{"guid": "833af356-9597-4e6e-98f7-31422471ba22:152b34af-44e4-4f83-804a-958eddd60c1f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4116207178.1", "spisova_znacka": "9Cdo/22/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/22/2022 z 28. 2. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2024, sp. zn. 9Cdo/22/2022, ECLI:SK:NSSR:2024:4116207178.1", "identifikacne_cislo": "4116207178", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Sluk", "datum_vydania": "2024-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40a", "nazov": "§ 40a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-140", "nazov": "§ 140 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-140", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-140"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-40a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-140"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/152b34af-44e4-4f83-804a-958eddd60c1f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4116207178.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:4116207178.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:4116207178.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/22/2022\n4116207178\n28. 02. 2024\nJUDr. Marián Sluk\nECLI:SK:NSSR:2024:4116207178.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne C. C., narodenej X. zastúpenej advokátom JUDr.\nMartinom Bašistom, Poprad, Štefánikova 8, proti žalovaným 1/ T.. Z. O., narodenému X., zastúpenému\nadvokátom JUDr. Danielom Pavelkom, Hlohovec, Pribinova 46, 2/ M. K., narodenej X. 3/ P. V.,\nnarodenému XX. o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.\nzn. 18C/140/2016, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 2. júna 2021 sp. zn.\n25Co/110/2020, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaný 1/ má voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie\") (v poradí druhým) rozsudkom z 20. februára 2020\nč. k. 18C/140/2016-169 zamietol žalobu a priznal žalovanému 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania\nvoči žalobkyni vo výške 100%.\n1.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v zmysle § 39, § 40a, § 101, § 140a § 603 ods.\n3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky\nzákonník\"), § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP\") tým, že žalobkyňa sa v podanej žalobe domáhala určiť, že kúpna zmluva\nz 22. marca 2013 uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako kupujúcim a právnym predchodcom žalovaných\n2/ a 3/ ako predávajúcim týkajúcich sa podielu na nehnuteľnostiach vymedzených v žalobnom petite\nje neplatná. Súd prvej inštancie mal za to, že zo strany žalobkyne bola preukázaná aktívna vecná\nlegitimácia na podanie žaloby, žalovaný 1/ svoje tvrdenia o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie\nžalobkyne na podanie žaloby nepreukázal.\n1.2. Žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčania. V danom spore nárok uplatniť predkupné právo, a\nteda aj dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastal 22. marca 2013, kedy bola (podpísaním\nzmluvnými stranami) uzavretá kúpna zmluva, ktorou bolo porušené predkupné právo žalobkyne. Toto\nprávo bolo porušené už v okamihu, kedy došlo k vzniku právneho úkonu (kúpnej zmluvy), lebo vtedy\nvznikol právny dôvod, ktorý je základom porušenia predkupného práva. Teda všeobecná trojročná\npremlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína plynúť dňom, kedy\ndošlo k uzavretiu právneho úkonu. Súd dospel k záveru, že premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej\nneplatnosti právneho úkonu uplynula 22. marca 2016. Žalobkyňa síce podala žalobu na súd v období\n3-ročnej premlčacej doby, avšak podľa názoru súdu, premlčacia doba márne uplynula, nakoľko do\ndispozičnej sféry adresátov, čiže žalovaných sa žaloba a v nej obsiahnutý prejav dovolania sa neplatnosti\ndostali až po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby a to 5. mája 2016 žalovanému 1/, 12. mája 2016\nžalovanej 2/ a 21. októbra 2016 žalovanému 3/. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa\nžalobkyňa neplatnosti kúpnej zmluvy voči žalovaným dovolávala inak, než podanou žalobou. Právne\nnásledky (účinky) relatívnej neplatnosti právneho úkonu nenastali doručením žaloby zo strany žalobkyne\nna súd prvej inštancie. Súd sa nestotožnil s danou argumentáciou, že podanie žaloby na súde v rámci\n\n3-ročnej premlčacej lehoty spôsobilo v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka zastavenie plynutia tejto\npremlčacej doby. Dotknuté zákonné ustanovenie sa totiž vzťahuje len na žaloby o plnenie a nie na\nžaloby o určenie. Súd poukazuje, že účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti nastávajú a stávajú sa\nperfektnými až dôjdením tohto prejavu vôle, dovolania sa všetkým účastníkom relatívne neplatného\nprávneho úkonu. K dovolaniu sa neplatnosti právneho úkonu urobeného v písomnej forme musí dôjsť\ntakisto v písomnej forme, pričom musí byť adresované všetkým účastníkom relatívne neplatného\nprávneho úkonu (k tomu súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave z 29. januára\n2019 sp. zn.: 9Co/87/2018 i na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. marca 2013 sp. zn.\nI. ÚS 148/2013). Pre posúdenie veci je podstatné, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu\nje hmotnoprávny úkon adresovaný účastníkom právneho úkonu a nie voči súdu. Z týchto dôvodov súd\nprvej inštancie žalobu v dôsledku premlčania nároku žalobkyne na dovolanie sa neplatnosti právneho\núkonu zamietol.\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd\"), na odvolanie žalobkyne, (v poradí druhým rozhodnutím)\nrozsudkom z 2. júna 2021 sp. zn. 25Co/110/2020 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a rozhodol, že\nžalovaný 1/ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne\nsúd prvej inštancie samostatným uznesením a žalovaným 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal.\n2.1. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok v dostatočnej miere po\nprávnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú\nvec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na\nsprávnosť dôvodov napadnutého rozsudku ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).\n2.2. Žalobkyňa v odvolaní v podstate len tvrdila, že jej úkon, ktorým sa dovolala relatívnej neplatnosti\nprávneho úkonu, bol vo všeobecnej premlčacej lehote troch rokov adresovaný všetkým účastníkom\nrelatívne neplatného právneho úkonu a bol v tejto lehote doručený na príslušný súd, preto k účinkom\ndovolania došlo v momente dôjdenia druhému účastníkovi, k čomu došlo aj doručením žaloby na súd\nso správne vymedzeným okruhom strán konania. K tomu poukázala na ustanovenie § 112 Občianskeho\nzákonníka a tvrdila, že od takéhoto uplatnenia po dobu konania premlčacia doba neplynie (spočíva).\nS uvedeným tvrdením sa odvolací súd nestotožnil. Aby dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho\núkonu malo zákonom požadované účinky musí sa vykonať voči ostatným účastníkom právneho úkonu,\nprípadne všetkým účastníkom právneho úkonu, ak neplatnosť namieta osoba, ktorá nebola účastníkom\nprávneho úkonu tak, že tento úkon sa dostane do dispozičnej sféry všetkých adresátov pred uplynutím\npremlčacej doby. V danej veci však k takémuto účinnému uplatneniu práva žalobkyňou samotným\npodaním žaloby na súd nedošlo. Ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka v tomto prípade nie je\nmožné aplikovať, keďže právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu sa vykonáva jednostranným\núkonom oprávnenej osoby, ktorého účinky nastanú samotným dovolaním, avšak tento prejav vôle musí\ndôjsť osobe, ktorej je určený. A to bez ohľadu na skutočnosť, či k dovolaniu relatívnej neplatnosti\nprávneho úkonu došlo mimosúdne, alebo v podanej žalobe, či vzájomnej žalobe.\n2.3. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie svoj právny názor prevzal z rozsudku Krajského\nsúdu Trnava sp. zn. 9Co/87/2018, ktorý nevykazuje znaky ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších\nsúdnych autorít, uvedenú námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Nemožno považovať za\nrozporné s princípom právnej istoty, pokiaľ súdy v skutkovo totožných veciach rozhodujú jednotne. Pokiaľ\nžalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/37/2007,\nuvedené rozhodnutie na danú vec nedopadá, keďže skutkovo rieši otázku uplatnenia práva na dovolanie\nsa relatívnej neplatnosti mimosúdne. A rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Cdo/211/2009 premlčanie v danej veci uplatneného práva nerieši. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal\nna uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd\") sp. zn. I. ÚS 148/2013 z\n13. marca 2013 bolo to najmä v súvislosti s tým, že v skúmanej veci išlo o totožnú skutkovú situáciu,\nktorou sa zaoberali všeobecné súdy a vyvodili z nej rovnaký právny záver, ako v predmetnej veci súd\nprvej inštancie a ústavný súd sťažnosť odmietol. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobkyne,\nktorá nepovažovala za súladné so základnými princípmi CSP a spravodlivosťou, aby nečinnosť súdu\nprvej inštancie s doručovaním rovnopisu žaloby, išla na jej ťarchu ako účastníka konania a tvrdila, že\ntáto skutočnosť nemôže mať za následok pokračovanie plynutia premlčacej doby, resp. jej uplynutie.\nBola to v prvom rade žalobkyňa, ktorá bola dlhú dobu nečinná a svojou nečinnosťou spôsobila, že sa\nrelatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolala po uplynutí premlčacej doby. Žalobkyni totiž nič nebránilo\ntento právny úkon vykonať mimosúdne, či už v dostatočnom predstihu pred podaním žaloby alebo v\nčase podania žaloby.\n\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, jeho prípustnosť vyvodzovala\nz § 421 ods. 1 písm. a) CSP, t. j. že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\nPodľa názoru žalobkyne sa uplatnené právo v tomto konaní môže byť vykonané a uplatnené po prvý\nraz v deň, kedy nárok dosiahol vo svojom vývoji najvyššie štádium, ktorým je právo (nárok) podať\nžalobu na súde (tzv. actio nata) v súvislosti s čím poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Cdo/37/2007. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nadobúda právne\núčinky v momente, keď dôjde druhému účastníkovi, k čomu dochádza nepochybne aj doručením žaloby\nna súd so správne vymedzeným okruhom strán konania. Je nepochybné, že žalobkyňa svoju žalobu\nuplatnila podaním na príslušný súd vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Zabrániť právnym\núčinkom premlčania nepochybne možno tým, že sa nárok (právo) musí uplatniť na súde do uplynutia\npremlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa poukázala aj na ďalšie rozhodnutie,\nktoré možno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít a to na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/211/2009. Podľa názoru žalobkyne nie je v súlade\nso Základnými princípmi CSP a spravodlivosťou v prejednávanej veci, aby nečinnosť súdu prvej\ninštancie s doručovaním rovnopisu žaloby, ktorou sa žalobkyňa dovolala relatívnej neplatnosti právneho\núkonu vo všeobecnej premlčacej lehote troch rokov, išla na jej ťarchu ako strany konania a nemôže\nmať táto skutočnosť za následok pokračovanie plynutia premlčacej doby, resp. jej uplynutie. Vymedzená\nprávna otázka spočíva v tom, „či v prípade uplatnenia práva dovolať sa relatívnej neplatnosti žalobou\npodanou na súde nastanú účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu okamihom podania\nžaloby na súde alebo nastanú účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu až okamihom,\nkeď dôjde k riadnemu doručeniu žaloby strane sporu, proti ktorej dovolanie smeruje\".\n4. K dovolaniu sa vyjadril žalovaný 1/ (č. l. 269 a nasl.) s tým, že poukázal na to, že hmotnoprávny úkon\nvyvolá následky aj v prípade, ak sa dotknutý účastník nedovolá relatívnej neplatnosti mimosúdne, ale\niba podaním žaloby, žaloba v takomto prípade musí byť doručená účastníkom zmluvy, aby sa dovolanie\nneplatnosti stalo perfektným. Rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za vecne správne a navrhol\ndovolanie žalobkyne odmietnuť, resp. zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nŽalovaní 2/ a 3/ sa k dovolaniu nevyjadrili.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne treba\nodmietnuť. Na odôvodnenie uvedeného záveru dovolací súd uvádza nasledovné:\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n7. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným\nspôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a\nslobôd.\n8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním\" a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže\nbyť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;\nnamieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.\n\n10. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na\nopravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom\nsporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nmôže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho\nkonania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.\n11. Dovolací súd považuje za prospešné opakovane pripomínať, že dovolanie nepredstavuje opravný\nprostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací\nsúd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený\npreskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\nprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v\ndovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým. Dovolaním sa preto\nnemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani\nprieskumu nimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového\nstavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle\n§ 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd a jeho prieskum skutkových\nzistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho\nzisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a\nposúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz,\ndeformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi\nprijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel\nzmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), avšak len pri dovolacom dôvode (vade\nzmätočnosti) v zmysle § 420 písm. f) CSP, nie pri dovolacom dôvode v zmysle § 421 ods. 1 CSP.\n12. V dôsledku viazanosti dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) dovolací súd neprejednáva (ex officio)\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatnený dovolací dôvod; ide o posilnenie\ndispozičného princípu v dovolacom konaní (deetatizáciu dovolania), pri plnom rešpektovaní autonómie\na zodpovednosti dovolateľa, pri rozhodovaní o tom, či podá dovolanie, aký dovolací dôvod uplatní a\nakým spôsobom ho vymedzí. S tým súvisí aj procesná pasivita dovolacieho súdu, ktorý pri prípadných\nvadách dovolania tieto pri riadnom zastúpení dovolateľa nenapráva.\n13. Dovolací súd konštatuje aj to, že dovolacie konanie má od účinnosti Civilného sporového poriadku\npovahu typického „advokátskeho procesu\", a to nielen vzhľadom na znenie sporového poriadku.\nSpracovaniu dovolania a celkovej kvalite zastupovania dovolateľa musí advokát, dovolateľ, ktorý má\nvysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ale aj zamestnanec dovolateľa, ktorý je právnická osoba\nnevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Dovolací proces je v porovnaní s predchádzajúcou právnou\núpravou podstatne rigoróznejší a odborne náročnejší. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je\nteda podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom upraveným v zákone (§ 431 až\n§ 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania,\nnemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v\ndovolacom konaní.\n14. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá\ndovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447\npísm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení\ns § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).\n15. Dovolateľka v dovolaní uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n15.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n15.2. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného\nskutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach\núčastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu\n\npredchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie veci\nnemožno preto vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu. Ani sama polemika\ns rozhodnutím odvolacieho súdu alebo jednoduché spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú\nkritériám uvedeným v § 432 ods. 2 CSP.\n15.3. Okrem toho nevyhnutným predpokladom, aby dovolací súd mohol posúdiť prípustnosť dovolania\nv zmysle § 421 ods. 1 CSP je, že dovolateľ uvedie právnu (nie skutkovú) otázku, ktorú odvolací súd\nriešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Otázka relevantná v zmysle § 421\nods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní a to jasným, určitým a zrozumiteľným\nspôsobom. Inak dovolací súd nemá možnosť posúdiť, či ide skutočne o právnu otázku, či ide o právnu\notázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sú splnené osobitné podmienky uvedené\nv jednotlivých prípadoch, v ktorých citované ustanovenie dovolanie pripúšťa.\n15.4. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je charakteristický „odklon\"\njej riešenia odvolacím súdom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu o situáciu, v\nktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací\nsúd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\". Dovolací\nsúd vo svojej súdno-aplikačnej (judikátornej) činnosti k tomu už v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/6/2017\n(podobne tiež v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 4Cdo/95/2017, 6Cdo/123/2017,\n7Cdo/140/2017, 9Cdo/315/2020, 9Cdo/2/2021) uviedol, že v dovolaní, ktorého prípustnosť sa opiera o\n§ 421 ods. 1 písm. a) CSP, dovolateľ by mal: a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom\na uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo\nrozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c) uviesť ako by mala byť táto otázka správne\nriešená. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu, i keby bola\nprípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska\ntohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená\njasným, zrozumiteľným a nepochybným spôsobom. Dovolací súd je viazaný len tým, ako dovolateľ\nprávnu otázku nastolí.\n15.5. Z dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd sa vysporiadal\ns dovolateľkou zvolenými rozhodnutiami najvyššieho súdu, ktoré mali tvoriť ustálenú rozhodovaciu\nprax dovolacieho súdu, pričom tieto nie sú priliehavé na skutkový stav v riešenom spore. Dovolací\nsúd sa so závermi odvolacieho súdu v zmysle vyššie uvedeného stotožňuje a navyše dodáva, že z\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/37/2007 vyplýva, kedy začína plynúť premlčacia lehota\n(rešpektujúc judikatúr R 50/85, podľa ktorej všeobecná trojročná premlčacia doba na dovolanie sa\nrelatívnej neplatnosti právneho úkonu začína plynúť dňom, kedy došlo k uzavretiu právneho úkonu),\nčo v tomto konaní nebolo spochybnené žiadnou zo strán. Rozhodnutie najvyššieho súd sp. zn.\n5Cdo/211/2009 sa venovalo odpovedi na otázku: „Ak sa podielový spoluvlastník nehnuteľností, ktorého\npredkupné právo bolo porušené, uzavretím kúpnej zmluvy medzi podielovým spoluvlastníkom a treťou\nosobou účinne dovolá relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, či môže svoje predkupné právo\nrealizovať tak, že súd rozsudkom nahradí prejav vôle predávajúceho (toho kto predkupne právo porušil),\nže ako predávajúci predáva predmetné nehnuteľnosti navrhovateľovi (podielovému spoluvlastníkovi,\nktorého predkupné právo bolo porušené) a to za rovnakých podmienok za akých sa uskutočnil prevod\nnehnuteľností kúpnou zmluvou, ktorej neplatnosti sa dovolal navrhovateľ ako podielový spoluvlastník,\nktorého predkupné právo bolo porušené. Túto otázku dovolací súd vyriešil negatívnou odpoveďou.\n15.6. Dovolací súd konštatuje, že oba citované rozhodnutia pre odlišné skutkové okolnosti od riešeného\nsporu nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu v dovolateľom nastolenej otázke,\nči dovolanie sa relatívnej neplatnosti pri porušení predkupného práva nastáva už okamihom podania\nžaloby na súde alebo až riadnym doručením žaloby povinnému subjektu ako strane sporu. Podľa\nsúdov sa právo žalobkyne na dovolanie sa relatívnej neplatnosti premlčalo z dôvodu, že pre uplatnenie\ndovolania sa relatívnej neplatnosti bolo právne relevantné, kedy došlo k dôjdeniu tohto dovolania\nsa účastníkom právneho úkonu, za ktoré v tomto prípade bolo možné považovať doručenie žaloby.\nUvedený právny názor korešponduje aj s názormi zastávanými v súdnych rozhodnutiach najvyššieho\nsúdu (napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/187/2006), ako aj v rozhodnutiach Najvyššieho\nsúdu Českej republiky napr. rozhodnutie z 15. januára 2008 sp. zn. 30Cdo/29/2007), tiež v skoršej\njudikatúre napr. Zhodnotenie rozhodovania súdov a štátnych notárstiev uverejnené pod č. 50 v\n\nZbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, roč. 1982; CPj 51/84 uverejnené pod č. 51 v Zbierke súdnych\nrozhodnutí a stanovísk, roč. 1986, či názorov vyslovených v právnej doktríne, že „právne účinky\ndovolania sa neplatnosti prevodu nastávajú v okamihu, kedy prejav vôle, ktorým sa dovoláva neplatnosti\nprevodu, dôjde prevodcovi (povinnému z predkupného práva) aj nadobúdateľovi spoluvlastníckeho\npodielu, hoci aj doručením žaloby\" (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F.,\nTomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck,\n2019, str. 1084). Dokonca aj v samotnom rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/211/2009 označenom v dovolaní\ndovolací súd vyslovil súladné právne úvahy so súdmi konajúcimi v tejto veci, k významu ustanovenia\n§ 40a Občianskeho zákonníka (vo vzťahu k § 140 OZ) aplikovaného aj na tento prípad podľa ktorých:\n„Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon,\nktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho\núkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna\nneplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej\nneplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje\nžiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou\nna súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom.\"\nUvedené podľa názoru dovolacieho súdu znamená, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti (aj vo vzťahu\nk § 140 OZ) sa realizuje jednostranným adresovaným právnym úkonom, za ktorý možno považovať\naj žalobu a pri ktorom z dôvodu nadobudnutia účinnosti takého hmotnoprávneho úkonu sa vyžaduje\njeho doručenie určenému adresátovi, teda tiež doručenie žaloby adresátovi takého právneho úkonu.\nDovolací súd preto konštatuje, že k dovolateľkou namietanému odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu v tejto otázke odvolacím súdom nedošlo. Časové okolnosti (dĺžka časového obdobia),\nza ktorých súd stranám sporu doručuje žalobu, prípadne obsahujúcu hmotnoprávny úkon oprávneného\nsubjektu (dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu), neospravedlňujú ani nemajú žiaden vplyv\nna beh premlčacej doby takého práva; zodpovednosť za včasné doručenie právneho úkonu (za včasné\nuplatnenie práva u povinného) nesie subjekt realizujúci takýto právny úkon, tým však v danom prípade\nnebol súd. Dovolateľka pri dovolaní sa ňou uplatnenej relatívnej neplatnosti sa neopodstatnene odvoláva\nna zdĺhavý procesný postup súdu pri doručovaní žaloby.\n16. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP\nodmietol podľa § 447 písm. f) CSP, ak dovolanie nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi a\nak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435.\n17. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že\núspešnému žalovanému 1/ priznal nárok na ich náhradu, keď výsledok dovolacieho konania obdobný\njeho zastaveniu zavinila žalobkyňa (§ 256 ods. 1 CSP).\n18. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}