{"guid": "cb66442f-237b-40f7-9224-b44abb63628d:42e4e6eb-7133-4068-80cf-41ba7795ea39", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2318204483.1", "spisova_znacka": "4Cdo/186/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/186/2022 z 28. 2. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2024, sp. zn. 4Cdo/186/2022, ECLI:SK:NSSR:2024:2318204483.1", "identifikacne_cislo": "2318204483", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Miroslav Šepták", "datum_vydania": "2024-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov", "Kúpna zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2014/140/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 140/2014 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/140/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/140-2014/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2014/140/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 140/2014 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/140/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/140-2014/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40a", "nazov": "§ 40a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-140", "nazov": "§ 140 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-140", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-140"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-588", "nazov": "§ 588 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-588", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-588"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2014/140#paragraf-4", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-40a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-140", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-588", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/42e4e6eb-7133-4068-80cf-41ba7795ea39", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2318204483.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:2318204483.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:2318204483.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/186/2022\n2318204483\n28. 02. 2024\nMgr. Miroslav Šepták\nECLI:SK:NSSR:2024:2318204483.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a\nčlenov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobcu F.. S. Č.M.,\nnarodeného XX. Q. XXXX, O. N. XXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Kocandovou, Bratislava,\nJungmannova 8, proti žalovaným: 1/ F.. V. X., narodený X. Z., O. N. XXX/XXX, 2/ F.. N. X. V.. S.,\nnarodená XX. O. XXXX, O. N. XXX/XXX, 3/ S. A., narodený XX. P. XXXX, N., Š. XXXX/XX, 4/ Q. I. V..\nG., narodená X. Z.Á. XXXX, O. N. XXX, všetci žalovaní zastúpení advokátkou JUDr. Evou Szikorovou,\nŠaľa, Hollého 1854/9, o neplatnosť kúpnej zmluvy, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.\n8C/18/2018, o dovolaní žalovaných 1/ až 4/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 30. marca 2022\nsp. zn. 24Co/77/2020, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) napadnutým rozsudkom podľa § 388 zákona č.\n160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zmenil zamietajúci rozsudok Okresného\nsúdu Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie“ resp. „prvoinštančný súd“) zo dňa 16. apríla 2020 č.k.\n8C/18/2018-519 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12. mája 2020 č. k. 8C/18/2018-525 tak, že\nurčil„...kúpnu zmluva uzatvorenú dňa 27. júla 2017 číslo vkladu I. XXXX/XX medzi predávajúcimi S. A.Š.,\nnarodeným XX. P. XXXX, G. Š. XXXX/XX, N., Q. I. V.. G., narodenou X. Z. XXXX, bytom O. N. XXX a\nkupujúcimi F.. V. X., narodeným X. Z. XXXX, bytom O. N. XXX, F.. N. X. V.. S., narodenou XX. O., bytom\nO. N. XXX, ohľadne prevodu predmetu kúpnej zmluvy zapísaného v LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX\nv príslušných spoluvlastníckych podieloch, katastrálne územie O. N., za neplatnú...“ (výrok I.); výrokom\nII. „...žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ až 4/, ďalej aj žalovaní, nárok na náhradu trov konania pred\nsúdom prvej inštancie a odvolacieho konania v plnom rozsahu“.\n2. Súd prvej inštancie zamietajúci rozsudok v spojení s opravným uznesením odôvodnil právne\naplikáciou ustanovení § 40a, § 140, § 588 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a), b) zákona\nč. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 140/2014 Z.z.“), § 224, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP a\nskutkovo vychádzajúc zo zistení, že dňa 27. júla 2017 bola uzavretá kúpna zmluva, kde ako predávajúci\nvystupovali žalovaní 3/ a 4/ a kupujúcimi boli žalovaní 1/ a 2/. Rozhodnutím Okresného úradu Galanta,\nkatastrálny odbor bol pod č. I. XXXX/XXXX povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam\nzapísaným na liste vlastníctva číslo: XXX v podiele XX/XXXXX, XX/XXXXX - pozemok registra E KN\nparcelné číslo XXXX, druh pozemku ovocný sad vo výmere 3670 m2, na liste vlastníctva číslo: XXXX\n\nv podiele 972/1632960, 972/1632960 - pozemok registra E KN parcelné číslo XXXX, druh pozemku\novocný sad vo výmere 3228 m2, na liste vlastníctva číslo: XXXX v podiele 972/1632960, 972/1632960\n- pozemok registra E KN parcelné číslo XXXX, druh pozemku ovocný sad vo výmere 11259 m2, na liste\nvlastníctva číslo: XXX v podiele 1/56, 1/42 - pozemok registra E KN parcelné číslo XXX/X, druh pozemku\ntrvalý trávny porast vo výmere 773 m2 - pozemok registra E KN parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku\novocný sad vo výmere 651 m2 - pozemok registra E KN parcelné číslo XXX/XXX, druh pozemku trvalý\ntrávny porast vo výmere 100 m2 - pozemok registra E KN parcelné číslo XXX/XXX, druh pozemku\novocný sad vo výmere 123 m2, na liste vlastníctva číslo: XXX v podiele 1/42, 1/56, 1/42, 1/42 - pozemok\nregistra E KN parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku orná pôda vo výmere 7997 m2 - pozemok registra\nE KN parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku orná pôda vo výmere 5036 m2 - pozemok registra E KN\nparcelné číslo XXXX/X, druh pozemku orná pôda vo výmere 1953 m2 v prospech žalovaných 1/ a 2/\nna základe uzavretej kúpnej zmluvy. Žalobca listom zo dňa 20. marca 2017 si u žalovaných 1/ a 2/ ako\nkupujúcich uplatnil predkupné právo z titulu kúpnych zmlúv I. XXXX/XX, I. XXXX/XX, I. XXXX/XX. V\nlistine uviedol, že podľa ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka má predkupné právo a zo strany\npredávajúcich nebola naplnená povinnosť ponúknuť spoluvlastníkovi podiel na odkúpenie. Žalovaní 1/\na 2/ boli vyzvaní, aby v lehote 14 dní od prijatia výzvy sa vyjadrili, či je možná dohoda v tom zmysle, že\nmu budú odpredané spoluvlastnícke podiely predávajúcich z kúpnych zmlúv za kúpnu cenu, za ktorú ju\nnadobudli. V prípade negatívneho vyjadrenia uplatní žalobu na príslušnom súde o relatívnu neplatnosť\nprávneho úkonu.\n2.1. Po vykonanom dokazovaní a zistení skutkového stavu súd prvej inštancie žalobu zamietol vecne\nargumentujúc tým, že určovacia žaloba nie je správny procesný prostriedok na ochranu práv žalobcu,\nnakoľko tým sa jeho postavenie nijako nezlepší, zákonite by po takejto žalobe musela byť podaná\nžaloba na plnenie, a preto možno konštatovať, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určovacej\nžalobe. Žalovaní 1/ a 2/ mali oprávnenie za zákonom stanovených podmienok nadobudnúť vlastníctvo\nk nehnuteľnostiam. Žalovaná 2/ je daňovníkom podľa § 5 a 6 zákona č. 582/ 2004 Z. z. podniká v obci\nDolná Streda v poľnohospodárskej výrobe od roku 1996, osvedčenie o zápise do evidencie súkromne\nhospodáriacich roľníkov bolo vykonané dňa 16. januára 2007, takže spĺňa podmienky podľa § 4 ods.\n1 písm. a) zákona č. 140/2014 Z. z. pri všetkých nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom prevodu a F..\nS. Č. bol zapísaný do evidencie SHR dňa 29. októbra 2018. Žalovaní 1/ a 2/ v čase, keď na nich boli\nprevádzané nehnuteľnosti kúpnou zmluvou, boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných\nna LV č. XXX, XXXX, XXXX katastrálne územie O. N., čiže spĺňali aj podmienky ustanovenia § 4 ods.\n1 písm. b) zákona č. 140/2014 Z. z.\n3. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že predmetom konania bol nárok\nžalobcu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 27. júla 2017 medzi žalovanými 3/, a\n4/ ako predávajúcimi a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností\nv katastrálnom území O. N. zapísaných v Liste vlastníctva č. XXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX v\npríslušných spoluvlastníckych podieloch, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. I. XXXX/\nXX rozhodnutím Okresného úradu Galanta, katastrálneho odboru dňa 14. augusta 2017. Vzhľadom\nna rozsah a dôvody odvolania žalobcu bolo predmetom odvolacieho konania posúdiť, či boli splnené\nprocesné podmienky, či v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nsúdny proces, či konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či\nsúd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nči zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo\nprocesného útoku, ktoré neboli uplatnené, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel\nk správnym skutkovým zisteniam a či právne správne vec posúdil.\n3.1. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že mu prvoinštančný súd znemožnil uskutočniť všetky\njemu patriace procesné práva tým, že vzhľadom na epidemiologickú situáciu a karanténne opatrenia\nnevyhovel jeho žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na deň 16.apríla 2020 a vo veci rozhodol\nnapadnutým rozsudkom, túto odvolací súd považoval za opodstatnenú. Uviedol, že v preskúmavanom\nprípade súd prvej inštancie nariadil a uskutočnil pojednávanie, na ktorom rozhodol rozsudkom vo veci\nsamej, na deň 16. apríla 2020, teda v čase trvania núdzového stavu vyhláseného na území Slovenskej\nrepubliky. Z obsahu napadnutého rozsudku nebola zrejmá úvaha zákonného sudcu, prečo pojednávanie\npovažoval za tzv. nevyhnutné minimum, ktoré bolo potrebné vykonať, resp. v čom hrozila nenávratná\nškoda alebo iný vážny neodvratný následok pre prípad, že by sa pojednávanie neuskutočnilo, resp. ani\nodvolací súd nezistil žiaden takýto dôvod pre uskutočnenie pojednávania vo veci. Strany a ich právni\n\nzástupcovia mali nepochybne dôvod sa domnievať, že pojednávanie nariadené na deň 16. apríla 2020\nsa neuskutoční z dôvodu pretrvávania núdzového stavu vyhláseného na území Slovenskej republiky a\nich neúčasť na nariadenom pojednávaní tak bola ospravedlniteľná. Odvolací súd preto konštatoval, že\nobsah spisu nedáva žiaden podklad, ktorý by umožňoval prijať záver, že uskutočnenie pojednávania\npred súdom prvej inštancie dňa 16. apríla 2020 bez účasti strán, resp. ich právnych zástupcov, by\nbolo vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti opodstatnené. Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenie\nprvoinštančného súdu v procesnom postupe, odvolací súd v súlade s ustanovením § 390 CSP a\nnajmä s právom na spravodlivý proces zaručeným Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd, v ktorom je implikované právo na súdnu ochranu zaručené Čl. 46 ods. 1 a nasl.\nÚstavy Slovenskej republiky, nariadil pojednávanie na prejednanie odvolania a vykonal dokazovanie vo\nveci výsluchom žalobcu a oboznámením s obsahom predložených listín (bližšie viď bod 26 napadnutého\nrozsudku).\n3.2. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že dňa 27. júla 2017 uzavreli žalovaní 3/\na 4/ ako predávajúci a žalovaní 1/ a 2/ ako kupujúci kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam v katastrálnom\núzemí O. N., zapísaným v Liste vlastníctva č. XXX v príslušných spoluvlastníckych podieloch. Vklad\nvlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaných 1/ a 2/ bol povolený pod\nčíslom vkladu V XXXX/XXXX rozhodnutím Okresného úradu Galanta, katastrálneho odboru dňa 14.\naugusta 2017. Ku dňu uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy bol podielovým spoluvlastníkom predmetných\nnehnuteľností aj žalobca. Žalovaní 3/ a 4/ pred uzavretím spornej kúpnej zmluvy neponúkli žalobcovi\nsvoje spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach na kúpu. Žalobca preto listom zo dňa\n20. marca 2017 žalovaných 1/ a 2/ vyzval, aby sa v lehote 14 dní od prijatia výzvy vyjadrili, či je\nmožné (mimo iného) usporiadať predmet kúpnej zmluvy I. XXXX/XXXX tak, že mu budú odpredané\nspoluvlastnícke podiely predávajúcich z kúpnej zmluvy v Listoch vlastníctva č. XXX, XXXX, XXXX,\nXXX za kúpnu cenu, ktorou ich nadobudli. Žalovaná 2/ je od 16. januára 2007 zapísaná do evidencie\nsamostatne hospodáriaceho roľníka, podniká v poľnohospodárskej výrobe od roku 2006 v meste Sereď\na od roku 1996 v obci Dolná Streda. Žalobca je od 29. októbra 2018 zapísaný do evidencie samostatne\nhospodáriaceho roľníka.\n3.3. Čo sa týka vytýkaného pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie tým, že nerozhodol o\nzmene žaloby žalobcu, odvolací súd uviedol, že podstata tejto odvolacej argumentácie žalobcu spočíva v\njeho nesúhlase s uznesením súdu prvej inštancie, ktorým nepripustil rozšírenie žaloby. Odvolací súd ale\npo oboznámení sa s obsahom spisu, resp. s uznesením súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu\nna zmeny žaloby, nedospel k záveru, že by toto uznesenie bolo svojvoľné, nezákonné a arbitrárne a\nnaopak označil ho za náležité vzhľadom na hospodárnosť konania. Táto odvolacia argumentácia žalobcu\ntak bola neopodstatnená.\n3.4. Pokiaľ ide o vec samú rozborom príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa\ninštitútu predkupného práva a ustanovenia § 137 písm. d) CSP odvolací súd dospel k záveru, že\nžalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam, čo je\ncelkom zrejme žaloba spadajúca pod ustanovenie § 137 písm. d) CSP. Civilný sporový poriadok\núčinný od 1. júla 2016 (na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. júna\n2016) žalobu o určenie právnej skutočnosti (ktorou je aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu)\npripúšťa len vtedy, ak určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. V niektorých prípadoch\nhmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť\n(prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je „podobné“ právnemu úkonu\n(dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia). Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či\nneplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Civilný sporový poriadok\nvychádza zo zásady, že sa má určiť aktuálny právny stav. Preto pre výnimky podľa ustanovenia § 137\npísm. d) CSP je spoločné to, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma, vo svojej dikcii\npriznáva oprávnenej osobe právo domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. Žalobný návrh\nznejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý nevyplýva z osobitného právneho predpisu, je potrebné\npovažovať za vadný. Odvolací súd sa nestotožnil so zužujúcim výkladom ustanovenia § 137 písm.\nd) CSP, prezentovaným žalovanými, t. j. že oprávnenie domáhať sa určenia právnej skutočnosti (teda\naj určenia neplatnosti zmluvy) musí byť v osobitnom právnom predpise výslovne (expressis verbis)\nvymedzené ako oprávnenie podať žalobu o neplatnosť určitého právneho úkonu/zmluvy. Osobitným\nprávnym predpisom, z ktorého vyplýva oprávnenie žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej\nzmluvy (právnej skutočnosti) je ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, v hmotnoprávnej rovine\n\ndaného prípadu v spojení s ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka (viď uznesenie Krajského\nsúdu v Žiline sp. zn. 10Co/211/2019 z 15. októbra 2019, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n9Co/201/2018 z 28. februára 2019, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/35/2019 z 30. apríla\n2020, uznesenie krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/26/2020 z 30. júna 2021). Tvrdenia žalobcu o\ndanosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení právnej skutočnosti odvolací súd označil\nza nedôvodné. Právna úprava nepripúšťa rozhodovať o určení právnej skutočnosti za podmienky danosti\nnaliehavého právneho záujmu, ten je pri rozhodovaní o určovaní právnej skutočnosti právne irelevantný.\nVychádzajúc zo skutkových zistení tak, ako sú uvedené v bode 3.2. tohto rozhodnutia vyplynulo, že\nžalovaní 3/ a 4/ ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo\ndňa 27. júla 2017, previedli svoje spoluvlastnícke podiely na žalovaných 1/ a 2/, pričom urobili tak\nbez toho, aby pred tým písomne ponúkli svoj podiel na predaj žalobcovi ako ďalšiemu podielovému\nspoluvlastníkovi predmetných nehnuteľností, čím došlo v danom prípade došlo k porušeniu zákonného\npredkupného práva žalobcu vyplývajúcemu z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa\ndovolal neplatnosti kúpnej zmluvy podaním žaloby v súdenom spore voči všetkým účastníkom právneho\núkonu (tak predávajúcim, ako aj kupujúcim), pričom dovolanie sa neplatnosti žalobou sa stalo perfektným\nvo chvíli jej doručenia žalovaným. Z uvedených dôvodov tak bola podľa odvolacieho súdu požiadavka\nžalobcu na určenie neplatnosti spornej kúpnej zmluvy opodstatnená, a preto bolo potrebné rozsudok\nsúdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zmeniť a žalobe o určenie neplatnosti právneho\núkonu vyhovieť v celom rozsahu.\n3.5. Žalovaní vo vzťahu k žiadanému vysloveniu neplatnosti právneho úkonu opakovane v rámci\nprocesnej obrany dôvodili neporušením predkupného práva žalobcu, pretože žalovaní 1/ a 2/ v čase\nuzavretia kúpnej zmluvy spĺňali dva definičné znaky oprávneného nadobúdateľa uvedené v zákone\nč. 140/2014 Z. z., pričom táto špeciálna právna norma všeobecnú normu vylučovala. Tiež súd prvej\ninštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku v prejednávanej veci opäť aplikoval i ustanovenie\n§ 4 ods. 1 písm. a), b) zákona č.140/2014 Z. z. K predmetným argumentom žalovaných odvolací\nsúd poukázal na dôvody svojho predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia. Túto obranu žalovaných\noznačil za neopodstatnenú. Bližšie uviedol, že dňa 14. novembra 2018 Ústavný súd Slovenskej republiky\nvyhlásil nález sp. zn. PL. ÚS 20/2014, podľa ktorého ustanovenia čl. 1, § 4, § 5 a § 6 zákona č.\n140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1 od. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 20 Ústavy\nSlovenskej republiky. Ustanovenie právneho predpisu, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť\ndňom uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy\nSlovenskej republiky). Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. novembra 2018 sp.\nzn. PL. ÚS 20/2014 bol zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 11. februára 2019.\nV čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením\nnebolo už ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva\npoľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinné. Nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad\nnapadnutého ustanovenia právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky. Nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky okrem toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia\nprávneho predpisu (od publikovania nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky), predstavuje tiež\ninterpretáciu dotknutých ustanovení Ústavy Slovenskej republiky (v tomto prípade čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods.\n4, čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak, než ich vyložil\nzákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia právneho predpisu (v tomto prípade to znamená, že\npostup pri prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku definovaný v ustanovení § 4 uvedeného\nzákona je v rozpore s týmito článkami Ústavy Slovenskej republiky). Súdy sú pri rozhodovaní viazané\nnielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Teda aplikácia ustanovenia\n§ 4 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v preskúmavanom prípade, by predstavovala nezákonný\npostup súdu a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Takýto protizákonný a protiústavný postup\npredstavuje porušenie práv strán na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nAplikácia protiústavného ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 140/2014 Z. z. je neprípustná.\nPokiaľ žalovaní argumentovali tým, že prevod pozemkov sa uskutočnil v súlade s v tom čase platnou\na účinnou právnou úpravou, odvolací súd im dal do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z 11. októbra 2006 sp. zn. PLz. ÚS 1/2006 (zjednocujúce stanovisko pléna), kde bola riešená\notázka okamihu hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem iného\nkonštatoval, že hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne\n\nskončené, nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí,\nakoby nebolo nikdy súčasťou právneho poriadku.\n3.6. Pokiaľ žalovaní vo vzťahu k žiadanému vysloveniu neplatnosti právneho úkonu dôvodili tiež tým, že\nsú oprávnení nadobúdatelia z titulu spoluvlastníctva odvolací súd uviedol, že povinnosť predávajúcich\nponúknuť na kúpu svoj spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom sa vzťahuje nielen v prípade\nprevodu na tretie osoby, ale aj v prípade prevodu na niektorého zo stávajúcich spoluvlastníkov. Na\nžalobcom v odvolacom konaní predložené Čestné vyhlásenie zo dňa 25. mája 2020 a Osvedčenie\no dedičstve zo dňa 22. septembra 2014 sp. zn. 12D/46/2014 odvolací súd neprihliadol podľa § 366\npísm. d) CSP s odôvodnením, že sa jedná o nové dôkazy, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom\nprvej inštancie, pričom žalobca si nesplnil svoju povinnosťou preukázať, že nové prostriedky procesného\nútoku a procesnej obrany nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Osvedčenie o\ndedičstve navyše predložil žalobca po uplynutí lehoty na podanie odvolania, pričom podľa ustanovenia §\n365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia\nlehoty na podanie odvolania.\n4.\nProti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu žalovaní 1/ až 4/ (ďalej aj „dovolatelia“) podali\ndovolanie, prípustnosť ktorého odôvodňovali ustanovením § 420 písm. f) CSP. Konkrétne namietali\nnedostatočné odôvodnenie, nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, nezodpovedanie ich\nkľúčovej argumentácie - aký je vzťah medzi všeobecnou (Občiansky zákonník) a špeciálnou\nnormou (zák. č. 140/2014 Z.z.); či vôbec vznikla ponuková povinnosť na strane prevádzajúcich\nz titulu predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Ďalej nezodpovedanie námietky\nneprípustnosti kumulácie rôznych nárokov obídeného spoluvlastníka (ak súd dospel k záveru o existencii\nponukovej povinnosti) a vykonanie voľby v prospech iného nároku ako toho, ktorý bol žalobou uplatnený.\nAko ďalšie dovolacie dôvody žalovaní uviedli ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP a § 421 ods. 1\npísm. b) CSP. Namietaný odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu videli s poukazom\nna rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 30/2018, sp. zn. 4Cdo 17/2019\na sp. zn. 9Cdo 7/2021. V súvislosti s namietaným odklonom formulovali otázku či „Je žaloba o\nneplatnosť zmluvy k nehnuteľnostiam, ktorú podal spoluvlastník, ktorého predkupné právo podľa §\n140 Občianskeho zákonníka bolo porušené, takou žalobou, ktorej podanie spadá pod ustanovenie\n§ 137 písm. d) CSP? Je § 40a Občianskeho zákonníka osobitným právnym predpisom, z ktorého\nvyplýva možnosť žalovať určenie právnej skutočnosti?“ Otázku, ktorá nebola v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu riešená (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP) formulovali nasledovne: „...je vyslovenie\nprotiústavnosti právnej normy, menovite § 4 zákona č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníckeho\npráva k poľnohospodárskym pozemkom, nálezom Ústavného súdu (č. PL ÚS 20/2014) dôvodom na\nvyslovenie neplatnosti právneho úkonu, ak tento bol uzavretý a nadobudol aj vecnoprávne účinky\nvkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností za platnosti a účinnosti neskôr zrušenej právnej\nnormy, pokiaľ na uzatvorenie zmluvy boli splnené zákonné podmienky podľa § 4 zákona (ktorý bol neskôr\nvyslovený za protiústavný)? Má nález Ústavného súdu o vyslovení protiústavnosti právnej normy účinky\nv začatom a neskončenom súdnom konaní ex tunc vždy alebo ich má iba v začatých a neskončených\nkonaniach o žalobách na plnenie?“ Z uvedených dôvodov žalovaní Najvyšší súd Slovenskej republiky\nžiadali, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n5. Žalobca v podanom vyjadrení k dovolaniu žalovaných uviedol, že v skutkových a právnych záveroch\nnapadnutého rozsudku, teda aj aplikácie a interpretácie ustanovení Občianskeho zákonníka, právnych\nnoriem týkajúcich sa predkupného práva spoluvlastníka a tiež aplikácie a interpretácie ustanovenia §\n137 písm. d) CSP, nevidí žiadne pochybenie. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie\nžalobcov zamietol podľa § 448 CSP ako nedôvodné a žalobcovi priznal aj náhradu trov dovolacieho\nkonania.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia (§ 438 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1 a 3\nCSP) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu\nnapadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalovaných\nje síce procesne prípustné, ale nie je dôvodné a preto ho zamietol (§ 448 CSP).\n\n7. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok\na tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej\nCivilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nje dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak\nzákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\n8. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n10. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n11. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n12. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n13. Žalovaní v prvom rade vyvodzujúc prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP namietali, že odvolací súd sa nevysporiadal riadne s ich odvolacou argumentáciou v dôsledku\nčoho je napadnuté rozhodnutie nedostatočné odôvodnené, nepreskúmateľné (bližšie viď bod 4 tohto\nrozhodnutia).\n14. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n15. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\n\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4 Cdo 3/2019, 8 Cdo 152/2018,\nbod 26, 5 Cdo 57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n16. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu,\nže k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3 Cdo 41/2017, 3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo\n73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie\ndovolateľov, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do ich práva na spravodlivý\nproces.\n17. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo\nprípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry\nústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,\nnemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu\n(napr. I. ÚS 188/06).\n18. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. V\nodôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd popísal obsah podstatných skutkových tvrdení strán a\ndôkazov vykonaných v konaní, uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, zároveň\ncitoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie odvolacieho\nsúdu sa vyporiadava so všetkými podstatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. Jeho myšlienkový postup\nje v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené\nvykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.\n19. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu má podľa názoru dovolacieho\nsúdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP.\nV reakcii na dovolacie argumenty žalovaných dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania podľa\n§ 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa\npredstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento\nprípad. Žalovaní preto neopodstatnene namietali, že im odvolací súd nedostatočným a nepresvedčivým\nodôvodnením rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nNeopodstatnená je dovolacia námietka žalovaných, ktorú označili za kľúčovú pre posúdenie danej\nveci, a síce otázka vzťahu medzi všeobecnou (Občiansky zákonník) a špeciálnou normou (zákonom\nč. 140/2014 Z.z.), ktorú odvolací súd „nezodpovedal“. V uvedenom smere žalovaným dovolací súd\ndáva do pozornosti bod 53 a 54 rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa podrobne a zrozumiteľne k\npredmetnej otázke vyjadril. Podstata nesprávnosti odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného\nsúdu spočívala v zásade v tom, že súd prvej inštancie v spore aplikoval ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a),\nb) zákona č. 140/2014 Z. z., ktoré už v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia nebolo účinné. Odvolací súd v\npodrobnostiach poukázal a zopakoval svoje už skôr vyslovené právne názory a síce, že „...ustanovenie\nprávneho predpisu, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v Zbierke\nzákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky). Nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 20/2014 zo dňa 14. novembra 2018 bol zverejnený v Zbierke\nzákonov Slovenskej republiky dňa 11. februára 2019 (súd prvej inštancie rozhodol dňa 16. apríla 2020\n- pozn. dovolacieho súdu). .... Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky treba vnímať tak, že ním\nbol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia právneho predpisu s Ústavou\nSlovenskej republiky. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky okrem toho, že je právnym dôvodom\nneúčinnosti nesúladného ustanovenia právneho predpisu (od publikovania nálezu v Zbierke zákonov\n\nSlovenskej republiky), predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení Ústavy Slovenskej republiky\n(v tomto prípade čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) v tom zmysle,\nže ich treba vykladať inak, než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia právneho\npredpisu (v tomto prípade to znamená, že postup pri prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku\ndefinovaný v ustanovení § 4 uvedeného zákona je v rozpore s týmito článkami Ústavy Slovenskej\nrepubliky). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky). Teda aplikácia ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 140/2014 Z. z.\no nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\npreskúmavanom prípade, by predstavovala nezákonný postup súdu a v rozpore s Ústavou Slovenskej\nrepubliky. Takýto protizákonný a protiústavný postup predstavuje porušenie práv strán na súdnu ochranu\nv zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Aplikácia protiústavného ustanovenia ustanovenie §\n4 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku\na o zmene a doplnení niektorých zákonov je neprípustná...“ Pokiaľ žalovaní argumentovali, že prevod\npozemkov sa uskutočnil v súlade s v tom čase platnou a účinnou právnou úpravou, odvolací súd im dal do\npozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. októbra 2006 sp. zn. PLz. ÚS 1/2006\n(zjednocujúce stanovisko pléna), kde bola riešená otázka „okamihu hmotnoprávnych účinkov nálezu\nústavného súdu“ a kde ústavný súd okrem iného konštatoval, že hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu\nku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona,\nktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo nikdy súčasťou právneho poriadku. Pokiaľ\nžalovaní v rámci procesnej obrany dôvodili aj tým, že sú oprávnení nadobúdatelia z titulu spoluvlastníctva\n(teda či vôbec vznikla ponuková povinnosť na strane prevádzajúcich z titulu predkupného práva\npodľa § 140 Občianskeho zákonník) odvolací súd na ich námietky v bode 55 napadnutého rozsudku\nreagoval tým, „že povinnosť predávajúcich ponúknuť na kúpu svoj spoluvlastnícky podiel ostatným\nspoluvlastníkom sa vzťahuje nielen v prípade prevodu na tretie osoby, ale aj v prípade prevodu na\nniektorého zo stávajúcich spoluvlastníkov. Argumentácia žalovaných, že sú oprávnení nadobúdatelia z\ntitulu spoluvlastníctva bola preto rovnako nenáležitá“.\nS poukazom na uvedené dovolací súd v súvislosti so zisťovaním procesnej vady konania podľa §\n420 písm. f) CSP záverom konštatuje, že v danom prípade odvolací súd jasným, zrozumiteľným\na presvedčivým spôsobom vysvetlil, prečo považoval odvolanie žalobcu za dôvodné, dôsledne sa\nzaoberal so všetkými námietkami, ktoré boli vo veci vznesené vrátane tých, na ktoré poukazovali\nžalovaní v priebehu sporu.\n19.1. Dovolací súd tiež opakovane zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnej vady v zmysle § 420 písm. f) CSP, správnosť\nprávnych záverov (ktoré žalovaní tiež podrobili kritike), ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná,\nlebo prípadné nesprávne právne posúdenie prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym\nnázorom odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti jeho rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP\n20. Žalovaní ďalej vyvodzovali prípustnosť svojho dovolania tiež z ustanovenia § 421 ods. 1 písm.\na) CSP, t. j., že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa\nodvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Z obsahu dovolania je zrejmé,\nže žalovaní považujú ako nesprávne právne posúdenú otázku, či „Je žaloba o neplatnosť zmluvy\nk nehnuteľnostiam, ktorú podal spoluvlastník, ktorého predkupné právo podľa § 140 Občianskeho\nzákonníka bolo porušené, takou žalobou, ktorej podanie spadá pod ustanovenie § 137 písm. d) CSP?\nJe § 40a Občianskeho zákonníka osobitným právnym predpisom, z ktorého vyplýva možnosť žalovať\nurčenie právnej skutočnosti?“. V súvislosti s namietaným odklonom žalovaní poukázali na rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo 30/2018, sp. zn. 4Cdo 17/2019 a sp. zn. 9Cdo 7/2021.\n21. Pre procesnú situáciu, v ktorej § 421 ods. 1 písm. a) CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny\nvýznam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v\ndovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia môže byť pritom len\notázka právna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie\ntohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\no otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n\n21.1. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP predpokladá, že právnu otázku\nkľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd\nako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Právna úprava účinná od 1. júla 2016 dáva dovolaciemu\nsúdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ\nriešená. Základným predpokladom prípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej\nčinnosti doposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci\nodvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí). Ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421\nCSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle,\nže posúdenie prípustnosti dovolania závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite\ndoloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky\na že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie.\n22. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP je charakteristický „odklon“ jej\nriešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o\nsituáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky,\nodvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“.\n23. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Jeho súčasťou je tiež prax vyjadrená\nopakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v\njednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované)\nrozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili.\n23.1. S prihliadnutím na čl. 3 CSP do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba\nzahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva,\nprípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia\nÚstavného súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky pod tento pojem nespadajú\n(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. októbra 2017 sp. zn. 6 Cdo 129/2017).\nJudikatúra ústavného súdu dotvára precedenčnú záväznosť ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu v tom zmysle, že potvrdzuje ústavnú súladnosť dotknutej interpretácie a aplikácie právnej\núpravy realizovanej najvyšším súdom. Podmienkou precedenčnej záväznosti toho-ktorého rozhodnutia\nnie je absolútna totožnosť so všetkými skutkovými okolnosťami prejednávanej veci. Predpokladom\nprecedenčnej záväznosti je podobnosť týkajúca sa relevantných, ťažiskových okolností prejednávanej\nveci. Pokiaľ teda ústavný súd vyslovil názor na riešenie tej-ktorej otázky ako jedna z najvyšších súdnych\nautorít (čl. 2 ods. 2 CSP), je potrebné aby dovolací súd k tejto skutočnosti pri rozhodovaní prihliadol.\n24. Ešte pred posúdením samotného „právneho odklonu“ (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP) treba uviesť, že\nsprávnosť súdmi riešených skutkových otázok nemôže byť v dovolacom konaní podrobená meritórnemu\nprieskumu, lebo dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP);\nskutková okolnosť (t.j. skutková otázka, resp. riešenie skutkovej otázky) z hľadiska § 421 ods. 1 CSP\nje irelevantná.\n25. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. l CSP musí byť procesnou stranou v dovolaní\nvymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne\naj dôvodnosť) dovolania. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže\nsvoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na\nmysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie\nvymedzenia právnej otázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych\na hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade\nby uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej\nkoncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v Civilnom sporovom poriadku\n(napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1 Cdo 98/2017, 3 Cdo 94/2018, 4 Cdo 95/2017). Treba\nzdôrazniť, že úlohou dovolacieho súdu nie je vymedziť právnu otázku; zákonodarca túto povinnosť\nukladá dovolateľovi.\n\n26. V danom prípade žalovaní vymedzili právnu otázku (viď bod 20 tohto rozhodnutia), pri riešení ktorej\nsa mal odvolací súd odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a to s poukazom na\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/30/2018, sp. zn. 4Cdo/17/2019 a sp.\nzn. 9Cdo/7/2021.\n27. V rozhodnutí zo dňa 18. decembra 2018 sp. zn. 6Cdo/30/2018 sa najvyšší súd zaoberal\nproblematikou prípustnosti žalôb podľa § 137 CSP na konania začaté a neskončené predo dňom\nnadobudnutia účinnosti CSP, pričom dospel k záveru, že „...ak bola žaloba žalobcu o určenie neplatnosti\nprávnych úkonov podaná na okresný súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku konajúce súdy\nsprávne posudzovali podmienky procesnej prípustnosti takejto žaloby podľa Občianskeho súdneho\nporiadku (§ 470 ods. 2 veta prvá CSP)...“. Obdobné právne závery vyplývajú aj z ďalších dovolateľmi\noznačených rozhodnutí, a to sp. zn. 4Cdo/17/2019 v zmysle ktorého „...podľa novej právnej úpravy nie\nje možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Táto právna\núprava však nebola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie účinná a konajúce súdy tak musia úkony\nstrán sporu (§ 470 ods. 2 veta prvá CSP) posudzovať podľa účinkov a podmienok uvedených v O.s.p.\nv znení účinnom v čase ich uskutočnenia...“ a sp. zn. 9Cdo/7/2021 podľa ktorého „...súd musí úkony\nstrán sporu ( § 470 ods. 2 U. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/>) posudzovať\npodľa účinkov a podmienok uvedených v O.s.p. v znení účinnom v čase ich uskutočnenia. Bolo preto\npotrebné osvedčiť naliehavý právny záujem výlučne vo vzťahu k pôvodne predvídanému postupu v § 80\npísm. c/ O.s.p. <....“ Závery predmetných rozhodnutí však na preskúmavanú vec nedopadajú vzhľadom\nna ich skutkovú a právnu odlišnosť. V danom prípade bola totiž žaloba podaná za účinnosti Civilného\nsporového poriadku (vo veciach na ktoré poukazovali žalovaní podľa Občianskeho súdneho poriadku)\na súdy nižších inštancií ju správne z hľadiska jej prípustnosti posudzovali podľa § 137 písm. d) CSP.\n28. Odhliadnuc od uvedeného dovolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že otázkou\nnastolenou žalovanými v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 CSP sa už najvyšší súd\nzaoberal, a to v rozhodnutí zo dňa 24. januára 2024 sp. zn. 4Cdo/238/2022 (o existencii ktorého\nale dovolatelia nemohli mať vedomosť vzhľadom na čas jeho vydania) so záverom, že „osobitným\nprávnym predpisom, z ktorého vyplýva oprávnenie žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej\nzmluvy (právnej skutočnosti) je v hmotnoprávnej rovine daného prípadu ustanovenie § 40a Občianskeho\nzákonníka, v spojení s ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka“. V predmetnom rozhodnutí sa\ndovolací súd nestotožnil so zužujúcim výkladom ustanovenia § 137 písm. d) CSP, prezentovaným\ndovolateľom (argumentujúcimi v zásade tak isto ako v danej preskúmavanej veci), t. j. že oprávnenie\ndomáhať sa určenia právnej skutočnosti (teda aj určenia neplatnosti zmluvy) musí byť v osobitnom\nprávnom predpise výslovne (expressis verbis) vymedzené ako oprávnenie podať žalobu o neplatnosť\nurčitého právneho úkonu/zmluvy. Dovolací súd poukázal tiež podrobne na rozhodovaciu prax súdov\nnižších inštancií k predmetnej problematike.\n29. Ako ďalšou položenou otázkou, a to v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm.\nb) CSP sa najvyšší súd zaoberal tým, či „...vyslovenie protiústavnosti právnej normy, menovite § 4\nzákona č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníckeho práva k poľnohospodárskym pozemkom, nálezom\nÚstavného súdu (č. PL ÚS 20/2014) je dôvodom na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, ak tento bol\nuzavretý a nadobudol aj vecnoprávne účinky vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností za\nplatnosti a účinnosti neskôr zrušenej právnej normy, pokiaľ na uzatvorenie zmluvy boli splnené zákonné\npodmienky podľa § 4 zákona (ktorý bol neskôr vyslovený za protiústavný)? Má nález Ústavného súdu o\nvyslovení protiústavnosti právnej normy účinky v začatom a neskončenom súdnom konaní ex tunc vždy\nalebo ich má iba v začatých a neskončených konaniach o žalobách na plnenie?\n30.\nZ hľadiska toho ako dovolatelia formulovali otázku, ktorá podľa ich presvedčenia nebola v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte vyriešená je zrejmé, že ide o otázku procesnoprávnu (ktorej\nriešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení), pričom jej riešením sa už zaoberal\nÚstavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. PLz. ÚS 1/06 (a z týchto záverov aj dovolací súd\nvychádzal) vo svojom Zjednotení odchylných právnych názorov z 11. októbra 2006. Okrem iného uviedol,\nže „...hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené,\nnastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo\nnikdy súčasťou právneho poriadku“.\n\n31.1. V danom prípade prvoinštančný súd rozhodol vo veci samej dňa 16. apríla 2020 a odvolací\nsúd dňa 30. marca 2022. Dňa 14. novembra 2018 Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlásil nález\nsp. zn. PL. ÚS 20/2014, podľa ktorého ustanovenia čl. 1, § 4, § 5 a § 6 zákona č. 140/2014 Z. z.\no nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1 od. 1, čl. 13 ods. 4 a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.\nUstanovenie právneho predpisu, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia\nnálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky).\nNález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. novembra 2018 sp. zn. PL. ÚS 20/2014 bol\nzverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 11. februára 2019. Z uvedeného je zrejme,\nže v čase rozhodovania súdov oboch inštancií ustanovenia zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní\nvlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, na ktoré vo svojej argumentácii poukazovali žalovaní už neboli súčasťou platného právneho\nporiadku Slovenskej republiky a preto správne na ne odvolací súd neprihliadol v súlade s uznesením\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/06.\n32. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že podané dovolanie nie je dôvodné\na preto ho zamietol (§ 448 CSP).\n33. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 453\nods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a zásadou úspechu žalobcu v dovolacom konaní, ktorému preto\npatrí nárok na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovaným v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP).\n34. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}