{"guid": "e0d78a0e-f44f-47de-aa68-6d22f7107543:9f49cde6-4952-49db-86f8-49b172c4d838", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2318203201.1", "spisova_znacka": "1Cdo/207/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/207/2022 z 30. 4. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2024, sp. zn. 1Cdo/207/2022, ECLI:SK:NSSR:2024:2318203201.1", "identifikacne_cislo": "2318203201", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Radoslav Svitana, PhD", "sudca_id": 653, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-radoslav-svitana-phd-653", "datum_vydania": "2024-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-33b", "nazov": "§ 33b OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-33b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-33b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-33b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f49cde6-4952-49db-86f8-49b172c4d838", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2318203201.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:2318203201.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:2318203201.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/207/2022\n2318203201\n30. 04. 2024\nJUDr. Radoslav Svitana\nECLI:SK:NSSR:2024:2318203201.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a\nčlenov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., v spore žalobcu L. B., narodeného\nXX. L. XXXX, Š. XXXX, zastúpeného VIA LEGE, s.r.o., Pata, Veterná 1093, IČO: 36 866 415, proti\nžalovanej U. Y., narodenej XX. T. XXXX, C. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Prachová &\nPartners, s. r. o., Bratislava, Pribinova 20, IČO: 50 491 300, o zaplatenie 36 000 eur s príslušenstvom,\nvedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 8C/11/2018, o dovolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave zo dňa 3. mája 2022 č. k. 11Co/77/2021-385, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Galanta (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 17. júna 2021 č. k.\n8C/11/2018-335 (v poradí druhým) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 36 000 eur spolu s\núrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 36 000 eur od 27. marca 2018 do zaplatenia, všetko\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania\nvo výške 100 %. Rozhodnutie právne posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1, § 31 ods. 1 a ods. 4, § 32 ods.\n2 a § 724 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že sporové strany boli manželmi od 20. apríla 2012 a\nich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 5C/388/2015, právoplatným\ndňa 23. novembra 2015. Dňa 18. júla 2013 bola medzi nimi uzavretá dohoda o plnomocenstve, podľa\nktorej je žalovaná ako splnomocnenec oprávnená zastupovať žalobcu ako splnomocniteľa vo všetkých\nprávnych úkonoch týkajúcich sa predaja nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu zapísaných na LV č. XXX\npre katastrálne územie Š. (tam konkrétne uvedených pozemkov a stavieb). Dňa 16. augusta 2013\nbola uzatvorená kúpna zmluva k predmetným nehnuteľnostiam, kde ako predávajúci vystupuje žalobca,\nzastúpený na základe plnomocenstva žalovanou. Zmluvou dohodnutú kúpnu cenu 50 000 eur zaplatili\nkupujúci v dvoch splátkach, a to 15 000 eur a 35 000 eur. Žalovaná z tejto sumy poslala žalobcovi na\njeho pokyn 10 000 eur a sumu 4 000 eur vyplatila matke žalobcu ako úhradu pôžičky.\n1.1. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nárok žalobcu, čo do dôvodu a výšky nebol sporný. Sporné bolo\nlen to, či nárok žalobcu je alebo nie je premlčaný. Žalobca bol v čase uzavretia dohody o plnomocenstve\naj v čase prijatia kúpnej ceny vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý trval do 11. septembra 2020.\nPočas výkonu trestu žalobcu v novembri 2015 došlo k rozvodu manželstva sporových strán. Keďže\nžalobca bol vo výkone trestu, hospodárenie s financiami zabezpečovala žalovaná. Žalobca nemal\ndôvod obmedzovať žalovanú v nakladaní s financiami. Vzhľadom na výkon trestu mal obmedzený\nprístup k informáciám, ktoré sa týkali možného ďalšieho spolužitia sporových strán po jeho návrate z\nvýkonu trestu. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že námietka premlčania vznesená žalovanou bola\nprostriedkom na to, aby bol žalobca poškodený, a odporovala dobrým mravom. Preto žalobe vyhovel.\n\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom zo dňa 3. mája\n2022 č. k. 11Co/77/2021-385 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalovanej\npriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie zdôvodnil tým,\nže súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka v spojení s §\n563 Občianskeho zákonníka a tiež nesprávne posúdil, že uplatnenie námietky premlčania zo strany\nžalovanej je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohodu\no plnomocenstve zo dňa 18. júla 2013 posúdil ako príkaznú zmluvu v zmysle § 724 Občianskeho\nzákonníka a súčasne ako splnomocnenie v zmysle § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaná\nako splnomocnenec (príkazník) prijala za žalobcu ako splnomocniteľa (príkazcu) kúpnu cenu, nemožno\nhovoriť o bezdôvodnom obohatení sa žalovanej na úkor žalobcu, nakoľko išlo o plnenie uzavretej\npríkaznej zmluvy.\n2.1. Žalovaná na základe dohody o plnomocenstve zo dňa 18. júla 2013 uzavrela kúpnu zmluvu a\nprevzala od kupujúcich dňa 16. augusta 2013 kúpnu cenu, ktorú bola povinná odovzdať žalobcovi.\nK vznesenej námietke premlčania odvolací súd, aplikujúc ustanovenie § 101 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka a s odkazom na judikatúru (R 28/1984, R 91/2004, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1Cdo/197/2009, sp. zn. 3Cdo/174/2016) uviedol, že vzhľadom na to, že doba splnenia nebola dohodnutá\na ani inak ustanovená, začala premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu, teda dňa 17.\naugusta 2013 a trojročná premlčacia doba uplynula dňa 17. augusta 2016. Žaloba bola zo strany žalobcu\npodaná na súde dňa 5. apríla 2018, teda po uplynutí premlčacej doby.\n2.2. K otázke rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi odvolací súd poukázal na rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Cdo/41/2012, 7Cdo/226/2016, 3Cdo/137/2017, 2Cdo/249/2014,\n5Cdo/151/2012, 3Cdo/441/2013, 1Cdo/203/2018), ako aj Ústavného súdu SR (sp. zn. II. ÚS 176/2011,\nI. ÚS 33/2012, II. ÚS 176/2011 a IV. ÚS 542/2013) s tým, že postup podľa § 3 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka má miesto iba vo výnimočných prípadoch, keď voči strane konania by nepriznanie jej nároku\nsúdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom\na charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnila, prípadne kedy\nk výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych\ncieľov, či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel\npoškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva). Tieto okolnosti musia byť naplnené\nv takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty.\nOdvolací súd zdôraznil, že pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými\nmravmi, je potrebné skúmať, či strana, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi, postupovala s\ndostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti v súlade s jednou zo základných zásad súkromného práva\n- vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú\nmieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a\nvýkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich. Preto pre odopretie účinkov vznesenej námietky\npremlčania z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi sú rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých\nbola námietka premlčania uplatnená.\n2.3. Odvolací súd konštatoval, že tvrdenie žalobcu, že nevedel o uzatvorení kúpnej zmluvy a obdržaní\nkúpnej ceny žalovanou, je vyvrátené vyhlásením žalobcu zo dňa 8. júna 2015, z ktorého vyplýva, že mu\nz prevzatej kúpnej ceny poukázala 10 000 eur a na základe jeho pokynu vyplatila jeho matke 4 000 eur.\nRovnako z návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia doručeného súdu dňa 5. novembra\n2015 (vec vedená pod sp. zn. 5C/685/2015) vyplynula vedomosť žalobcu, že žalovaná obdržala kúpnu\ncenu za predmetné nehnuteľnosti vo výške 50 000 eur. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia\ntiež žalobca uviedol, že žalovanú viackrát osobne vyzval, aby mu zostatok dohodnutej kúpnej ceny\nvydala, k čomu však neprišlo. Vzhľadom na uvedené bol odvolací súd toho názoru, že žalobca mal\nvedomosť o záväzku žalovanej počas podstatnej časti plynutia premlčacej doby, bol si vedomý neochoty\nžalovanej odovzdať mu zvyšok kúpnej ceny za predané nehnuteľnosti a rovnako ešte pred uplynutím\npremlčacej doby došlo k právoplatnému rozvodu manželstva so žalovanou. Žalobca teda mal vedomosť\no existencii záväzku žalovanej, nepostupoval však s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti pri\nuplatňovaní svojich práv, preto nemožno považovať vznesenie námietky premlčania zo strany žalovanej\nza rozporné s dobrými mravmi.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) z\ndôvodov podľa § 421 ods. 1 písm. a), písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Navrhol,\naby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že potvrdí rozsudok súdu prvej\ninštancie. Za právnu otázku, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej\n\npraxe dovolacieho súdu, označil otázku posúdenia, či sa uplatnenie námietky premlčania pri daných\nskutkových okolnostiach ne/prieči dobrým mravom. Ako právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, uviedol:\n„Či trvanie plnomocenstva je alebo nie je právne relevantný spôsob stanovenia splatnosti záväzku\nspočívajúceho v povinnosti splnomocnenca vydať plnenie prijaté pre splnomocniteľa na základe plnej\nmoci splnomocnencom?\nRespektíve či môže dôjsť k premlčaniu práva splnomocniteľa, ktoré má voči splnomocnencovi, na\nvydanie veci (peňazí) prevzatej pre neho a v jeho mene a na jeho účet týmto splnomocnencom počas\ntrvania tohto plnomocenstva, resp. pred zánikom/skončením plnomocenstva?\nČi plnomocenstvo na prevzatie veci (peňazí) udelené splnomocnencovi v sebe zo svojej právnej\npovahy ne/zahŕňa aj povinnosť splnomocnenca túto vec držať a opatrovať pre splnomocniteľa tak, aby\nsplnomocniteľovi nevznikala ujma, až do jej vydania splnomocniteľovi, resp. až do zániku/skončenia\nplnomocenstva?\nČi môže dôjsť k zániku plnomocenstva podľa § 33b ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka\n(teda vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené) už tým, že dôjde k prevzatiu veci patriacej\nsplnomocniteľovi, ktorú mal prevziať pre splnomocniteľa splnomocnenec, a to bez toho, aby došlo k\nvydaniu/odovzdaniu tejto veci splnomocniteľovi? Či ide o plnomocenstvo obmedzené na vykonanie\nprávneho úkonu, za ktorý by sa malo považovať prevzatie kúpnej ceny, keď v danom plnomocenstve je\nuvedené, že je udelené na všetky právne úkony týkajúce sa predaja nehnuteľností, a to najmä avšak\nnie len na prevzatie kúpnej ceny?“\n3.1. Dovolateľ zdôvodnil dovolanie tým, že plnomocenstvo nebolo obmedzené na jediný právny\núkon, ale bolo udelené na všetky právne úkony súvisiace s predajom konkretizovanej nehnuteľnosti\nžalobcu a zahŕňalo aj prevzatie kúpnej ceny. Z povahy plnomocenstva vyplýva, že veci (peniaze)\npatriace splnomocniteľovi prevzaté na základe plnomocenstva splnomocnencom má splnomocnenec v\noprávnenej držbe a je povinný sa o prevzatú vec (patriacu splnomocniteľovi) starať až do jej vydania\nsplnomocniteľovi tak, aby tomuto nevznikla ujma. Plnomocenstvo samo o sebe z jeho povahy v sebe\nzahŕňa povinnosť splnomocnenca vydať/odovzdať vec prevzatú pre splnomocniteľa splnomocniteľovi.\nS uvedeným súhlasil aj odvolací súd v bode 15. rozsudku, avšak opomenul, že oprávnenie prevzatú vec\ndržať a povinnosť nakladať s ňou tak, aby splnomocniteľ neutrpel ujmu a vydať vec splnomocniteľovi,\nmá splnomocnenec počas celého trvania plnomocenstva. Plnomocenstvo, ktoré je udelené nie len\nna prevzatie veci kúpnej ceny, ale na všetky právne úkony súvisiace s predajom nehnuteľnosti,\nnemôže zaniknúť už prevzatím kúpnej ceny, lebo to nie je úkon, na ktorý by bolo toto plnomocenstvo\nobmedzené. Podľa dovolateľa plnomocenstvo zaniklo až jeho odvolaním (dňa 23. marca 2018), dovtedy\nplnomocenstvo trvalo. Čas plnenia je v danom prípade daný trvaním plnej moci (neplatí, že by nebol\nstanovený žiadnym právne relevantným spôsobom).\n3.2. Ďalej dovolateľ dôvodil, že počas trvania plnomocenstva nemôže dôjsť k premlčaniu práva\nsplnomocniteľa na vydanie veci prevzatej za neho a pre neho, lebo počas trvania plnomocenstva trvá\naj oprávnenie splnomocnenca vec pre splnomocniteľa držať a jeho povinnosť vec pre splnomocniteľa\nopatrovať, resp. nakladať s ňou tak, aby splnomocniteľovi nevznikla ujma. Až skončením/zánikom\nplnomocenstva zanikne oprávnenie a zároveň povinnosť splnomocnenca vec pre splnomocniteľa držať\na nakladať s ňou tak, aby splnomocniteľ neutrpel ujmu. Až vydaním prevzatej veci splnomocniteľovi\nmožno hovoriť o zániku (právnych účinkov) plnomocenstva vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené.\nPlnomocenstvo je titul pre oprávnenú držbu a ten musí zaniknúť a až po tom možno hovoriť o vzniku dlhu\nsplnomocnenca voči splnomocniteľovi a až vtedy (vznikom dlhu) môže začať plynúť premlčacia doba.\nZ toho dovolateľ vyvodzoval, že dlh či záväzok žalovanej vznikol až momentom zániku plnomocenstva\n(23. marca 2018), kedy prestala byť oprávnená tieto peniaze držať pre žalobcu ako splnomocniteľa.\n3.3. Napokon dovolateľ uviedol, že ak sa až 8. júna 2015 preukázateľne dozvedel o záväzku žalovanej\na že ho odmieta plniť, tak svoje právo mohol reálne uplatniť až po tomto dátume, teda žaloba podaná\n5. apríla 2018 bola podaná včas. Jeho prípadné omeškanie s výkonom práva je ospravedlniteľné\nobjektívnymi okolnosťami, keďže výkon jeho práva bol skomplikovaný výkonom trestu odňatia slobody,\nkedy navyše objektívne nemal možnosť ani získavať informácie potrebné na výkon jeho práva, lebo\nžalovaná mu ich neposkytla a voviedla ho do omylu, keď plnomocenstvo prijala a nevypovedala a\nneinformovala ho o tom, že pre neho peniaze prijala. Sekundárne trestanie žalobcu nezohľadnením jeho\nsťaženej situácie pri uplatňovaní jeho základného ľudského práva vlastniť majetok počas jeho uväznenia\nby spôsobilo ťažkú ujmu na jeho základných ľudských právach, ktorá by nebola prípustná. Žalovaná sa\nvoči žalobcovi mohla svojím konaním dopustiť aj trestného činu sprenevery, keďže si ponechala finančné\n\nprostriedky, ktoré jej boli zverené a patrili žalobcovi. Preto je tu namieste uplatnenie korektívu dobrých\nmravov a neprihliadnutie na námietku premlčania.\n3.4. Pre prípad, že by dovolací súd nevyhovel jeho dovolaciemu návrhu, dovolateľ navrhol, aby zmenil\naspoň výrok rozsudku o trovách konania tak, že ich náhradu žalovanej neprizná vzhľadom na fakt, že\nžalobca je nemajetný, má príjem z invalidného dôchodku, žalovaná získala pre seba všetok majetok\nžalobcu, pričom porušila dobré mravy voči žalobcovi a bolo len vecou posúdenia súdu, či išlo alebo\nnešlo o hrubé porušenie dobrých mravov, alebo porušenie odôvodňujúce rozpor námietky premlčania\ns dobrými mravmi, na čo mali súdy rôzny názor a čo žalobca nemohol predpokladať. Tiež navrhol, aby\nmu dovolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania. Podľa § 444 CSP dovolateľ navrhol, aby\ndovolací súd odložil právoplatnosť napadnutého rozsudku, minimálne, čo do výroku II. o trovách konania\nz dôvodu aktuálnej finančnej núdze a choroby žalobcu.\n4. Žalovaná k dovolaniu žalobcu uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za správne a\ndôkladne odôvodnené. V plnomocenstve boli definované jednotlivé úkony, na ktoré bola splnomocnená,\nteda splnenie týchto úloh bolo logickým dôvodom zániku oprávnenia zastupovať žalobcu, ako aj zániku\nplnomocenstva. Povinnosť vydať kúpnu cenu žalobcovi nie je možné vykladať v tom zmysle, že ide\no právny úkon, na ktorý bola žalovaná v zmysle plnomocenstva oprávnená. Išlo už len o subjektívne\nprávo žalobcu, ktorý si mal toto právo uplatniť v lehote troch rokov v zmysle zásady vigilantibus iura\nscripta sunt. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobca opätovne zavádza súd v tom, že o predaji nehnuteľnosti\na prevzatí kúpnej ceny žalovanou nemal vedomosť až odo dňa 8. júna 2015. Žalovaná počas celého\nsúdneho konania toto rozporovala a nevyplynulo to ani z dokazovania. Nehnuteľnosť bola predaná\nnecelé dva mesiace od nástupu žalobcu na výkon trestu odňatia slobody. Nelogické je potom tvrdenie\nžalobcu, že sa o predaji dozvedel až po niekoľkých rokoch. Zo súdneho spisu vyplýva, že od nástupu\nna výkon trestu odňatia slobody žalovaná žalobcu neustále navštevovala a prebiehala medzi nimi aj\nrozsiahla korešpondencia a telefonické rozhovory. Neobstojí tak námietka žalobcu, že vzhľadom na\nvýkon trestu mal obmedzený prístup k informáciám. Dňa 21. augusta 2013, t. j. päť dní po podpise\nkúpnej zmluvy a zaplatení kúpnej ceny, žalobca v liste uvádza: „peniaze vyplatili všetky?“, teda už mal\nreálnu vedomosť o predaji nehnuteľnosti. Preto podľa žalovanej uplatnenie námietky premlčania v tomto\nkonaní sa neprieči dobrým mravom. K začatiu plynutia premlčacej doby žalovaná s odkazom na viaceré\nsúdne rozhodnutia uviedla, že ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať\nsvoje právo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je preto významný prvý objektívny okamih,\nkedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie, teda ak nie je čas splnenia dohodnutý, deň bezprostredne\nnasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol.\n5. Žalobca v písomnej reakcii na vyjadrenie žalovanej uviedol, že plná moc nebola limitovaná na\nprávny úkon, vykonaním ktorého by mohla zaniknúť, ani nebolo určené, ktorý zo súboru rôznorodých\nprávnych úkonov má byť posledným. Daná plná moc nezanikla splnením. Keď predávajúci splnomocní\nsplnomocnenca na všetky právne úkony spojené s predajom nehnuteľnosti a tento plnú moc príjme,\nprijíma tým aj záväzok zabezpečiť obdržanie kúpnej ceny predávajúcim. Žalovaná však nevykonala\nžiadne úkony smerujúce k tomu, aby žalobca získal kúpnu cenu za ním (v zastúpení žalovanou)\npredávanú vec. Naopak, žalobkyňa vykonala úkon smerujúci proti základným právam splnomocniteľa,\nporušila svoj záväzok zastupovať žalobcu a konať v jeho prospech, a kúpnu cenu si svojvoľne\nponechala. Žalobca trvá na tom, že kým držala splnomocnenkyňa kúpnu cenu u seba a neodovzdala\nju splnomocniteľovi, nemohlo dôjsť k zániku plnej moci vykonaním úkonu, lebo predaj je zavŕšený až\npo tom, ako predávajúci nadobudne/získa kúpnu cenu za predávanú vec. Preto nemohol vykonať právo\nskôr, ako zaniklo plnomocenstvo. Za trvania plnomocenstva mal legitímny dôvod sa spoliehať, že trvá\npovinnosť splnomocnenkyne opatrovať a držať pre neho kúpnu cenu/peniaze.\n5.1. Žalobca zopakoval, že k premlčaniu práva z príkaznej zmluvy (plnomocenstva) nemôže dôjsť\npočas plnenia príkaznej zmluvy (počas výkonu splnomocnenia). Navyše ani nevedel, kedy nastal deň,\nže žalovaná obdržala platbu kúpnej ceny pre neho od kupujúceho. Z listu, ktorý (oneskorene) predložila\nžalovaná, nie je zrejmé ani aké peniaze mali byť vyplatené, ani koho tým myslí, lebo mu dlhovali peniaze\naj osoby, ktorým požičal, a tieto osoby tiež chodili peniaze vracať k rukám žalovanej. Navyše odpoveď\nod žalovanej neprišla. Zdôraznil, že nie je sporné, že žalovaná nebola oprávnená si žalovanú sumu\nponechať. Sporné je len to, či došlo k premlčaniu jeho práva žiadať vydanie žalovanej sumy od žalovanej.\nNemohol žiadať žalovanú o vydanie peňazí už deň po tom, ako ich žalovaná obdržala od kupujúcich\nvzhľadom na to, že mu nebol známy deň, kedy žalovaná peniaze obdržala, ani preto, že by to odporovalo\nich vzájomnej dohode a vôli žalobcu, aby žalovaná pre neho tieto peniaze držala, kým on bude vo väzení.\n\nTo, že žalovaná pre neho už záležitosti zariaďovať nebude, mu mohlo byť zrejmé najskôr až v roku 2015,\nkedy došlo k rozvodu manželstva.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd príslušný\nna rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1\nCSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§\n428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, dospel k záveru, že dovolanie čiastočne nie\nje prípustné a je potrebné ho odmietnuť (avšak vzhľadom k tomu, že zamietnutie dovolania ako celku\nrozsudkom postačuje, nerozhodoval dovolací súd o tejto časti samostatným odmietajúcim výrokom) a\nčiastočne síce je prípustné, ale je nedôvodné a je potrebné ho zamietnuť.\n7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí\nbyť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania,\nktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného\nrozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad. Ak by najvyšší\nsúd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu\ntoho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS 172/03].\n8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\n9. Podľa § 421 ods. 1 písm. a), písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, (a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, (b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená.\n10. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n11. Pre prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP má mimoriadny význam obsah pojmu „právna\notázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní. Otázkou relevantnou z\nhľadiska citovaného zákonného ustanovenia môže byť pritom len otázka právna (teda nie skutková\notázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku\nhmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného\nzákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo\nna aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n12. Nestačí však, že ide o právnu otázku. Musí ísť o takú právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na\njej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo\nrozhodnutie odvolacieho súdu, i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná (ale\nrozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo na odlišných dôvodoch), nemôže byť považovaná za významnú\nz hľadiska tohto ustanovenia. V takom prípade dovolanie v zmysle § 421 ods. 1 nielen, že nie je dôvodné,\nale nie je ani prípustné.\n13. Žalobca sa jednou z právnych otázok, ktoré predložil dovolaciemu súdu v rámci dovolacích dôvodov\npodľa § 421 ods. 1 CSP, pýtal, či trvanie plnomocenstva je alebo nie je právne relevantný spôsob\nstanovenia splatnosti záväzku spočívajúceho v povinnosti splnomocnenca vydať plnenie prijaté pre\nsplnomocniteľa na základe plnej moci splnomocnencom. Táto otázka je však len akademická. Takto\nformulovanou otázkou sa odvolací súd vôbec nezaoberal a od jej riešenia rozhodnutie odvolacieho\nsúdu nezáviselo. To, že splatnosť záväzku splnomocnenca vydať veci prevzaté za splnomocniteľa je\n\novplyvnená trvaním plnomocenstva, nebolo sporné. Dovolateľ ani neuviedol, ako podľa neho riešil\nodvolací súd túto otázku a v čom považuje jeho právny názor za nesprávny. Ani pri snahe autenticky\nporozumieť dovolateľovi a ním položenú otázku vhodne preformulovať teda nebolo možné dospieť k\nzáveru o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania ustanovených v § 421 ods. 1 úvodná veta CSP\na predpokladov vymedzenia dovolacieho dôvodu ustanovených v § 432 ods. 2 CSP, preto bolo potrebné\nv tejto časti dovolanie podľa § 447 písm. f) odmietnuť.\n14. Podobne formuloval žalobca aj druhú otázku (alebo podotázku, keďže ju uviedol slovom\n„respektíve“): Či môže dôjsť k premlčaniu práva splnomocniteľa na vydanie veci od splnomocnenca,\nktorú tento prevzal na základe plnomocenstva, pred zánikom/skončením plnomocenstva. Ani od riešenia\ntakto formulovanej otázky rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo. Odvolací súd totiž (v zhode so\nsúdom prvej inštancie) vychádzal z názoru, že predmetné plnomocenstvo zaniklo vykonaním úkonu,\nteda (pokiaľ ide o predmet tohto sporu) prevzatím kúpnej ceny žalovanou od kupujúcich (a začiatok\nplynutia premlčacej doby spojil práve so zánikom plnomocenstva vykonaním úkonu). Tento právny záver\nspochybnil dovolateľ v štvrtej otázke a dovolací súd sa ním bude zaoberať nižšie. Otázkou, či môže\ndôjsť k premlčaniu pred zánikom plnomocenstva, sa odvolací súd nezaoberal a dovolateľ ani v dovolaní\nneuviedol, ako podľa neho riešil odvolací súd túto otázku a v čom považuje jeho právny názor za\nnesprávny, teda ani tu neboli naplnené predpoklady prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 úvodná\nveta CSP a dovolací dôvod nebol vymedzený v súlade s § 432 ods. 2 CSP, preto bolo potrebné v tejto\nčasti dovolanie podľa § 447 písm. f) odmietnuť.\n15. Otázka, či plnomocenstvo na prevzatie veci (peňazí) v sebe zahŕňa aj povinnosť splnomocnenca túto\nvec držať a opatrovať pre splnomocniteľa tak, aby splnomocniteľovi nevznikala ujma, až do jej vydania\nsplnomocniteľovi, resp. až do zániku/skončenia plnomocenstva, je v istom zmysle zavádzajúca, napriek\ntomu dovolací súd považuje za potrebné na ňu odpovedať. Tu aj dovolateľ uviedol, ako túto otázku\n(podľa neho) riešil odvolací súd (poukázal na bod 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku) a ako ju\nnavrhuje riešiť on. Táto otázka úzko súvisí s otázkou, či môže dôjsť k zániku plnomocenstva podľa § 33b\nods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka (teda vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené) už tým, že\ndôjde k prevzatiu veci patriacej splnomocniteľovi, ktorú mal prevziať pre splnomocniteľa splnomocnenec,\na to bez toho, aby došlo k vydaniu/odovzdaniu tejto veci splnomocniteľovi, preto bude dovolací súd\nposudzovať obe tieto otázky spoločne.\n16. Odvolací súd v bode 15. odôvodnenia uviedol, že už zo samotnej povahy priameho zastúpenia\nvyplýva povinnosť splnomocnenca prijaté plnenia odovzdať splnomocniteľovi. Toto vyjadrenie dovolateľ\ninterpretoval tak, že plnomocenstvo v sebe zahŕňa povinnosť splnomocnenca odovzdať vec prevzatú pre\nsplnomocniteľa splnomocniteľovi, a teda pred vydaním veci splnomocniteľovi nemôže plnomocenstvo\nzaniknúť. Takáto interpretácia je však nesprávna. Dovolací súd zhodne so súdom odvolacím a\ns dovolateľom uvádza, že je povinnosťou splnomocnenca odovzdať plnenie prijaté na základe\nplnomocenstva splnomocniteľovi. Tejto povinnosti zodpovedá oprávnenie splnomocniteľa žiadať od\nsplnomocnenca, aby mu takéto plnenie odovzdal. Tento korelát povinnosti a tomu zodpovedajúceho\noprávnenia naozaj vyplýva zo samotného účelu inštitútu plnomocenstva a bez neho by plnomocenstvo\nnemalo význam. Takisto je možné prisvedčiť dovolateľovi v tom, že plnomocenstvo zakladá titul\ndržby veci splnomocnencom a až do odovzdania veci splnomocniteľovi má splnomocnenec (ak sa\nnedohodnú inak) povinnosť túto vec primerane opatrovať. Je však potrebné dôsledne rozlišovať\nmedzi vykonaním úkonu, na ktorý je splnomocnenie dané, a následným vysporiadaním záväzkov\nmedzi splnomocnencom a splnomocniteľom. Ustanovenie § 33b ods. 1 Občianskeho zákonníka\nstanovuje spôsoby zániku plnomocenstva, pričom písmeno a) obsahuje vykonanie úkonu, na ktorý bolo\nobmedzené, ako spôsob zániku plnomocenstva (rovnocenný s jeho odvolaním splnomocniteľom). To, že\n(ešte) nedošlo k vysporiadaniu záväzkov medzi splnomocnencom a splnomocniteľom, nie je na prekážku\nzániku plnomocenstva. Práve naopak, k úplnému vysporiadaniu medzi nimi môže dôjsť až po tom, čo\nplnomocenstvo zanikne.\n17. Nárok splnomocniteľa, aby mu splnomocnenec vydal vec, resp. vyplatil peniaze, ktoré v jeho\nmene na základe plnomocenstva prevzal, vzniká práve (až) vykonaním úkonu, teda prevzatím veci\n(peňazí) od druhého účastníka právneho vzťahu, v ktorom splnomocnenec zastupoval splnomocniteľa.\nJe teda možné súhlasiť s dovolateľom, že s plnomocenstvom je spojená povinnosť splnomocnenca\nvec prevzatú na základe plnomocenstva vydať splnomocniteľovi, pričom táto povinnosť trvá aj po\nzániku plnomocenstva (presnejšie, táto povinnosť okamihom zániku plnomocenstva iba vzniká). To však\n\nneznamená, že by plnomocenstvo malo zaniknúť až odovzdaním prevzatej veci splnomocnencovi. Je\ntotiž potrebné rozlišovať medzi účinkami plnomocenstva navonok a jeho účinkami vo vzťahu medzi\nsplnomocniteľom a splnomocnencom.\n18. Plnomocenstvo je v zásade prejav vôle smerujúci k tretím osobám. Splnomocniteľ podpisom\nplnomocenstva dáva najavo, že v konkrétnej veci (prípadne vo všeobecnosti, ak ide o generálne\nplnomocenstvo) ho bude zastupovať splnomocnenec. Je prirodzené, že tento prejav vôle smerom\nnavonok (k tretím osobám) zaniká okrem iného vykonaním úkonu, na ktorý bolo plnomocenstvo\nobmedzené, keďže po jeho vykonaní už nemá opodstatnenie. Na otázku dovolateľa je teda potrebné\nodpovedať tak, že k zániku plnomocenstva podľa § 33b ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka môže\ndôjsť (a dochádza) vykonaním úkonu, na ktorý je plnomocenstvo obmedzené, teda v prípade, ak\npredmetom plnomocenstva je prevzatie veci alebo peňazí splnomocnencom v mene splnomocniteľa,\nplnomocenstvo zaniká už tým, že dôjde k prevzatiu tejto veci (týchto peňazí) splnomocnencom, aj keď\nv tom čase ešte nedošlo k vydaniu tejto veci (týchto peňazí) splnomocniteľovi.\n19. Tým však nezanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi splnomocniteľom a splnomocnencom.\nAko už bolo uvedené vyššie, ak je predmetom plnomocenstva prevzatie veci, resp. peňazí, vykonaním\ntohto úkonu sa vzťah medzi splnomocniteľom a splnomocnencom kvalitatívne mení, práve vtedy vzniká\nsplnomocnencovi povinnosť vydať splnomocniteľovi predmetnú vec (resp. vyplatiť peniaze) prevzatú\n(prevzaté) v jeho mene a splnomocniteľovi vzniká tomu zodpovedajúci nárok na túto vec (peniaze).\nVzťah medzi splnomocniteľom a splnomocnencom sa stáva vzťahom veriteľa a dlžníka. Ak medzi nimi\nnebolo dohodnuté niečo iné, môže splnomocniteľ na druhý deň po tom, čo sa stal veriteľom (t. j. na druhý\ndeň po vykonaní úkonu, na ktorý splnomocnil splnomocnenca) požadovať uspokojenie svojho nároku,\nteda vydanie veci (peňazí). Je preto správne, že práve na tento okamih (prevzatie veci, resp. peňazí\nsplnomocnencom) sa viaže začatie plynutia premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka.\n20. K obrane dovolateľa, že nevedel, kedy kupujúci vyplatili žalovanej kúpnu cenu za predmetnú\nnehnuteľnosť, teda v tom čase nemohol požadovať uspokojenie svojho nároku, je potrebné uviesť, že\nustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka neviaže začiatok plynutia premlčacej doby na čas, keď mohol\npo prvý raz vykonať svoje právo veriteľ, ale na čas, keď sa právo (vo všeobecnosti) mohlo vykonať\npo prvý raz. Zákonodarca teda neurobil začatie plynutia premlčacej doby závislým od subjektívnych\nokolností na strane veriteľa (porov. rozsudok najvyššieho súdu z 15. mája 1997 sp. zn. 3Obo/44/97 - R\n1/1998). To, či veriteľ vedel alebo nevedel, prípadne či pri bežnej opatrnosti mal vedieť o vzniku dlhu,\nje možné posudzovať v súvislosti s otázkou, či je námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi (viď\nnižšie), avšak začiatok plynutia premlčacej doby je daný objektívnou okolnosťou, kedy sa právo mohlo\nvykonať po prvý raz. Ak nie je dohodnutý iný čas plnenia, je ním už deň nasledujúci po dni vzniku dlhu.\n21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že je možné dať za pravdu dovolateľovi, že (v zmysle právnej otázky\nnastolenej v dovolaní) je povinnosťou splnomocnenca opatrovať vec, ktorú na základe plnomocenstva\nako zástupca splnomocniteľa prevzal od tretej strany, a vydať ju splnomocniteľovi. Tomu zodpovedá\nprávo splnomocniteľa, aby mu splnomocnenec vec vydal. Ide však o majetkové právo a tak ako\nkaždé právo (s výnimkou vlastníckeho) aj toto právo podlieha premlčaniu (§ 100 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka). Začiatok plynutia premlčacej doby stanovil odvolací súd správne na deň nasledujúci po\nobdržaní peňazí na účet žalovanej ako splnomocnenkyne, keďže od toho okamihu sa mohlo po prvýkrát\nvykonať právo žalobcu požadovať od žalovanej vydanie týchto peňazí (kúpnej ceny, ktorú prevzala\nzaňho na základe plnomocenstva).\n22. Na otázku predloženú dovolateľom, či v konkrétnej preskúmavanej veci išlo o plnomocenstvo\nobmedzené na vykonanie právneho úkonu (prevzatie kúpnej ceny), keď v ňom bolo uvedené, že je\nudelené na všetky právne úkony týkajúce sa predaja nehnuteľností, je potrebné odpovedať tak, že\npredmetné plnomocenstvo nepredstavovalo generálnu plnú moc (na akékoľvek právne úkony), ale bolo\nobmedzené na právne úkony týkajúce sa predaja nehnuteľností, ktoré v ňom boli špecifikované. V\nplnomocenstve použité slovné spojenie „a to najmä, avšak nielen...“ uvádzalo demonštratívny výpočet\nprávnych úkonov (podpísať kúpnu zmluvu, návrh na vklad, prevziať kúpnu cenu, odhlásiť odber\nelektrickej energie, plynu a vody). Tento výpočet bol síce len demonštratívny, avšak plnomocenstvo ako\ncelok bolo obmedzené na právne úkony týkajúce sa predaja konkrétnych nehnuteľností.\n\n23. Je zrejmé, že pri predaji nehnuteľností dochádza k viacerým právnym úkonom v rôznom čase.\nVykonaním každého z týchto právnych úkonov samostatne v zmysle § 33b ods. 1 písm. a) Občianskeho\nzákonníka zaniká plnomocenstvo na tento konkrétny právny úkon, aj keď ide o spoločné plnomocenstvo\nna neurčitý počet právnych úkonov týkajúcich sa toho istého cieľa vymedzeného v plnomocenstve\n(predaj nehnuteľností a s tým súvisiace úkony). Teda podpisom kúpnej zmluvy zaniklo plnomocenstvo\nna podpis kúpnej zmluvy a prevzatím kúpnej ceny zaniklo plnomocenstvo na prevzatie kúpnej ceny.\n24. Keďže odvolací súd správne konštatoval zánik plnomocenstva vykonaním úkonu, na ktorý bolo\nobmedzené a tým istým dňom (dňom prevzatia kúpnej ceny žalovanou) stanovil začiatok plynutia\npremlčacej doby, bol správny aj jeho záver, že nárok žalobcu voči žalovanej na vydanie kúpnej ceny\n(resp. jej nevydanej časti) bol premlčaný. Následne bolo potrebné posúdiť, či nie je námietka premlčania,\nvznesená žalovanou, v rozpore s dobrými mravmi.\n25. V tejto súvislosti žalobca v dovolaní nastolil otázku, či sa uplatnenie námietky premlčania pri daných\nskutkových okolnostiach (ne)prieči dobrým mravom. Túto otázku (tento právny problém) uviedol ako\ndôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, teda ako odklon odvolacieho súdu\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Žiadne rozhodnutia najvyššieho súdu alebo iných\nsúdnych autorít, ktoré by tvorili ustálenú súdnu prax, však neuviedol. Vzhľadom na povahu predloženej\notázky (do ktorej dovolateľ zahrnul „dané skutkové okolnosti“) ani nemôže existovať ustálená judikatúra,\nna ktorú by bolo možné poukázať, keďže právny záver o súlade alebo nesúlade výkonu niektorého\n(konkrétneho) práva alebo povinnosti s dobrými mravmi nevyhnutne musí vychádzať z konkrétnych\nokolností špecifických pre tú - ktorú preskúmavanú situáciu, pričom skutkové okolnosti sú v každej veci\niné, individuálne. Ustálená rozhodovacia prax môže existovať len vo vzťahu k otázkam, ktoré je možné\naspoň v nejakej miere zovšeobecniť, ako napríklad k otázke, či môže byť vznesenie námietky premlčania\nv rozpore s dobrými mravmi a aké okolnosti je potrebné pri rozhodovaní o súlade námietky premlčania\ns dobrými mravmi brať do úvahy (takto však dovolateľ právnu otázku, od ktorej sa mal odvolací súd\nodchýliť neformuloval a nepredložil ani žiadne iné otázky, ku ktorým by existovala ustálená judikatúra).\n26. Dovolací súd si je vedomý viacerých rozhodnutí najvyššieho súdu (sp. zn. 8Cdo/54/2018,\n4Cdo/93/2022) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. I. ÚS 51/2020, III. ÚS 76/2021, najnovšie\nnález z 28. septembra 2023 sp. zn. III. ÚS 7/2023), z ktorých vyplýva, že dovolací súd nie je viazaný\ntým, o ktorý prípad právnej otázky podľa § 421 ods. 1 CSP oprel prípustnosť dovolania dovolateľ a ani\nodkazmi dovolateľa na rozhodnutia, ktoré považuje za súčasť rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\nDovolací súd je viazaný iba vymedzením právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už určením, pod ktorý prípad prípustnosti jej\nriešenia (§ 421 ods. 1 CSP) táto otázka spadá. Podľa nálezu I. ÚS 51/2020 dovolanie bude prípustné aj\nvtedy, ak napríklad dovolateľ prípustnosť odôvodnil odklonom od ustálenej praxe najvyššieho súdu, no\nnajvyšší súd zistí, že v skutočnosti nejde o odklon, ale o nejednotnosť takejto praxe. Je teda povinnosťou\nnajvyššieho súdu skúmať aj iné dôvody prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, aj keď ich\ndovolateľ výslovne neoznačil tým - ktorým písmenom citovaného ustanovenia (III. ÚS 7/2023).\n27. Dovolací súd však konštantne vo svojich rozhodnutiach uvádza, že pre prípustnosť dovolania\npodľa § 421 ods. 1 CSP je podstatné, že musí ísť o takú právnu otázku, ktorá je významná nielen pre\nprerokovávanú právnu vec (spor), ale aj zo širších hľadísk, najmä z hľadiska celkovej rozhodovacej\npraxe všeobecných súdov (porov. uznesenia najvyššieho súdu z 21. júna 2018 sp. zn. 6Cdo/228/2017,\nz 11. októbra 2018 sp. zn. 3Cdo/12/2018, z 27. mája 2020 sp. zn. 1Cdo/65/2018, z 22. júla 2020 sp. zn.\n8Cdo/131/2020, z 25. marca 2021 sp. zn. 4Cdo/273/2020, z 29. marca 2021 sp. zn. 7Cdo/24/2020, z 27.\napríla 2021 sp. zn. 1Obdo/17/2021, z 29. apríla 2021 sp. zn. 2Obdo/31/2020, z 29. septembra 2021 sp.\nzn. 9Cdo/96/2020, z 31. mája 2022 sp. zn. 9Cdo/28/2020, z 28. júla 2022 sp. zn. 4Obdo/84/2021, z 23.\nnovembra 2022 sp. zn. 1Cdo/68/2022, z 15. decembra 2022 sp. zn. 4Cdo/263/2020, z 27. septembra\n2023 sp. zn. 1Cdo/264/2021, z 25. októbra 2023 sp. zn. 1Cdo/239/2021, z 30. januára 2024 sp. zn.\n1Cdo/36/2022).\n28. Zákonodarca v ustanovení § 421 ods. 1 CSP nedal dovolaciemu súdu možnosť preskúmavať\nakékoľvek (a každé) právne posúdenie veci odvolacím súdom, ale naviazal možnosť preskúmania\nprávneho posúdenia veci na určitý vzťah tohto právneho posúdenia k judikatúre (ustálenej rozhodovacej\npraxi) dovolacieho súdu. Preto pre prípustnosť dovolania nepostačuje, že ide o právnu otázku (od\nvyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu), ale je potrebné, aby išlo o takú právnu otázku,\n\nktorá má určitý vzťah k rozhodovacej praxi dovolacieho súdu. To platí aj pre prípustnosť dovolania podľa\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP, keď právna otázka musí mať potenciál do budúcna založiť rozhodovaciu prax\ndovolacieho súdu, teda musí byť aspoň v určitej miere zovšeobecňujúca. Inak by v ustanovení § 421\nods. 1 písm. b) slovné spojenie „v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená“ nemalo\nlogické opodstatnenie a úplne by stratilo význam rozlišovanie prípustnosti dovolania podľa jednotlivých\npísmen ustanovenia § 421 ods. 1 CSP (keďže prakticky vždy je možné tvrdiť, že otázka individuálnej\naplikácie právnej normy na konkrétny, špecifický skutkový stav veci ešte nebola v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu riešená). Ak by bolo úmyslom zákonodarcu umožniť dovolací prieskum akejkoľvek\nprávnej otázky (každého právneho posúdenia veci), postačovalo by ustanovenie § 432 CSP, zakladajúce\nako dovolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci, bez potreby skúmať aj prípustnosť dovolania\npodľa § 421 ods. 1 CSP.\n29. Otázka, „či uplatnenie námietky premlčania sa pri daných skutkových okolnostiach (ne)prieči dobrým\nmravom“ je síce otázkou právnou, avšak je otázkou aplikácie právnych noriem na konkrétny špecifický\nskutkový stav danej veci. Napriek tomu dovolací súd - vzhľadom na vyššie naznačenú nejednoznačnosť\ninterpretácie § 421 ods. 1 CSP vo vzťahu k prípustnosti práve takéhoto typu dovolacích otázok - považuje\nza vhodné k tejto otázke zaujať stanovisko.\n30. V súdnej praxi sa pojmom dobré mravy označuje súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných\nnoriem (pravidiel správania sa), ktoré preukázali počas historického vývoja\nurčitú mieru stálosti\n(nemennosti), tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku a stotožňuje sa s nimi podstatná\nčasť spoločnosti (napr. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/151/2009, rozhodnutie Ústavného\nsúdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Dobré mravy sú považované za kritérium, podľa ktorého sa v\nnajrozmanitejších oblastiach práva posudzuje správanie subjektov práva s tým, že konanie proti dobrým\nmravom býva sankcionované. I keď pojem dobré mravy nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky\ndefinovaný, viaceré zákony obsahujú priamy odkaz na dobré mravy. Bez odkazu v právnej norme by\ndobré mravy zostali len súčasťou mimoprávnych (morálnych) pravidiel. Tým, že zákon sankcionuje\nrozpor s dobrými mravmi neplatnosťou právneho úkonu, prípadne odopiera právnu ochranu výkonu\npráva, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, sú dobré mravy súčasťou práva a majú právnu záväznosť.\n31. O prípad konania v rozpore s dobrými mravmi ide vo všeobecnosti vtedy, keď konajúci síce navonok\npostupuje v medziach svojho práva, ale realizáciou tohto práva sleduje poškodenie druhého účastníka\nprávneho vzťahu. Odvolací súd v bode 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na judikatúru,\nktorá pripúšťa, že aj vznesenie námietky premlčania môže byť vo výnimočných prípadoch považované\nza konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej\ndoby nezavinil a voči nemu by bolo priznanie účinkov premlčania neprimerane tvrdým postihom v\nporovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo\nneuplatnil včas (porov. napr. nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2011, sp. zn. I. ÚS 33/2012).\n32. Jednou z okolností, ktorú je potrebné zohľadniť, je aj blízky príbuzenský pomer medzi účastníkmi\nkonania (I. ÚS 33/2012). V tomto zmysle žalobca argumentoval tým, že v čase, keď boli so žalovanou\nmanželmi, pričom on bol vo výkone trestu odňatia slobody, nielenže nemal dôvod požadovať, aby mu\npreviedla peniaze (keďže s financiami hospodárila ona), ale dalo by sa to považovať za prejav nedôvery\nmedzi manželmi. S takouto argumentáciou by bolo možné súhlasiť. Avšak v čase, keď už medzi nimi\ndošlo k podstatnému narušeniu vzťahov v takej intenzite, že to viedlo k rozvodu (dňa 29. mája 2015\nžalovaná oznámila žalobcovi, že sa s ním chce rozviesť a 2. júna 2015 podala návrh na rozvod),\nnemožno ďalšie nekonanie žalobcu (neuplatňovanie si svojich práv) považovať za ospravedlniteľné\nvážnymi dôvodmi a minimálne od toho času je to žalobca, kto zavinil ďalšie plynutie premlčacej doby.\n33. Záver odvolacieho súdu vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam preskúmavanej veci, že žalobca\nmal vedomosť o záväzku žalovanej počas podstatnej časti plynutia premlčacej doby a bol si vedomý\nneochoty žalovanej odovzdať mu zvyšok kúpnej ceny, keďže viac ako rok pred uplynutím premlčacej\ndoby boli medzi nimi narušené vzťahy, považuje dovolací súd za udržateľný. Bol to žalobca, kto\npodpisom plnomocenstva inicioval predaj svojich nehnuteľností v zastúpení žalovanou, teda predaj\npredmetných nehnuteľností a prevzatie kúpnej ceny žalovanou vychádzali z prejavu vôle žalobcu\n(uskutočneného vo výkone trestu odňatia slobody). Za týchto okolností si žalobca musel byť vedomý\ntoho, že k predaju a k prevzatiu kúpnej ceny žalovanou (v súlade s plnomocenstvom) dôjde v najbližšom\nčase. To, že mu nebol známy presný deň, kedy bola kúpna cena prevedená na účet žalovanej, nie\n\nje podstatné, keďže - ako už bolo uvedené vyššie - začiatok plynutia premlčacej doby sa nespája\nso subjektívnou znalosťou veriteľa, ale s objektívnou možnosťou vykonať právo po prvý raz. Ak by\nžalobca postupoval s dostatočnou mierou obozretnosti v zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt\n- právo patrí bdelým, minimálne po podaní návrhu na rozvod žalovanou si mohol a mal uplatňovať\nsvoj nárok na vyplatenie zostatku kúpnej ceny. Žalobca pritom nepreukázal a ani netvrdil, že by mu v\npodaní žaloby po tom, čo žalovaná podala návrh na rozvod, resp. po právoplatnosti rozsudku o rozvode,\nbránili výnimočné ťažkosti. Ak teda žalobu nepodal včas, sám zavinil uplynutie premlčacej doby, a preto\nnemožno považovať vznesenie námietky premlčania zo strany žalovanej za rozporné s dobrými mravmi.\n34. Odvolací súd teda vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že námietku premlčania,\nvznesenú žalovanou, nie je možné považovať za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.\nPreto dovolací súd považoval dovolanie žalobcu za nedôvodné a zamietol ho (§ 448 CSP).\n35. Dovolateľ navrhoval, aby dovolací súd zmenil aspoň výrok o trovách tak, že ich náhradu žalovanej\nneprizná, pričom argumentoval dôvodmi hodnými osobitného zreteľa (§ 257 CSP). Uviedol, že je\nnemajetný, má príjem z invalidného dôchodku, žalovaná získala pre seba všetok jeho majetok a porušila\ndobré mravy, pričom bolo len vecou posúdenia súdu, či išlo o porušenie odôvodňujúce rozpor námietky\npremlčania s dobrými mravmi a výsledok konania žalobca nemohol predpokladať.\n36. K tomu dovolací súd uvádza, že v sporových konaniach sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov\nkonania uplatňuje tzv. zásada úspechu, resp. zásada zodpovednosti za výsledok sporu (§ 255 CSP).\nPodľa tejto zásady súd strane, ktorá mala v spore úspech, prizná nárok na náhradu trov konania podľa\npomeru jej úspechu v spore, a to proti strane neúspešnej. Hranice sudcovskej úvahy sú tu dané účelom\nprávnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnej strane sporu podľa § 257 CSP\npripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporu. Pri\nskúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa je významným charakter konania, okolnosti,\nktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v konaní, ako aj majetkové, sociálne, osobné a\nďalšie pomery strán konania.\n37. Ustanovenie § 257 CSP však neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov\nmedzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje len sama skutočnosť, že strana nie je solventná, alebo, že\nmajetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u protistrany. Vždy je potrebné prihliadať\naj na okolnosti, ktoré viedli k uplatňovaniu nároku na súde. V preskúmavanej veci to bol žalobca,\nkto neskorým uplatnením svojho nároku na súde zavinil svoju neúspešnosť. Žalovaná sa v priebehu\ncelého konania len bránila, pričom vznesenie námietky premlčania je súčasťou riadnej procesnej obrany\nžalovanej strany sporu (legitímny prostriedok procesnej obrany). Preto dovolací súd dospel k záveru, že\nby nebolo spravodlivé, aby trovy konania znášala žalovaná.\n38. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP\nv spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaná bola v dovolacom konaní plne\núspešná, dovolací súd jej proti neúspešnému dovolateľovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho\nkonania. Vo vzťahu k návrhu žalobcu, aby mu dovolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania,\nje potrebné uviesť, že takéto rozhodnutie o trovách by bolo možné iba v prípade procesného úspechu\nžalobcu. Vzhľadom na procesný neúspech žalobcu prichádzalo do úvahy jedine nepriznanie náhrady\ntrov žiadnej zo strán z dôvodov hodných osobitného zreteľa (podľa § 257 CSP). K týmto dôvodom sa\nvšak už dovolací súd vyjadril vyššie a dospel k záveru, že neboli dané.\n39. Posúdením návrhu dovolateľa na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia\nnajvyšší súd nezistil splnenie podmienok pre vyhovenie návrhu v zmysle ustanovenia § 444 ods.\n1, ods. 2 CSP, preto v súlade s ustálenou praxou najvyššieho súdu o tom nevydal samostatné\nrozhodnutie. Uvedený procesný postup z ústavnoprávneho hľadiska považoval za udržateľný aj Ústavný\nsúd Slovenskej republiky (m. m. IV. ÚS 158/2022, IV. ÚS 442/2022). Vzhľadom na výsledok tohto konania\nani nebol dôvod na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.\n40. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Co/77/2021", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cf267b40-5be9-4a96-9ced-a95d4f1b048b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.7.2023.3", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.7.2023.3"}, {"guid": "ussr:2148d9ad-d76f-4ce4-8b29-3192726c45b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.442.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 442/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 442/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.442.2022.1"}, {"guid": "ussr:fc725027-865c-4a9c-990f-679527623f3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.158.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 158/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 158/2022 z 23. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-23", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.158.2022.1"}, {"guid": "ussr:23e0d366-a21a-46a6-afc4-7ffd5981811f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.76.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 76/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 76/2021 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.76.2021.1"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:a0bc535b-856b-45df-9940-aeeec2b45518", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 542/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 542/2013 z 23. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-23", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0bc535b-856b-45df-9940-aeeec2b45518"}, {"guid": "ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 351, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb"}, {"guid": "ussr:6ea028b1-5c25-4470-aeb4-5e5339902a22", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 176/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ea028b1-5c25-4470-aeb4-5e5339902a22"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "7a8b5448-1d7a-40d3-9832-0e12dc72b9f3:65f54a67-68ab-40a0-b915-7cbbd1e9788c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6913212744.1", "spisova_znacka": "1Cdo/36/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/36/2022 z 30. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6913212744.1"}, {"guid": "7de3184e-77e2-45b2-833c-e3bdb1b8c590:f5e02b97-b03b-4a18-8eb7-2dbd63476d08", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:4117224744.1", "spisova_znacka": "1Cdo/264/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/264/2021 z 27. 9. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:4117224744.1"}, {"guid": "38a88d05-d867-49a6-a24f-be9489adbbca:ee30992a-1a3b-4b5f-8e9c-4c70e6a695dc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1114225314.1", "spisova_znacka": "4Cdo/263/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/263/2020 z 15. 12. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-12-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1114225314.1"}, {"guid": "4080190e-d2c2-4671-96a0-ce4e10438d7d:ed0d57c1-6e4e-4def-8d4f-ce5735063cf9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5921200545.1", "spisova_znacka": "1Cdo/68/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/68/2022 z 23. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5921200545.1"}, {"guid": "09672fa6-5008-4b4c-9713-ed09f1bd7c8b:abadf87e-cc91-41b0-b78d-edb620c556f5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5719202446.1", "spisova_znacka": "4Obdo/84/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/84/2021 z 28. 7. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-07-28", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5719202446.1"}, {"guid": "c8e2be6e-8bc4-408a-a39f-611269c1ce8c:64d35054-22ba-4489-b761-4c2c4793aa70", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2314226693.1", "spisova_znacka": "9Cdo/28/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/28/2020 z 31. 5. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-05-31", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2314226693.1"}, {"guid": "4089c506-4824-4dec-8af1-3af8d284f89f:8c3804e6-1325-4234-ae44-914c5a3a6c36", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5714213354.1", "spisova_znacka": "9Cdo/96/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/96/2020 z 29. 9. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5714213354.1"}, {"guid": "91228f5c-26a1-405e-af34-acad2e33f548:2ed0c29b-1751-4f88-94c8-d8e14ada7687", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5115213112.1", "spisova_znacka": "2Obdo/31/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/31/2020 z 28. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5115213112.1"}, {"guid": "ef6867ed-4ada-4d0e-929f-bca094a4224a:1ab5040b-fbf2-46db-8a69-4600e2a9ddd8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2118202391.1", "spisova_znacka": "4Cdo/273/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/273/2020 z 24. 3. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2118202391.1"}, {"guid": "b4ca4b29-ee31-45e0-8a95-08e1bb758c83:fe7739a2-6c49-4daa-8ade-c5085f00e747", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2118202390.1", "spisova_znacka": "8Cdo/131/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/131/2020 z 21. 7. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-07-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2118202390.1"}, {"guid": "622c7459-a106-40ad-9e53-e928ecf51ad9:166da766-1d49-463a-82bf-eec03a3aa0f5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5914200216.1", "spisova_znacka": "1Cdo/203/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/203/2018 z 27. 5. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5914200216.1"}, {"guid": "0acb0c4c-e484-447e-a45e-04bda4e5ae4c:646f6ef6-5860-46e8-a1a5-db62691f6c6f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5114219556.1", "spisova_znacka": "3Cdo/12/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/12/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5114219556.1"}, {"guid": "055b5b20-a732-468b-8a2f-b946ec427af5:d2e635c4-6ed5-44c4-82d5-0c3ef4c91b2b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1414211392.1", "spisova_znacka": "6Cdo/228/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/228/2017 z 20. 6. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1414211392.1"}, {"guid": "3d3fe184-7e18-4428-880b-1a4daf58c7e8:e928c66e-761e-4173-aba6-cc1106f484bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1109256452.2", "spisova_znacka": "3Cdo/137/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/137/2017 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1109256452.2"}, {"guid": "5fb25bee-c9bc-419d-a03f-423479d68924:b9361c65-6901-47fd-ad27-adc61bae2e98", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/77/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/77/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5fb25bee-c9bc-419d-a03f-423479d68924:b9361c65-6901-47fd-ad27-adc61bae2e98"}], "citovane_v": [{"guid": "8a12b8eb-f018-429d-b72b-fe2fa396eb59:06d11c43-1f83-4603-9977-0d9a7433ad8f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2522202069.3", "spisova_znacka": "28CoCsp/4/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 28CoCsp/4/2026 z 19. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2522202069.3"}, {"guid": "cc98bb6a-5e76-4d9f-8613-5633de0ac3ab:f5be5b21-4764-459b-868c-38b57632cd70", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:6123258594.2", "spisova_znacka": "25Co/62/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/62/2025 z 17. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-03-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:6123258594.2"}]}