo na náhradu trov proti žalobcovi v rozsahu 100 %. V\nnapadnutej časti V. výroku rozsudok ako vecne správny potvrdil a odvolanie žalovaných proti II. výroku\nnapadnutého rozsudku podľa § 386 písm. b) CSP odmietol. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania\npodľa § 385 CSP.\n10. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalovaní v podanom odvolaní namietali\nnesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie argumentujúc tým, že súd prvej inštancie\nrozhodoval po tom, čo bolo jeho skoršie rozhodnutie zrušené uznesením Krajského súdu v Nitre z 29.\nseptembra 2016 sp. zn. 15Cob/1/2016, v ktorom odvolací súd vyslovil právny záver, v zmysle ktorého\nnebolo preukázané uzatvorenie dodatkov k zmluve o dielo, pretože nemal preukázané, že by došlo\nk dohode o základných náležitostiach zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie sa bez toho, aby nastala\nzmena v dôkaznej situácii, na základe ktorej by bolo možné konštatovať preukázanie uzatvorenia ďalších\nzmlúv o dielo, resp. dodatkov k zmluve, odchýlil od právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v\njeho zrušujúcom uznesení. Podľa názoru žalovaných práce, ktoré boli zhotovené nad rámec písomnej\nzmluvy o dielo, je možné posúdiť len podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení, pričom namietali,\nže výške bezdôvodného obohatenia nezodpovedá suma uvedená na faktúrach, ktorými žalobca práce\nmimo rámca zmluvy o dielo fakturoval.\n11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania je žaloba o zaplatenie tzv. naviac prác\nna stavbe rodinného domu žalovaných v obci Q. na parcelách č. XXX/X a č. XXX/X, ktoré nadväzovali\nna hrubú stavbu zhotovenú žalobcom na základe písomnej zmluvy o dielo zo dňa 8. júla 2005 uzavretej\npodľa § 536 a nasl. ObchZ. Dohodnuté práce sa žalobca zaviazal podľa zmluvy o dielo ukončiť do 31.\ndecembra 2005. Odvolací súd citoval čl. V. body 5.1, 5.2 zmluvy o dielo, čl. VI. body 6.1, 6.3 zmluvy\ndielo, čl. IX. body 9.5, 9.7 a 9.8 zmluvy o dielo a čl. XII body 12.1 a 12.2 zmluvy o dielo.\n12. V konaní odvolací súd nemal za sporné, že žalovaní v plnej výške uhradili cenu podľa zmluvy o dielo.\nŽalobca v podanom návrhu a aj v priebehu konania opakovane tvrdil, že sa so žalovanými ústne dohodol\n\nna dodatkoch č. 1 a 2 k zmluve o dielo, na základe ktorých vykonal ďalšie práce na rodinnom dome\nšpecifikované v súpisoch prác, ktoré sú súčasťou faktúr č. 2007/10, č. 2007/11, č. 2006/21 a č. 2007/31,\nktorých zaplatenie si spolu s úrokmi z omeškania od žalovaných nárokoval. Žalovaní sa zaplateniu\nžalovanej pohľadávky bránili predovšetkým tvrdením, že so žalobcom žiadny písomný dodatok k zmluve\no dielo neuzatvorili a obsah ďalších ústnych dojednaní je sporný. Poukazovali tiež na vady, ktoré sa na\nzhotovenom diele vyskytli. Súd prvej inštancie právny vzťah strán sporu vyhodnotil ako občianskoprávny\nvzťah založený ďalšími ústnymi zmluvami o dielo podľa § 631 a nasl. OZ. V tomto smere odvolací súd už\nvo svojom v poradí druhom (zrušujúcom) uznesení č. k. 15Cob/1/2016-778 zo dňa 29. septembra 2016\nkonštatoval, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že sa sporové strany ústne dohodli na uzavretí\nďalšej zmluvy o dielo a že právne úvahy týkajúce sa vád diela a odstúpenia od zmluvy sú pre posúdenie\ndôvodnosti žalovanej pohľadávky právne bezvýznamné; vyslovil, že v konaní bolo potrebné zisťovať,\nčo presne žalobca nad rámec písomnej zmluvy o dielo zo dňa 8. júla 2005 pre žalovaných vykonal,\naká je výsledná cena týchto prác a materiálov (odborné otázky) a v akom rozsahu bola žalovanými\nuhradená (právna otázka). Vo vzťahu k zodpovedaniu relevantných odborných otázok odvolací súd\nuviedol, že tie zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Ľubomírom Vnukom explicitne\nnevyplývajú, pričom znalec v časti výpočtu nákladov na zhotovenie tzv. naviac prác vychádzal len z\nporovnania fakturácie žalobcu so skutočnosťou a nie z podrobného položkovitého rozpočtu, ktorý, ako\nsám uviedol, by bol časovo a finančne náročný. Odvolací súd ďalej uviedol, že pri absencii zmluvného\nzáväzku medzi sporovými stranami týkajúceho sa tzv. naviac prác nemožno vychádzať z ceny diela,\nktorá bola dohodnutá v písomnej zmluve o dielo z 8. júla 2005, uzatvorenej podľa § 536 a nasl. ObchZ,\nz dôvodu ktorého sa na ňu vzťahoval režim Obchodného zákonníka. Podľa neho by sa posudzovalo\naj odstúpenie žalovaných od zmluvy, ak by nároky vyplývajúce z tejto zmluvy boli predmetom konania.\nV posudzovanom prípade bolo potrebné zistiť, aká je hodnota vykonaných tzv. naviac prác, o ktorú\nsa žalovaní bezdôvodne obohatili a ktorá nemusí korešpondovať s cenou, ktorá bola dohodnutá v\nzmysle zmluvy o dielo. Odvolací súd ďalej pokračoval konštatovaním, že s právnou kvalifikáciou vzťahu,\nktorý existoval medzi sporovými stranami, súvisí aj vznik práva žalobcu na úroky z omeškania. Súd\nprvej inštancie napriek právnemu názoru odvolacieho súdu vyslovenom v jeho zrušujúcom uznesení\noznačenom vyššie, sa týmto neriadil a dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo k ďalším ústnym\nzmluvám o dielo, ktorými sa dohodli na vykonaní ďalších prác na predmetnom rodinnom dome a ktoré\nnemali písomnú formu s tým, že medzi stranami sporu išlo o občianskoprávny vzťah. Vychádzal z\nceny uvedenej v znaleckom posudku Ing. Vnuka, t. j. zo sumy 3.734.794,20 Sk, z ktorej žalovaní\nuhradili 3.293.487,-- Sk, preto nedoplatok žalovaných za vykonané práce predstavuje 441.307,20 Sk\n(14.648,72 eura). Podľa názoru odvolacieho súdu však v konaní naďalej zostalo sporným, čo presne\nžalobca nad rámec písomnej zmluvy o dielo z 8. júla 2005 pre žalovaných vykonal a sporným zostala\naj výsledná cena týchto prác a materiálov a v akom rozsahu bola žalovanými uhradená. V tomto smere\nbolo potrebné ustáliť, aká bola hodnota vykonaných tzv. naviac prác, o ktorú sa žalovaní bezdôvodne\nobohatili, keďže táto nemusí korešpondovať s cenou, ktorá bola v zmysle predmetnej zmluvy o dielo\ndohodnutá. Napriek tomuto záveru odvolacieho súdu v uznesení č. k. 15Cob/1/2016-778, súd prvej\ninštancie tak nepostupoval a vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu sa neriadil. Odvolací súd\nsa nestotožnil ani s právnym názorom súdu prvej inštancie spočívajúcim v tom, že medzi stranami sporu\nišlo o občianskoprávny vzťah, pretože zo zmluvy o dielo jednoznačne vyplýva dohoda strán sporu o\naplikácii Obchodného zákonníka, preto bolo potrebné zmluvný vzťah posudzovať ako obchodnoprávny\nvzťah a nadväznosti na to posudzovať aj vznik nároku žalobcu na vyplatenie tzv. prác naviac. Keďže v\nkonaní nebolo doposiaľ jednoznačne ustálené, čo presne žalobca nad rámec písomnej zmluvy o dielo\nzo dňa 8. júla 2005 pre žalovaných vykonal, nebola ustálená ani výsledná cena týchto prác a materiálov\na ani to, v akom rozsahu bola žalovanými uhradená, pričom dôkazné bremeno zaťažovalo v konaní\nžalobcu, neobstojí podľa odvolacieho súdu záver súdu prvej inštancie o tom, že medzi stranami sporu\ndošlo k ďalším ústnym zmluvám o dielo, ktorými sa mali strany dohodnúť na vykonaní ďalších prác na\nrodinnom dome.\n13. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie dospel k záveru o uzatvorení ďalších ústnych\nzmlúv o dielo, hoci v tomto smere nebolo po zrušení a vrátení veci produkované žiadne dokazovanie,\nna základe ktorého by došlo k zmene skutkového stavu. Skutkový stav zostal nezmenený a žalobcom\nv tomto smere neboli produkované žiadne dôkazy. Odvolací súd poukázal na to, že písomná zmluva\no dielo v čl. V. bod 5.2 upravovala, že zmena ceny predmetu zmluvy je možná iba za vykonané\npráce naviac, ktorých potreba vznikla počas realizácie stavby a budú špecifikované v dodatku k tejto\nzmluve a doložené položkovitým rozpočtom zhotoviteľa. Požiadavka objednávateľa na naviac práce\nbude zapísaná do stavebného denníka a odsúhlasená stavebným dozorom. V prípade, že zhotoviteľ\n\nvykoná práce bez odsúhlasenia objednávateľa, objednávateľ ich nebude akceptovať. Podľa čl. VI.\nbod 6.3 zmluvy, prípadné naviac práce budú osobitne fakturované a príslušná faktúra bude označená\nzodpovedajúcim číslom dodatku k tejto zmluve. Podľa čl. XII. Bod 12.2 zmluvy, túto bolo možné meniť a\ndopĺňať len formou písomných dodatkov. Odvolací súd zdôraznil, že pokiaľ zákon alebo zmluva vyžaduje\npísomnú formu dodatku a písomná forma dodatku dodržaná nie je, potom nemôže dôjsť k platnému\nuzavretiu dodatku. V tomto prípade všetky dodatky zmluvy bolo možné uzatvárať len písomne a i práce\nnaviac bolo potrebné špecifikovať v dodatku k zmluve o dielo, ktorý podľa dohody mal mať písomnú\nformu. V konaní nebolo preukázané, že došlo k uzavretiu písomných dodatkov č. 1 a č. 2 k zmluve\no dielo. Pre platnosť písomne uzavretého dodatku k zmluve o dielo sa vyžadovalo určenie prác nad\nrámec pôvodne uzavretej zmluvy a cena prác, ktorých sa mal dodatok týkať. Nárok na zaplatenie faktúr\ntitulom dodatkov č. 1 a 2 a ani titulom ústnych zmlúv o dielo, ktorých uzavretie nebolo v konaní platne\npreukázané, preto podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí.\n14. Odvolací súd v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku uviedol, že pri absencii zmluvného záväzku\nnemožno vychádzať pri prácach naviac z ceny diela, ale bolo na žalobcovi dôkazné bremeno na\npreukázanie hodnoty vykonaných prác naviac a právne bolo potrebné posúdiť uplatnený nárok žalobcu\nako nárok na bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1, 2 OZ. Žalobca v konaní neuniesol\ndôkazné bremeno na preukázanie toho, čo presne nad rámec písomnej zmluvy o dielo zo dňa 8.\njúla 2005 pre žalovaných vykonal a nepreukázal cenu týchto prác a materiálov. V konaní nebolo\npreukázané, že by došlo k písomnému schváleniu navýšenia ceny diela zo strany žalovaných ako\nobjednávateľov, prípadne k dodatočnému písomnému objednaniu prác žalovanými ako objednávateľmi,\npreto z tohto dôvodu žalobcovi neprislúcha nárok na náhradu prác navyše, a teda nie je oprávnený bez\nďalšieho požadovať ich náhradu od žalovaných ako objednávateľov, pretože absentuje nová dohoda o\ncene. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu nárok žalobcu bolo potrebné posúdiť ako bezdôvodné\nobohatenie, teda plnenie bez právneho dôvodu, na preukázanie ktorého bolo potrebné ustáliť, aká bola\nhodnota vykonaných tzv. naviac prác, o ktorú sa mali žalovaní bezdôvodne obohatiť, ktorú okolnosť\ntreba považovať za otázku odbornú. Vystavené faktúry so súpisom prác odvolací súd považoval za\nnedostatočný dôkaz o dôvodnosti uplatneného nároku, rovnako za nedostatočný považoval aj znalecký\nposudok Ing. Ľubomíra Vnuka, pretože v ňom vychádzal len z porovnania fakturácie žalobcu so\nskutočnosťou a nie z položkovitého rozpočtu. Odvolací súd uviedol, že dôkazné bremeno na preukázanie\nexistencie pohľadávky, resp. záväzku žalovaných, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha v tomto\nkonaní, zaťažovalo v konaní žalobcu, ktorý bol povinný nielen tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých\nsvoj nárok odvodzuje a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale zároveň bol povinný\noznačiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Žalobca v tomto smere\nnenavrhol vykonanie dokazovania na preukázanie rozhodujúcich skutočností, a to jednak jednoznačné\npreukázanie toho, čo bolo z jeho strany nad rámec písomnej zmluvy o dielo vykonané, súčasne\npreukázanie toho, aká bola cena týchto prác a materiálov, čo tvorilo primárny a elementárny predpoklad\núspešnosti žaloby.\n15. V kontexte vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že práce, ktoré boli\nrealizované nad rámec písomnej zmluvy o dielo zo strany žalobcu, tzv. práce naviac, bolo potrebné\nposúdiť ako nárok titulom bezdôvodného obohatenia, keďže uzavretie ďalšej zmluvy o dielo okrem\npísomne uzavretej zmluvy preukázané nebolo. V dôsledku uvedeného bolo povinnosťou žalobcu\npreukázať v konaní, čo bolo z jeho strany nad rámec písomnej zmluvy o dielo vykonané a aká bola\ncena týchto prác a materiálov, t. j. hodnotu vykonaných tzv. naviac prác, o ktorú sa žalovaní bezdôvodne\nobohatili. Keďže žalobca uvedené v konaní nepreukázal, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v\nnapadnutej časti I. výroku podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol.\n16. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení\ns § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní v 1. a 2. rade mali v konaní plný úspech, preto odvolací\nsúd v rámci zmeňujúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti III. výroku o trovách prvoinštančného\nkonania priznal žalovaným proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu\n100 %. V rámci odvolacieho konania mali žalovaní takisto plný úspech, a preto im odvolací súd priznal\nproti žalobcovi aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Rozsudok súdu prvej inštancie\nv časti výroku V. o nároku na náhradu trov konania o nariadenie predbežného opatrenia považoval\nodvolací súd za vecne správny, pretože žalovaní boli v konaní o nariadenie predbežného opatrenia\núspešní vzhľadom na zamietnutie tohto žalobcovho návrhu. Odvolací súd rozhodol aj o nároku štátu na\nnáhradu trov konania, ktoré boli hradené z prostriedkov štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním a\n\nštátu priznal nárok na náhradu trov voči žalobcovi v rozsahu 100 % na základe výsledku sporu podľa\n§ 255 ods. 1 CSP; keďže žalobca bol v konaní v celom rozsahu neúspešný, je povinný nahradiť štátu\ntrovy, ktoré boli hradené z rozpočtových prostriedkov.\n17. Žalovaní vo svojom odvolaní napadli rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti II. výroku, ktorým\nsúd prvej inštancie vo zvyšnom rozsahu žalobu zamietol. V uvedenom rozsahu tak bolo rozhodnuté v\nprospech žalovaných a žiadna ujma im preto v tejto súvislosti nevznikla. Keďže odvolanie môže podať\nlen strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), odvolací súd odvolanie žalovaných\nproti II. výroku napadnutého rozsudku podľa § 386 písm. b) CSP odmietol.\n18. Odvolací súd uznesením č. k. 15Cob/12/8/2018 z 26. januára 2023 postupom podľa § 224 CSP\nopravil zrejmú nesprávnosť uvedenú v záhlaví rozsudku č. k. 15Cob/128/2018-987 z 2. februára\n2021 spočívajúcu v nesprávnom označení súdu prvej inštancie, ktoré namiesto pôvodne uvedeného\nOkresného súdu Komárno, správne znie Okresný súd Nové Zámky.\n19. Proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote\ndovolanie žalobca (č. l. 998 - 1002 spisu), prípustnosť ktorého vyvodil z ustanovení § 420 písm. f) a §\n421 ods. 1 písm. b) CSP.\n20. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP žalobca odvolaciemu súdu vytkol\nzmätočnosť jeho rozhodnutia, keď na strane 10 rozsudku sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej\ninštancie, že medzi stranami sporu išlo o občianskoprávny vzťah, následne na strane 11 rozsudku\nvšak konštatoval, že právne bolo potrebné posúdiť uplatnený nárok žalobcu ako nárok na bezdôvodné\nobohatenie v zmysle § 451 ods. 1, ods. 2 OZ. Vzhľadom na uvedené nie je možné podľa žalobcu\nustáliť, či jeho nárok súd posudzoval podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ktorá\nokolnosť zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.\n21. Žalobca sa v ďalšej časti dovolania nestotožňuje s právnym názorom odvolacieho súdu spočívajúcim\nv tvrdení, že v konaní neuniesol dôkazné bremeno, majúc za to, že nebolo preukázané uzavretie zmlúv o\ndielo a že právne bolo potrebné posúdiť uplatnený nárok žalobcu ako nárok na bezdôvodné obohatenie,\npri ktorom žalobca nepreukázal, čo presne nad rámec písomnej zmluvy o dielo zo dňa 8. júla 2005 pre\nžalovaných vykonal, rovnako nepreukázal cenu takto nad rámec zmluvy vykonaných prác a materiálov.\nS uvedeným právnym posúdením veci žalobca nesúhlasí; tvrdí, že v konaní argumentoval tým, že\ndošlo k uzavretiu nových zmlúv o dielo. Tvrdí ďalej, že ak mal súd za to, že ním uplatnený nárok je\npotrebné posudzovať ako bezdôvodné obohatenie, potom výšku bezdôvodného obohatenia možno zistiť\nkombináciou znaleckého posudku Ing. Ľubomíra Vnuka a žalobcom predložených listinných dôkazov,\nktorými sú najmä faktúra č. 2007/10 a jej súčasti rozpočtu, v ktorom sú položkovite vyšpecifikované druhy\nprác a materiálov, ich množstvá a jednotlivé ceny, ako aj celková cena dodávok a celková cena prác,\nktoré boli nad rámec zmluvy. Znalec Ing. Ľubomír Vnuk tento rozpočet preskúmal, v ňom vykázané práce\nporovnal so skutočne realizovanými prácami na stavbe a materiálom a výsledok uviedol na stranách č.\n4, 15 a 16 posudku, kde aj zdôvodnil cenu ním uznaných prác a materiálu. Dôvodiac uvedeným, žalobca\nsa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že v konaní neboli produkované dôkazy, na základe ktorých\nby mohol ustáliť rozsah a výšku oprávneného nároku, či už z titulu bezdôvodného obohatenia alebo\niného, napr. záväzkového vzťahu medzi stranami sporu. Žalobca má za to, že bolo vecou súdu určiť\ntaký znalecký posudok, ktorý by bol pre konanie a rozhodnutie použiteľný.\n22. Vo vzťahu k prácam naviac žalobca uviedol, že práce a materiál vyúčtované faktúrami č. 2007/11,\n2006/21 a č. 2007/31 nemožno považovať za práce naviac v súvislosti so zmluvou o dielo zo dňa 8. júla\n2005, pretože predmetom vyhotovenia podľa uvedenej písomnej zmluvy bola hrubá stavba, ktorú tvoria\nzáklady, múry, priečky, betónové stropy, strešná konštrukcia a krytina. Odvolací súd nesprávne posúdil\npodľa žalobcu spôsob realizácie stavby rodinného domu, keď neoddelil spôsob uskutočňovania stavby\nprostredníctvom zhotoviteľa na základe zmluvy o dielo, od spôsobu uskutočňovania stavby svojpomocne\nžalovanými, ktoré začalo od januára 2006 a trvalo nepretržite ďalej. Od okamihu uskutočňovania stavby\nsvojpomocne boli žalovaní spolu so stavebným dozorom zodpovední za uskutočňovanie stavby (za\npostup prác, za osoby na stavbe a ich počet, za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, za výber\nľudí pracujúcich na stavbe atď.) Jediné naviac práce k zmluve o dielo boli tie, ktoré si vyžadovali\nvypracovanie dodatku a sú uvedené vo faktúre č. 2007/10. Išlo o práce na základoch domu, ktoré\nboli zapísané do stavebného denníka, ich priebeh bol na základe požiadavky technického dozoru\n\nzakreslený červenou farbou do projektu spodnej stavby, pričom nutnosť ich vykonania vyplynula z chyby\nv projektovej dokumentácii. Žalobca ďalej tvrdí, že ústne dohody o vykonaní diela potvrdzuje aj list z 2.\napríla 2007, podpísaný žalovanými a ich právnym zástupcom, ktorý je adresovaný žalobcovi a v ktorom\nsa uvádza, že „V mesiaci január 2006 boli medzi spoločnosťou STAMAF, s.r.o. a objednávateľmi stavby\ndohodnuté ďalšie práce na stavbe rodinného domu, ktoré spočívali v zhotovení vnútorných omietok,\npodláh, zateplenia a vonkajšieho náteru domu a mali byť dokončené najneskoršie do júla 2006.”\n23. Za otázku zásadného právneho významu, ktorá v rozhodovacej praxi ešte nebola vyriešená, žalobca\npovažuje otázku, či sa má žalobcom uplatnený nárok posudzovať ako bezdôvodné obohatenie, ako\nuviedol odvolací súd alebo ako záväzkový vzťah vzniknutý na základe ústnych dohôd medzi stranami\nsporu, ako uviedol súd prvej inštancie. Žalobca je toho názoru, že odvolací súd vec nesprávne právne\nposúdil a za správny a spravodlivý považuje rozsudok prvoinštančného súdu. Tvrdí, že vykonal práce\na dodal materiál, ktorý musel kúpiť a bolo by nespravodlivé, aby za dielo vykonané pre žalovaných po\nvzájomnej dohode a v dobrej viere, nedostal odmenu. Ak by sa so žalovanými nedohodol, že pre nich\ndielo vykoná, nemal dôvod investovať do majetku žalovaných, ktorý zhodnotil.\n24. Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení žalobca dovolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok\nKrajského súdu v Nitre č. k. 15Cob/128/2018-987 zo dňa 2. februára 2021 zrušil a vrátil vec odvolaciemu\nsúdu, alebo aby označený rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a\nnerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 15.004,94 eura, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy\n903,82 eura od 20. júna 2007 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 3,3 % ročne zo sumy 9.124,83\neura od 27. septembra 2007 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,22 % ročne zo sumy\n496,96 eur od 27. septembra 2007 do zaplatenia. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho\ni dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n25. K dovolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní písomným podaním na č. l. 1103 - 1104 spisu,\nv ktorom sa s názorom žalobcu nestotožňujú. Tvrdia, že nárok žalobcu je založený na neexistujúcej\nzmluve, preto nemôže byť daný a ich vzťah so žalobcom je nutné posúdiť ako bezdôvodné obohatenie, z\nktorého si ale žalobca svoj nárok neuplatnil, ani nepreukázal jeho výšku. Na základe uvedeného žalovaní\nnavrhli dovolanie žalobcu ako nedôvodné odmietnuť, resp. zamietnuť. Súčasne si uplatnili nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n26. Písomné vyjadrenie žalovaných zaslal súd prvej inštancie postupom podľa § 436 ods. 4 CSP\nžalobcovi, ktorého ďalšie vyjadrenia v konaní nenasledovali.\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nvčas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená\nadvokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§\n443 veta pred bodkočiarkou CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolaniu žalobcu je potrebné\nvyhovieť.\n28. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nUvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí výlučne do právomoci dovolacieho súdu (viď. sp. zn. III. ÚS 474/2017). V tejto súvislosti\nosobitne platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania\ndefinovaných v jednotlivých ustanoveniach CSP (obdobne aj sp. zn. I. ÚS 438/2017). Pri vyslovení\nzáveru o (ne)prípustnosti dovolania dovolací súd preto nie je viazaný tým, čo uviedol dovolateľ, prípadne\ndruhá strana.\n29. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,\nalebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm.\na/ až f/ predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). Dovolanie prípustné podľa § 420\nmožno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP).\n\n30. Naproti tomu pre dovolanie prípustné podľa § 421 CSP platí, že ho možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n31. Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný [§ 439 CSP, okrem prípadov uvedených v písm. a) až c)\ncitovaného ustanovenia]. Rovnako je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Dovolacím\ndôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým\nspôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).\nV dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom, dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom (uznesenie\nNS SR sp. zn. 3Cdo/59/2017 z 8. júna 2017). V tu posudzovanej veci žalobca v dovolaní argumentuje\nprípustnosťou dovolania podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n32. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Pre naplnenie predmetného ustanovenia je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných\nznakov, ktorými sú 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil\nstrane sporu realizovať jej patriace procesné práva, súčasne 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú\nmieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod nesprávnym procesným postupom súdu\ntreba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa strane znemožnila realizácia tých procesných práv, ktoré\nmajú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní.\n33. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP možno teda\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a\nktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených\nso súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo\nna riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti\nstrán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom\ndenegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Podľa § 420 písm. f) CSP je kľúčovým pre posúdenie\nprípustnosti dovolania v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\nvšak iný pojem ako procesný postup, a to „právo na spravodlivý proces“ so všetkými jeho obsahovými\natribútmi a garanciami v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu.\nVšeobecné súdy teda pri výklade a aplikácii aj procesných právnych noriem musia uprednostniť vždy\nten z rôznych do úvahy prichádzajúcich výkladov, ktorý je priaznivejší, ústretovejší a zabezpečujúci\nplnohodnotnejšiu realizáciu práv pre stranu sporu. Jednotlivec sa totiž obracia na súd s požiadavkou\no poskytnutie súdnej ochrany jeho ohrozenému alebo porušenému právu s dôverou, že táto ochrana\nbude poskytnutá spravodlivo a v súlade s právnym poriadkom vrátane európskej úrovne štandardov\nochrany ľudských práv (II. ÚS 419/2021). Pod pojmom „nesprávny procesný postup“, ktorý odôvodňuje\nprípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP v zmysle vyššie uvedenej aktuálnej judikatúry\nústavného súdu možno rozumieť faktickú činnosť alebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to,\nako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu plnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení,\nmariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia,\njeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky\natribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž oddeľovať procesný postup súdu a\nrozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý faktický procesný postup súdu a naň\nnadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a jeho subsumovania pod relevantnú\nprávnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí\nbyť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021, body 37\naž 41).\n34. Dôvodiac prípustnosťou dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, žalobca (v ďalšom texte tiež „dovolateľ“)\nnamietol zmätočnosť a v jej dôsledku nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu; tvrdí, že odvolací\n\nsúd sa na strane 10 rozsudku nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že medzi\nstranami sporu išlo o občianskoprávny vzťah a vyslovil, že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami je\npotrebné posudzovať ako obchodnoprávny vzťah, vzápätí na strane 11 rozsudku však konštatoval, že\nprávne bolo potrebné posúdiť uplatnený nárok žalobcu ako nárok na bezdôvodné obohatenie v zmysle\n§ 451 ods. 1, 2 OZ. Dôvodiac uvedeným má žalobca za to, že nie je možné ustáliť, či jeho nárok súd\nposudzoval podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Žalobca odvolaciemu súdu\nvytkol aj jeho záver o tom, že v konaní neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal uzavretie\nústnych zmlúv o dielo, a preto právne bolo potrebné posúdiť jeho nárok ako nárok na bezdôvodné\nobohatenie, vo vzťahu ku ktorému však nepreukázal, čo nad rámec písomnej zmluvy o dielo z 8. júla\n2005 pre žalovaných vykonal, rovnako nepreukázal cenu takto nad rámec zmluvy vykonaných prác a\nmateriálov.\n35. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je žaloba o zaplatenie 20.540,13 eura s\npríslušenstvom za tzv. naviac práce vykonané na stavbe rodinného domu žalovaných v obci Q.,\nnadväzujúcich na hrubú stavbu zhotovenú žalobcom na základe písomnej zmluvy o dielo zo dňa 8.\njúla 2005 uzatvorenej podľa § 536 a nasl. ObchZ. Súd prvej inštancie (v poradí druhým) rozsudkom\nč. k. 16C/34/2008-721 z 27. augusta 2015, žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 15.203,52\neura s príslušenstvom uvedeným v I. výroku prvoinštančného rozsudku; vo zvyšku žalobu zamietol. Na\nodvolanie žalobcu i žalovaných označený rozsudok zrušil odvolací súd (v poradí druhým) uznesením\nč. k. 15Cob/1/2016-778 z 29. septembra 2016 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\nOdvolací súd nesúhlasil so záverom prvoinštančného súdu, že dodatky k zmluve o dielo boli uzavreté\nkonkludentným spôsobom. Vyslovil, že ak z vykonaného dokazovania nevyplýva, že sa sporové strany\ndohodli na uzavretí ďalšej zmluvy o dielo, právne úvahy týkajúce sa vád diela a odstúpení od zmluvy sú\npre posúdenie dôvodnosti žalovanej pohľadávky právne bezvýznamné, preto bude potrebné zisťovať,\nčo presne žalobca nad rámec písomnej zmluvy o dielo z 8. júla 2005 pre žalovaných vykonal, aká je\nvýsledná cena týchto prác a materiálov (odborné otázky) a v akom rozsahu bola žalovanými uhradená\n(právna otázka). V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. 16C/34/2008-874\nz 12. apríla 2018, ktorým uložil žalobcovi povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným v\n1. a 2. rade 15.004,94 eura s príslušenstvom uvedeným v I. výroku rozsudku; vo zvyšku žalobu\nzamietol. Súd prvej inštancie posúdil vzťah medzi sporovými stranami ako občianskoprávny a na základe\nvykonaného dokazovania (výpovedí sporových strán, svedkov a najmä záverov znaleckého posudku\nIng. Ľubomíra Vnuka) mal za preukázané, že medzi stranami došlo k ďalším ústnym zmluvám o dielo,\nktorými sa dohodli na vykonaní ďalších prác na rodinnom dome žalovaných, naopak, za nedôvodnú\nvyhodnotil obranu žalovaných, že práce, a to zhotovenie vnútorných omietok, podláh, zateplenie a\nvonkajší náter domu, neboli stranami dohodnuté a že tieto práce boli vykonané bez právneho dôvodu.\nPrvoinštančný súd konštatoval, že tieto ďalšie zmluvy neboli dodatkami k pôvodnej zmluve o dielo, ale\nboli samostatnými zmluvami uzavretými medzi stranami, ktoré nemali písomnú formu. Na odvolanie\nžalovaných, odvolací súd rozsudkom č. k. 15Cob/128/2018-987 z 2. februára 2021 prvoinštančný\nrozsudok v jeho I. výroku zmenil tak, že žalobu zamietol. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa neriadil\nprávnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v jeho predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, v\nktorom konštatoval, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že sa sporové strany ústne dohodli\nna uzavretí ďalšej zmluvy o dielo. Napriek tomu, že v tomto smere nebolo po zrušení a vrátení veci\nprodukované žiadne dokazovanie, na základe ktorého by došlo k zmene skutkového stavu a žalobcom\nneboli produkované žiadne dôkazy, súd prvej inštancie opakovane dospel k záveru o uzatvorení ústnych\nzmlúv o dielo. Odvolací súd sa nestotožnil ani s právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že\nmedzi stranami sporu ide o občianskoprávny vzťah; podľa názoru odvolacieho súdu zo zmluvy o dielo\njednoznačne vyplýva dohoda strán o aplikácii Obchodného zákonníka, preto bolo potrebné zmluvný\nvzťah posudzovať ako obchodnoprávny vzťah a v nadväznosti na to aj vznik nároku žalobcu na\nvyplatenie tzv. prác naviac.\n36. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie\nokrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.\n37. Podľa § 384 ods. 1 až 4 CSP, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje\nsám. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak\nich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie za\n\npodmienok uvedených v § 366. Aj bez návrhu môže odvolací súd vykonať dôkazy na zistenie, či sú\nsplnené procesné podmienky.\n38. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v odvolacom konaní by sa dokazovanie v zásade\nnemalo vykonávať, nakoľko odvolací súd vychádza zo skutkového podkladu, ktorý bol základom\nrozhodnutia súdu prvej inštancie. Viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd\nprvej inštancie, sa vzťahuje na skutkové zistenia, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej\ninštancie a odvolací súd ich môže zmeniť alebo doplniť, prípadne inak modifikovať iba po vykonaní, t.\nj. po opakovaní alebo doplnení dokazovania.\n39. Postup odvolacieho súdu v prejednávanom spore postupu vyplývajúcemu z citovaného zákonného\nustanovenia nezodpovedá. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení (č. k.\n15Cob/1/2016-778 z 29. septembra 2016), na ktoré sa odvoláva v napadnutom rozsudku konštatoval,\nže záver súdu prvej inštancie o uzavretí zmlúv konkludentným spôsobom nemá oporu vo vykonanom\ndokazovaní. Je zrejmé, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil žalobcom\ntvrdené úkony ako samostatné zmluvy uzatvorené medzi stranami sporu ústne, bez písomnej formy\ns tým, že tieto nie sú dodatkami k pôvodnej zmluve o dielo z 8. júla 2005. Odvolací súd svoj názor\nvyslovil bez toho, aby v konaní o odvolaní žalobcu i žalovaných v 1. a 2. rade dokazovanie zopakoval,\nresp. dokazovanie doplnil. Pokiaľ odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných\ndôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, bolo jeho oprávnením vyplývajúcim z ust. § 384\nCSP (a za účelom dodržania zákonného procesného postupu i povinnosťou), dokazovanie zopakovať,\nprípadne doplniť, aby mohol vysloviť, že z dokazovania vykonaného priamo prvoinštančným súdom,\nskutočnosť o uzatvorení ústnych zmlúv o dielo na vykonanie prác spočívajúcich v zhotovení vnútorných\nomietok, podláh, zateplenia a vonkajšieho náteru domu, medzi stranami sporu nevyplýva. Iba takýmto\nspôsobom si môže odvolací súd vytvoriť rovnocenný podklad pre odlišné vyhodnotenie vykonaného\ndôkazu (resp. vykonaných dôkazov).\n40. Odvolací súd sa so závermi, ku ktorým dospel prvoinštančný súd ohľadne ústnych zmlúv o dielo,\nnestotožnil ani vo svojom poslednom, dovolaním napadnutom rozhodnutí. Hoci odvolací súd vytkol\nprvoinštančnému súdu, že sa v ďalšom konaní neriadil právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným\nv jeho skoršom zrušujúcom uznesení, samotné rozhodnutie odvolacieho súdu, resp. postup, ktorý\njeho vydaniu predchádzal, trpia procesnou vadou majúcou za následok porušenie ústavne zaručeného\npráva sporovej strany na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, do obsahu\nktorého patrí aj to, že odvolací súd sa môže odchýliť od skutkového stavu zisteného prvoinštančným\nsúdom len po doplnení alebo opakovaní dokazovania, ktorého výsledky umožnia opravnému súdu\nvlastné, prípadne aj odlišné hodnotenie dôkazov, a teda v posudzovanom prípade vysloviť, že záver\nsúdu prvej inštancie o uzavretí zmlúv, resp. dohôd o dielo konkludentným spôsobom nemá oporu vo\nvykonanom dokazovaní. Odvolací súd sa totiž nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu o ústne\nuzavretej zmluve [či zmluvách (resp. dohodách)] a nárok žalobcu posudzoval ako nárok z bezdôvodného\nobohatenia, ohľadom ktorého však prvoinštančný súd dokazovanie nevykonal. Hoci odvolací súd\nsporové strany vyzval, aby sa k možnému použitiu ust. § 451 ods. 1, 2 OZ v rámci odvolacieho konania\nvyjadrili, týmto postupom nemožno suplovať postup o zopakovaní či doplnení dokazovania v situácii,\nkedy prvoinštančným súdom zistený skutkový stav na základe vykonaných dôkazov odvolací súd sám\ninak posúdil. Je síce pravdou, že použitie inej právnej normy (alebo iných právnych noriem) môže\nmať odvolací súd za rozhodujúce aj v prípade skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, v\nposudzovanom spore je však zrejmé, že odvolací súd so skutkovým stavom zisteným súdom prvej\ninštancie nesúhlasil, nakoľko sa nestotožnil s jeho závermi vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania,\nkeď vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že uzavretie ďalšej (ústnej) zmluvy o dielo nemá oporu\nvo vykonanom dokazovaní.\n41. Odvolací súd v odôvodnení namietaného rozsudku zároveň konštatoval dôkaznú núdzu žalobcu,\navšak podľa názoru dovolacieho súdu sa dostatočne s výsledkami dokazovania (aj v dôsledku už vyššie\nkonštatovanej absencie zopakovania či doplnenia dokazovania vykonaného prvoinštančným súdom),\nnevysporiadal. Hoci žalobca v konaní argumentuje listom z 2. apríla 2007 (č. l. 147 - 149), potvrdzujúcim\npodľa jeho názoru ústne dohody o vykonaní diela a ktorým dôvodil vo svojom rozsudku aj súd prvej\ninštancie, vyhodnotenie tohto listinného dôkazu v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu vo vzťahu k\nmožným ústnym zmluvám o dielo, absentuje. Naproti tomu, vo vzťahu k nároku žalobcu z bezdôvodného\nobohatenia, odvolací súd argumentuje tvrdením, že znalec Ing. Ľubomír Vlk vo svojom znaleckom\n\nposudku vychádzal len z porovnania fakturácie žalobcu so skutočnosťou a nie z položkovitého rozpočtu,\nz dôvodu ktorého nemožno predmetný znalecký posudok považovať za dostatočný dôkazný prostriedok.\nSamotný znalec síce v znaleckom posudku uviedol (č. l. 360 spisu), že vypracovanie podrobného\npoložkovitého rozpočtu by bolo značne časovo a finančne náročné a nemuselo by priniesť súhlasné\nstanoviská jednotlivých strán, dovolací súd však upozorňuje, že uvedená okolnosť nemôže ísť na úkor\ndostatočne zisteného skutkového stavu veci, preto bolo na zvážení súdu, ktorý ustanovil znalca za\núčelom vypracovania znaleckého posudku, aby prípadné doplnenie znaleckého posudku ústnou či\npísomnou formou zvážil, resp. aby sa s touto okolnosťou v odôvodnení rozsudku vysporiadal.\n42. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti, spočívajúce v nedodržaní procesného postupu\nodvolacieho súdu korešpondujúceho s ust. § 383, § 384 CSP, ako aj v nedostatočnom odôvodnení\nrozhodnutia odvolacieho súdu, je nutné konštatovať taký nesprávny procesný postup odvolacieho\nsúdu, ktorý žalobcovi znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces, ktorá okolnosť zakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm.\nf) CSP.\n43. Dovolateľ v dovolaní ďalej dôvodí prípustnosťou dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, podľa\nktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Dovolací súd sa aj napriek\nvyššie uvedenej konštatácii o porušení práva na spravodlivý proces venoval aj tomuto dovolaciemu\ndôvodu, pretože vec bude opätovne prerokovaná a dovolacia námietka sa týka právneho posúdenia veci\nrozhodujúceho pre vyhodnotenie uzavretia či neuzavretia prípadných ústnych zmlúv o dielo aplikáciou\nustanovení Obchodného zákonníka, ktoré súdy vo veci doteraz opomínali, hoci ich aplikovať na danú\nvec od počiatku mali (podrobnejšie viď odôvodnenie nižšie).\n44. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 CSP nesprávne\nprávne posúdenie veci, predpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok odvolacím\nsúdom. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu\npríslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho\nvzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie\nskutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne\nnesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na\nzistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na\ndaný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n45. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b) CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku hmotnoprávnu alebo procesnoprávnu (teda len\notázku právnu nie skutkovú), na vyriešení ktorej spočívalo napadnuté rozhodnutie. Právna otázka musí\nbyť označená v dovolaní spôsobom jasným, určitým a zrozumiteľným. Ak v dovolaní absentuje uvedené\nvymedzenie, súd v zásade nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania. Ustanovenie §\n421 ods. 1 písm. b) CSP dopadá na situáciu, v ktorej určitá právna otázka ešte nebola dovolacím súdom\nriešená, teda nedošlo k vytvoreniu a ustáleniu jeho rozhodovacej praxe. Otázkou takéhoto právneho\nvýznamu je podľa dovolacieho súdu len taká otázka, ktorá je významná nielen pre tú-ktorú prejednávanú\nprávnu vec (spor), ale aj zo širších hľadísk, najmä z hľadiska celkovej rozhodovacej praxe všeobecných\nsúdov Slovenskej republiky a judikatórnej činnosti Najvyššieho súdu SR, ktorého úlohou je zjednocovať\nrozhodovanie všeobecných súdov (porovnaj napr. sp. zn. 3Cdo/66/2017). Vyplýva to zo zámeru, aby sa\nvyriešením tejto otázky prispelo k vytvoreniu ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n46. Dovolateľ v dovolaní za otázku zásadného právneho významu, ktorá v rozhodovacej praxi\nešte nebola vyriešená, označil otázku, či sa má ním uplatnený nárok posudzovať ako bezdôvodné\nobohatenie, ako uviedol odvolací súd alebo ako záväzkový vzťah vzniknutý na základe ústnych dohôd\nmedzi stranami sporu, ako uviedol súd prvej inštancie. Odvolací súd posúdil vzťah medzi stranami\nsporu ako obchodnoprávny s tým, že nárok žalobcu posudzoval ako nárok titulom bezdôvodného\nobohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, konštatujúc, že dôvodnosť nároku žalobca v konaní nepreukázal.\nNa margo námietky žalobcu o použití Občianskeho zákonníka dovolací súd uvádza, že jeho použitie\nvyplýva z ustanovenia § 1 ods. 2 ObchZ, podľa ktorého právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú\nustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa\n\npredpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa\nobchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Uvedené znamená,\nže pokiaľ Obchodný zákonník inštitút bezdôvodného obohatenia neupravuje, odvolací súd v súlade s\ncitovaným ustanovením použil Občiansky zákonník, ktorého právna úprava vytvára pre obchodné právo\nvšeobecný a subsidiárny (podporný) základ; ide teda o vzťah osobitného predpisu (Obchodný zákonník)\na všeobecného predpisu (Občiansky zákonník).\n47. Venujúc sa obsahu dovolania žalobcu dovolací súd uvádza, že z jeho obsahu možno vyabstrahovať\nprávnu otázku týkajúcu sa právneho posúdenia platnosti uzavretia zmluvy o dielo v ústnej forme (ktorú\nformu zmluvy o dielo zákon nevylučuje); v danom prípade ide o zásadnú otázku, na ktorej založili svoje\nrozhodnutia konajúce súdy, keď súd prvej inštancie konštatoval uzavretie ústnych zmlúv o dielo, kým\nodvolací súd tieto vylúčil, a teda i keď dovolateľ svoju otázku v uvedenom znení neformuloval, nemožno\nv danom prípade „hovoriť“ o jej dotváraní na úkor žalovaných.\n48. Vzhľadom na uvedené dovolací súd konštatuje, že dovolanie žalobcu je podľa § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP, procesne prípustné. Následne preto skúmal, či je podané dovolanie aj dôvodné, a teda či žalobcom\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.\n49. Podľa § 266 ods. 1 ObchZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel\nbol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.\n50. Podľa § 266 ods. 2 ObchZ, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa\nprejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav\nvôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla\nv tomto styku prikladá.\n51. Podľa § 266 ods. 3 ObchZ, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky\nokolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi\nsebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.\n52. Podľa § 266 ods. 4 ObchZ, prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri\npochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.\n53. Východiskom výkladu v zmysle citovaného ustanovenia § 266 ods. 3 ObchZ, ak to pripúšťa povaha\nveci, nesmie byť len prejav vôle, resp. vôľa konajúceho v momente, keď prejav vôle urobil. Výklad sa\nmusí opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu, vrátane samého jednania o uzavretí zmluvy.\nPritom treba brať zreteľ aj na prax medzi stranami, ktorú si strany vo vzájomnom obchodnom styku\nzaviedli, aj to, ako sa správali po uzavretí zmluvy. Ako vyplýva z rozhodnutia sp. zn. 3Obdo/16/2002\nuverejneného v ZSP č. 56/2006 „Pri výklade vôle podľa § 266 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka\nnemôže byť východiskom len sám prejav vôle, resp. vôľa konajúceho v momente, kedy prejav vôle urobil.\nVýklad sa musí opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu s prihliadnutím na samotné jednanie\no uzavretí zmluvy, prax, ktorú si strany vo vzájomnom obchodnom styku zaviedli a ich správanie po\nuzavretí zmluvy“. Dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/164/2012, v\nktorom k otázke právneho posúdenia uviedol, že ,,...z ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nvyplýva, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.\nVšeobecná právna úprava právnych úkonov, uvedená v Občianskom zákonníku v ustanoveniach § 34\naž § 51 je pre obchodné záväzkové vzťahy doplnená v Obchodnom zákonníka niektorými ustanoveniami\no právnych úkonoch. Ako to vyplýva zo samotného nadpisu druhého dielu prvej hlavy tretej časti\nObchodného zákonníka, tento obsahuje iba niektoré ustanovenia o právnych úkonoch, ktoré dopĺňajú\ntúto všeobecnú úpravu s platnosťou pre obchodné záväzkové vzťahy. Ide o ustanovenia § 266 až\n268, ktoré sú v zmysle § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanoveniami kogentnými, od ktorých sa\nnemožno odchýliť a ktoré riešia otázku výkladu prejavu vôle konajúcich osôb, pričom sa za rozhodujúci\npokladá ich úmysel. Výklad právnych úkonov podľa týchto ustanovení Obchodného zákonníka je však\npotrebný len v prípade, keď prejav vôle konajúcej osoby nie je celkom zrozumiteľný alebo určitý.\nPodmienkou platnosti každého právneho úkonu, teda aj právnych úkonov, ku ktorým dochádza v\nrámci obchodných záväzkových vzťahov je, že musí ísť o prejav vôle urobený slobodne a vážne,\nurčite a zrozumiteľne. Ak dôjde k situácii, že súd musí vykladať prejav vôle účastníkov obchodného\nzáväzkového vzťahu, musí postupovať podľa výkladových pravidiel upravených v ustanoveniach § 266\n\nods. 1 až 4 Obchodného zákonníka“. K otázke preferencie výkladu vedúceho skôr k platnosti než k\nneplatnosti zmluvy/ustanovenia zmluvy, sa vyjadril Ústavný súd SR napríklad v náleze sp. zn. I. ÚS\n242/07, v ktorom vyslovil, že „...základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá\nneplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady.\nJe tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s\nním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou,\na nie zásadou. “Rovnako v náleze publikovanom v časopise ZSP 6/2016 (I. ÚS 640/2014) ústavný\nsúd poukázal na to, že „Vôľa účastníkov zmluvy zohráva pri jej vytváraní a jej interpretácii zásadnú\núlohu; právny formalizmus všeobecných súdov a nimi vnášané prehnané nároky na formuláciu zmluvy\nnemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody osoby\nv zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. Nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu taká\nprax, kedy všeobecné súdy uprednostňujú výklad vedúci k neplatnosti zmluvy. “Všeobecne teda platí\nprincíp uprednostnenia platnosti zmluvy pred jej neplatnosťou, pokiaľ však v konaní súd zistí takú mieru\nneurčitosti zmluvných dojednaní, ktorá neumožňuje jednoznačne zistiť obsah vôle zmluvných strán,\na to pri precíznej aplikácii relevantných výkladových pravidiel, môže dospieť aj k záveru o absolútnej\nneplatnosti právneho úkonu.\n54. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva (a ani z rozhodnutia súdu prvoinštančného),\nže by prejav vôle sporových strán ako účastníkov zmluvy skúmal aj v zmysle § 266 ObchZ a že by pri\njeho výklade prihliadal na všetky súvisiace okolnosti, vrátane medzi stranami sporu prípadne zavedenej\nobchodnej praxe. Pri svojom rozhodovaní opomenul, že pri výklade obchodných záväzkových vzťahov\na dojednaní je potrebné uskutočniť výklad podľa Obchodného zákonníka, ktorý ako lex specialis v\nustanovení § 266 upravuje pre výklad právnych úkonov výkladové pravidlá, ktorými dopĺňa základné\npravidlá upravené Občianskym zákonníkom ako lex generalis. Z dovolaním napadnutého rozhodnutia\nodvolacieho súdu vyplýva, že sa použitím označeného ustanovenia nezaoberal a ani nevysvetlil, prečo\nna prejednávanú vec výklad v zmysle § 266 ObchZ neaplikoval.\n55. Dovolací súd pre úplnosť uvádza, že hoci sa pri posudzovaní výkladu jednotlivých ustanovení\nzmluvy (vrátane dohody o cene diela) môže javiť, že sa jedná o skutkovú otázku, v skutočnosti v tomto\nprípade ide o otázku aplikácie výkladového pravidla buď podľa Občianskeho zákonníka, ale najmä\npodľa Obchodného zákonníka, a to v súvislosti s posúdením otázky platnosti/neplatnosti sporného\nprávneho úkonu, a teda sa jedná o právnu otázku. Platnosť právneho úkonu možno posudzovať s\nohľadom na okolnosti, existujúce v čase jeho uskutočnenia. Preto právny úkon, ktorý v čase jeho\nuskutočnenia zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám a bol preto platný, sa v dôsledku skutočností,\nktoré nastali po jeho vzniku, nemôže stať dodatočne neplatným a naopak (rovnako aj rozhodnutie sp.\nzn. 1MObdoV/16/2006). Pokiaľ ide o obsah právneho úkonu, ustanovenie § 35 ods. 2 OZ predpokladá,\nže o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti,\na pre tento prípad zákon formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu povinnosť tieto pochybnosti\nodstrániť výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu slovne (nie len\nkonkludentne podľa § 35 ods. 3 OZ) treba podrobiť skúmaniu i vôľu, resp. úmysel konajúcich osôb.\n56. Dovolací súd teda opätovne s poukazom na svoju doterajšiu rozhodovaciu prax konštatuje, že ak\nobsah záväzkového vzťahu, z ktorého žalobca uplatňuje svoj nárok, spadá pod režim Obchodného\nzákonníka, jeho výklad treba uskutočniť podľa § 266 ObchZ, ktorý obsahuje pre obchodnozáväzkové\nvzťahy výkladové pravidlá. Najskôr musí byť v zmysle § 266 ObchZ zistený úmysel toho, kto konal, a\npokiaľ ho nemožno zistiť, alebo sa zmluvné strany v sledovanom úmysle právneho úkonu rozchádzajú,\ntreba vychádzať z významu, aký by bežný podnikateľ prejavenej vôli prikladal, a ďalej z toho, aký\nvýznam sa prikladá v právnom úkone použitým výrazom podľa obchodných zvyklostí. Pri nemožnosti\nzistenia hľadiska subjektívneho (úmysel konajúcich osôb), prichádza do úvahy objektívne hľadisko.\nVždy sa však, ako z hľadiska subjektívneho, ako aj objektívneho, musí brať ohľad na všetky okolnosti\nsúvisiace s prejavom vôle, vrátane rokovania o uzavretí zmluvy, praxe, ktorú medzi sebou zmluvné strany\nzaviedli, ako aj následné správanie sa strán, pokiaľ to povaha veci pripúšťa. Pri výklade zmluvy by súdy\nnemali postupovať právne formalisticky, obzvlášť pri zmluvách, kde nie je vyžadovaná striktne písomná\nforma zmluvy spolu s dodržaním viacerých konkrétnych formálnych predpokladov potrebných pre jej\nplatnosť, teda pri zmluvách, kde postačuje pre ich uzavretie ako obchodnozáväzkového pomenovaného\nvzťahu dohoda o podstatných častiach zmluvy (pozn. nejde o podstatné náležitosti zmluvy). Podstatné\nčasti zmluvy nie sú podmienkou platnosti zmluvy, ale majú kvalifikovať, prípadne vylúčiť zmluvu ako\nurčitý zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom (§ 269 ods. 1 ObchZ). Uzavretá zmluva, aj keď\n\nneobsahuje podstatné časti toho-ktorého zmluvného typu, môže byť platne uzavretá, lebo môže ísť o\nzmluvu upravenú Občianskym zákonníkom, alebo môže ísť o zmluvu nepomenovanú (§ 269 ods. 2\nObchZ). Z uvedeného vyplýva, že dohoda o podstatných častiach zmluvy nie je nevyhnutná pre vznik\nzmluvy, ale vyžaduje sa ako kvalifikačné kritérium zmluvného typu. Tu dovolací súd zdôrazňuje, že\nnie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie\nje oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od prvoinštančného a odvolacieho\nsúdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - viď ustanovenie § 442 CSP\n(„Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd“). Dovolaním sa preto\nnemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie,\nani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd preto nemôže prehodnotiť dokazovanie\nvykonané v tomto súdnom konaní vo vzťahu k obsahu a rozsahu zmluvných dojednaní, k platnosti, či\nvôbec k uzavretiu zmluvy medzi sporovými stranami a ani posúdiť, či skutkové zistenia súdmi nižšej\ninštancie sú správne a úplné. Môže však posúdiť, či súdy aplikovali správny právny predpis, prípadne, či\nho správne interpretovali, prípadne, či pri rozhodovaní nedošlo k absencii podstatného a pre posúdenie\nveci významného právneho ustanovenia.\n57. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dovolací súd uzatvára, že odvolací súd pochybil, keď pri\nposudzovaní obsahu obchodnozáväzkového vzťahu strán sporu, dokonca pri konštatácii jeho platného\nneuzavretia nepostupoval v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu a nepostupoval\npodľa výkladových pravidiel uvedených v § 266 Obchodného zákonníka (najmä, ale nielen, neprihliadol\nna správanie sporových strán pred a po vykonaní prác žalobcom, neprihliadol na dovtedajšiu prípadnú\nprax, ktorú sporové strany medzi sebou zaviedli, resp. túto okolnosť ani neskúmal), čím sa dopustil v\npredmetnej veci nesprávneho právneho posúdenia. Dovolanie žalobcu je preto aj v tejto časti dovolania\ndôvodné a bude úlohou odvolacieho súdu v ďalšom konaní skúmať, či k platnému uzatvoreniu ústnej\nzmluvy o dielo došlo, pokiaľ áno, bude nutné skúmať aj to, akým spôsobom bola cena diela dohodnutá\nalebo určená.\n58. Zhrnúc všetky vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd konštatuje, že dovolanie bolo podľa § 421\nods. 1 písm. b) CSP, ako aj podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP podané dôvodne, preto dovolací súd\ndovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu v rozsahu zrušenia\nvrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). V prípade, ak sa odvolací súd so záverom prvoinštančného súdu o\nústne uzatvorenej zmluve (či zmluvách, resp. dohodách) o dielo nestotožní, bude odvolací súd povinný\nzopakovať dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom, v rámci neho použitím výkladových pravidiel\nposúdiť nárok žalobcu aj ako nárok vyplývajúci z tvrdenej zmluvy (dohody) o dielo uzatvorenej ústnou\nformou, zároveň posúdiť všetky doterajšie námietky obidvoch sporových strán. V prípade nepreukázania\nzmluvného nároku, bude povinnosťou konajúceho súdu opakovane posúdiť nárok žalobcu aj titulom\nprijatia plnenia bez právneho dôvodu, t. j. titulom bezdôvodného obohatenia.\n59. Podľa § 471c CSP (v znení účinnom od 1. júna 2023), konania začaté a právoplatne neskončené\ndo 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných\ndo 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a\nmiestne príslušného súdu na iný súd. Predmetná vec bola pôvodne právoplatne skončená ku dňu\n29. apríla 2021 rozhodnutím Krajského súdu v Nitre. Dovolací súd na základe žalobcom podaného\ndovolania rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Krajskému súdu v\nBratislave. Dovolací súd pri rozhodovaní o vrátení veci na ďalšie konanie menovanému krajskému súdu\nprihliadal na rozhodnutia Ústavného súdu SR, podľa ktorých „účelom princípu okamžitej aplikovateľnosti\nnových procesných noriem, teda použiteľnosti nových procesných ustanovení na konania začaté a\nprebiehajúce podľa doterajšej právnej úpravy, je zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní,\nktorý nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných\npredpisov alebo ich jednotlivých ustanovení“ (nález z 22. októbra 2014 sp. zn. PL. ÚS 107/2011,\nuznesenie z 12. apríla 2018 sp. zn. II. ÚS 185/2018, uznesenie z 22. septembra 2020 sp. zn. III. ÚS\n349/2020, nález z 8. februára 2023 sp. zn. II. ÚS 451/2022). Podstatou princípu okamžitej aplikability je\nzabezpečiť procesne efektívne prejednanie veci vyhnutím sa nachádzaniu vhodného procesného režimu\n(v spleti prechodných ustanovení), čo umožňuje súdom sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu\n(nález zo 4. júla 2017, sp. zn. III. ÚS 267/2017). Pokiaľ teda na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu\nvydanému súdom prvej inštancie v konaní o obchodnoprávnom spore podľa predpisov účinných do 31.\nmája 2023 bol funkčne príslušný Krajský súd v Nitre, zatiaľ čo s účinnosťou od 1. júna 2023 je na konanie\no odvolaní v zmysle § 34 ods. 2 písm. b) CSP funkčne príslušný Krajský súd v Bratislave, a zároveň\n\nak § 471c CSP - intertemporálne ustanovenie - explicitne neupravilo, že konanie o odvolaní začaté a\nprávoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončí na súde funkčne príslušnom podľa predpisov\núčinných do 31. mája 2023, potom so zreteľom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej\nprávnej úpravy, je od 1. júna 2023 na odvolacie konanie v obchodnoprávnom spore začaté a právoplatne\nneskončené do 31. mája 2023 funkčne príslušný krajský súd určený podľa úpravy CSP účinnej od 1.\njúna 2023, t. j. Krajský súd v Bratislave pre odvolacie konania pre obchodnoprávne spory v obvode KS\nv Trnave, KS v Nitre a KS v Bratislave.\n60. Podľa § 455 CSP, v ďalšom konaní je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu\nvysloveným v tomto uznesení. V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd aj o trovách pôvodného\nkonania (pred odvolacím súdom) a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n61. Žalobca podal dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu č. k. 15Cob/128/2018-987 z 2. februára\n2021 v celom rozsahu, a teda aj proti výroku, ktorým odvolací súd podľa § 386 písm. b) CSP odmietol\nodvolanie žalovaných v 1. a 2. rade proti II. výroku rozsudku prvoinštančného súdu č. k. 16C/34/2008-874\nz 12. apríla 2008, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol.\n62. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\n63. Podľa § 447 písm. b) CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.\n64. Z citovaného ustanovenia § 424 CSP vyplýva, že osobou oprávnenou podať dovolanie môže byť\nlen osoba, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a teda osoba, ktorá napadnutým rozhodnutím\nutrpela ujmu na svojich právach. V danom prípade sú týmito osobami žalovaní v 1. a 2. rade, v\nneprospech ktorých predmetný výrok vyznel; skutočnosť, že odvolací súd ich odvolanie v dotknutom\nvýroku odmietol, mala za následok, že odvolací súd ho vecne nepreskúmal. Z dôvodu, že dovolanie\nproti odmietajúcemu výroku odvolacieho súdu podal žalobca, ktorý predmetným rozhodnutím na svojich\nprávach dotknutý nebol, nie je na podanie dovolania oprávnený. Dovolací súd preto dovolanie žalobcu\nv dotknutej časti odmietol podľa § 447 písm. b) CSP ako dovolanie podané neoprávnenou osobou.\n65. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}