{"guid": "562173d7-e999-463a-9f23-5db821eca8ef:780c3e07-9a5e-488c-9713-5b379d485142", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:3120010264.1", "spisova_znacka": "1Tdo/65/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/65/2023 z 10. 1. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. januára 2024, sp. zn. 1Tdo/65/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:3120010264.1", "identifikacne_cislo": "3120010264", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Natália Laurenčíková", "sudca_id": 293, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-natalia-laurencikova-293", "datum_vydania": "2024-01-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo", "Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie", "Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-145.odsek-1", "nazov": "§ 145 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-145.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-145"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-145.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 145 ods. 2 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-145.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-145"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-294.odsek-1", "nazov": "§ 294 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-294.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-294"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-294.odsek-2", "nazov": "§ 294 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-294.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-294"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-145", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-294", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/780c3e07-9a5e-488c-9713-5b379d485142", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:3120010264.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:3120010264.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:3120010264.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Tdo/65/2023\n3120010264\n10. 01. 2024\nJUDr. Martin Bargel\nECLI:SK:NSSR:2024:3120010264.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr.\nPatrika Príbelského, PhD. a JUDr. Emila Klemaniča na neverejnom zasadnutí konanom 10. januára\n2024 v Bratislave v trestnej veci obvineného I. X. pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania\nso zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2To/121/2021, z 1. februára 2022 takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného I. X. o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 8Tk/1/2020, zo 6. októbra 2021 bol obvinený I. X. v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2To/121/2021 z 1. februára 2022 a rozsudku Okresného\nsúdu Trenčín, sp. zn. 8Tk/1/2020, z 12. júna 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp.\nzn. 2To/79/2020, zo 17. septembra 2020, pri nezmenenom výroku o vine, výroku o uloženom ochrannom\nprotialkoholickom liečení ústavnou formou a výroku o škode, uznaný za vinného v bode 1/ zo spáchania\nzločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Trestného\nzákona a v bode 2/ z pokračovacieho trestného činu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods.\n1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, z časti dokonaný\na z časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, ktorých sa dopustil na skutkovom základe\npodrobne rozvedenom vo výrokovej časti prvého citovaného rozsudku.\nZa to bol obvinenému uložený podľa § 145 ods. 2, § 47 ods. 1 písm. a), písm. b), § 41 ods. 2, § 38 ods.\n2, § 37 písm. h), § 36 písm. n) Trestného zákona trest odňatia slobody na doživotie; pričom na výkon\ntrestu tohto trestu bol podľa § 48 ods. 3 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu\ns maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obvinenému uložil\naj trest prepadnutia vecí podrobne uvedených vo výroku o prepadnutí vecí.\nKrajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozhodujúci na podklade odvolaní obvineného a jeho rodičov,\nrozhodol rozsudkom, sp. zn. 2To/121/2021, z 1. februára 2022 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d),\nods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu. Na podklade §\n322 ods. 3 Trestného poriadku bol obvinenému, pri nezmenených výrokoch o vine, treste prepadnutia\nveci, ochranných opatreniach, obmedzení počas plynutia ochranného dohľadu a výrokoch o škode v\nrozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 8Tk/1/2020, z 12. júna 2020, ktorým bol uznaný za vinného\nv bode 1/ z trestného činu zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294\nods. 1, ods. 2 Trestného zákona, v bode 2/ z pokračovacieho trestného činu obzvlášť závažného zločinu\nvraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného\nzákona, sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, za skutkového\nstavu tam uvedeného, uložený podľa § 145 ods. 2, § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, § 37 písm. h), § 36 písm. n)\nTrestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov, pričom podľa\n§ 48 ods. 3 písm. a) Trestného zákona bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon\n\ntrestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku boli zároveň odvolania\noboch rodičov obvineného zamietnuté, pretože boli podané oneskorene.\nObvinený I. X. podal proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2To/121/2021, z 1. februára\n2022 dovolanie, a to s poukazom na dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku\n(rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom).\nV súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom obvinený v podstate namietal:\n- súdy neakceptovali návrh obvineného na doplnenie dokazovania v zmysle ním predložených\nznaleckých posudkov z odvetvia psychiatrie, kde navrhoval skúmať, či nekonal v stave patologickej\nebriety;\n- podľa názoru obvineného pri tak výnimočnom treste, ktorý mu bol ukladaný, je potrebné vychádzať\nz nespochybniteľného psychiatrického znaleckého posudku, za taký znalecký posudok MUDr. Andrey\nHeretikovej Marsalovej nepovažoval;\n- poukázal na ním predložené odborné stanovisko Centra duševného zdravia č. 89/2021 a tiež znalecký\núkon č. 08/2022 znalca z Forenza, s. r. o.\nK dovolaniu sa vyjadril prokurátor v podstate tak, že:\n„Skutočnosti namietané obhajcom odsúdeného, ako aj samotným odsúdeným I. X., označené ako\ndovolacie dôvody, už boli predmetom nimi podaných odvolaní, konkrétne odvolania z 26. mája 2021\na tiež zo 4. novembra 2021 a 10. januára 2022 odôvodnené obhajcom odsúdeného Mgr. Vlasákom v\nmene odsúdeného, ďalej odvolania písomne odôvodneného odsúdeným I. X. zo 14 novembra 2021 a\ntieto boli z uvedeného dôvodu taktiež predmetom rozhodovania súdu druhého stupňa, pričom Krajský\nsúd v Trenčíne sa s uvedenými okolnosťami opakovane podrobne zaoberal a vysporiadal, pričom s\nodôvodneniami odvolacieho súdu sa v plnom rozsahu stotožňujem.\n\nOdvolací súd vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 2To/51/2021, z 24. júna 2021 uvádza, že otázka príčetnosti\nobžalovaného v inkriminovanom čase už bola relevantne zodpovedaná, čo preukazuje právoplatné\nuznanie viny obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti na skutkovom základe tak, ako to vyplýva\nz právoplatnej časti rozsudku Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 8Tk/1/2020, z 12. júna 2020 v\nspojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne pod sp. zn. 2To/79/2020, zo 17. septembra 2020.\nAk prvostupňový okresný súd odmietol doplniť dokazovanie v zmysle návrhu obžalovaného o nový\nznalecký posudok z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie krajský súd uvádza, že\nprimárnym dôvodovom na takýto správny a zákonný procesný postup je práve právoplatný výrok o vine a\nprávnom posúdení žalovaných skutkov v zmysle naplnenia všetkých potrebných zákonných formálnych\nznakov predmetných trestných činov. V citovanom rozhodnutí odvolací Krajský súd v Trenčíne uložil\nprvostupňovému súdu predvolať zástupcu (MUDr. Andrea Heretiková Marsalová) znaleckej organizácie\nz odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie a osobne ju vypočuť a rovnako uložil vysporiadať'\nsa s predloženým odborným vyjadrením znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia, s. r. o.,\nBánovce nad Bebravou, ktoré predložil obžalovaný (odborné stanovisko č. 89/2021), na ktoré poukazuje\nodsúdený v podanom dovolaní a až po takomto doplnení dokazovania rozhodnúť v súlade so stavom\nveci a so zákonom o uložení trestu odňatia slobody obžalovanému a spôsobe jeho výkonu.\nOkresný súd Trenčín v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu na hlavnom pojednávaní konanom\n16. septembra 2021 oboznámil ako listinný dôkaz odborné stanovisko znaleckej organizácie Centrum\nduševného zdravia, s. r. o., č. 89/2021, k záverom na ktoré poukazuje odsúdený v podanom dovolaní,\nna nasledujúcom hlavnom pojednávaní vykonal súd výsluch znalkyne MUDr. Heretikovej - Marsalovej,\nktorá vypracovala znalecký posudok z odvetvia psychiatrie na obžalovaného I. X. č. XX/XXXX. Znalkyňa\nsa na hlavnom pojednávaní konanom 6. októbra 2021 podrobne vyjadrila k jednotlivým bodom 1 až\n5 odborného stanoviska predloženého obhajobou (vid' strana 7 až 8 rozsudku OS Trenčín, sp. zn.\n8Tk/1/2020 - 1799, zo 6. októbra 2021).\n\nVo svojom konečnom rozhodnutí, Krajský súd v Trenčíne na strane 10 rozsudku, sp. zn. 2To/51/2021,\nz 1. februára 2022 uvádza, že pokiaľ sa odsúdený domáhal doplnenia dokazovania (výsluch zástupcu\nznaleckej organizácie FORENZA, s. r. o., MUDr. Ivana Dóciho, PhD.), krajský súd takéto doplnenie\ndokazovania musel odmietnuť na verejnom zasadnutí, pretože dokazovanie v tomto smere nesmerovalo\nvo vzťahu k preskúmavaniu napadnutých výrokov o uloženom treste odňatia slobody na doživotie\na určenom spôsobe jeho výkonu v rozsudku okresného súdu. Krajský súd zdôraznil, ako na to už\npoukázal aj vo svojom uznesení pod sp. zn. 2To/51/2021, z 24. júna 2021, že ak by existovali\nrelevantné pochybnosti o príčetnosti obžalovaného, nebolo by možné ani prijať predmetné vyhlásenie\nobžalovaného o vine, pretože by to tvorilo zásadnú prekážku pre takéto rozhodnutie okresného súdu\nv posudzovanej trestnej veci. Do konania pribratá v súlade s Trestným poriadkom znalkyňa MUDr.\nHeretiková - Marsalová sa nielen písomne vo svojom posudku, ale aj svojim výsluchom na hlavnom\npojednávaní pred okresným súdom v rámci nevyhnutného doplnenia dokazovania zrozumiteľne, bez\nrelevantných pochybností a presvedčivo, s otázkou príčetnosti obžalovaného v inkriminovanom čase,\nkedy obžalovaný spáchal oba žalovaného skutky, vysporiadala.Z vyššie uvedených dôvodov nie sú v\ndanej veci naplnené dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písmeno g) Trestného poriadku v prospech\nodsúdeného I. X., preto navrhujem, aby dovolací súd podľa § 382 písmeno c) Trestného poriadku\nna neverejnom zasadnutí odmietol dovolanie odsúdeného I. X., podané prostredníctvom obhajcu Mgr.\nKarola Vlasáka, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku\".\n+++\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním\nrozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie\nbolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku), osobou\noprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku), prostredníctvom obhajcu (§ 373\nods. 1 Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na príslušnom súde (§\n370 ods. 3 Trestného poriadku), že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného\nporiadku), že obvinený pred jeho podaním využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom\nbolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku) a dospel k záveru, že dovolanie obvineného je\ntreba odmietnuť podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody\ndovolania podľa § 371 a nasl. Trestného poriadku.\nNajvyšší súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto\nopravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom\nporiadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých\nnajzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody\ntaxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom v porovnaní s dôvodmi\nzakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne\nužšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak\nvýnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a\nprávnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené,\naby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna\nopravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie odvolanie\".\nČo sa týka viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385\nods. 1 Trestného poriadku k tomu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého\nrozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov\ndovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia\npodľa § 371 Trestného poriadku. Zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené\ndovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku.\nZ toho vyplýva, že v prípade, ak chybám vytýkaným v dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Trestného\nporiadku nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa § 371 Trestného poriadku a ani\niný dôvod dovolania uvedený v tomto ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 382 písm.\nc) Trestného poriadku, alebo zamietne podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku bez toho, aby zisťoval\ninú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania\noznačenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku.\n\nAk ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa § 374\nods. 1 Trestného poriadku, ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný právne\nuplatniteľný dôvod dovolania, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Trestného\nporiadku, dovolací súd dovolaniu vyhovie postupom podľa § 386 a nasledujúcich ustanovení Trestného\nporiadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu\n(viď k tomu bližšie uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 2Tdo/30/2011, zo 16. augusta 2011, publikované\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012).\nZ predloženého spisu je zrejmé, že s dovolacími námietkami obvineného sa vo svojich rozhodnutiach\nvysporiadali už Okresný súd Trenčín, sp. zn. 8Tk/1/2020, zo 6. októbra 2021 i Krajský súd v Trenčíne, sp.\nzn. 2To/121/2021, z 1. februára 2022, pretože dovolacie námietky sú totožné s námietkami obhajobnými\ni odvolacími.\nJe potrebné poznamenať, že obvinený I. X. na hlavnom pojednávaní konanom 5. júna 2020 urobil\nvyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, že nepopiera spáchanie skutkov uvedených\nv obžalobe. Súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obvineného o uznaní viny zo\nspáchania žalovaných skutkov, keď ich právne posúdil zhodne tak, ako boli posúdené v prednesenej\nobžalobe na hlavnom pojednávaní, teda ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so\nzbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a pokračovací trestný čin obzvlášť závažný zločin\nvraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného\nzákona, z časti dokonaný a z časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Súd prvého\nstupňa potom na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie k výroku o treste, ochrannému opatreniu\na náhrade škody.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku\nPodľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\ndôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať v prípadoch,\nkeď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané\nzákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so\nzákonom musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou\nzodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru, čomu napokon zodpovedá i\nsamotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku.\nZ uvedeného logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže\nbyť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku len vtedy, ak má, resp.\nmal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného\npostupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. g) Trestného poriadku, a to aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces\nv zmysle čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. d) Dohovoru by mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie bolo založené\nvýlučne alebo v rozhodujúcej miere („solely or to a decisive extent\") na dôkazoch získaných nezákonným\nspôsobom, čo sa v predmetnej veci nestalo (pozri Mariana Marinescu v. Rumunsko - rozsudok ESĽP\nz 2. februára 2010, Emen v. Turecko - rozsudok ESĽP z 26. januára 2010, Van Mechelen a ďalší v.\nHolandsko - rozsudok ESĽP z 23. apríla 1997, Visser v. Holandsko - rozsudok ESĽP zo 14. februára\n2002, Al-Khawaja a Tahery v. Spojené kráľovstvo - rozsudok ESĽP z 15. decembra 2011 a ďalšie).\nV rámci dovolaním iniciovaného prieskumu odôvodneného dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1\npísm. g) Trestného poriadku môže najvyšší súd preskúmavať len to (ak dovolanie nepodal minister\nspravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku), či jediný usvedčujúci dôkaz\nalebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Ak dospeje k\nzáveru o zákonnosti vykonaného dokazovania, najvyšší súd nemôže spochybňovať skutkové zistenia,\nprehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov.\nNajvyšší súd dopĺňa, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku - „rozhodnutie\nje založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom\" a jeho zrkadlové znenie\n\n- „rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré boli súdom vykonané nezákonným spôsobom\", nemožno\nvykladať v rozpore s jeho logickým i materiálnym významom a účelom (je založené na dôkazoch) tak,\nže pôjde o prípady, keď súd dôkaz nevykonal. Súd nie je povinný vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli\na tiež nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale súd ich nepovažuje za rozhodné a\ndôležité pre spravodlivé rozhodnutie (§ 272 ods. 3 Trestného poriadku, § 2 ods. 10 Trestného poriadku, §\n2 ods. 11 Trestného poriadku) a napokon súd nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale\n„neskoro\" (§ 240 ods. 3 druhá veta Trestného poriadku), alebo neprejavili reálnu snahu o ich vykonanie\n(§ 240 ods. 4 tretia veta Trestného poriadku).\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku môže byť naplnený len vtedy, ak súd\nvykonal dôkazy nezákonným spôsobom tzn., že pri ich vykonávaní (ale aj získaní v prípravnom konaní)\nbol porušený zákon. Preto platí, že nevykonanie dôkazu súdom, nie je možné považovať za okolnosť\nodôvodňujúcu existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, nakoľko\niba opačný postup súdu - vykonanie dôkazu nezákonným spôsobom môže naplniť dovolací dôvod\npodľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku. Nevykonanie (arbitrárne), pre spravodlivé rozhodnutie\nznámeho a dôležitého, významného či rozhodného dôkazu súdom, môže však byť dovolacím dôvodom\npodľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku, pretože posúdenie rozsahu (ne)vykonaných dôkazov je otázkou\nskutkovou a nie právnou. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti\nskutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných\ndôkazov súdmi nižšej inštancie. S ohľadom na to nemôže argumentácia dovolateľa, ktorým nie je\nminister spravodlivosti, o nevykonaní navrhnutého dôkazu súdom (o odmietnutí vykonania, ktorého\nbolo rozhodnuté podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku a rozhodnutie o tom bolo riadne odôvodnené\nminimálne v rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku) zodpovedať dovolaciemu\ndôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c), resp. písm. g) Trestného poriadku.\nVyslovený záver v plnom rozsahu zodpovedá doterajšej aplikačnej praxi i judikatúre Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky o nemožnosti preskúmavania správnosti a úplnosti skutkových zistení súdmi v\npôvodnom konaní, s výnimkou prieskumu ich rozhodnutí uvedeným spôsobom z podnetu dovolania\npodaného ministrom spravodlivosti podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku.\nPokiaľ tak neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdmi v pôvodnom konaní dovolací súd\nnemôže preskúmavať v rámci dovolateľom (obvineným alebo generálnym prokurátorom) uplatneného\ndovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, nemožno takéto „skutkové\"\npreskúmanie rozhodnutí súdov v pôvodnom konaní dosiahnuť (a vo svojej podstate obchádzať)\nprostredníctvom uplatnenia dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c), resp. písm. g)\nTrestného poriadku, konkrétne uplatnením dovolacej námietky spočívajúcej v tom, že v pôvodnom\nkonaní nebol vykonaný konkrétny dôkaz, ktorý však podľa subjektívneho hodnotenia dovolateľa\nvzhľadom na jeho význam (dôležitosť) vykonaný byť mal.\nPosúdenie dôležitosti (významu) konkrétneho dôkazu totiž nie je možné bez komplexného vyhodnotenia\ndôkazného stavu na podklade rozsahu a kvality procesu dokazovania vykonaného súdmi v pôvodnom\nkonaní, ktorého výsledkom je nimi zistený skutkový stav, v konečnom dôsledku odzrkadlený v tzv.\nskutkovej vete výroku o vine obvineného. Záver o dôležitosti (významu) takého dôkazu preto logicky nie\nje možný bez primárneho posúdenia otázky náležite zisteného skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10\nTrestného poriadku, ktorý je zase výsledkom procesu hodnotenia dôkazov podľa kritérií upravených v § 2\nods. 12 Trestného poriadku, z ktorého obsahu je navyše nepochybné, že žiadny dôkaz v trestnom konaní\nnemožno posudzovať izolovane od iných, v danej veci zabezpečených, resp. vykonaných dôkazov.\nVyššie uvedený záver tak zohľadňuje systematickú prepojenosť jednotlivých dovolacích dôvodov\nupravených v § 371 ods. 1 Trestného poriadku, ich vzájomné vzťahy a obsahovú nadväznosť, v\nposudzovanom prípade medzi dovolacími dôvodmi upravenými v tomto ustanovení pod písmenami c) a\ni) a na vetu za bodkočiarkou v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku logicky nadväzujúci ako jediný\nmožný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku obvinený v podstate namietol\nneúplné dokazovanie vo vzťahu k výroku o vine, pretože súd „nepribral znalca z odboru zdravotníctvo\na farmácia, odvetvie psychiatria za účelom, či v čase spáchania skutku bol pod vplyvom patologickej\n\nebriety\", čím spochybnil vyriešenia otázky či v čase činu bol, alebo nebol príčetný, ktorá otázka celkom\njednoznačne súvisí s výrokom o vine.\nNajvyšší súd poukazuje na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku, podľa ktorého Ak obžalovaný na\nhlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených\nv obžalobe, alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa §\n333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako\naj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a\nv tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.\nc) Trestného poriadku.\nCelá dovolacia argumentácia obvineného sa týka - výlučne otázky či bol, alebo nebol v čase činu\npríčetný, a tak sa týka - výlučne len výroku o vine. Tento výrok je však právoplatný v dôsledku toho, že\nsúd prijal vyhlásenie obvineného o priznaní viny.\nZ vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že obvinený môže po rozhodnutí súdu podľa §\n257 ods. 7 Trestného poriadku podať dovolanie len proti výroku o treste, v žiadnom prípade však nie\nproti výroku o vine. Proti výroku o vine môže podať dovolanie len minister spravodlivosti (viď vyššie) a aj\nto len podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nS ohľadom na uvedené by mohol najvyšší súd, bez ďalšieho, dovolanie obvineného jednoducho\nodmietnuť ako dovolanie podané neoprávnenou osobou - primerane R 12/2017. Aj napriek tomu sa však\nnajvyšší súd oboznámil s rozsudkami súdov nižších stupňov a dospel k záveru, že okresný i krajský\nsúd venovali dostatočnú a náležitú pozornosť otázke príčetnosti obvineného v čase činu, pričom boli\nzohľadnené aj názory „znalcov obvineného\", ku ktorým sa znalkyňa MUDr. Marsalová zrozumiteľne\nvyjadrila (str. 7 - 8 rozsudku OS) tak, že boli vylúčené úvahy o nepríčetnosti obvineného v čase činu.\nZ uvedeného vyplýva, že v trestnej veci obvineného nemožno dospieť k záveru o tom, že by bol naplnený\ndôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, a preto dovolaciu argumentáciu\nobvineného najvyšší súd odmietol ako zjavne nedôvodnú a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto\nuznesenia.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2To/121/2021", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:63ed3baa-3e82-479e-bc5a-4fc98ad1ee34", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.206.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 206/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 206/2025 z 29. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.206.2025.1"}]}