{"guid": "a3eddc09-c75e-4cf3-9060-8fd82f9b7ea7:f04926e6-2b00-4047-8628-ff9e50b772a7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4110208201.1", "spisova_znacka": "5Cdo/23/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/23/2024 z 27. 3. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2024, sp. zn. 5Cdo/23/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:4110208201.1", "identifikacne_cislo": "4110208201", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Halušková", "sudca_id": 966, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-haluskova-966", "datum_vydania": "2024-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366d", "nazov": "§ 366d CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366d"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366d", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-385", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f04926e6-2b00-4047-8628-ff9e50b772a7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4110208201.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:4110208201.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:4110208201.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/23/2024\n4110208201\n27. 03. 2024\nJUDr. Jana Halušková\nECLI:SK:NSSR:2024:4110208201.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej\na členov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. v spore žalobcu obchodnej\nspoločnosti DHAP, s.r.o., Golianovo 461, IČO: 36 522 015, zastúpeného obchodnou spoločnosťou\nAdvokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o., Bratislava, Gogoľova 18, IČO: 36 663 051, proti\nžalovanému N. H., narodenému XX. B. XXXX, D. S. XX, zastúpenému advokátom JUDr. Gabrielom\nLaktišom, Nitra, Mariánska 8, o zaplatenie sumy 39.800,40 eura s príslušenstvom, vedenom na\nOkresnom súde Nitra pod sp. zn. 15C/268/2010, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu\nv Nitre zo 07. júla 2022 sp. zn. 8Co/69/2021 takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 06. októbra 2021\nsp. zn. 15C/268/2010 vychádzajúc z § 262 ods. 1, § 344, § 365, § 369 ods. 1, § 536 ods. 1 - 3, § 542\nods. 1, § 544 ods. 1 a § 550 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, 2, § 456 a § 458 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 39.800,40 eura s 14,25 % úrokom z\nomeškania ročne zo sumy 33.058,22 eura od 11. 03. 2008 do zaplatenia, zo sumy 6.742,18 eura od 14.\n03. 2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal v zmysle § 255\nods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) náhradu trov konania v plnej výške. Z dôvodov\nrozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia 39.800,40 eura s príslušenstvom ako neuhradenej\nceny diela na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel dňa 03. 08. 2007 zmluvu o dielo č.\nDHAP/4/2007 o vykonaní diela „Polyfunkčná budova-hrubá stavba“ v I. za cenu diela dohodnutú vo\nvýške 2.340.730,- Sk s DPH. Žalobca za vykonané práce vystavil čiastkovú faktúru č. 20080005 dňa 29.\n02. 2008 na 995.912,- Sk, splatnú 10. 03. 2008, za zhotovenie základov a hrubej stavby, kde vyfakturoval\nstavebné práce, čiastkovú faktúru č. 20080004 zo dňa 03. 03. 2008 na 203.115,- Sk, splatnú 13. 03. 2008,\nza zhotovenie strechy, ktorou vyfakturoval stavebné práce podľa priloženého krycieho listu čerpania.\nŽalovaný v termíne splatnosti faktúry neuhradil. Zaplatená bola čiastková faktúra č. 20070047 na celkovú\nsumu 320.718,00 Sk s DPH. Okrem toho žalovaný zaplatil bez faktúry dňa 27. 09. 2007 sumu 97.932,- Sk\nbez DPH, 14. 12. 2007 v hotovosti 150.680,- Sk bez DPH, dňa 19. 10. 2007 v hotovosti 209.728,81,- Sk\nbez DPH, spolu sumu 785.959,- Sk, t. j. 26.089,05 eura. Platné odstúpenie zo 06. 02. 2008 žalovaného\nod zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy (omeškanie s realizáciou diela) bolo žalobcovi doručené 08.\n02. 2008. V konaní nebolo sporné, že dielo nebolo v ukončené v dohodnutej lehote do 31. 12. 2007 ani do\njedného mesiaca po uplynutí termínu, v ktorom mohlo byť v zmysle zmluvy najneskôr ukončené (31. 01.\n2008). Ukončenie realizácie dňa 08. 02. 2008 nie je v zmysle zmluvy o dielo článku II. bod 2.6 riadnym\ndokončením diela, pretože za také sa považuje dielo odovzdané s vykonaním skúšok preukazujúcich\n\nkvalitu, funkčnosť a dodržiavanie parametrov dohodnutých v zmluve a predpísaných projektom stavby.\nO odovzdaní diela mal byť spísaný odovzdávajúci protokol podpísaný oboma zmluvnými stranami keďže\npodľa článku III bod 3.5 zmluvy si zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením\na odovzdaním predmetu diela, pričom o odovzdaní sa spíše zápisnica, ktorú podpíšu obe strany. Strany\nsporu netvrdili a ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že práce vykonávané žalobcom od 08.\n02. 2008 do 03. 03. 2008 boli pokračovaním vykonávania diela v zmysle zmluvy. Žalovaný v liste zo\ndňa 11. 01. 2008 vytkol žalobcovi nedostatky diela. Nároky z vadného plnenia súvisia s odovzdaním\ndiela. Reklamovať vady diela môže objednávateľ až po jeho odovzdaní. Keďže dielo nebolo v zmysle\nzmluvy odovzdané, nie je možné posudzovať žalovaným uplatnené nároky ako nároky na odstránenie\nvád a zľavu z ceny diela. V prejednávanom spore ide o vyporiadanie vzájomných nárokov pri zrušení\nzáväzkov zo zmluvy o dielo, ak má vlastnícke právo k veciam objednávateľ. Ak záväzok zanikne z\ndôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá a objednávateľ ako vlastník zhotovovanej veci túto nemôže\nvrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi (napr. v prípade stavby), je povinný uhradiť zhotoviteľovi len to,\no čo sa objednávateľ zhotovením veci obohatil. Nároky žalobcu na zaplatenie jeho prác pri realizácii\ndiela, ktoré pre žalovaného vytvoril, je potrebné posúdiť podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení.\nDohoda o cene zanikla odstúpením od zmluvy. Zo znaleckého posudku č. 98/2019 podaného okresným\nsúdom ustanoveným znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností V.. N.. M.\nvyplynulo, že stavba v čase ohliadky vizuálne nevykazovala žiadne vady. Znalec nevedel posúdiť, či\nich vykazovala v čase ukončenia prác. Žalobca ukončil práce podľa vlastného vyjadrenia vo februári\n2008, po jeho odchode zostala stavba rozostavaná, následne bola ukončená v zmysle projektovej\ndokumentácie z roku 2007 a skolaudovaná 19. 03. 2009 ako polyfunkčná budova. V roku 2013 a 2014\nbola stavba prestavaná a využíva sa ako bytový dom so 6 bytmi, bez nebytových priestorov. Dielo nebolo\nvo februári 2008 užívania schopné, išlo len o rozostavanú hrubú stavbu. Technická hodnota stavby\nrozostavaného polyfunkčného objektu na parc. č. 534/2 v období februára 2008 činila 85.414,79 eura. V\nznaleckom posudku č. 84/2021 znalec vyčíslil všeobecnú hodnotu stavby v čase odstúpenia od zmluvy\nna cca 62.600 eur. Okresný súd podotkol, že súd nemohol znalcovi položiť otázku navrhnutú žalovaným aká bola výška bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu - pretože ide o otázku právnu, nie odbornú.\n2. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 6. októbra 2021\nsp. zn. 8Co/69/2021 na odvolanie žalovaného zmenil (§ 388 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie tak,\nže uložil žalovanému povinnosť žalobcovi zaplatiť sumu 36.507,92 eura spolu s úrokom z omeškania\nvo výške 14,25 % zo sumy 29.765,74 eura od 11. 03. 2008 do zaplatenia, zo sumy 6.742,18 eura od\n14. 03. 2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu\nzamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho\nkonania v rozsahu 83,46 %, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozsudku. Odvolací súd uviedol, že z § 351 ods. 1 prvej vety a z ods. 2 prvej vety Obchodného zákonníka\nvyplýva, že odstúpenie sa týka aj záväzkov, ktoré boli v čase účinnosti odstúpenia od zmluvy o dielo už\nsplnené. Ak v dôsledku odstúpenia od zmluvy zanikla zmluva o dielo, zanikol aj záväzok objednávateľa\nzaplatiť zhotoviteľovi cenu diela dohodnutú v tejto zmluve a ak nejde o prípad upravený v § 548 ods.\n2 Obchodného zákonníka, neobstojí záver, že zhotoviteľovi patrí časť dohodnutej ceny pripadajúcej\nna časť diela, ktorá bola vykonaná riadne. Ak zanikne zmluva o dielo uzavretá v režime Obchodného\nzákonníka odstúpením, vysporiadajú sa účastníci zmluvy, ak nie je dohodnuté inak, podľa zásad v §\n351 ods. 2 Obchodného zákonníka (strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá\nstrana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dohodnutej v zmluve pre tento\nprípad, inak podľa § 502 Obchodného zákonníka). V prípade zmluvy o dielo je takto upravený spôsob\nvysporiadania špeciálne upravený o pravidlá vzájomného vyrovnania zmluvných strán v § 543 až §\n545 a v § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ak bolo predmetom diela zhotovenie veci a vlastnícke\nprávo k zhotovenej veci mal zhotoviteľ, nároky zhotoviteľa sú uspokojené tým, že je a zostáva naďalej\nvlastníkom veci. Ak mal k zhotovenej veci vlastnícke právo objednávateľ a vec nemožno vzhľadom\nna jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, a tiež v prípade, že predmetom diela boli montáž,\núdržba, oprava alebo úprava veci, t. j. keď z povahy veci neprichádza do úvahy, že by vlastníkom\npredmetu diela bol zhotoviteľ a že by bolo možné predmet diela zhotoviteľovi vrátiť alebo odovzdať,\nmá zhotoviteľ voči objednávateľovi právo na úhradu toho, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci,\nprípadne jej montážou, údržbou, opravou alebo úpravou obohatil. Záver, že vec nemožno vzhľadom na\njej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, musí byť založený na konkrétnych skutkových zisteniach.\nSúd prvej inštancie na základe návrhu žalobcu nariadil vykonanie znaleckého dokazovania na zistenie\nvšeobecnej ceny nehnuteľnosti v čase odstúpenia od zmluvy. Podaním z 08. októbra 2018 znalec V..\nN. M. konštatoval, že otázky č. 6 až 8 (otázka č. 6 - zistenie hodnoty vykonaných prác žalobcom\n\npri realizácii diela až do času ukončenia stavebných prác, otázka č. 7 - zistenie, či výška žalovanej\nsumy po pripočítaní uhradených položiek zodpovedá skutočnej hodnote vykonaných prác žalobcom,\notázka č. 8 - po odpočítaní uhradených položiek vyčísliť, o akú hodnotu vyjadrenú v mene euro sa\nžalovaný nezaplatením celej ceny diela na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil) sú z odvetvia odhad\nhodnoty stavebných prác, preto na ne nie je spôsobilý odpovedať. Znalec následne po úprave otázok\nvypracoval znalecký posudok č. 98/2019. Na otázku súdu prvej inštancie, či znalec vie zodpovedať\notázku, aká bola všeobecná cena stavby v čase odstúpenia od zmluvy dňa 08. februára 2008 odpovedal,\nže ak ide o odhad predajnej ceny rozostavaného objektu polyfunkčnej budovy na parc. č. 534/2 bez\npozemku, je schopný vypracovať požadovaný znalecký posudok. Na základe toho súd prvej inštancie\nuznesením č. k. 15C/268/2010-591 zo dňa 30. marca 2021 uložil V.. M. úlohu vypracovať znalecký\nposudok na určenie všeobecnej hodnoty stavby v čase odstúpenia od zmluvy dňa 08. februára 2008,\nktorý znalec vypracoval pod č. 84/2021 a určil všeobecnú hodnotu stavby ku dňu 08. februára 2008.\nSúd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu postupoval správne, ak vychádzal zo všeobecnej (trhovej)\nhodnoty stavby ku dňu odstúpenia od zmluvy o dielo, pretože za bezdôvodné obohatenie nemožno\npovažovať náklady, ktoré zhotoviteľ vynaložil, resp. ktoré by bolo treba vynaložiť na získanie rovnakého\nplnenia, ale treba vychádzať zo všeobecnej ceny (trhovej ceny) nehnuteľnosti, ktorú objednávateľ získal\ndo svojho vlastníctva, ak ide o prípad podľa § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka. Znalec V.. M. z\nodboru stavebníctvo, odvetvie odhad nehnuteľností je spôsobilý odpovedať na otázku, ktorá bola v\nprejednávanej veci podstatná (všeobecná hodnota stavby ku dňu odstúpenia od zmluvy). Odvolací súd\nzdôraznil, že dôkazná povinnosť zaťažuje sporové strany, nielen žalobcu. Dokazovať je povinný každý,\nkto v spore niečo tvrdí. Ak žalovaný tvrdil, že je absolútne neskontrolovateľná súdnym znalcom V.. M.\nuvádzaná rozostavanosť stavby 36,85 % a nedokončenosť stavby 63,15 % a následný výpočet súdneho\nznalca ohľadne východiskovej a technickej hodnoty vo výške 85.414,79 eura je absolútne nesprávny a\naj výška všeobecnej hodnoty stavby ku dňu 08. februára 2008 bola vyčíslená nesprávne, a teda nebola\nustálená výška bezdôvodného obohatenia, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť relevantné dôkazy\nna preukázanie týchto tvrdení. Žalovaný počas trvania zmluvy o dielo poskytoval žalobcovi peňažné\nplnenia dokopy vo výške 26.092,08 eura (3.250,75 eura, 6.961,43 eura, 10.878,24 eura, 5.001,66 eura),\npreto sa žalobca nemohol obohatiť v rozsahu celej výšky všeobecnej hodnoty stavby určenej znaleckým\nposudkom. Na základe uvedeného bez odpočítania platieb, ktoré žalovaný poskytol žalobcovi nemožno\nustáliť výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu (62.600 eur - 26.092,08 eur = 36.507,92).\nSúd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu o dôvodnosti nároku žalobcu v celom\nrozsahu 39.800,40 eura, keď opomenul od všeobecnej hodnoty stavby určenej znaleckým posudkom\nodpočítať plnenia už prv poskytnuté žalovaným na realizáciu stavby. Žalobca nemal nárok na zaplatenie\ncelej ním požadovanej istiny 39.800,40 eura, ale len na zaplatenie sumy 36.507,92 eura s tým, že\nžalobu v rozsahu sumy 3.292,48 eura je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú. Vzhľadom na odvolaciu\nargumentáciu žalovaného, že žalobcovi ako veriteľovi nevznikol nárok požadovať úroky z omeškania,\npretože si nesplnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti odvolací súd uviedol, že žalobca žalovaného už\nprvou faktúrou č. 20080005 zo dňa 29. februára 2008, splatnou dňa 10. marca 2008 vyzval k zaplateniu\npeňažnej sumy 33.058,22 eura. Na základe tejto faktúry sa žalovaný preukázateľne dozvedel o existencii\nbezdôvodného obohatenia (faktúra mu bola doručená po odstúpení zmluvy o dielo dňa 08. februára\n2008), preto odvolací súd priznal žalobcovi ním uplatnené úroky z omeškania (14,25 %, keď výška\núroku z omeškania nebola predmetom odvolacej argumentácie žalovaného) s tým, že sumu 33.058,22\neura znížil o 3.292,48 eura, v časti ktorej nárok žalobcu zamietol ako nedôvodný (33.058,22 - 3.292,48\n= 29.765,74). Rovnako odvolací súd žalobcovi priznal úroky z omeškania aj v dôsledku nezaplatenia\ndruhej faktúry č. 20080004 z 03. marca 2008, splatnej dňa 13. marca 2008, na sumu 6.742,18 eura,\nktorá tiež nebola do lehoty jej splatnosti dňa 13. marca 2008 žalovaným uhradená. Odvolací súd zmenil\nrozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému uložil povinnosť voči\nžalobcovi nahradiť trovy konania v rozsahu 83,46 %. Procesný úspech žalobcu predstavujúci procesný\nneúspech žalovaného bol 91,73 %, procesný úspech žalovaného predstavujúci procesný neúspech\nžalobcu bol 8,27 %, (91,73 % - 8,27 % = 83,46 %).\n3. Uznesením zo 17. januára 2024 sp. zn. 8Co/69/2021 odvolací súd postupom podľa § 224 CSP opravil\nvo výroku I. rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co/69/2021-712 zo dňa 07. júla 2022 odsek druhý\ntak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 36.507,92 eura spolu s úrokom z omeškania vo\nvýške 14,25 % ročne zo sumy 29.765,74 eura od 11. 03. 2008 do zaplatenia, zo sumy 6.742,18 eura od\n14. 03. 2008 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšnej časti\nžalobu zamieta. Pre úplnosť sa žiada dodať, že hoci odvolací súd v odôvodnení tohto uznesenia uvádza,\n\nže opravil II. výrok rozsudku, z obsahu enunciátu uznesenia je zrejmé nad akúkoľvek pochybnosť, že\nodvolací súd opravil I. výrok rozsudku.\n4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie tvrdiac existenciu dovolacieho dôvodu\npodľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a), resp. písm. c) Civilného sporového poriadku. Procesné\npochybenia videl dovolateľ v tom, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania,\nhoci bolo potrebné za podmienky § 366 CSP nevyhnutné doplniť skutkový stav, v nedostatku riadneho\nodôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu aj v existencii vád v procese dokazovania. Navrhol odložiť\nvykonateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku.\n5. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu s odkazom na odbornú literatúru uviedol, že pokiaľ konanie\nako celok vykazuje znaky spravodlivosti, jedna izolovaná vada nestačí na uplatnenie dovolacieho\ndôvodu podľa § 420 písm. f) CSP. Pri posudzovaní, či boli v konaní znemožnené procesné práva\npatriace strane je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a konkrétne\nporušenia procesných práv bude potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte\ndopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup\nsúdu. Ani konanie súdu ohľadne ustanovenia znalca a zadania vypracovania znaleckého posudku a\nnásledného vyhodnotenia tohto znaleckého posudku súdom nemožno považovať za spôsobilé narušiť\nprocesné práva žalovaného, pretože súdom bol ustanovený znalec oprávnený a odborne spôsobilý\nodpovedať na otázky súdu, pričom strany sporu mali právo navrhnúť znenie otázok znaleckého\nposudku v prvoinštančnom konaní. Postup súdu, ktorý označuje žalovaný za zásah do jeho procesných\npráv, keď neboli pripustené jeho námietky ohľadne doplnenia znaleckého posudku č. 84/2021, a tiež\nohľadne komunikácie medzi súdom a ustanoveným znalcom, nezakladá taký zásah do procesných práv\nžalovaného, v takej intenzite, aby bolo možno považovať dovolanie za prípustné. V odvolacom konaní\nbolo ustálené, že pre rozhodnutie vo veci nie je podstatné, či dielo trpelo vadami, pretože predmetom\nsporu bolo vysporiadanie nárokov strán po účinnom odstúpení od zmluvy o dielo. Vo vzťahu k odkazu\nžalovaného na iné rozhodnutie Krajského súdu v Trnave žalobca uviedol, že dovolanie je prípustné voči\nodvolaciemu rozsudku, pokiaľ sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorým je Najvyšší súd Slovenskej republiky. Bez komunikácie medzi súdom a znalcom V..\nM., ktorú žalovaný označil za neprípustnú, by nedošlo k vypracovaniu znaleckého posudku tak, aby\nzávery vyplývajúce zo znaleckého posudku dávali odpovede na otázky vyplývajúce z právne záväzného\nnázoru Krajského súdu v Nitre ohľadne posudzovania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného\nobohatenia. Žalovaný zaslal súdu návrhy otázok pre znalca, ktoré boli súdom zohľadnené. Taktiež\nžalovaný mohol kedykoľvek predložiť súkromný znalecký posudok, čo nikdy nevyužil. Procesné práva\nžalovaného tým, že okresný súd v prvoinštančnom konaní uznesením z 08. septembra 2021 vyhlásil\ndokazovanie za skončené a zamietol návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania neboli porušené,\npretože v konaní bola stanovená všeobecná hodnota stavby. Námietky žalovaného k nepríslušnosti\nznalca a k nesprávnemu koeficientu polohovej diferenciácie neboli podložené reálnym dôkazom, ktorý\nby súd mohol preskúmať a vyhodnotiť. Žalovaný navrhol doplnenie znaleckého posudku, ktorým by\nsa určila výška bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu, ale v konaní bol posudzovaný nárok\nžalobcu na zaplatenie; žalovaný nepodal vzájomnú žalobu, iba v rámci svojho vyjadrenia žiadal\no zaplatenie bezdôvodného obohatenia, pričom tento nárok nepodložil žiadnymi reálnymi dôkazmi.\nNávrh na doplnenie dokazovania žalovaný predniesol po ukončení dokazovania, preto odvolací súd\nnenariadením odvolacieho pojednávania procesné práva žalovaného neporušil. Účelom sudcovskej\nkoncentrácie konania je zabrániť, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi.\nŽalobcovi nie je zrejmé, ktorý konkrétny dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 CSP žalovaný uplatnil.\nNavrhol zamietnutie dovolania uplatniac si náhradu trov dovolacieho konania.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej aj „najvyšší súd“ príp. „dovolací\nsúd“) po zistení, že dovolanie podal žalovaný v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) ako strana sporu, v\nktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), spĺňajúci podmienku podľa § 429 ods. 2 CSP,\nskúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.\n7.1. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu dovolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty\n\na záruky poskytované právnym poriadkom; jeho integrálnou súčasťou je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva\njej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a\nriadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a\npožiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a\ndožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď rozhodnutia Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. 251/03).\n7.2. Porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia zákona treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň\nznamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.\n8. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky\nvyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II.\nÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav\na po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery\nnepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú\nprijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah\nmedzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na\nstrane druhej.\n9.1. Dovolací súd v prvom rade, vzhľadom na tú časť dovolania žalovaného, v ktorej sa zaoberá a\nnamieta v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie pripomína, že tento rozsudok okresného súdu\n(vyhlásený 03. novembra 2015) bol zrušený odvolacím súdom (uznesením z 11. januára 2018), preto\nviac nie je dôvodným posudzovať jeho závery. Po preskúmaní rozsudku odvolacieho súdu a (v poradí\ndruhého) rozsudku súdu prvej inštancie (konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom\ntvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára\nich organickú jednotu - m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09) dospel dovolací súd k záveru, že ich\nodôvodnenia nevybočujú z limitov spravodlivého procesu, sú logické a primerané. Obidva súdy svoje\nskutkové závery a právne názory odôvodnili úvahami, ktoré sú zrozumiteľné, konzistentné a spätne\npreskúmateľné. Rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle\n§ 220 ods. 2 CSP, rozsudok odvolacieho súdu obsahuje náležitosti odôvodnenia dané v § 393 ods. 2\nCSP a ani jeden nemožno považovať za neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Z odôvodnení\nrozsudkov vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane\na právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná\nskutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia súdov je koherentná a ich rozhodnutia konzistentné, logické\na presvedčivé, premisy v nich zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe súdy dospeli, sú prijateľné\npre právnickú aj laickú verejnosť. Žalovaný v dovolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli\nzistené a vyhodnotené v konaní pred súdmi nižších inštancií.\n9.2. Za nedostatok odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu dovolateľ označil body 7.2. až 7.4. jeho\nodôvodnenia. Treba prisvedčiť dovolateľovi, že ide o teoretické východiská vysvetľujúce obsah práva\nna spravodlivý proces, proces dokazovania a odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnych skutkových\nzisteniach, no ich uvedenie má podľa dovolacieho súdu zmysel práve vo vzťahu k nasledujúcim častiam\nodôvodnenia, v ktorých odvolací súd vysvetľuje svoje ďalšie úvahy, ktorými sa spravoval pri posudzovaní\n(ne)existencie týchto v odvolacom konaní žalovaným vytýkaných vád.\n9.3. Odvolací súd podľa dovolateľa opomenul vo svojom rozsudku uviesť, že medzi okresným súdom\na ním ustanoveným znalcom a medzi súdom prvej inštancie a žalovaným prebiehala podľa žalovaného\nneprípustná komunikácia súvisiaca so stavom znaleckého dokazovania, čo znamenalo porušenie\nprocesných práv žalovaného ohľadom nestrannosti a nezávislosti súdneho znalca. Dovolací súd\npoukazuje na bod 11. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, z ktorého jasne vyplýva, že súd prvej\ninštancie a súdny znalec V.. M. komunikovali po žiadosti znalca o upresnenie položených otázok\na predmetom znaleckého dokazovania nebolo zodpovedanie (pôvodne položených) otázok č. 6 - 8\n(uvedených v bode 2. odôvodnenia tohto rozsudku dovolacieho súdu) ako nespadajúcich do odbornosti\nznalca. Ak mal žalovaný pochybnosť o nestrannosti a nezaujatosti znalca, mal a mohol postupovať podľa\n§ 59 CSP.\n\n10. Podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonanie\nvšetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (3Cdo/26/2017,\n4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej\nrepubliky posudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017, nedospel však k\nzáveru o jeho ústavnej neudržateľnosti. Na druhej strane Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich\nrozhodnutiach vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na\nposúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno\nkvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS\n332/09). Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi urobené skutkové\nzistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. V práve\nna spravodlivý proces je obsiahnutá aj ďalšia ústavná zásada (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 CSP), a\nto „rovnosť zbraní“ v civilnom konaní, ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strany\nsporu kladené a ktoré nesmú byť neprimerané (IV. ÚS 468/2018).\n11. V súlade s vyššie uvedenou judikatúrou ústavného súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky v\nrozhodnutiach napr. sp. zn. 4Cdo/100/2018, 5Cdo/202/2018, 5Cdo/138/2018, 5Cdo/122/2019 vyslovil,\nže procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených\nnávrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo,\nz akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno odôvodniť len tromi\ndôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, k overeniu alebo vyvráteniu ktorej je\nnavrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého\ndôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou\npotenciou. Tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorého\novereniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, už bolo doterajším konaním bez dôvodných pochybností\noverené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 2 Ústavy SR, garantujúcimi strane sporu právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv.\nopomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok\ndôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť.\n12. Nesúhlas dovolateľa so záverom odvolacieho súdu, že znalecký posudok č. 84/2021 podal znalec\nV.. N. M., ktorý nemal kompetenciu na jeho podanie, pretože pri zisťovaní výšky bezdôvodného\nobohatenia bolo potrebné od všeobecnej hodnoty stavby odrátať „zhodnotené vady diela t. j. náklady\nna sanáciu diela“, ktoré mali byť žalovaným priebežne reklamované, čo odvolací súd opomenul, možno\npodľa dovolacieho súdu považovať nielen za argument týkajúci sa nedostatku riadneho odôvodnenia\nrozsudku, ale aj za výhradu k procesu dokazovania.\n13.1. Vychádzajúc z tohto dovolacieho tvrdenia dovolací súd musí upriamiť pozornosť na dovolateľom\nnespochybnené právne posúdenie sporu spočívajúce v tom, že výška bezdôvodného obohatenia\nzodpovedá všeobecnej hodnote (rozostavanej) stavby ku dňu 08. februára 2018. Odvolací súd v\nuznesení z 11. januára 2018 sp. zn. 8Co/162/2017, z ktorého vychádza aj dovolateľ, konštatoval (17.\nbod), že vady diela môže objednávateľ reklamovať až po odovzdaní diela a keďže v danej veci dielo\nnebolo v zmysle zmluvy odovzdané, súd prvej inštancie nesprávne posudzoval žalovaným uplatnené\nnároky ako nároky na odstránenie vád a zľavu z ceny diela. V bode 22. odvolací súd uviedol, že nárok\nžalobcu je potrebné posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, ktoré\nby čo do určenia výšky malo byť predmetom znaleckého dokazovania, ak sa strany nedohodnú na\nvšeobecnej cene stavby v čase odstúpenia od zmluvy.\n13.2. V rozsudku napadnutom dovolaním odvolací súd (rovnako ako v zrušujúcom uznesení) dospel k\nzáveru, že odstúpenie od zmluvy sa týka aj tých záväzkov, ktoré už boli v čase účinnosti odstúpenia\nsplnené. Predmetom záväzku zaniknutého odstúpením od zmluvy bolo zhotovenie veci, ku ktorej mal\nvlastnícke právo objednávateľ, preto mal zhotoviteľ (žalobca) právo na úhradu toho, o čo sa objednávateľ\n(žalovaný) zhotovením veci obohatil. V 10. bode odôvodnenia rozsudku, na ktorý dovolateľ poukazuje,\nodvolací súd uviedol: „Záver týkajúci sa vydania bezdôvodného obohatenia v prípade zániku zmluvy o\ndielo odstúpením od zmluvy, podľa ktorého pri posudzovaní výšky peňažnej náhrady pri nepeňažnom\nplnení treba vychádzať predovšetkým z nákladov, ktoré treba vynaložiť na získanie rovnakého plnenia a\nprihliadnuť na prípadné nedostatky plnenia, nezodpovedá zneniu ustanovenia § 544 ods. 1 Obchodného\nzákonníka. Za obohatenie nemožno považovať náklady, ktoré zhotoviteľ vynaložil, resp. ktoré by bolo\n\ntreba vynaložiť na získanie rovnakého plnenia, ale treba vychádzať zo všeobecnej ceny (trhovej ceny)\nnehnuteľnosti, ktorú objednávateľ získal do svojho vlastníctva. Pri zisťovaní tejto hodnoty, samozrejme,\ntreba zhodnotiť aj vady stavby (diela).“ Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že znalec V.. M. v znaleckom\nposudku č. 84/2021 vyčíslil všeobecnú hodnotu stavby v čase odstúpenia od zmluvy sumou 62.600 eur.\nDovolací súd pripomína, že v zmysle § 2 písm. g) vyhl. č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty\nmajetku treba na účely tejto vyhlášky rozumieť všeobecnou hodnotou majetku výslednú objektivizovanú\nhodnotu majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu\nohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže,\npri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou\na s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej\nhodnoty; objektivizáciou je znalecké stanovenie všeobecnej hodnoty majetku zohľadňujúce technický\nstav, vplyv trhu, ekonomické vplyvy a iné špecifické faktory [§ 2 písm. h) vyhl. č. 492/2004 Z. z.].\nZjednodušene, všeobecná hodnota nehnuteľnosti je potom hodnota, ktorá by bola dosiahnutá pri predaji\noceňovanej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti (z hľadiska veľkosti, stavu, polohy, vybavenia atď.) v\nobvyklom obchodnom styku ku dňu ohodnotenia. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že ak znalec\npri určení všeobecnej hodnoty rozostavanej stavby vychádzal z jej stavu ku dňu odstúpenia od zmluvy,\nmusel pri jej objektivizácii zhodnotiť aj jej technický stav (ovplyvnený aj prípadnými závadami tak, ako\nuviedol odvolací súd).\n14. Odvolací súd (v 16. bode odôvodnenia rozsudku) vzhľadom na výhrady žalovaného k dokazovaniu\nvysvetlil presun dôkazného bremena medzi stranami sporu. Uviedol, že dôkazná povinnosť nezaťažuje\nlen žalobcu, ale aj žalovaného. Po doručení znaleckého posudku mal žalovaný výhrady iba k určeniu\nštádia rozostavanosti stavby, preto považoval určenie hodnoty rozostavanej stavby polyfunkčného\ndomu k 08. februáru 2018 (medzičasom dokončeného na bytový dom) za nesprávne. Žalovaný však\nuvádzal len skutkové tvrdenia za účelom preukázania nesprávnosti znaleckého posudku č. 84/2021, bez\npredloženia relevantných dôkazov.\n15. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že znalec V.. M. v znaleckom posudku č. 98/2019 z 10. septembra\n2019 v odpovedi na otázku č. 1 uviedol, že nevie posúdiť, či posudzovaná stavba v čase ukončenia\nstavebných prác vo februári 2008 vykazovala vady. Žalovaný potom vo vyjadrení z 10. júna 2020 k\ntomuto znaleckému posudku uvádzal výhrady k určeniu technickej hodnoty diela (nebol mu zrejmý\npojem technická hodnota a z tabuľky nachádzajúcej sa v znaleckom posudku ani spôsob, ako k jej\nurčeniu znalec dospel) a k tomu, že znalec nevyčíslil výšku bezdôvodného obohatenia sa žalobcu.\nNavrhol, aby bolo znalecké dokazovanie doplnené o zodpovedanie otázok, „ktoré konajúci súd položí\nznalcovi a ktoré budú vychádzať zo záverov zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu, najmä z jeho\nbodov 22 až 23.“ Odvolací súd pritom v bodoch 22. a 23. zrušujúceho uznesenia iba poukázal na potrebu\nustálenia všeobecnej ceny stavby v čase odstúpenia od zmluvy (ktorá je bezdôvodným obohatením\nsa žalobcu). Žalovaný teda nenavrhol vykonať (znalecké) dokazovanie za účelom (samostatného)\nocenenia vád, ktorými mala stavba v čase jeho odstúpenia (odôvodneného omeškaním s jej zhotovením)\ntrpieť. Na výzvu súdu prvej inštancie z 24. augusta 2020, aby strany sporu predložili otázky, ktoré\nchcú položiť znalcovi, lebo znalecké dokazovanie bude doplnené, žalovaný cestou svojho právneho\nzástupcu podaním z 02. septembra 2020 iba uviedol, že znalec má „zodpovedať, resp. vyčísliť výšku\nbezdôvodného obohatenia.“ Na dopyt okresného súdu z 23. októbra 2020, aby oznámil odbornosť\nznalca, ktorého ustanovenie navrhuje za účelom odpovede na uvedenú otázku, žalovaný nereagoval a\nv stanovisku z 19. augusta 2021 k znaleckému posudku č. 84/2021 znalca z odvetvia odhad hodnoty\nnehnuteľností V.. M. uviedol, že znalec položené otázky zodpovedal, ale žalovaný má pochybnosť,\nči súdom položené otázky korešpondujú s právnym názorom odvolacieho súdu, s ktorým nech sa\nznalec oboznámi a doplní znalecký posudok tak, aby bola určená výška bezdôvodného obohatenia.\nDovolateľ teda nenavrhol vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z iného odboru za účelom\nocenenia vykonaných stavebných prác ani nepredložil súkromný znalecký posudok. Znalec V.. M.\nhodnotu stavebných prác nezisťoval, preto svoju kompetenciu neprekročil, ako správne uviedol odvolací\nsúd.\n16. Vo vzťahu k uvedenému je neopodstatnená aj dovolacia námietka o porušení procesných predpisov\nodvolacím súdom, ktorý mal podľa dovolateľa doplniť zistený skutkový stav a nariadiť pojednávanie.\n17.1. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.\n\n17.2. O tom, či je potrebné vo veci zopakovať alebo doplniť dokazovanie na zistenie skutkového stavu\nveci rozhoduje výhradne odvolací súd. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil so skutkovými závermi\nsúdu prvej inštancie (pozri body 4. a 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku), preto je namieste záver,\nže nemal dôvod dokazovanie zopakovať alebo dopĺňať a za tým účelom nariadiť pojednávanie (§ 384\nods. 1 CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odvolací súd svoje nosné závery,\nže sú splnené zákonné podmienky pre vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 36.507,92 eura\nvyvodil zo znaleckého posudku V.. M. a z dôkazov preukazujúcich plnenia, ktoré už žalovaný žalobcovi\nposkytol. Dovolací súd už uviedol vyššie, že v sporovom konaní je potrebná aj procesná aktivita jeho\nstrán, a to najmä pri plnení dôkaznej povinnosti. Do pozornosti treba dať aj § 366 písm. d) CSP, v\nzmysle ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené\nv konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny\nnemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak by aj žalovaný navrhol doplniť dokazovanie\nv odvolacom konaní, mohol by tak urobiť iba za dodržania uvedeného ustanovenia zákona. Keďže pre\nnariadenie pojednávania nebol daný ani verejný záujem, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania\nje postupom, ktorý plne zodpovedá zákonu (§ 385 ods. 1 CSP).\n18. Žalovaný nesúhlasil ani so záverom odvolacieho súdu týkajúcim sa omeškania (bod 21. odôvodnenia\nrozsudku), podľa ktorého z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca žalovaného\nvyzval k zaplateniu peňažnej sumy vo výške 33.058,22 eura faktúrou č. 20080005 zo dňa 29. februára\n2008 splatnou dňa 10. marca 2008, čím sa žalovaný preukázateľne dozvedel o existencii bezdôvodného\nobohatenia a na zaplatenie sumy 6.742,18 eura faktúrou č. 20080004 zo dňa 03. marca 2008 splatnou\n13. marca 2008. Žalovaný namietol, že sa týmto spôsobom dozvedel o požiadavke žalobcu na úhradu\ncien vadne dodaných stavebných prác, na zaplatenie ktorých nemal nárok a navyše, až do konca\ndruhého prvoinštančného konania netušil, ako bude nárok žalobcu posúdený právne. Dovolací súd\nzhodne s odvolacím súdom iba stručne dodáva, že obidve faktúry boli žalobcom vystavené po tom, ako\nžalovaný od zmluvy o dielo platne odstúpil, čím došlo k zániku zmluvy ako takej a k vzniku povinnosti\nvydať bezdôvodné obohatenie. Na okraj nedá nespomenúť, že odvolací súd už v uznesení z 11. januára\n2018 vyslovil právny názor o existencii bezdôvodného obohatenia, preto ani argument dovolateľa, až\ndo konca druhého prvoinštančného konania (v ktorom bol rozsudok vyhlásený 06. októbra 2021, pozn.\ndovolacieho súdu) netušil, ako bude nárok žalobcu posúdený právne, nemôže obstáť.\n19. S poukazom na uvedené dôvody dovolací súd uzatvára, že dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP je\nprípustné, ale nie je dôvodné. Dovolací súd preto dovolanie zamietol podľa § 448 CSP.\n20. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi (§ 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP) dovolací súd\npriznal náhradu trov dovolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.\n21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Co/69/2021", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:01908e09-3d56-401b-9de5-abd52780fdc4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.468.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 468/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 468/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.468.2018.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "cac13a85-eb01-44e4-985f-b5cf71a9a345:585b8a18-4f83-4ed3-9fd0-543a270dad78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2509214126.1", "spisova_znacka": "5Cdo/202/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/202/2018 z 28. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2509214126.1"}, {"guid": "8ed4678c-66e0-47ad-b626-cfbf3e751d89:99b68a49-e5b8-43a9-923c-6efeb08286a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1", "spisova_znacka": "4Cdo/56/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2017 z 15. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1"}, {"guid": "adb97afa-6ad7-4628-9572-1cf531895a53:51b1be23-b250-488b-8469-b25842594f85", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/69/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/69/2021 z 30. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-06-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/adb97afa-6ad7-4628-9572-1cf531895a53:51b1be23-b250-488b-8469-b25842594f85"}], "citovane_v": []}