{"guid": "58ad4d2e-9a93-46a2-97b6-2fcca3560480:254c2153-7206-4d02-ba73-c4fcd004b28a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:3124202909.1", "spisova_znacka": "9CdoR/5/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoR/5/2024 z 28. 8. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. augusta 2024, sp. zn. 9CdoR/5/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:3124202909.1", "identifikacne_cislo": "3124202909", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Blažena Fedorková", "sudca_id": 512, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-blazena-fedorkova-512", "datum_vydania": "2024-08-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-3.odsek-5.pismeno-a", "nazov": "§ 3 ods. 5 písm. a) CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-3.odsek-5.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-254.odsek-2", "nazov": "§ 254 ods. 2 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-254.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-254"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-256", "nazov": "§ 256 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-256", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-256"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-257.odsek-1", "nazov": "§ 257 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-257.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-257.odsek-3", "nazov": "§ 257 ods. 3 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-257.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-258.odsek-1", "nazov": "§ 258 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-258.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-258"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-259", "nazov": "§ 259 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-259", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-259"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-260", "nazov": "§ 260 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-260", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-260"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-261", "nazov": "§ 261 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-261", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-261"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-76", "nazov": "§ 76 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-76", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-62.odsek-2", "nazov": "§ 62 ods. 2 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-62.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-57", "nazov": "§ 57 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-57", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576", "nazov": "zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-6.odsek-9.pismeno-d", "nazov": "§ 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-6.odsek-9.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/161#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-254", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-256", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-257", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-258", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-259", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-260", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-261", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-76", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-62", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-52", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-57", "/SK/ZZ/2004/576#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/254c2153-7206-4d02-ba73-c4fcd004b28a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:3124202909.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:3124202909.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:3124202909.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9CdoR/5/2024\n3124202909\n28. 08. 2024\nJUDr. Soňa Mesiarkinová\nECLI:SK:NSSR:2024:3124202909.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení\nT. E., narodeného X. F. XXXX, B. XXX, toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov,\nzastúpeného advokátom JUDr. Petrom Bojdom, Nitra, Fraňa Mojtu 43, za účasti procesného opatrovníka\numiestneného Obec B., so sídlom B. XX a Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon\ntrestu odňatia slobody, Trenčín, Súdna 15, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 35Pu/1/2024,\no dovolaní T. E. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo 17. apríla 2024 sp. zn. 15CoPs/4/2024, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením z 5. marca\n2024, č. k. 35Pu/1/2024-13 začal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania T. E. (ďalej len\n„umiestnený“) v zdravotníckom zariadení, za opatrovníka umiestneného pre toto konanie ustanovil Obec\nB. a vyslovil, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia je prípustné.\n1.1. Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 254 ods. 2, § 256, § 257 ods. 1, 3, § 258 ods. 1, §\n259 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s § 6 ods.\n9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním\nzdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“). Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 29. februára 2024\nNemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne (ďalej len\n„nemocnica“) mu oznámila prevzatie pacienta - umiestneného do ústavnej psychiatrickej starostlivosti\nbez jeho súhlasu. Súd prvej inštancie vypočul ošetrujúcu lekárku V.. Š., oboznámil sa s okolnosťami,\nza ktorých bol umiestnený prijatý na psychiatrické oddelenie nemocnice. Zistil, že umiestnený bol\nprivezený z materského ústavu, ktorým je Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove na\nodporučenie psychiatra z ústavu pre psychotickú dekompenzáciu. Z výpovede ošetrujúcej lekárky bolo\nzistené, že psychický stav umiestneného vyžaduje neodkladné ústavné liečenie pre riziko hetero- alebo\nautoagresivity, je prítomná bludná psychotická symptomatológia (halucinácie, pocity ovplyvňovania). V\nminulosti bol umiestnený už viackrát vyšetrený psychiatrom bez psychologického procesu, v súčasnosti\nvšetko neguje. Ošetrujúca lekárka uviedla, že sa domnieva, že umiestnený je spôsobilý chápať zmysel\nkonania a rozhodnutia, odporúčala mu doručovať písomnosti súdu, odporučila aj jeho výsluch bez\nujmy na jeho zdravotný stav. Z tohto dôvodu bol vykonaný v súlade s § 260 ods. 1 CMP výsluch\numiestneného, ktorý po poučeniach podľa § 258, § 259 a § 257 ods. 3 CMP uviedol, že z dôvodu\nopatrnosti žiada o právneho zástupcu na náklady štátu. Nežiadal, aby sa konania zúčastňoval jeho\ndôverník a žiadal, aby mu súd doručoval všetky písomnosti. V rámci výpovede uviedol, že je takmer 15\nrokov vo výkone trestu, za ten čas nikoho nenapadol, majetok nepoškodil, nikdy sa nepokúsil o útek, ani o\nnijaké sebapoškodzovanie, resp. samovraždu. Od februára 2017 bol vo výkone trestu v Leopoldove, kde\nsa bránil sťažnosťami, žalobami, trestnými oznámeniami. Naposledy písal v súvislosti so zdravotnými\n\nťažkosťami, ktoré pociťuje a ktoré sú nahlásené\nu všeobecného lekára, a to horúčava na čele,\nsvalová strnulosť, zimnica v podpazuší a horúčava v rozkroku. Zároveň potvrdil, že napísal, keď tieto\nťažkosti nepretrvávali, že počuje akési vnútorné hlasy. Nečakal však, že to všetko takto zle zinterpretujú\na na základe toho poslať človeka na psychiatriu dokazuje len určitú škodoradosť zo strany personálu v\nLeopoldove. Považuje jeho umiestnenie za nedôvodné a neopodstatnené a odmieta akúkoľvek liečbu.\nPodľa názoru ošetrujúcej lekárky bolo potrebné prevzatie umiestneného v zdravotníckom zariadení.\nPredpokladaná doba liečenia bola stanovená na dva týždne.\n1.2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že z výpovede ošetrujúcej\nlekárky zistil, že sledovanie umiestneného je potrebné vzhľadom na prítomný psychotický syndróm,\nnakoľko môže dôjsť k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Umiestnený s lekármi nespolupracuje, v\nústave odmieta liečbu liekmi. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že prevzatie umiestneného\nv zdravotníckom zariadení je potrebné, je v jeho záujme a rozhodol tak o prípustnosti prevzatia v\nzdravotníckom zariadení. Súd prvej inštancie zároveň doplnil, že je povinnosťou súdu prioritne sa\nzaoberať zdravotným stavom umiestneného. Súd je povinný posúdiť, či umiestnený skutočne ohrozuje\nseba alebo svoje okolie. Uvedená skutočnosť, i keď je pre rozhodnutie vo veci kľúčová, nie je otázkou\nprávnou, ale odborno-medicínskou otázkou, na ktorú môže dať odpoveď jedine ošetrujúci lekár zo\nzdravotnej dokumentácie umiestneného. Súd prvej inštancie si takéto vyjadrenie môže iba osvojiť, nemá\nreálnu možnosť ho spochybňovať. Dokazovaním vykonaným podľa § 261 CMP mal súd prvej inštancie\nza preukázané u umiestneného zhoršenie psychického stavu, ktorý je potrebné sledovať. Skutočný stav,\ntak ako bol zistený súdom, bol postačujúci na to, aby súd mohol vo veci rozhodnúť.\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie umiestneného uznesením zo 17. apríla\n2024, sp. zn. 15CoPs/4/2024 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa\nvyslovenia prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia a rozhodol, že žiaden z\núčastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n2.1. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento\nvykonal dostatočné dokazovanie v prejednávanej veci, úplne a správne zistil skutkový stav a z tohto\nvyvodil aj správny právny záver. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že tento\nzačal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania umiestneného v zdravotníckom zariadení,\nustanovil umiestnenému opatrovníka, vykonal dokazovanie priamo v Nemocnici pre obvinených a\nodsúdených Trenčín, psychiatrické oddelenie, vypočul ošetrujúceho lekára aj umiestneného. Sudca\nsúdu prvej inštancie zistil, že umiestnený bol prijatý na psychiatrické oddelenie na základe odporučenia\npsychiatra z ÚVTOS v Leopoldove. Po prijatí nespolupracoval, nesúhlasil s hospitalizáciou, súhlas s\nliečbou nepodpísal, pretože si nie je vedomý, že by trpel nejakou duševnou poruchou. Podľa lekára ide\nu umiestneného o psychotický proces, bludné myšlienky, paranoiditu, halucinácie, suicídne myšlienky,\nnekritický postoj ovplyvnený z vonku s tým, že je potrebné nastaviť pacienta ústavnou formou.\n2.2. Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil, že súd prvej inštancie v danej veci postupoval v súlade\nso zákonnou úpravou. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v čase, keď bol pacient umiestnený\nbez svojho súhlasu na psychiatrické oddelenie, bol jeho zdravotný stav zhoršený natoľko, že to bolo\nnutné aj bez toho, aby udelil súhlas. Z uvedených skutočností, prejavov ochorenia umiestneného pri\nsvojom rozhodovaní vychádzal aj súd prvej inštancie, pričom odvolací súd sa s jeho závermi, pokiaľ\nide o prípustnosť prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia z dôvodu obavy z možného\nohrozenia nielen umiestneného, ale aj jeho okolia, v celom rozsahu stotožnil. Odvolací súd nemal\ndôvod pochybovať o objektívnom stanovisku odborného lekára, o potrebe hospitalizácie, na ktorom súd\nprvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Takýto podklad rozhodnutia v konaní o vyslovenie prípustnosti\nprevzatia umiestneného v zdravotníckom zariadení považoval za dostačujúci, pretože v tomto konaní sa\nposudzuje prípustnosť hospitalizácie umiestneného na základe jeho zdravotného stavu prejavujúceho\nsa v čase jeho prijatia a odborného stanoviska ošetrujúceho lekára.\n3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal umiestnený (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie,\nprípustnosť ktorého vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Podľa názoru\ndovolateľa odvolací súd porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces tým, že nepočkal na rozhodnutie\nCentra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, hoci umiestnený vo svojom\nodvolaní uviedol, že o poskytnutie právnej pomoci požiadal. Dovolateľ ďalej namieta, že súdy nižšej\ninštancie nevenovali pozornosť skutočnosti, že netrpí žiadnou duševnou chorobou, resp. poruchou.\nUvádza, že bol hospitalizovaný pre diagnostický záver zmiešaná a iná porucha osobnosti, ktorá\nkategória je rezervovaná pre poruchy osobnosti, ktoré sú spojené s ťažkosťami, ale neprejavujú sa\n\nso špecifickými poruchami osobnosti. Pre tento diagnostický záver neexistuje ani žiadna špecifická\nliečba. Z uvedeného dôvodu má dovolateľ za to, že dôvodom jeho umiestnenia v zdravotníckom\nzariadení nemohla byť liečba duševnej poruchy. Účelom prevzatia umiestneného do zdravotníckeho\nzariadenia bez jeho súhlasu bolo podľa jeho názoru to, aby mu zabránili v uplatňovaní jeho práv\nprostredníctvom rôznych podaní. Dovolateľ tiež namieta nedostatočné odôvodnenie, resp. arbitrárnosť\nnapadnutého rozhodnutia, majúc za to, že odôvodnenie rozhodnutí súdov nižšej inštancie je vnútorne\nrozporné, keď na jednej strane prijali záver o nevyhnutnosti ústavného liečenia umiestneného pre riziko\nhetero- alebo autoagresivity, na druhej strane však uvádzajú, že umiestnený nikdy nebol psychiatricky\nliečený. Dovolateľ zároveň vzniesol „námietku miestnej príslušnosti súdu, pretože predmetná vec nie je\nrodinnoprávnou agendou a v takom prípade mal byť príslušným Krajský súd v Trenčíne“.\n4. Nemocnica, ani procesný opatrovník umiestneného sa k dovolaniu umiestneného nevyjadrili.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35\nCSP) po zistení, že dovolanie podal účastník konania v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), zastúpený\nadvokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú splnené aj\nďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.\n6. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci upravenej v Civilnom mimosporovom poriadku (ďalej\nlen ,,CMP“). Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa\nna konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže\n§ 76 CMP neobsahuje osobitnú úpravu dovolania v statusových veciach fyzických osôb, dovolací súd\nposudzoval prípustnosť dovolania podľa ustanovení CSP.\n7. Dovolateľ má za to, že zo strany odvolacieho súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces,\npričom vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP vidí predovšetkým v tom, že odvolací súd „nepočkal\nna rozhodnutie centra právnej pomoci a následne na doplnenie odvolania ustanoveným advokátom“,\nhoci bol upovedomený o tom, že dovolateľ požiadal o ustanovenie advokáta za účelom poskytnutia\nprávnej pomoci. Ďalej dovolateľ namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a tvrdí,\nže jeho prevzatie do zdravotníckeho zariadenia nebolo prípustné z dôvodu, že netrpí žiadnou duševnou\nporuchou.\n8. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n9. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným\nspôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a\nslobôd.\n10. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť\nvnímaný (procesnými stranami, resp. účastníkmi konania, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n11. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže\nbyť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;\nnamieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.\n12. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup\nsúdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu dáva Civilný\n\nsporový poriadok aj Civilný mimosporový poriadok (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť\nprednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti\nprostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na\ndoručenie súdnych písomností a vyjadrení protistrany a pod.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno\nodôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací\ndôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n13. Dovolací súd, viazaný obsahom dovolania, a kontrolou postupu súdov nižších inštancií pri zisťovaní\nskutočného stavu veci (§ 35 CMP) nezistil, že by konanie bolo postihnuté akýmikoľvek závažnými\nprocesnými vadami, resp. deficitmi v dokazovaní, ani to, že by konajúcimi súdmi prijaté závery boli\nsvojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na\nspravodlivý proces. Odvolací súd, vychádzajúc zo zistených skutočností súdom prvej inštancie, potom\nako v rámci odvolacieho konania umožnil účastníkom konania písomne reagovať na odvolacie námietky\numiestneného, tieto vyhodnotil a zdôvodnil svoj prijatý záver, pričom poskytol odpovede na všetky\nrelevantné okolnosti. Odôvodnenie uznesení (vo vzájomnej súvislosti rozhodnutia súdu prvej inštancie\ns rozhodnutím odvolacieho súdu) zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti\njednotlivých častí odôvodnení a ich obsahové náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú\ninterpretačnú presvedčivosť.\n14. Pokiaľ dovolateľ namieta, že odvolací súd mal počkať na rozhodnutie Centra právnej pomoci o\npriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci a umožniť, aby odvolanie umiestneného doplnil advokát,\nuvedený postup nemá oporu v relevantných procesných predpisoch. Ustanovenie § 62 ods. 2 CMP síce\ndáva účastníkom konania možnosť modifikovať a dopĺňať odvolacie dôvody aj po uplynutí lehoty na\npodanie odvolania, avšak iba do rozhodnutia o podanom odvolaní. Skutočnosť, že v danom prípade\nbol umiestnenému priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci až po vydaní rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, nemožno považovať za vadu konania - procesný postup odvolacieho súdu totiž nebol nesprávny.\nUmiestnený vo svojom odvolaní uviedol, že „požiadal centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej\npomoci pridelením advokáta, ktorý keď mi bude pridelený, tak moje odvolanie erudovane doplní a\nmožno aj rozvinie.“ Umiestnený nepodal návrh na prerušenie konania, prípadne iný procesný návrh, o\nktorom by mal odvolací súd rozhodovať, ani nežiadal o oddialenie rozhodnutia odvolacieho súdu, iba\noznámil, že v prípade rozhodnutia o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci bude jeho odvolanie\ndoplnené advokátom, k čomu však nedošlo. Pokiaľ za týchto okolností odvolací súd v súlade s článkom\n12 CMP postupoval tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, pričom dňa 17. apríla\n2024 vydal vo veci rozhodnutie, postupoval podľa názoru dovolacieho súdu v súlade so zákonom.\nDôsledkom zákonne súladného procesného postupu odvolacieho súdu tak nemohlo byť porušenie práva\numiestneného na spravodlivý súdny proces.\n15. Ak dovolateľ namietal nedostatočné odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu, dovolací súd\nopakovane poukazuje na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) , ktorá uvádza,\nže súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia,\nmusia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu (účastníkmi konania) a\nuviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek\nje nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v.\nMoldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n15.1. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu/účastníka\nmimosporového konania na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov\npatrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať\naj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu\nrozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany sporu/účastníka konania na dostatočné a\npresvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými\ndôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu/účastníka konania. Porušením\nuvedeného práva strany sporu/účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej,\nsa strane sporu/účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve\nzvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu\nsúdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok\nriadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto\nvada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n\n15.2. Zároveň však dovolací súd opakovane vyjadruje záver, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nv opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku,\nale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na\ndoplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na\nriadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý\nargument účastníka konania (II. ÚS 76/07).\n16. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd svoje rozhodnutie\ndostatočne neodôvodnil. Odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody,\nktoré ho viedli k rozhodnutiu, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa\nnáležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle § 393 ods. 2 CSP. Dovolaním napádané uznesenie\nuvádza skutočný stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská účastníkov konania\nk prerokúvanej veci a výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i použitú právnu úpravu.\nOdvolací súd sa v odôvodnení zároveň vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami umiestneného.\nZ odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (ale aj z rozhodnutia súdu\nprvej inštancie) jednoznačne vyplývajú dôvody, pre ktoré súdy nižšej inštancie považovali prevzatie\numiestneného do zdravotníckeho zariadenia za prípustné.\n17. Ako to v odôvodnení svojho uznesenia správne uviedol aj odvolací súd, v predmetnom prípade sa\nposudzuje prípustnosť hospitalizácie umiestneného na základe jeho zdravotného stavu prejavujúceho\nsa v čase jeho prijatia do zdravotníckeho zariadenia, preto tvrdenia dovolateľa, že v minulosti nebol\npsychiatricky liečený, resp. že netrpí žiadnou duševnou poruchou, sú pre účely predmetného konania\nirelevantné. Z vykonaného dokazovania, najmä výsluchu ošetrujúceho lekára umiestneného mali\nsúdy nižšej inštancie za preukázané, že v čase jeho prevzatia do nemocnice sa u umiestneného\nprejavoval psychotický proces v podobe bludných myšlienok, paranoidity, halucinácií, suicidálnych\nmyšlienok, nekritického postoja. Z uvedeného dôvodu, na základe odporúčania psychiatra z Ústavu\nna výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove bol umiestnený prijatý na psychiatrické oddelenie\nnemocnice napriek jeho nesúhlasu s hospitalizáciou. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na\nznenie ustanovenia § 6 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti, v zmysle ktorého sa\ninformovaný súhlas nevyžaduje v prípade ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku\nduševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak\nhrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Z uvedeného je zrejmé, že hospitalizácia osoby bez\ninformovaného súhlasu je možná za predpokladu, že sa u nej v čase prevzatia do zdravotníckeho\nzariadenia prejavujú príznaky duševnej poruchy, bez ohľadu na konečnú diagnózu, pokiaľ sú splnené\naj ďalšie predpoklady prípustnosti prevzatia, t.j. ak ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo hrozí vážne\nzhoršenie jej zdravotného stavu. V predmetnej veci sa súdy nižšej inštancie dostatočne vysporiadali\nso všetkými uvedenými skutočnosťami a postupujúc v súlade s relevantnými ustanoveniami CMP a\nzákona o zdravotnej starostlivosti dospeli zhodne k záveru o splnení zákonných podmienok prípustnosti\nprevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bez jeho súhlasu. Skutočnosť, že dovolateľ sa\ns názorom súdov nižšej inštancie nestotožnil, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.\n18. Nad rámec uvedeného, k námietke dovolateľa o nedostatku funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu\ndovolací súd uvádza, že táto nie je dôvodná s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 písm. a) CMP,\nv zmysle ktorého na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy\ndruhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu\nv Banskej Bystrici a Krajského súdu v Trenčíne je príslušný Krajský súd v Žiline. Konania v niektorých\nstatusových veciach fyzických osôb sú zaradené do tretej hlavy druhej časti CMP, a teda o odvolaní\numiestneného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín rozhodol funkčne príslušný Krajský súd v Žiline.\n19. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie umiestneného nie je podľa\n§ 420 písm. f) CSP prípustné, preto ho s poukazom na § 447 písm. c) CSP odmietol.\n20. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na\nich náhradu (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 52 a § 57 CMP).\n21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15CoPs/4/2024", "guid": "e6ceca2b-c28c-46b6-a610-e4a9a7c2e4a4:dfdf62f6-7747-4e11-ac16-fb07a3977bfa", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}