{"guid": "6b993675-2c3b-43e0-a0e3-8a9fb99aa54b:79d1cee3-5828-4ca3-b3a1-5d9db5ffba56", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:3717209097.1", "spisova_znacka": "1Nc/2/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Nc/2/2024 z 5. 6. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. júna 2024, sp. zn. 1Nc/2/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:3717209097.1", "identifikacne_cislo": "3717209097", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2024-06-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/79d1cee3-5828-4ca3-b3a1-5d9db5ffba56", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:3717209097.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:3717209097.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:3717209097.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Nc/2/2024\n3717209097\n05. 06. 2024\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2024:3717209097.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu D. G., narodeného X. I. XXXX, bytom E., J.-Y.\nX, proti žalovaným 1/ G. M., narodenému XX. G. XXXX a 2/ T. M.P., obaja bytom E., J.-Y. X, obaja\nprávne zastúpení JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou so sídlom Považská Bystrica, Železničná\n12, o vypratanie časti parcely a o ochrane vlastníckeho práva, v konaní vedenom na Okresnom\nsúde Považská Bystrica pod sp. zn. 4C/85/2017, o návrhu žalobcu na vylúčenie sudcov Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. z prejednávania a\nrozhodovania sporu vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Cdo/75/2024, takto\nrozhodol:\nSudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Jana Bajánková a JUDr. Jozef Kolcun, PhD.\nnie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na Najvyššom súde Slovenskej\nrepubliky pod sp. zn. 5Cdo/75/2024.\nodôvodnenie:\n1. V konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) pod sp. zn.\n5Cdo/75/2024 vzniesol žalobca námietku zaujatosti voči členom senátu dovolacieho súdu JUDr. Jane\nBajánkovej a JUDr. Jozefovi Kolcunovi, PhD. Námietku zaujatosti voči JUDr. Jane Bajánkovej žiadnym\nspôsobom neodôvodnil a voči JUDr. Jozefovi Kolcunovi, PhD. uviedol, že je všeobecne známe, že bol\ntrestne stíhaný.\n2. JUDr. Jana Bajánková, členka senátu 5C Najvyššieho súdu SR vo vyjadrení z 29. mája 2024 k\nnámietke zaujatosti uviedla, že neexistujú žiadne skutočnosti v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona\nč. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pre ktoré by mala byť vylúčená z\nprejednávania a rozhodovania veci, nakoľko k veci, jej stranám, ich zástupcom ani osobám zúčastneným\nna konaní nemá žiadny pomer. K invektívam sa nevyjadruje.\n3. JUDr. Jozef Kolcun, PhD., člen senátu 5C Najvyššieho súdu SR, vo svojom vyjadrení k námietke\nzaujatosti uviedol, že neexistujú žiadne skutočnosti v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 160/2015\nZ.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pre ktoré by mal byť vylúčený z prejednávania\na rozhodovania veci, nakoľko k veci, jej stranám, ich zástupcom ani osobám zúčastneným na konaní\nnemá žiadny pomer.\n4. Senát 1C Najvyššieho súdu SR, ktorý je zákonným senátom na rozhodovanie o vylúčení sudcov\nsenátu 5C (viď Tretia hlava čl. XVIII ods. 4. Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na\nrok 2024 a § 54 ods. 3 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že podmienky na vylúčenie namietaných\nčlenov senátu z prejednávania a rozhodovania sporu neboli naplnené.\n5. Podľa čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. z 1. septembra 1992 v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „ústavy“) nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\n\n6. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), je sudca\nvylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám,\nich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho\nnezaujatosti.\n7. Podľa § 54 ods. 3 CSP, ak je namietaný sudca senátu najvyššieho súdu, rozhodne o námietke\nzaujatosti iný senát najvyššieho súdu.\n8. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu (veci), k nezaujatému\nprístupu k stranám (účastníkom), ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní; zámerom je tiež\npredísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá\naj právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu považované za právne relevantné.\nTýmito skutočnosťami sú právne významné vzťahy sudcu, a to jeho vzťah: a/ k sporu (veci), v\nrámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a\nrozhodnutia sporu alebo konania, b/ k stranám sporu (účastníkom konania), ktorý by bol založený na\npríbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, c/ k zástupcom strán\nsporu (účastníkom konania), ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného\npod b/, alebo d/ k osobám zúčastneným na konaní.\n9. Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanom\nspore (veci) alebo taký jeho osobný vzťah k stranám sporu (účastníkom konania), ich zástupcom,\nalebo osobám zúčastneným na konaní, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia\novplyvnil jeho objektívny pohľad na spor a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného\nrozhodnutia.\n10. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania, buď na základe oznámenia sudcu (§ 50 CSP)\nalebo na návrh strany (§ 52 CSP). Obsahom práva na prerokovanie sporu (veci) pred nestranným súdom\nnie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho\nprerokovávania a rozhodovania sporu (veci) pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie\nsporu nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie\nsudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia sporu (veci) pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97,\nI. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).\n11. Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 49 až § 58 CSP predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa\nktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 Listiny základných práv a slobôd,\nčl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania a\nrozhodovania pridelenej veci možno iba výnimočne a zo závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne\nbránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. V zásade platí, že v určitej právnej veci\nby mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom\npráce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť.\nVýnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z\nrozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov\npripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť\nústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by v spore\nmohol rozhodovať zaujatý a nie nestranný sudca. Pri posudzovaní týchto dôvodov v konkrétnej situácii\nje nutné prihliadať aj na rozsiahlu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) a napokon aj na závery, ku ktorým dospela\ndoterajšia súdno-aplikačná prax najvyššieho súdu.\n12. ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je\npotrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty\nnestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna\nstránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k\nstranám sporu, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro\ninterno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný\nopak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej\nzaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko\nsudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o\n\nnestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale\npodľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu,\nže spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice\nmust not only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný,\nale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je\nzaložený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu\nk prejednávanému sporu, k stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní. Posúdenie\nnestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť\nzaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim\nprvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je, či obava strany\nsporu je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň\nvzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu),\nteda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku\nnestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach.\nObjektívnu nestrannosť nemožno ale chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti\nna nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje z prejednávania a rozhodovania veci.\n13. Je dôležité zohľadniť skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi\nvzájomného pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti; preto závažnosť, ktorá\nby založila pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho vylúčenie z\nprerokúvania a rozhodovania veci), môže aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre\nESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k sporu, stranám, ich zástupcom\nči osobám zúčastneným na konaní, dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom\nustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne\n(porovnaj napr. I. ÚS 332/08). Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide\no základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému.\n14. Nezávislosť je najdôležitejšia vec justície. Nezávislosť súdnej moci je prejavom jej funkčnosti.\nNezávislosť súdnej moci je pojem s dvojitým významom, a to jednak nezávislosť súdov (inštitucionálna\nnezávislosť), jednak nezávislosť sudcov (individuálna nezávislosť). Nezávislosť sudcu treba vidieť ako\njeho nezávislosť od zložiek politického systému, rovnako ale aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej\nmoci (celého súdneho systému), konkrétneho súdu, na ktorom sudca pôsobí, nezávislosť vo vzťahu k\nvedeniu a kolektívu súdu.\n15. Existencia oprávnených pochybností o nestrannosti sudcu závisí vždy od posúdenia konkrétnych\nokolností prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného\nsprávania sa sudcu) existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybnosti o\nnestrannosti sudcu (pozri Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu,\nže konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie\nrozhodujúce, určujúce je to, či sa môže táto obava považovať za objektívne oprávnenú. Len nestranný\nsúd totiž poskytuje stranám rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny\nporiadok (II. ÚS 71/97).\n16. Z judikatúry ESĽP a ústavného súdu možno vyvodiť, že subjektívne hľadisko sudcovskej\nnestrannosti sa musí podradiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však\nnemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne\nneexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, či sudca\nurčitým, nie nezaujatým vzťahom k sporu, k stranám, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na\nkonaní disponuje.\n17. Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti stranou sporu vznesenej námietky zaujatosti nie je\nrozhodujúci jej osobný subjektívny názor, domnienka alebo úvaha. Nemožno preto bez ďalšieho brať\nna zreteľ len samotné pochybnosti namietajúceho o objektívnom a nestrannom rozhodovaní sudcu, ale\nvždy treba posúdiť skutočnosti, ktoré viedli k tomu, že strana pochybuje o objektívnosti sudcu. Vylúčiť\nnamietaného sudcu z prejednania a rozhodovania veci možno až vtedy, keď je evidentné, že vzťah\nsudcu nie je stranou len tvrdený ale, že skutočne existuje a svojou povahou a intenzitou vykazuje znaky\nrelevantné v zmysle § 49 ods. 1 CSP.\n\n18. Sudca je predstaviteľom súdnej moci. Pri výkone svojej funkcie je nezávislý a zákony a iné\nvšeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia\n(čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky, § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov). Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu\nfunkcie sudcu.\n19. V danom prípade žalobca odôvodnil námietku členov 5C Najvyššieho súdu SR JUDr. Jany\nBajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. len jeho všeobecným pocitom o ich zaujatosti.\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní vyjadrení členov senátu 5C najvyššieho súdu\nJUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. dospel k záveru, že títo sudcovia sa subjektívne\nnecítia byť zaujatí. Obaja uviedli, že sú bez takého pomeru k veci, k účastníkom konania, ich zástupcom,\npre ktorý by mohli byť pochybnosti o ich nezaujatosti. Samotná skutočnosť, že člen senátu 5C\nnajvyššieho súdu JUDr. Jozef Kolcun, PhD. bol v minulosti trestne stíhaný, nemôže byť dôvodom pre\njeho vylúčenie z rozhodovania veci a u JUDr. Jany Bajánkovej neuviedol, žiadne konkrétne námietky, pre\nktoré by mala byť vylúčená z prejednania a rozhodovania veci. Námietkový senát preto u členov senátu\n5C Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nezistil skutočnosti pre ktoré by mali byť obaja sudcovia\nvylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.\n21. Obava (pocit) z nestrannosti nestačí na založenie dôvodných pochybnosti´ o nedostatku nezaujatosti\nvzhľadom na právne (ústavné i zákonné) garancie nezávislosti sudcov a zákonné povinnosti sudcov\nkonať vo veci bez predsudkov, nezávisle a nestranne. Relevantnou je len taká obava z nedostatku\nnestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach,\nktoré však predložené podanie otca maloletých detí nespĺňa. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať\ntak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť, čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky\nvylučuje z prejednávania a rozhodovania veci.\n22. Senát 1C Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z obsahu spisu (vrátane vyjadrení jednotlivých\nčlenov senátu 5C - bližšie viď 4, 5 a 22 tohto rozhodnutia) nezistil reálnu existenciu takých okolností\nobjektívnej povahy, ktoré by v zmysle § 49 ods. 1 CSP vyvolali odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti\nčlenov vec prejednávajúceho senátu 5C a ktoré by tak odôvodňovali ich vylúčenie z prejednávania\na rozhodovania sporu, vedeného na najvyššom súde pod sp. zn. 5Cdo/75/2024. Podanej námietke\nzaujatosti preto nevyhovel.\n23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:806422c9-9d46-480b-884c-1b17cbdefd13", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 332/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 332/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:806422c9-9d46-480b-884c-1b17cbdefd13"}, {"guid": "ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 121/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/03 z 24. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-24", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d11da8e-40b5-4bea-bd98-e32e4f56d174"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:70a18969-316e-4c82-981b-aa63a8bd4265", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 27/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/98 z 25. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-25", "citacie_n": 691, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.27.1998.1"}, {"guid": "ussr:3efee3ec-fd93-46f3-954e-d13184abe5b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 73/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 73/97 z 11. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-11", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1"}], "citovane_v": []}