{"guid": "ef2d6e2d-5ebf-4638-ab96-c3c8b5dc617d:47a8ae03-8346-47e5-8afd-3d10fb66d7ba", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:3116207269.3", "spisova_znacka": "1CdoR/6/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdoR/6/2023 z 30. 1. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2024, sp. zn. 1CdoR/6/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:3116207269.3", "identifikacne_cislo": "3116207269", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Radoslav Svitana, PhD", "sudca_id": 653, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-radoslav-svitana-phd-653", "datum_vydania": "2024-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-54", "nazov": "§ 54 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-54", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-55", "nazov": "§ 55 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-55", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-55"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-57", "nazov": "§ 57 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-57", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-52", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-54", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-55", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/47a8ae03-8346-47e5-8afd-3d10fb66d7ba", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:3116207269.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:3116207269.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:3116207269.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1CdoR/6/2023\n3116207269\n30. 01. 2024\nJUDr. Radoslav Svitana\nECLI:SK:NSSR:2024:3116207269.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a\nsudcov JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., vo veci navrhovateľa (osoby povinnej\nplatiť výživné): Ing. Mgr. B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, Ž., zastúpený JUDr. Martinom\nOlosom, advokátom, Karola Kašjaka 1, Rajecké Teplice, proti plnoletému nesvojprávnemu dieťaťu\n(osobe oprávnenej na výživné): G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. K. XX, E., zastúpená opatrovníčkou\nIng. Q. M. O., bytom M. K. XX, E., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko\n- JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, o zníženie výživného na plnoleté dieťa,\nvedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 16C/84/2016, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne z 25. októbra 2022 č. k. 27Co/105/2022-802 takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a .\nŽiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trenčín (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 29. januára 2019 č. k.\n16C/84/2016-642 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo 6. septembra 2022 č. k. 16C/84/2016-793 znížil\nvyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči jeho nesvojprávnej plnoletej dcére G. O. na sumu 130 eur\nmesačne s účinnosťou od 25.4.2016 do 31.8.2016 s tým, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu\nTrenčín č. k. 32P/194/2011-219 zo dňa 23.2.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.\nk. 19CoP/38/2012-273 zo dňa 22.11.2012 v časti vyživovacej povinnosti navrhovateľa k nesvojprávnej\ndcére (výrok I.). Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh zamietol (výrok II.) a o trovách konania rozhodol tak,\nže žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.). V odôvodnení rozhodnutia súd\nprvej inštancie uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25.4.2016 domáhal zníženia\nvýživného na svoje plnoleté nesvojprávne dieťa zo sumy 180 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne s\núčinnosťou od 20.7.2013 (t. j. aj za obdobie predchádzajúce podaniu návrhu).\n1.1 Za aplikácie ustanovení § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine\nsúd prvej inštancie dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu na zníženie výživného. Uviedol, že\nnaposledy bola vyživovacia povinnosť upravovaná rozsudkom z roku 2012, kedy bola G. žiačkou 9.\nročníka Špeciálnej základnej školy internátnej, pričom jej zdravotný stav sa nezlepšil. Naďalej je ťažko\nzdravotne postihnutá, trpí epileptickými záchvatmi, centrálnym hypotonickým syndrómom, má stredný\nstupeň mentálnej retardácie, nosí okuliare. Okrem toho sa jej pridružilo kožné ochorenie na nohách,\nktoré si vyžaduje sústavnú liečbu a zvýšenú hygienu. Nie je ani prognóza zlepšenia jej zdravotného\nstavu, preto súd prvej inštancie konštatoval, že G. nie je schopná sa sama živiť a túto schopnosť\ns najväčšou pravdepodobnosťou ani nikdy nezíska. Je odkázaná na celodennú starostlivosť a dozor\ndospelej osoby: Matka jej (s výnimkou času stráveného v dennom stacionári) poskytuje dlhodobo, bez\nakejkoľvek osobnej pomoci navrhovateľa, osobnú starostlivosť a opateru, čo súd prvej inštancie vzal do\n\núvahy ako významný faktor pre posúdenie, kto sa akou mierou má finančne podieľať na zabezpečení\njej potrieb.\n1.2 Súd považoval za dôvodný argument matky, že v súvislosti so zdravotným stavom G. sú zvýšené\nvýdavky na stravu, ošatenie, obuv, lieky a zdravotnícke pomôcky. Pokiaľ navrhovateľ rozporoval výdavky\nna G., jeho argumenty súd považoval za neodôvodnené, naopak, všetky výdavky boli preukázané,\nzdokladované a matkou odôvodnené. K nákladom G. za obdobie od apríla 2016 do augusta 2016,\nkedy bola žiačkou strednej školy, súd uviedol, že výdavky na jej vyčíslené a odôvodnené potreby boli\nza uvedené obdobie v sume 557,71 eur mesačne, jej príjmy boli 319,50 eur mesačne. Za obdobie od\nseptembra 2016 do decembra 2017 boli výdavky G. na jej vyčíslené a odôvodnené potreby v sume\n650,48 eur mesačne, jej príjem bol do 31.12.2016 v sume 319,50 eur a od 1.1.2017 v sume 326,60\neur. V roku 2018 a 2019 súd ako odôvodnené výdavky zobral do úvahy výdavky v sume 691,24 eur\nmesačne a príjem G. bol do 31.12.2018 v sume 333,80 eur a od 1.1.2019 v sume 342,50 eur mesačne.\nZ uvedeného je zrejmé, že náklady G. boli výraznejšie nižšie iba v období od apríla 2016 do 31.8.2016.\nV ďalšom období mesačné náklady aj po započítaní invalidného dôchodku, postupne mierne stúpajú.\nInvalidný dôchodok v žiadnom prípade nepostačuje na úhradu jej odôvodnených potrieb.\n1.3 Pokiaľ ide o pomery navrhovateľa, súd zistil, že je naďalej príslušníkom Hasičského a záchranného\nzboru. V čase posledného rozhodovania o výživnom v roku 2011 bol jeho priemerný mesačný zárobok\n964 eur, od septembra 2015 do augusta 2016 to bolo 1 117,94 eur, v roku 2018 po zvýšení 1 261,14\neur. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín mu bola zvýšená vyživovacia povinnosť k mal. Q. zo sumy\n100 eur na sumu 190 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2015 so splácaním nedoplatku na zročnom\nvýživnom v splátkach po 20 eur mesačne. Ako odôvodnené výdavky na strane navrhovateľa ďalej súd\nprvej inštancie vzal do úvahy výdavky na lieky v priemere 35 eur mesačne, na stravu 160 eur, na\nhygienu v priemere 25 eur, na oblečenie 30 eur, na mobilný telefón 26 eur, poistenie zodpovednosti\nza škodu pri výkone povolania 2,90 eur, pomernú časť platieb za dodávku plynu, elektriny a platieb\nza užívanie bytu od decembra 2016 do decembra 2017 v sume 111,07 eur, v roku 2018 v sume\n134,59 eur, poplatok za komunálny odpad 1,95 eur, koncesionársky poplatok v sume 4,64 eur mesačne.\nNárast príjmu navrhovateľa tak od posledného posudzovaného obdobia bol vyšší než nárast jeho\nodôvodnených výdavkov. Navrhovateľ sa viacerými svojimi úkonmi vzdal majetkového prospechu, keď\nnehnuteľnosti nadobudnuté z vyporiadania BSM v roku 2012 v hodnote 25 300 eur previedol na svoju\nsúčasnú manželku a jej dcéru, zaviazal sa splácať hypotekárny úver (stal sa jeho spoludlžníkom), pričom\nnehnuteľnosť, ktorá bola úverom financovaná, je vo výlučnom vlastníctve jeho manželky, v dedičskom\nkonaní po svojej matke ako oprávnený dedič uzavrel s ostatnými dedičmi dohodu, že nadobúdateľom\ncelého dedičstva v čistej hodnote 40 000 eur je manžel poručiteľky.\n1.4 K pomerom matky G. a jej manžela súd zistil, že matka G. pracuje naďalej ako daňová poradkyňa.\nV roku 2011 bol jej priemerný mesačný zárobok 1 105,89 eur, v roku 2015 bol 1 050,32 eur. Do marca\n2017 poberala rodičovský príspevok 203,20 eur mesačne a prídavok na dieťa 70,56 eur mesačne. Od\naugusta do decembra 2018 znova poberala rodičovský príspevok 214,70 eur mesačne, v januári 2019\nrodičovský príspevok 220,70 eur mesačne a prídavky na dieťa v roku 2018 po 23,68 eur na 4 deti, v\nroku 2019 po 24,34 eur mesačne na 4 deti. Spolu za 34 mesiacov od apríla 2016 do januára 2019 bol\nteda jej priemerný zárobok cca 743 eur mesačne, z čoho vyplýva, že príjem na strane matky G. klesol v\nporovnaní s naposledy posudzovaným obdobím v roku 2012. Súčasne jej pribudli ďalšie dve vyživovacie\npovinnosti, a to k mal. Q. M.Č., nar. XX.XX.XXXX a mal. Y. M., nar. XX.XX.XXXX.\n1.5 Súd zisťoval aj zárobkové pomery manžela matky G. s tým, že jeho priemerný čistý mesačný príjem\nv čase poslednej úpravy pomerov bol cca 5 615 eur, v teraz posudzovanom období bol jeho priemerný\nčistý mesačný príjem 6 610 eur + priemerný príjem ako SZČO cca 133 eur až 160 eur mesačne, z čoho\nvyplýva, že príjem manžela matky G. oproti času poslednej úpravy výživného vzrástol o cca 1 150 eur.\nSúd prvej inštancie uviedol, že je potrebné si uvedomiť, že príjem manžela síce je nadštandardný, ale\nsúd v tomto konaní nehodnotil, či je príjem vysoký, nízky, či primeraný, ale výlučne to, či od poslednej\núpravy pomerov došlo u tohto príjmu k pozitívnej alebo negatívnej zmene natoľko, že to môže mať za\nnásledok aj úpravu vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči G.. Len samotná skutočnosť, že vzrástol\npríjem manžela matky (ktorý sám ani vyživovaciu povinnosť voči G. nemá) nemôže znamenať, že súd\ntomu adekvátne zníži výživné jej otca k nej. Treba zobrať do úvahy fakt, že síce sa zvýšil príjem manžela\nmatky, ale aj jemu pribudli dve ďalšie vyživovacie povinnosti voči Q. a Y., voči ktorým má ako k vlastným\ndeťom vyživovaciu povinnosť a je potrebné zohľadniť aj to, že podľa nerozporovaných tvrdení matky G.,\njej manžel G. vníma ako vlastné dieťa, osobne sa podieľa na starostlivosti o ňu, financuje aj čiastočne\njej potreby, akoby šlo o jeho vlastnú dcéru. Okrem toho pri hodnotení príjmu plynúceho do domácnosti\nmatky G. súd prvej inštancie konštatoval, že príjem jej manžela sa síce zvýšil, avšak celkové príjmy do\n\nrodiny výrazne nevzrástli, keď v rovnakom období na druhej strane sa znížil príjem matky G., nehľadiac\nna to, že pribudli do rodiny ďalšie dve maloleté deti, v dôsledku čoho výdavky rodiny rástli.\n1.6 Súd prvej inštancie uzavrel, že po odpočítaní príjmu G. od jej výdavkov je zrejmé, že rodičia G. by sa\nmali podieľať na jej výžive a na zabezpečení jej potrieb od apríla 2016 do augusta 2016 v sume 238,21\neur mesačne (keďže táto časť ostala aj po vyčerpaní invalidného dôchodku neuhradená). V období od\nseptembra 2016 do decembra 2016 táto suma činí 330,98 eur, od januára 2017 do decembra 2017 je to\n323,88 eur, od januára 2018 do decembra 2018 je to 357,44 eur a od januára 2019 je to suma 348,74\neur. Z tohto pohľadu súd dospel k záveru, že za obdobie od 1.9.2016 do času rozhodovania niet dôvodu\nna znižovanie výživného. Priestor na zníženie výživného videl súd len za obdobie od podania návrhu\ndo 31.8.2016, keď boli výdavky na G. reálne nižšie (bola ešte študentkou a nechodila ešte do denného\nstacionára) - na rodičov ostávala suma 238,21 eur, ktorú súd rozdelil vzhľadom na osobnú starostlivosť\nmatky o G. v pomere 45 % matka, 55 % otec, a tak dospel k záveru, že primerané výživné, ktoré je plne\nv možnostiach navrhovateľa, za uvedené obdobie bolo 130 eur mesačne.\n1.7 Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh na zníženie výživného aj za obdobie predchádzajúce dňu\npodania návrhu ako nedôvodný, prikloniac sa k výkladu, že doba, na ktorú možno uplatniť zmenu\npôvodného rozhodnutia o výživnom, je upravená v § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, a to odo dňa\nzačatia súdneho konania. Dôvodil, že pokiaľ v § 77 ods. 1 Zákona o rodine je pre priznanie vyživovacej\npovinnosti na plnoleté deti aplikovaná zásada, že právo patrí bdelým, nemožno túto zásadu aplikovať\nlen vo vzťahu k oprávnenému z vyživovacej povinnosti bez rovnakej aplikácie vo vzťahu k povinnému\nz vyživovacej povinnosti.\n2. Na odvolanie oboch účastníkov konania Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ako „odvolací súd“)\nrozsudkom z 25. októbra 2022 č. k. 27Co/105/2022-802 (v poradí druhým, po predchádzajúcom\nzrušení rozsudku uznesením Najvyššieho súdu SR z 27.4.2022 sp. zn. 1Cdo/93/2020) potvrdil rozsudok\nsúdu prvej inštancie v spojitosti s dopĺňacím rozsudkom a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá\nprávo na náhradu trov odvolacích konaní, ani na náhradu trov dovolacieho konania. V odôvodnení\nzhodne so súdom prvej inštancie konštatoval, že priznanie invalidného dôchodku možno hodnotiť\nako zmenu pomerov, samo o sebe však neznamená automaticky zníženie resp. zánik vyživovacej\npovinnosti rodiča k dospelému dieťaťu, v súvislosti s čím poukázal na nález Ústavného súdu Českej\nrepubliky zo dňa 24.7.2013 sp. zn. I. ÚS 1996/12. Nesvojprávna G. napriek tomu, že je poberateľkou\ninvalidného dôchodku, vzhľadom na svoje ochorenie, ktoré nie je len prechodného charakteru, doposiaľ\nnenadobudla schopnosť sama sa živiť, preto pretrváva vo vzťahu k nej vyživovacia povinnosť oboch\njej rodičov. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne považoval za významný faktor osobnú\nstarostlivosť G. matky, čo sa prejavilo v určitej, i keď nie výraznej disparite na výživnom, keď podiel\npripadajúci na navrhovateľa 55 % považoval aj odvolací súd za správny a spravodlivý. Nad rámec\nobdobia od apríla 2016 do augusta 2016 s poukazom na nárast nákladov G., ako aj kritériá na strane\nnavrhovateľa (nárast príjmu, výška splátky úveru, zbavovanie sa majetku) ani podľa odvolacieho súdu\nnemožno dospieť k záveru o opodstatnenosti zníženia výživného.\n2.1 Ďalej odvolací súd konštatoval, že v konaní o výživnom plnoletého dieťaťa súd skúma predpoklady\nna určenie (zmenu) vyživovacej povinnosti zásadne medzi účastníkmi právneho vzťahu, t. j. osobou\npovinnou platiť výživné a osobou oprávnenou z vyživovacej povinnosti. Z pohľadu posudzovanej veci\nje teda rozhodujúce, či na strane osoby povinnej a osoby oprávnenej došlo k takej zmene pomerov,\nktorá by odôvodňovala zmenu vyživovacej povinnosti. Príjem manžela matky, či ich životná úroveň\nako rodiny, nemôže mať za následok diskvalifikáciu navrhovateľa platiť výživné v na neho pripadajúcej\nmiere, pretože niet racionálneho, zákonného, ani morálne udržateľného dôvodu, pre ktorý by túto\njeho povinnosť mala suplovať matka G., bez ohľadu na jej manželom sprostredkované majetkové\nzabezpečenie. Výška príjmu rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, či výška príjmu jeho manžela\nsú faktory len s okrajovým vplyvom na výšku výživného, spolupôsobiace s ostatnými rozhodujúcimi\nkritériami. Samé osebe nie sú teda pomery matky rozhodujúcimi. Na strane druhej by však nemohlo\nbyť udržateľným, aby náklady na potreby G. hradil prakticky až na nepatrnú časť len navrhovateľ, a to\nnapriek starostlivosti matky o G., keďže pomery matky ju z plnenia si vyživovacej povinnosti vo finančnom\nvyjadrení rozhodne nediskvalifikujú.\n2.2 K odvolacej námietke navrhovateľa o nesprávnosti nezníženia výživného za obdobie predchádzajúce\npodaniu jeho návrhu odvolací súd uviedol, že argumentácii súdu prvej inštancie (ktorý vyložil obsah\npojmu „priznanie výživného“ v § 77 ods. 1 Zákona o rodine tak, že tento zahŕňa aj priznanie zvýšenej,\nprípadne zníženej sumy výživného) nemožno z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle\nnaplnenia zmyslu a účelu ochrany záujmov detí nič vytknúť. Pokiaľ by totiž len samotné plnoleté dieťa,\nako osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti, malo byť limitované pri priznaní výživného (v zmysle jeho\n\nurčenia) momentom podania návrhu so zreteľom na to, že má byť ono samotné strážcom svojich práv,\npri absencii určenia totožného časového ohraničenia u osoby povinnej v prípade uplatnenia zníženia\nvýživného by bol podľa názoru odvolacieho súdu založený nerovnovážny stav v neprospech dieťaťa, ku\nktorému úmysel zákonodarcu vo svetle ochrany jeho práv zrejme nesmeroval. Odvolací súd pripustil,\nže v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 18.9.2012 sp. zn. IV. ÚS 473/2012 je možné žiadať\no zmenu vyživovacej povinnosti od zmeny pomerov, teda aj za obdobie pred podaním návrhu, avšak z\npoužitej formulácie je zrejmé, že ústavný súd nevylúčil možnosť inej interpretačnej alternatívy ustanovení\n§ 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine.\n2.3 Napokon odvolací súd poukázal na to, že zníženie výživného aj za obdobie pred podaním návrhu\nby mohlo viesť k povinnosti nesvojprávnej G. čiastočne vrátiť otcovi výživné za pomerne rozsiahle\nobdobie (takmer tri roky) pri súčasnej existencii nespornej skutočnosti, že G. nie je a s vysokou\npravdepodobnosťou nikdy ani nebude sama spôsobilá sa živiť, a tak jej potreby môže pokrývať len\ninvalidný dôchodok, doplnený výživným od rodičov. Odvolací súd zdôraznil, že navrhovateľ by musel\nuplatniť vrátenie časti výživného nie voči G. matke, ale výlučne voči svojej dcére, čo by nepochybne\nnegatívne ovplyvnilo možnosť uspokojovania jej potrieb. Otcom požadované zníženie výživného by tak\nautomaticky malo za následok závažný zásah do sféry jeho ťažko chorého dieťaťa, čo vo svetle dobrých\nmravov, ako aj ochrany práv dieťaťa o to viac, že toto je ťažko zdravotne postihnuté, nemôže obstáť,\npretože by to bolo v rozpore s materiálnym poňatím výkonu spravodlivosti. Navrhovateľom podsúvanú\nspravodlivosť podľa odvolacieho súdu nemožno vzhliadať v jeho tvrdení, že nemal vedomosť, resp.\nže matka G. ho neinformovala skôr o tom, že došlo k zmene pomerov na strane G. priznaním jej\ninvalidného dôchodku. Vychádzajúc totiž z elementárneho predpokladu vedomosti navrhovateľa o\nzdravotnom stave jeho dcéry v zmysle poznania ťažiskových diagnóz, ktorými táto od detstva trpí a ktoré\nju diskvalifikujú v zaradení sa do plnohodnotného pracovného procesu, ako aj vzhľadom na dosiahnutý\nvek, pri minimálnom záujme o ňu musel priznanie invalidného dôchodku predvídať. Pokiaľ by jeho vzťah\nzodpovedal štandardnému vzťahu rodiča k dieťaťu a pokiaľ by starostlivosť o dieťa, hoci plnoleté, ale\nvzhľadom na svoj zdravotný stav odkázané na starostlivosť rodičov, neponechával v celom rozsahu\nna pleciach matky, ale na živote svojho dieťaťa sa riadne podieľal, nepochybne by o rozhodujúcich\nskutočnostiach v živote svojho dieťaťa musel mať vedomosť. Jeho pasivitu v tomto smere nemožno\nteda v prospech neho preklenúť prostredníctvom tvrdení o nevedomosti spomínanej skutočnosti a právo\ndieťaťa tak aj týmto spôsobom porušiť.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie z dôvodov podľa § 421\nods. 1 písm. a), písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Navrhol, aby dovolací súd\nnapadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Uviedol,\nže napadnutý rozsudok spočíva na viacnásobnom nesprávnom právnom posúdení veci. Rozhodnutie\nodvolacieho súdu pritom záviselo od vyriešenia viacerých právnych otázok, ktoré v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte neboli vyriešené, a to:\n(1.) či je hmotnoprávne i procesnoprávne prípustné zníženie výživného súdom i za čas pred podaním\nnávrhu povinného rodiča na zníženie výživného na plnoleté dieťa,\n(2.) otázky významu nadobudnutia nového (samostatného) príjmu plnoletého dieťaťa spočívajúceho v\npriznaní a vyplácaní pravidelného invalidného dôchodku na existenciu a výšku vyživovacej povinnosti\npovinného rodiča z hľadiska zmeny pomerov na strane plnoletého dieťaťa,\n(3.) otázky hmotnoprávneho významu príjmu rodiča plnoletého dieťaťa nadobudnutého z titulu\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov zo mzdy vyplatenej jeho súčasnému manželovi z hľadiska\nurčenia výšky výživného alebo zmeny výživného na plnoleté dieťa vo vzťahu k druhému rodičovi tohto\ndieťaťa.\n3.1 Dovolateľ konštatoval, že uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. septembra\n2012 sp. zn. IV. ÚS 473/2012 sa sčasti venovalo riešeniu dovolacej otázky č. 1, pričom ústavný súd plne\nakceptoval prípustnosť zníženia výživného súdom (tzv. spätne) i za čas pred podaním návrhu povinného\nrodiča na zníženie výživného. Ústavný súd v citovanom uznesení rozhodol o odmietnutí ústavnej\nsťažnosti podanej plnoletým dieťaťom. Predmetné rozhodnutie nebolo ústavným súdom prekonané,\npreto by dovolanie mohlo byť prípustné aj podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Poukázal aj na rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 2.12.2014 sp. zn. 13Co/863/2014 a uznesenie Krajského\nsúdu v Žiline zo dňa 14.12.2016 sp. zn. 6CoP/48/2016, podľa ktorých aj keď súdne rozhodnutie o\nvýživnom na plnoleté dieťa je možné zmeniť len na návrh, neznamená to, že by k zníženiu alebo zrušeniu\nvyživovacej povinnosti nemohlo dôjsť od okamihu, kedy nastala zmena pomerov, a teda i za dobu pred\npodaním návrhu. Záver súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, že súd nemôže zmeniť\n(znížiť) rozhodnutie o výživnom i za čas pred podaním návrhu na zníženie výživného na plnoleté dieťa,\n\nje podľa dovolateľa nesprávny a nemá oporu v zákone. Odvolací ako i prvostupňový súd dokonca\npod pojmom priznanie výživného chápu i zníženie výživného, čo je logický a gramatický nezmysel.\nSúd mal podľa dovolateľa vyživovaciu povinnosť znížiť odo dňa priznania invalidného dôchodku jeho\ndcére, t. j. od 20.7.2013, a nie iba odo dňa podania návrhu. Argumentoval aj tým, že povinný je pri\nzmene pomerov oproti poberateľovi výživného v objektívnej nevýhode, častokrát sa totiž dozvie o zmene\npomerov odôvodňujúcej zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti až časovo neskôr.\n3.2 K dovolacej otázke č. 2 dovolateľ uviedol, že od júla 2013 objektívne nastala zmena pomerov v\ndôsledku priznania invalidného dôchodku jeho dcére, pričom ide o nie zanedbateľný mesačný príjem\n320 eur netto, od 1.1.2017 v sume 326,60 eur netto, od 1.1.2019 v sume 342,50 eur netto (plus príspevok\ncca 70 eur ročne), ktorý dovtedy nepoberala. Súčasne pripomenul, že jemu bolo od 1.9.2015 zvýšené\nvýživné na mal. syna Q. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 190 eur mesačne plus nedoplatok 20 eur. Je\ntak zrejmé, že celková zmena pomerov pri posúdení príjmov a výdavkov činila viac ako 400 eur mesačne\nnetto v jeho neprospech. Nezníženie výživného tak vecne, hmotnoprávne ako i matematicky neobstojí\na je hmotnoprávne neudržateľné. V danom prípade nadobudnutie nového príjmu plnoletého dieťaťa vo\nforme priznania a vyplácania invalidného dôchodku bolo objektívnou a podstatnou zmenou pomerov\nna strane plnoletého dieťaťa a malo hmotnoprávny vplyv na existenciu a výšku vyživovacej povinnosti\npovinného rodiča. Ignorácia resp. zjavná bagatelizácia významu nadobudnutia nového príjmu plnoletého\ndieťaťa vo forme invalidného dôchodku na existenciu a výšku vyživovacej povinnosti povinného rodiča\nz hľadiska zmeny pomerov na strane plnoletého dieťaťa bola tak nesprávna, t. j. súd mal relevantne\nprihliadnuť na priznanie a vyplácanie invalidného dôchodku ako na podstatnú zmenu pomerov na strane\nplnoletého dieťaťa, čo však neučinil.\n3.3 Napokon k dovolacej otázke č. 3 dovolateľ konštatoval, že G. matka s jej terajším manželom nemá\nzrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), t. j. vyplatená mzda jej manžela ex lege patrí\ndo masy BSM. Manžel matky je dlhodobo zamestnaný ako riaditeľ v spoločnosti DMG MORI Czech,\ns.r.o., Brno. Dosiahol čistý príjem zo mzdy za rok 2017 cca 2,84 mil. Kč (cca 109 tisíc eur) ročne, teda\nvyše 9 tisíc eur netto mesačne, a nie 6 610 eur, ako uzavrel okresný súd. Manžel matky vlastní byty\nv ČR, súčasne matka s manželom vlastní rodinný dom, jej životný štandard je vysoký. Matka je dobre\nzabezpečená, podniká v oblasti účtovných služieb. Tento príjem je objektívne súčasťou BSM. Príjem\nmanžela matky zo mzdy sa pritom od poslednej úpravy výživného značne zvýšil, čo okresný súd plne\nopomenul a vyslovil nesprávne skutkové závery. Dosahovaný príjem (druhého) rodiča plnoletého dieťaťa\nnadobudnutý z titulu BSM zo mzdy vyplatenej jeho súčasnému manželovi mal preto súd relevantne\nzohľadniť v rámci možností a schopností tohto rodiča.\n4. Osoba oprávnená na výživné v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa žiadala, aby dovolací\nsúd dovolanie odmietol, prípadne aby dovolanie zamietol a priznal jej náhradu trov dovolacieho konania.\nUviedla, že je jej známa možnosť kumulácie dovolacích dôvodov podľa § 420 a § 421 CSP (uznesenie\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2018 sp. zn. 1VCdo/1/2018), avšak je jej tiež známe, že kumulácia\ndôvodov dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) a § 421 ods. 1 písm. b) nie je možná, čo vyplýva aj\nz logického výkladu ustanovenia § 421 ods. 1, keď dovolateľ na jednej strane tvrdí, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a na strane druhej tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola\nvyriešená. Pokiaľ dovolateľ uvádza, že odvolací súd sa odklonil od rozhodujúcej praxe ústavného súdu\na iných vyšších súdov, neoznačil žiadne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Pokiaľ\npoukázal na rozhodnutie ústavného súdu, osoba oprávnená na výživné je toho názoru, že ústavný\nsúd rozhoduje o ústavných sťažnostiach, kedy došlo k zásahom do základných práv a slobôd a jeho\nrozhodnutia neslúžia ako judikáty resp. ustálená rozhodovacia prax. Plne sa stotožňuje s odôvodnením\nrozsudku odvolacieho súdu, ktorý vysvetlil navrhovateľovi, že v tomto smere jeho námietkam nemožno\npriznať relevanciu.\n4.1 Okrem toho osoba oprávnená na výživné pripomenula, že otázkou relevantnou pre prípustnosť\ndovolania podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (hmotnoprávna alebo procesnoprávna),\na nie otázka skutková. Je toho názoru, že tri otázky, ktoré navrhovateľ predložil v dovolaní, sú otázky\nskutkové a nie právne. Dovolací súd už viackrát vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že otázky týkajúcej\nsa správnosti vyhodnotenia schopností, možností a majetkových pomerov výživou povinnej osoby a\nodôvodnených potrieb výživou oprávnenej osoby, sú otázky skutkové a nie právne, a teda dovolanie o\ntakýchto otázkach nie je prípustné.\n4.2 Napriek tomu sa osoba oprávnená na výživné vyjadrila aj k jednotlivým dovolacím otázkam.\nK otázke č. 1 uviedla, že žalobcom citované rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako\n\naj Ústavného súdu Slovenskej republiky sa nevzťahujú na spätné zníženie vyživovacej povinnosti,\nale v obidvoch prípadoch išlo o návrhy na zrušenie výživného k plnoletému dieťaťu. Odkázala na\nargumentáciu odvolacieho súdu, podľa ktorého pokiaľ by len osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti\nmala byť limitovaná pri priznaní výživného momentom podania návrhu (a nie aj osoba povinná pri\nnávrhu na zníženie výživného), bol by založený nerovnovážny stav v neprospech samotného dieťaťa,\nku ktorému úmysel zákonodarcu vo svetle ochrany jeho práv zrejme nesmeroval. K otázke č. 2 uviedla,\nže nesúhlasí s námietkou navrhovateľa, že odvolací súd (rovnako ako súd prvej inštancie) nedostatočne\nzobral do úvahy skutočnosť, že ona od roku 2013 poberá invalidný dôchodok. Podľa nej sa súd prvej\ninštancie aj odvolací súd touto otázkou veľmi precízne zaoberali. Odvolací súd v dovolaním napadnutom\nrozsudku jednoznačne uviedol, že priznanie invalidného dôchodku výživou oprávnenej osobe samo\no sebe nemôže byť okolnosťou, ktorá by automaticky znamenala zníženie vyživovacej povinnosti,\nresp. zánik vyživovacej povinnosti rodiča k dospelému dieťaťu. Odvolací súd poukázal na konkrétne\nrozhodnutie, a to na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 24.07.2013 sp. zn. I. ÚS 1996/12.\nV tomto smere je potrebné posudzovať individuálne okolnosti každého prípadu a individuálne treba\nposudzovať aj individuálne potreby osoby, ktorá poberá invalidný dôchodok. K dovolacej otázke č. 3\ntaktiež odkázala na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj súdu odvolacieho. Stotožňuje sa\ns tým, že príjem manžela matky, či životná úroveň ako rodiny nemôže mať za následok diskvalifikáciu\nnavrhovateľa platiť výživné v na neho pripadajúcej miere, pretože niet racionálneho, zákonného ani\nmorálne udržateľného dôvodu, pre ktorý by túto jeho povinnosť mala suplovať jej matka bez ohľadu na\njej majetkové zabezpečenie, zvlášť keď zo strany navrhovateľa - jej otca ide o jediný spôsob, akým sa\npodieľa na plnení rodičovských povinností voči nej ako ťažko zdravotne postihnutému dieťaťu. Výška\npríjmu manžela jej matky je len faktorom s okrajovým vplyvom na výšku výživného.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd príslušný\nna rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods.\n1 CSP) účastník konania, v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané\nnáležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, dospel k záveru, že dovolanie\nnavrhovateľa je síce čiastočne prípustné, avšak nedôvodné a je potrebné ho zamietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Pokiaľ ide o dovolacie námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa § 421\nods. 1 písm. a), písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, (a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, alebo (b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n9. K námietke osoby oprávnenej na výživné, že kumulácia dôvodov dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.\na) a § 421 ods. 1 písm. b) nie je možná, dovolací súd odkazuje na viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu\n(sp. zn. 8Cdo/54/2018, 4Cdo/93/2022) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. I. ÚS 51/2020,\nIII. ÚS 76/2021, najnovšie nález z 28. septembra 2023 sp. zn. III. ÚS 7/2023), z ktorých vyplýva, že\ndovolací súd nie je viazaný tým, o ktorý prípad právnej otázky podľa § 421 ods. 1 CSP oprel prípustnosť\ndovolania dovolateľ a otázku prípustnosti dovolania skúma dovolací súd sám. Dovolací súd je viazaný iba\nvymedzením právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré považuje dovolateľ\nza nesprávne, nie však už určením, pod ktorý prípad prípustnosti jej riešenia (§ 421 ods. 1 CSP) táto\notázka spadá. Inak povedané, pokiaľ dovolateľ odkáže na viaceré prípady prípustnosti dovolania podľa\n§ 421 ods. 1 CSP (na viaceré písmená tohto ustanovenia), nejde o kumuláciu dovolacích dôvodov,\nale stále len o jeden dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci (porovnaj § 428 a § 432\n\nCSP). Podľa nálezu I. ÚS 51/2020 dovolanie bude prípustné aj vtedy, ak napríklad dovolateľ prípustnosť\nodôvodnil odklonom od ustálenej praxe najvyššieho súdu, no najvyšší súd zistí, že v skutočnosti nejde\no odklon, ale o nejednotnosť takejto praxe. Je teda povinnosťou najvyššieho súdu skúmať aj iné\ndôvody prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, aj keď ich dovolateľ výslovne neoznačil týmktorým písmenom citovaného ustanovenia (III. ÚS 7/2023). O to skôr je povinnosťou dovolacieho súdu\npreskúmať viaceré dôvody prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, ak ich dovolateľ označil.\n10. K námietke, že dovolateľom predložené otázky nie sú právnymi otázkami, dovolací súd uvádza,\nže pre procesnú situáciu, v ktorej § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má obsah pojmu „právna\notázka“ mimoriadny význam. Otázkou relevantnou z hľadiska citovaného ustanovenia môže byť pritom\nlen otázka právna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie\ntohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\no otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\nPosúdenie prípustnosti dovolania závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite\ndoloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom vymedzenej právnej otázky\na že sa jedná o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie.\n11. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich\nriešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n12. Z toho, čo bolo uvedené vyššie (najmä v odseku 10 tohto odôvodnenia) je zrejmé, že pre prípustnosť\ndovolania podľa § 421 ods. 1 CSP nestačí, že ide o právnu otázku. Musí ísť o takú právnu otázku,\nktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na\nvyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu, i keby bola prípadne v priebehu konania\nsúdmi posudzovaná (ale rozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo na odlišných dôvodoch), nemôže byť\npovažovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. V takom prípade dovolanie v zmysle § 421 ods.\n1 CSP nielen že nie je dôvodné, ale nie je ani prípustné.\n13. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že všetky tri otázky predložené dovolateľom (1. prípustnosť\nzníženia výživného na plnoleté dieťa aj za čas pred podaním návrhu na jeho zníženie; 2. význam\nsamostatného príjmu plnoletého dieťaťa v podobe invalidného dôchodku pre rozhodovanie o výške\nvýživného; 3. význam príjmu súčasného manžela rodiča plnoletého dieťaťa, ktorý patrí do BSM, pre\nrozhodovanie o výške výživného zo strany druhého rodiča) sú otázkami právnymi. Je však potrebné\npreskúmať, či ide o také právne otázky, na ktorých riešení odvolací súd založil svoje rozhodnutie.\n14. K otázke prípustnosti zníženia výživného na plnoleté dieťa aj za čas pred podaním návrhu na\njeho zníženie sa vyjadril súd prvej inštancie tak, že obmedzenie možnosti priznať výživné len odo dňa\nzačatia súdneho konania podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine interpretoval ako obmedzenie akéhokoľvek\nrozhodovania o výživnom (aj o znížení alebo zvýšení výživného) s argumentom, že aj pri zmene ide v\nzásade o nové priznanie výživného a že zásadu „právo patrí bdelým“ treba aplikovať nielen vo vzťahu k\noprávnenému, ale aj vo vzťahu k povinnému z vyživovacej povinnosti. Odvolací súd tento právny názor\noznačil za racionálny a dostatočne zdôvodnený (avšak neuviedol výslovne, či sa s ním stotožňuje),\nvyjadril sa k možnosti aplikácie uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 18.9.2012 sp. zn. IV. ÚS 473/2012\nna tento prípad (v tom zmysle, že vyjadrenie ústavného súdu o ústavnej udržateľnosti takej interpretácie\nzákonných ustanovení, podľa ktorej možno zmenu výživného požadovať už odo dňa zmeny pomerov,\nneznamená, že by iná interpretačná alternatíva nebola ústavne udržateľná) a kriticky sa vyjadril aj k\ntvrdeniu navrhovateľa, že nemal vedomosť o poberaní invalidného dôchodku G..\n15. Čo je však podstatné, odvolací súd okrem tejto argumentácie poukázal aj na to, že spätné zníženie\nvýživného aj za obdobie pred podaním návrhu by de facto znamenalo povinnosť nesvojprávnej G. vrátiť\notcovi časť výživného za pomerne rozsiahle obdobie (takmer tri roky), pričom G. stále nie je spôsobilá\nsama sa živiť, a teda je popri invalidnom dôchodku (ktorý zďaleka nepokrýva všetky jej odôvodnené\n\npotreby) odkázaná na výživné od rodičov (nehovoriac o nevyhnutnej osobnej starostlivosti). Za tohto\nskutkového stavu dospel odvolací súd k záveru, že otcom požadované zníženie výživného za obdobie\npred podaním návrhu (ktoré by bolo nevyhnutne spojené s povinnosťou G. vrátiť časť už poskytnutého\nvýživného, inak by spätné zníženie nemalo žiaden význam) by predstavovalo výkon práv v rozpore s\ndobrými mravmi.\n16. Pri alternatívnom posúdení veci v dvoch alternatívach, z ktorých každá samostatne vedie k\nzamietnutiu žaloby (návrhu) je na žalobcovi (navrhovateľovi), aby tvrdil a primerane zdôvodnil, že\nnesprávne sú obe alternatívy. V tomto prípade odvolací súd označil právne posúdenie veci súdom\nprvej inštancie za prijateľnú (racionálnu) alternatívu, súčasne však uviedol, že aj keby právne existovala\nmožnosť zníženia výživného na plnoleté dieťa aj za obdobie pred podaním návrhu na zníženie\nvýživného, v tomto konkrétnom prípade za daných skutkových okolností by vyhoveniu takémuto návrhu\nbránil rozpor s dobrými mravmi. Navrhovateľ v dovolaní toto právne posúdenie veci nenapadol. To\nznamená, že bez ohľadu na to, či by dovolací súd odpovedal na dovolateľom predloženú právnu otázku\nč. 1 tak, že zníženie výživného za obdobie pred podaním návrhu je možné alebo tak, že to možné nie\nje, v okolnostiach konkrétnej veci by táto odpoveď vzhľadom na posúdenie prípadného vrátenia časti\nuž zaplateného výživného ako rozporného s dobrými mravmi nemala reálny význam. Išlo by teda len o\nakademickú debatu, do ktorej by najvyšší súd v dovolacích konaniach vstupovať nemal.\n17. Inak povedané, rozhodnutie odvolacieho súdu nespočívalo na právnej otázke, či je spätné zníženie\nvýživného za obdobie pred podaním návrhu prípustné alebo nie (k tejto právnej otázke sa odvolací\nsúd napokon ani jednoznačne nevyjadril), ale na právnej otázke, či za daných skutkových okolností by\nbolo spätné zníženie výživného a vrátenie časti už zaplateného výživného v súlade s dobrými mravmi.\nPreto dovolateľom nastolená otázka č. 1 nebolo takou právnou otázkou, od ktorej vyriešenia záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu, a teda v tejto časti bolo potrebné dovolanie navrhovateľa odmietnuť podľa\n§ 447 písm. f) CSP ako také, ktoré nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.\n18. Dovolací súd považuje za vhodné uviesť, že si je vedomý skutočnosti, že odvolací súd pri\nposúdení prípadného vrátenia časti výživného ako rozporného s dobrými mravmi aplikoval na vec nové\nustanovenie hmotného práva (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) bez toho, aby dal účastníkom konania\nmožnosť vyjadriť sa k použitiu tohto ustanovenia (§ 382 CSP). Vzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu\ndovolacími dôvodmi (§ 440 CSP; § 77 a cotrario, § 155 Civilného mimosporového poriadku) a na to,\nže dovolateľ toto porušenie procesných predpisov v dovolaní nenamietal, nemohol dovolací súd na túto\nskutočnosť prihliadať.\n19. K otázke č. 2 - význam samostatného príjmu plnoletého dieťaťa (v podobe invalidného dôchodku)\npre rozhodovanie o výške výživného - dovolateľ uviedol, že „ignorácia resp. zjavná bagatelizácia\nvýznamu nadobudnutia nového príjmu plnoletého dieťaťa vo forme priznania a vyplácania pravidelného\ninvalidného dôchodku“ bola nesprávna a súd mal relevantne prihliadnuť na priznanie a vyplácanie\ninvalidného dôchodku ako na podstatnú zmenu pomerov na strane plnoletého dieťaťa. Dovolateľ\nvšak opomenul, že presne to odvolací súd urobil: v celom rozsahu prihliadol na invalidný dôchodok\nnesvojprávnej G. ako na jej príjem, pričom v každom časovom období tento príjem v celom rozsahu\nodpočítal od jej oprávnených výdavkov a len zvyšnú časť (t. j. tú časť výdavkov, ktorá nebola krytá\ninvalidným dôchodkom) rozpočítal ako výživné medzi oboch rodičov. Nie je teda zrejmé, v čom videl\ndovolateľ nesprávnosť tohto postupu a čo považoval za ignoráciu resp. bagatelizáciu významu poberania\ninvalidného dôchodku.\n20. Dovolateľ v dovolaní netvrdil, že by poberanie invalidného dôchodku malo mať za následok úplný\nzánik vyživovacej povinnosti zo strany rodičov, a teda zrušenie povinnosti platiť výživné (čo by bol síce\nnesprávny právny názor, ale bolo by to možné považovať za reálnu polemiku s právnym názorom,\nna ktorom spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu). Iba nejasným spôsobom namietal, že odvolací\nsúd poberanie invalidného dôchodku dostatočne nezohľadnil. Neuviedol však, ako inak mal podľa jeho\nnázoru súd „relevantne prihliadnuť“ na invalidný dôchodok než tak, že ho v celom rozsahu odpočítal od\nvýdavkov a len zvyšok považoval za základ pre určenie výšky výživného. V tejto časti teda dovolateľ\nnevysvetlil dostatočne jasne dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne, resp.\nv čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§ 428, § 432 ods. 2 CSP).\nPreto bolo potrebné aj v tejto časti dovolanie navrhovateľa odmietnuť podľa § 447 písm. d), písm. f)\n\nCSP ako také, ktoré nemá náležitosti podľa § 428, resp. dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom\nuvedeným v § 432 CSP.\n21. K dovolacej otázke č. 3 (význam príjmu súčasného manžela matky, ktorý patrí do BSM) považuje\ndovolací súd v prvom rade za potrebné konštatovať, že vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, pokiaľ nie\nje schopné sa samo živiť, majú obaja rodičia. Nemožno teda súhlasiť s konštatovaním odvolacieho\nsúdu, že v konaní o výživnom plnoletého dieťaťa sa skúmajú predpoklady zásadne medzi osobou\npovinnou platiť výživné a osobou oprávnenou z vyživovacej povinnosti. Účastníkom právneho vzťahu\nvyplývajúceho z vyživovacej povinnosti (aj keď nie účastníkom súdneho konania) je totiž aj druhý rodič,\naj keď nemá určenú povinnosť platiť výživné v peniazoch (pretože sa o dieťa osobne stará). Napriek\ntomuto nepresnému konštatovaniu však v konaní došlo (už na súde prvej inštancie) k preskúmaniu\npomerov nielen na strane nesvojprávnej G.L. a jej otca, ale aj na strane jej matky. Súd prvej inštancie\nrozdelil vyživovaciu povinnosť medzi oboch rodičov tak, že po zohľadnení osobnej starostlivosti matky\nurčil pomer výživného 55 % otec, 45 % matka. Je teda zrejmé, že súd počítal s tým, že vyživovaciu\npovinnosť má aj matka (pričom ju plní v prvom rade osobnou starostlivosťou o dieťa, ale aj finančne).\nNapokon dovolateľ ani nenamietal, že by nebola dostatočne zohľadnená povinnosť matky podieľať sa\nna výžive G..\n22. To, čo dovolateľ namietal, a čo urobil predmetom dovolacej otázky č. 3, bolo podľa jeho názoru\nopomenutie príjmu manžela matky plnoletého dieťaťa, ktorý má s matkou dieťaťa bezpodielové\nspoluvlastníctvo manželov. Nie je pravdou, že by súd príjem manžela matky úplne opomenul. Naopak,\nje zrejmé, že súd prvej inštancie jeho príjem zisťoval, len ho mechanicky nepripočítal k príjmu matky,\nale zohľadnil ho ako súčasť životnej úrovne matky. Tu dovolací súd zdôrazňuje, že na rozdiel od matky\ndieťaťa jej súčasný manžel, ktorý nie je otcom dieťaťa, nemá voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť. Preto\ndovolací súd považuje za správne konštatovanie odvolacieho súdu, že príjem manžela matky nemôže\nmať za následok diskvalifikáciu navrhovateľa platiť výživné v na neho pripadajúcej miere (vypočítanej\nvzhľadom na príjmy, oprávnené výdavky a majetkové pomery dieťaťa a oboch rodičov a vzhľadom\nna osobnú starostlivosť jedného z nich o dieťa), pretože niet racionálneho, zákonného, ani morálne\nudržateľného dôvodu, pre ktorý by túto jeho povinnosť mala suplovať matka prostredníctvom manželom\nsprostredkovaného majetkového zabezpečenia.\n23. Je tiež možné súhlasiť so záverom (ktorý vyslovil súd prvej inštancie a odvolací súd sa s ním\nstotožnil), že výška príjmu manžela matky pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti medzi otcom\na plnoletým dieťaťom predstavuje len faktor s okrajovým vplyvom na výšku výživného, spolupôsobiaci\ns ostatnými rozhodujúcimi určujúcimi kritériami. Tento faktor sa prejavuje najmä v životnej úrovni matky\ndieťaťa, ktorú má dieťa právo zdieľať (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Vzhľadom na absenciu vyživovacej\npovinnosti manžela matky dieťaťa však nemožno jeho príjem (aj keď patrí do BSM) považovať za súčasť\nzákladu pre výpočet výšky výživného, a teda nemožno ho automaticky pripočítať k príjmom matky.\n24. V okolnostiach tejto veci nemožno opomenúť, že nesvojprávna G. žije v spoločnej domácnosti s\nmatkou a jej manželom, ktorý sa k nej (podľa zistení súdu prvej inštancie, ktoré v priebehu konania\nneboli spochybnené) správa ako k vlastnej dcére. Teda G. zdieľa nielen životnú úroveň svojej matky\n(vyplývajúcu z jej vlastných príjmov a majetkových pomerov), ale aj životnú úroveň jej manžela. Osobnú\nstarostlivosť o dieťa vykonáva nielen matka, ale aj jej manžel (pričom pod osobnou starostlivosťou\nnemožno vnímať - tak ako to naznačuje dovolateľ - len stravovanie dieťaťa či jeho vozenie do stacionára,\nktoré vykonáva tretia osoba, ale aj - a najmä - každodenné rutinné činnosti od ranného prebúdzania,\nhygieny, obliekania, prechádzky, výlety, ale aj jednoduché rozhovory či trávenie času s dieťaťom doma\n- to všetko sú činnosti, ktoré sú pri mentálne postihnutom dieťati podstatne náročnejšie než pri zdravom\ndieťati a nemožno ich oceniť v peniazoch, ale je potrebné na ne prihliadať ako na súčasť osobnej\nstarostlivosti o dieťa.\n25. Na základe vyššie uvedeného teda dospel dovolací súd k záveru, že vo vzťahu k dovolacej otázke\nč. 3 odvolací súd vec správne právne posúdil, keď prihliadal na príjmy manžela matky nesvojprávnej\nG. len ako na súčasť životnej úrovne matky, avšak nepripočítaval ich matematicky k príjmom matky,\npričom za kľúčové faktory pre výpočet výšky výživného považoval odôvodnené potreby nesvojprávnej\nG. a na druhej strane schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov (vrátane schopnosti\notca nesvojprávnej G. platiť výživné v určenej výške) a osobnú starostlivosť jedného z rodičov o dieťa.\nPreto dovolací súd považoval podané dovolanie v tejto časti za nedôvodné a zamietol ho (§ 448 CSP).\n\nVzhľadom na zamietnutie dovolania v tejto časti dovolací súd nepovažoval za potrebné samostatne\nformulovať výrok o odmietnutí dovolania vo vzťahu k dovolacím otázkam č. 1 a č. 2 a dovolanie zamietol\nako celok.\n26. Napokon, pokiaľ dovolateľ vo vzťahu k otázke č. 3 naznačoval nesprávne skutkové zistenia súdov\nnižšej inštancie, najmä nesprávne zistenú výšku príjmu manžela matky nesvojprávnej G., dovolací\nsúd zdôrazňuje, že nie je súdom skutkovým, je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací\nsúd (§ 442 CSP). Pokiaľ dovolateľ nenamietal nesprávny procesný postup, ktorý by mal za následok\nporušenie práva na spravodlivý proces, dovolací súd nemohol preskúmavať ani spôsob vykonávania a\nvyhodnocovania dôkazov súdmi nižšej inštancie.\n27. Keďže osoba oprávnená na výživné vo vyjadrení k dovolaniu podala návrh na priznanie náhrady trov\ndovolacieho konania, dovolací súd v zmysle ustanovenia § 57 CMP rozhodol aj o trovách dovolacieho\nkonania. Podľa § 52 CMP rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho\nkonania, pretože nezistil také konanie niektorého účastníka alebo jeho zástupcu, ktorým by zavinil trovy,\nktoré by inak neboli vznikli (§ 54 CMP). Dovolací súd nezistil ani žiadne iné dôvody, pre ktoré by s\nohľadom na okolnosti prípadu bolo spravodlivé priznať niektorému účastníkovi náhradu trov konania (§\n55 CMP).\n28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27Co/105/2022", "guid": "5b2f510e-d777-4bea-87f4-e303fc7c27ce:edb46862-7702-4865-ac01-8f73d3d56e31", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cf267b40-5be9-4a96-9ced-a95d4f1b048b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.7.2023.3", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.7.2023.3"}, {"guid": "ussr:23e0d366-a21a-46a6-afc4-7ffd5981811f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.76.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 76/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 76/2021 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.76.2021.1"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:c638135d-1b02-4aa8-9f42-e31997660078", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 473/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 473/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c638135d-1b02-4aa8-9f42-e31997660078"}, {"guid": "f42940d0-8234-4f0a-9dbd-eefed1313fb4:a736e4da-2fb5-46f2-b052-ce393fffcfdb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2018 z 20. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2"}, {"guid": "17dc2a65-1353-479f-b813-430ba3271597:cf6cdc6e-e8dd-499d-aa6e-54eac1bcda94", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3115223423.1", "spisova_znacka": "6CoP/48/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/48/2016 z 21. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-06-21", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3115223423.1"}, {"guid": "97527290-0e73-4ed5-ac1e-d4186cceec2b:a7bd1253-7315-410e-874b-888da81716fe", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6414202223.1", "spisova_znacka": "13Co/863/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/863/2014 z 1. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-12-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6414202223.1"}, {"guid": "942c7809-2931-4334-a753-cbeb55d42903:e2d8ff03-656d-4473-b7ca-f3f1cec2ab5e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:5111220068.1", "spisova_znacka": "19CoP/38/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/38/2012 z 21. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:5111220068.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c2b0a57a-4c32-492e-b9ab-849eafc8e08c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.353.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 353/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 353/2024 z 11. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-11", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.353.2024.1"}]}