{"guid": "366cb4f9-be33-4724-90cd-0c594626f840:803f75e9-81a0-464b-9a99-50ff82c23d83", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:3118200318.1", "spisova_znacka": "9Cdo/48/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/48/2023 z 25. 9. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2024, sp. zn. 9Cdo/48/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:3118200318.1", "identifikacne_cislo": "3118200318", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 75, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-holic-75", "datum_vydania": "2024-09-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151o", "nazov": "§ 151o OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151o", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151o"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-118.odsek-1", "nazov": "§ 118 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-118.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-118"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-119.odsek-1", "nazov": "§ 119 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-119.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-119.odsek-2", "nazov": "§ 119 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-119.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-120", "nazov": "§ 120 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-120", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-54", "nazov": "§ 54 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-54", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43.odsek-2", "nazov": "§ 43 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 43 ods. 3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-46.odsek-2", "nazov": "§ 46 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-46.odsek-9", "nazov": "§ 46 ods. 9 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-46.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-232", "nazov": "§ 232 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-232", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-232"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-140.odsek-1", "nazov": "§ 140 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-140.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-140"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-371", "nazov": "§ 371 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-371", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-139", "nazov": "§ 139 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-139", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-142", "nazov": "§ 142 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-142", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-143", "nazov": "§ 143 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-143", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-143"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-2", "nazov": "§ 380 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "nazov": "§ 379 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-379"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "nazov": "§ 380 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-2", "nazov": "§ 380 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151o", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-118", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-119", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-120", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-54", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-43", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-46", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-232", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-140", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-371", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-139", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-142", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-143", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-379", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/803f75e9-81a0-464b-9a99-50ff82c23d83", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:3118200318.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:3118200318.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:3118200318.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/48/2023\n3118200318\n25. 09. 2024\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2024:3118200318.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ P.. O. B., narodenej XX. F. XXXX, K., B. XXX/\nX, 2/ F.. X. B., narodeného XX. F. XXXX, K., B. XXX/X, 3/ X. B., narodeného XX. L. XXXX, K., P.\nXXX/X, všetkých právne zastúpených advokátom JUDr. Branislavom Bognerom, Trenčín, Vajanského\n8, proti žalovanej obchodnej spoločnosti Portos Real Estate SE, Česká republika, Praha 2, Vinohrady,\nZáhřebská 562/41, IČ: 087 19 322, zastúpenej advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr.\nAŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., Trenčín, Pred poľom 1652, IČO: 36 857 882, o zriadenie vecného\nbremena s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12C/2/2018, o dovolaní\nžalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 27. septembra 2022 sp. zn. 27Co/1/2022,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trenčín (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 8. septembra 2021 č. k.\n12C/2/2018-698 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia (po pripustených zmenách žaloby) domáhali\nzriadenia vecného bremena - práva prechodu peši, práva prechodu a prejazdu motorovými a\nnemotorovými vozidlami všetkých druhov cez priľahlé pozemky vo vlastníctve žalovanej v prospech\nvlastníkov nekrytého parkoviska/a oprávnených užívateľov nehnuteľnosti na C KN parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria s výmerou 152 m2, zápis na LV č. X pre k. ú. K., tak ako je to vyznačené\nna príslušnom, úradne overenom geometrickom pláne č. 45403066-258 z 21. decembra 2017; zároveň\nžiadajúc, aby bol vlastník nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX k. ú. K. povinný strpieť toto právo\na vykonať také technické opatrenia, ktoré oprávneným z vecného bremena umožnia neobmedzený\nbezplatný prejazd cez rampu postavenú na parcele C KN parc. č. XXX. O trovách konania rozhodol tak,\nže žalobcom 1/ až 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej ich náhradu v rozsahu\n100 % k rukám jej právneho zástupcu.\n1.1. V danej veci nebolo medzi stranami sporné, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi\nnehnuteľností zapísaných na LV č. XX a č. XXXXX k. ú. K. - pozemku C KN parc. č. XXX/X s výmerou 256\nm2, ktorý je zastavaný budovou so súp. č. XXX a susediaceho pozemku C KN parc. č. XXX/X s výmerou\n152 m2, na ktorom sa nachádza drobná stavba - sklad a zvyšná plocha je pokrytá zámkovou dlažbou.\nPozemok C KN parc. č. XXX/X sa nachádza vo dvore za domom súp. č. XXX bez samostatného prístupu\nna verejnú komunikáciu, ktorá prechádza pred týmto domom. Na priľahlých pozemkoch C KN parc. č.\nXXX a XXX/X vo vlastníctve žalovanej, cez ktoré sa žalobcovia domáhali zriadenia práva prechodu,\nsa nachádza parkovisko s rampou. Žalobcovia sa domáhali zriadenia vecného bremena cez priľahlé\npozemky žalovanej s odôvodnením, že inak nie je možné zabezpečiť prístup k stavbe - nekrytému\nparkovisku v ich spoluvlastníctve.\n1.2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci podľa § 151o\nods. 3, § 118 ods. 1, § 119 ods. 1, 2, § 120 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších\n\npredpisov (ďalej len „OZ“), § 54, § 43 ods. 1, 2, 3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a\nstavebnom poriadku (stavebný zákon), § 46 ods. 2, 9 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a\no zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) dospel k záveru, že zámková\ndlažba - nekryté parkovisko stojace na C KN parc. č. XXX/X nie je stavbou podľa § 119 ods. 2 OZ. Pritom z\nust. § 151o ods. 3 OZ nepochybne vyplýva, že vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu sa zriaďuje\nk stavbe spojenej so zemou pevným základom (§ 119 ods. 2 OZ) a nemožno použiť definíciu stavby\npodľa stavebného zákona. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, že parkovisko a sklad\nsú súčasťou/príslušenstvom hlavnej veci - domu súp. č. XXX stojaceho na C KN parc. č. XXX/X. Uviedol,\nže spevnená odstavná plocha - parkovisko sa podľa rozhodovacej praxe všeobecne považuje za súčasť\npozemku, na ktorom sa nachádza (§ 120 ods. 2 OZ). Zámková dlažba je uložená na samostatnom\npozemku, ktorý je samostatnou vecou v zmysle OZ a ktorý sa dá samostatne užívať; dom súp. č. XXX sa\nužíva a dá sa užívať aj bez tohto pozemku. Skutočnosť, že pozemok C KN parc. č. XXX/X kedysi tvoril s\npozemkom, na ktorom stojí dom, jeden celok, nebráni tomu, aby sa parcela č. XXX/X užívala technicky\nmožným spôsobom; dom má podbránie, z čoho logicky vyplýva, že bolo vybudované za účelom prístupu\nna dvor (parc. č. XXX/X) z verejnej komunikácie.\n1.3. Berúc od úvahy vyššie uvedené, súd prvej inštancie nemal za splnený základný zákonný predpoklad\npre zriadenie vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 OZ. V konaní sa zaoberal aj ostatnými zákonnými\nnáležitosťami vyplývajúcimi z tohto ustanovenia; konštatoval, že nebola splnená ani ďalšia zákonná\npodmienka, t. j. že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Dospel k záveru, že aj z tohto\ndôvodu by bolo potrebné žalobu zamietnuť. Žalobcovia majú peší prístup na nekryté parkovisko z\nverejnej cesty a chodníka nachádzajúcich sa pred domom súp. č. XXX, vysloviac, že zo všeobecnej\nformulácie § 151o ods. 3 OZ nevyplýva právo aj na prístup motorovým vozidlom.\n1.4. Súd prvej inštancie posúdil i proporcionalitu zásahu do vlastníckeho práva žalovanej; dospel k\nzáveru, že zriadením vecného bremena len za účelom bezplatného parkovania na parcele č. XXX/X by\ndošlo k pomerne väčšiemu obmedzeniu vlastníckeho práva žalovanej, a to z dôvodu znefunkčnenia časti\npozemku zabratej vecným bremenom, ako aj cenového znehodnotenia pozemkov žalovanej značnej\nvýmery, čo by mohlo viesť k sankciám za takéto ich znehodnotenie zo strany banky, v prospech ktorej je\nk pozemkom žalovanej zriadené záložné právo. Žalobou dotknuté pozemky žalovanej sa nachádzajú v\ncentre krajského mesta so spoplatneným parkovaním, ich pomerne vysoké (a zbytočné) znehodnotenie\nby sa odzrkadlilo i vo výške finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena. Ak by súd mal určiť vysokú\nfinančnú náhradu, logickejším riešením je parkovanie žalobcov na platených parkoviskách, pretože tak\nby nedošlo k znehodnocovaniu pozemkov žalovanej.\n1.5. Zohľadniac uvedené, súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255\nv spojení s § 232 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „CSP“).\n2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ako „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov rozsudkom z 27. septembra\n2022 sp. zn. 27Co/1/2022 nepripustil zmenu žaloby, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanej\npriznal voči žalobcom 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n2.1. Odvolací súd sa primárne zaoberal tým, že žalobcovia v odvolacom konaní uplatnili dispozíciu so\nžalobou v podobe jej zmeny (§ 140 ods. 1 CSP). Kým žalobný návrh formulovaný v konaní pred súdom\nprvej inštancie znel na zriadenie vecného bremena v prospech stavby - parkoviska nachádzajúceho\nsa na C KN parc. č. XXX/X, v odvolacom konaní navrhovali zriadenie vecného bremena v prospech\nžalobcov ako vlastníkov stavby súp. č. XXX postavenej na parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X. Takáto\ndispozícia so žalobou presahovala limity vymedzené žalobným návrhom v jeho poslednej formulovanej\na pripustenej podobe pred súdom prvej inštancie, preto odvolací súd takúto zmenu žaloby v odvolacom\nkonaní nepripustil (§ 371 CSP).\n2.2. Odvolací súd následne na zdôraznenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a\nk jednotlivým odvolacím námietkam žalobcov (§ 387 ods. 2, 3 CSP) poukázal na hmotnoprávne\npredpoklady pre zriadenie vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 OZ. Uviedol, že predpokladom\núspechu žalobcov v spore o takomto nároku je zistenie, že vec, od ktorej žalobcovia svoje právo na\nzriadenie vecného bremena odvodzujú, je stavbou. Podľa odvolacieho súdu správne súd prvej inštancie\nako primárne skúmal, či nekryté parkovisko možno považovať za stavbu v zmysle § 119 ods. 2 OZ. V\nokolnostiach danej veci nebolo sporné, a žalobcovia to nenamietali ani v odvolaní, že nekryté parkovisko\nna parc. č. XXX/X, od ktorého ako od stavby svoj nárok na zriadenie vecného bremena žalobcovia\nodvodzovali, je vybudované zo zámkovej dlažby. Technológia jej zhotovenia spočíva v ukladaní dlažby\nna štrkový podklad, jej jednotlivé kocky nie sú pevne spojené so zemou betónovým základom. Zámková\ndlažba nie je oddeliteľná od zeme bez toho, aby sa nerozsypala, teda bez toho, aby nedošlo k porušeniu\n\ncelej plochy parkoviska. V dôsledku toho tak zámkovú dlažbu nie je možné považovať za stavbu spojenú\nso zemou pevným základom, teda za stavbu v zmysle § 119 ods. 2 OZ. Dlažba je tak prirodzene súčasťou\nveci (§ 120 ods. 1 OZ), v danom prípade pozemku C KN parc. č. XXX/X, ktorý je samostatnou vecou\nv právnom zmysle. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak žalobu z dôvodu absencie tohto\nzákonného predpokladu (existencia stavby) zamietol.\n2.3. Konštatujúc správnosť záverov o absencii základného zákonného predpokladu pre postup v zmysle\n§ 151o ods. 3 OZ bolo podľa odvolacieho súdu nadbytočné zaoberať sa a vyhodnocovať splnenie\naj ďalších zákonných predpokladov pre zriadenie vecného bremena (t. j. či vlastník stavby má/nemá\nprístup k stavbe, resp. či ho nemožno zabezpečiť inak), ku ktorým sa viazala podstatná časť odvolacej\nargumentácie žalobcov. Tieto ďalšie zákonné predpoklady by bolo možné udržateľne skúmať len po\nprijatí záveru, že vec, od ktorej žalobcovia odvodzujú svoj nárok, je stavbou v zmysle predpisov\nobčianskeho práva.\n2.4. Podľa odvolacieho súdu nebolo v konaní potrebné zaoberať sa otázkou, či nekryté parkovisko\na sklad na pozemku parc. č. XXX/X sú/nie sú súčasťou resp. príslušenstvom hlavnej veci, za ktorú\nžalobcovia označovali dom súp. č. XXX stojaci na pozemku C KN parc. č. XXX/X. Žalobcovia\nopodstatnenosť svojich odvolacích námietok založili na argumentácii, prezentovanej už pred súdom\nprvej inštancie, že tak parkovisko, ako aj sklad sú súčasťou veci, alternatívne príslušenstvom k hlavnej\nveci - domu súp. č. XXX stojacemu na pozemku C KN parc. č. XXX/X. K tomu odvolací súd uviedol, že\nžalobcovia až v odvolacom konaní prispôsobili týmto svojim skutkovým tvrdeniam formuláciu žalobného\nnávrhu. Zmenu žaloby však odvolací súd nemohol pripustiť (§ 371 CSP). Vo vzťahu k ďalšej odvolacej\nargumentácii o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd konštatoval, že súd\nprvej inštancie dostatočne preskúmateľným spôsobom reagoval na relevantnú (z hľadiska vymedzeného\npetitu) argumentáciu žalobcov prezentovanú v konaní pred súdom prvej inštancie. Poukázal, že\nodôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nie je zmätočné ani pokiaľ ide o závery, že zámková dlažba\na drevený sklad tvoria súčasť pozemku C KN parc. č. XXX/X, ktorý je samostatnou vecou v právnom\nzmysle, v dôsledku čoho nemôžu byť súčasťou domu nachádzajúceho sa na inom pozemku - C KN\nparc. č. XXX/X.\n2.5. Berúc do úvahy vyššie uvedené, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne\npotvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s §\n255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.\n3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalobcovia (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie,\nprípustnosť ktorého vyvodzovali z § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. c) CSP. Navrhli, aby dovolací\nsúd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a sám vo veci rozhodol, resp. aby vec vrátil odvolaciemu súdu\nna ďalšie konanie a rozhodnutie.\n3.1. Porušenie práva na spravodlivý proces a prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP opreli\nžalobcovia o tvrdenie, že súd prvej inštancie vôbec nerozhodol o ich návrhu na zmenu žaloby, ktorým\nsa domáhali zriadenia vecného bremena v prospech vlastníkov stavby súp. č. XXX stojacej na pozemku\nC KN parc. č. XXX/X a C KN XXX/X; týmto podaním zmenili svoj pôvodný návrh tak, že stavba - nekryté\nparkovisko na C KN XXX/X bola nahradená stavbou - dom súp. č. XXX na pozemku C KN XXX/X a C KN\nparc. č. XXX/X. Napriek tomu, že žalobcovia v súlade s § 139, § 140 CSP uplatnili svoje právo, súd prvej\ninštancie v rozpore s § 142 až § 143 CSP o takomto ich procesnom návrhu nerozhodoval a odvolací súd\ntúto procesnú vadu nezistil a nevysporiadal sa so skutočnosť, že už podaním návrhu na zmenu žaloby\nnastali jeho hmotnoprávne účinky. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. I. ÚS 472/2014 (ZSP 24/2016) namietali, že je povinnosťou súdu rozhodnúť o návrhu na zmenu\nžaloby. Odvolací súd mal prihliadnuť na to, že neboli splnené procesné podmienky. Tým, že tak nekonal,\nzapríčinil nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.\n3.2. Dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci a prípustnosť dovolania v zmysle § 421\nods. 1 písm. c) CSP vymedzili žalobcovia tak, že odvolací súd chybne a v rozpore s rozhodovacou\npraxou dovolacieho súdu ako aj Najvyššieho súdu Českej republiky aplikoval ust. § 380 ods. 2 CSP\na neprihliadol na skutočnosť, že nebolo rozhodnuté o zmene žaloby. Rozhodnutie odvolacieho súdu\npodľa dovolateľov vôbec nezáviselo od posúdenia otázky, či zámková dlažba je súčasťou parc. č. XXX/\nX, podstatnou otázkou bolo posúdenie, či parc. č. XXX/X je súčasťou domu č. XXX. Ak by sa odvolací\nsúd bol touto otázkou zaoberal, musel by dospieť k záveru, že parcela č. XXX/X je súčasťou hlavnej\nveci, pretože k nej patrí a nemožno ju od nej oddeliť bez toho, aby nedošlo k funkčnému znehodnoteniu\nhlavnej veci, ktorá by plnila svoj účel na podstatne nižšej úrovni.\n\n4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcov navrhla dovolanie odmietnuť a žalovanej priznať\nnáhradu trov dovolacieho konania. Žalobcovia nenamietali ani v konaní na súde prvej inštancie, ani v\npodanom odvolaní, že nebolo rozhodnuté o ich návrhu na zmenu žaloby; žalovaná o takomto návrhu až\ndosiaľ nemala vedomosť. Takúto pasivitu žalobcov nie je možné napraviť v dovolacom konaní. Navyše,\ntakto uplatnený dovolací dôvod by podľa žalovanej nemal žiaden vplyv na posúdenie veci a výsledok\nsporu. Je nesporné, že v danej veci neboli splnené zákonné náležitosti zriadenia vecného bremena\npodľa § 151o ods. 3 OZ. Žalobcovia podľa žalovanej nevymedzili dovolací dôvod nesprávneho právneho\nposúdenia zákonným spôsobom.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že\ndovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429\nods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal prípustnosť\ndovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a dospel k záveru, že dovolanie žalobcov je\npotrebné ako neprípustné odmietnuť.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n7. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným\nspôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a\nslobôd.\n8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže\nbyť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;\nnamieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.\n10. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na\nopravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom\nsporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nmôže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho\nkonania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.\n11. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nposkytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (viď napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV.\nÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne\nprípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený\ndovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.\n12. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421\nCSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú\nopodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene\nuplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428\nCSP). V prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada\nzmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré je prípustné\npodľa § 421 ods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).\n\n13. Žalobcovia prípustnosť podaného dovolania vyvodzovali v prvom rade z ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n14. Dovolací súd už konštantne uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu\nkonania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny\nprocesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej\npatriace procesné oprávnenia, a to v takej intenzite, že došlo až k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n14.1. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia ale nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3Cdo/41/2017,\n3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto cez prizmu v dovolaní uplatnených\ndovolacích námietok skúmal, či došlo k dovolateľom namietanej procesnej vade.\n15. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces.\n15.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie.\n15.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti). Na druhej strane, z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle §\n420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady\nzmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že\nk tejto procesnej vade skutočne došlo.\n16. Dovolatelia prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP a porušenie práva na spravodlivý\nproces opreli o tvrdenie, že súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu žalobcov na zmenu žaloby a\nodvolací súd v tejto súvislosti v rozpore s § 380 ods. 2 CSP neprihliadol na to, že v konaní neboli splnené\nprocesné podmienky, čím zapríčinil nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.\n17. K tomu dovolací súd v prvom rade uvádza, že dovolatelia môžu urobiť spôsobilým predmetom\ndovolacieho konania predovšetkým také námietky, ktoré už uplatnili v odvolacom konaní. V podstate\nobdobne postupuje vo svojej činnosti aj ústavný súd, z ktorého judikatúry vyplýva, že ak sťažovateľ v\nrámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu,\nktorú mohol predniesť ale nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie\nnemá právomoc a sťažnosť sťažovateľa odmietne (II. ÚS 70/2017).\n18. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je vo vzťahu k odvolaniu ako riadnemu opravnému\nprostriedku subsidiárnym, čo znamená, že dovolateľ môže v mimoriadnom opravnom prostriedku\n(úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré namietol už v rámci riadneho opravného prostriedku,\na ktoré boli meritórne posudzované odvolacím súdom. V prípade, že takéto námietky v odvolacom\nkonaní neuplatnil, hoci tak urobiť mohol a mal, tieto námietky ex post nemôžu byť spôsobilé založiť\nprípustnosť dovolania. Dovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné)\npovinnosti vyčerpania riadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a\nto nielen formálne, ale aj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne). Hodnotové\nobmedzenie prípustnosti opravného prostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti.\n\n19. V danej veci obsah spisu prezrádza, že žalobcovia v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie\nneuplatnili pri niektorom z uplatnených odvolacích dôvodov [§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP] argument\no nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie spočívajúcom v opomenutí rozhodnúť o návrhu\nžalobcov na zmenu žaloby; žalobcovia len formulovali odvolací návrh odlišne od žalobného návrhu, čo\nodvolací súd posúdil ako zmenu žaloby v odvolacom konaní, ktorá nie je prípustná (§ 371 CSP).\n19.1. Z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní pritom vyplýva, že\ndovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky dovolacie\nnávrhy, už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty a návrhy\nodvolací súd riadne preskúmal. Nedávalo by totiž žiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a\nnávrhy, ktoré mohol (a mal) dovolateľ uplatniť už v predchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až\ndovolaciemu súdu. Takto by totiž nastala celkom absurdná situácia, kedy by dovolací súd preskúmaval\nrozsudok odvolacieho súdu (teda jeho „zákonnú správnosť a spravodlivosť\"), hoci by však tento odvolací\nsúd nemal žiaden dôvod, pre ktorý by sa mohol (a mal) zaoberať určitou argumentáciou, ktorá mu nebola\nznáma (zrejmá), pretože ju dovolateľ nepoužil a „vyčkal“ by s ňou až na konanie pred dovolacím súdom.\n20. V posudzovanom prípade ide o kontradiktórne sporové konanie, v ktorom platí zásada, že práva\npatria bdelým (vigilanlibus iura scripta sunt). Ak potom žalobcovia uvedené námietky (argumentáciu)\nzakladajúce prípustnosť a dôvodnosť dovolania neuplatnili v odvolacom konaní, nemôže ju dovolací súd\nposudzovať pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a contrario), lebo inak by fakticky preskúmaval\nrozsudok súdu prvej inštancie namiesto rozsudku odvolacieho súdu, ktorý však na to nedostal príležitosť\n(obdobne napr. 8Cdo/8/2020, 9Cdo/132/2020).\n21. Z uvedeného plynie záver, že dovolací súd sa nemohol zaoberať dôvodnosťou dovolacej\nargumentácie žalobcov, že súd prvej inštancie nerozhodol o ich návrhu na zmenu žaloby a odvolací\nsúd túto vadu nenapravil. Pokiaľ v tejto súvislosti žalobcovia odvolaciemu súdu vytýkali, že v rozpore\ns § 380 ods. 2 CSP neprihliadol na to, že v konaní neboli splnené procesné podmienky, dovolací\nsúd pripomína, že v rámci dovolacieho prieskumu je oprávnený skúmať len existenciu procesných\npodmienok v dovolacom konaní; nemôže sa ex offo zaoberať tým, či boli splnené procesné podmienky\nv rámci konania v prvej inštancii alebo v odvolacom konaní. Treba súčasne dodať, že zmena žaloby\nako dispozičný úkon strany nepredstavuje procesnú podmienku, splnenie ktorej by bol odvolací súd\npovinný skúmať nad rámec uplatnených odvolacích dôvodov (§ 380 ods. 2 CSP); tzv. vecnou procesnou\npodmienkou je len existencia návrhu na začatie konania (žaloba) ako prejav dispozičného princípu\ncivilného sporového konania.\n21.1. Pod procesné podmienky je možné subsumovať (i) procesné podmienky na strane súdu právomoc a príslušnosť, (ii) procesné podmienky na strane strán sporu - procesná subjektivita, procesná\nspôsobilosť, podmienky týkajúce sa zastúpenia, (iii) vecné procesné podmienky - existencia návrhu na\nzačatie konania a splnenie poplatkovej povinnosti a (iv) tzv. negatívne procesné podmienky - prekážka\nlitispendencie, prekážka rozhodnutej veci. Ak odvolací súd vady v týchto procesných podmienkach\nnezistil, mohol napadnuté rozhodnutie preskúmať len z hľadiska dôvodov vymedzených žalobcami v\nrámci podaného odvolania. V tejto súvislosti navyše neobstojí ani tvrdenie o domnelých hmotnoprávnych\núčinkoch zmeny žaloby na daný prípad, pretože o týchto je možné uvažovať len vo vzťahu k plynutiu\npremlčacej lehoty.\n22. Pokiaľ žalobcovia v tejto súvislosti svoju dovolaciu argumentáciu založili aj na tvrdení o\nnedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, dovolací súd uvádza, že hoci k porušeniu práva\nna spravodlivý proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu,\nv posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že by odvolací súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n23. V posudzovanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle\n§ 387 ods. 1 a 2 CSP stotožniac sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej\ninštancie. Treba mať na pamäti, že prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu\njeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09) a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s\npotvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu má podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle\nustanovenia § 393 CSP.\n\n24. Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o taký prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 393\nods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces. Odvolací súd, viazaný\nrozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP) v dôvodoch svojho rozhodnutia\nuviedol, ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, obsah odvolania žalobcov, zhrnutie podstatných\nskutkových tvrdení a právnych argumentov strán, jasne a zrozumiteľne vysvetľuje, prečo rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie považuje za vecne správne, k čomu na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa aj ďalšie\ndôvody, najmä v reakcii a za účelom vysporiadania sa s podstatnými odvolacími námietkami žalobcov.\n25. Spôsobilým predmetom dovolacieho konania môžu byť len také námietky, ktoré dovolateľ uplatnil v\nodvolacom konaní, pokiaľ tak s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu urobiť mohol, a tak poskytol\npríležitosť odvolaciemu súdu sa k nim vyjadriť.\n25.1. Obsahom odvolania žalobcov proti rozsudku súdu prvej inštancie nebolo tvrdenie o tom, že súd\nprvej inštancie nerozhodol o ich návrhu na zmenu žaloby. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva ani\nto, že by žalobcovia túto skutočnosť namietali v konaní pred súdom prvej inštancie. Preto, hoci aj v\nkonaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti\nodôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolaciemu súdu nemožno vyčítať, že sa v rámci\nodvolacieho prieskumu nezaoberal skutočnosťou, ktorú žalobcovia v odvolaní nenamietali, pokiaľ, ako\nuž bolo uvedené, nešlo súčasne o procesnú podmienku, splnenie ktorej by bol odvolací súd povinný\nskúmať ex offo.\n26. Nemožno považovať za procesnú vadu konania skutočnosť, že dovolatelia sa s rozhodnutím\nodvolacieho súdu nestotožnili a že odvolací súd nehodnotil dôkazy a neodôvodnil svoje rozhodnutie\npodľa ich predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolatelia so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými\nv odôvodnení rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií nesúhlasili a nestotožnili sa s nimi, nemôže sama\nosebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý\nproces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani\nprávo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa\nním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97,\nII. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n27. Berúc do úvahy vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že dovolateľmi namietané vady konania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nezistil, preto je dovolanie žalobcov v tejto časti procesne neprípustné, čo\nje dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c) CSP.\n28. Keďže konanie vadou podľa § 420 písm. f) CSP postihnuté nebolo, dovolací súd pristúpil k posúdeniu\ndovolania z hľadiska žalobcami namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom\nv zmysle § 421 ods. 1 písm. c) CSP.\n29. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n30. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n31. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia\nodvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej\notázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho\nkonania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi\na spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP.\n\n32. Žalobcovia k uplatnenému dovolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v dovolaní\nv prvom rade uviedli, že odvolací súd vec posúdil zásadne rozdielnym spôsobom než bola opakovane\nv minulosti riešená dovolacím súdom. Berúc do úvahy, že dovolací súd je viazaný iba vymedzením\ndovolacieho dôvodu a právnou otázkou, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré považuje\ndovolateľ za nesprávne, nie však už určením, pod ktorý prípad prípustnosti riešenia (§ 421) táto otázka\nspadá, z takto vymedzeného dovolacieho dôvodu je zrejmé, že žalobcovia v skutočnosti namietali, že\nodvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu [dovolací dôvod v zmysle §\n421 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 432 CSP]. Za podstatnú právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil\na na posúdení ktorej založil svoje rozhodnutie, označili (i) absenciu rozhodnutia o uplatnenej zmene\nžaloby a z toho vyplývajúcu (ii) chybnú aplikáciu § 380 ods. 2 CSP.\n33. K tejto časti dovolania žalobcov dovolací súd opätovne poukazuje na subsidiaritu dovolania ako\nmimoriadneho opravného prostriedku, a to tak z procesného hľadiska - teda že odvolacie konanie\npredchádza dovolaciemu konaniu, ale aj z hmotnoprávneho hľadiska, ktoré zohľadňuje skutočnosť, že\ndovolateľ môže v mimoriadnom opravnom prostriedku (úspešne) argumentovať len takými dôvodmi,\nktoré namietol už v rámci riadneho opravného prostriedku a ktoré boli meritórne posudzované odvolacím\nsúdom. V prípade, že takéto námietky v odvolacom konaní neuplatnil, hoci tak urobiť mohol a mal, tieto\nnámietky ex post nemôžu byť spôsobilé založiť prípustnosť dovolania.\n34. Všeobecne princíp subsidiarity vychádza z toho, že najlepšie postaveným k plneniu úloh sú najnižšie\nčlánky hierarchie súdov; vyššie články systému zasahujú len vtedy, kedy už prípad nemôže byť riešený\nna úrovni článku nižšieho. Ide o všeobecný princíp organizácie celej spoločnosti a súdnictva osobitne.\n35. Z uvedeného teda vyplýva, že dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia je pre prípustnosť\ndovolania relevantný len vtedy, ak vec nesprávne právne posúdil odvolací súd alebo ak v odvolaní\nnamietané nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd svojím procesným\npostupom nenapravil. Avšak nemôže tomu tak byť v prípade, ak samotná strana sporu nevyužila svoje\nprávo namietať konkrétnu nesprávnosť v rámci podaného odvolania; v takom prípade strana sporu mala\nmožnosť uplatniť svoj vplyv na výsledok konania vo vzťahu ku konkrétnej otázke, ale keď tak neurobila,\nhoci tak urobiť mohla a mala, predmetná otázka sa nestala predmetom prieskumu odvolacieho súdu,\nktorý nemal možnosť v rámci opravného konania vyhodnotiť jej opodstatnenosť aj vo vzťahu k existujúcej\njudikatúre najvyššieho súdu. V tomto prípade odvolací súd neposudzoval žalobcami nastolenú otázku,\na preto sa jej preskúmania nemôžu úspešne domáhať v dovolacom konaní.\n36. Pokiaľ dovolatelia namietali nesprávny právny záver odvolacieho súdu pri posúdení otázky absencie\nrozhodnutia o uplatnenej zmene žaloby, v danej veci z rozhodnutia odvolacieho súdu i obsahu odvolania\nžalobcov nevyplýva, že by rovnakú argumentáciu, akú uplatnili v dovolaní, uplatnili i v odvolacom konaní\na tak odvolaciemu súdu umožnili zaujať k tejto právnej argumentácii vlastné stanovisko. Z obsahu\nsúdneho spisu nevyplýva, že by žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie či pred odvolacím\nsúdom namietali, že súd prvej inštancie dosiaľ nerozhodol o ich návrhu na zmenu žaloby. Táto dovolacia\nargumentácia žalobcov preto nemohla byť spôsobilým predmetom dovolacieho prieskumu (k tomu pozri\naj bod 21. odôvodnenia tohto uznesenia). Z toho plynie záver, že žalobcovia dovolací dôvod v zmysle\n§ 432 CSP vo vzťahu k prvej namietanej otázke nevymedzili zákonu zodpovedajúcim spôsobom, čo je\ndôvodom pre odmietnutie tejto časti dovolania podľa § 447 písm. f) CSP.\n37. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení\nzaložil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Relevanciu podľa citovaného ustanovenia má len právna (nie\nskutková) otázka, na ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú právnu\notázku, ktorá bola podľa názoru dovolateľa odvolacím súdom vyriešená nesprávne (porovnaj § 432 ods.\n2 CSP) a pri ktorej - s prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu - zároveň platí, že ak by bola\nvyriešená správne, súdy by nevyhnutne rozhodli inak, pre dovolateľa priaznivejším spôsobom.\n38. Právny záver odvolacieho súdu, ktorý odôvodňoval potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie o\nzamietnutí žaloby, spočíval v posúdení existencie zákonných predpokladov pre zriadenie vecného\nbremeno, dospejúc k záveru, že parkovisko, ku ktorému sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného\nbremena, nie je stavbou spojenou so zemou pevným základom, tak ako to predpokladá § 151o ods. 3 OZ\n\nv spojení s § 119 OZ ods. 2 OZ. Konštatoval, že zámková dlažba je prirodzene súčasťou veci (§ 120 ods.\n1 OZ) - v danom prípade pozemku C KN parc. č. XXX/X, ktorý je samostatnou vecou v právnom zmysle.\n39. Podľa žalobcov rozhodnutie odvolacieho súdu v skutočnosti záviselo od posúdenia právnej otázky,\nči nekryté parkovisko nachádzajúce sa na C KN parc. č. XXX/X je/nie je súčasťou hlavnej veci - domu\nsúp. č. XXX postaveného na pozemku C KN parc. č. XXX/X. Odvolací súd sa nezaoberal ani tým, či\npozemok C KN parc. č. XXX/X je súčasťou veci - domu súp. č. XXX.\n40. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že predmetom odvolacieho\nprieskumu bola vecná správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska žalobcami\nformulovaného žalobného návrhu v jeho poslednej súdom pripustenej verzii. Súdy oboch inštancií svoje\nrozhodnutie založili na závere, že nekryté parkovisko, od ktorého žalobcovia svoj nárok odvodzovali, nie\nje stavbou v zmysle § 119 ods. 2 OZ. Nebol tak splnený základný zákonný predpoklad pre zriadenie\nvecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 OZ, čo bol dôvod pre zamietnutie žaloby. V konaní navyše\nnemali za naplnené ani ostatné zákonné predpoklady pre postup v zmysle § 151o ods. 3 OZ.\n40.1. Žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní nenamietali, že nebolo\nrozhodnuté o ich návrhu na zmenu žaloby, preto odvolací súd považoval za nadbytočné zaoberať sa\ndôvodnosťou návrhu na zriadenie vecného bremena v prospech domu súp. č. XXX, a teda ani otázkou, či\nnekryté parkovisko resp. parc. C KN č. XXX/X je/nie je súčasťou domu postaveného na priľahlej parcele\nč. XXX/X. V okolnostiach danej veci preto otázka, tak ako ju vymedzili žalobcovia, nebola otázkou, od\nktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a v konečnom dôsledku ani otázkou, ktorá by mohla mať\nvplyv na vecnú správnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia.\n41. Vecné bremeno spočívajúce v práve nevyhnutnej cesty cez priľahlý pozemok možno zriadiť len v\nprospech vlastníka stavby (nie nehnuteľnosti), za predpokladu, že prístup k takejto stavbe nemožno\nzabezpečiť inak (§ 151o ods. 3 OZ). V danom prípade sa žalobcovia ako vlastníci nekrytého parkoviska\ndomáhali zriadenia vecného bremena práva nevyhnutnej cesty. Súdna prax považuje spevnené\nodstavné plochy (parkoviská) za súčasť pozemku (porov. 6Cdo/18/2011), preto súdy v konaní nemali\nza naplnený základný predpoklad pre zriadenie vecného bremena, tak ako sa ho žalobcovia domáhali\n- existenciu stavby, ku ktorej nemožno zabezpečiť prístup vlastníka inak než cez priľahlé pozemky vo\nvlastníckej inej osoby.\n42. Nad rámec dovolací súd uvádza, že účelom práva nevyhnutnej cesty v zmysle § 151o ods. 3 OZ\nje zabezpečenie prístupu k verejnej komunikácii (napr. k ceste, miestnej či účelovej komunikácii), preto\npriľahlými pozemkami sú všetky pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže k verejnej komunikácii\ndostať. Aj keby sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena v prospech stavby súp. č. XXX,\nbolo by irelevantné zaoberať sa otázkou, či parc. č. XXX/X je/nie je súčasťou tohto domu, pretože\nprávo nevyhnutnej cesty v prospech vlastníka stavby môže súd v zmysle § 151o ods. 3 OZ zriadiť aj\nvtedy, keď je táto stavba obklopená pozemkami vlastníka stavby (porov. 1Cdo/179/2022). Treba však\ndodať, že nevyhnutnou podmienkou pre takýto postup je, že sa vlastník stavby cez svoje pozemky\nnedostane k verejnej komunikácii, čo v danom prípade nebolo splnené, keď stavba súp. č. XXX priamo\nsusedí s verejnou komunikáciou vo vlastníctve Mesta K.. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná (porov.\nrozsudok súdu prvej inštancie, bod 31.). Ak je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie, nemožno\nprostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany cez priľahlé pozemky, aj keby\nbol tento prístup pre vlastníka výhodnejší. Len samotná skutočnosť, že prístup zriadený cez pozemky\nvo vlastníctve žalovanej zriadený na základe práva nevyhnutnej cesty by bol pre žalobcov pohodlnejší,\ntotiž nezakladá automaticky nárok na zriadenie vecného bremena súdom. V konaní o zriadenie vecného\nbremena práva nevyhnutnej cesty je preto potrebné prihliadnuť i na to, či sa žalobca domáha zriadenia\ndosiaľ neexistujúceho prístupu k stavbe alebo len zlepšenia už existujúceho prístupu.\n43. Z uvedeného plynie záver, že žalobcovia nevymedzili dovolací dôvod zákonu zodpovedajúcim\nspôsobom, keď neformulovali otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPritom len sama polemika s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti\njeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému,\nvýznamovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 CSP.\n44. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcov v časti, v ktorej namietali vady zmätočnosti\npodľa § 420 písm. f) CSP, odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti\n\nrozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, a v časti, v ktorej namietali nesprávne právne\nposúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 CSP, odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako dovolanie, ktoré nie\nje odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.\n45. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n46. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27Co/1/2022", "guid": "5e6a8fb1-f3b6-4c49-8bd4-2a18ec24e9a9:a41ebe59-0ea8-4b7a-acfc-71351ccca347", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:759f9989-809c-4420-bb02-52c27928b02a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.70.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 70/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/2017 z 2. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-02", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.70.2017.1"}, {"guid": "ussr:c0676199-f83d-4fb9-880f-0583a9505ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 472/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 472/2014 z 28. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-28", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0676199-f83d-4fb9-880f-0583a9505ba6"}, {"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 80/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/09 z 12. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-12", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 79/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": []}