{"guid": "7b71fdd0-c695-4150-9b8e-f5b7d25c38bc:2a6d15f1-ef1b-4561-ab50-a9f36671e3ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:3820200380.1", "spisova_znacka": "6Cdo/159/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/159/2022 z 30. 10. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2024, sp. zn. 6Cdo/159/2022, ECLI:SK:NSSR:2024:3820200380.1", "identifikacne_cislo": "3820200380", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Terézia Mecelová", "sudca_id": 581, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-terezia-mecelova-581", "datum_vydania": "2024-10-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-2", "nazov": "§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "nazov": "§ 383 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-383"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "nazov": "§ 384 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/129#paragraf-7", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-383", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-385", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a6d15f1-ef1b-4561-ab50-a9f36671e3ee", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:3820200380.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:3820200380.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:3820200380.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/159/2022\n3820200380\n30. 10. 2024\nJUDr. Terézia Mecelová\nECLI:SK:NSSR:2024:3820200380.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu K. G., narodeného XX. K. XXXX, D. XXX,\nzastúpeného splnomocnenkyňou WEBBER LEGAL, s.r.o., Prešov, Duchnovičovo námestie 1, IČO: 50\n680 552, proti žalovanej Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653,\nzastúpenej splnomocnenkyňou AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., Martin, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, IČO:\n36 865 036, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, vedenom na Okresnom súde Prievidza\npod sp. zn. 14Csp/4/2020, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 29. marca\n2022 sp. zn. 27CoCsp/7/2022, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 29. marca 2022 sp. zn. 27CoCsp/7/2022 zrušuje a vec mu\nvracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prievidza (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom z 9. novembra\n2021 č. k. 14Csp/4/2020-231 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že spotrebiteľský\núver je bez úrokov a bez poplatkov; žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 %. Rozsudok právne zdôvodnil ustanoveniami § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného\nzákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č.\n40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1\nods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/ a i/, § 7 ods. 1, § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. b/, ods. 2 a 4 zákona č. 129/2010\nZ. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských\núveroch“) a § 137 písm. d/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil, že pred uzatvorením zmluvy o úvere žalovaná s odbornou\nstarostlivosťou posudzovala bonitu žalobcu, a to na základe údajov predložených žalobcom ako aj\núdajov získaných žalovanou z príslušných registrov. Nemožno preto konštatovať, že by žalovaná hrubo\nporušila svoju povinnosť podľa § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, a že by bolo možné považovať\nspotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských\núveroch. V zmysle záväzných pokynov odvolacieho súdu uvedených v zrušujúcom uznesení súd prvej\ninštancie skúmal, či zmluva obsahuje úplný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len\n„RPMN“), a poukazujúc na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) z 24. februára 2021 sp. zn. 7Cdo/183/2020 dospel k\nzáveru, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch neukladá veriteľovi\npovinnosť uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, či\noznačovať predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne ako predpoklady pre výpočet RPMN. Zmluva o\nspotrebiteľskom úvere obsahuje veličiny, t. j. predpoklady, ktoré sa používajú pri výpočte RPMN, a to\nvýšku úveru, výšku splátky, splatnosť prvej splátky, frekvenciu splátky, počet splátok, výšku úrokovej\nsadzby, dobu trvania zmluvy; úverová zmluva teda obsahuje náležitosti požadované zákonom, a preto\nnie je možné posúdiť úver ako bezúročný a bez poplatkov. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej\n\ninštancie právne odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP a vecne úspechom žalovanej v spore v plnom\nrozsahu.\n2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len\n„nižšie súdy“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 29. marca 2022 sp. zn. 27CoCsp/7/2022 podľa §\n388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru\nposkytnutého žalobcovi žalovanou. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Odvolací\nsúd poukázal na povinnosť veriteľa pri posúdení úverovej schopnosti klienta brať na zreteľ tak existujúcu\nsituáciu klienta (najmä jeho príjmy a výdavky), ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií\ndostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Posúdením\nrozhodných skutočností dospel k záveru, že predložené listinné doklady sprevádzané skutkovými\ntvrdeniami žalovanej nie sú postačujúce pre záver o splnení uvedenej zákonnej povinnosti. Pred\nuzatvorením zmluvy žalovaná zisťovala pomery žalobcu len v rozsahu informácií, či je zamestnaný, či\nnie je poberateľom invalidného alebo starobného dôchodku, či nepracuje u viacerých zamestnávateľov,\nči nemá iný úver, zistila výšku jeho príjmu. Z výpisov z účtu okrem výšky príjmu tiež vyplýva, že žalobca\nnemal na účte žiadne úspory a jeho mzda len nevýznamne presahovala minimálnu mzdu za rok 2016 a\nv roku 2017 bola prakticky na úrovni minimálnej mzdy (435 eur mesačne). Absentuje akýkoľvek dôkaz\no zisťovaní rodinného stavu žalobcu, o počte vyživovacích povinností, o výdavkoch žalobcu na jeho\nzákladné životné potreby, o nákladoch na bývanie, stravu, energie, telefón, cestovné do práce, zdravotnú\nstarostlivosť, teda o mesačných výdavkoch žalobcu na základné odôvodnené potreby, čím sa žalovaná\nreálne diskvalifikovala z možnosti seriózne analyzovať bonitu žalobcu. Zákon o spotrebiteľských úveroch\nvyžaduje skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, teda vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti\ndodávateľa, pri ktorom sa nemožno uspokojiť s formalistickým prístupom spočívajúcim v zabezpečení\nsi dokladu o výške príjmu a zamestnanosti, či výpisoch z účtu klienta. Aj nekomplexne zistené pomery\nžalobcu už museli u žalovanej vyvolať vážne pochybnosti o jeho spôsobilosti splácať poskytnutý\núver bez ohrozenia základných životných potrieb, keď len výška dohodnutej splátky úveru (189,77\neur) predstavovala takmer polovicu jeho príjmu, ktorý bol v danom období v priemere 445 eur\nmesačne, teda na úrovni minimálnej mzdy. Takýto postup žalovanej nemožno posúdiť ako konanie s\nodbornou starostlivosťou, ale naopak, je hrubým porušením povinnosti stanovenej zákonom, pričom\nv konkrétnostiach uvedených okolností ani iný záver, ako nevyznievajúci v jej prospech, spravodlivo\nočakávať nemohla. Z dôvodu, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania splnenia\npovinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, následkom je nástup sankcie v\npodobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.\nRozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil ustanovením § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 a\n§ 262 ods. 1 CSP a vecne čiastočným úspechom oboch strán, keď v konaní pred súdom prvej inštancie\nkaždá zo strán zaznamenala úspech vo vzťahu k jednému nároku, v odvolacích konaniach bol rovnako\nzaznamenaný len čiastočný úspech strán, keďže v poradí prvom odvolacom konaní boli obe strany\nrovnako úspešné, každá len vo vzťahu k jednému nároku, preto vo výsledku sa javilo spravodlivým, aby\nsi každá zo strán znášala vlastné trovy odvolacích konaní.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj len „dovolateľka“) dovolanie.\nDovolanie odôvodnila ustanovením § 420 písm. f/ CSP (nesprávnym procesným postupom súdu\nznemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces), ustanovením § 421 ods. 1 písm. a/ CSP (nesprávnym právnym\nposúdením veci odvolacím súdom v otázke, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu), ustanovením § 421 ods. 1 písm. b/ CSP (nesprávnym právnym\nposúdením veci odvolacím súdom v otázke, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nriešená), eventuálne ustanovením § 421 ods. 1 písm. c/ CSP (nesprávnym právnym posúdením veci\nodvolacím súdom v otázke, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne). Vo svojom následnom\npodaní žiadala, aby sa dovolací súd nezaoberal uplatnenými dovolacími dôvodmi vychádzajúcimi z\nustanovení § 421 ods. 1 CSP, namietajúcimi riešenie právnych otázok odvolacím súdom. Navrhla,\naby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nNamietala, že odvolací súd rozhodol bez vytýčenia ústneho pojednávania a bez akéhokoľvek oznámenia\nvo vzťahu k zmene ako skutkového základu, tak i právneho posúdenia (oproti rozhodnutiu súdu prvej\ninštancie), čím sa jeho rozhodnutie stalo v celom rozsahu prekvapivým a nepredvídateľným. Súd\nprvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom vyzval žalovanú na predloženie listín preukazujúcich\nskúmanie bonity žalobcu a splnenie informačnej povinnosti, na čo žalovaná predložila zmluvu o\nsplátkovom úvere s prílohou, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, splátkový\n\nkalendár, záznam o poistení, oznamy a informácie banky (výpisy z účtu žalovaného), výplatné pásky\nžalobcu, lustráciu žalobcu, tlačový výstup overenia pracovného pomeru v Sociálnej poisťovni. Po\nvykonaní dokazovania predloženými listinami súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná posudzovala\nbonitu žalobcu s odbornou starostlivosťou, a to na základe údajov predložených žalobcom a údajov\nzískaných z príslušných registrov žalovanou. Odvolací súd dospel k iným skutkovým zisteniam (i\nprávnym záverom) ako súd prvej inštancie, avšak bez toho, aby si skutkové podklady zaobstaral\nzákonom predpísaným spôsobom (t. j. opakovaním dokazovania), zároveň i znemožnil účastníkom\nk takýmto skutkovým zisteniam sa vyjadriť a vo vzťahu k nim navrhovať dôkazy. V tejto súvislosti\npoukázal na závery vyjadrené v odseku 36 napadnutého rozsudku týkajúce sa posúdenia splnenia\npovinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podstatou hrubého porušenia povinnosti\nveriteľom je posudzovanie schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a\nrodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na\núčely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Súd prvej inštancie na základe\nžalovanou predložených dokladov zjavne ustálil, že tu je aspoň nejaký doklad o príjmoch, výdavkoch a\nrodinnom stave a nejaký doklad preukazujúci prihliadanie na údaje z príslušnej databázy alebo registra\nna účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Keďže odvolací súd tvrdí,\nže žalovaná hrubo porušila uvedenú povinnosť, logicky z tohto záveru vyplýva, že z rovnakých dokladov\npredložených žalovanou skutkovo ustálil, že tu nie je žiaden doklad o príjmoch, výdavkoch a rodinnom\nstave a žiaden doklad preukazujúci prihliadanie na údaje z príslušnej databázy alebo registra. Napadnuté\nrozhodnutie tak bolo pre dovolateľku úplne prekvapivým. Pokiaľ by odvolací súd postupoval spôsobom\nsúladným s ustanovením čl. 3 ods. 1 CSP, nariadil by vo veci pojednávanie, doplnil a zopakoval\ndokazovanie, uviedol skutkové závery a právne posúdenie a vytvoril strane možnosť tvrdiť skutočnosti\nvýznamné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy, resp. možnosť\nvyjadriť sa k právnemu posúdeniu veci. Odvolací súd založil svoje rozhodnutie na aplikácii právnej normy\nobsiahnutej v ustanovení § 11 ods. 2 druhej a tretej vety zákona o spotrebiteľských úveroch (hoci súd\nprvej inštancie na aplikáciu tohto ustanovenia nevidel dôvod), napriek tomu však stranu nevyzval podľa\nustanovenia § 382 CSP na vyjadrenie sa k možnému použitiu týchto ustanovení. Odvolací súd tiež\nsvoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil; nielenže rozhodol na základe iného právneho posúdenia ako\nsúd prvej inštancie, čo je postup v rozpore s konštantnou rozhodovacou praxou najvyšších justičných\nautorít, ale o uvedenej rozhodovacej praxi, ani o absolútnom odklone od tejto rozhodovacej praxe, nie\nje v rozhodnutí vôbec žiadna zmienka.\n4. Žalobca sa k podanému dovolaniu nevyjadril.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427\nods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia\ntiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods.\n1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že\ndovolanie žalovanej je prípustné a dôvodné.\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomuktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n7. Podľa § 420 písm. f/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n8. Žalovaná vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP a namietala,\nže odvolací súd dospel k iným skutkovým zisteniam (i právnym záverom) ako súd prvej inštancie, avšak\nbez toho, aby si skutkové podklady zaobstaral zákonom predpísaným spôsobom (t. j. opakovaním\ndokazovania), zároveň i znemožnil strane k takýmto skutkovým zisteniam sa vyjadriť a vo vzťahu k nim\nnavrhovať dôkazy. Ďalej namietala odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu a jeho prekvapivosť.\n\n9. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto\nposudzoval opodstatnenosť argumentácie žalovanej, že v konaní (pred odvolacím súdom) došlo k nej\ntvrdenej vade zmätočnosti.\n10. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f/ CSP je, že k nej\ndošlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný\npostup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie\nfaktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama\nprocedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (skôr a dnes\nešte v mimosporových konaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a\nmariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu por. R 129/1999 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017,\n3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na\nspravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\n11. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozsudkom z 9. novembra 2021 č. k.\n14Csp/4/2020-231 žalobu zamietol, keď okrem iného dospel k záveru, že žalovaná uniesla dôkazné\nbremeno ohľadom skúmania bonity žalobcu, a teda úver nemožno považovať z tohto dôvodu za\nbezúročný a bez poplatkov. Na základe žalobcom podaného odvolania odvolací súd bez pojednávania\nverejne vyhlásil rozsudok 29. marca 2022 sp. zn. 27CoCsp/7/2022, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie\nzmenil tak, že žalobe vyhovel (s tým, že konštatoval, že žalovaná dôkazné bremeno o skúmaní bonity\nžalobcu neuniesla).\n12. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide, napr. o právo na\nverejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným\ndôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na\npredvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené\nso zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n13. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie\nokrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.\n14. Podľa § 384 ods. 1 CSP ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje\nsám.\n15. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.\n16. Ak odvolací súd v rámci preskúmavania rozhodnutia súdu prvej inštancie dôjde k záveru, že súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie\nvykonané súdom prvej inštancie zopakuje. Uvedená povinnosť odvolacieho súdu vyplýva z princípu\npriamosti, ktorý v tomto prípade znamená, že odvolací súd nemôže dôkazy vykonané súdom prvej\ninštancie sám len prehodnotiť. O nové hodnotenie dôkazov ide tam, kde má odvolací súd iný názor\nna spoľahlivosť dôkazného prostriedku. Zároveň, ak chce odvolací súd vstúpiť do procesu modifikácie\nskutkového stavu, na ktorom je rozhodnutie súdu prvej inštancie založené, obligatórne musí byť\nnariadené odvolacie pojednávanie (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,\nJ., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1279, 1287).\n\n17. Odvolací súd je ako riadny opravný súd súčasne aj skutkovým súdom. Úvahy odvolacieho súdu o\nsprávnosti skutkových záverov súdu prvej inštancie sú však značne obmedzené, pretože v zásade je\nviazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. V prípade pochybností o jeho správnosti\nmá možnosť dospieť k iným skutkovým záverom, ak tieto vyplynú z poznatkov, ktoré odvolací súd získal\ntak, že opakoval dôkazy vykonané súdom prvej inštancie alebo vykonal nové dôkazy. Podmienenie\nzmeny skutkových záverov ustálených súdom prvej inštancie opakovaním alebo vykonaním nových\ndôkazov vyplýva z požiadavky rešpektovať zásadu priamosti a ústnosti civilného konania, ktorá má pre\nodvolacie konanie rovnaký význam a následky, ako pre súd prvej inštancie. Zásada priamosti je dôležitá\nnielen pre zisťovanie skutkového základu rozhodnutia, ale aj pre odchýlenie sa od skutkových zistení\nsúdu prvej inštancie. Pri opakovaní a doplnení dokazovania je uvedená zásada oproti konaniu pred\nsúdom prvej inštancie ešte sprísnená, pričom pre opakovanie dôkazov platia tie isté procesné postupy\nako pri vykonávaní pôvodného dôkazu (rozhodnutie najvyššieho súdu z 26. septembra 2018 sp. zn.\n4Cdo/98/2017).\n18. V posudzovanej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcom uplatnený nárok nie je\ndôvodný, pričom pri rozhodnej otázke, na ktorej rozhodnutie súdu stálo, vychádzal z listín, a to z výpisov\nz účtu žalobcu, výplatných pások, lustrácie z úverového registra a výstupu zo Sociálnej poisťovne, z\nktorých vyvodil záver, že bonita žalobcu bola žalovanou skúmaná. Odvolací súd však rozhodnutie súdu\nprvej inštancie v celom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovel z dôvodu, že žalovaná neuniesla dôkazné\nbremeno ohľadne preukázania splnenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch,\nnásledkom je nástup sankcie v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 2 zákona\no spotrebiteľských úveroch.\n19. Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolací súd, hoci dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako súd\nprvej inštancie a od jeho skutkových zistení sa odchýlil a inak posúdil otázku (ne)unesenia dôkazného\nbremena žalovanou, nenariadil vo veci pojednávanie a nevykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie\nalebo doplnenie). Odvolací súd tak pred vydaním konečného rozhodnutia postupoval v rozpore s § 383,\n§ 384 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a tiež s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu (pozri napr.\nsp. zn. 5Cdo/131/2009, 7Cdo/110/2018) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. II. ÚS 400/2009\na II. ÚS 506/2013). Týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle\n§ 420 písm. f/ CSP.\n20. Vo vzťahu k námietke žalovanej týkajúcej sa odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu, dovolací\nsúd dodáva nasledovné.\n21. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, ktorý je chránený v čl. 46 ods. 1 Ústavy\n(ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (príloha oznámenia FMZV ČSFR č. 209/1992 Zb.,\nďalej len ,,Dohovor“), je okrem práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\n(prístup k súdu) aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka\nna dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nsíce neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania, avšak z\nodôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce\nskutkový a právny základ rozhodnutia.\n22. Včlenením formulácie o práve na spravodlivý súdny proces do textu zákona (§ 420 písm. f/ CSP) sa\npožiadavky na odôvodnenie rozhodnutia neliberalizovali, ale naopak, sprísnili (IV. ÚS 314/2020, ZNaU\n69/2020).\n23. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké\nskutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril\nžalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné\nskutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré\ndôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby\nodôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n\n24. V súlade s § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia\npodať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vysporiadať so všetkými\nrozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s\npoukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom\nodôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia\nsúdu nižšej inštancie navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v\ndovolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu nižšej inštancie neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods.\n2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu odníma\nstrane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej právo na\nspravodlivý súdny proces (čo zakladá vadu konania podľa § 431 ods. 1 CSP v spojení s § 420 písm.\nf/ CSP), pretože jej upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v\nrámci opravných prostriedkov.\n25. Rozhodujúcou skutočnosťou tvoriacou základ pre rozhodnutie súdu sú aj právne normy, ktoré\nsú na konkrétny prípad aplikovateľné. Aj zo zásady iura novit curia („súd pozná právo“) možno\nvyvodiť, že súd sa aj bez návrhu účastníka konania musí vyrovnať so všetkými relevantnými právnymi\nnormami, aplikovateľnými na konkrétny prípad. Možno rozoznávať napríklad situácie, kedy súd musí\nurčiť relevantnú právnu normu aplikovateľnú na konkrétny prípad a musí ju vo svojom rozhodnutí\nzohľadniť a kedy súd po určení tejto právnej normy musí zohľadniť všetky časti právnej normy (napr.\nvšetky časti hypotézy právnej normy). Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (napr. IV. ÚS 77/02).\n26. Dovolací súd dospel k záveru, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu nezodpovedá požiadavkám\nkladeným na odôvodnenie rozhodnutia, keď odvolací súd sa dostatočne nevysporiadal s relevantným\nustanovením § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, najmä nevysvetlil rozdiel medzi sankciami\nza nekonanie veriteľa s odbornou starostlivosťou (kedy veriteľ nie je oprávnený požadovať jednorazové\nsplatenie spotrebiteľského úveru a kedy už je úver bezúročný a bez poplatkov), čo je potrebné rozlišovať.\nNie je jednoznačná úvaha odvolacieho súdu vo vzťahu k následku bezúročnosti a bezpoplatkovosti\núveru, ktorá je viazaná na absolútnu absenciu údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave\nspotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania\nschopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Možno teda konštatovať, že odvolací súd neskúmal\nvec z právne významných hľadísk, a tým porušil základné právo žalovanej na spravodlivý súdny proces,\nčím taktiež došlo k procesnej vade v zmysle § 420 písm. f/ CSP.\n27. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí\n(§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie majúc za to, že náprava zrušením len rozhodnutia odvolacieho súdu je v tomto\nprípade možná i postačujúca (§ 449 ods. 2 CSP) a vychádzajúc z toho, že tým, komu bolo namieste\npričítať dovolaním vytýkanú vadu zmätočnosti bol len odvolací súd.\n28. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453\nods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nsúd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27CoCsp/7/2022", "guid": "59e6776e-537e-4c4f-9f41-83f99ed8dad8:ed894f90-40b1-4d74-9783-4916c3667ed5", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}