{"guid": "a2d6815d-c209-41fc-947d-5cae2ad4c669:02d3fc43-bae8-4870-b8a1-80d25003ae67", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2718201740.1", "spisova_znacka": "4Cdo/98/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/98/2023 z 27. 3. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2024, sp. zn. 4Cdo/98/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:2718201740.1", "identifikacne_cislo": "2718201740", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "sudca_id": 338, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-svetlovska-338", "datum_vydania": "2024-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52a.odsek-2", "nazov": "§ 52a ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-15.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 15 ods. 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-15.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-g", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-j", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-j", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-k", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-k", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52a", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-15", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-2", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/02d3fc43-bae8-4870-b8a1-80d25003ae67", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2718201740.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:2718201740.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:2718201740.1/text", "citacie_n": 8, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/98/2023\n2718201740\n27. 03. 2024\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2024:2718201740.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej\na členov senátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v spore žalobcu C. S., narodeného\nXX. V. XXXX, C. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, Lučenec, Ul. J. Kráľa 5/A,\nproti žalovanej obchodnej spoločnosti Všeobecná úverová banka, a. s., Bratislava, Mlynské nivy 1,\nIČO: 31 320 155, zastúpenej advokátskou kanceláriou Beňo & partners, s. r. o., Poprad, Nám. sv.\nEgídia 93, o vydanie bezdôvodného obohatenia a iné, vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn.\n3Csp/93/2018, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26CoCsp/59/2021\nz 30. novembra 2022, takto\nrozhodol:\nDovolania z a m i e t a.\nŽalobcovi priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Skalica (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k. 3Csp/93/2018\n- 233 zo 6. júla 2021 v spojení s opravným uznesením zo 6. júla 2021 č. k. 3Csp/93/2018 - 271\nI. uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.105,08 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne\nod 14. februára 2019 do zaplatenia a žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.105,08 eur\ns 5 % úrokom z omeškania ročne od 26. februára 2021 do zaplatenia s tým, že v rozsahu plnenia\njedného zo žalovaných, dochádza k zániku povinnosti plnenia druhého zo žalovaných, všetko do\ntroch dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom II. určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120151014 z 13. februára 2015 uzatvorenej medzi žalobcom a\nspoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. je bezúročný a bez poplatkov; výrokom III. priznal\nžalobcovi proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako spotrebiteľ uzatvoril súčasne s tým istým\nsubjektom AUTOCENTRUM AAA AUTO, a. s., Bratislava (v rôznych zmluvných pozíciách - ako\npredávajúcim, ako sprostredkovateľom a ako nezávislým finančným agentom) štyri zmluvy pri tom\nistom kontraktačnom procese (so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. (veriteľom a súčasne\nprávnym predchodcom žalovanej) Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 120151014 dňa 13. februára 2015,\nPoistnú zmluvu Poistenia Carlife Garancia z 13. februára 2015 s poistiteľom Jubilee Insure Lloyd's\nSyndicate Veľká Británia a kúpnu zmluvu uzatvorenú 13. februára 2015, ktorej predmetom bola kúpa\nosobného motorového vozidla zn. ŠKODA OCTAVIA za dohodnutú kúpnu cenu 7.234 eur vrátane\nDPH. Vo všetkých uvedených zmluvách pri kontraktačnom procese vystupovali žalobca a spoločnosť\nAUTOCENTRUM AAA AUTO, a. s., Bratislava (ako predávajúci, sprostredkovateľ a ako nezávislý\nfinančný agent). Mal za preukázané, že spotrebiteľský úver mal byť poskytnutý na účel financovania\ndoplatku dohodnutej kúpnej ceny vozidla, teda predmet financovania A a žalobca ako spotrebiteľ nemal\nzáujem o financovanie doplnkového tovaru a služieb, predmet financovania B ktoré podmienky neboli\n\nso žalobcom vopred dojednané a nemal možnosť predmet financovania B odmietnuť a teda nebol\npreukázaný zhodný prejav vôle na financovaní predmetu B. Uviedol, že v rámci procesu prípravy zmluvy\nžalobca nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom väčšieho množstva predložených listín, nebol mu\nposkytnutý časový priestor na čo i len prečítanie a v prípade ním prezentovaných výhrad nebola mu daná\nmožnosť meniť naformulované podmienky zmluvy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že započítanie\nceny služieb do celkového úveru nebolo správne a teda ani správne uvedená obligatórna náležitosť\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere a to celková výška úveru. Pri nesprávne uvedenej výške poskytnutého\nspotrebiteľského úveru bola potom nesprávne uvedená aj výška ročnej percentuálnej miery nákladov RPMN a nesprávne bola uvedená aj priemerná výška RPMN 20,89 % v neprospech spotrebiteľa, keď\ntáto bola stanovená za tretí štvrťrok 2014 vo výške 15,16 %. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke\nNBS v roku 2015 priemerná úroková miera z úverov poskytnutých bola vo februári 2015 vo výške\n13,64 %, dojednaná úroková sadzba v zmluve o úvere vo výške 30,32 % predstavovala viac ako\ndvojnásobok priemernej úrokovej miery a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že sa jedná o\núrok v rozpore s dobrými mravmi. Po právnom posúdení vzájomných zmlúv, obligatórnych náležitostí\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd prvej inštancie považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez\npoplatkov a rozhodol, že zo strany žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu, keď spotrebiteľský\núver mal byť použitý na účel financovania doplatku kúpnej ceny predmetu financovania A ojazdeného\nmotorového vozidla a mal predstavovať sumu 7.234 eur, keď bolo preukázané, že žalobca uhradil sumu\n2.170,20 eur, teda úver na doplatok kúpnej ceny bol v sume 5.063,80 eur. K výške poskytnutého úveru\nna doplatok kúpnej ceny súd prvej inštancie pripočítal aj hodnotu poskytnutého plnenia hnuteľných vecí\na to doplnkový tovar, koberce v hodnote 15 eur a 48 eur povinná výbava, keď tieto veci žalobca prevzal\na bol povinný zaplatiť ich hodnotu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262\nods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ rozsudkom sp.\nzn. 26CoCsp/59/2021 z 30. novembra 2022 I. pokračoval v konaní s právnym nástupcom pôvodne\nžalovanej 2/ VÚB Leasing a. s., Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 318 045 a to so Všeobecnou\núverovou bankou, a. s.; skrátený názov: VÚB, a. s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, Bratislava\n(pôvodne žalovaná 1/), II. súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výroku I. zmenil\ntak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 5.105,08 eur s 5 % úrokom z omeškania od 14. februára\n2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, III. rozsudok súdu prvej\ninštancie vo výroku II. potvrdil a IV. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania\nv celom rozsahu. Uviedol, že posudzovaná zmluva spĺňa obe kritériá hypotézy zákonného ustanovenia\n§ 15 ods. 2 písm. b) ZoSÚ a v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 ZoSÚ zmluvy navzájom súvisiace\na vzájomne závislé tvoria jeden obchodný celok a to napriek tomu, že ide o odlišné zmluvné typy.\nNesúhlasil s argumentáciou žalovanej, že každú zo zmlúv treba posudzovať samostatne, nakoľko boli\nuzatvárané pri jednom kontrakte a aj z ich obsahu jednoznačne vyplýva ich vzájomná prepojenosť\na to aj s prihliadnutím na povahu zmlúv, sledovaný cieľ a stranám známy účel uzatvárania a to v\nkonkrétnom prípade všetkých zmlúv tými istými subjektmi, na jednej strane spotrebiteľom, na druhej\nstrane predávajúcim, konajúcim súčasne aj ako sprostredkovateľ a aj ako nezávislý finančný agent.\nZdôraznil, že predávajúci konal aj za poisťovateľa, za úverového veriteľa a napriek formálnemu\noznačeniu rozdielnych zmluvných strán na jednotlivých zmluvách majú všetky spoločného menovateľa\na konajúcu osobu - obchodnú spoločnosť AUTOCENTRUM AAA AUTO, a. s. Bratislava, pričom\ntakýto postup pri uzatváraní zmlúv označil za zjavne zámerný a koordinovaný. Ďalej uviedol, že pri\nsledovaní skutočného záujmu spotrebiteľa, vychádzajúc z obsahu kúpnej zmluvy je zrejmé, že kúpna\ncena konkrétne špecifikovaného automobilu, ako predmetu kúpy, bola dojednaná vo výške 7.234 eur,\npričom priamo v kúpnej zmluve bolo uvedené, že časť kúpnej ceny v sume 2.170,20 eur žalobca\nako kupujúci uhradil predávajúcemu v hotovosti pri podpise zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny vo\nvýške 5.063,80 eur mala byť predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru na základe (v kúpnej\nzmluve presne identifikovanej) zmluvy o úvere č. 120145045. Kúpna zmluva tak obsahovala jasný a\nurčitý prejav vôle žalobcu získať úver v konkrétnej výške 5.063,80 eur, nakoľko žiadne iné poplatky\nspojené s predmetom kúpy z predmetnej kúpnej zmluvy nevyplývali. Uvedená suma 5.063,80 eur tak\nmala byť v zmysle zmluvných dojednaní v kúpnej zmluve a teda prejavenej vôle kupujúceho výškou\núveru, no v zmluve o úvere bola uvedená iná výška úveru a to 6 097,80 eur (navýšený o Predmet\nfinancovania B, ktorý je absolútne neurčito a nekonkrétne obsiahnutý v úverovej zmluve a o ktorý\nžalobca podľa svojich tvrdení nežiadal, ale ani o ňom nebol vopred informovaný). Nakoľko si doplnkové\nslužby osobitne nevyjednal, nemal o ne záujem, stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že je\nnutné považovať ich za skryté poplatky, ktoré predstavujú dodatočné náklady spotrebiteľa; ktoré však\n\nnemôžu byť započítané na istinu úveru. Poukázal na to, že celková výška poskytnutého úveru bola v\nzmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená v nesprávnej výške, pričom absencia, resp. nesprávny údaj o\ncelkovej výške poskytnutého úveru je sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého\núveru. Konštatoval, že pri uzatváraní úverovej zmluvy, ako vzájomne závislej zmluvy od kúpnej zmluvy,\npostupoval sprostredkovateľ pôvodného veriteľa postupom, ktorý nie je súladný so spotrebiteľským\nprávom a bol vyhodnotený ako nekalá obchodná praktika. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej\ninštancie, že vôľou žalobcu bolo získať úver vo výške 5.063,80 eur, čo jednoznačne vyplývalo z obsahu\nkúpnej zmluvy, žiadne doplnkové služby si sám nevyžiadal a dobrovoľne nezvolil, všetky doplnkové\nslužby sú fakticky skrytými poplatkami za poskytnutie úveru a boli pre žalobcu dodatočne povinnými\nnákladmi a nie je pritom dôležité pomenovanie týchto povinných nákladov, ale ich skutočný účel.\nOdvolací súd zdôraznil absolútnu neurčitosť obsahu „Predmetu financovia B“, pokiaľ je v úverovej zmluve\nuvedené len Carlife Garance 565 eur, minigap v úvere 135 eur doplnkový zákaznícky servis 271 eur,\nbalíček povinnej výbavy 48 eur, príprava vozidla k predaju 271 eur a opätovne Garancia Carlife v sume\n552 eur, spolu 871 eur. Bol názoru, že nemohlo byť z takéhoto neurčitého obsahu zrejmé spotrebiteľovi,\nčo konkrétne, aký obsah tvorí Predmet financovania B, pretože konkrétnejší opis vyplýva len z obsahu\nfaktúry FVLC1730-140161, že pod sumou 48 eur (v úverovej zmluve ide o jednu z položiek zhodne\noznačenú ako Garancia Carlife) len a výlučne z obsahu faktúry môže byť zrejmé, že ide o balíček\npovinnej výbavy. Navyše, odvolací súd v súvislosti s ďalšou z položiek Predmetu financovia B a to\nPríprava vozidla k predaju poznamenal, že ostalo aj v konaní neozrejmené, čo konkrétne mala táto\npoložka zahŕňať, aké osobitné, pre spotrebiteľa významné plnenie či službu malo ísť, aký bol skutočný\nobsah tejto položky, keď zákonnou povinnosťou predávajúceho je v rámci jeho povinností vyplývajúcej\nz uzatvárania kúpnej zmluvy nepochybne odovzdanie predmetu kúpy. Uviedol, že právny predchodca\nžalovanej navýšil sumu úveru o náklady za služby, ktoré si žalobca nevyžiadal, nemal o ne záujem a ich\núhradou nezískal ani žiadne adekvátne protiplnenie. Ak právny predchodca žalovanej zahrnul do istiny\núveru aj poplatky súvisiace s predmetom financovania B, teda už vstupné údaje relevantné pre výpočet\nRPMN neboli správne, logickým dôsledkom je aj nesprávny údaj o výške RPMN poskytnutého úveru.\nOdvolací súd ďalej uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že právnym predchodcom\nžalovanej poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, keďže v zmluve o spotrebiteľskom úvere je\nuvedená nesprávne vypočítaná ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Uzavrel,\nže žalovaní v odvolaniach uviedli, že napádajú rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, avšak z\nodôvodnenia odvolaní nevyplývali žiadne odvolacie námietky voči výroku II. a to o určení bezúročnosti\na bezpoplatkovosti úveru. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s §\n255 ods. 1 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“). Prípustnosť\ndovolania vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. b) CSP, keď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Za\notázky, ktoré doposiaľ neboli v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu riešené považovala otázky, 1.\nje podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. nákladom spotrebiteľa aj suma úveru\nposkytnutá na financovanie takého tovaru a služieb, ktorý je vo vzťahu k hlavnému účelu nákupu tzv.\ndoplnkovým tovarom, 2. je dodávateľ viazaného spotrebiteľského úveru hmotnoprávne zodpovedný za\nkvalitu a cenovú primeranosť financovaného tovaru, alebo služieb. Bola názoru, že súdy nižších inštancií\nnesprávne právne posúdili tri zmluvy (kúpnu, poistnú a nepomenovanú) ako jedinú zmluvu, čo malo za\nnásledok ich neskoršie nesprávne rozhodnutie. Uviedla, že súdy nižších inštancií sa platnosťou zmluvy\no doplnkovom tovare vôbec nezaoberal, hoci žalobca celé odôvodnenie žaloby založil na tom, že zmluvy\no doplnkovom tovare síce podpísal, ale vôbec tak nechcel urobiť (chýbajúca náležitosť vôle) a teda súdy\nmali ako predbežnú otázku rozhodnúť, či sú zmluvy o doplnkovom tovare ne/platné. Ďalej uviedla, že\nzmluvy o kúpe tovaru a služieb sú samostatnými zmluvami, uzatvorenými s inými účastníkmi, pričom\nhlavný predmet plnenia nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou a poistná zmluva nemôže byť\nneprijateľnou podmienkou úverovej zmluvy. Poukázala na to, že žalobca požiadal žalovanú o poskytnutie\núveru aj na ďalší tovar a služby, išlo teda výlučne o prejav jeho vôle, nie o prejav vôle žalovanej a predmet\nfinancovania A a predmet financovania B sú v zmluve výrazne a zrozumiteľne uvedené, nejde o žiadny\nskrytý tovar, službu alebo poplatok. Poukázala na to, že suma 1.034 eur by bola nákladom spotrebiteľa\nlen v jedinom prípade a to ak by spotrebiteľ za túto sumu nič nedostal, avšak v prejednávanom spore\nžalobca za túto sumu dostal povinnú výbavu vozidla, služby spojené s jeho predajom a odovzdaním\na zmluvné poistenie vozidla na celú dobu splácania úveru. Bola názoru, že RPMN nie je nič iné než\nvyjadrenie ceny peňazí u konkrétneho poskytovateľa úveru a teda suma 1.034 eur za doplnkový tovar je\ncena a teda nepatrí do nákladov spotrebiteľa, keď nákladom spotrebiteľa je len rozdiel medzi celkovou\n\nsumou, ktorú od veriteľa dostal a celkovou sumou tovaru a služieb a nie je ziskom veriteľa, nakoľko\nskončila u „tretích“ osôb. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu\nzrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n4. Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol. Uviedol,\nže predmet financovania B pozostáva výlučne z položiek, ktoré nesprevádzalo žiadne reálne plnenie\nv prospech spotrebiteľa a ktoré sa v listinách vzájomne závislého kontraktu objavili bez vedomosti a\nv rozpore s vôľou žalobcu a predmet financovania B má povahu povinného nákladu pripočítaného k\nistine úveru. Tento povinný náklad nezákonne navyšuje istinu úveru a súčasne navyšuje celkový náklad\n(zmluvné úroky), ktoré sú počítané z navýšenej istiny a táto nekalá schéma na jednej strane navyšuje\nzisk úverového veriteľa aj úverového sprostredkovateľa a na druhej strane zvyšuje celkovú sumu, ktorú\nmal žalobca zaplatiť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas\nstrana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 427 ods. 1 CSP), zastúpená advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú splnené aj\nďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru,\nže dovolanie je potrebné čiastočne zamietnuť a čiastočne odmietnuť.\n6. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n7. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n9. Podľa názoru žalovanej je jej dovolanie prípustné v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP, v otázke 1.\nči je podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. nákladom spotrebiteľa aj suma úveru\nposkytnutá na financovanie takého tovaru a služieb, ktorý je vo vzťahu k hlavnému účelu nákupu tzv.\ndoplnkovým tovarom, 2. či je dodávateľ viazaného spotrebiteľského úveru hmotnoprávne zodpovedný\nza kvalitu a cenovú primeranosť financovaného tovaru, alebo služieb.\n10. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP predpokladá, že právnu otázku\nkľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd\nako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Právna úprava účinná od 1. júla 2016 dáva dovolaciemu\nsúdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ\nriešená. Základným predpokladom prípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej\nčinnosti doposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci\nodvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí). Ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421\nCSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle,\nže posúdenie prípustnosti dovolania závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite\ndoloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky\na že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie.\n11. Pre procesnú situáciu, v ktorej § 421 ods. 1 písm. b) CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny\nvýznam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v\n\ndovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia môže byť pritom len\notázka právna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie\ntohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\no otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n12.\nAby na základe dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP mohlo byť\nrozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady\nprípustnosti dovolania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými\ndovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (porovnaj\n2Cdo/203/2016, 3Cdo/216/2017, 4Cdo/64/2018, 6Cdo/113/2017, 7Cdo/95/2017 a 8Cdo/95/2017).\nK posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP, podobne ako predchádzajúca\nprávna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n13. Jednou z obligatórnych náležitostí dovolania je, že v ňom musí byť uvedené, v čom dovolateľ\nvidí splnenie predpokladov prípustnosti dovolania; táto náležitosť je odlišná od dovolacieho dôvodu.\nÚčel tejto požiadavky spočíva pritom v tom, aby sa dovolateľ ešte pred podaním dovolania zoznámil s\nrelevantnou judikatúrou dovolacieho súdu, a aby po zoznámení sa s ňou zvážil, či také dovolanie má\nšancu na úspech.\n14. To znamená, že dovolateľ je zo zákona povinný nielen uviesť právne posúdenie veci, ktoré pokladá\nza nesprávne (a vyložiť, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia, porov. § 432 ods. 2\nCSP), ale tiež konfrontovať túto nesprávnosť s doterajšou rozhodovacou činnosťou dovolacieho súdu,\nlebo tomu patrí úloha zjednocovať rozhodovaciu činnosť súdov v civilnom konaní. Podľa toho je dovolateľ\npovinný vymedziť, v čom vidí splnenie predpokladov prípustnosti dovolania; mal by teda uviesť, ktorý\nz predpokladov vymedzených v § 421 ods. 1 CSP je naplnený a prečo. Povedané inými slovami,\ndovolateľ je povinný jasne a zrozumiteľne vymedziť relevantnú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu\na uviesť, v čom sa odvolací súd odchýlil od tejto relevantnej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nalebo v čom je relevantná rozhodovacia prax dovolacieho súdu rozporná, alebo v čom je potrebné\nrelevantnú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu zmeniť, alebo či ide o právnu otázku dovolacím súdom\ndoteraz nevyriešenú. Prípadne možno prípustnosť dovolania podľa okolností vymedziť i odkazom na\nrozhodovaciu činnosť ústavného súdu.\n15. Najvyšší súd najprv pristúpil k posúdeniu otázky uvedenej v bode 9. tohto rozsudku. Právne\nposúdenie, či konkrétna otázka už bola alebo nebola dovolacím súdom vyriešená, je totiž jadrom\ndovolacieho konania a je podstatná pre to, či najvyšší súd o dovolaní rozhodne meritórne alebo\nprocesne.\n16. Smernica 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere bola do slovenského právneho poriadku\nprebratá zákonom o spotrebiteľských úveroch.\n17. V zmysle § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia spornej zmluvy\no úvere (t. j. 13. februára 2015), na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského\núveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy\no spotrebiteľskom úvere,\npísm. g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane\núrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so\nzmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových\nnákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to\nnajmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby\nzískal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.\n18. V zmysle § 9 ods. 2 písm. g) cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných\nnáležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu\nspotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,\n\npísm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané\nna základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky\npredpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,\npísm. k) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k\njednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely\njeho splatenia.\n19. V rozsudku vo veci C-377/14 Radlinger, Radlingerová proti Finway a.s. sa Súdny dvor\nEurópskej Únie okrem iného vyjadril k požiadavkám na náležitosti spotrebiteľských zmlúv a na otázku\nvnútroštátneho súdu, akým spôsobom sa má vykladať pojem „celková výška úveru“ obsiahnutý v článku\n3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 a pojem „výška čerpania“ obsiahnutý v bode I prílohy I tejto\nsmernice odpovedal, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I\ntejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú\ncelkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru\núčtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne\nvyplatené. V rozhodnutí Súdny dvor uviedol, že dôsledkom takéhoto postupu, t. j. zahrnutia nákladov\nspotrebiteľa spojených s úverom do výšky čerpania úveru, je podhodnotenie RPMN, ktorého výpočet\nzávisí od celkovej výšky úveru (bod 87). Zároveň informácia o celkových nákladoch úveru umožňuje\nspotrebiteľovi porovnať ponuky úverov a posúdiť rozsah jeho záväzku (bod 90).\n20. Aby bolo možné konštatovať splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods.\n2 zákona o spotrebiteľských úveroch, musia byť údaje uvedené v spotrebiteľskej zmluve uvedené\nnielen formálne, ale zároveň musia byť aj úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom\nzákonodarca chráni spotrebiteľa a napĺňa účel sledovaný právnou pravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým\nje úplné informovanie spotrebiteľa o podmienkach v tomto prípade úverovej zmluvy v záujme ochrany\nslabšej zmluvnej strany. Správnosť údajov totiž nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť\ndo určitého záväzku. Zároveň spotrebiteľ musí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným obsahom\nprávneho úkonu, aby vedel, čo konkrétne je predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z\ntoho plynúce. Ak by sa pripustil výklad, že akýkoľvek údaj (teda aj chybný) uvedený v zmluve spĺňa\npodmienky § 9 ods. 2 cit. zákona, stratilo by toto ustanovenie zmysel. Jednou z obligatórnych náležitostí\nspotrebiteľskej zmluvy je aj údaj o výške úveru, ktorého definíciu podáva ustanovenie § 2 písm. l/ zákona\no spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ na základe správne v zmluve uvedených informácií o výške\nskutočne poskytnutého úveru, dostáva jasnú predstavu o celkovej hodnote svojho záväzku, o tom, čo\nvlastne spláca a akú sumu si skutočne požičal, ako aj to, akú má povahu jeho záväzok z hľadiska\nnákladov s ním spojených. Zároveň nesprávne uvedený údaj môže mať za následok vplyv na správnosť\nďalších údajov spotrebiteľskej zmluvy a tiež na samotnú výšku záväzkov spotrebiteľa (výšku splátky,\núročenie úverovej sumy). Pokiaľ teda údaje predstavujúce obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy\nnie sú uvedené v zmluve správne, nemožno hovoriť o splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona o\nspotrebiteľských úveroch, pričom nesplnenie z neho vyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje\ntým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b)\nzákon o spotrebiteľských úveroch). V tomto smere teda neexistuje žiadna výnimka a veriteľ sa nemôže\nzbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať nesprávne, či zavádzajúce údaje v zmluve tým, že\nv nej síce výslovne uvedie, akú čiastku predstavuje náklad, avšak zároveň ho prezentuje ako súčasť\nposkytnutého úveru, teda aktívum, hoci v skutočnosti ide o náklad spotrebiteľa, a to ani za tej podmienky,\nže klient súhlasí s okamžitým započítaním nákladu do výšky úveru.\n21. V dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o náklad nemôže byť správne vypočítaná ani výška\nRPMN, pretože dôsledkom neoprávneného zahrnutia poplatku za poskytnutie úveru, ktorý predstavuje\ncelkový náklad úveru pre spotrebiteľa, do celkovej výšky úveru, bude podhodnotenie RPMN, keďže\nvýpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého úveru. Navýšenie celkovej výšky úveru o náklady má\nzároveň aj ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj náklad, tým pádom dôjde k\nzvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného predmetu zmluvy. Za tohto stavu bol\npreto správny záver súdov nižších inštancií, že úverová zmluva neobsahuje správne údaje v zmysle § 9\nods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa a rovnako správne uplatnili aj sankciu za porušenie tejto povinnosti\nv zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona.\n22. Právnu otázku nastolenú dovolateľkou možno pokladať za vyriešenú uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 27. októbra 2021 sp. zn. 2Cdo/165/2020, so záverom, že „z obsahu kúpnej\n\nzmluvy vyplýva, že časť kúpnej ceny vo výške 684,80 eur bola predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri\npodpise zmluvy, a že zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 5.489,20 eur bude predávajúcemu zaplatená\nprostredníctvom úveru na základe zmluvy o úvere. Z obsahu úverovej zmluvy však jednoznačne vyplýva\ncelková dojednaná výška úveru v sume 6.163,20 eur s tým, že predmetný spotrebiteľský úver bol účelovo\nviazaný, a to na obstaranie tam uvedeného predmetu financovania, ktorým bolo predmetné motorové\nvozidlo Citroën C4 Grand Picasso Diesel 1,6 HDi. Dovolací súd však konštatuje, že v zmysle § 52a\nods. 2 OZ vyplýva jednoznačná závislosť týchto zmlúv, čo nerozporovali ani súdy nižšej inštancie. Avšak\ndovolací súd je toho názoru, že pokiaľ v zmysle § 52a ods. 2 OZ je daná vzájomná zmluvná závislosť, tak\ntáto závislosť musí byť zrejmá aj z obsahu dojednaných zmlúv, a teda nesmie byť vzájomné dojednanie\ntakýchto zmlúv odlišné. V tomto prípade nekorešpondujúce v dojednanej výške pri kúpnej zmluve kúpnej ceny (5.489,20 eur) a pri spotrebiteľskom úvere - výška spotrebiteľského úveru (6.163,20 eur).\nA to bez ohľadu na vystavenú faktúru č. U., ktorou bol fakturovaný predaj osobného automobilu Citroën\nC4 Grand Picasso 1,6 HDi vrátane doplnkového zákazníckeho servisu a Carlife Garancia. Dovolací súd\ntak konštatuje, že uplatnenie § 52a ods. 2 OZ na zmluvné dojednanie (kúpnu zmluvu a spotrebiteľský\núver) je v tomto prípade zásadné. Na základe uvedeného je nepochybné, že RPMN uvedená v úverovej\nzmluve nezodpovedá kúpnej cene, ktorá je uvedená v kúpnej zmluve, t. j. 6.174 eur, po odpočítaní\nzaplatených 684,80 eur v sume 5.489,20 eur a následkom čoho je úverová zmluva bezúročná a bez\npoplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z.\n23. Rovnaký právny záver bol vyjadrený i v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.\nnovembra 2022 sp. zn. 4Cdo/322/2020 a v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. marca\n2023 sp. zn. 7Cdo/31/2022.\n24. Dovolací súd nezistil žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od týchto záverov, pretože\nnie sú v rozpore s ustanovením § 52a ods. 4 Občianskeho zákonníka, a preto konštatuje, že úverová\nzmluva je bezúročná a bez poplatkov.\n25. Predpoklad prípustnosti v tejto časti dovolania žalovanej spočíval v tom, že mala byť posúdená\ndoteraz neriešená právna otázka, čiže bola vymedzená iba vo vzťahu k neexistujúcej judikatúre\ndovolacieho súdu, resp. k nesprávnemu riešeniu právnej otázky odvolacím súdom. Nastolenú otázku\nmedzičasom vyriešil najvyšší súd v uvedených rozhodnutiach (sp. zn. 2Cdo/165/2020, 4Cdo/322/2020\na 7Cdo/31/2022), od ktorých záverov nie je dôvod sa odchýliť, preto dovolací súd dospel k záveru,\nže žalobkyňa v tejto časti dovolania dôvodne tvrdí, že jej dovolanie je prípustné, v čase rozhodovania\ndovolacieho súdu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, avšak nie je dôvodné.\n26. V časti, v ktorej žalovaná namietala nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1\npísm. b) CSP v otázke či je dodávateľ viazaného spotrebiteľského úveru hmotnoprávne zodpovedný\nza kvalitu financovania tovaru alebo služieb dovolací súd uvádza, že dovolanie ako mimoriadny\nopravný prostriedok je vo vzťahu k odvolaniu ako riadnemu opravnému prostriedku subsidiárny nielen\nz procesného hľadiska - teda že dovolanie možno podať len proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom\nkonaní (čo znamená, že odvolacie konanie predchádza dovolaciemu konaniu), ale aj z hmotnoprávneho\nhľadiska, ktoré zohľadňuje skutočnosť, že dovolateľ môže v mimoriadnom opravnom prostriedku\n(úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré namietol už v rámci riadneho opravného prostriedku\na ktoré boli meritórne posudzované odvolacím súdom. V prípade, že takéto námietky v odvolacom\nkonaní neuplatnil, hoci tak urobiť mohol a mal, tieto námietky ex post nemôžu byť spôsobilé založiť\nprípustnosť dovolania.\n27. Všeobecne princíp subsidiarity vychádza z toho, že najlepšie postaveným k plneniu úloh sú najnižšie\nčlánky hierarchie súdov; vyššie články systému zasahujú len vtedy, kedy už prípad nemôže byť riešený\nna úrovni článku nižšieho. Ide o všeobecný princíp organizácie celej spoločnosti a súdnictva osobitne.\n28. Z uvedeného teda vyplýva, že dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia je pre prípustnosť\ndovolania relevantný len vtedy, ak vec nesprávne právne posúdil odvolací súd alebo ak v odvolaní\nnamietané nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd svojím procesným\npostupom nenapravil. Avšak nemôže tomu byť v prípade, ak samotná strana sporu nevyužila svoje\nprávo namietať konkrétnu nesprávnosť v rámci podaného odvolania; v takom prípade strana sporu mala\nmožnosť uplatniť svoj vplyv na výsledok konania vo vzťahu ku konkrétnej otázke, ale keď tak neurobila,\nhoci tak urobiť mohla a mala, predmetná otázka sa nestala predmetom prieskumu odvolacieho súdu,\n\nktorý nemal možnosť v rámci opravného konania vyhodnotiť jej opodstatnenosť aj vo vzťahu k existujúcej\njudikatúre najvyššieho súdu. V tomto prípade odvolací súd neposudzoval nastolenú otázku žalovanej a\npreto sa jej preskúmania nemôže úspešne domáhať v dovolacom konaní.\n29. Z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva, že\ndovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky dovolacie\nnávrhy už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty a návrhy\nodvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver. Povedané inými slovami,\nnedávalo by žiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a návrhy, ktoré mohol (a mal) dovolateľ\nuplatniť už v predchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až dovolaciemu súdu. Takto by totiž\nnastala celkom absurdná situácia, kedy by najvyšší súd preskúmaval rozsudok odvolacieho súdu (teda\njeho „zákonnú správnosť a spravodlivosť“), hoci by však tento odvolací súd nemal žiaden dôvod, pre\nktorý by sa mohol (a mal) zaoberať určitou argumentáciou, ktorá mu nebola známa (zrejmá), pretože\nju dovolateľ nepoužil a „vyčkal“ by s ňou až na konanie pred dovolacím súdom. Inak povedané,\ndovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti vyčerpania\nriadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale\naj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne); hodnotové obmedzenie prípustnosti\nopravného prostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti.\n30. Z uvedeného možno urobiť záver, že dovolateľ môže urobiť spôsobilým predmetom dovolacieho\nkonania len také námietky, ktoré už uplatnil v odvolacom konaní, pokiaľ tak s ohľadom na konkrétne\nokolnosti prípadu urobiť mohol, a tak poskytol príležitosť odvolaciemu súdu sa k nim vyjadriť.\n31. V podstate obdobne postupuje vo svojej činnosti aj ústavný súd, z ktorého judikatúry vyplýva, že\nak sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom\nargumentáciu, ktorú mohol predniesť, ale nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd\nna jej posúdenie nemá právomoc a sťažnosť sťažovateľa odmietne (II. ÚS 70/2017).\n32. Najvyšší súd preto dovolanie v otázke 1 ako nedôvodné zamietol podľa § 448 CSP a zároveň\nčiastočne v časti, v ktorej žalovaná namietala nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1\npísm. b) CSP v otázke 2 odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako neodôvodnené prípustnými dovolacími\ndôvodmi.\n33. Žalobca bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok\nna náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453 ods.\n1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n34. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26CoCsp/59/2021", "guid": "5f82e878-9039-4506-9a9b-27780f575cda:1befd9c7-a4d8-4525-abec-3e8d2c63ce26", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:759f9989-809c-4420-bb02-52c27928b02a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.70.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 70/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/2017 z 2. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-02", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.70.2017.1"}, {"guid": "87b18025-89f1-4487-b12d-fa401f980a99:6f0094f5-51d3-47ae-92f2-18d3708ab3c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6619203655.1", "spisova_znacka": "4Cdo/322/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/322/2020 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6619203655.1"}, {"guid": "82be3e2d-de4e-4cc6-a873-2335997629b1:bafd434b-1a67-4a7d-82a0-f1119216ff02", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6719201646.1", "spisova_znacka": "2Cdo/165/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/165/2020 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6719201646.1"}, {"guid": "d03fdd75-8d96-4f8b-a8b3-9b5fff77e868:001fc468-3d2f-4ae6-b8a9-2ff32c65ed33", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5710211652.1", "spisova_znacka": "7Cdo/95/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/95/2017 z 28. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-28", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5710211652.1"}], "citovane_v": [{"guid": "f4be1bfe-f63b-47f9-8cac-ccd502d41e8b:67c9435f-d209-473d-ae94-d68023302e1e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8620201168.1", "spisova_znacka": "8Cdo/188/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/188/2024 z 25. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8620201168.1"}, {"guid": "b02876a2-ddbd-4571-8171-22857c8efb1e:0246b3bd-df7d-4fd1-bbc7-de1f101cda2f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8820200552.1", "spisova_znacka": "1Cdo/13/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/13/2023 z 29. 5. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-05-29", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8820200552.1"}, {"guid": "563f10bf-7b41-4f15-9182-30f2c34440f2:ef38fc9d-41de-4728-986f-85da31bfd2c9", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2723200549.1", "spisova_znacka": "24CoCsp/9/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoCsp/9/2025 z 24. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2723200549.1"}, {"guid": "52da3e01-c11e-4438-938c-0f5d2aa7e7cf:f0cd9d91-9d54-43ba-8f32-86943d0d36ec", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5123203601.1", "spisova_znacka": "11CoCsp/14/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoCsp/14/2024 z 27. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5123203601.1"}, {"guid": "16db45d7-0a7d-4570-be9a-5ae48f81246d:467edb7d-ca0f-4590-a19c-59d5b456831b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8719200908.1", "spisova_znacka": "6CoCsp/26/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoCsp/26/2024 z 17. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-10-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8719200908.1"}]}