{"guid": "f386ade9-1f8f-4991-b992-c8501532478c:a32ad081-9330-45bd-bb15-8cfedce18096", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4206210189.2", "spisova_znacka": "1VCdo/3/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/3/2024 z 27. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2024, sp. zn. 1VCdo/3/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:4206210189.2", "identifikacne_cislo": "4206210189", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Bajánková", "sudca_id": 238, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-bajankova-238", "datum_vydania": "2024-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-226", "nazov": "§ 226 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-226", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-226"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/220", "nazov": "zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/220", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/220-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/220/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 220/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/220/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/220-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/220/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/220/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/220-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/161", "nazov": "zákon č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/161", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/161/#paragraf-6", "nazov": "§ 6 zákona č. 161/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/161/#paragraf-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2005/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/161/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 161/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/161/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/161/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 161/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/161/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/161/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 161/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/161/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2005/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/161/#paragraf-6", "nazov": "§ 6 zákona č. 161/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/161/#paragraf-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2005/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/161/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/161/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/282", "nazov": "zákon č. 282/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/282", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/282-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/282/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 zákona č. 282/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/282/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/282-1993/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/282/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 282/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/282/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/282-1993/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/282/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 zákona č. 282/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/282/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/282-1993/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-438.odsek-1", "nazov": "§ 438 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-438.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-438"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-263.odsek-1", "nazov": "§ 263 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-263.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-263"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-226", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/2004/220#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/220#paragraf-10", "/SK/ZZ/2005/161#paragraf-6", "/SK/ZZ/2005/161#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/161#paragraf-1", "/SK/ZZ/1993/282#paragraf-1", "/SK/ZZ/1993/282#paragraf-7", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-438", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-263"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a32ad081-9330-45bd-bb15-8cfedce18096", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4206210189.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:4206210189.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:4206210189.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1VCdo/3/2024\n4206210189\n27. 11. 2024\nJUDr. Jana Bajánková\nECLI:SK:NSSR:2024:4206210189.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veľkom senáte občianskoprávneho kolégia zloženom z\npredsedníčky zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej, sudcu spravodajcu Mgr. Dušana\nČima a sudcov JUDr. Terézie Mecelovej, JUDr. Jany Zemkovej, PhD., JUDr. Ivana Rumanu, JUDr. Aleny\nSvetlovskej a JUDr. Martina Vladika, v spore žalobkyne Rímskokatolíckej cirkvi - Trnavskej arcidiecézy,\nTrnava, Jána Hollého 10, IČO: 00 419 702, zastúpenej splnomocnenkyňou MAPLE & FISH s.r.o.,\nBratislava - mestská časť Staré Mesto, Žižkova 22B, IČO: 36 718 432, proti žalovanému Slovenskému\npozemkovému fondu, Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, o vydanie nehnuteľností, vedenom na\nOkresnom súde Komárno pod sp. zn. 9C/172/2006, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu\nv Nitre z 20. apríla 2016 sp. zn. 25Co/459/2015, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a .\nSúd pri posudzovaní charakteru vydávaného pozemku podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z.\no navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam nie je viazaný\nvýlučne evidenciou katastra nehnuteľností, ak z výsledkov dokazovania vyplynie, že v katastri evidovaný\ndruh pozemku nezodpovedá reálnemu stavu.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej\ninštancie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Komárno (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 9. marca 2015 č. k.\n9C/172/2006-955 I. zastavil konanie o vydanie nehnuteľností identifikovaných ako parcela č. 4769/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 6.275 m2 a parcela č. 4760/4 - ostatné plochy o výmere 257\nm2, oboch vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Komárno pre obec a katastrálne územie\nE. L. E. ako parcely registra „C“ na LV č. XXX; II. zamietol žalobu požadujúcu vydanie ďalších v nej\noznačených nehnuteľností a III. vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia vo veci samej. V rozsudku právne odôvodnenom ustanoveniami §§ 2 a 3, § 4 ods. 1 a §§\n5 a 6 zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským\nspoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej tiež len „zákon č. 161/2005\nZ. z.“) uzavrel, že nespornou bola vecná legitimácia na oboch stranách sporu (tzv. aktívna na strane\nžalobkyne pre jej status právneho subjektu i jej nástupníctvo vo vzťahu ku všetkým nehnuteľnostiam\nzapísaným ako vlastníctvo útvarov rímskokatolíckej cirkvi dnes sa nachádzajúcich v C., tzv. pasívna na\nstrane žalovaného potom preto, že je osobou definovanou za povinnú príslušným ustanovením zákona č.\n161/2005 Z. z.) aj kvalifikovaná výzva na vydanie nehnuteľností (z 5. septembra 2005); pričom žalovaný\nnepreukázal vlastné tvrdenia o zabratí sporných nehnuteľností podľa záborového zákona (č. 215/1919\nSb. z. a n.) a o vyplatení preberacej ceny. Spornou bola len možnosť vydania nehnuteľností evidovaných\n\nv katastri inak ako orná pôda a záhrady - keď podľa odôvodnenia rozsudku šlo o 11 parciel v katastrálnom\núzemí T., evidovaných ako zastavané plochy a nádvoria, ďalších 14 parciel v rovnakom katastrálnom\núzemí, evidovaných ako ostatné plochy a 3 parcely evidované ako vodné plochy (všetko parcely registra\n„C“, z ktorých ohľadne dvoch žalobkyňa žalobu čiastočne vzala späť), resp. aj 5 parciel registra „E“,\nevidovaných ako ostatné plochy. Pretože spôsobilým predmetom vydania podľa zákona č. 161/2005 Z.\nz. sú len nehnuteľnosti tvoriace poľnohospodársku pôdu (s jej legálnou definíciou podanou v zákone č.\n220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o\nintegrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, ďalej len „zákon č. 220/2004 Z. z.“) a nie poľnohospodársky pôdny fond (ktorý právny názor bol\nvyslovený aj v rozhodnutí odvolacieho súdu, čiastočne zrušujúcom prvý rozsudok súdu prvej inštancie\nv tejto veci) a žalobkyňa nepreukázala spochybnenie zápisu v katastri druhu tých pozemkov, ktoré\nnespadali do definície poľnohospodárskej pôdy, žaloba v tejto časti nebola dôvodnou.\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej tiež len „odvolací súd“) rozsudkom z 20. apríla 2016 sp. zn. 25Co/459/2015\nvyššie priblížený rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti na odvolanie žalobkyne\nzmenil uložením žalovanému povinností do 3 dní vydať a žalobkyni navrátiť vlastnícke právo ku všetkým\n31 nehnuteľnostiam tvoriacim v čase jeho rozhodovania predmet konania (k 26 parcelám registra\n„C“ a 5 parcelám registra „E“, vo výroku rozsudku odvolacieho súdu identifikovaným číslom parcely,\ndruhom a výmerou pozemku, údajmi o katastrálnom území, obci, katastrálnom úrade a čísle listu\nvlastníctva, ako aj o tom, že u parciel registra „C“ ide o parcely evidované na katastrálnej mape a u\nparciel registra „E“ naopak o parcely evidované na mape určeného operátu). Mal za to, že odvolanie\nžalobkyne je dôvodným a rozsudok súdu prvej inštancie treba ako vecne nesprávny zmeniť, nakoľko\nz výsledkov dokazovania (odvolacím súdom čiastočne zopakovaného a doplneného o aktuálne listy\nvlastníctva č. XXX, XXX a XXX) vyplývalo, že všetky žalobkyňou požadované a v minulosti jej právnej\npredchodkyni odňaté nehnuteľnosti tvorili celok - pôvodnú hospodársku usadlosť, do ktorej okrem\npoľnohospodárskej pôdy patrili aj hospodárske budovy a iné stavby (čo potvrdzuje i obsah prídelových\nlistín, podľa ktorých u prideľovaných parciel nešlo len o role, lúky a pasienky, ale aj o cestu, jarok,\nochrannú hrádzu, cintorín - pasienok a pod.) a žalobkyňa preukázala (správou Obecného úradu E.\nL. E. a prehľadom skutkového stavu na základe ohliadky v teréne, vypracovanom C.. O. X., súdom\nprvej inštancie ale nevzatými do úvahy), že v katastri evidovaný stav pri pozemkoch označených ako\nzastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy a vodné plochy nezodpovedá stavu reálnemu a že u\nžiadnej z požadovaných nehnuteľností neexistuje reálna prekážka vydania (pretože buď ide tiež o\npoľnohospodársku pôdu, o pôvodné stavby patriace ešte právnej predchodkyni žalobkyne alebo o\nplochy slúžiace zavlažovaniu a odvodňovaniu, či súvisiacemu hospodárskemu využitiu ako prístupové\ncesty či odstavné plochy), na čom nič nemení ani stav vlastníctva fyzickej osoby odchylnej od strán\nsporu (W.. B. N.) k pôvodným hospodárskym budovám ležiacim na troch z parciel (nakoľko predmetom\nvydania nie sú stavby, ale pozemky, ktorých vlastníkom dotyčný nikdy nebol). Úmyslom zákonodarcu\npri prijímaní zákona dopadajúceho na posudzovaný právny vzťah podľa odvolacieho súdu nebolo zúžiť\nrozsah vydania, ale umožniť uplatnenie reštitučných nárokov cirkví a náboženských spoločností v novej\nlehote, aby mohlo prísť k odstráneniu skoršej disproporcie medzi nárokmi týchto osôb (na jednej strane)\na fyzických osôb (na strane druhej).\n3. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu ešte v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. v znení\nneskorších zmien a doplnení (Občianskeho súdneho poriadku, ďalej tiež len „OSP“) podal žalovaný\n(ďalej tiež „dovolateľ“) dovolanie s návrhom na zrušenie rozsudku a vrátenie veci odvolaciemu súdu na\nďalšie konanie. Dovolaním proti zmeňujúcemu rozsudku, a preto prípustným zo zákona (§ 238 ods. 1\nOSP) namietal postihnutím konania inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci\n(§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP aj spočinutím rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení veci (písmeno\nc/ rovnakého ustanovenia). Inou vadou konania s následkom v podobe nesprávneho rozhodnutia\nvo veci bolo podľa neho len formálne doplnenie, resp. zopakovanie dokazovania odvolacím súdom,\nz ktorého navyše záver o spôsobilosti sporných pozemkov byť predmetom vydania vyvodiť nejde.\nVyjadrenie geodeta C.. X. totiž nepotvrdzuje reálne poľnohospodárske využitie sporných pozemkov, ale\nje naopak preukazom správnosti v katastri zapísaného druhu pozemkov a takto vyvrátiť hodnovernosť\na záväznosť údajov evidovaných v katastri [§ 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o\nzápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov]\nnemôže, keď aj listy vlastníctva, na ktorých sú zapísané sporné pozemky, preukazujú opak tvrdeného\nodvolacím súdom, teda že žiaden zo sporných pozemkov definíciu poľnohospodárskej pôdy nenapĺňa.\nOdvolací súd okrem toho pochybil tiež nevysvetlením rozporu svojho rozsudku so skorším zrušujúcim\n\nrozhodnutím v tejto veci, resp. neodôvodnil ústup od svojho skôr pomerne kategoricky formulovaného\nprávneho názoru o nemožnosti vydania iných pozemkov než poľnohospodárskej pôdy. Nesprávnosť\nprávneho posúdenia veci potom podľa dovolateľa tkvie najmä v nespôsobilosti sporných pozemkov\nbyť predmetom vydania podľa zákona č. 161/2005 Z. z. Tento zákon totiž taxatívnym spôsobom (vo\nforme úplného výpočtu) vymedzil nehnuteľnosti, ku ktorým sa vlastnícke právo navracia a ak tieto\nzadefinoval ako poľnohospodársku pôdu, tou nie sú pozemky evidované v katastri inak ako spôsobom\npredpokladaným v ustanovení § 2 písm. b/ zákona č. 220/2004 Z. z. Aj zákon č. 282/1993 Z. z. o\nzmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam (ďalej\ntiež len „zákon č. 282/1993 Z. z.“) ako osobitný predpis, na ktorý odkazuje i zákon č. 161/2005 Z. z.,\nsledoval zmiernenie následkov len niektorých majetkových krívd a s prihliadnutím na taký účel i cieľ\nreštitučného zákonodarstva je vylúčené, aby skutočnú vôľu zákonodarcu extenzívnym výkladom zákona\npopieral a účelovo nahrádzal súd. Nesprávnym je aj (v dôsledku nenáležitého gramatického výkladu)\nzáver odvolacieho súdu o nenavracaní vlastníctva k pozemkom len v prípade ich zastavania stavbami\nvymenovanými v § 6 písm. b/ zákona č. 161/2005 Z. z., keďže tam uvedené obmedzenie (v časti vety za\nbodkočiarkou) sa vzťahuje výlučne na pozemky priľahlé k pozemkom zastavaným akoukoľvek stavbou\n(ktorej charakter potom nerozhoduje). Závery odvolacieho súdu, že účelom využitia všetkých sporných\npozemkov je poľnohospodárska výroba alebo činnosti s ňou súvisiace, nemajú potom podľa dovolateľa\nvôbec oporu vo vykonanom dokazovaní, tak ako ani právny záver, podľa ktorého predmetom vydania má\nbyť všetok majetok odňatý cirkvi (ktorý z dôvodov uvedených vyššie priamo odporuje rozhodnej úprave).\n4. Žalobkyňa navrhla dovolanie zamietnuť. Mala za to, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vadami\nmu vytýkanými žalovaným netrpí. Ani z prvého rozsudku odvolacieho súdu v tejto veci nevyplýva\nabsolútne odmietnutie reštitučného nároku u pozemkov evidovaných v katastri ako zastavané plochy\na nádvoria, vodné plochy a ostatné plochy, ale predčasnosť prvého rozsudku súdu prvej inštancie v\ntejto časti so zreteľom k nezisteniu, či takéto pozemky nenapĺňajú definíciu niektorého z predmetov\nvydania podľa § 2 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona č. 161/2005 Z. z. Doplneným dokazovaním podľa názoru\nžalobkyne takáto ich podraditeľnosť pod pojem poľnohospodárska pôda (nech aj v širšom význame\ntakéhoto pojmu) preukázaná bola. Zásada viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226\nOSP platí len pre súd prvého stupňa (dnes inštancie - pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) a nie aj pre odvolací súd, ktorý si v tejto veci navyše\npriestor pre zmenu rozsudku súdu prvej inštancie zjednal tým, že v potrebnom rozsahu zopakoval, resp.\ndoplnil dokazovanie; argumentovala tiež žalobkyňa, ktorá na podporu názoru vysloveného v dovolaním\nnapadnutom rozsudku poukázala na viacero rozsudkov rovnakého odvolacieho súdu, vyslovujúcich\nprávny názor totožný s tým zaujatým v prejednávanej veci, odcitovala podľa nej významné pasáže\nz dovolaním napadnutého rozsudku a zdôraznila, že pri uzákonení tiež možnosti dosiahnutia zmeny\nzápisu druhu pozemku v katastri (z „iného“ pozemku na poľnohospodársky) aj postupu, ako toto\ndosiahnuť (odkaz na § 9 ods. 3 zákona č. 220/2004 Z. z.) nemožno pre účely reštitúcií striktne vychádzať\nvýlučne z legálnej definície poľnohospodárskej pôdy.\n5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., dnes už v\nznení celého radu neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „CSP“). V dovolacom konaní začatom ešte\npredtým, než sa tak stalo, avšak s možnosťou pristúpenia dovolacieho súdu k rozhodovaniu až po 1. júli\n2016, bolo potrebné postupovať na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa\nktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho\núčinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže ale dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, podmienky jeho\nprípustnosti bolo nutné posudzovať podľa právneho stavu existujúceho v čase podania dovolania (podľa\npríslušných ustanovení OSP), nakoľko to vyžadovala požiadavka rešpektovania základných princípov\nCSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený\nprincíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré\nzačalo, ale neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 CSP) a o\nnevyhnutnosti ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods.\n1 CSP).\n6. Najvyšší súd takto aj postupoval a po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 240 ods. 1 OSP)\nproti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu na to principiálne oprávnenou osobou (žalovaným\nako účastníkom konania - dnes a ďalej len stranou sporu, ktorá v dôsledku rozhodnutia odvolacieho\nsúdu v konaní zaznamenala procesný neúspech), reprezentovanou zamestnankyňou s vysokoškolským\nprávnickým vzdelaním druhého stupňa (v čase podania dovolania podľa § 241 ods. 1 vety druhej\n\nOSP, dnes podľa § 429 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ CSP) a preskúmaní napadnutého rozsudku bez\nnariadenia pojednávania (§ 443 CSP, časť vety pred bodkočiarkou) dospel k záveru, že dovolanie je\nprípustné aj dôvodné, a preto svojim prvým rozhodnutím v tejto veci (uznesením zo 14. júna 2018 sp.\nzn. 7Cdo/169/2016) napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nUrobil tak prakticky pre stotožnenie sa so záverom súdu prvej inštancie o možnosti vydania (navrátenia\nvlastníctva) podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 161/2005 Z. z. len poľnohospodárskej pôdy, ktorej\nlegálnu definíciu vo forme taxatívneho (úplného a uzavretého) výpočtu obsahuje ustanovenie § 2 písm. b/\nzákona č. 220/2004 Z. z. s tým, že spôsobilým predmetom navrátenia vlastníctva podľa § 2 ods. 1 písm.\nb/ zákona č. 161/2005 Z. z. sú výlučne stavby zodpovedajúce tam uvedeným kritériám (bez pozemkov).\nHoci toto jeho rozhodnutie bolo uverejnené aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky (ako R 75/2019), Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) ho na\nzáklade ústavnej sťažnosti žalobkyne nálezom z 30. marca 2021 č. k. III. ÚS 46/2020-71 zrušil a vec vrátil\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie (o. i.) pre konštatovanie porušenia základného práva žalobkyne na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992\nZb. v znení neskorších ústavných zákonov), ku ktorému podľa neho došlo tým, že senát najvyššieho\nsúdu prejednávajúci vec nevyužil inštitút veľkého senátu, i keď názor ním vyslovený sa dostal do stretu\ns iným názorom vysloveným skôr vo veci najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/238/2013, v ktorej sa najvyšší\nsúd naopak zasadil za širší výklad reštitučnej úpravy, berúci do úvahy pri pozemkoch vydávaných na\njej základe najmä faktický stav.\n7. Senát 6C najvyššieho súdu, prejednávajúci túto vec po jej opätovnom príchode na najvyšší súd,\nv čase rozhodovania sa pre ďalší postup považujúci za správny právny názor vyjadrený vo svojom\nnovšom (ústavným súdom ale zrušenom) rozhodnutí a z povahy veci tak mieniaci sa odchýliť od názoru\nvysloveného v skoršom rozhodnutí, preto uznesením z 27. marca 2024 sp. zn. 6Cdo/37/2022 postúpil\npodľa § 48 ods. 1 CSP vec veľkému senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu (ďalej tiež len\n„veľký senát“) aj so zdôvodnením svojho odlišného názoru.\n8. Veľký senát si pred pristúpením k rozhodovaniu podľa § 48 ods. 4 CSP vyžiadal stanoviská ministra\nspravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej tiež len „minister“), generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky (ďalej tiež len „generálny prokurátor“) a právnických fakúlt univerzít. Vyjadrili sa minister,\ngenerálny prokurátor a právnické fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, Univerzity Komenského a\nUniverzity Mateja Bela. Minister a dve z právnických fakúlt (Univerzity Komenského a Univerzity Mateja\nBela) sa postavili za názor senátu 6C, generálny prokurátor a Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa\nŠafárika naopak považovali za správny, resp. viac zodpovedajúci zmyslu a účelu reštitučnej úpravy\nnázor vyslovený v skoršom rozhodnutí najvyššieho súdu (sp. zn. 4Cdo/238/2013).\n9. Zo stanoviska Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach z 8. júla 2024\nvyplýva príklon k názoru formulovanému tak, že v reštitučných veciach pri posudzovaní charakteru\nvydávaného pozemku súd nie je viazaný výlučne evidenciou katastra nehnuteľností, ak z výsledkov\ndokazovania vyplynie, že v katastri evidovaný druh pozemku nezodpovedá reálnemu stavu. Okrem\npoukazov na zmysel reštitučnej legislatívy, ktorým bolo uľahčenie (a nie sťaženie) uplatnenia nárokov\noprávnených osôb, toto stanovisko zdôraznilo častý nesúlad zápisov v katastri a skutočného stavu,\nmožnosť zmien i nemožnosť vylúčenia, že k zmene v minulosti mohlo dôjsť aj v snahe vlastníka\npozemku vyhnúť sa reštitúcii. Ak ani judikatúra najvyššieho súdu vo veciach správneho súdnictva (MSždov 13/02) netrvá na tom, aby správny orgán rozhodoval (nech aj vo veciach reštitúcií riadiacich sa\nrežimom zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu\nmajetku) striktne v súlade s evidenciou katastra, súd rovnako nemôže byť evidenciou katastra\nviazaný a namieste je uprednostnenie princípu materiálnej ochrany práv oprávnených osôb (pred len\nformálnou ochranou), zvlášť ak aj iniciovanie postupu podľa § 10 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z. z.\n(zmena „kvalifikácie“ poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársku a opačne) treba považovať\nza rozširovanie podmienok, ktoré by musela oprávnená osoba splniť, a ktoré ale reštitučný predpis\nnevyžaduje.\n10. Právnická fakulta Univerzity Komenského naopak vyjadrením z 2. júla 2024, doručeným najvyššiemu\nsúdu 16. deň rovnakého mesiaca i roka, vyslovila podporu právnemu názoru z uznesení najvyššieho\nsúdu sp. zn. 7Cdo/169/2016 a 6Cdo/37/2022. Podľa jej názoru náležité odpovede na otázku rozsahu\nreštitúcie v prípadoch druhovo totožných s tým v prejednávanej veci najvyšší súd sformuloval už v prvom\n\nz takýchto rozhodnutí, prevzal ich i do právnej vety rozhodnutia R 75/2019 a tieto zodpovedajú účelu\nzákona č. 161/2005 Z. z.\n11. Aj generálny prokurátor stanoviskom z 23. júla 2024 zdôraznil, že súčasťou práva na spravodlivý\nproces podľa článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (príloha\noznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb. - pozn. najvyššieho\nsúdu) je požiadavka na kvalitu súdu čo do jeho právomoci, teda jeho rozhodovanie v plnej jurisdikcii\na posudzovanie ním všetkých relevantných skutkových aj právnych otázok. To, či je pozemok\npoľnohospodárskou pôdou, je v zásade otázkou skutkovou a súd musí mať oprávnenie si ju zodpovedať\nprípadne (prejudiciálne) aj inak než správny orgán, do ktorého právomoci patrí a aj keby tu bolo\nrozhodnutie správneho orgánu o charaktere pozemku podľa § 10 zákona č. 220/2024 Z. z., súd konajúci\no reštitučnej žalobe by ním nebol viazaný.\n12. Minister stanoviskom, doručeným najvyššiemu súdu v prílohe listu z 25. júla 2024 vyslovil názor, že\nprávo na navrátenie vlastníckeho práva sa vzťahuje len na explicitne zákonom ustanovené (nie všetky)\nnehnuteľnosti odňaté cirkvám a pre posúdenie spôsobilosti pozemku na účely zákona č. 161/2005 Z.\nz. je rozhodujúci údaj v evidencii katastra. Pri osvojení si viacerých argumentov senátu postupujúceho\nvec veľkému senátu mal za to, že aj pri druhu pozemku (o ktorý tu ide) sa jedná o údaj katastra\npovažovaný za hodnoverný a záväzný, ak sa nepreukáže opak, pričom vyvrátiť hodnovernosť (a tým aj\nzáväznosť) možno právoplatným rozhodnutím kompetentného štátneho orgánu a na základe podnetu,\nktorý katastrálny úrad po prešetrení uzná za oprávnený.\n13. Napokon i Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici vyjadrením zo 7. októbra 2024\npovažovala za správny názor senátu 6C postupujúceho vec veľkému senátu najmä pre stotožnenie sa\nso záverom o užšom rozsahu reštitúcie podľa zákona č. 161/2005 Z. z. (v porovnaní so skorším zákonom\nč. 282/1993 Z. z.) nasvedčujúcom odlišnému úmyslu zákonodarcu.\n14. Po postúpení veci veľkému senátu a obdržaní ním stanovísk zhora sa vyjadrila opätovne aj\nžalobkyňa, ktorá popri reprodukcii častí z množstva rozhodnutí ústavného súdu aj niektorých rozhodnutí\nnajvyššieho súdu a Krajských súdov v Nitre a v Trnave zopakovala názor, podľa ktorého prístup\nreprezentovaný novšou líniou judikatúry (vrátane uznesenia o postúpení veci veľkému senátu) je\npríliš formalistickým, cirkvi a náboženské spoločnosti pri uplatňovaní tzv. reštitučných nárokov fakticky\nznevýhodňuje (v porovnaní s fyzickými osobami) a neberie tak dostatočný zreteľ na účel reštitučnej\nlegislatívy.\n15. Žalovaný v tomto štádiu konania už nový dovolací návrh nepodal.\n16. Veľký senát po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP, časť vety pred\nbodkočiarkou) dospel k záveru, že hoci s väčšinou úvah senátu 6C, pojatých ním do uznesenia o\npostúpení veci, nie je dôvod nesúhlasiť, v tom z pohľadu výsledku konania kľúčovom (teda v otázke\nviazanosti súdu evidenčným stavom zápisu druhu pozemku v katastri nehnuteľností a možností jeho\nzmeny) to práve platiť nemôže a to z nasledovných dôvodov :\n17. Ako už vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia o postúpení veci veľkému senátu, ťažiskom rozhodnutia\nnajvyššieho súdu vo veci sp. zn. 4Cdo/238/2013, uvedeného v náleze ústavného súdu, týkajúcom sa\naj prejednávanej veci, je názor, že v rámci reštitúcie v režime zákona č. 161/2005 Z. z. je navrátenie\nprípustné tiež vtedy, ak medzičasom pôda zmenila svoj charakter. Ani podľa senátu 6C, ktorý sa na veľký\nsenát obrátil, pritom zmenu charakteru (druhu) pozemkov nemožno vylúčiť. Tým, čo ale treba podľa\nnázoru veľkého senátu z pohľadu voľby medzi takpovediac rigidnejším prístupom (reprezentovaným\nrozhodnutiami najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 7Cdo/169/2016 a 6Cdo/37/2022 a názormi ministra\na právnických fakúlt Univerzity Komenského a Univerzity Mateja Bela) a prístupom označiteľným\nza liberálnejší (reprezentovaným naopak - o. i. - rozhodnutím vo veci sp. zn. 4Cdo/238/2013 a\nnázormi Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a generálneho prokurátora) považovať za\nrozhodujúce, je to, či oprávnená osoba, ktorá sa ešte len usiluje o vydanie nehnuteľnosti (prinavrátenie\nvlastníctva k nej) má skutočne k dispozícii efektívny prostriedok, za pomoci ktorého môže docieliť takú\nzmenu zápisu v katastri, ktorá jej môže byť na prospech.\n\n18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré\ntvoria a/ poľnohospodársku pôdu (odkaz poznámkou č. 2 na zákon č. 220/2004 Z. z.), b/ hospodárske\nbudovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, c/ lesný pôdny fond (odkaz poznámkou\nč. 3 na zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov, po prijatí zákona č. 161/2005 Z. z. a\nto s účinnosťou od 1. septembra 2005 inak nahradený zákonom č. 326/2005 Z. z.), hospodárske stavby\na ostatné stavby súvisiace s ním a d/ podiely spoločnej nehnuteľnosti (odkaz poznámkou č. 4 na zákon\nč. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 217/2004 Z. z.)\n19. Podľa čl. I § 2 písm. b/ zákona č. 220/2004 Z. z. na účely tohto zákona (a cez už vyššie\ncitovanú poznámku v zákone č. 161/2005 Z. z. sprostredkovane tiež na jeho účely) sa rozumie\npoľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností [odkaz\npoznámkou č. 1 na zákon č. 162/1995 Z. z.] (ďalej len ,,kataster“) ako orná pôda, chmeľnice, vinice,\novocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.\n20. Podľa čl. I § 10 ods. 1 zákona č. 220/2004 Z. z. orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy z\nvlastného podnetu alebo na žiadosť vlastníka alebo užívateľa rozhodne o zmene druhu pozemku, ak\nje pochybnosť o tom, či pozemok je, alebo nie je poľnohospodárskou pôdou a podľa odseku 2 písm.\nb/ rovnakého ustanovenia predmetom rozhodovania podľa odseku 1 sú (o. i.) pozemky, ktoré vplyvom\nprírodných procesov zmenili vlastnosti a charakter pôdneho profilu tak, že zodpovedajú charakteru\npoľnohospodárskej pôdy, ale sú v katastri evidované ako ostatná plocha, vodná plocha alebo zastavaná\nplocha a nádvorie; pri rozhodovaní orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy prihliada na odborné\nstanovisko pôdnej služby.\n21. Účelom zákona č. 161/2005 Z. z. ako v poradí tretieho reštitučného zákona, týkajúceho sa\nmajetku cirkví a náboženských spoločností v podmienkach Slovenskej republiky, tak ako aj účelom\noboch zákonov mu predchádzajúcich (1. zákona č. 298/1990 Zb. o úprave niektorých majetkových\nvzťahov rehoľných rádov a kongregácií a arcibiskupstva olomouckého v znení zákona č. 338/1991\nZb. a 2. zákona č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a\nnáboženským spoločnostiam, tohto v znení zákonov č. 97/2002 Z. z. a 125/2016 Z. z.) je náprava\nniektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam vrátane nižších\norganizačných zložiek takýchto právnických osôb s vlastnou právnou subjektivitou v dobe vyznačujúcej\nsa potláčaním práv nielen týchto osôb.\n22. Nie je dôvod čokoľvek meniť ani na závere, že zákon č. 298/1990 Zb. na jednej a ďalšie dva zákony na\ndruhej strane pristúpili odlišne k zadefinovaniu nimi pokrývaných rozhodných období (prvý ho vymedzil\nlen veľmi všeobecne za pomoci výrazu „v päťdesiatych rokoch“, teda len ako relatívne krátky časový\núsek v rámci až neskôr uzákonenej doby neslobody, ktorou je podľa § 1 rovnomenného zákona č.\n480/1991 Zb. obdobie rokov 1948 až 1989; kým druhý a tretí naopak rozhodné obdobia rozšírili tiež na\nskoršie obdobie od 8. mája 1945, resp. v prípade židovských náboženských obcí už od 2. novembra\n1938 a pridali i nový koncový referenčný deň 1. januára 1990) a ani na ďalšom závere, že odlišné\nboli tiež techniky reštitúcie i určenie rozsahu majetku predstavujúceho predmet reštitúcií. U zákona č.\n298/1990 Zb. k reštitúcii došlo priamo rozhodnutím zákonodarného zboru (Federálneho zhromaždenia\nČSFR) o vyhlásení zákonom vymedzeného nehnuteľného majetku, resp. hnuteľného majetku (§ 1 a\nprílohy 1 až 3 zákona), za vlastníctvo zákonom výslovne označených oprávnených osôb a vznik sporu\no tom, čo tvorí a čo naopak netvorí predmet reštitúcie, bol až na prípady spornej spolupatričnosti\nexistujúceho hnuteľného majetku k majetku nehnuteľnému vylúčený. Zákony č. 282/1993 Z. z. a č.\n161/2005 Z. z. naopak ustanovili i pre iné reštitúcie zaužívaný postup vydávania majetku a jeho\nnavracania oprávneným osobám na základe reštitučných výziev, najmä ale každý z nich pojal odchylne\nrozsah majetku navracaného oprávneným osobám.\n23. Kým zákon č. 282/1993 Z. z. nepochybne dosť široko zakotvil, že predmetom vrátenia majetku podľa\nneho sú nehnuteľné veci a hnuteľné veci s určenými výnimkami (§ 1 ods. 1 a 2 a § 7 zákona) a nad takto\nustanovený rámec zdôraznil, že predmetom vrátenia sú aj pozemky, ktoré sú súčasťou lesného pôdneho\nfondu v národnom parku, s ktorými sa vydávajú tiež hospodárske budovy a ostatné stavby slúžiace\nlesnej výrobe, nachádzajúce sa v rozhodujúcom období na týchto pozemkoch, bez ohľadu na neskoršiu\nzmenu ich skutočného využitia; zákon č. 161/2005 Z. z. bol v tomto smere mimo akúkoľvek pochybnosť\nešte zdržanlivejší, keď za predmet reštitúcie označil len veci nehnuteľné, s určenými výnimkami (§ 1 a §\n\n6 zákona) a i u nich ešte možnosť navrátenia vlastníctva podmienil splnením určitých ich charakteristík\n(§ 2 zákona).\n24. Na tomto mieste sa však žiada od principiálneho súhlasu s ponúkanými úvahami prejsť k tomu,\nčo je podľa názoru veľkého senátu len ťažko prehliadnuteľnou slabinou argumentácie zhrnutej na\núrovni najvyššieho súdu ostatný raz v uznesení o postúpení veci. Tou je záver, že nástrojom riešenia\nnesúladu medzi údajmi katastra a skutočným stavom, využiteľným aj bez vyvinutia aktivity evidovaného\nvlastníka nehnuteľností je postup normovaný v ustanovení § 10 zákona č. 220/2004 Z. z. (umožňujúci\nzmenu „kvalifikácie“ poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársku aj opačne, pričom za inú než\npoľnohospodársku pôdu zákon č. 220/2004 Z. z. považuje tiež ostatnú plochu, vodnú plochu a zastavanú\nplochu a nádvorie, teda všetky druhy sporných pozemkov z prejednávanej veci). Ustanovenie citované\npod 22. zhora totiž do výpočtu subjektov oprávnených žiadať orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy\no rozhodnutie o zmene druhu pozemku (pominúc tu možnosť vydania rozhodnutia tiež z vlastného\npodnetu na to povolaného orgánu) zahrnulo len vlastníka alebo užívateľa pozemku, žiaden taký status\nale oprávnenej osobe podľa zákona č. 161/2005 Z. z. v čase pred vydaním rozhodnutia súdu, ktorým\nsa vyhovie jej tzv. reštitučnej žalobe, neprislúcha. Aj keby toto z akéhokoľvek dôvodu platiť nemalo, na\nrozhodnutie o zmene druhu pozemku podľa čl. I § 10 zákona č. 220/2004 Z. z., predstavujúce podklad pre\nnáslednú zmenu údajov katastra (teda ani na kladné rozhodnutie o prípadnej žiadosti na ňu oprávneného\nžiadateľa) nie je právny nárok.\n25. Ak teda oprávnená osoba podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z. z., ktorá sa ešte len domáha\nnavrátenia svojho vlastníctva osobou oprávnenou požadovať vydanie rozhodnutia nie je, musí tu byť\nschodná právna cesta, ako prípadný nesúlad medzi zapísaným a skutočným stavom odstrániť. Pretože\nzáujem povinnej osoby (vlastníka alebo užívateľa pozemku v čase rozhodovania o tzv. reštitučnej žalobe)\nna vydaní rozhodnutia s potenciálom zlepšiť nazeranie na splnenie podmienok reštitúcie treba z povahy\nveci vylúčiť, onou schodnou (a na vôli procesného súpera tzv. reštituenta nezávislou) cestou sa javí práve\nvytvorenie priestoru pre súd, aby si v rámci dokazovania mohol obstarať vlastné skutkové podklady pre\nzáver o nezhode údajov evidencie katastra s reálnym stavom a tento záver mohol následne využiť v\nmerite veci.\n26. Z dôvodov uvedených vyššie dovolací súd dospel k záveru, že súd pri posudzovaní charakteru\nvydávaného pozemku podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. nie je viazaný výlučne evidenciou\nkatastra nehnuteľností, ak z výsledkov dokazovania vyplynie, že v katastri evidovaný druh pozemku\nnezodpovedá reálnemu stavu.\n27. Ak práve o takýto prípad (nezhody) šlo aj v prejednávanej veci a zodpovedajúci záver odvolacieho\nsúdu mal oporu v ním doplnenom dokazovaní (ktorého relevanciu síce dovolateľ spochybňoval, avšak\nbez schopnosti presvedčiť takto o nesprávnosti riešenia rozhodujúcej právnej otázky), napadnutý\nrozsudok odvolacieho súdu nešlo považovať za rozhodnutie spočívajúce na nesprávnom právnom\nposúdení veci, ale za presný opak.\n28. Najvyšší súd konajúci vo veľkom senáte preto dovolanie žalovaného podľa § 448 CSP ako\nnedôvodné (vecne neopodstatnené) zamietol.\n29. Výsledkom takto skončeného dovolacieho konania bol neúspech dovolateľa, v dôsledku ktorého\ndovolací súd rozhodol o nároku procesne úspešnej žalobkyne na náhradu a uložení zodpovedajúcich\npovinností s tým, že otázka výšky trov dovolacieho konania (a v tomto konkrétnom prípade aj platobného\nmiesta náhrady) bude v súlade s aktuálnou procesnou úpravou vyriešená samostatným uznesením súdu\nprvej inštancie (§ 438 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 a § 263 ods. 1 CSP).\n30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 7 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}