{"guid": "b8e13cb3-ae8e-488d-8963-0fc5840b773a:8f20d6b3-c74f-4055-bea2-6840d89d8f05", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2322202499.1", "spisova_znacka": "5CdoR/3/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5CdoR/3/2024 z 25. 4. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2024, sp. zn. 5CdoR/3/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:2322202499.1", "identifikacne_cislo": "2322202499", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Halušková", "datum_vydania": "2024-04-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f20d6b3-c74f-4055-bea2-6840d89d8f05", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2322202499.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:2322202499.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:2322202499.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5CdoR/3/2024\n2322202499\n25. 04. 2024\nJUDr. Jana Halušková\nECLI:SK:NSSR:2024:2322202499.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. vo veci starostlivosti o maloletého\nD. J., narodeného XX. Z. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom\npráce, sociálnych vecí a rodiny Martin, pracovisko Turčianske Teplice, dieťa matky F.. S. J., narodenej\nXX. Z. XXXX, G. XX, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o.,\nBratislava, Kadnárova 83, IČO: 47 232 765 a otca O. J., narodeného XX. Q. XXXX, G., E. XXXX/X,\ntoho času Z., Š. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Garom, Bratislava, Štefánikova 14, v\nkonaní o udelenie súhlasu na zápis maloletého dieťaťa do základnej školy a o zmenu úpravy výkonu\nrodičovských práv a povinností, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 9P/230/2022, o dovolaní\notca proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 05. októbra 2023 sp. zn. 15CoP/83/2023 takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1.1. Okresný súd Martin (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 01. júna 2023\nsp. zn. 9P/230/2022 s poukazom na § 26, § 28, § 35, § 38 Zákona o rodine udelil namiesto otca ako\nzákonného zástupcu súhlas na zápis maloletého do Základnej školy v O. a návrh otca na zmenu úpravy\nrodičovských práv a povinností k maloletému doručený súdu dňa 29. 06. 2022 zamietol. Rozhodol, že\nžiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.\n1.2. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že maloletý D. sa narodil XX. Z. XXXX počas manželstva jeho\nrodičov, rozvedeného rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 21P/167/2018-602 zo dňa 18. 05. 2020,\nprávoplatným do rozvodu dňom 12. 06. 2020. Rodičovské práva a povinnosti k maloletému na čas po\nrozvode manželstva boli právoplatne upravené rodičovskou dohodou schválenou rozsudkom Okresného\nsúdu Galanta č. k. 21P/167/2018-886 z 31. 03. 2021, právoplatným a vykonateľným dňa 09. 04. 2021\ntak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal platením výživného na\nmaloletého vo výške 300 eur mesačne a bol upravený styk otca s maloletým na každý párny týždeň v\nroku od piatka od 15.00 hod. do pondelka 7.45 hod., kedy ho odovzdá do školského zariadenia alebo\nmatke, každý kalendárny týždeň od utorka od 15.00 hod. do stredy do 7.45 hod., a počas prázdnin a\nsviatkov. Uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 21P/114/2022-335 z 31. 01. 2023 o neodkladnom\nopatrení bol udelený súhlas namiesto otca dieťaťa so zápisom maloletého dieťaťa do ZŠ v O., XXX XX\nO. Č.. XX; Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 23CoP/17/2023-395 zo dňa 11. 04. 2023 uznesenie\nokresného súdu potvrdil. Matka so svojím priateľom a mal. D. bývajú na adrese G. XX od 21. júna 2022.\nOtec má trvalý pobyt v G., zdržiava sa v Z.. Rozhodnutím Základnej školy O. zo dňa 27. 04. 2022 bol\nmal. D. prijatý do 3. ročníka ZŠ. ZŠ zaslala otcovi rozhodnutie dňa 15. 06. 2022, keď dňa 14. 06. 2022\nmatka oznámila adresu otca, ktorý sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal. Úrad práce, sociálnych vecí a\n\nrodiny Galanta dňa 01. 03. 2022 a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, pracovisko Turčianske\nTeplice dňa 14. 03. 2022 spísali úradné záznamy obsahujúce vyjadrenie matky vrátane jej vyjadrenia\nk podozreniu otca z týrania mal. D. priateľom matky a výsledok pohovoru s maloletým. Šetrenie v\ndomácnosti otca bolo vykonané 30. 06. 2022, správa zo šetrenia v domácnosti matky bola vypracovaná\n01. 07. 2022. V tento deň bol vykonaný aj osobný pohovor kolízneho opatrovníka s maloletým bez\nprítomnosti matky. Ďalšiu správu zo šetrenia pomerov podal kolízny opatrovník dňa 06. 02. 2023.\nPohovor s maloletým bez prítomnosti matky bol vykonaný aj 10. 01. 2023. D. uviedol, že má rád mamu\naj otca a veľmi by si prial, keby boli rodičia spolu a opäť spolu bývali, opakovane sa dotazoval, prečo\nto už nie je možné. K prípadnej preferencii osobnej starostlivosti jedného z rodičov opakovane vyjadril\nnejednoznačný postoj, striedavo sa vyjadroval raz v prospech matky, raz v prospech otca. Maloletý zaujal\nnejednoznačný postoj i k striedavej starostlivosti a z jeho reakcií počas rozhovoru možno predpokladať,\nže pretrvávajúce rodičovské konflikty resp. celková situácia v rodine nemá na dieťa pozitívny vplyv. Ďalej\nsúd prvej inštancie zistil, že mal. D. trpí epilepsiou, poruchami autistického spektra a ďalšími zdravotnými\nproblémami. Odborníci odporúčajú pokračovať vo vzdelávaní žiaka v podmienkach základnej školy\nformou priamej integrácie. Maloletý navštevuje od začiatku školského roka 2022/2023 ZŠ v O., kde\nnastúpil ako žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základe podkladov z CPPPaP v\nGalante, kde je evidovaný. Podľa týchto podkladov a zaslaní materiálov zo ZŠ I. mu bol vypracovaný\nindividuálny výchovno - vzdelávací program. Školu navštevuje prezenčne a jeho prospech je veľmi\ndobrý. Adaptoval sa rýchlo, bez väčších problémov. Počas vyučovania a pobytu v ŠKD sa správa\nslušne, nevyskytli sa žiadne prejavy strachu, úzkosti. K deťom je priateľský, bez väčších ťažkostí\nnadviazal kontakt s novými spolužiakmi. Na prostredie si zvykol rýchlo. Zapája sa do spoločenských\naktivít s ostatnými deťmi, dokonca sám často kontaktuje spolužiakov a vyhľadáva ich spoločnosť. Nemá\nproblém zúčastňovať sa spoločenských hier na detskom ihrisku alebo hier počas telesnej výchovy.\nNa vyučovacích hodinách pracuje v rámci svojich možností, v prípade potreby mu vyučujúca zadanie\nzopakuje, znovu vysvetlí. Dieťa dokáže pracovať samostatne. Jeho domáca príprava je dobrá, domáce\núlohy máva vypracované. V škole pôsobí spokojne, vyrovnane, zriedka sa objavia prejavy neistoty a\nnesústredenia, čo závisí od vzájomného vzťahu rodičov a jeho presunu od matky k otcovi a naopak. ZŠ\nv O. je školou zabezpečujúcou výchovu a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením. Okresné\nriaditeľstvo PZ v Martine, odbor kriminálnej polície uznesením ČVS:ORP-196/1-VYS-MT-2022 zo dňa\n21. 10. 2022 zastavilo trestné stíhanie vedené na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej\ndoby doposiaľ v mieste bydliska G. č. XX spôsobujú fyzické utrpenie maloletému tak, že ho osoba\nvystupujúca pod menom S. J. dáva kľačať do kúta alebo medzi dvere a osoba vystupujúca pod menom\nV. I. maloletého bije, pričom posledne presne nezisteného dňa ho udrel do oblasti pravého ramena, čím\nmu spôsobil hematómy a bolestivosť oblasti celého ramena, čím spôsobil maloletému fyzické utrpenie,\nnakoľko tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V znaleckom posudku z\n29. 08. 2022 z odboru psychológia ustanovený znalec K.. Z. Ď. č. 24/2022 vo veci podaného trestného\noznámenia uviedol, že maloletý dosahuje pásmo slabšieho priemeru, sklony ku konfabulácii vyšetrením\nnezistil. Maloletý má bezpečnú vzťahovú väzbu k otcovi aj k matke. Špecifická vierohodnosť môže byť\nmierne skresľovaná z psychologického hľadiska tým, že maloletý chce vyhovieť požiadavkám obidvoch\nrodičov, ktorí sú vo vzájomnom spore a nechce ich sklamať, preto môže prispôsobovať svoju výpoveď.\nAktuálny psychický stav maloletého bol stabilizovaný. Konanie matky maloletého, ktoré opisuje maloletý,\nnespôsobilo maloletému psychické utrpenie. Konanie V. I. podobne ako konanie matky nespôsobilo\nmaloletému psychické utrpenie. Pre zdravý psychický vývin znalec odporučil rodičom, aby sa pokúsili\nnájsť spoločnú reč pri výchove syna, ich spory a nahrávanie maloletého neprispieva k jeho psychickej\npohode a obidvaja rodičia môžu svojím konaním zbytočne syna stresovať. Pre psychické zdravie\nmaloletého by bolo vhodné, aby sa rodičia naučili spolu znova konštruktívne komunikovať. Pri klinickom\nrozhovore maloletý verbalizoval: „S ocinom vychádzam dobre. S maminou a s V. tiež dobre. V. ma nikdy\nnezbil. U obidvoch rodičov sa mi dobre býva. Bojím sa medveďov a vlka. Pes ho zhodil československý\novčiak s ocom ho máme. On to tak chcel počuť, otec si nahráva ma a povedal, aby som to tak povedal.\nKlamal som, lebo otec to tak chcel, to je všetko už o tom viac nechcem hovoriť.“\n1.3. Okresný súd dôvodil, že sa pri rozhodovaní o návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv\na povinností zameral na zmenu pomerov, ktoré nastali od posledného rozhodovania a na overenie\ntvrdení uvádzaných otcom. Otec pôvodne žiadal zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti, na\npojednávaní konanom 09. 02. 2023 navrhoval maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti\na napokon požadoval zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti alebo striedavej osobnej\nstarostlivosti.\n1.3.1. K prvému tvrdeniu otca, ktorým odôvodňoval zmenu výkonu rodičovských práv a povinností týraniu maloletého, jeho bitiu zo strany priateľa matky a neprimeranému trestaniu okresný súd uviedol, že\n\nsa nezakladá na pravde. V rámci trestného stíhania vedeného na základe trestného oznámenia otca bol\nvyhotovený znalecký posudok psychológom a podané odborné vyjadrenie súdneho lekára. Maloletý pred\npsychológom priznal, že zranenie ramena (naštiepená kosť) mu nespôsobil priateľ matky ako uviedol\notec, ale otec prinútil maloletého klamať a toto zranenie mu spôsobil pes, ktorého vlastní otec. Súdny\nlekár uviedol, že zranenie tak, ako tvrdil otec (priateľ matky maloletého udrel do ramena), je vysoko\nnepravdepodobné. Maloletý má k matke aj otcovi bezpečnú citovú väzbu, neprimerané trestanie zo\nstrany matky sa nepreukázalo. Ak otec uviedol, že vychádzal len z toho, čo mu maloletý povedal, bolo\npotrebné najskôr uvedené riešiť s matkou, uprednostniť záujem maloletého pred vlastnými spormi, ako\nuviedol aj psychológ. Otec verí tomu, čo maloletý povie, pričom tento má veľmi silnú tendenciu hovoriť\nto, čo chce ten-ktorý rodič počuť.\n1.3.2. Druhým argumentom otca bolo tvrdenie o svojvoľnom premiestnení maloletého z pôvodného\ndo nového bydliska matky, čím bolo dieťa vyňaté z prostredia, v ktorom vyrastalo, kde navštevovalo\nškolu a malo svoje zázemie. Otec argumentoval, že ide o vec, o ktorej má rozhodovať aj on ako\nzákonný zástupca, pričom s takýmto svojvoľným premiestnením maloletého nesúhlasil. Okresný súd\nuviedol, že uvedené riešil aj pri otázke miestnej príslušnosti, pričom je viazaný názorom odvolacieho\nsúdu, ktorý skonštatoval, že matka ako osoba, ktorej je mal. zverený, má právo rozhodovať o bydlisku\ndieťaťa. Matka pôvodne mala v úmysle žiť v G., avšak s otcom sa nevedeli dohodnúť o vyporiadení\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov a keďže kúpila nehnuteľnosť v G., presťahovala sa tam.\nOkresný súd uviedol, že v čase schvaľovania rodičovskej dohody o úprave výkonu rodičovských práv\na povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode rozsudkom č. k. 21P/167/2018-886 zo dňa 31.\n03. 2021 už matka prechodne bývala v Obci G., o čom otec maloletého vedel. Pokiaľ maloletý otcovi\nhovorí, že sa chce vrátiť a bývať s ním, matka uvádzala presný opak, že maloletý je spokojný a vôbec\nnehovorí, že by chcel ísť k otcovi. Ani iné dopytované subjekty neuvádzali, že by bol mal. nespokojný,\nnešťastný v starostlivosti matky alebo že by s ňou nechcel bývať. Súd prvej inštancie ustálil, že bolo v\nkompetencii matky rozhodnúť o bydlisku mal. dieťaťa a je úplne prirodzené, že muselo dôjsť aj k zmene\nZŠ, ktorú má maloletý navštevovať. Z uvedeného vyplýva, že bolo potrebné nahradiť súhlas otca so\nzápisom do najbližšej školy vhodnej pre maloletého, ktorou je v tomto prípade ZŠ v O. spĺňajúca všetky\npredpoklady na zabezpečenie riadnej výchovy a vzdelávania maloletého. Okresný súd nahradil súhlas\notca so zápisom maloletého do ZŠ v O., keďže sa rodičia o tejto podstatnej veci nevedeli dohodnúť.\n1.3.3. K poukazu otca na vyjadrenia maloletého, že sa chce vrátiť tam, kde vyrastal a chce bývať s otcom,\nokresný súd uviedol, že tieto je potrebné určite zohľadňovať, avšak mal. miluje oboch rodičov a žiadnemu\nnechce ublížiť. Tento pocit ho môže častokrát viesť k uvádzaniu vecí, ktoré rodičia chcú počuť, čo otec\nvyužíva a snaží sa dieťa dostať do pozície, aby povedalo, čo vyžaduje otec. Tieto skutočnosti okresný\nsúd zistil aj z obrazových záznamov maloletého vytvorených otcom a zámerne kladených otázok, aby\nodznelo to, čo otec chce počuť. Je prirodzené, že maloletý je s otcom rád, má rád prostredie, kde žil\na je smutné, že je istým spôsobom zaťahovaný do problémov, príp. sporov medzi rodičmi. Okresný\nsúd uviedol, že maloletý má psychické a vývinové problémy z oblasti autizmu a je nutné nezaťažovať\nho a neriešiť s ním niektoré otázky, ktoré ho následne dostanú do pozície proti jednému z rodičov.\nZdôraznil, že strana otca opakovane uvádzala, že má vyjadrenia renomovaných neurológov a lekárov,\nktorí spochybňujú diagnózy mal. a jeho prípadnú liečbu, avšak žiadne dôkazy v tomto smere neboli\ndoložené. Okresný súd tiež zistil, že otec nie je zmierený s tým, že maloletý sa s matkou presťahoval,\nmožno ani s tým, že žije v jednej domácnosti s priateľom matky, avšak zneužívať maloletého na svoj\nosobný prospech a dosiahnutie svojich cieľov nie je správne. Maloletý potrebuje citlivý prístup a oboch\nrodičov na jednej lodi práve s ohľadom na jeho zdravotný stav a nie to, aby musel riešiť dilemy, ktorého\nz rodičov viac chce.\n1.4. Okresný súd poukázal na to, že otázkou zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti\nsa zaoberal už rozvodový súd, ktorý nariadil aj znalecké dokazovanie. Hoci znalkyňa neodporučila\nzverenie mal. do striedavej osobnej starostlivosti, súd maloletého do striedavej osobnej starostlivosti\nzveril. Odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že matka\npozná limity a špecifiká zdravotného stavu maloletého. Uvedené sa potvrdilo aj v tomto konaní, kde\notec zľahčoval diagnózy odborníkov, nesúhlasil s postupmi matky ani so závermi lekárov a psychológov.\nOkresný súd konštatoval, že v súčasnosti nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by zakladala zmenu\npôvodnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Podotkol, že rozhodnutie je\nrešpektované oboma rodičmi a mal. sa v zmysle rozhodnutia stretáva s otcom.\n1.5. K návrhu otca na nariadenie znaleckého dokazovania okresný súd uviedol, že „pôvodne mal\nv úmysle rozhodnúť uznesením, nakoniec dospel k záveru, že bude vhodnejšie vysporiadať sa so\nzamietnutím návrhu na vykonanie dokazovania rozhodnutím vo veci samej“. Za dôvod zamietnutia\nnávrhu na vykonanie znaleckého dokazovanie označil najmä ochranu zdravia maloletého, ktorý bol v\n\nobdobí posledných troch rokov niekoľkokrát vypočúvaný, či už orgánom sociálnoprávnej ochrany detí,\npsychológom v rámci rozvodového konania aj v rámci trestnej veci. Maloletý pred kolíznym opatrovníkom\nuviedol, že už nevie, čo má povedať, je z toho unavený; opakované vypočúvanie negatívne dopadá\nna jeho zdravotný stav. Okresný súd, hoci vedomý participačných práv dieťaťa v každej veci, ktorá sa\nho týka, nepovažoval za nevyhnutné opakovane vystavovať mal. vypočúvaniu o jemu nepríjemných\notázkach. Dospel k záveru, že vypočutie dieťaťa súdom by nebolo v jeho najlepšom záujme. Maloletý\nmá zdravotné problémy, opakované vypočúvanie spôsobuje zhoršenie jeho stavu, čo potvrdil aj kolízny\nopatrovník. Súd prvej inštancie uviedol, že názor dieťaťa mal dostatočne zistený sprostredkovanými\nopakovanými rozhovormi, či už v konaniach na Okresnom súde Galanta alebo v tomto konaní.\n1.6. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej\naj „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n2.1. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 05. októbra 2023\nsp. zn. 15CoP/83/2023 rozsudok okresného súdu potvrdil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v dostatočnom\nrozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade\ns ust. § 191 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a dospel k skutkovým a právnym záverom, s\nktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukázal.\nSúd prvej inštancie rozsudok primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.\nOtec maloletého primárne poukazoval na presťahovanie matky s mal. dieťaťom do bydliska v G. a na\nto, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu SR (uznesenie\nsp. zn. II. ÚS 40/2019, pozn. dovolacieho súdu). Odvolací súd zdôraznil potrebu posudzovať každý\nprípad jednotlivo, s prihliadnutím na vykonané dokazovanie. Je zrejmé aj z predchádzajúcich rozhodnutí,\nže v tomto konkrétnom prípade či už súd prvej inštancie alebo súd odvolací posudzovali oprávnenosť\nzmeny bydliska u mal. D. a dospeli k záveru, že nie je v rozpore so záujmami maloletého a matka mal.\nbez toho, aby zasiahla do oprávnených záujmov a práv otca dieťaťa, takúto zmenu vykonala aj bez\njeho súhlasu. Zmenou bydliska nedošlo k odlúčeniu maloletého od otca, nakoľko naďalej v dohodnutom\nrozsahu dochádza ku styku, ktorému matka nijako nebráni. Otec netvrdil ani nepreukazoval problém s\nrealizáciou styku (k dispozícii má osobné motorové vozidlo, dieťa je vo veku, kedy je schopné prevozu z\nG. do Z. a späť). Okresný súd tiež správne poukázal na skutočnosť, že v čase schvaľovania rodičovskej\ndohody matka maloletého už bývala v obci G. a pokiaľ dieťa bolo zverené do jej výchovy a opatery, ďalším\nlogickým krokom bolo, že dieťa bude navštevovať základnú školu v mieste bydliska, ktorá je vhodná pre\nvýuku mal. D. aj s prihliadnutím na jeho zdravotné problémy. Zmena prostredia sa nijako neprejavila na\nštudijných výsledkoch, resp. zhoršení zdravotného stavu maloletého. Pokiaľ doteraz súdy vyhodnotili,\nže zmena bydliska nezhoršila zdravotný stav a ďalšie vzdelávanie a rozvoj maloletého, je správne aj\nrozhodnutie, že pre dieťa je vhodné navštevovať Základnú školu v O., a preto okresný súd dôvodne\nudelil súhlas namiesto otca ako zákonného zástupcu k zápisu maloletého do tejto základnej školy.\n2.2. K otcom navrhovanej zmene úpravy rodičovských práv a povinností tak, aby bol mal. D. zverený do\njeho výchovy, odvolací súd uviedol, že matka v celom rozsahu zabezpečuje starostlivosť o maloletého\nvo vzťahu k zabezpečeniu zdravotnej starostlivosti, vykonáva návštevy u lekára, riadnym spôsobom\nzabezpečuje, aby dieťa mohlo absolvovať vzdelávací proces v škole. Prebieha aj stretávanie otca s\nmaloletým v zmysle rodičmi uzatvorenej dohody, ktorá bola súdom posúdená a schválená ako prospešná\npre dieťa. Skutočnosti uvádzané otcom, že dochádza k fyzickému napádaniu a týraniu zo strany matky\nalebo jej partnera, preukázané neboli. V tejto súvislosti odvolací súd považoval za dostatočné vykonanie\njednotlivých dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii, bez toho, aby bolo opakovane nariadené znalecké\ndokazovanie, ktorému by sa mal podrobiť maloletý, prípadne rodičia. Skutkový stav, ktorý zistil súd prvej\ninštancie, bol postačujúci pre prijatie záverov bez potreby vykonania ďalšieho znaleckého dokazovania.\n2.3. Odvolací súd uzavrel, že v odvolaní otec maloletého dieťaťa neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by\nneboli preskúmané súdom prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo\nprávny stav odvolacím súdom, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne\npotvrdil.\n2.4. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP a\nvyslovil, že žiadny z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal otec dovolanie, ktorého prípustnosť dôvodil z § 420 písm. e),\n§ 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku.\n\n3.1. V prvom rade tvrdil, že najneskôr na pojednávaní dňa 01. 06. 2023 bol sudca okresného súdu JUDr.\nPeter Majcher zaujatý z dôvodu jeho pomeru k právnemu zástupcovi otca JUDr. Andrejovi Garovi, o čom\nsvedčia v dovolaní uvádzané prednesy sudcu na pojednávaní vyjadrujúce antipatiu a nepriateľský postoj\nsudcu k právnemu zástupcovi otca. Nakoľko vylúčenie sudcu nastáva zo zákona, ak sú tu dôvody na\njeho vylúčenie, nie až rozhodnutím o vylúčení, otec má za to, že pojednávanie dňa 01. 06. 2023 viedol\nvylúčený sudca, ktorý na tom istom pojednávaní aj meritórne rozhodol. Otec sa až do oboznámenia dňa\n18. 10. 2023 so zvukovým záznamom z pojednávania o zaujatosti sudcu nemohol riadne dozvedieť.\n3.2. Porušenie svojho práva na spravodlivý proces otec maloletého (ďalej aj „dovolateľ“) videl v\nnedostatočnom odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu, ktorý sa vôbec nevysporiadal s námietkou\nnesprávneho obsadenia súdu, nevyjadril sa k nesprístupneniu nahrávky z pojednávania do uplynutia\nlehoty na podanie odvolania otcovi maloletého, k doručovaniu uznesenia Krajského súdu v Žiline,\nnedoručeniu listín zásadného významu vo veci otcovi, k absencii odôvodnenia rozsudku súdu prvej\ninštancie ohľadom svojvoľného premiestnenia maloletého matkou bez súhlasu otca ani k námietke\nnesúladu zisteného skutkového stavu s vykonanými dôkazmi s ohľadom na súdom konštatovanú\nneexistenciu zmeny pomerov u maloletého. Odvolací súd sa relevantne nevyjadril ani k otázke otca, či\nnemalo byť nariadené znalecké dokazovanie, ktoré navrhol. Za procesne nesprávny postup označil otec\ndieťaťa skutočnosť, že pri jeho námietkach v súvislosti s premiestnením a zmenou bydliska maloletého\nokresný súd uviedol, že odvolací súd už v súvislosti s miestnou príslušnosťou skonštatoval, že matka\nako osoba, ktorej je maloletý zverený, má právo rozhodovať o bydlisku maloletého dieťaťa.\n3.3. V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ dôvodil, že rozhodnutia\nsúdov nižších inštancií záviseli od vyriešenia právnej otázky, či zmena bydliska maloletého dieťaťa sa\npovažuje za podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností podľa § 35 Zákona o\nrodine. Súdy nižších inštancií podľa otca uvedenú otázku vyriešili nesprávne ustálením, že o zmene\nbydliska môže rozhodovať samostatne rodič, ktorý má maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,\na to bez súhlasu druhého rodiča. Podľa otca je zmenu bydliska nutné považovať v kontexte § 35 Zákona\no rodine za podstatnú vec. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na zásade rovnoprávnosti\notca aj matky pri ich výkone. Ich výkon pritom nie je závislý od skutočnosti, či sú rodičia maloletého\nmanželia ani od toho, či spolu žijú alebo či jeden z nich žije s dieťaťom v spoločnej domácnosti a\ndruhý nie. V bežných veciach je oprávnený rozhodovať každý z rodičov samostatne, v podstatných\nveciach sa však musia dohodnúť a ak sa nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.\nBežnými sú záležitosti vznikajúce pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa. K prelomeniu zásady\nrovnoprávneho postavenia matky a otca možno pristúpiť len vo výnimočných prípadoch, a to keď jeden\nz rodičov nežije alebo nie je známy, nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený\nvýkonu rodičovských práv a povinností alebo ich výkon mu bol pozastavený alebo obmedzený. Otec\nmaloletého nespadá pod žiadny z uvedených prípadov. Konanie jedného z rodičov, ktorý bez súhlasu\ndruhého rodiča zmení miesto pobytu mal. dieťaťa je v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 40/2019 protiprávnym v tom zmysle, že porušuje výkon práv a povinností druhého\nrodiča a je konaním v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.\n4. Matka maloletého prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k dovolaniu otca uviedla,\nže otcom uvedené konkrétne citácie zákonného sudcu prednesené na pojednávaní 01. 06. 2023, ktoré\nvyhodnocuje ako prejav nepriateľského vzťahu k jeho právnemu zástupcovi aj k samotnému otcovi,\nboli absolútne korektné s poukazom na povinnosť súdu viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu\nsporu v zmysle čl. 7 ods. 2 CSP. Konajúci súd je oprávnený viesť zúčastnené strany k rešpektovaniu\nzáujmu maloletého dieťaťa. Podľa vnímania matky bol prednes zákonného sudcu mienený práve v\ntomto koncepte. Záujem dieťaťa vnímajú strany diametrálne odlišne. Matka z postavenia účastníka\nkonania vnímala procesný postup obidvoch konajúcich súdov ako zákonný. K tvrdeniu otca, že sa\nnestotožňuje s konštatovaním súdu, že nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu pôvodnej\núpravy výkonu rodičovských práv a povinností matka uviedla, že oproti podmienkam, v ktorých bola\nuzatvorená dohoda rodičov schválená súdom sa nezmenilo v pomeroch rodičov a maloletého nič. Už\nv čase schválenia uvedenej dohody matka aj maloletý prechodne žili v súčasnom bydlisku v obci G..\nSúdy správne vyhodnotili, že vykonanie znaleckého dokazovania nie je potrebné a žiaduce s ohľadom\nna čl. 17 CSP a súd rozhodnutím nevykonať znalecké dokazovanie chránil záujem maloletého. Skutkový\nstav bol zistený dostatočne aj bez vykonania takéhoto dôkazu. Argumentácia otca, že matke neudelil\nsúhlas k presťahovaniu mal., je irelevantná, nakoľko v rámci územia štátu, v ktorom sa dieťa obvykle\nzdržiava, súhlas nie je potrebný. V opačnom prípade by dochádzalo k neprimeranému zásahu do práva\nmatky na rozhodnutie o vlastnom mieste pobytu, lebo súhlas otca by sa neudeľoval len pre maloleté\ndieťa, ale vlastne aj pre matku. Styku otca s maloletým matka nezamedzuje. Bol to otec, kto na poslednú\n\nchvíľu ustúpil od pôvodnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vo vzťahu\nku ktorej mala matka prioritne záujem riešiť svoje bývanie v G.. Po tomto kroku otca bola nútená\npresťahovať sa do nehnuteľnosti patriacej jej matke v G.. Navrhla zamietnutia dovolania.\n5. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k dovolaniu nevyjadril.\n6. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú\nustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 2 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a\nspor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa\ntohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací\nsúd“) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu (účastník\nkonania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods.\n1 CSP) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti\ndovolania.\n8. Dovolací súd musí v prvom rade dôrazne pripomenúť začiatok druhej vety čl. 4 základných princípov\nCivilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná\nsúd v jeho najlepšom záujme. Inak povedané, vo veciach starostlivosti o maloletých musia byť súdy v\nkaždom štádiu konania vedené pri ich rozhodovaní najlepším záujmom maloletého dieťaťa.\n9.1. Aj podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je Slovenská republika viazaná,\nprvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných verejnými alebo\nsúkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, je\nnajlepší záujem dieťaťa. Na najlepší záujem dieťaťa odkazuje Dohovor o právach dieťaťa aj vo svojom\nčlánku 18 (rodičovská zodpovednosť).\n9.2. Výbor pre práva dieťaťa vo Všeobecnom komentári č. 13 (2011) o práve na ochranu pred všetkými\nformami násilia upozornil, že „posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa zo strany dospelého nesmie\nprekonať povinnosť rešpektovať všetky práva dieťaťa vyplývajúce z Dohovoru“. Hmotné právo koncepcie\nnajlepšieho záujmu zakladá právo dieťaťa na posúdenie jeho najlepšieho záujmu a jeho prvoradé\nzohľadnenie v situácii, keď sa s cieľom rozhodnúť o danej veci posudzujú rôzne záujmy.\n9.3. Ako konštatuje Výbor pre práva dieťaťa vo Všeobecnom komentári č. 14 (2013) z 29. 05. 2013 o\npráve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu (č. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa)\nobsah komplexného pojmu na najlepší záujem dieťaťa treba stanovovať podľa konkrétnych prípadov\na prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej situácie dotknutého dieťaťa, zohľadniť jeho osobný kontext,\nsituáciu a potreby. Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa je teda jedinečnou činnosťou, ktorú treba\nuskutočniť v každom jednom prípade vo svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa súvisiacich s jeho\nindividuálnymi charakteristikami, napríklad vek, pohlavie, stupeň zrelosti, skúsenosti, telesné, zmyslové\nalebo intelektuálne postihnutie, sociálny kontext, v ktorom dieťa žije (prítomnosť alebo absencia rodičov,\nkvalita vzťahov dieťaťa s rodičmi, prostredie, v ktorom dieťa žije z pohľadu bezpečnosti) atď. Do\nposúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa zahŕňame aj jeho názory, identitu, starostlivosť, ochranu a\nbezpečnosť dieťaťa, jeho zraniteľnosť (zdravotné postihnutie, príslušnosť k menšinovej skupine, štatút\nutečenca alebo žiadateľa o azyl, obeť násilia, život na ulici, atď.), právo na zdravie, na vzdelanie.\n9.4. Aj v kontexte potenciálneho oddelenia dieťaťa od jeho rodiča je nevyhnutné uskutočniť posúdenie\na určenie najlepšieho záujmu dieťaťa (čl. 9, 18 a 20 Dohovoru o právach dieťaťa). Dohovor chráni\nprávo dieťaťa na rodinný život. Dieťa oddelené od rodiča má právo na pravidelné udržiavanie osobných\nvzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho alebo jej najlepším\nzáujmom (čl. 9 ods. 3).\n10. Z ustanovenia § 420 písm. e) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo\nnesprávne obsadený súd.\n11. Vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu dovolací súd považuje za potrebné najprv uviesť, že\nintegrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (fair trial) tak, ako je vymedzené v čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„Dohovor“) je garancia, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca.\n12.1. Nestrannosť a nezaujatosť sudcu sa podľa judikatúry Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre\nľudské práva posudzuje v dvoch krokoch, a to prostredníctvom tzv. subjektívneho a objektívneho testu\nnestrannosti.\n12.2. Cieľom subjektívneho testu je zistiť, aké je osobné presvedčenie alebo záujem dotyčného sudcu\nv danom prípade (porov. rozsudok Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva z 15. decembra\n2005 vo veci Kyprianou v. Cyprus, sťažnosť č. 73797/01, § 118), teda či sudca je alebo nie je vnútorne\nzaujatý voči strane sporu, a to bez ohľadu na dôvody tejto zaujatosti. V tomto poňatí je nestrannosť\npredovšetkým subjektívnou psychickou kategóriou, vyjadrujúcou vnútorný, psychický vzťah sudcu k\nprejednávanej veci v širšom zmysle (zahŕňa vzťah alebo pomer k sporu, stranám, ich zástupcom alebo\nzúčastneným osobám - § 49 ods. 1 CSP). Uplatňuje sa pritom vyvrátiteľná domnienka nestrannosti\nsudcu - platí, že sudca je považovaný za (subjektívne) nestranného, pokiaľ nie je preukázaný opak. Hoci\nide o test subjektívnej nestrannosti, uvedenú domnienku možno vyvrátiť len objektívnym spôsobom;\nsubjektívne stanovisko sudcu ani strany sporu k tomu nie je dostačujúce.\n12.3. V rámci objektívneho testu sa skúma, či osoba sudcu poskytuje dostatočné záruky, vylučujúce\nakúkoľvek oprávnenú pochybnosť o jeho nestrannosti. Nutné je zistiť, či existujú skutočnosti, ktoré\nby mohli vzbudiť oprávnenú pochybnosť o nestrannosti sudcu, ale nie je potrebné zaoberať sa ich\nskutočným vplyvom na osobné presvedčenie sudcu v danom prípade. Nestačí, že sa sudca subjektívne\nnecíti byť zaujatý vo vzťahu k stranám sporu (ich zástupcom) či vo vzťahu k sporu, ale i pri objektívnom\nnazeraní musia byť vylúčené oprávnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Inými slovami, nejde len o\nhodnotenie subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti alebo necíti byť zaujatý, ale o objektívnu úvahu, či\n- vzhľadom na okolnosti prípadu - možno mať za to, že by sudca mohol byť zaujatý. V tomto ohľade\nmôže mať i zdanie istú dôležitosť, lebo v stávke je dôvera, ktorú súdy v demokratickej spoločnosti\nmusia u verejnosti vzbudzovať (porov. Ľalík, M. - Ľalík, T.: Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky.\nKomentár. Bratislava: Wolters Kluwer SR s. r. o., 2019, s. 164 a nasl.).\n13. Názor strán sporu (účastníkov mimosporových konaní) na nestrannosť sudcu môže byť podnetom\nna jej skúmanie, ale o nezaujatosti sudcu je potrebné rozhodovať na základe vyššie uvedených kritérií\nsubjektívneho a objektívneho testu. Sudca sa nesmie uspokojiť s tým, že sa subjektívne necíti zaujatý,\nale vždy sa musí zaoberať aj otázkou, či s ohľadom na jemu známe okolnosti prípadu sú vylúčené\noprávnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.\n14. Civilný sporový poriadok poskytuje stranám sporu prostriedky, ktorými sa môžu práva na nezaujatého\nsudcu domáhať. Jedným z týchto prostriedkov je námietka zaujatosti podaná podľa § 52 a nasl.\nCSP. Okrem námietky zaujatosti môžu strany sporu podať i odvolanie zdôvodnené tým, že rozhodoval\nvylúčený sudca [§ 365 ods. 1 písm. c) CSP]. Na vadu spočívajúcu v tom, že rozhodoval vylúčený sudca\nprihliada i dovolací súd v zmysle dovolacieho dôvodu podľa ust. § 420 písm. e) CSP.\n15. Pri posudzovaní opodstatnenosti dovolacej námietky uplatnenej podľa § 420 písm. e) CSP vychádzal\ndovolací súd z ustanovenia § 49 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že sudca je vylúčený z prejednávania\na rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo\nosobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Účelom\ntohto ustanovenia je nestranné prejednanie sporu, nezaujatý prístup súdu k stranám sporu (účastníkom\nkonania) alebo k ich zástupcom a tiež predídenie možnosti neobjektívneho rozhodovania. Tomu\nzodpovedá právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne\nrelevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu k sporu (prejednávanej\nmimosporovej veci) alebo jeho osobného vzťahu k stranám sporu (účastníkom mimosporového\nkonania), prípadne k ich zástupcom, ktorý by mohol ovplyvniť jeho objektívny pohľad na spor (vec), a\npreto objektívne vyvoláva pochybnosti o jeho nezaujatosti. Pomer sudcu k sporu (veci) je daný najmä\nvtedy, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia sporu (veci) a rozhodnutia\nv spore (vo veci).\n16. Nezávislosť, nestrannosť a odbornosť (kvalifikácia) sudcu sú podmienkami kvalitného rozhodovania\na sledujú význam riadneho napĺňania (poskytovania) spravodlivosti. Európsky súd pre ľudské práva pri\nriešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ\naj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru, ktoré rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní\n\n(napr. Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov\nvo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k stranám sporu (účastníkom konania), prípadne k ich zástupcom.\nNa preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra Európskeho súdu pre ľudské\npráva dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napr. Hauschildt proti Dánsku). Objektívna nestrannosť sa\nneposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov - uplatňuje\nsa tu teória zdania nezaujatosti. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký\naj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších\ninštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k sporu (prejednávanej\nveci) a k stranám sporu (účastníkom mimosporového konania). Posúdenie nestrannosti sudcu potom\nnespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať,\nže by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim je, či obava strany sporu (účastníka konania) je objektívne\noprávnená. Relevantnou je len obava z nedostatku nestrannosti založená na objektívnych, konkrétnych\na dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek,\nčo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu\nnestranného.\n17. Dovolateľ vyvodzoval zaujatosť sudcu prejednávajúceho spor na okresnom súde jeho pomerom\n(nepriateľským postojom) prezentovaným na pojednávaní konanom dňa 01. júna 2023 k právnemu\nzástupcovi otca maloletého D. JUDr. Andrejovi Garovi, o ktorom sa podľa jeho tvrdenia nemohol riadne\ndozvedieť až do obdržania zvukového záznamu z tohto pojednávania dňa 18. októbra 2023. K tomu\ndovolací súd iba okrajovo poznamenáva, že na pojednávaní konanom dňa 01. júna 2023, ako vyplýva\nz písomne vyhotovenej zápisnice, boli prítomní ako otec maloletého, tak jeho právny zástupca a ich\núčasť bola aktívna. Ak preto nadobudli odôvodnené pochybnosti, že vec prejednal a rozhodol sudca,\nktorý nebol nezaujatý, otec ako účastník konania zastúpený advokátom mal a mohol vzniesť v zákonnej\nlehote kvalifikovanú námietku zaujatosti. Tvrdenie, že tak otec resp. jeho právny zástupca mohol urobiť\naž po doručení zvukového záznamu z pojednávania, hoci na ňom boli prítomní, vnímali jeho priebeh a\nvyjadrenia všetkých účastníkov aj osôb zúčastnených na konaní (vrátane sudcu prejednávajúceho vec)\na reagovali na ne, nevyznieva presvedčivo. V podaní z 18. 10. 2023 označenom ako „Oznámenie nových\nskutočností k postupu prvoinštančného súdu v právnej veci vedenej na Okresnom súde Martin sp.\nzn. 9P/230/2022, doplnenie odvolania“ otec konajúci prostredníctvom advokáta opäť (a to posudzujúc\npodanie aj podľa jeho obsahu s poukazom na § 124 CSP) explicitne námietku zaujatosti nevzniesol,\nkeď uviedol, že sudca Mgr. Peter Majcher sa mal vylúčiť z prejednávania tejto veci sám (zrejme mal na\nmysli postup podľa § 50 ods. 1 CSP, kedy sudca prejednávajúci spor, ktorý zistí skutočnosti, pre ktoré je\nvylúčený, tieto bezodkladne oznámi predsedovi súdu a ten rozhodne o jeho vylúčení, pozn. dovolacieho\nsúdu). Navyše, odvolací súd o odvolaní rozhodol skôr, už dňa 05. októbra 2023, preto sa vo vydanom\nrozsudku týmto podaním otca z 18. októbra 2023 zaoberať (a vysporiadať sa s ním v obsahu písomného\nvyhotovenia rozsudku) nemohol.\n18. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. e) CSP odkazoval dovolateľ na rozhodnutie\nnajvyššieho súdu z 21. augusta 1997 sp. zn. 3Cdo/153/1996, publikované ako judikát č. R 59/97.\nPrávna veta uvedeného rozhodnutia vydaného za účinnosti predošlej procesnej právnej úpravy\nObčianskeho súdneho poriadku (ktorá ku dňu 21. augusta 1997 nelimitovala vznesenie námietky\nzaujatosti účastníkom konania nijakou lehotou, ako tomu bolo od 01. 09. 2003 a ako je tomu v súčasnosti)\nznie: „Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného\nsúdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu\nsúdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. g) O.s.p., posúdiť\ntúto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo\nveci rozhodoval, ak v námietke boli uvedené nové skutočnosti“. Predmetom posudzovania najvyššieho\nsúdu v uvedenom konaní bola prípustnosť dovolania v situácii, v ktorej sa odvolací súd nezaoberal v\nodvolacom konaní vznesenou námietkou zaujatosti sudcu prvoinštančného súdu s odôvodnením, že\ntento sudca odišiel z justície a dokazovať jeho zaujatosť v čase rozhodovania by bolo kontraproduktívne;\ndovolateľ v dovolaní zopakoval, že v spore rozhodoval zaujatý sudca a uviedol dôvody, z ktorých túto\nskutočnosť vyvodzuje. Najvyšší súd tiež uviedol, že inštitút vylúčenia sudcu je objektívnou procesnou\nkategóriou, a tým i na rozhodovaní podľa ustanovenia § 16 ods. 1 O.s.p. (t. j. rozhodovaní o vylúčení\nsudcu na základe podanej námietky zaujatosti, pozn. dovolacieho súdu) zásadne nezávislou. Vylúčenie\nsudcu totiž nastáva priamo zo zákona a nie až výrokom nadriadeného súdu. Preto tiež má sudca\noznamovaciu povinnosť o svojom vylúčení (§ 15 O.s.p.). Odvolací i dovolací súd k vylúčeniu sudcu\n\nprihliadnu z úradnej povinnosti a posudzujú ho bez ohľadu na to, či skutočne bolo o vylúčení rozhodnuté\npodľa § 16 O.s.p.\n19. V posudzovanej veci sudca, ktorý vec prejednával a rozhodol na súde prvej inštancie nezistil\nskutočnosti, pre ktoré je vylúčený, inak by ich bezodkladne musel oznámiť predsedovi súdu (§ 50 ods.\n1 CSP). Otec námietku zaujatosti tohto sudcu nevzniesol (argumentujúc len tým, že sudca sa mal sám\nvylúčiť, čo, ako je uvedené zhora, nie je v civilnom procese možné) do ukončenia odvolacieho konania\nani v dovolacom konaní (nehovoriac o povinnosti strany sporu/účastníka konania uplatniť námietku\nzaujatosti, na rozdiel od právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku, najneskôr do siedmich dní,\nodkedy sa dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený - § 53 CSP).\n20. Pretože konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľom namietanou vadou\nvyplývajúcou z § 420 písm. e) CSP, dovolací súd pristúpil k posúdeniu dovolania z hľadiska ďalšieho\nuplatneného dovolacieho dôvodu - porušenia dovolateľovho práva na spravodlivý proces v dôsledku\nzaťaženia odvolacieho konania vadou zmätočnosti [§ 420 písm. f) CSP], ktorá mala spočívať v\nnedostatočnom odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu.\n21.1. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným\nspôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie\nvo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v\nrozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody týkajúce sa skutkovej aj právnej stránky veci, na ktorých\nsvoje rozhodnutie založil (napr. III. ÚS 107/07). Ak právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení\nv žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nkoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný\nzáver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v\nrozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)\nverejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I.\nÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n21.2. Všeobecný súd v odôvodnení rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou\nsporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované\nzákladné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Ani v opravnom konaní súd nemusí dať\nodpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru\nsúdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie\ndôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom odvolacieho preskúmania (II. ÚS 78/05).\n22.1. Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa kritériá pre odôvodňovanie\nrozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj\nzdôvodnenie všetkých pre vec podstatných otázok, či už z hľadiska skutočného stavu veci, alebo z\nhľadiska právneho. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP je vo všeobecnosti možné\npovažovať to, že odvolací súd rozhodnutie neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, avšak v\ntomto prípade tomu tak nie je. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387\nods. 1 a 2 CSP, keď mal za to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky\nnáležite zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania\nvyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Z obsahu preskúmavaného\nrozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Odvolací súd síce stručným, ale\njednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k potvrdeniu záverov súdu prvej inštancie a\njeho postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím súdu prvej inštancie, nemožno považovať\nza zjavne neodôvodnený či arbitrárny. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení\ns rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný celok) obsahuje jasné vysvetlenie dôvodov,\nna základe ktorých založil svoje rozhodnutie.\n\n22.2. K dovolaciemu tvrdeniu otca, že sa odvolací súd nevysporiadal s námietkou nesprávneho\nobsadenia súdu dovolací súd opakuje (viď posledný riadok 17. bodu tohto rozsudku), že odvolací súd\no odvolaní rozhodol 05. októbra 2023, preto sa v rozsudku nemohol zaoberať neskorším podaním otca\nz 18. októbra 2023.\n22.3. K odvolacím námietkam relevantným pre meritum veci sa odvolací súd vyjadril. Konkrétne\ntvrdeným svojvoľným premiestnením maloletého (v zmysle jeho presťahovania, pozn. dovolacieho súdu)\nmatkou bez súhlasu otca sa odvolací súd zaoberal v bode 8. odôvodnenia rozsudku (z ktorého napokon\ndovolateľ cituje na str. 11 v bode 2.4.4. dovolania) uvedúc, že zmena bydliska maloletého nie je v\nrozpore so záujmami maloletého a matka túto zmenu vykonala bez toho, aby zasiahla do oprávnených\nzáujmov a práv otca dieťaťa, keď vzhľadom na realizovaný styk nedošlo k odlúčeniu maloletého od otca v\nsituácii, keď už v čase schvaľovania rodičovskej dohody (ktorou sa rodičia dohodli na zverení maloletého\ndo osobnej starostlivosti matky, pozn. dovolacieho súdu) matka maloletého bývala v G.. Z uvedeného\nzáveru súdov nižších inštancií vyplýva, že ak okresný alebo odvolací súd v tejto súvislosti poukázali\naj na obsah uznesenia, ktorým bola ustálená miestna príslušnosť Okresného súdu Martin na konanie\n(uvedúc, že odvolací súd už v súvislosti s miestnou príslušnosťou skonštatoval, že matka ako osoba,\nktorej je maloletý zverený, má právo rozhodovať o bydlisku maloletého dieťaťa), čo dovolateľ označil\nza procesne nesprávny postup, nejde o nosný dôvod, na ktorom by bolo založené ich rozhodnutie o\nuvedenej otázke, vyžadujúci špecifickú odpoveď odvolacieho súdu.\n22.4. Dovolateľ videl nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu aj v tom, že tento\nnezaujal postoj ani k odvolacej námietke nesúladu zisteného skutkového stavu s vykonanými dôkazmi\nvo vzťahu k súdmi konštatovanej neexistencii zmeny pomerov u maloletého. Dovolací súd zistil, že súd\nprvej inštancie sa v rámci zisťovania skutočného (nie skutkového, pozn. dovolacieho súdu) stavu veci (čl.\n6 základných princípov Civilného mimosporového poriadku a § 35 Civilného mimosporového poriadku)\nzaoberal hlavnými argumentmi otca k zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré v\nodôvodnení rozsudku (37. bod) rozdelil do troch skupín (týranie a neprimerané trestanie maloletého,\nsvojvoľné premiestnenie maloletého a vyjadrenia maloletého o tom, že chce bývať s otcom) a každú z\nnich analyzoval a konfrontoval s vykonanými dôkazmi (body 39. až 42. odôvodnenia rozsudku) nezistiac\ndôvody pre vydanie otcom požadovaného rozhodnutia (44. bod odôvodnenia rozsudku). Odvolací súd (v\nzáverečnej časti 8. bodu odôvodnenia jeho rozsudku) vychádzal zo záverov súdu prvej inštancie (§ 387\nods. 2 CSP), ktorý nezistil dôvody, pre ktoré by takáto zmena bola prospešná dieťaťu a doplnil, že matka\nstarostlivosť o maloletého zabezpečuje aj z hľadiska jeho zdravotného stavu a vzdelávania. Stretávanie\nsa otca s maloletým prebieha v zmysle rodičmi odsúhlasenej dohody, ktorá bola súdom posúdená a\nschválená ako prospešná pre dieťa. Tvrdenia otca, že dochádza k fyzickému napádaniu a k týraniu\nmal. zo strany matky alebo jej partnera, preukázané neboli. Žiada sa doplniť, že súdy pri posudzovaní,\nči došlo k zmene pomerov mal. D. v podobe zmeny jeho bydliska vychádzali aj zo skutočnosti, že v\nčase schvaľovania rodičmi uzatvorenej rodičovskej dohody o. i. aj o zverení maloletého do osobnej\nstarostlivosti matky, ktorej zmenu otec v posudzovanej veci navrhol, bolo bydlisko matky v obci G.Š.,\nkde sa už zdržiaval aj maloletý.\n22.5. Otec tiež v dovolaní namietol, že odvolací súd sa relevantne nevyjadril ani k otázke, či nemalo byť\nnariadené ním navrhnuté znalecké dokazovanie. V predposlednej a poslednej vete 8. bodu odôvodnenia\nsvojho rozsudku odvolací súd uviedol: „V tejto súvislosti aj odvolací súd považuje za dostatočné\nvykonanie jednotlivých dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii bez toho, aby bolo opakovane nariadené\nznalecké dokazovanie, ktorému by sa mal podrobiť maloletý, prípadne rodičia. Skutkový stav, ktorý zistil\nsúd prvej inštancie, bol postačujúci pre prijatie záverov súdu bez toho, aby bolo potrebné vykonať ďalšie\nznalecké dokazovanie“. Odvolací súd sa teda v odôvodnení svojho rozsudku k problematike nastolenej\ndovolateľom vyjadril jasne a dostatočne.\n22.6. Vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu dovolateľ napokon\nnamietal, že sa odvolací súd nevyjadril k nesprístupneniu nahrávky z pojednávania konaného 01. júna\n2023 do uplynutia lehoty na podanie odvolania otcovi maloletého, k doručovaniu (bližšie neoznačeného)\nuznesenia Krajského súdu v Žiline a k nedoručeniu listín zásadného významu vo veci otcovi (dovolací\nsúd zo súdneho spisu zistil, že obsah všetkých zásadných listinných dôkazov nachádzajúcich sa v\nsúdnom spise bol podľa zápisnice o pojednávaní oboznámený na pojednávaní konanom 01. 06. 2023).\nDovolací súd poukazuje na to, že odvolací súd dbajúc na najlepší záujem mal. D. v odôvodnení rozsudku\nuviedol dostatočné a relevantné dôvody týkajúce sa skutočného stavu aj právnej stránky veci, na ktorých\nsvoje rozhodnutie (v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie) založil. Právne závery súdov vyplývajú\nz dokazovaním zisteného skutočného stavu veci. Odvolací súd sa dostatočne a logicky vysporiadal so\nvšetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a s odvolacími námietkami. Ak nereagoval na zhora uvedené\nnámietky otca maloletého, táto skutočnosť nezakladá vadu zmätočnosti konania podľa § 420 písm. f)\n\nCSP, pretože odvolací súd jasne vysvetlil kľúčové dôvody, ktoré opodstatňovali rozhodnutie vo veci\nsamej.\n23. Konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté ani dovolateľom namietanou vadou vyplývajúcou\nz § 420 písm. f) CSP, preto dovolací súd pristúpil k posúdeniu dovolania z hľadiska ďalšieho uplatneného\ndovolacieho dôvodu - nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom.\n24. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n25. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny. Aby určitá otázka mohla byť\nrelevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Musí ísť o právnu\notázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna\notázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k\nzáverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi\nposudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. V dovolaní, ktorého\nprípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b) CSP, by dovolateľ mal a) konkretizovať právnu otázku\nriešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť potrebu, aby dovolací súd ako\nnajvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil a c) uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená.\n26. Dovolateľ tvrdil, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnom výklade § 35 Zákona\no rodine a rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, či zmena bydliska\nmaloletého dieťaťa sa považuje za podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností\npodľa § 35 Zákona o rodine. Dovolací súd v dovolacom prieskume zistil, že súd prvej inštancie sa\npri rozhodovaní o tom, či existujú dôvody na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností\nk mal. D. zaoberal tromi hlavnými bodmi argumentácie otca (v podrobnostiach viď bod 22.4. tohto\nrozsudku dovolacieho súdu); jedným z nich bolo aj tvrdenie o svojvoľnom premiestnení (zmene bydliska)\nmaloletého jeho matkou bez súhlasu otca. Okresný súd a v zhode s ním aj súd odvolací mali ustálené, že\nbolo v kompetencii matky ako osoby, ktorej bolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, rozhodnúť\no bydlisku maloletého dieťaťa. Táto otázka však nebola rozhodujúcou (bola len čiastkovou) pre záver o\nnenaplnení podmienok pre zmenu osobnej starostlivosti. Inými slovami, súdy nižších inštancií nepristúpili\nk zmene osobnej starostlivosti o mal. iba na základe odpovede na uvedenú otázku, ale aj preto, že\nnebola preukázaná pravdivosť tvrdení otca o týraní a neprimeranom trestaní maloletého a hodnotené\nboli aj vyjadrenia maloletého (milujúc obidvoch rodičov uvádza veci, ktoré rodičia chcú počuť).\n27. Dovolací súd konštatuje, že takto dovolateľom predostretá dovolacia otázka nebola pre rozhodnutie\nsporu rozhodujúca, pretože odvolací súd (a ani súd prvej inštancie) na nej (iba a len) nezaložil svoje\nrozhodnutie. Zodpovedanie danej otázky dovolacím súdom by preto nemohlo viesť k zrušeniu alebo\nzmene dovolaním napadnutého rozhodnutia. Cieľom konania pred dovolacím súdom je poskytnúť\ndotknutej strane reálnu ochranu jej práva, nie riešiť teoretické alebo akademické otázky. Právna otázka,\nna vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom\nvyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola v priebehu konania súdmi posudzovaná,\nnemôže byť považovaná za významnú z hľadiska § 421 ods. 1 CSP. V takom prípade dovolanie podané\npodľa § 421 ods. 1 nielenže nie je dôvodné, ale nie je ani prípustné. Dovolací súd sa preto takto\nvymedzenou právnou otázkou nezaoberal.\n28. S poukazom na uvedené dôvody dovolací súd uzatvára, že dovolanie podľa § 420 písm. e), f) CSP\nje prípustné, ale nie je dôvodné. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nie je prípustné, nakoľko\ndovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP, čo by bolo dôvodom\nna odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f) CSP. Vzhľadom na nedôvodnosť dovolania podľa § 420\npísm. f) CSP ale dovolací súd dovolanie zamietol ako celok podľa § 448 CSP.\n29. Dovolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP), ktoré\nprebehlo na základe dovolania podaného otcom maloletého dieťaťa.\n\n30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}