{"guid": "94011b80-334c-4f17-9dfa-b018ebe18188:6a28561b-493a-4843-a01a-84014bba5b0f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:3521200363.2", "spisova_znacka": "4CdoPr/13/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4CdoPr/13/2024 z 16. 12. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. decembra 2024, sp. zn. 4CdoPr/13/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:3521200363.2", "identifikacne_cislo": "3521200363", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "sudca_id": 338, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-svetlovska-338", "datum_vydania": "2024-12-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-214", "nazov": "§ 214 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-214", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-214"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 63 ods. 1 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-2", "nazov": "§ 63 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-59.odsek-1", "nazov": "§ 59 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-59.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-77"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-214", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-63", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-59", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-77"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a28561b-493a-4843-a01a-84014bba5b0f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:3521200363.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:3521200363.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:3521200363.2/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4CdoPr/13/2024\n3521200363\n16. 12. 2024\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2024:3521200363.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu B.. W. M., narodeného XX. T. XXXX, G., K. X,\nzastúpeného Jurek, advokátska kancelária, s. r. o., Bratislava, Páričkova 15, IČO: 47 253 983, proti\nžalovanej Stredná športová škola, Trenčín, Kožušnícka 71/2, IČO: 00 515 159, zastúpenej advokátmi\nJUDr. Martin Bartko a JUDr. Silvia Bartková, Trenčín, Piaristická 6667, o určenie neplatnosti skončenia\npracovného pomeru výpoveďou, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. NM-10Cpr/2/2021\na o dovolaní žalovanej proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne z 28. novembra 2023 sp. zn.\n6CoPr/10/2022, takto\nrozhodol:\nDovolanie odmieta.\nŽalobcovi priznáva voči žalovanej náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd v Novom Meste nad Váhom (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) vo\nveci o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou rozhodol medzitýmnym rozsudkom\nč. k. 10Cpr/2/2021 - 239 zo 04. augusta 2022 tak, že určil, že pracovný pomer medzi žalobcom a\nžalovanou, založený pracovnou zmluvou z 26. augusta 1985, skončený výpoveďou podľa § 63 ods.\n1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej ako „Zákonník práce“) z 26. augusta 1985\n(správne má byť z 02. septembra 2020) doručenou 03. septembra 2020, bol skončený neplatne a\nmedzi sporovými stranami pracovný pomer naďalej trvá. Súd prvej inštancie vec rozhodol aplikáciou\nustanovení § 214 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), § 43 ods.\n1, § 59 ods. 1, § 63 ods. 1 písm. b), § 63 ods. 2 písm. a) a b), § 77 a článku 2 Zákonníka práce a\nprílohy č. 1 dodatku č. 2 štátneho vzdelávacieho programu. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že\nv roku 1985 bola medzi žalobcom a žalovanou riadne uzatvorená pracovná zmluva na dobu neurčitú\nna pozíciu trénera atletiky. Nebolo sporné, že pracovná pozícia žalobcu bola organizačnou zmenou\nzrušená 19. augusta 2020 a žalobca 02. septembra 2020 odmietol ponuku žalovanej inej vhodnej\npráce na pozícii odborníka IT, trénera cyklistiky, trénera futbalu, miesto vychovávateľa, miesto vedúceho\nekonomických činností, údržbára elektrikára, prácu s počítačom a evidencie došlej pošty, miesto kuchára\na školského psychológa. Z hľadiska posudzovania organizačnej zmeny súd nie je oprávnený posudzovať\njej platnosť, keďže táto nie je právnym úkonom, avšak skúma kto ju robí, kedy, či je dostatočne\nurčitá, či sleduje účel, pre ktorý bola prijatá a či je splnená príčinná súvislosť medzi organizačnou\nzmenou a následkami tejto zmeny, ktorými je prepúšťanie zamestnancov. Podľa súdu prvej inštancie z\ndokazovania vyplynulo, že u žalovanej mali na začiatku školského roka 2020/2021 pôsobiť minimálne\ntraja tréneri atletiky, aj s poukazom na štátny vzdelávací program. Bolo na žalovanej akým spôsobom\nzabezpečí prítomnosť trénerov, čo žalovaná dlhodobo zabezpečovala formou pracovných pomerov, čo\nbol aj prípad žalobcu pôsobiaceho na pozícii trénera atletiky u žalovanej po dobu 35 rokov. Pokiaľ\nžalovaná prijala organizačnú zmenu za účelom šetrenia finančných prostriedkov tým spôsobom, že\ndonútila žalobcu jeho prácu doteraz vykonávanú v pracovnom pomere ďalej vykonávať formou živnosti,\njedná sa o nezákonný postup v hrubom nepomere medzi právami zamestnanca a zamestnávateľa.\n\nDokazovaním bolo preukázané, že u žalovanej bol dostatočný počet žiakov, ktorých mal žalobca\ntrénovať a preto nebolo možné uzavrieť, že by sa žalobca z dôvodu absencie práce stal nadbytočným.\nO uvedenom podľa súdu prvej inštancie svedčala aj výpoveď svedka W.. Ľ. Z. B.., ktorý prevzal žiakov\npo žalobcovi a k čomu si musel vybaviť živnosť. Konanie žalovanej, kedy táto s cieľom ušetriť finančné\nprostriedky transformuje prevádzkového pracovníka na živnostníka, pričom práca zostala totožná, je\nrozporné s článkom 2 Zákonníka práce. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru,\nže v danom prípade nedošlo k naplneniu predpokladu výpovedného dôvodu čím je výpoveď žalovanej\ndaná žalobcovi v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu rozporu s dobrými mravmi\nneplatná. Rozhodnutie žalovanej o organizačných zmenách bolo nesporné, avšak nebola naplnená\npodmienka nadbytočnosti zamestnanca, keďže nebol zabezpečený dostatočný počet trénerov, čím\nnebola naplnená ani príčinná súvislosť medzi vykonanými organizačnými zmenami a nadbytočnosťou.\nSúd prvej inštancie preto v súlade s § 214 CSP návrhu sčasti vyhovel formou medzitýmneho rozsudku\na po právoplatnosti veci sa súd bude zaoberať mzdovými nárokmi žalobcu. Žalovaná poukázala na\nrozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15CoPr/5/2014 z 12. novembra 2014 a tvrdila, že\nvykonanie určitých prác zamestnávateľovi len osobami v pracovnom pomere žiadny právny predpis\nneukladá, pričom zvolenie takého spôsobu vykonávania prác, ktorý je z hľadiska ušetrenia finančných\nprostriedkov pre zamestnávateľa výhodnejší, je znakom dobrého hospodára. Súd prvej inštancie však\nkonštatoval, že uvedené rozhodnutie nie je možné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax, pričom\nsúd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal najmä z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2Cdo/171/2018 z 27. júna 2019, sp. zn. 7Cdo/66/2017 z 12. decembra 2018 a sp. zn.\n7Cdo/130/2020 z 29. septembra 2021. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ zamestnávateľ uvažoval o\ntransformácii svojich zamestnancov na živnostníkov, bolo potrebné toto uskutočniť vzájomným dialógom\nso zamestnancami a nastavení týchto pravidiel do budúcnosti s novými osobami. Keďže skutkový stav\npovažoval súd prvej inštancie za dostatočne zistení, nepristúpil k výsluchom svedkov p. B., p. K., p. K.,\np. G., p. Z., výsluchu žiakov a neoboznámil sa s dotazníkom o špecializáciách trénerov. O nároku na\nnáhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí.\n2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 28. novembra 2023 sp. zn.\n6CoPr/10/2022 na odvolanie žalovanej napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.\nOdvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z\nvykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré\nboli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov\nzodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej\ninštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne\naplikoval. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto\ndôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého medzitýmneho rozhodnutia a v celom rozsahu\nna ne poukázal v zmysle § 387 ods. 2 CSP. K odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uviedol, že\nz vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná 02. júla 2020 požiadala Trenčiansky samosprávny\nkraj o zmenu v organizačnej štruktúre školy tak, že v individuálnych športoch žiadala o jedno celé miesto\nškolského trénera na pracovný úväzok, pričom ďalšie pozície trénerov v individuálnych športoch mali\nbyť obsadené formou športového odborníka. V konaní nebolo sporné, kedy žalovaná sama uviedla, že\nponúkla žalobcovi pred doručením výpovede aj možnosť vykonávať činnosť športového odborníka pre\natletiku ako szčo, čo žalobca odmietol. V konaní zároveň nebolo preukázané, že by sa výkon práv a\npovinností činnosti športového odborníka podľa § 6 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe odlišoval od výkonu\npráv a povinností trénera atletiky na základe pracovného pomeru. Svedkyňa - riaditeľka žalovanej B.. B..\nR. B. L. B.. W. v rámci svojho výsluchu uviedla, že pôsobenie formou športového odborníka by sa líšilo\npočtom hodín (ten by bol nižší), nemal by nárok na dovolenku ani na príspevok na stravovanie, avšak\nvo vzťahu k náplni práce nebol uvádzaný žiadny rozdiel a tento nevyplynul ani z práce vykonávanej\nformou, akou ju vykonáva W.. Ľ. Z. B.. Výkon práv a povinností športového odborníka síce nie je\nživnosťou podľa § 3 písm. d) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, avšak podľa zákona\nč. 440/2015 Z. z. o športe môže byť vykonávaná ako podnikanie alebo aj v pracovnoprávnom vzťahu,\nči bez pracovnej zmluvy. Pokiaľ preto súd prvej inštancie, ako aj svedkovia označovali túto činnosť\nako živnosť, nešlo o nesprávne právne posúdenie veci, čo zároveň pre posúdenie konania žalovanej\nprijatím rozhodnutia o organizačnej zmene ako rozporného s dobrými mravmi ani nebolo podstatné. Aj\nčinnosť športového odborníka tak môže mať prvky závislej práce. Závažným dôsledkom transformácie\npracovného pomeru na výkon činnosti športového odborníka je, že pracovníkom nevznikajú také výhody,\nktoré Zákonník práce spája s pracovnoprávnym vzťahom a nepatria im ani výhody zaručené zákonom\no dani z príjmov. Odvolací súd uviedol, že preto aj konanie žalovanej spočívajúce v zmene pracovného\n\npomeru jej zamestnanca na túto formu výkonu činnosti športového odborníka, ktorá je zároveň obsahom\nvykonávaných činností totožná s tým, akú prácu vykonával zamestnanec v pracovnom pomere, sa prieči\ndobrým mravom v zmysle čl. 2 Zákonníka práce, ako podľa názoru odvolacieho súdu správne uviedol\naj súd prvej inštancie, pričom toto nemožno ospravedlniť ani tým, že takýmto spôsobom má dôjsť k\nefektívnemu využívaniu normatívu na žiaka a predpokladanému ušetreniu finančných zdrojov a to práve\nna úkor zamestnanca. Odvolací súd ďalej poukázal na výsluch svedka W.. Ľ. Z. B.., z ktorého vyplynulo,\nže svedok v septembri 2020 dostal ponuku s tým, že ak chce u žalovanej trénovať, tak musí si otvoriť\nživnosť, na čo svedok pristúpil a prevzal prácu po žalobcovi. Uvedené taktiež svedčalo tomu, že medzi\nprácou vykonávanou formou pracovného pomeru a formou športového odborníka nebol žiaden rozdiel.\nOdvolací súd ďalej poukázal na to, že žalovaná v minulosti zabezpečovala trénera atletiky výlučne\nformou pracovného pomeru (žalobca pre žalovanú pracoval 35 rokov). V konaní bolo preukázané, že\nv danom čase uskutočnenia organizačnej zmeny bola u žalovanej potreba troch trénerov atletiky, ktorú\nvykonávali p. N., p. B. a žalobca, po ktorom prevzal prácu formou športového odborníka W.. Ľ. Z., keďže\njeho práca bola obsahovo totožná s pracovným pomerom trénera atletiky. Odvolací súd ďalej uviedol,\nže bolo nesporné, že počty žiakov boli v rozpore s normatívom štátneho vzdelávaciemu programu pre\nstrednú športovú školu, keďže toto žalovaná nepopierala. Námietku žalovanej ohľadom skutočnosti, či\nvyplynul z dokazovania záver, že bol organizačnou zmenou porušený normatív Ministerstva školstva\nSlovenskej republiky, vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú.\n2.1 Odvolací súd dospel k záveru, že skutočný zámer žalovanej, ktorý sledovala prijatím rozhodnutia\no organizačnej zmene č. 1/2020 dňa 19. augusta 2020, preto podľa vykonaného dokazovania\nnekorešpondoval s deklarovanými cieľmi. Je zrejmé, že žalovaná ciele organizačného opatrenia iba\npredstierala, keď jej zámerom bolo na úkor zamestnancov preniesť niektoré náklady s tým, že ak\nzamestnanec na takúto formu vykonávania rovnakej činnosti nepristúpi, bude mu daná výpoveď z\ndôvodu nadbytočnosti. Z tohto dôvodu nebola daná ani príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou\na nadbytočnosťou žalobcu, keď potreba zabezpečovať trénovanie žiakov zostávajúcim počtom trénerov\naj v zmysle vyššie uvedeného normatívu Ministerstva školstva existovala naďalej, pričom žalobca mohol\naj naďalej vykonávať rovnakú činnosť pre žalovanú, avšak formou športového odborníka zjavne v menej\nvýhodnom postavení ako mal dovtedy, keď prácu vykonával na základe pracovného pomeru. Uvedené\nbolo preukázané svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi.\n2.2 Žalovaná namietla položenie otázky svedkyni riaditeľky žalovanej p. B. L. na pojednávaní konanom\n01. januára 2022. Odvolací súd k danej námietke uviedol, že vyjadrenie riaditeľky žalovanej p. B. L.\nohľadom skutočnosti, že podstatou organizačnej zmeny bolo, aby v budúcnosti mohli zamestnávať\nSZČO trénerov nemalo samo osebe vplyv na závery vyvodené súdom prvej inštancie. Námietka\nžalovanej, že daná otázka bola položená kapciózne a sugestívne, nevyhodnotil odvolací súd za\nnavádzajúce svedka na odpoveď s tým, že súd prvej inštancie si otázkou iba objasnil a upresnil\nskutočnosti vyplývajúce z predchádzajúcej výpovede tohto svedka, k čomu výsluch svedka smeroval\nsúčasne s tým, že žalovaná položenie otázky na predmetnom súdnom pojednávaní nenamietala.\nZároveň aj v prípade nevzatia danej odpovede svedkyne do úvahy považoval odvolací súd fiktívnosť\norganizačnej zmeny žalovanej za dostatočne preukázané ďalším dokazovaním.\n2.3 Odvolací súd vyjadril súhlas s názorom žalovanej, že súd nemôže preskúmavať platnosť rozhodnutia\nzamestnávateľa o organizačnej zmene z hľadiska jeho platnosti ako právny úkon. Súd prvej inštancie\nvšak v tomto smere podľa názoru odvolacieho súdu správne vysvetlil rozsah súdneho prieskumu vo\nvzťahu k rozhodnutiu o organizačnej zmene v bode 31. odôvodnenia svojho rozhodnutia, s ktorým\nsa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré závery v tejto súvislosti aj poukázal so\nzdôraznením, že súd prvej inštancie predovšetkým dôsledne skúmal a posudzoval všetky skutkové\nokolnosti predchádzajúce skončeniu pracovného pomeru a vedúce k nadbytočnosti zamestnanca,\nna základe ktorých bola konštatovaná neplatnosť skončenia pracovného pomeru, nie neplatnosť\norganizačnej zmeny. Súd prvej inštancie preto skúmal aj normatívy vyplývajúce z Dodatku č. 2 k\nštátnemu vzdelávaciemu programu pre strednú športovú školu skupina odborov vzdelávania 74 telesná\nkultúra a šport, schválený Ministerstvom školstva, vedy a výskumu a športu Slovenskej republiky z 30.\nnovembra 2018, pričom neskúmal súlad rozhodnutia o organizačnej zmene s týmto štátnym vzdelávacím\nprogramom, ako namietala žalovaná, na základe čoho nebolo potrebné sa zaoberať ani záväznosťou\ntohto dokumentu.\n\n2.4 Odvolací súd taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovanej ohľadom nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže preskúmaním veci zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie bol\nnáležite odôvodnený v zmysle § 220 ods. 2 CSP a obsahuje všetky vyžadované náležitosti. Odvolací súd\nsa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o fiktívnosti organizačnej zmeny žalovanej, ktorou chcela\nžalovaná zastrieť svoje skutočné úmysly rozporné s dobrými mravmi, na základe čoho je výpoveď daná\nžalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce neplatná a pracovný pomer žalobcu u žalovanej\ntrvá naďalej. Pokiaľ teda bol vyslovený záver o neplatnosti výpovede, nebolo podľa názoru odvolacieho\nsúdu potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami strán sporu, ktoré nemali vplyv na posúdenie vecnej\nsprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. K náhrade trov konania odvolací súd uviedol, že o nich\nrozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí.\n3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktoré\nodôvodnila s poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP a navrhla, aby dovolací súd napadnutý\nrozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolateľka považuje rozhodnutie\nodvolacieho súdu za arbitrárne a nesprávne, kedy jej odvolací súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva\nna spravodlivý proces, čo vidí dovolateľka v nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia\nrozhodnutia, kedy súčasne poukázala na jeho zmätočnosť, nepresvedčivosť nepreskúmateľnosť\na vnútornú rozpornosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolateľka za prejav nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia považuje skutočnosť, že odvolací súd len prevzal argumenty súdu prvej inštancie a na\npodstatné námietky žalovanej nereagoval.\n4. Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že žalovaná v podanom dovolaní kriticky\nvníma rozhodnutie súdu prvej inštancie, opakovane vymedzuje teoretickoprávne otázky, najmä\nv oblasti riadneho odôvodnenia rozhodnutia, pričom z obsahu dovolania nevyplýva, prečo sa\ndomnieva, že odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné. Samotné rozhodnutie ako ani obsah\nspisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľky, že odvolací súd svoje rozhodnutie dostatočne\nneodôvodnil. Odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k\nrozhodnutiu, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa náležitosti riadneho\nodôvodnenia v zmysle § 393 ods. 2 CSP a zároveň zdôraznil, že dovolací súd je v zmysle § 442 CSP\nviazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, na základe čoho žalobca navrhol dovolanie\nako neprípustné odmietnuť alebo alternatívne ako nedôvodné zamietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n8. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n10. Dovolateľka vyvodila prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, kde namietala\npredovšetkým nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spočívajúce v\nskutočnosti, že súd prvej inštancie a ani odvolací súd sa nezaoberali námietkou žalovanej, že súd nie\nje oprávnený preskúmavať, či rozhodnutie žalovanej o organizačnej zmene je alebo nie je v súlade s\ndodatkom č. 2 štátneho vzdelávacieho programu z 30. novembra 2018. Dovolateľka ďalej namietala, že\nsúd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nešpecifikoval o aký štátny vzdelávací program sa malo jednať\nčo považuje za neurčité a rovnako tak namietla zistenie, že by u žalovanej boli potrební traja tréneri\natletiky vzhľadom na počet žiakov. Dovolateľka ďalej namietla, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal\ns otázkou záväznosti štátneho vzdelávacieho programu. Za neurčité a nepreskúmateľné dovolateľka\ntaktiež označila rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti konštatovania, že bol na škole dostatočný\npočet žiakov, ktorých mal žalobca trénovať, čomu sa nevenoval ani odvolací súd. Za nesprávne\nskutkové zistenie, na ktoré nadviazalo nesprávne právne posúdenie dovolateľka považuje ďalej záver,\nže práca W.. Z. bola práca živnostníka, kde žalovaná poukázala na to, že s W.. Z. bola uzatvorená\nzmluva o vykonávaní práce športového odborníka, na základe čoho žalovaná šetrí finančné prostriedky.\nĎalej dovolateľka opätovne namietla kapcióznu a sugestívnu otázku položenú na súdnom pojednávaní\nkonanom 01. februára 2022 s tým, že vyjadrila nesúhlas s tvrdením, že otázku mala možnosť namietnuť\npriamo na súdnom pojednávaní. Dovolateľka má za to, že predmetná otázka viedla súd k záveru o\ndôvodnosti žaloby. Ďalej za nepreskúmateľné považuje dovolateľka závery súdu o tom, že pre počet\nžiakov nebol zabezpečený dostatočný počet trénerov, čo malo vplyv na posúdenie nadbytočnosti\nžalobcu a kde má dovolateľka za to, že skutkové závery nekorešpondujú s vykonaným dokazovaním.\nDovolateľka uviedla, že odvolací súd sa taktiež nevyjadril k jej argumentom, prečo súdom prvej inštancie\noznačené rozhodnutia Najvyššieho súdu nie je možné aplikovať na daný prípad.\n11. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv\nna nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované\nprávnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady\nsúdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na\nspravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo\nna verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a\nna rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti).\n12. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\n\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n13. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho\nsúdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,\n8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti\nargumentácie dovolateľky, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na\nspravodlivý proces.\n14. V danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\nv spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§ 393\nods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP), a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľné\nči nedostatočne odôvodnené. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre\nodôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne)\nnáplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia\nrozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej\nstrane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna\nrelevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia odvolacieho súdu je koherentná a jeho rozhodnutie\nkonzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené, aj závery, ku ktorým na ich základe dospel,\nsú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu je zrejmé,\nna základe čoho dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby a to v spojení s rozhodnutím súdu prvej\ninštancie, s ktorým vzhľadom na potvrdzujúci výrok tvorí rozhodnutie odvolacieho súdu jeden celok.\n15. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil,\nže „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nje aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s\nuplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia\nrozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom\nprvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92,\nZbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII). Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\njasne zhodnotí skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS\n209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Vo svetle týchto rozhodnutí aj Najvyšší súd Slovenskej republiky\nzastáva názor, že nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a\nrozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť\nanalyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu.\n16. Dovolací súd úvodom zdôrazňuje, že za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP nemožno považovať to, že žalovaná sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že\nodvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jej predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľka\nso skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasí\na nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420\npísm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi\na predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,\nrozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n17. Dovolací súd v nadväznosti na dovolateľkou namietané nesprávne právne posúdenie veci\nnaviazané na podľa jej názoru nesprávne skutkové zistenia (týkajúce sa vyhodnotenia, či je pracovná\n\nčinnosť W.L.. Z. prácou živnostníka), uvádza, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je táto námietka\nprávne relevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá.\nAko vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom\nvšeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nrozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). V tomto kontexte hodno zdôrazniť, že prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP nezakladá skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu (prípadne) spočíva na nesprávnych právnych záveroch, nakoľko nesprávne právne posúdenie\nveci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP (porov. R 24/2017). Najvyšší súd už\npodľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi\nneznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012 a 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011,\n4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011, 7Cdo/26/2010 a 8ECdo/70/2014). Dovolací súd na\ndôvažok zdôrazňuje, že nemožno pripustiť, aby pojem porušenia práva na spravodlivý proces podľa §\n420 písm. f) CSP mal byť interpretovaný a uplatňovaný tak extenzívne, že by zahŕňal aj posudzovanie,\nči je možné činnosť športového odborníka považovať za živnosť alebo nie, pretože by sa dovolanie\npodľa § 420 písm. f) CSP zamerané na odstraňovanie vád zmätočnosti bez náležitého zákonného\nzákladu stalo dovolaním podľa § 421 CSP, ktorého cieľom je náprava nesprávneho právneho posúdenia\nveci odvolacím súdom. Popísaný koncept nezodpovedá vôli zákonodarcu vyjadrenej v systematike\nprávnej úpravy dovolania, ako aj v podstate taxatívne vymenovaných dôvodov prípustnosti dovolania\na dovolacích dôvodov.\n18. Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, že dovolateľka opakovane namietala zistené skutkové okolnosti,\nresp. rozpor skutkového stavu s vykonaným dokazovaním, k čomu dovolací súd uvádza, že zásada\nvoľného hodnotenia dôkazov zakotvená v čl. 15 Základných princípov CSP a v § 191 CSP vyplýva\nz ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 ústavy) a znamená, že záver, ktorý sudca urobí o\nvykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného\npresvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu však\nneznamená ľubovôľu, lebo hodnotiaca úvaha musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí\nvychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a vykazovať funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom\nkonania. Výsledky hodnotenia dôkazov sú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom súd stručne,\njasne a výstižne vysvetľuje, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na pod.\n18.1 V tomto kontexte podstatou dovolacieho prieskumu nie je prehodnocovanie skutkového stavu\ndovolacím súdom (dovolací súd je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho\nzistil odvolací súd), ale kontrola postupu súdov oboch nižších inštancií pri procese jeho zisťovania a\nvyhodnocovania. Otázka, či súd pri zisťovaní a vyhodnocovaní skutkového stavu rešpektoval ústavnoprocesné zásady, je otázkou procesnoprávnou, ktorá ako taká môže byť prezentovaná dovolaciemu\nsúdu v podanom dovolaní ako prípustný a dovolený dovolací dôvod podľa CSP, dovolací súd však\npochybenia na strane odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu, ktoré\nby odôvodnili prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nezistil (viď bod 14. odôvodnenia tohto\nrozhodnutia).\n19. K námietke dovolateľky, že ani súd prvej inštancie a ani odvolací súd sa nezaoberali námietkou\nžalovanej, že súd nie je oprávnený preskúmavať, či rozhodnutie žalovanej o organizačnej zmene\nje alebo nie je v súlade s dodatkom č. 2 štátneho vzdelávacieho programu z 30. novembra 2018,\nkde zároveň súd prvej inštancie nešpecifikoval konkrétne o ktorý štátny vzdelávací program ide,\ndovolací súd predovšetkým poukazuje na bod 17. a 18. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu,\nkde tento jednoznačne vyjadril súhlas s tvrdením žalovanej, že súd nie je oprávnený preskúmavať\nplatnosť rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene a súčasne jednoznačne vysvetlil, z akého\nhľadiska sa zaoberal dodatkom č. 2 štátneho vzdelávacieho programu, z ktorého je zrejmé, že nebol\npreskúmavaný súlad rozhodnutia o organizačnej zmene s daným dodatkom. K námietke, že súd prvej\ninštancie nešpecifikoval o ktorý štátny vzdelávací program sa jedná dovolací súd poukazuje priamo na\nbod 1 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, kde tento konkrétne uviedol štátny vzdelávací\nprogram pre strednú športovú školu skupina odborov vzdelávania 74 telesná kultúra a šport, schválený\nMinisterstvom školstva, vedy a výskumu a športu Slovenskej republiky z 30. novembra 2018, t. j.\nv obsahovej súslednosti odôvodnenia rozhodnutia je následne jednoznačné, resp. nepochybné, o\n\nktorý štátny vzdelávací program sa jedná, na základe čoho nemožno konštatovať nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia súdu prvej inštancie.\n20. K zvyšným námietkam žalovanej, na ktoré naviazala nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho\nsúdu a súdu prvej inštancie a ktorými konkrétne namietla zistenie, že by u žalovanej boli potrební traja\ntréneri atletiky vzhľadom na počet žiakov, namietla, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s otázkou\nzáväznosti štátneho vzdelávacieho programu, namietla konštatovanie, že bol na škole dostatočný počet\nžiakov, ktorých mal žalobca trénovať, namietla kapcióznu a sugestívnu otázku položenú na súdnom\npojednávaní konanom 01. februára 2022, namietla závery súdu o tom, že pre počet žiakov nebol\nzabezpečený dostatočný počet trénerov a k námietke, kde poukázala na závery Krajského súdu v\nPrešove uvádzané v rozsudku sp. zn. 15CoPr/5/2014 z 12. novembra 2014 dovolací súd komplexne\nuvádza, že odvolací súd v nadväznosti na rozhodnutie súdu prvej inštancie dostatočným spôsobom,\nako v rozsahu, tak v kvalite, popísal skutkové okolnosti, z ktorých pri posudzovaní veci vychádzal,\nvysvetlil závery, ku ktorým dospel a ktoré viedli k rozhodnutiu, ktorým potvrdil medzitýmny rozsudok\nsúdu prvej inštancie. Z rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, prečo dospel k záveru o fiktívnosti\norganizačnej zmeny žalovanej odporujúcej dobrým mravom, na základe čoho nebolo možné dospieť\nk záveru o nadbytočnosti žalobcu. Dovolací súd predovšetkým poukazuje na závery týkajúce sa\ntotožného obsahu pracovnej činnosti žalobcu pred výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti a W.. Z. v\npozícii športového odborníka, ktorý prevzal prácu po žalobcovi (bod 11. až 16. odôvodnenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu), čo bolo zásadným zistením majúcim vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V kontexte\nnámietok žalovanej, ktoré podľa jej tvrdenia majú mať za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nodvolacieho súdu, dovolací súd opätovne poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky\nv uznesení z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04, v zmysle ktorých všeobecný súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Dovolací súd nedospel\nk záveru o podstatnom význame námietok žalovanej na rozhodnutie vo veci samej, kedy potreba osoby\nna vykonávanie činnosti trénera atletiky po výpovedi danej z dôvodu nadbytočnosti žalobcovi bola\npriamo preukázaná skutočnosťou, že predmetnú činnosť formou športového odborníka prevzal W.. Z..\nNamietaná kapciózna a sugestívna otázka bola taktiež dostatočne vysvetlená odvolacím súdom (bod\n16. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu) a ktorá sama o sebe nemala vplyv na rozhodnutie vo\nveci samej.\n21. Dovolací súd záverom poukazuje na skutočnosť, že organizačná zmena zamestnávateľa, kedy\núčelom organizačnej zmeny je šetrenie finančných prostriedkov na úkor zamestnancov (nevznikajú im\ntaké výhody, ktoré Zákonník práce spája s pracovnoprávnym vzťahom a nepatria im ani výhody zaručené\nzákonom o dani z príjmov) a to formou transformácie pracovných vzťahov zamestnancov na živnosti\nspôsobom, kedy zamestnanec, ktorý s požadovanou transformáciou nesúhlasí, bude prepustený\nvýpoveďou, je fiktívnou organizačnou zmenou zastierajúcou skutočné úmysly zamestnávateľa rozporné\ns dobrými mravmi. Uvedené je konaním v súčasnosti označovaným ako „švarcsystém“.\n21.1 Dobré mravy sú v pracovnoprávnych vzťahoch chápané ako základné etické a morálne princípy,\nktoré ovplyvňujú konanie zmluvných strán. Ak zamestnávateľ účelovo ukončil pracovný pomer, aby\nsa vyhol povinnostiam vyplývajúcim z pracovného práva (napr. plateniu odvodov, zodpovednosti za\nzamestnanca a pod.) a nahradil pracovný vzťah vzťahom obchodnoprávnym alebo živnostenským, je\ntakéto konanie považované za neetické alebo v rozpore s dobrými mravmi, najmä ak bolo primárne\nmotivované obchádzaním zákonných povinností. Ak zamestnanec bol nútený zmeniť svoj status na\nživnostníka a pokračovať v činnosti, ktorá sa charakterom podobalo závislej práci, môže to znamenať,\nže zamestnávateľ zneužil svoje postavenie a narušil rovnováhu v právach a povinnostiach voči\nzamestnancovi. Takéto správanie je kvalifikované ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. V rámci\norganizačných zmien môže zamestnávateľ pristúpiť k ukončeniu pracovného pomeru, ak sú splnené\npodmienky Zákonníka práce. Avšak ich účelovosť (napr. vyhnutie sa povinnostiam voči zamestnancovi)\nje posudzovaná ako účelové obchádzanie zákona.\n22. Po preskúmaní celého spisu v nadväznosti na dovolacie námietky dovolací súd teda nezistil, že by\nv prejednávanej veci išlo o taký extrémny prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 420 písm. f) CSP,\nktorý by bol dôvodom prípustnosti dovolania žalovanej. Je potrebné prisvedčiť základnej argumentácii\ndovolateľky, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na\n\ndostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, v\npreskúmavanej veci avšak o taký prípad nejde.\n23. Dovolací súd má preto za to, že procesný postup súdov, ktoré konali v zmysle ustanovení a\nzásad zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, nemožno považovať za porušenie\npráva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie sa nevymyká nielen zo zákonného, ale ani z\nústavnoprávneho rámca. Uvedeným postupom preto nedošlo k založeniu namietanej vady podľa § 420\npísm. f) CSP a žalovaná neopodstatnene namieta vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho\nsúdu.\n24. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako\ndovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.\n25. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6CoPr/10/2022", "guid": "af0c4a66-5222-423b-9f43-93f765efe6d0:0234e267-36f3-4454-ab87-08d13ffed10e", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9710adf2-b19f-4dc5-b1da-e510411f6826", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 191/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 191/2013 z 14. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9710adf2-b19f-4dc5-b1da-e510411f6826"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "974343a4-3c74-4d39-9569-f07225f42bf5:963e15f5-9f0c-4827-ab81-f301164908d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6713209683.1", "spisova_znacka": "7Cdo/66/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/66/2017 z 11. 12. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6713209683.1"}, {"guid": "e8d7d0b7-5195-42ad-8e9c-dbfff3c73b35:c747ccd5-a13a-43d5-9136-1334baec3333", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6114201174.1", "spisova_znacka": "15CoPr/5/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoPr/5/2014 z 22. 7. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-07-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6114201174.1"}], "citovane_v": [{"guid": "f19f45df-b626-44b6-9ea0-ca81a7f77a70:b88c5032-2498-4445-b177-12911f04bf1f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8721203621.3", "spisova_znacka": "6CoPr/1/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoPr/1/2026 z 18. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8721203621.3"}, {"guid": "958b8898-c2fd-4dfe-9bce-ca3945f86d92:bbb06dd5-2fad-43c1-8e12-304f9b1682b3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1312211827.4", "spisova_znacka": "5CoPr/12/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5CoPr/12/2024 z 26. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1312211827.4"}]}