{"guid": "c66b64cd-e386-4837-bd5a-b6ab4a25e9f5:a812149d-7148-4974-b99f-ffdfdf948724", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2314010577.1", "spisova_znacka": "4Tdo/76/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/76/2023 z 4. 4. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 4. apríla 2024, sp. zn. 4Tdo/76/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:2314010577.1", "identifikacne_cislo": "2314010577", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 541, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-541", "datum_vydania": "2024-04-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-k", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. k) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a812149d-7148-4974-b99f-ffdfdf948724", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2314010577.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:2314010577.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:2314010577.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Tdo/76/2023\n2314010577\n04. 04. 2024\nJUDr. Pavol Farkaš\nECLI:SK:NSSR:2024:2314010577.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr.\nMartiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci obvineného H. S. pre prečin usmrtenia\npodľa § 149 ods. 4 Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2024 v Bratislave,\no dovolaní obvineného H. S. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 23. marca 2023, sp. zn.\n6To/95/2019, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného H. S. o d m i e t a .\nodôvodnenie:\nOkresný súd Galanta (ďalej tiež „okresný súd\") rozsudkom zo 14. mája 2019, sp. zn. 29T/93/2014 uznal\nobvineného H. S. (ďalej tiež „obvinený\") v skutku v bode 1 za vinného z prečinu usmrtenia podľa §\n149 ods. 4 Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2\npísm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona a v skutku v bode 2 z\nprečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a\nobchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:\n1/ dňa 06.10.2012 v čase okolo 05.50 hod. na ceste I. triedy č. I/57 Šaľa - Galanta, pri kilometri 15,3\nako vodič osobného motorového vozidla zn. Alfa Romeo, EČ: B., pri predbiehaní osobného motorového\nvozidla Renault Thalia, EČ: Z., ktorého vodičom bol A. T. a spolujazdcom W. T., obvinený nevenoval\ndostatočnú pozornosť riadeniu svojho vozidla a najmä rýchlosti svojej jazdy v zmysle § 16 zákona o\ncestnej premávke č. 8/2009 Z. z., išiel rýchlosťou 145 km/h (+-5 km/h), v dôsledku čoho zozadu narazil\ndo motorového vozidla Renault Thalia, ktoré v dôsledku tejto zrážky vyletelo z cesty a narazilo do stromu,\npričom v priamej príčinnej súvislosti s nehodovým dejom vodič motorového vozidla Renault Thalia A. T. utrpel podľa znaleckého posudku č. 54/12 znalca MUDr. A. B. zranenia v podobe úrazu hlavy,\npomliaždenia hrudníka, brucha a ramena vpravo, viacerých kožných odrenín na povrchu tela (na tvári\nvpravo, nad očnicou, na krku vľavo, v nadbrušku a v driekovej oblasti vľavo, na kolene vľavo a na\nramene vpravo) a akútnu stresovú reakciu s dobou liečenia a práceneschopnosti od 14 do 21 dní, podľa\ndoplňujúceho znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológia, MUDr. R. O.\nč. 25/2014 poškodený utrpel zranenia - stav po traume hlavy, odierky nad ľavým okom, ľavého predlaktia,\nľavej strany krku, ľavej driekovej oblasti, bočnej strany ľavého kolena a v nadbrušku, pohmoždenie\npľúcneho tkaniva v zadných častiach obojstranne, pohmoždenie hrudníka v oblasti ľavého ramenného\noblúku a poranenie rotátorovej manžety obklopujúcej hlavu ramennej kosti vpravo v časti kompletného\nroztrhnutia šľachy a nadhrebeňového svalu a drobných čiastočných lézií šľachy podlopatkového svalu\ns plošnou odierkou kože pravého ramena s dobou liečenia spojenou s práceneschopnosťou v trvaní 8\naž 10 týždňov, ďalej podľa znaleckého posudku znalca MUDr. O. Z. č. 55/2014, ako následok prežitej\ntraumy pri dopravnej nehode u poškodeného A. T. je prítomná depresívna porucha stredne ťažkého\nstupňa v dôsledku čoho došlo u menovaného k podstatnému zníženiu pracovnej činnosti minimálne\naž o 50 % oproti stavu normálnemu, pričom rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 60061168200 zo dňa\n12.12.2013 bol menovaný uznaný za invalidného dôchodcu z dôvodu poklesu schopností vykonávať\n\nzárobkovú činnosť o 55 %, jeho spolujazdec W. T. podľa znaleckého posudku utrpel smrteľné zranenie\nv podobe zlomeniny spodiny lebečnej a následného zlyhania centrálnej nervovej sústavy (v dôsledku\nzmliaždenia mozgového kmeňa a zakrvácania pod obaly a do komôr mozgu) ako následku dopravného\núrazu, na ktoré zranenia na mieste zomrel, obvinený H. S. pred jazdou požil alkoholické nápoje, nakoľko\nelektronickým meračom mu v čase o 06.08 hod. dňa 6.10.2012 bola nameraná hodnota 0,97 mg/l\nalkoholu v krvi a ďalej expertíznym skúmaním bola v jeho vzorke krvi potvrdená prítomnosť stôp kyseliny\n11-nor-THC-9-karboxylovej, čo dokazuje, že menovaný bol aj pod vplyvom tetrahydrokanabinoluúčinnej látky konope, respektíve hašiša.\n2/ od presne nezistenej doby až do dňa 06.10.2012 v športovej taške sivej farby zn. Nike prechovával\npre vlastnú potrebu sušený rastlinný materiál v podobe zeleno - sivých šišiek (celkovej veľkosti rastlinnej\nhmoty asi 2 cm x 1,5 cm x 0,5 cm) v zatvárateľnom igelitovom sáčku veľkosti 7,5 cm x 3,5 cm, ktorá\ntaška sa nachádzala v batožinovom priestore osobného motorového vozidla Alfa Romeo, EČ: B., s\nktorým vozidlom bol menovaný účastníkom dopravnej nehody dňa 06.10.2012 o 05.50 hod. na ceste I.\ntriedy č. I/75 (smer Šaľa - Galanta), predmetný rastlinný materiál bol zaistený, pričom podľa znaleckého\nposudku KEÚ PZ Bratislava, ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2012/14689 skúmaný rastlinný materiál je sušené\nkonope (marihuana) s hmotnosťou 147 mg rastlinnej zložky, obsahom účinných látok kanabinoidov a v\nnich zastúpenej hlavnej aktívnej zložky tetrahydrokanabinolu (THC) - v množstve viac ako 10 mg, ktoré\nmnožstvo predstavuje jednu obvykle jednorázovú dávku drogy, ktoré rastliny rodu Cannabis v zmysle\nzákona č. 139/1998 Z. z. sú zaradené do I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol je zaradený\ndo I. skupiny psychotropných látok.\nOkresný súd za tieto trestné činy uložil obvinenému H. S. podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona s\npoužitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest\nodňatia slobody vo výmere 5 rokov, na výkon ktorého ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného\nzákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne mu\npodľa § 61 ods. 5 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu\nna doživotie a podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obvinenému uložil povinnosť zaplatiť náhradu\nškody spôsobenej trestným činom, a to poškodenej Sociálnej poisťovni v sume 2.157 Eur, poškodenej\nVšeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. v sume 1.328,34 Eur a poškodenému A. T. v sume 796,80 Eur.\nProti rozsudku okresného súdu podali odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej tiež\n„prokurátor\") a obvinený. Na ich podklade Krajský súd v Trnave (ďalej tiež „krajský súd\") rozsudkom z 23.\nmarca 2023, sp. zn. 6To/95/2019, podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 3 Trestného poriadku, zrušil\nrozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 3 Trestného\nporiadku sám rozhodol tak, že podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h), § 38 ods.\n4, § 41 ods. 1 a § 39 ods. 1 Trestného zákona uložil obvinenému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere\n4 roky a 6 mesiacov. Na výkon uloženého trestu odňatia slobody obvineného zaradil podľa § 48 ods.\n2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd\nzároveň podľa § 61 ods. 5 Trestného zákona uložil obvinenému trest zákazu činnosti viesť motorové\nvozidlá každého druhu na doživotie.\nProti rozsudku krajského súdu podal obvinený dovolanie vo svoj prospech prostredníctvom obhajcu\nJUDr. Ľudovíta Štangloviča pre nesprávnosť výroku o treste, uplatnením dovolacieho dôvodu podľa §\n371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nNaplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, t. j. nesprávne použitie\niného hmotnoprávneho ustanovenia v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku odôvodnil s\npoukazom na porušenie jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote (článok 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd) a bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky). Podľa názoru obvineného, súdy na porušenie jeho práv na prejednanie veci v\nprimeranej lehote „žiadnym spôsobom\" nereagovali a ani ho nezohľadnili pri ukladaní trestu. V dovolaní\npoukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky k\notázkam neprimeranej dĺžky súdneho konania a kritérií pre posúdenie otázky zbytočných prieťahov\n(právna a faktická zložitosť veci, správanie sa účastníka konania a postup súdu v konaní) a vyslovil názor,\nže v jeho trestnom konaní došlo k závažnému porušeniu jeho práva na prejednanie veci v primeranej\nlehote. Následne dovolateľ polemizoval s názorom krajského súdu, že porušenie práva obvineného na\nprejednanie veci v primeranej lehote môže byť nanajvýš dôvodom pre mimoriadne zníženie trestu, ale\n\nnemôže byť dôvodom pre zastavenie trestného stíhania. Aj keď v jeho prípade trest odňatia slobody bol\nmimoriadne znížený za použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona, na nepodmienečný trest odňatia slobody\nvo výmere 4 rokov a 6 mesiacov, takýto trest nepokladá za „akceptovateľnú kompenzáciu\" za porušenie\njeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote. Zastáva názor, že na uložení nepodmienečného\ntrestu odňatia slobody po viac ako 10 rokoch trestného stíhania za prečiny, nie je už verejný záujem na\nuložení nepodmienečného trestu odňatia slobody a takýto trest nemá plniť ani „žiadnu\" funkciu trestného\npráva alebo účel trestu.\nObvinený z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona v jeho\nneprospech v § 2 ods. 7 Trestného poriadku, § 34 ods. 1 Trestného zákona, článku 6 ods. 1 Dohovoru\na článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, aby zrušil rozsudok krajského súdu v celom rozsahu\na rozsudok okresného súdu v časti výroku o treste a následne aby zastavil trestné stíhanie respektíve\nalternatívne, aby prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nK dovolaniu obvineného sa písomne vyjadril prokurátor, ktorý uviedol, že požiadavka na zastavenie\ntrestného stíhania nemá žiadne opodstatnenie a ani zákonnú oporu. Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej\nčinnosti stabilne konštatuje, že zastavenie trestného stíhania pre prieťahy v konaní je, bez ďalšieho,\nnezákonné a neprijateľné (viď. uznesenia Najvyššieho súdu SR z 3. septembra 2003 sp. zn. 4To/44/03,\nzo 14. decembra 2016, sp. zn. 1TdoV/14/2015). Dĺžka konania nie je v zmysle platnej právnej úpravy\ndôvodom pre zastavenie trestného stíhania a štátne orgány, vrátane súdov, ktoré môžu konať iba\nna základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom stanoveným zákonom. V Trestnom\nporiadku sa táto ústavná zásada viazanosti štátnych orgánov právnymi predpismi prejavuje vo viacerých\nustanoveniach, a to v zásade stíhania len zo zákonných dôvodov (§ 2 ods. 1 Trestného poriadku) alebo\nv zásade legality (§ 2 ods. 5 Trestného poriadku). Na podklade uvedeného prokurátor má dovolanie\nobvineného v tejto časti za zjavne neopodstatnené, keď ním uvádzaný dôvod nemožno podriadiť pod\ndovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Pokiaľ sa jedná o námietku o údajnej\nnedostatočnej kompenzácii trestu prostredníctvom inštitútu mimoriadneho zníženia trestu z dôvodu dĺžky\nkonania, podľa názoru prokurátora, uvedená námietka obvineného s poukazom na judikatúru R 5/2011 a\nR 51/2014 nemá žiaden relevantný význam. V predmetnej trestnej veci bol trest obvinenému mimoriadne\nznížený s ohľadom na dĺžku konania a jeho nespokojnosť so spôsobom aplikovania ustanovenia § 39\nods. 1 Trestného zákona nezakladá žiaden dovolací dôvod.\nK dovolaniu obvineného sa písomne vyjadril, prostredníctvom splnomocnenca JUDr. Karola Spišáka, aj\npoškodený A. T., ktorý navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol. K namietanému porušeniu práva na\nprejednanie veci v primeranej lehote uviedol, že daná námietka nespadá pod dovolací dôvod podľa § 371\nods. 1 písm. i) Trestného poriadku. K prieťahom v konaní uviedol, že v danej veci sa jednalo o právne a\nfakticky zložitú vec, o čom svedčí aj vykonané rozsiahle dokazovanie. Prieťahy, nielen v trestnom konaní,\nnastali podľa názoru poškodeného aj v dôsledku konkrétne uvedených procesných úkonov a postojov\nobvineného a jeho obhajcu. Poškodený má za to, že obvinený sa pravdepodobne účelovo vzdal svojich\ndedičských nárokov nezanedbateľnej hodnoty na pozostalosti po jeho nebohom otcovi, z ktorých mohli\nbyť uspokojené nároky poškodených na nemajetkovú ujmu im spôsobenú trestným činom. Predmetná\ndedičská dohoda je napadnutá v súdnom konaní o neúčinnosť právneho úkonu, ktoré je vedené pred\nOkresným súdom Galanta pod sp. zn. 26C/49/2023. Pokiaľ sa obvinený dovoláva miernejšieho trestu,\ntak poškodený pokladá za nevyhnuté prihliadnuť na následky a okolnosti spáchania trestného činu,\nkeď obvinený pod vplyvom alkoholu a omamných látok nezodpovednou jazdou zavinil smrť jednej\nosoby a druhej spôsobil nenapraviteľné psychické a fyzické následky bez priaznivej prognózy. Za\nzarážajúce poškodený pokladá vyjadrenia obvineného v tom duchu, že k prieťahom v konaní došlo\nvýlučne postupom orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Naopak je toho názoru, že obvinený a\njeho obhajca celé konanie predlžovali a dovolaním sa neoprávnene usilujú dosiahnuť ďalšie mimoriadne\nzníženie trestu alebo dokonca nezákonné zastavenie trestného stíhania. Obvinený doposiaľ nenahradil\nžiadnu majetkovú škodu a ani nemajetkovú ujmu, neprejavil úprimnú ľútosť, neospravedlnil sa a napriek\ntomu tvrdí, že jeho trest je neprimerane prísny. Ďalšie zníženie trestu obvineného by poškodený pokladal\nza „výsmech spravodlivosti a morálnosti.\"\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „najvyšší súd\") pred vydaním rozhodnutia o dovolaní\nskúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému\nrozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h/ Trestného poriadku), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373\nods. 1 Trestného poriadku) osobou oprávnenou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku] v zákonnej\n\nlehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku) na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného\nporiadku), dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného\nporiadku) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok\n(§ 372 ods. 1 Trestného poriadku).\nNajvyšší súd zároveň dospel k záveru, že podane´ dovolanie obvineného je potrebne´ odmietnuť na\nneverejnom zasadnutí, pretože je zrejme´, že nie sú splnene´ dôvody dovolania podľa § 371 Trestného\nporiadku [§ 382 písm. c) Trestného poriadku].\nV prvom rade sa žiada uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným\na záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych\nvzťahov v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené len k náprave najzásadnejších a\nzákonom taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli\nzásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom\nurčeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane\nrozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky (ďalej len „Zbierka\") pod číslom 57/2007]. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu\nopravnú inštanciu a nepredstavuje „ďalšie odvolanie\". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/67/2018, 4Tdo/17/2019, 4Tdo/23/2019, 5Tdo/85/2017, 5Tdo/7/2020).\nPritom platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, vád a právnych názorov, o ktoré sa v\ndovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému\nvymedzeniu príslušného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku.\nNestačí, ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody\ndovolania, pokiaľ v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu\n(pozri napr. odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v Zbierke pod č. 51/2014). K\nviazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1\nTrestného poriadku, k tej je potrebné uviesť, že viazanosť sa týka chýb napadnutého rozhodnutia a\nkonania, ktoré mu predchádzalo a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374\nods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku (bližšie pozri R\n120/2012).\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak proti obvinenému sa viedlo\ntrestné stíhanie, hoci bolo neprípustné.\nPodľa § 9 ods. 1 Trestného poriadku, trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno\nv ňom pokračovať a musí byť zastavené,\na) ak je trestné stíhanie premlčané,\nb) ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o\nosobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný,\nc) ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná,\nd) proti tomu, kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,\ne) ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom\nsúdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne zastavené a obvinený sa osvedčil alebo sa\nskončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom\nkonaní zrušené,\nf) ak je trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného a nebol súhlas daný alebo bol vzatý späť,\nalebo\ng) ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie situácia spočívajúca v tom, že skutok\nbol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiaden trestný\nčin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný\nza vinného z prísnejšieho alebo miernejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom\n\ndopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený v\nnapadnutom rozhodnutí súdu bol podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú\nv Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto\ndôvodu (primerane napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/29/2018,\n2Tdo/6/2019, 5Tdo/48/2018).\nVyššie citované ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, teda slúži výlučne na nápravu\nprípadných hmotnoprávnych chýb a jeho znenie za bodkočiarkou („správnosť a úplnosť zisteného skutku\nvšak dovolací súd nemôže skúmať a meniť\") vylučuje možnosť úspešne sa domáhať preskúmania\nskutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení § 371\nods. 3 Trestného poriadku, ktorá však prináleží iba ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky.\nInak povedane´, vo vzťahu k skutkovému stavu zistenému skôr konajúcimi súdmi, vyjadrenému v tzv.\nskutkovej vete, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru a nikdy nie\nnámietky skutkové (viď aj R/57/2007, S/3/2011, R/7/2011). Za skutkové sa pritom považujú tie námietky,\nktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti\nhodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov - ich posudzovanie je dominanciou konania odvolacieho.\nPokiaľ obvinený v dovolaní namietal, že v jeho trestnej veci súdy „žiadnym spôsobom\" nezohľadnili\nporušenie jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote, uvedená námietka je zjavne nepodložená,\npretože krajský súd obvinenému mimoriadne znížil trest odňatia slobody s použitím ustanovenia §\n39 ods. 1 Trestného zákona, práve z dôvodu dĺžky konania (pozri strana 18 druhý odsek písomného\nvyhotovenia rozsudku krajského súdu). Zároveň dovolací súd pripomína, že predmetom trestného\nkonania bola trestná zodpovednosť obvineného za skutok kladený mu za vinu, a nie prípadné jeho\nprávne nároky z porušenia práva na prejednanie tejto trestnej veci v primeranej lehote. Súdna prax\ndovolacieho súdu akceptovala ako prípustný dôvod pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1\nTrestného zákona (predtým § 40 ods. 1 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006) a uloženie\ntrestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti Trestného zákona pri konkrétnom\ntrestnom čine, aj dĺžku trestného konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvineného\nk trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov je neprimerane vyššia ako v iných porovnateľných\ntrestných veciach (pozri R 10/2011). Pokiaľ obvinený namietal, že malo byť jeho trestné stíhanie, z\ndôvodu porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zastavené, túto námietku nemožno\npodriadiť pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ale svojím obsahom\nmá jeho námietka najbližšie k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. k) Trestného poriadku.\nNamietaná vada, teda nezastavenie trestného stíhania pre porušenie práva obvineného na prejednanie\nveci v primeranej lehote, je rovnako neopodstatnená, pretože táto „vada\" nepredstavuje v zmysle\nustanovenia § 9 ods. 1 písm. a) až g) Trestného poriadku žiaden zo zákonom stanovených dôvodov\nneprípustnosti trestného stíhania.\nVzhľadom k tomu, že vady vytýkané obvineným H. S. v dovolaní, zjavne nenaplnili žiaden dovolací\ndôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku, najvyšší súd jeho dovolanie podľa §\n382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.\nToto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je opravný prostriedok prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}