{"guid": "b2f726c8-9e32-4a25-90f5-5778bf06ac8d:07f62bbc-046c-4193-9a1a-0a3bfb6ead29", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:3117213027.1", "spisova_znacka": "1ObdoK/3/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoK/3/2023 z 20. 3. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. marca 2024, sp. zn. 1ObdoK/3/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:3117213027.1", "identifikacne_cislo": "3117213027", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2024-03-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-28.odsek-4", "nazov": "§ 28 ods. 4 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-28.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-29.odsek-1", "nazov": "§ 29 ods. 1 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-29.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-29.odsek-2", "nazov": "§ 29 ods. 2 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-29.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-29.odsek-4", "nazov": "§ 29 ods. 4 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-29.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-30.odsek-1", "nazov": "§ 30 ods. 1 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-30.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-30.odsek-2", "nazov": "§ 30 ods. 2 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-30.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-30"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-8", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-28", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-29", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-30"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/07f62bbc-046c-4193-9a1a-0a3bfb6ead29", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:3117213027.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:3117213027.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:3117213027.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1ObdoK/3/2023\n3117213027\n20. 03. 2024\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2024:3117213027.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a\nčleniek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobkyne Ing. F. J.,\nnarodenej XX. F. XXXX, L. Z. V., L.Q. XXX/.XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou LAW FIRM s.r.o.,\nBratislava, Špitálska 10, IČO: 36 867 209, proti žalovanej Ing. Kataríne Roderovej, Trenčín, Piaristická\n44, správkyni úpadkyne AMARO, s.r.o. v konkurze, Dubnica nad Váhom, Družstevná 291/51, IČO: 35\n785 543, zastúpenej advokátom Mgr. Branislavom Zemanovičom, Trenčín, Piaristická 44, o vylúčenie\nmajetku zo súpisu oddelenej podstaty, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne\nč. k. 8CoKR/3/2022-190 z 13. decembra 2022, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie z a m i e t a.\nII. Žalovaná m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom\nč. k. 37Cbi/18/2017-139 z\n3. decembra 2021 rozhodol tak, že výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej priznal proti\nžalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že\nžalobkyňa sa vylučovacou žalobou domáhala vylúčenia nehnuteľností, špecifikovaných v petite žaloby\n(ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“), zo súpisu majetku oddelenej podstaty veriteľa Zámecké vinařství\nBzenec, s.r.o., so sídlom Zámecká 1508, 1696 81 Bzenec, Česká republika, IČO: 476 83 295 v konkurze\nna majetok úpadkyne AMARO, s.r.o., so sídlom Družstevná 291/51, Dubnica nad Váhom, IČO: 35 785\n543 (ďalej aj „úpadkyňa“) s poukazom na zánik záložného práva z dôvodu, že zabezpečený veriteľ\nZámecké vinařství Bzenec, s.r.o. (ďalej aj „zabezpečený veriteľ“ alebo „veriteľ oddelenej podstaty“)\nnepostupoval pri prihlásení zabezpečenej pohľadávky správne, nakoľko si samostatnou prihláškou\nneprihlásil každú jednu zabezpečenú pohľadávku, ale celý svoj nárok súhrnne jednou prihláškou, čím\nzo zákona zaniklo zabezpečovacie právo, a teda zápis nehnuteľností v súpise konkurznej podstaty\nje nedôvodný. Žalobkyňa poukázala na to, že veriteľ oddelenej podstaty si prihlásil do konkurzu na\nmajetok úpadkyne pohľadávku v celkovej výške 333 881,50 eura, ktorá pozostávala z jednotlivých\nfaktúr (26 faktúr), vyúčtovaných na základe dodania tovaru dlžníkovi. Právoplatným a vykonateľným\nrozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 39Cb/87/2011 z 10. marca 2016 (právoplatnosť nadobudol\n2. apríla 2016 a vykonateľnosť 6. apríla 2016) bola veriteľovi oddelenej podstaty priznaná istina v\nsume 183 686,39 eura a úroky z omeškania vo výške 10 % ročne z istiny od 13. apríla 2010 až do\nzaplatenia. Z uvedeného je podľa názoru žalobkyne zrejmé, že sa nejedná o jednu pohľadávku, ale o\n26 samostatných pohľadávok, pričom každá z pohľadávok má iný dátum vzniku (dodanie tovaru) a iný\ndátum splatnosti, a teda veriteľ oddelenej podstaty si v konkurze uplatnil súčet 26 pohľadávok. Žalobkyňa\nďalej poukázala na § 28 ods. 4 a § 29 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZKR“), z ktorých\n\nustanovení vyplýva, že veriteľ oddelenej podstaty si mal podať pre každú svoju pohľadávku, o ktorej\ntvrdí, že je zabezpečená zabezpečovacím právom, osobitnú prihlášku, čo však neurobil, a preto jeho\nzabezpečovacie právo zaniklo. K uvedenej argumentácii žalobkyne súd prvej inštancie uviedol, že\nZKR žiadnym spôsobom nesankcionuje prihlásenie viacerých zabezpečených pohľadávok len v jednej\nprihláške veriteľa a uvedené preto nemá žiaden vplyv ani na rozhodovanie o vylučovacej žalobe. Pokiaľ\nžalobkyňa poukázala na nesprávnosť postupu správkyne, ktorá zistila iné poradie zabezpečovacieho\npráva, ako si ho prihlásil veriteľ oddelenej podstaty (čo žalobkyňa považovala za postup rozporný so\nZKR), súd prvej inštancie zdôraznil, že v konaní o vylučovacej žalobe nebol oprávnený preskúmavať\nkonanie správkyne v konkurze, t. j. či dodržala zákonom stanovený postup. Konštatoval, že pohľadávka\nzabezpečeného veriteľa je zapísaná do zoznamu pohľadávok, je zistená, a to aj voči žalobkyni, a\nžiadnym spôsobom nebola popretá. Súd neprihliadol ani na poukaz žalobkyne na § 69 písm. a) ZKR,\nkeďže toto ustanovenie len upravuje, ktorý majetok podliehajúci konkurzu, tvorí oddelenú podstatu\nzabezpečeného veriteľa. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že\nžalobkyňa nepreukázala splnenie všetkých predpokladov pre úspešné uplatnenie vylučovacej žaloby\npodľa § 78 ZKR, preto vylučovaciu žalobu zamietol. Žalovanej, ktorá bola v predmetnom spore plne\núspešná, priznal podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP proti žalobkyni nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 %.\n2. O odvolaní žalobkyne rozhodol Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k.\n8CoKR/3/2022-190 z 13. decembra 2022 tak, že výrokom I. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a\nvýrokom II. žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100\n%.\n3. Odvolací súd preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 CSP, t. j. v medziach podaného\nodvolania a jeho dôvodov. Konštatoval, že v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na\nprejednanie odvolania žalobkyne nariaďovať pojednávanie, nakoľko nebolo potrebné zopakovať alebo\ndoplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý záujem. Žalobkyňa v odvolaní namietala odvolacie\ndôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Po posúdení procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu\nvo veci samej (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd konštatoval, že v konaní nezistil žiadne procesné vady,\nktoré by založili dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) a písm. b) CSP.\n4. Po preskúmaní veci v jej merite odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v\nrozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom,\nktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré aj správne\nvyložil. V odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré\ndôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery tiež\nvysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku\nsúdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku súdu prvej inštancie preto zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia podľa §\n220 ods. 2 až ods. 4 CSP.\n5. Odvolací súd poukázal na to, že tvrdenia žalobkyne v odvolaní boli v zásade totožné s tými,\nktoré uviedla pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie správne a vyčerpávajúco\nvysporiadal a tieto preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli\ntvrdené a preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.\nOdvolací súd si preto osvojil dôvody napadnutého rozsudku, v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými\na právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne odkázal (§ 387 ods. 2 CSP). Len na\nzdôraznenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie o neexistencii dôvodu, pre ktorý by zaniklo\nzabezpečovacie právo veriteľa oddelenej podstaty v dôsledku prihlásenia si viacerých zabezpečených\npohľadávok jednou prihláškou, a nie každej zabezpečenej pohľadávky samostatnou prihláškou, odvolací\nsúd uviedol, že žiadne z ustanovení obsiahnutých v ZKR a ani v inom právnom predpise nestanovuje, že\nak si veriteľ prihlásil v prihláške viac zabezpečených pohľadávok, tak na takúto prihlášku sa neprihliada.\n\n6. Podľa názoru odvolacieho súdu pre prihlasovanie zabezpečenej pohľadávky zákon vyžaduje, aby\nzabezpečený veriteľ uviedol v prihláške zabezpečenú sumu, druh, poradie, predmet a právny dôvod\nvzniku zabezpečovacieho práva. Z ustanovenia § 29 ods. 2 ZKR však nevyplýva sankcia, že pri\nnedodržaní tam uvedeného postupu pri podávaní prihlášky zabezpečenej pohľadávky sa na prihlášku\nneprihliada. Sankcia je stanovená v ustanovení § 28 ods. 4 ZKR, podľa ktorého, ak ide o zabezpečenú\npohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej\nprihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne. Systematickým výkladom ustanovení\n§ 28 ods. 4 a § 29 ods. 2 ZKR je potrebné dospieť k záveru, že pokiaľ zabezpečený veriteľ\nneuvedie v prihláške zabezpečenej pohľadávky všetky náležitosti stanovené v § 29 ods. 2 ZKR, potom\nzabezpečovacie právo zanikne (§ 28 ods. 4 ZKR) a pohľadávka je prihlásená ako nezabezpečená,\navšak prihlásenie viacerých zabezpečených pohľadávok len v jednej prihláške, obsahujúcej inak všetky\nnáležitosti stanovené zákonom, nespôsobuje zánik zabezpečovacieho práva.\n7. S poukazom na vyššie uvedené je správny záver súdu prvej inštancie, že nakoľko zákon žiadnym\nspôsobom nesankcionuje prihlásenie viacerých zabezpečených pohľadávok v jednej prihláške veriteľa\noddelenej podstaty, tak zabezpečovacie právo k prihláseným pohľadávkam veriteľa Zámecké vinařství\nBzenec, s.r.o., žalobkyňou tvrdeným spôsobom nezaniklo, a teda neboli splnené zákonné predpoklady\nna vylúčenie sporných nehnuteľností zo súpisu majetku oddelenej podstaty. Odvolací súd preto\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Žalovanej,\nktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a §\n262 ods. 1 CSP proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n8. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) podľa § 420\npísm. f) CSP a § 421 ods. 1 CSP.\n9. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľka uviedla, že rozsudky odvolacieho súdu\na súdu prvej inštancie sú nepreskúmateľné, čo má za následok porušenie jej práva na spravodlivý\nproces. Poukázala na to, že výrok prvoinštančného rozsudku ako i napadnutého rozsudku je v rozpore\ns požiadavkou preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí aj z dôvodu, že nie je riadne\nodôvodnený. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces treba považovať aj taký nedostatok rozhodnutia\nsúdu, keď v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci.\n10. Podľa názoru dovolateľky zodpovedanie zásadnej právnej otázky tak, ako je táto vymedzená v časti\nV.b) dovolania, zo strany súdov oboch inštancií je absolútne nepostačujúce a v prípade odvolacieho súdu\naj nelogické, keď nebolo sporné to, či sa na prihlášku pohľadávky prihliada, ale to, či zabezpečovacie\nprávo zaniklo, pretože nebolo uplatnené riadne.\n11. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP dovolateľka uviedla, že podanou žalobou sa\ndomáhala vylúčenia sporných nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadkyne AMARO,\ns.r.o., žalovanou správkyňou, ktorá dňa 16. decembra 2016 doplnila súpis majetku podstát o súpisové\npoložky 4 až 10 tak, že do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Zámecké vinařství Bzenec, s.r.o.,\nzapísala sporné nehnuteľnosti. Veriteľ oddelenej podstaty si prihlásil do konkurzu na majetok úpadkyne\npohľadávku v celkovej výške 333 881,50 eura, z čoho istina predstavovala sumu 183 686,39 eura.\nZ prihláseného právneho dôvodu vyplýva, že pohľadávka, ktorá pozostávala z jednotlivých faktúr za\ndodanie tovaru dlžníkovi a ktorá nebola splnená dobrovoľne, bola uplatnená na zaplatenie na príslušnom\nsúde. Právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 39Cb/89/2011 z 10.\nmarca 2016 bola veriteľovi priznaná istina v sume 183 686,39 eura a úroky z omeškania vo výške 10\n% ročne z istiny od 13. apríla 2010 až do zaplatenia. Z uvedeného je zrejmé, že sa nejedná o jednu\npohľadávku, ale o 26 samostatných pohľadávok za dodaný tovar, a teda veriteľ oddelenej podstaty si\nv konkurze uplatňuje súčet 26 pohľadávok. S poukazom na § 28 ods. 4 a § 29 ods. 2 ZKR je zrejmé,\nže veriteľ oddelenej podstaty si mal v danom prípade podať pre každú svoju pohľadávku, o ktorej tvrdí,\nže je zabezpečená, samostatnú (osobitnú) prihlášku, čo však neurobil, a preto jeho zabezpečovacie\nprávo zaniklo.\n12. Zásadnou právnou otázkou v danom prípade je, či k zániku zabezpečovacieho práva veriteľa\noddelenej podstaty došlo priamo zo zákona z dôvodu, že si nepodal v základnej prihlasovacej lehote 45\ndní od vyhlásenia konkurzu prihlášku pohľadávky pre každú jednotlivú zabezpečenú pohľadávku.\n\n13. Na bližšie vysvetlenie dovolateľka poukázala na to, že pre prihlásenie zabezpečenej pohľadávky\nZKR vyžaduje, aby zabezpečený veriteľ podal pre každú zabezpečenú pohľadávku samostatnú prihlášku\n(a teda si ku každej pohľadávke prihlásil osobitne zabezpečovacie právo) a ďalej, aby v prihláške\nuviedol zabezpečenú sumu, druh, poradie, predmet a právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva.\nSankcia je stanovená v ustanovení § 28 ods. 4 ZKR, podľa ktorého, ak ide o zabezpečenú pohľadávku,\nv prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej\nlehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne. Systematickým výkladom ustanovení § 28 ods.\n4 a § 29 ods. 2 ZKR je možné dospieť k záveru, že pokiaľ zabezpečený veriteľ neuvedie v prihláške\nzabezpečenej pohľadávky všetky náležitosti stanovené v ustanovení § 29 ods. 2 ZKR (vrátane podania\nosobitnej prihlášky pre každú zabezpečenú pohľadávku), tak zabezpečovacie právo zanikne (§ 28 ods. 4\nZKR) a pohľadávka je prihlásená ako nezabezpečená (Ďurica M.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii.\nKomentár. Prvé vydanie, str. 225). Teda, pokiaľ si zabezpečený veriteľ v rozpore so zákonom nepodal\npre každú zabezpečenú pohľadávku samostatnú prihlášku (čo je nesporné), tak zabezpečovacie právo\nnebolo veriteľom uplatnené riadne, a teda zo zákona zaniklo. Ak by sa dovolateľka stotožnila s právnym\nnázorom súdov oboch inštancií, musela by dospieť k absurdnému záveru, že rovnako v prípade, ak\nveriteľ v prihláške zabezpečenej pohľadávky neuvedie zabezpečenú sumu, druh, poradie, predmet\nalebo právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva (§ 29 ods. 2 ZKR), tak takýto nedostatok prihlášky\nzabezpečenej pohľadávky by nebol žiadnym spôsobom sankcionovaný, keďže sa jedná o to isté\nzákonné ustanovenie, ktoré veriteľovi stanovuje povinnosť podať pre každú zabezpečenú pohľadávku\nsamostatnú prihlášku.\n14. Keďže súdy oboch inštancií vyriešili kľúčovú právnu otázku nesprávne, dovolateľka navrhla, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“ alebo „dovolací súd“) rozsudok odvolacieho súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n15. K dovolaniu žalobkyne zaslala žalovaná písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že s tvrdeniami\nžalobkyne v dovolaní nesúhlasí, považuje ich za vadné, účelové a rozporuje ich. Pohľadávka\nzabezpečeného veriteľa Zámecké vinařství Bzenec, s.r.o., bola prihlásená v súlade so ZKR a\nvykonávacou normatívou, následne bola zapísaná do zoznamu pohľadávok a správkyňou bola\nriadne zistená, a preto zabezpečovacie právo zabezpečeného veriteľa žiadnym spôsobom nezaniklo.\nNesúhlasila s tvrdením dovolateľky o zániku zabezpečovacieho práva v dôsledku nepodania\nsamostatnej prihlášky pre každú jednu zabezpečenú pohľadávku, nakoľko § 29 ods. 2 ZKR žiadnym\nspôsobom nesankcionuje prihlásenie viacerých zabezpečených pohľadávok súhrnne v jednej prihláške\nzánikom zabezpečovacieho práva. Prihláška zabezpečeného veriteľa obsahovala všetky náležitosti v\nzmysle § 29 ods. 1 a ods. 2 ZKR, a preto nebol daný žiadny právny a ani logický dôvod na to, aby takáto\nsúhrnná prihláška zabezpečených pohľadávok bola sankcionovaná zánikom zabezpečovacieho práva.\n16. Posudzovanie právnej otázky, či došlo k zániku zabezpečovacieho práva veriteľa z dôvodu,\nže nepodal prihlášku pohľadávky pre každú jednu zabezpečenú pohľadávku osobitne, je právne\nirelevantné, keďže uvedené nemá žiadny vplyv na rozhodnutie o vylučovacej žalobe. V tomto smere\nžalovaná poukázala na odsek 14 rozsudku súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že súd v konaní\no excindačnej žalobe nemá právomoc preskúmavať konanie správkyne, t. j. či dodržala zákonom\nstanovený postup, pretože konanie správkyne je v zmysle zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch definované\nsamostatnou zodpovednosťou správkyne v zmysle § 3 a § 12 citovaného zákona.\n17. Žalovaná nesúhlasila ani s tvrdeniami dovolateľky, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý\nproces z dôvodu nepreskúmateľnosti rozsudkov súdov oboch inštancií, ktoré sa v odôvodnení\nnedostatočne vysporiadali so zásadnou právnou otázkou. Podľa názoru žalovanej sa súdy oboch\ninštancií s právnou otázkou v oboch rozsudkoch dostatočne vysporiadali, a to aplikovaním správnych\nhmotnoprávnych ustanovení ZKR, ktoré boli aj správne vyložené, a to nielen s ohľadom na ich\ngramatický, ale aj systematický výklad. Konanie dovolateľky je účelové, s cieľom oddialiť speňaženie\nmajetku zapísaného do súpisu majetku oddelenej podstaty, čím dochádza k zjavnému zneužitiu práva,\nčo nepožíva právnu ochranu (Čl. 5 CSP). S poukazom na vyššie uvedené navrhla, aby dovolací súd\ndovolanie žalobkyne zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala\nvčas strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v\n\ndovolacom konaní v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania\nskúmal najskôr to, či je dovolanie procesne prípustné, t. j. či smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno\nnapadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.\n19. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa. Tieto prípady sú taxatívne uvedené v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP, pričom otázka\nposúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu.\n20. Dovolateľka prípustnosť svojho dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa\nktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V rámci uplatneného dovolacieho\ndôvodu dovolateľka namietala, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je nepreskúmateľné pre\nnedostatočné odôvodnenie, pretože zodpovedanie zásadnej právnej otázky, špecifikovanej v časti V.b)\ndovolania, zo strany súdov oboch inštancií je nepostačujúce a v prípade rozsudku odvolacieho súdu\naj nelogické, keď nebolo sporné to, či sa na prihlášku pohľadávky prihliada, ale to, či zabezpečovacie\nprávo zo zákona zaniklo, pretože nebolo uplatnené riadne.\n21. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 420 písm. f) CSP\nsú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva, a to v\ntakej miere, resp. intenzite, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces v zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa rozumie nesprávny\n(vadný) procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktorý sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca a ktorý tak zároveň\nznamená aj porušenie Ústavou Slovenskej republiky zaručených procesných práv spojených so súdnou\nochranou práva.\n22. V posudzovanom prípade odvolací súd svojím rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie\npodľa § 387 ods. 1 CSP, t. j. preto, že ho považoval za vecne správny. Z odôvodnenia rozsudku\nodvolacieho súdu vyplýva, že tento si v celom rozsahu osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej\ninštancie, stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne\nodkázal s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP. Odvolací súd upriamil pozornosť na správny\nprávny záver súdu prvej inštancie o neexistencii dôvodu, pre ktorý by zo zákona zaniklo zabezpečovacie\nprávo veriteľa oddelenej podstaty v dôsledku prihlásenia si viacerých zabezpečených pohľadávok v\njednej prihláške (a nie viacerými prihláškami) s poukazom na to, že žiadne z ustanovení obsiahnutých v\nZKR, resp. v inom právnom predpise nestanovuje, že ak si veriteľ oddelenej podstaty prihlásil v prihláške\nviac zabezpečených pohľadávok, tak sa na takúto prihlášku neprihliada. Z ustanovenia § 29 ods. 2\nZKR nevyplýva sankcia, že pri nedodržaní postupu pri podávaní prihlášky zabezpečenej pohľadávky,\nsa na prihlášku neprihliada. Prihlásenie viacerých zabezpečených pohľadávok len v jednej prihláške,\nobsahujúcej inak všetky náležitosti stanovené zákonom, nespôsobuje zánik zabezpečovacieho práva.\n23. Podľa názoru dovolacieho súdu sa odvolací súd v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými, pre\nrozhodnutie danej veci relevantnými, odvolacími námietkami žalobkyne a skutočnosť, že žalobkyňu\njeho odpoveď neuspokojila, ešte neznamená, že ide o rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, resp.\narbitrárne. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 393 ods. 2 CSP,\nkeď uviedol stručný obsah napadnutého rozsudku, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych\nargumentov strán v odvolacom konaní, ako aj zistený skutkový stav a právne posúdenie veci. Zároveň\nv súlade s ustanovením § 387 ods. 3 CSP sa stručne vysporiadal s podstatnými argumentami\nžalobkyne uvedenými v odvolaní. V tomto smere dovolací súd poukazuje najmä na v odseky 17, 18,\n21, 22 a 23 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu. Odpoveď na dovolateľkou uvedenú rozhodujúcu\n(kľúčovú) právnu otázku dal odvolací súd v odsekoch 21 a 22 odôvodnenia rozsudku, v ktorých jasne\na zrozumiteľne vysvetlil, prečo v posudzovanom prípade nedošlo priamo zo zákona (ZKR) k zániku\nzabezpečovacieho práva veriteľa oddelenej podstaty z dôvodu uplatneného žalobkyňou. Skutočnosť, že\nžalobkyňa má na vec odlišný právny názor a že rozhodnutia súdov oboch inštancií neboli odôvodnené\npodľa jej predstáv, však nie je postačujúcim argumentom a podkladom pre tvrdenie o nepreskúmateľnosti\nnapadnutých rozhodnutí súdov oboch inštancií a existencii vady zmätočnosti podľa ustanovenia §\n\n420 písm. f) CSP. S poukazom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že v posudzovanom\nprípade procesným postupom odvolacieho súdu nedošlo k vade podľa ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP, ktorá by zakladala porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces tak, ako to predpokladá\ncitované ustanovenie a v preskúmavanej veci preto nie je daná prípustnosť dovolania žalobkyne podľa\nustanovenia § 420 písm. f) CSP.\n24. Dovolateľka ďalej prípustnosť svojho dovolania založila na ustanovení § 421 ods. 1 CSP. Citované\nustanovenie pod písmenami a) až c) upravuje 3 prípady prípustnosti dovolania. Podľa ustanovenia\n§ 421 ods. 1 písm. a) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,\nak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c) CSP je dovolanie\nprípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne. Pokiaľ dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421\nCSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle,\nže posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľka sama vysvetlila\n(konkretizovala a náležite doložila), že je daný dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.\na), alebo písm. b), alebo písm. c) CSP, pričom dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní.\nPrípustnosť dovolania je potom - vzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi - závislá\nod toho, či a ako dovolateľka vymedzila právnu otázku, pri ktorej riešení sa odvolací súd buď odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu [§ 421 ods. 1 písm. a) CSP], alebo ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená [§ 421 ods. 1 písm. b) CSP], alebo ktorá je dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne [§ 421 ods. 1 písm. c) CSP].\n25. Z obsahu dovolania je zrejmé, že vo vzťahu k § 421 ods. 1 písm. a) a písm. c) CSP dovolateľka\nneuviedla žiadnu argumentáciu, z ktorej by bolo možné vyvodiť odklon od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu pri riešení právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu (§ 421 ods.\n1 písm. a) CSP) a taktiež z obsahu dovolania - vo väzbe na dovolateľkou vymedzenú relevantnú právnu\notázku - nevyplývajú ani žiadne rozdielne rozhodnutia dovolacieho súdu. S poukazom na uvedené\nprípustnosť dovolania žalobkyne nie je daná podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) a písm. c) CSP,\nkeďže dovolateľka prípustnosť dovolania v tejto časti nevymedzila spôsobom, ktorý predpokladá zákon.\n26. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421\nods. 1 písm. b) CSP, pričom v článku V. b) dovolania vymedzila rozhodnú (kľúčovú) právnu otázku\nnasledovne: Či k zániku zabezpečovacieho práva veriteľa oddelenej podstaty došlo priamo zo zákona\nz dôvodu, že si nepodal v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihlášku\npohľadávky pre každú jednotlivú zabezpečenú pohľadávku? Podľa názoru dovolateľky súdy oboch\ninštancií túto, pre rozhodnutie sporu kľúčovú, právnu otázku vyriešili nesprávne. Pozornosť upriamila\nna to, že súd prvej inštancie v odseku 14 rozsudku nesprávne uviedol, že zákon žiadnym spôsobom\nnesankcionuje prihlásenie viacerých zabezpečených pohľadávok v jednej prihláške veriteľa. Odvolací\nsúd zase v odseku 18 rozsudku - len na zdôraznenie správnosti právneho záveru prvoinštančného súdu\no neexistencii dôvodu, pre ktorý by zaniklo zabezpečovacie právo veriteľa oddelenej podstaty v dôsledku\nprihlásenia si viacerých zabezpečených pohľadávok jednou prihláškou, a nie každej zabezpečenej\npohľadávky samostatnou prihláškou - uviedol, že žiadne z ustanovení obsiahnutých v ZKR a ani v inom\nprávnom predpise nestanovuje, že ak si veriteľ prihlási v prihláške viac zabezpečených pohľadávok, na\ntakúto prihlášku sa neprihliada.\n27. Dovolateľka poukázala na to, že vyriešenie ňou nastolenej právnej otázky je pre rozhodnutie vo\nveci samej kľúčové, nakoľko v prípade, ak by k zániku záložného práva došlo priamo zo zákona, ide o\nprávnu skutočnosť, na ktorú musí súd prihliadnuť, a táto by bola dôvodom na to, aby súd vylučovacej\nžalobe vyhovel. Zdôraznila, že ZKR vyžaduje, aby veriteľ podal pre každú zabezpečenú pohľadávku\nsamostatnú prihlášku a aby v prihláške uviedol zákonom požadované náležitosti uvedené v § 29 ods.\n2 ZKR, pričom sankcia je uvedená v § 28 ods. 4 ZKR, z ktorého ustanovenia vyplýva, že ak ide o\nzabezpečenú pohľadávku, tak v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo,\n\na to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zabezpečovacie právo\nzanikne. Systematickým výkladom ustanovení § 28 ods. 4 a § 29 ods. 2 ZKR je možné - podľa názoru\ndovolateľky - dospieť k záveru, že pokiaľ veriteľ neuvedie v prihláške zabezpečenej pohľadávky všetky\nnáležitosti stanovené v § 29 ods. 2 ZKR (vrátane podania osobitnej prihlášky pre každú zabezpečenú\npohľadávku), tak zabezpečovacie právo zanikne podľa § 28 ods. 4 ZKR a pohľadávka je prihlásená ako\nnezabezpečená. Teda, ak veriteľ v rozpore so zákonom nepodal pre každú zabezpečenú pohľadávku\nsamostatnú prihlášku (čo je nesporné) a ku každej pohľadávke si neprihlásil osobitne zabezpečovacie\nprávo, toto nebolo veriteľom uplatnené riadne, a preto zo zákona zaniklo.\n28. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolateľkou vymedzená právna otázka bola rozhodujúca (kľúčová)\npre výrok (petit) rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej a odvolací súd ju vo svojom rozhodnutí aj\nriešil a na jej riešení založil napadnuté rozhodnutie, pričom dovolateľkou nastolená právna otázka nebola\ndoteraz riešená v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. S poukazom na uvedené je daná procesná\nprípustnosť dovolania žalobkyne podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Následne sa dovolací\nsúd zaoberal otázkou, či je dovolanie žalobkyne aj dôvodné.\n29. Podľa ustanovenia § 28 ods. 4 ZKR v znení zákona č. 348/2011 Z. z. účinného v rozhodnej dobe\nod 1. januára 2012 (ďalej aj „ZKR“), ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi\nsa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní\nod vyhlásenia konkurzu, inak zanikne.\n30. Podľa ustanovenia § 29 ods.1 ZKR, prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí\nobsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú:\na) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa,\nb) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu,\nc) právny dôvod vzniku pohľadávky,\nd) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,\ne) celková suma pohľadávky,\nf) podpis.\n31. Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením\nzabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva\n(odsek 2 vyššie citovaného ustanovenia).\n32. Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa\nv prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku (odsek 4 vyššie citovaného ustanovenia).\n33. Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 ZKR, správca bez zbytočného odkladu po uplynutí základnej\nprihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých má za to,\nže sa na ne neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením určí, či sa\nna tieto podania prihliada ako na prihlášku. Uznesenie súd doručí správcovi, ktorý o ňom upovedomí\ndotknuté osoby.\n34. Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno\nopraviť alebo doplniť (odsek 2 vyššie citovaného ustanovenia).\n35. Zo žaloby, ako aj ďalšieho spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou vylučovacou\n(excindačnou) žalobou domáhala vylúčenia nehnuteľností, špecifikovaných v petite žaloby, zo súpisu\nmajetku oddelenej podstaty veriteľa Zámecké vinařství Bzenec, s.r.o., so sídlom v Bzenci, Česká\nrepublika, v konkurze vyhlásenom na majetok úpadkyne AMARO, s.r.o., so sídlom v Dubnici nad Váhom\nz dôvodu, že zabezpečenie pohľadávky (záložné právo) zo zákona zaniklo podľa ustanovenia § 28 ods.\n4 ZKR, pretože zabezpečený veriteľ si celý svoj zabezpečený nárok prihlásil súhrnne v celkovej výške\n333 881,50 eura jednou prihláškou, pričom správne mal postupovať tak, že každú jednu zabezpečenú\npohľadávku (predstavujúcu faktúru za dodaný tovar) si mal prihlásiť samostatnou prihláškou.\n36. Súd prvej inštancie vylučovaciu žalobu zamietol s poukazom na to, že žalobkyňa nepreukázala\nsplnenie zákonných predpokladov pre úspešné uplatnenie vylučovacej žaloby podľa ustanovenia §\n78 ZKR, keďže v predmetom spore nepreukázala existenciu práva, ktoré by vylučovalo zapísanie\n\nsporných nehnuteľností zo súpisu oddelenej podstaty. Podľa názoru súdu prvej inštancie zákon žiadnym\nspôsobom nesankcionuje prihlásenie viacerých zabezpečených pohľadávok v jednej prihláške veriteľa.\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, pričom si osvojil dôvody\nnapadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti právneho záveru o neexistencii dôvodu, pre ktorý\nby malo zaniknúť zabezpečovacie právo veriteľa oddelenej podstaty v dôsledku prihlásenia si viacerých\nzabezpečených pohľadávok jednou prihláškou, a nie každej zabezpečenej pohľadávky samostatnou\nprihláškou, odvolací súd v odseku 18 odôvodnenia rozsudku uviedol, že žiadne z ustanovení\nobsiahnutých v ZKR a ani v inom právnom predpise nestanovuje, že ak si veriteľ prihlási v prihláške\nviac zabezpečených pohľadávok, na túto prihlášku sa neprihliada. V odseku 21 odôvodnenia rozsudku\nodvolací súd ďalej uviedol, že pre prihlasovanie zabezpečenej pohľadávky zákon vyžaduje, aby veriteľ\nzabezpečenej pohľadávky uviedol v prihláške zabezpečenú sumu, druh, poradie, predmet a právny\ndôvod vzniku zabezpečovacieho práva v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 ZKR. Z uvedeného ustanovenia\nvšak nevyplýva sankcia, že pri nedodržaní tam uvedeného postupu pri podávaní prihlášky zabezpečenej\npohľadávky sa na prihlášku neprihliada. Sankcia je stanovená v ustanovení § 28 ods. 4 ZKR, podľa\nktorého, ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie\nprávo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne. Systematickým\nvýkladom ustanovení § 28 ods. 4 a § 29 ods. 2 ZKR odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ veriteľ\nneuvedie v prihláške zabezpečenej pohľadávky všetky náležitosti stanovené v § 29 ods. 2 ZKR, potom\nzabezpečovacie právo zanikne (§ 28 ods. 4 ZKR). Prihlásenie viacerých zabezpečených pohľadávok\nlen v jednej prihláške, obsahujúcej inak všetky náležitosti stanovené zákonom, však nespôsobuje zánik\nzabezpečovacieho práva. Za správny preto považoval záver súdu prvej inštancie, že nakoľko zákon\nžiadnym spôsobom nesankcionuje prihlásenie viacerých zabezpečených pohľadávok v jednej prihláške\nveriteľa oddelenej podstaty, zabezpečovacie právo k prihláseným pohľadávkam zabezpečeného veriteľa\nžalobkyňou tvrdeným spôsobom nezaniklo.\n37. Dovolací súd poukazuje na to, že podstatou sporného zápisu veci zapísanej do súpisu majetku\nkonkurznej podstaty úpadkyne je existencia skutočnosti, ktorá spochybňuje zapísanie veci do súpisu.\nNajčastejšie ide o spornosť vlastníckeho práva k veci, avšak týmto dôvodom môžu byť aj iné skutočnosti,\nktoré zapísanie veci do súpisu majetku konkurznej podstaty vylučujú. K dovolateľkou nastolenej právnej\notázke dovolací súd uvádza nasledovné:\n38. Pojem zabezpečená pohľadávka a pojem zabezpečovacie právo sú vymedzené v ustanovení §\n8 ZKR, pričom za zabezpečenú pohľadávku sa považuje pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím\nprávom, a to do výšky jej zabezpečenia a za zabezpečovacie právo sa považujú tie zabezpečovacie\nprostriedky, ktoré sú uvedené v § 8 ZKR a ktorými sú: záložné právo (ktoré je zabezpečovacím\nprostriedkom aj v posudzovanom prípade), zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a\nzabezpečovací prevod pohľadávky, vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky.\n39. Ustanovenie § 28 ZKR upravuje prihlasovanie pohľadávok v konkurze, pričom v odseku 4\nuvádza, že ak ide o zabezpečenú pohľadávku, tak v prihláške doručenej správkyni sa musí riadne\na včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia\nkonkurzu, inak zanikne. Rozlišovanie pohľadávok na zabezpečené a nezabezpečené má význam\npre určenie majetku a výťažku z neho, ktorý sa použije na uspokojenie pohľadávok veriteľov,\npretože veritelia, ktorí majú pohľadávky zabezpečené zabezpečovacím právom, majú právo na to,\naby ich pohľadávka bola uspokojená z výťažku zo speňaženia toho majetku, ktorým bola pohľadávka\nzabezpečená. Z ustanovenia § 28 ods. 4 ZKR - podľa názoru dovolacieho súdu - vyplýva, že ak\nide o zabezpečenú pohľadávku, zabezpečovacie právo sa musí riadne a včas uplatniť (prihlásiť) v\nprihláške doručenej správkyni, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, a\npokiaľ sa zabezpečovacie právo v zákonom stanovenej lehote v prihláške neprihlási, neznamená to,\nže by sa v dôsledku toho na takúto prihlášku neprihliadalo. Sankciou je len to, že uplynutím lehoty na\nprihlasovanie pohľadávok zanikne neprihlásené zabezpečovacie právo, v dôsledku čoho zabezpečený\nveriteľ prestane byť zabezpečeným veriteľom a stane sa z neho (bežný) nezabezpečený veriteľ a\ntaktiež zabezpečená pohľadávka sa uplynutím zákonnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok stane\nnezabezpečenou pohľadávkou, keďže zaniklo zabezpečovacie právo, ktorým bola zabezpečená. Z\nKomentára k Zákonu o konkurze a reštrukturalizácii autora Doc. JUDr. M. Ďuricu, PhD. (Bratislava: C.\nH. Beck, druhé vydanie, r. 2015, str. 283) k ustanoveniu § 29 vyplýva, že doterajšia prax vyžadovala,\nže pre každú pohľadávku bola vždy podaná samostatná prihláška. Uvedené však bolo v niektorých\nprípadoch výslovne nepraktické, prípadne spôsobilo aplikačné problémy v tom smere, čo sa rozumie\n\njednou pohľadávkou. V tomto smere jasné pravidlá v našom právnom poriadku nemáme. Vzhľadom na\nuvedené sa navrhuje, aby samostatná prihláška musela byť vždy podaná pre zabezpečenú pohľadávku,\navšak pri nezabezpečených pohľadávkach sa pripúšťa, aby tieto boli uplatnené, prípadne aj jednou\nprihláškou. Samozrejme, zhrnutie viacerých pohľadávok do jednej prihlášky musí spĺňať požiadavku\nprehľadnosti, inak sa veriteľ bude vystavovať riziku, že jeho pohľadávka môže byť popretá z dôvodu\nnepreskúmateľnosti. Platná právna úprava nezodpovedá celkom textu zákona, pretože ani novela (tak\nako ani pôvodná právna úprava) nestanovuje, že ak si prihlási veriteľ v prihláške viac zabezpečených\npohľadávok, tak sa na prihlášku neprihliada. Obdobne v tomto smere aj ďalší autor JUDr. Branislav\nPospíšil v Komentári k Zákonu o konkurze a reštrukturalizácii (r. 2012, str. 113) k ustanoveniu § 28\nZKR uvádza, že v prípade zabezpečených pohľadávok zákon vyžaduje, aby zabezpečenie bolo riadne\na včas prihlásené v základnej prihlasovacej lehote, inak zo zákona zanikne. Znamená to, že pokiaľ\nsi zabezpečený veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku neprihlási v základnej prihlasovacej lehote 45\ndní od vyhlásenia konkurzu, v ďalšom priebehu konkurzu si môže pohľadávku prihlásiť už iba ako\nnezabezpečenú. Ten istý autor v komentári k ustanoveniu § 29 (str. 123) uvádza, že v prípade, ak by\nzabezpečený veriteľ prihlásil viacero zabezpečených pohľadávok jednou prihláškou, je dôležité ďalej\nuviesť, že uvedené samo o sebe nie je dôvodom, aby sa na prihlášku neprihliadalo, nakoľko zákon\ntakýto následok neustanovuje. Môže to byť však dôvod pre správcu, aby zabezpečenú pohľadávku\npoprel v prípade, ak nie je zrozumiteľné, ktorú pohľadávku ktoré zabezpečovacie právo zabezpečuje.\nPreto v prípade, pokiaľ viacero zabezpečených pohľadávok zabezpečuje to isté zabezpečovacie právo,\nmôže byť naopak praktické týchto viacero zabezpečených pohľadávok prihlásiť jednou prihláškou.\nDovolací súd ďalej poukazuje aj na publikáciu doc. JUDr. Milana Ďuricu, PhD. s názvom Konkurzné\nprávo na Slovensku a v Európskej únii (r. 2006, posledný odsek na str. 212), z ktorej vyplýva, že\npokiaľ prihláška všetky uvedené údaje neobsahuje, neprihlásené zabezpečovacie právo uplynutím\nlehoty zaniká (§ 29 ods. 2). Formulácia ZKR, podľa ktorej „zabezpečovacie právo zaniká“, vzbudzuje\npochybnosti. ZKR nedodržanie týchto obsahových náležitosti prihlášky netrestá tak, ako v ostatných\nprípadoch sankciou, podľa ktorej sa na prihlášku neprihliada. Z týchto dôvodov sa táto pohľadávka\npovažuje za nezabezpečenú.\n40. Podľa názoru dovolacieho súdu ustanovenie § 28 ods. 4 ZKR je potrebné interpretovať tak, že\npokiaľ ide o zabezpečenú pohľadávku, tak túto je potrebné riadne uplatniť (t. j. riadne prihlásiť), a toto\nprihlásenie je potrebné urobiť v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu (t. j. včas),\ninak zabezpečovacie právo zanikne. Teda, uplynutím zákonnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok (len)\nneprihlásené zabezpečovacie právo zanikne, v dôsledku čoho sa prihlásená pohľadávka považuje za\nnezabezpečenú.\n41. ZKR jednoznačne nedefinuje, čo sa považuje za jednu pohľadávku. Z hľadiska teórie platí, že\nza jednu pohľadávku sa považuje nárok na plnenie z jedného právneho dôvodu. Právnym dôvodom\nvzniku pohľadávky je súhrn skutočností (skutková podstata), ktoré boli dôvodom vzniku pohľadávky.\nSúhrn plnení vyjadrený peňažnou sumou z tých istých skutočností (z tej istej skutkovej podstaty)\nsa potom považuje za jednu pohľadávku. V posudzovanom prípade ide o judikovanú pohľadávku v\nsume 183 686,39 eura s 10 %-ným ročným úrokom z omeškania z istiny od 13. apríla 2010 až do\nzaplatenia, ktorá pozostávala z 26 faktúr za dodávku tovaru s rôznymi dátumami splatnosti, avšak\nvychádzala z kúpnej zmluvy z 1. augusta 2000 a priznaná bola zabezpečenému veriteľovi právoplatným\na vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 39Cb/87/2011 z 10. marca 2016. Túto\njudikovanú pohľadávku si zabezpečený veriteľ prihlásil v prihláške pohľadávky, doručenej správkyni dňa\n28. septembra 2016, ako zabezpečenú pohľadávku so zabezpečovacím právom na základe zmluvy\no záložnom práve k nehnuteľnému majetku z 2. februára 2007, zavkladovanú Správou katastra Ilava\ndňa 23. februára 2007 v zabezpečenej sume 772 131,54 eura. Z obsahu prihlášky a jej príloh č. 1\na 2 vyplýva, že ide o zabezpečovacie právo k majetku tretích osôb (žalovanej a jej manžela Ing.\nP. J.) ako záložcov s tým, že zmluvnými stranami záložnej zmluvy (okrem záložcov) boli záložný\nveriteľ - oddelený zabezpečený veriteľ a dlžníčka - úpadkyňa. Judikovaná právoplatná a vykonateľná\npohľadávka, priznaná súdnym rozhodnutím a zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam vo\nvlastníctve tretích osôb (žalovanej a jej manžela) tak - podľa názoru dovolacieho súdu - bola riadne a\nvčas prihlásená (uplatnená) v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, pričom v\nprihláške doručenej správkyni bolo riadne a včas uplatnené aj zabezpečovacie právo v súlade s § 28\nods. 4 ZKR. K zániku zabezpečovacieho práva zabezpečeného veriteľa v zmysle § 28 ods. 4 ZKR (resp.\niného odseku tohto ustanovenia) nedošlo, keďže zabezpečovacie právo bolo v prihláške zabezpečenej\npohľadávky bezpochyby uplatnené (prihlásené) v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia\n\nkonkurzu. Dovolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdov nižšej inštancie (odvolacieho súdu a súdu\nprvej inštancie), že v posudzovanom prípade nedošlo k zániku zabezpečovacieho práva zo zákona tým,\nže zabezpečený veriteľ si neprihlásil v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu\nu správkyne každú faktúru samostatnou prihláškou s prihlásením zabezpečovacieho práva osobitne\npre každú zabezpečenú pohľadávku, resp. každú faktúru (nie je sporné, že sa jednalo o 26 faktúr),\npretože takáto sankcia nevyplýva z § 28 ods. 4, ani z iného odseku tohto ustanovenia ZKR. Je nesporné,\nže zabezpečený veriteľ si uplatnil (prihlásil) v prihláške svoju zabezpečenú judikovanú pohľadávku v\nsúhrnnej výške 333 881,50 eura (z čoho istina predstavovala sumu 183 686,39 eura, úroky z omeškania\nsumu 116 794 eura a náklady z uplatnenia 33 401,11 eura) v zákonnej prihlasovacej lehote, v ktorej si\nuplatnil (prihlásil) aj zabezpečovacie právo - záložné právo, pričom len v prípade, ak by si v prihláške\nvôbec neprihlásil zabezpečovacie právo v zákonom stanovenej lehote, tak následkom toho by bola\nsankcia, že prihlásená pohľadávka by sa považovala za nezabezpečenú. Z uvedeného vyplýva odpoveď\nna dovolateľkou nastolenú právnu otázku, ktorá bola súdmi nižšej inštancie posúdená správne.\n42. Pre komplexné posúdenie danej problematiky je potrebné zaoberať sa aj výkladom § 29 ods. 1 a\nods. 2 ZKR, ktoré ustanovenia upravujú náležitosti prihlášky a systematicky nasledujú za ustanovením\n§ 28 ZKR. Ustanovenie § 29 ods. 1 ZKR upravuje základné obsahové náležitosti prihlášky, ktoré musia\nbyť uvedené v každej prihláške pohľadávky, ktorá obligatórne musí byť podaná na predpísanom tlačive\na ktorými sú: a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa, b) meno, priezvisko a bydlisko\nalebo názov a sídlo úpadcu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky\nzo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky a f) podpis. Pokiaľ by prihláška vyššie uvedené\nzákladné obsahové náležitosti neobsahovala, tak § 29 ods. 1 ZKR určuje sankciu, spočívajúcu v tom,\nže na prihlášku sa v konkurze neprihliada (na prihlášku sa hľadí, akoby vôbec nebola podaná). Z\nustanovenia § 29 ods. 2 ZKR vyplýva, že ak sa prihlasuje zabezpečená pohľadávka, tak prihláška\nokrem základných všeobecných náležitostí (§ 29 ods. 1 ZKR) musí obsahovať aj ďalšie osobitné\nnáležitosti, ktorými sú: zabezpečená suma (t. j. výška sumy, v ktorej zabezpečovacie právo zabezpečuje\npohľadávku), druh zabezpečovacieho práva v zmysle § 8 ZKR, poradie zabezpečovacieho práva (t. j.\nurčenie poradia, v ktorom sa zabezpečovacie právo bude uspokojovať v prípade existencie viacerých\nzabezpečovacích práv k tomu istému majetku), predmet zabezpečovacieho práva (t. j. majetok, ktorým je\npohľadávka zabezpečená) a právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva (t. j. titul, na základe ktorého\nbolo zabezpečovacie právo zriadené a ktorým môže byť zmluva, zákon, rozhodnutie súdu alebo iného\norgánu a spôsob, akým zabezpečovacie právo vzniklo, ktorým je napríklad registrácia v Notárskom\ncentrálnom registri záložných práv alebo povolený vklad v katastri nehnuteľností a podobne). Dovolací\nsúd súhlasí s právnym názorom, že pokiaľ by v prihláške zabezpečenej pohľadávky absentovala niektorá\nosobitná náležitosť v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 ZKR, dôsledkom by bolo to, že po uplynutí zákonnej\nlehoty na prihlasovanie pohľadávok (45 dní od vyhlásenia konkurzu), by sa pohľadávka prihlásená\nv prihláške ako zabezpečená, považovala za nezabezpečenú. Rovnako zabezpečený veriteľ by sa\nďalej v konkurze považoval za nezabezpečeného veriteľa (na prihlášku by sa však prihliadalo) a pokiaľ\nprihlásená pohľadávka bola zistená, uspokojila by sa zo všeobecnej podstaty v poradí, ktoré bolo\nprihlásené a zistené. Ustanovenie § 29 ods. 2 ZKR neupravuje sankciu v tom zmysle, že v prípade, ak\nby pre každú zabezpečenú pohľadávku nebola podaná samostatná prihláška, tak dôsledkom toho by\nbol zánik zabezpečovacieho práva.\n43. Len pre úplnosť dovolací súd poukazuje aj na ustanovenia § 30 a 31 ZKR, z ktorých vyplýva,\nže prihlásené pohľadávky správkyňa pribežne zapisuje do zoznamu pohľadávok, pričom každému\nveriteľovi, ktorý o to požiada, bezodkladne vydá potvrdenie o tom, či jeho pohľadávka bola zapísaná\ndo zoznamu pohľadávok. Podľa ustanovenia § 26 ods. 2 vykonávacej vyhlášky č. 665/2005 Z. z. v\nznení účinnom od 1. januára 2012, sa do zoznamu pohľadávok nezapisujú: 1/ tie pohľadávky, ktoré boli\nuplatnené prihláškou, na ktorú sa v konkurze neprihliada, 2/ ak prihláška nebola podaná na predpísanom\ntlačive (§ 29 ods. 1 ZKR), 3/ ak prihláška neobsahuje základné náležitosti (§ 29 ods. 1 ZKR) alebo\n4/ ak pohľadávka bola prihlásená ako nepeňažná pohľadávka a nebol k nej pripojený aspoň jeden\nrovnopis znaleckého posudku určujúci jej hodnotu (§ 29 ods. 7 ZKR). Zoznam pohľadávok, ktorý\nvyhotoví správkyňa je listinou, ktorá osvedčuje veriteľom, že ich pohľadávka bola prihlásená riadne\na včas. Po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok je zoznam listinou, ktorá osvedčuje veriteľom\nzistenie alebo spornosť pohľadávky ( alebo jej časti) a po skončení konkurzného konania je listinou, z\nktorej sa vyhotovujú exekučné tituly. Ak je sporné, či podanie veriteľa je riadnou prihláškou, postupom\nupraveným v § 30 ods. 1 ZKR konkurzný súd určí, či na podanie veriteľa sa prihliada ako na prihlášku\n(takáto situácia v danom prípade nenastala). V zmysle ustanovenia § 32 ods. 2 ZKR prihlásenú\n\npohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u\nsprávcu na predpísanom tlačive čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia\nzabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Veriteľ má právo domáhať sa na súde\nurčenia popretej pohľadávky žalobou, ktorá musí byť podaná voči všetkým, ktorí pohľadávku popreli (§\n32 ods. 9 ZKR), pričom rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom\nkonkurzného konania (§ 32 ods. 16 ZKR).\n44. V posudzovanom prípade dovolací súd tiež upriamuje pozornosť na rozsudok Okresného súdu\nTrenčín sp. zn. 37Cbi/35/2016 zo 14. septembra 2017, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského\nsúdu v Trenčíne (ako súdu odvolacieho) sp. zn. 16CoKR/4/2018 z 23. októbra 2018, pričom následne\nbolo dovolanie žalovanej Ing. F. J. (podané proti rozsudku odvolacieho súdu) zamietnuté rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ako súdu dovolacieho) sp. zn. 1Obdo/47/2019 z 29. júla 2020.\nVýrokom I. rozsudku súdu prvej inštancie zo 14. septembra 2017 v spojení s výrokom rozsudku\nodvolacieho súdu bolo určené, že žalobca Zámecké vinařství Bzenec s.r.o., so sídlom v Bzenci je\nveriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi - obchodnej spoločnosti AMARO, s. r. o., v\nkonkurze, so sídlom Družstevná 291/51, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 35 785 543 vo výške\n331 881,50 eura, prihlásenej do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.\nzn. 40K/31/2016 prihláškou č. 1 z kúpnej zmluvy, priznanej žalobcovi právoplatným a vykonateľným\nrozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 39Cb/87/2011 z 10. marca 2016 a zmenkovým platobným\nrozkazom Krajského súdu v Ostrave sp. zn. 32Cm/263/2010 z 9. septembra 2010, zapísanej v\nzozname pohľadávok pod č. 8, ktorá je zabezpečená záložným právom v celej prihlásenej výške,\nktoré vzniklo na základe Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku z 2. februára 2007 k\nnehnuteľnostiam v okrese D., Obec L. Z. V., k. ú. X., list vlastníctva č. XXXX, a to k nehnuteľnostiam\nšpecifikovaným vo výroku I. tohto rozsudku súdu prvej inštancie s poradím zabezpečovacieho práva pre\nuspokojenie prvým z uzatvorenej zmluvy medzi žalobcom ako záložným veriteľom, Ing. F. J. a Ing. P.\nJ.Q. ako záložcami a úpadcom ako dlžníkom. Dovolací súd poukazuje na to, že právoplatnosťou výroku\nrozhodnutia v incidenčnom spore sa prihlásená (v danom prípade zabezpečená) pohľadávka v konkurze\npovažuje za zistenú (nespornú) v rozsahu vyplývajúcom z výroku rozsudku súdu v incidenčnom spore,\npričom právoplatné rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom\nkonkurzného konania.\n45. Keďže žalobkyňa ako tretia osoba (vylučovateľka) nepreukázala existenciu takej skutočnosti, ktorá\nby bola dôvodom, pre ktorý by bolo možné vylúčiť zapísaný sporný majetok zo súpisu oddelenej\npodstaty v konkurze vedenom na úpadkyňu AMARO, s.r.o., v konkurze so sídlom v Dubnici nad\nVáhom, súdy oboch inštancií dospeli k správnemu záveru, že v posudzovanom prípade neboli splnené\nzákonné predpoklady na vylúčenie sporného nehnuteľného majetku zo súpisu oddelenej podstaty. Súd\nprvej inštancie správne rozhodol, keď vylučovaciu žalobu žalobkyne zamietol a následne odvolací súd\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie správne potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.\n46. S poukazom na vyššie uvedené (viď najmä odseky 39, 40, 41, 42 a 44 odôvodnenia tohto rozsudku)\ndovolací súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade dovolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto\nho podľa ustanovenia § 448 CSP zamietol.\n47. Úspešnou stranou v spore bola žalovaná, ktorej dovolací súd priznal nárok na náhradu trov\ndovolacieho konania proti žalobkyni, pričom o výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd\nprvej inštancie ( § 262 ods. 2 CSP).\n48. Rozsudok prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}