{"guid": "c2f3ba8b-30ad-43cf-8df5-fbd7c97d4c4d:251e8637-b44d-4771-9db3-fa20291a9379", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4110211889.1", "spisova_znacka": "5Cdo/138/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/138/2023 z 30. 5. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2024, sp. zn. 5Cdo/138/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:4110211889.1", "identifikacne_cislo": "4110211889", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Halušková", "sudca_id": 966, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-haluskova-966", "datum_vydania": "2024-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124", "nazov": "§ 124 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-124", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "nazov": "§ 185 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "nazov": "§ 439 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-439"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-124", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-1", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-439"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/251e8637-b44d-4771-9db3-fa20291a9379", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4110211889.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:4110211889.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:4110211889.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/138/2023\n4110211889\n30. 05. 2024\nJUDr. Jana Halušková\nECLI:SK:NSSR:2024:4110211889.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Okresné stavebné bytové družstvo, Nitra, Dlhá 4,\nIČO: 36 526 029, zastúpeného advokátkou JUDr. Dagmar Danóciovou, Nitra, Záborského 491/32, proti\nžalovaným 1/ F.. Z. S., nar. XX.XX.XXXX, J., I. XX, 2/ Z. N., nar. XX.XX.XXXX, J., Š. XXXX/XXC, 3/\nM. N., nar. XX.XX.XXXX, J. Š. XXXX/XXC, 4/ F.. Z. K., K.., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XXXX/XX, 5/ Ľ.\nS., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XX, 6/ M. S., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XX, 7/ S.. D. I., nar. XX.XX.XXXX,\nQ. XXX, 8/ S.. K. I. (pôvodne N.), nar. XX.XX.XXXX, K., Q. S. XXX/XX, 9/ F.. D. E., nar. XX.XX.XXXX,\nJ., S. XX/XX, 10/ F.. Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, J., K. XXX/XX, 11/ S.. M. E., nar. XX.XX.XXXX, G. G., S.\nXXXX/XX, 12/ S. L., nar. XX.XX.XXXX, X. XXX, 13/ S.. H.Í. L., nar. XX.XX.XXXX, X. XXX, 14/ S.. M..\nN. I., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XXXX/XX, 15/ F.. S. U., nar. XX.XX.XXXX I. - Q., Q. XXX, 16/ K. U., nar.\nXX.XX.XXXX, I.Ý. - Q., Q. XXX, 17/ E. H., nar. XX.XX.XXXX, Č. č. XX, 18/ S.. G. X., nar. XX.XX.XXXX,\nX., E. U. XX/XX, 19/ S. Č., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XXXX/XX, 20/ X. Č.M., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď.W.\nXXXX/XX, 21/ S.. V. A., nar. XX.XX.XXXX, J., O. XXXX/XX, 22/ S.. L. A., nar. XX.XX.XXXX, J., O. XXXX/\nXX, 23/ S. A., nar. XX.XX.XXXX, J., Z. XXX/XX, 24/ F.. M. X., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XXXX/XX, 25/\nS.. J. H., nar. XX.XX.XXXX, J., L. E. XXX/XX, 26/ K. A., nar. XX.XX.XXXX, J. - N.É. S., Ď. XXXX/XX,\n27/ S. E., nar. XX.XX.XXXX, J. - N. S., Ď. XXXX/XX, 28/ S. N.S., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XX/XX, 29/\nM. N., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XX/XX, 30/ F.. K. K.N., nar. XX.XX.XXXX, J., S.J. XXXX/X, 31/ F.. O. K.,\nnar. XX.XX.XXXX, J., S. XXXX/X, 32/ I. X., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XX/XX, 33/ I. X., nar. XX.XX.XXXX,\nJ., Ď. XX/XX, 34/ S. J., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XX/XX, 35/ E. A. N., nar. XX.XX.XXXX, J., I. XXXX/\nX, t. č. XX N. E. K., J., XST, X., 36/ G. N., nar. XX.XX.XXXX, J., I. XXXX/X, t. č. XX N. E. K., J., XST,\nX., 37/ S. M., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XX, 38/ S.. K. H., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XX, 39/ H. O., nar.\nXX.XX.XXXX, N. J. I., H. XXXX/XX, 40/ V. K., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď.W. XX/XX, 41/ Q.A. Q., nar.\nXX.XX.XXXX, J., Ď.W. XX, 42/ F.. S. K., nar. XX.XX.XXXX, H., K. XXXX/XX, 43/ Q. K., nar. XX.XX.XXXX,\nH., K. XXXX/XX, 44/ S.. I. H., K.., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XXXX, 45/ M. S.Q., nar. XX.XX.XXXX, J.,\nĎ.W. XX/XX, 46/ F.. V.Á. K., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XXXX/XX, 47/ F.. K. P., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď.\nXXXX/XX, 48/ F.. S. P., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XXXX/XX, 49/ Z.. I. K., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XXXX/\nXX, 50/ F.. X. Ď., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX, 51/ H. A., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XXXX/XX, 52/ H. Z., nar.\nXX.XX.XXXX, J., Ď. XXXX/XX, 53/ F. J., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XXXX/XX, 54/ E. N., nar. XX.XX.XXXX,\nJ., Š. XXX/XX, 55/ Rímskokatolíckej cirkvi, Biskupstvo Nitra, Nitra, Nám. Jána Pavla II 7, 56/ F.. V. Š.,\nnar. XX.XX.XXXX, J., K. N. XXX/XX, 57/ X. P., nar. XX.XX.XXXX, J., K. XXXX/XX, 58/ F.. S. E., nar.\nXX.XX.XXXX, J., Ď. XXXXX/XX, 59/ F.. S. Š., nar. XX.XX.XXXX, G. XX, 60/ Y. P., nar. XX.XX.XXXX,\nJ., Ď. XX, 61/ S. P., nar. XX.XX.XXXX, J., G. X/XX, 62/ I. N., nar. XX.XX.XXXX, Č. V., H. J. E., L. XXX,\n63/ S.. D. X., nar. XX.XX.XXXX, J., K. O. XX, 64/ F.. D. X., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XXXX/XX, 65/ F..\nH. X., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XXXX/XX, 66/ F.. V. X., nar. XX.XX.XXXX, J., I. XXXX/X, 67/ M. S., nar.\nXX.XX.XXXX, Č. XXX, 68/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, J., Ď. XX/XX, 69/ F.. Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, V.\nXXX, 70/ S.. N. Q., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX, 71/ S.. Z. S., nar. XX.XX.XXXX, J., Y. X, žalovaní 4/ až\n13/, 19/ až 25/, 28/ až 49/, 51/ až 54/, 56/ až 59/, 60/ až 63/, 67/ až 70/ zastúpení advokátom JUDr.\nPetrom Matejovom, Nitra, Hollého 12, o určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Nitra\npod sp. zn. 15C/123/2010, o dovolaní žalobcu voči rozsudku Krajského súdu v Nitre z 28. februára 2023\nsp. zn. 7Co/67/2021 takto\nrozhodol:\n\nRozsudok Krajského súdu v Nitre z 28. februára 2023 sp. zn. 7Co/67/2021, rozsudok Okresného súdu\nNitra z 08. apríla 2021 sp. zn. 15C/123/2010 a uznesenie Okresného súdu Nitra z 20. júla 2023 sp. zn.\n15C/123/2010 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1.1. Okresný súd Nitra (ďalej iba „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 08. apríla\n2021 sp. zn. 15C/123/2010 (na č. l. 1236 súdneho spisu) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\nurčenia svojho vlastníckeho práva k nebytovým priestorom, nachádzajúcim sa v bytovom dome súpisné\nčíslo XXXX, orientačné čísla XX, XX, XX M. XX aj k príslušným podielom na spoločných častiach a\nspoločných zariadeniach domu a k pozemkom nachádzajúcich sa v J., zapísaným na liste vlastníctva č.\nXXXX. Žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Vychádzal\nzo zistenia, že k žalovaným označeným nebytovým priestorom nie sú v LV č. XXXX kat. úz. J. uvedené\nžiadne údaje o číslovaní, vlastníkoch a vlastníckych vzťahoch, hoci rozhodnutím Mesta Nitra zo dňa 30.\n12. 2010 č. SP 17366/2010-005-Ing.Ns bol zmenený účel spoločných priestorov bytového domu na Ď.\nW. o. č. XX, XX, XX M. XX na nebytové priestory. Znalec, ktorý vypracoval odborné posúdenie č. 2/2010\nnevykonal miestnu obhliadku s miestnym šetrením a vychádzal iba z technickej dokumentácie, ktorá bola\nneúplná a údaje na výpočet podlahových plôch nebytových priestorov použil z projektovej dokumentácie\nposkytnutej správcom bytového domu. Podlahovú plochu žalobcom uvádzaných nebytových priestorov\nzaokrúhlil na celé m2, čo zodpovedá dvojcifernému čitateľovi zlomku z listu vlastníctva. Spôsob výpočtu\npodlahových plôch a celkovej výmery uvádzaných nebytových priestorov považoval okresný súd za\nnedostatočný, pretože nedošlo k ich skutočnému zameraniu. Žalobca nepreukázal, že v bytovom\ndome, ktorého bol vlastníkom, sa nachádzali nebytové priestory od času jeho výstavby a nepreukázal\nani splnenie hmotnoprávnej podmienky existencie nebytového priestoru v bytovom dome, ktorou je\nrozhodnutie stavebného úradu, že v bytovom dome sa nachádzajú aj priestory určené na iné účely ako\nna bývanie. Uvedené tvrdenie by podľa názoru súdu prvej inštancie bolo možné preukázať len povolením\nna uvedenie do trvalej prevádzky, ktoré sa však nezachovalo a nezachovalo sa ani kolaudačné\nrozhodnutie. Právnu argumentáciu žalobcu opierajúcu sa o ustanovenia stavebného zákona č. 50/1976\nZb. súd prvej inštancie neakceptoval, nakoľko výstavba predmetného domu bola realizovaná v čase,\nkeď tento zákon nebol v platnosti. Poukázal tiež na tvrdenie žalobcu, že došlo k zmene údajov na liste\nvlastníctva o podlahovej ploche jednotlivých priestorov (aj bytov), keď boli zaevidované podlahové plochy\nv nezaokrúhlenej forme, napriek tomu žalobca aj v návrhu na zmenu žaloby navrhoval zápis podlahovej\nplochy nebytových priestorov v čitateľovi ako aj v menovateľovi zlomku v zaokrúhlenej forme. Právne\nokresný súd rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 137 písm. c), § 153 ods. 1, § 139 ods. 1, § 142 ods.\n1, ods. 2, § 143 ods. 1, ods. 3, § 150 ods. 1, § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového\nporiadku (ďalej „CSP“), § 1 ods. 1, 2 zák. č. 111/1950 Sb. o hospodárení s niektorými miestnosťami, § 5\nods. 1, § 14 ods. 1 zák. č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, § 7 ods. 1, 8 ods. 1 vyhlášky č. 144/1958\nZb., § 15 ods. 1 vládneho nariadenia č. 8/1956 Zb. o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo\nich častí a o povolení na ich uvedenie do trvalej prevádzky, ust. § 1 ods. 1, § 2 ods. 3, § 16 ods. 4\nzákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 6 ods. 1 písm. d), § 70 ods. 1\nzákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam\n(„katastrálny zákon“). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným\npriznal nárok na ich náhradu proti žalobcovi v rozsahu 100 %.\n2. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 28. februára 2023 sp.\nzn. 7Co/67/2021 odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným\npriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Poukázal na § 387\nCSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne odôvodnený. Na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súdy nespochybnili žalobcom\ntvrdené užívanie sporných priestorov v bytovom dome ako kancelárskych priestorov, čo ale samo osebe\nnemá za následok zmenu charakteru týchto priestorov na nebytové priestory, pretože k takejto zmene je\npotrebné rozhodnutie príslušného orgánu. Za rozhodujúce odvolací súd považoval, že v čase prevodu\nvlastníckeho práva k bytom v bytovom dome sporné priestory neboli príslušným úradom určené ako\nnebytové priestory a takýto charakter nebol preukázaný listinami pri začatí ich užívania - sporné priestory\ntvorili spoločné časti a zariadenia bytového domu. Spoločné časti a zariadenia domu sa nemohli stať\nnebytovými priestormi tým, že ich MsNV v Nitre prideľoval do užívania ako nebytové priestory. Zo\nstavebného projektu bytového domu vyplýva, že sporné priestory mali užívať nájomcovia bytov ako\n\nkočikáreň, klubovňu, detskú herňu a pod. Za nesprávny označil výklad § 7 ods. 2 vyhl. č. 144/1959 U. v. a\n§ 104 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého ak sa nezachovala dokumentácia je treba vychádzať\nz toho, že stavba bola povolená na účel, pre ktorý je vybavená, prípadne na účel, na ktorý sa užíva\nbez závad a sporné priestory považovať za nebytové priestory. Stavba bytového domu sa nad všetky\npochybnosti vždy užívala a užíva ako bytový dom bez ohľadu na to, že žiadna zo strán sporu nepredložila\nkolaudačné rozhodnutia. V danom prípade nejde o stavbu, ale len o prízemnú časť bytového domu, teda\nprízemné priestory, ktoré žalobca považuje za svoje vlastníctvo. Pretože v čase prevodu vlastníckeho\npráva k bytom a spoločným priestorom a zariadeniam domu existencia nebytových priestorov z právneho\nhľadiska preukázaná nebola, je treba vychádzať z toho, že išlo o spoločné priestory a zariadenie\nbytového domu, ktoré žalobca v príslušných podieloch prevádzal na vlastníkov bytov. Za podstatné\nodvolací súd označil, že zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu ako predávajúci koncipoval\nžalobca, preto aj zodpovedal za obsah zmluvy a dokladov tvoriacich jej neoddeliteľnú súčasť. Právne\núkony treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa obsahu vôle toho, kto\nprávny úkon urobil s prihliadnutím na to, že treba chrániť dobrú vôľu adresáta, ktorému bol právny\núkon určený. Podľa obsahu zmlúv žalobca previedol prízemné časti domu pri prevode vlastníctva\nbytov na žalovaných ako spoločné časti a zariadenia bytového domu. Pokiaľ aj žalobca konal v omyle,\ntento nevyvolali kupujúci a o jeho existencii ani s ohľadom na okolnosti uzatvárania zmlúv nemohli\nvedieť. Na základe uvedeného odvolací súd prijal záver, že žalovaní nadobudli vlastnícke právo k\nbytu a spoluvlastnícke právo k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu na základe zmlúv o\nprevode vlastníctva družstevného bytu zákonom predpokladaným spôsobom. K argumentu žalobcu, že\nv čase výstavby bytového domu a začatia jeho užívania náš právny poriadok nepoznal pojem nebytový\npriestor odvolací súd uviedol, že určenie priestorov na iný účel ako bývanie mohol byť vyjadrený aj iným\nspôsobom, z ktorého by jasne vyplývalo, že ide o priestory, ktoré nie sú stavebne určené na bývanie.\nNapríklad zák. č. 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov (účinný od 01. 09. 1966) v § 17 ods. 2\npoužíval pojem „miestnosti neslúžiace na bývanie, ktoré nie sú v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov\na stavebne sú súčasťou bytového domu“, zák. č. 67/1956 Zb. o hospodárení s bytmi v § 69 používal\npojem „obytné miestnosti, ktoré sa užívajú na iné účely než na bývanie“. O trovách odvolacieho konania\nrozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešným žalovaným\npriznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v celom rozsahu.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) Civilného\nsporového poriadku. Dôvodil, že odvolací súd projektovú dokumentáciu (v texte odôvodnenia rozsudku\nuvádzanú raz ako stavebný projekt, raz ako stavebný plán) posudzoval ako právny podklad pre\nurčenie účelu užívania stavby nebytových priestorov napriek následne Odborom pre výstavbu a vodné\nhospodárstvo MsNV v Nitre vydanému rozhodnutiu o prípustnosti stavby. Projektová dokumentácia (t.\nj. zadávací projekt) pritom bola v zmysle vtedy účinného zákona č. 42/1959 Zb. o dokumentácii stavieb\npovažovaná za súbor technicko-ekonomického riešenia stavby. Projektová dokumentácia prízemia\nbytového domu a projektová dokumentácia z apríla 1962 nebola schválená príslušným stavebným\núradom, pretože nie je opatrená schvaľovacou doložkou (pečiatkou). Pritom podľa vtedy platnej právnej\núpravy bola súčasťou rozhodnutia o prípustnosti stavby iba dokumentácia schválená príslušným\nstavebným úradom; iba takáto dokumentácia bola záväznou. Okrem toho projektová dokumentácia\nprízemia bytového domu a projektová dokumentácia z apríla 1962 v časti Názov a miesto stavby (tabuľka\nv spodnej časti) uvádza 48 BYT.JEDN. LB - BLOK 402., a nie 8 b. j.. Rozhodnutie o prípustnosti\nstavby teda nebolo vydané podľa tejto projektovej dokumentácie prízemia bytového domu, ani podľa\nprojektovej dokumentácie z apríla 1962, pretože v tejto nebolo naprojektovaných 8 b. j., ale ich výstavba\npovolená bola. Rozhodnutie o prípustnosti stavby povoľuje stavbu bytového domu 48 + 8 b. j., s čím\nsa odvolací súd nevysporiadal poukazujúc iba na projektovú dokumentáciu. Nebytové priestory sa v\nbytovom dome nachádzali od začiatku jeho užívania a nikdy neboli určené ako spoločné zariadenia\npre nájomníkov bytov. Po výstavbe bolo 48 bytov pridelených členom družstva, zvyšných 8 nebolo\npridelených nikomu; tieto sa vždy prenajímali na základe hospodárskych zmlúv podľa zák. č. 111/1950\nZb. o hospodárení s niektorými miestnosťami, ktoré sú určené alebo ktoré sa užívajú na iné účely,\nnež obytné (vtedajší právny poriadok terminologicky nebytové priestory nepoznal). Dôkazom toho je\nlist vlastníctva č. XXXX kat. úz. J., v ktorom je zapísaných 48 bytov. Existenciu nebytových priestorov\npreukazuje aj odborné posúdenie č. 2/2010 znalca F.. O.. Ak by mal žalobca k dispozícii rozhodnutie o\npovolení na užívanie stavby s uvedením miestností určených na iné než obytné účely, bolo by podkladom\nzápisu nebytových priestorov do LV a nemusel by podávať žalobu o určenie vlastníctva. V následne\nuzatváraných zmluvách o prevode vlastníctva jednotlivých bytov nebytové priestory neboli špecifikované\na neboli predmetom prevodu, čo vyplýva aj z veľkosti prevádzaných spoluvlastníckych podielov -\n\ndo úhrnu podlahových plôch bytov nebola pripočítaná podlahová plocha nebytových priestorov. Ak\nodvolací súd konštatoval, že prízemné časti bytového domu boli prevedené ako spoločné časti a\nspoločné zariadenia bytového domu na žalovaných, dovolateľ poukázal na zákon o vlastníctve bytov\na nebytových priestorov, ktorý definuje nebytové priestory, spoločné časti domu aj spoločné zariadenia\ndomu. Žalovaní resp. ich právni predchodcovia sa svojimi členskými podielmi nepodieľali na financovaní\nvýstavby nebytových priestorov a nenadobudli ich ani zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu.\nŽalobca (ďalej aj „dovolateľ“) tiež tvrdil, že odvolací súd vec nesprávne posúdil aj právne, keď podľa\ndovolateľa je § 7 ods. 2 vyhl. č. 144/1959 U. v. a § 104 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. možné aplikovať aj\nv tomto spore napriek tomu, že výstavba bytového domu bola realizovaná pred platnosťou uvedenej\nprávnej normy; poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/2082/2001,\n28Cdo/915/2002, 28Cdo/1321/2005 a 28Cdo/2899/2005. Za dovolacím súdom doposiaľ nevyriešené\nprávne otázky vymedzil otázky 1/ či v prípade, ak sa nezachovali doklady umožňujúce zistiť účel\npovolenia stavby platí, že stavba je určená na účel, na ktorý je vybavená svojím stavebno-technickým\nusporiadaním a ak vybavenie stavby nasvedčuje viacerým účelom, či sa predpokladá ich určenie na\núčel, na ktorý je užívaná bez závad a takéto určenie účelu nahrádza rozhodnutie stavebného úradu, 2/\nči v prípade, ak sa nezachovali doklady umožňujúce zistiť účel povolenia stavby - nebytového priestoru\nplatí, že nebytový priestor v dome je určený na účel, na ktorý je vybavený svojím stavebno-technickým\nusporiadaním a ak vybavenie nasvedčuje viacerým účelom, či sa predpokladá určenie nebytového\npriestoru na účel, na ktorý je užívaný bez závad a takéto určenie účelu nahrádza rozhodnutie stavebného\núradu (§ 2 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z.) a 3/ či je na nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu na\nspoločných zariadeniach domu v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov potrebné\npresne vymedziť spoločné zariadenia domu v zmluve o prevode vlastníctva bytu v dome a či inak nie je\nmožné nadobudnúť spoluvlastnícky podiel k spoločnému zariadeniu, ktoré nebolo v zmluve uvedené.\n4. Žalovaní vo vyjadrení k dovolaniu namietli prípustnosť dovolania, pretože ani jedna zo žalobcom\nnastolených dovolacích otázok nie je právnou otázkou, na ktorej by odvolací súd založil napadnuté\nrozhodnutie vzhľadom na v spore vykonané dokazovanie a zistenia súdov obidvoch inštancií. Podľa\nnázoru žalovaných nejde ani o otázky právne. Rozhodnutie odvolacieho súdu považujú za vecne\nsprávne. Neschválenie projektovej dokumentácie nedokazuje, že by v bytovom dome boli vybudované\nnebytové priestory. Rozhodnutím o prípustnosti stavby bol určený účel jej užívania ako obytnej stavby\ns bytmi na bývanie. Výstavba nebytových priestorov ani miestností, ktoré by mali byť užívané na iné\núčely ako obytné povolená nebola. Domnienku podľa § 7 ods. 2 vyhlášky 144/59 U. v. a § 104 ods.\n1 zák. č. 50/76 Zb. nie je možné aplikovať, nakoľko doklad hodnoverne preukazujúcich účel, na ktorý\nbola stavba bytového domu povolená sa zachoval - je ním rozhodnutie o prípustnosti stavby z 09.\n01. 1963. Vo vzťahu k § 104 ods. 1 zák. č. 50/76 Zb. platí zákaz retroaktivity. Žalobca nepreukázal,\nžeby on alebo jeho právny predchodca akýmkoľvek spôsobom financoval stavbu bytového domu, a už\nvôbec nie stavbu sporných priestorov. Navyše žaloba nezodpovedala údajom uvedeným v evidencii\nkatastra nehnuteľností. Sporné priestory tvorili spoločné časti a zariadenia bytového domu a mali ich\nužívať nájomcovia bytov ako kočikáreň, klubovňu, detskú herňu a podobne. Uplatnili si náhradu trov\ndovolacieho konania.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej tiež „dovolací súd“) po\nzistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech\nbolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) skúmal, či sú\nsplnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania. Bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné, preto pristúpil k skúmaniu jeho\ndôvodnosti.\n6. Najvyšší súd sa striktne nezameral len na to, či dovolateľ vymedzil prípustnosť dovolania formálne na\nkonkrétnom riadku svojho podania. Do úvahy bral aj dovolací dôvod (§ 432 CSP) (nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 468/2023). Rovnako aplikoval § 124 CSP a posudzoval dovolanie\npodľa jeho obsahu snažiac sa na jednej strane autenticky porozumieť textu dovolania ako celku (viď\nnálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 15/2021 alebo sp. zn. I. ÚS 336/2019),\nna druhej strane majúc na zreteli potrebu nenarušenia princípu rovnosti strán sporu neprípustným\nnahrádzaním procesnej aktivity strany sporu obligatórne zastúpenej advokátom a princípu právnej istoty\nnastolenej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu.\n\n7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok (nie ďalšie odvolanie) a dovolací súd nesmie byť\nvnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie\nodvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017,\n4Cdo/157/2017, 5Cdo155/2016, 8Cdo/67/2017). Dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie\nskutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie\nskutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd,\nktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole\npostupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly má dovolací súd\nmožnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní\n(napr. tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov atď.)\na či konajúcimi súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý\nby poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v\nzmysle § 420 písm. f) CSP.\n8. Dovolací súd potom vychádzajúc z uvedeného v spojení s obsahom dovolania (§ 124 CSP) dospel\nk záveru, že z dovolania možno vyvodiť aj dovolací dôvod v podobe tzv. vady zmätočnosti v zmysle §\n420 písm. f) CSP (nedostatky v procese dokazovania a v hodnotení dôkazov vedúce k nedostatočnému\nodôvodneniu rozsudkov).\n9. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v miere porušujúcej jej právo na spravodlivý proces.\n10.1. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné\nna rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť,\nči a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na\njeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov\n(poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Posúdenie\nnávrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je\nvždy vecou súdu (viď § 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu.\n10.2. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti\na dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia\ndôkazov, majúcej základ v ústavnom princípe nezávislosti súdov. Táto zásada, vyplývajúca z čl. 15\nzákladných princípov Civilného sporového poriadku, normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP znamená,\nže záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho\nlogického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými\nprincípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí\nvykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (v podrobnostiach pozri Števček,\nM., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový\nporiadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).\n10.3. O vadách v procese dokazovania možno hovoriť vtedy, ak súd vychádzal pri rozhodnutí zo\nskutočnosti, pre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za\nzáklad svojho rozhodnutia úplne inak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, prípadne ak nezistil určitú\npodstatnú skutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva.\n11.1. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia\n(II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav\na po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery\nnepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú\nprijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Súd je povinný presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy\na svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 220 CSP a § 393 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo\nprihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov\nna jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii\nobsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby\npremisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu\n\nprávnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a\npresvedčivé. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva však nevyžaduje, aby na každý argument\nstrany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.\nAk však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve\nna tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro\nBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,\nHiggins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n12. Podstata sporu žalobcu a žalovaných tkvela v posúdení existencie nebytových priestorov v bytovom\ndome súpisné číslo XXXX, orientačné čísla XX, XX, XX, XX, od ktorej sa odvíjala otázka prevodu\n(spolu)vlastníctva k príslušným podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového\ndomu a k pozemkom, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. J.. Súdy nižších inštancií vychádzali\nz (i) projektovej dokumentácie, (ii) zo súboru popisných informácií listu vlastníctva č. XXXX, kde nie sú\nuvedené nijaké údaje o číslovaní, vlastníkoch a vlastníckych vzťahoch k nebytovým priestorom napriek\ntomu, že rozhodnutím Mesta Nitra z 30. 12. 2010 č. SP 17366/2010-005-Ing.Ns bol zmenený účel\nspoločných priestorov bytového domu na Ď. W. o. č. XX, XX, XX M. XX na nebytové priestory, (iii) zmlúv\no prevodoch vlastníctva bytov a (iv) neunesenia dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k existencii\nrozhodnutia stavebného úradu o tom, že v bytovom dome sa nachádzajú aj priestory určené na iné účely\nako na bývanie. Odvolací súd za rozhodujúce považoval, že v čase prevodu vlastníckeho práva k bytom\nv bytovom dome existencia nebytových priestorov z právneho hľadiska preukázaná nebola, bytový\ndom bol užívaný ako bytový dom a je treba vychádzať z toho, že išlo o spoločné priestory a spoločné\nzariadenia bytového domu, ktoré žalobca v príslušných podieloch previedol na vlastníkov bytov.\n13. Z obsahu dovolania možno abstrahovať, že dovolateľ nespochybňoval, že užívacie (kolaudačné)\nrozhodnutie predložené nebolo. Namietal úvahy súdu prvej inštancie a úvahy odvolacieho súdu pri\nhodnotení dôkazov vedúce k záveru o neexistencii nebytových priestorov posudzovanej len z právneho\nhľadiska. Jeho nosným argumentom bol faktický užívací stav sporných priestorov nachádzajúcich sa\nna prízemí (1. nadzemnom podlaží) bytového domu na Ď. W. súp. č. XXXX, orientačné čísla XX,\nXX, XX, XX, ktoré nikdy (čo bolo nesporné) neboli odovzdané do užívania a neslúžili na užívanie\nako v (neschválenej) projektovej dokumentácii označených (a po výstavbe členom bytového družstva\nodovzdaných) 48 bytov resp. kočikáreň, klubovňa, detská herňa a pod., ale slúžili ako kancelárie.\nDovolateľ teda namietol postup súdov, ktoré vo vzťahu k vlastníckemu právu žalobcu považovali za\nirelevantnú nielen skutočnosť, že členom bytového družstva finančne sa podieľajúcim na výstavbe bolo\ndo užívania odovzdaných len 48 bytov oproti v rozhodnutí o prípustnosti stavby uvedených 48 bytov a 8 b.\nj., ale aj faktický spôsob užívania sporných priestorov na prízemí bytového domu už od jeho postavenia,\na to aj prostredníctvom argumentácie zameranej na v minulosti platné právne predpisy. Podstata úvahy\nsúdov nižších inštancií spočívala v tom, že nebytové priestory právne neexistujú, a preto sú spoločnými\npriestormi a spoločnými zariadeniami bytového domu prevedenými do spoluvlastníctva dobromyseľných\nvlastníkov bytov v bytovom dome.\n14. Ustanovenie § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. (toto ustanovenie i nasledujúce v znení účinnom\nv čase uzavretia zmlúv o prevodoch vlastníctva bytov) upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia\nvlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto\nbytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a\npráva k pozemku. Byt, bytový dom, nebytové priestory, spoločné časti a zariadenia domu definoval\nzákon č. 182/1993 Z. z. na svoje účely v § 2. Podľa týchto ustanovení je bytovým domom dom,\nv ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve\nalebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto\ndomu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (§ 2 ods.\n2). Nebytovým priestorom je miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného\núradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu, ani\nspoločné časti domu a spoločné zariadenia domu (§ 2 ods. 3). Spoločnými zariadeniami domu sú\nzariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade,\nak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane\ntechnologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny,\nvodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky (§ 2 ods. 5).\n\n15. Súdy nižších inštancií dospeli k záveru, že na prízemí bytového domu súp. č. XXXX, orientačné\nčísla XX, XX, XX, XX umiestnené priestory nesporne neslúžiace na bývanie nikdy právne ako\nnebytové priestory neexistovali, a preto sú spoločnými priestormi a spoločnými zariadeniami bytového\ndomu, ku ktorým vtedajší nájomcovia jednotlivých bytov nadobudli spolu s prevodom vlastníctva bytu\naj spoluvlastnícky podiel k spoločným priestorom a spoločným zariadeniam. Súd prvej inštancie v\nodôvodnení rozsudku poukázal na zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu uzavretú 19. 12.\n1995 medzi žalobcom ako prevádzajúcim a manželmi I. a Y. P. ako nadobúdateľmi o prevode bytu č.\nXXX na 2. poschodí vyššie špecifikovaného bytového domu o. č. XX, v ktorej sú ako spoločné zariadenia\ndomu uvedené o. i. aj kočikáreň a klubovňa. Aj keď sa súdy zaoberali právnou neexistenciou nebytových\npriestorov, nezaoberali sa ich reálnou existenciou a nevysvetlili svoj záver o existencii spoločných\nzariadení v bytovom dome. Ani jeden zo súdov sa nezaoberal skutočnosťou, či sa časť zmluvy o prevode\nvlastníctva bytu spolu so spoluvlastníckym podielom k spoločným zariadeniam bytového domu zakladá\nna reálnom faktickom stave (IV. ÚS 234/2012), teda či v bytovom dome skutočne kočikáreň a klubovňa\npríp. detská herňa ako predmet prevodu aj existovali (či boli v zmysle projektovej dokumentácie, z\nktorej súdy vychádzali, aj zhotovené) a či sú umiestnené vo vchode označenom orientačným číslom\nXX a obdobne súdy nepostupovali ani pri vyhodnotení obsahu ostatných zmlúv o prevodoch vlastníctva\nbytov v bytovom dome s tým, že je potrebné zodpovedať otázku, či vlastníci bytov (označení súdmi za\ndobromyseľných) mohli nadobudnúť spoluvlastnícky podiel k spoločným zariadeniam v prípade, ak tieto\nv bytovom dome neexistovali. Rovnako je potrebné posúdiť tvrdenia dovolateľa o spôsobe, ktorým mal\nnadobudnúť v dnešnom ponímaní vlastníctvo ním tvrdeného nebytového priestoru a jeho existenciu.\nDovolací súd tu poukazuje na odlišný právny režim stavieb v roku 1964 v porovnaní s právnou úpravou\nv súčasnosti. Podľa názoru dovolacieho súdu v prípade, ak sa nezachovalo rozhodnutie o povolení\nužívania stavby (kolaudačné rozhodnutie) bolo správne, aby súdy zamerali dokazovanie na faktické\nzistenie charakteru sporných priestorov. Zohľadniť treba aj kontext doby, v ktorej k výstavbe bytového\ndomu a následnému užívaniu jeho jednotlivých častí konkrétnym spôsobom dochádzalo, so špecifikami\ndružstevnej výstavby bytov (neskôr prevedených do vlastníctva fyzických osôb) a iných miestností\nneslúžiacich na bývanie upravenej v tom čase účinnými právnymi predpismi a vysporiadať sa treba aj s\nadministratívnym rozhodnutím Mesta Nitra z 30. 12. 2010 č. SP 17366/2010-005-Ing.Ns o zmene účelu\nspoločných priestorov bytového domu na Ď. W. o. č. XX, XX, XX M. XX na nebytové priestory.\n16. Dovolací súd zhrnúc uvedené dospel k záveru, že súdy nižších inštancií dospeli k predčasným\nzáverom týkajúcim sa existencie nebytových priestorov, čo predstavuje vadu v procese hodnotenia\ndôkazov napĺňajúcu dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP. Dovolanie je preto v zmysle citovaného\nustanovenia prípustné a zároveň aj dôvodné. Vyššie uvedené dôvody vedú najvyšší súd k záveru, že v\ndanej procesnej situácii prichádza v dovolacom konaní do úvahy len zrušenie dovolaním napadnutého\nrozsudku odvolacieho súdu (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením\nrozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd v časti zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu v\nrozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 2 v spojení s § 450 CSP). Dovolací súd ale zároveň\ndodáva, že pre rozhodnutie sporu je nevyhnutné riadne označenie predmetu sporu vrátane určenia\nsprávnej výšky prípadných spoluvlastníckych podielov, pričom dôvodom nepripustenia žaloby súdom\nv zmysle § 143 ods. 1 CSP nie sú vecné nedostatky navrhovanej zmeny, ale (iba) to, ak by výsledky\ndoterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.\n17. Dovolací súd zrušil nielen rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvej inštancie, ale aj\nsúvisiace uznesenie Okresného súdu Nitra z 20. júla 2023 sp. zn. 15C/123/2010 o určení výšky náhrady\ntrov konania, keďže obsah výroku tohto uznesenia sám o sebe neobstojí. Dovolací súd je totiž podľa §\n439 písm. a) CSP viazaný rozsahom dovolania okrem prípadov, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku\nzávisí výrok, ktorý dovolaním nebol dotknutý. Výrokom závislým od rozhodnutia o napadnutom výroku\nje taký výrok, ktorého obsah je viazaný na iný výrok s tým, že sám osebe neobstojí, pokiaľ by tento iný\nvýrok odpadol alebo bol zmenený. O samotnej výške náhrady trov konania bude preto v posudzovanej\nveci znova rozhodnuté v ďalšom konaní, a to po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí\n(§ 262 ods. 2 CSP).\n18. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená v tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade\nuvedenej v ustanovení § 420 CSP, dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť bez toho, aby\nsa dovolací súd zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie\nsúdu (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012,\n4Cdo/263/2013, 5Cdo/241/2013, 6Cdo/591/2015, 7Cdo/212/2014, 8Cdo/137/2015).\n\n19. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n20. V prípade, keď dovolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho\nkonania (§ 453 ods. 3 CSP).\n21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Co/67/2021", "guid": "26c38507-fa42-4ebb-aac7-6958184111e5:be14b78d-e18a-4cb8-841b-b2968e41bd35", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:aac9be80-781e-491f-b798-aa7e3f5b270a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.468.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 468/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 468/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.468.2023.2"}, {"guid": "ussr:6c42d7ac-764f-4769-b630-911f7fc96962", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.15.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z 25. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-25", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.15.2021.2"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:fa664220-cf3f-4c04-8532-b702e604b06f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2012 z 10. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa664220-cf3f-4c04-8532-b702e604b06f"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "5e3ea0b2-798c-4de2-8793-44b369967a71:c5a2c03c-ab47-42ad-bc48-8947598437e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5416200769.1", "spisova_znacka": "8Cdo/67/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/67/2017 z 15. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-15", "citacie_n": 225, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5416200769.1"}, {"guid": "c9d75199-8263-45c0-8554-10d81233a2a6:09d9ca89-bc70-4bec-9986-b77ee635db6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/67/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/67/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c9d75199-8263-45c0-8554-10d81233a2a6:09d9ca89-bc70-4bec-9986-b77ee635db6e"}], "citovane_v": []}