{"guid": "1a59940b-ae98-44ae-8f5e-2265942daffc:a717e42e-e8fa-4c53-b88c-4667964b895b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2120010204.1", "spisova_znacka": "1Tdo/1/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/1/2024 z 21. 2. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. februára 2024, sp. zn. 1Tdo/1/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:2120010204.1", "identifikacne_cislo": "2120010204", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Patrik Príbelský", "sudca_id": 439, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-patrik-pribelsky-439", "datum_vydania": "2024-02-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "nazov": "§ 386 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-123.odsek-2", "nazov": "§ 123 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-123.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-123"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-1", "nazov": "§ 156 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "nazov": "§ 386 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-386.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388.odsek-1", "nazov": "§ 388 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-388.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-386", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-123", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-156", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a717e42e-e8fa-4c53-b88c-4667964b895b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2120010204.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:2120010204.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:2120010204.1/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Tdo/1/2024\n2120010204\n21. 02. 2024\nJUDr. Patrik Príbelský\nECLI:SK:NSSR:2024:2120010204.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a\nsudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Emila Klemaniča na verejnom zasadnutí konanom 21. februára\n2024 v Bratislave v trestnej veci obvineného K. Y. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.\n1 Trestného zákona a iné, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky podanom proti\nrozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To/92/2022, z 26. januára 2023 takto\nrozhodol:\nI. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i)\nTrestného poriadku rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To/92/2022, z 26. januára 2023\nbol porušený zákon\nv ustanoveniach § 321 ods. 1 písm. d), § 322 ods. 3 Trestného poriadku a § 123 ods. 2 a § 156 ods.\n1 Trestného zákona v prospech obvineného K. Y..\nII. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To/92/2022, z\n26. januára 2023 zrušuje.\nZrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na\nzmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nIII. Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Trnave prikazuje, aby vec v potrebnom\nrozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/7/2020, z 2. marca 2022 bol obvinený K. Y. uznaný za\nvinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom\nsúbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal\ndopustiť na tom skutkovom základe, že\n26. júla 2018 v čase okolo 20.00 hod. v P. na ulici gen. N. č. XX na chodbe bytového domu pred\ndverami bytu č. XX po vzájomnej slovnej hádke fyzicky napadol C. Y. mladšieho, tým spôsobom, že ho\nopakovane udieral päsťami do tváre ako i kopal kolenami do tela, pričom počas útoku na jeho osobu\nsa nachádzala medzi nimi na prahu bytu stojaca I. Y., bytom P., ktorú tiež minimálne dvakrát udrel\npäsťou do hlavy a krku, zároveň ich oboch vtlačil cez otvorené dvere do bytu č. XX, ktorý patrí I. Y.\na C. Y. staršiemu, kde pokračoval v útoku až do doby kedy sa im ho podarilo z bytu vytlačiť von, čím\nspôsobil C. Y. mladšiemu, bytom P., ulica gen. N. XXXX/XX, pomliaždenie hlavy v čelovej a spánkovej\noblasti obojstranne, pomliaždenie a krvný výron ušnice vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie\n\nhrudníka vpredu, pomliaždenie chrbta, pomliaždenie bedrovej chrbtice s dobou liečenia tri týždne a I. Y.,\nbytom P., ulica gen. N. XXXX/XX, podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenia hlavy v záhlavovej oblasti\ns dobou liečenia 3 týždne.\nZa to bol obvinenému uložený podľa § 156 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h)\nTrestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok s tým, že podľa § 49 ods. 1\npísm. a) Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného\nzákona určil skúšobnú dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zároveň zaviazal obvineného k náhrade škody voči\npoškodenému C. Y. ml. vo výške 1431,00 eur a voči poškodenej I. Y. vo výške 573,00 eur. Podľa § 288\nods. 1 Trestného poriadku so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal poškodených (vrátane C. Y.\nst.) na civilný proces.\nKrajský súd v Trnave na podklade odvolania obvineného a poškodených rozhodol rozsudkom, sp. zn.\n6To/92/2022, z 26. januára 2023, tak že podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. f) Trestného poriadku\nzrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku uznal obvineného\nvinným zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Za to\nobvinenému uložil podľa § 194 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4\n(štyri) mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odložil a podľa\n§ 50 ods. 1 Trestného zákona určil obvinenému skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 288 ods.\n1 Trestného poriadku odvolací súd odkázal poškodených C. Y. ml. a I. Y. s ich nárokmi na náhradu škody\nna civilný proces.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky prostredníctvom prvého námestníka podal proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave dovolanie, a to s poukazom na údajné naplnenie dôvodu dovolania podľa §\n371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku [rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení\nzisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť\nzisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť].\nV súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom generálny prokurátor namietal:\n„ ... po preskúmaní rozsudku krajského súdu, sp. zn. 6To/92/2022, z 26. januára 2023 som dospel k\nzáveru, že s nekvalifikovaním skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného\nzákona sa nemožno stotožniť. Záver krajského súdu, že skutková veta v rozsudku okresného súdu\nnezodpovedá právnej vete a právnej kvalifikácii uvedenej v tomto rozsudku, bol týmto súdom prijatý s\npoukazom na formuláciu skutkovej vety v rozsudku okresného súdu, v ktorej nebolo vymedzené žiadne\nobmedzenie v obvyklom spôsobe života poškodených v dôsledku spôsobených zranení. Krajský súd\nmal bez dôvodných pochybností za preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba. ...\nHoci v skutkovej vete popísanej v obžalobe a následne aj v rozsudku okresného súdu nebolo explicitne\nuvedené, ako bol sťažený obvyklý spôsob života poškodených, z popisu tohto skutku nepochybne\nvyplýva, že poškodeným boli spôsobené zranenia s dĺžkou liečenia v trvaní troch týždňov, čo nevyhnutne\nsťažilo ich obvyklý spôsob života. Pod obvyklý spôsob života môžeme bez akýchkoľvek pochybností\nzaradiť všetky každodenné činnosti a aktivity vykonávané človekom, počnúc spánkom, hygienou,\nprácou, oddychom a voľnočasovými aktivitami. Z charakteru, početnosti a intenzity jednotlivých zranení\npoškodených nepochybne vyplýva, že z povahy zranení musel byť ich obvyklý spôsob života sťažený. ...\nvykonaným dokazovaním boli tieto zranenia verifikované a na hlavnom pojednávaní bolo zároveň\npreukázané, že poškodený C. Y. bol v dôsledku ich spôsobenia aj hospitalizovaný, avšak na základe\nreverzu bol prepustený do ambulantnej liečby.\nTakéto vyjadrenie ujmy na zdraví sa jednoznačne premieta do sťaženia obvyklého spôsobu života,\npretože v prípade liečenia, ktoré v tejto veci trvalo u oboch poškodených zhodne tri týždne, musí z\npovahy veci dochádzať k zásahu a sťaženiu obvyklého spôsobu života každého človeka, keďže pod\nobvyklý spôsob života možno podradiť činnosti a aktivity, ktoré sú vlastné všetkým, bez ohľadu na ich\nvek, pohlavie a každodenné aktivity a spôsob života.\nHoci je nesporné, že zákonným znakom skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví je okrem\npoškodenia zdravia iného aj sťaženie obvyklého spôsobu života nie iba na krátky čas, je potrebné\npoukázať na fakt, že napriek jeho explicitnému neuvedeniu v skutkovej vete, v nej toto sťaženie\nobsiahnuté je, a to uvedením spôsobených zranení a doby trvania ich liečby. Osoba, ktorá utrpí vyššie\npopísané zranenia, musí mať sťažený obvyklý spôsob života, pretože podvrtnutie krčnej chrbtice a\n\npomliaždenie bedrovej chrbtice, pomliaždenie hrudníka, pomliaždenie hlavy v čelovej a spánkovej\noblasti obojstranne, ktoré si vyžiadali liečenie v dĺžke tri týždne, nie sú zraneniami, ktoré by osoba\nnepocítila na svojom bežnom spôsobe života. ... Z doby liečenia možno vyvodzovať aj to, že poškodenie\nzdravia oboch poškodených trvalo nie iba krátky čas, ktorý je rozhodovacou činnosťou súdov stanovený\nna približne sedem dní ...\nNaplnenie obligatórneho znaku sťaženia obvyklého spôsobu života u oboch poškodených nie iba na\nkrátky čas v danom prípade preukazujú aj výsluchy poškodených na hlavnom pojednávaní konanom\n14. decembra 2020, kedy poškodená I. Y. na otázku prokurátora ohľadom spôsobených zranení a\ndoby liečenia uviedla, že mala posunutú krčnú chrbticu, pomliaždenie, bolesti, asi tri týždne chodila po\nlekároch, bola na obstrekoch, nosila golier, pričom bolesti jej pretrvávali dosť dlho. Obdobne poškodený\nC. Y. ml. na rovnakú otázku prokurátora uviedol, že mal navreté čelo a ucho, v ktorom mu určitú\ndobu pískalo, narazený hrudník, nos, a práceneschopný bol okolo troch týždňov, pričom dĺžku jeho\npráceneschopnosti v trvaní od 26. júla 2018 do 15. augusta 2018 potvrdzujú aj listinné materiály zo\nSociálnej poisťovne. ...\n... V súvislosti s vyššie uvedeným poukazujem na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nsp. zn. 1Tdo/49/2021, z 27. apríla 2022 ... Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že aj napriek\nexplicitnému neuvedeniu formulácie, že zranenia poškodeného sťažovali jeho obvyklý spôsob života\nnie iba na krátky čas v skutkovej vete, možno s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania prijať\nzáver, že k ublíženiu na zdraví došlo. ... mám za to, že opis zranení uvedených v skutkovej vete\nrozsudku okresného súdu s uvedením doby liečenia tri týždne, možno v tomto prípade, s prihliadnutím\nna povahu, charakter a intenzitu konkrétnych zranení poškodených, a s prihliadnutím na dobu ich liečby,\npovažovať za také zranenia, ktoré nie iba na krátky čas sťažili obvyklý spôsob života poškodených, preto\npovažujem záver krajského súdu o tom, že skutková veta nezodpovedá právnej vete a právnej kvalifikácii\nuvedenej v rozsudku okresného súdu, za nesprávny. Takto opísanú skutkovú vetu je nielen možné, ale aj\nnevyhnutné právne kvalifikovať aj ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. ...\n... Krajský súd v danom prípade nesprávne hmotnoprávne posúdil predmetný skutok, keď nesprávne\nprávne kvalifikoval predmetný skutok ... Tým je naplnený dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm.\ni) Trestného poriadku.\nVo vzťahu k závažnosti namietaného porušenia zákona vyžadovaného ustanovením § 371 ods.\n5 Trestného poriadku uvádzam, že porušenie vyššie zmienených ustanovení Trestného zákona a\nTrestného poriadku malo za následok, že obvinenému K. Y. bol ukladaný trest iba za spáchanie jedného\nprečinu, hoci spáchal prečiny dva, čo odôvodňovalo nielen ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods.\n1 Trestného zákona, ale najmä ukladanie trestu podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona so zvýšením\ndolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby vzťahujúcej sa na trestný čin ublíženia na zdraví,\na to o jednu tretinu. V danom prípade mu teda namiesto trestu odňatia slobody s dolnou hranicou\ntrestnej sadzby najmenej jeden rok, bol uložený trest odňatia slobody v trvaní iba štyroch mesiacov, čo\npri správnej kvalifikácii skutku je trest uložený pod dolnou hranicou zákonnej trestnej sadzby. V tejto\nsúvislosti poukazujem na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Tdo/36/2014, z 8.\njúla 2014 ...\"\nNavrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky tak rozhodol, že:\n- podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku rozsudkom vysloví, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp.\nzn. 6To/92/2022, z 26. januára 2023 bol porušený zákon v ustanovení § 156 ods. 1 Trestného zákona\na v ustanoveniach § 2 ods. 12, § 321 ods. 1 písm. d), § 322 ods. 3 Trestného poriadku, v prospech\nobvineného K. Y.;\n- podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zruší rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To/92/2022,\nz 26. januára 2023,\n- podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikáže Krajskému súdu v Trnave, aby vec v potrebnom rozsahu\nznova prejednal a rozhodol.\nK dovolaniu generálneho prokurátora sa cez svojho obhajcu vyjadril obvinený,\nktorý uviedol:\n„... Súhlasím so stanoviskom krajského súdu, keď vo svojom rozhodnutí poukazuje na citáciu\nustanovenia § 123 ods. 2 Trestného zákona ... Nebol preukázaný zákonný znak sťaženia obvyklého\nspôsobu života poškodeného nie iba na krátky čas. V skutkovej vete prvostupňového rozsudku nie je o\ntejto okolnosti žiadna zmienka. ... Žiaden dôkaz o svojom presvedčení o sťaženom obvyklom spôsobe\nživota poškodených [pozn. generálny prokurátor] dovolaciemu súdu nepredložil.\nSkutočnosť, že poškodení neboli obmedzení na obvyklom spôsobe života preukazuje okolnosť, že\npoškodený C. Y. aj napriek tomu, že mohol byť hospitalizovaný, hospitalizáciu odmietol na základe\n\nreverzu. Na ošetrenie išiel na motorovom vozidle, ktoré šoféroval. Výpoveďou znalca MUDr. S., PhD.\nna hlavnom pojednávaní bolo potvrdené, že poškodený C. Y. s ohľadom na charakter jeho zranení\nmohol viesť motorové vozidlo, pretože nemal poranené ruky, v bezvedomí nebol a ani nebol vážne\nobmedzený, preto nevidel dôvod, prečo by nemohol šoférovať motorové vozidlo. Z uvedeného dôvodu je\nnutné dospieť k záveru, že rozhodnutie Krajského súdu v Trnave bolo správne, pretože nebola naplnená\nobligatórna materiálna podmienka ustanovenia § 123 ods. 2 Trestného zákona, ktorej naplnenie je\nnevyhnutné na konštatovanie, že poškodeným bolo ublížené na zdraví.\nNebol preukázaný úmysel smerujúci k spôsobeniu ublíženia na zdraví, ktorý je taktiež jedným zo znakov\ntrestného činu ublíženia na zdraví, nepostačuje, že páchateľ úmyselne vykonal niečo, čo spôsobilo\nzranenie, ale je treba, aby jeho úmysel smeroval k ublíženiu na zdraví, čo v danom prípade preukázané\nnebolo ...\".\nObvinený tak žiadal, aby dovolací súd dovolanie generálneho prokurátora podľa § 392 Trestného\nporiadku zamietol ako nedôvodné.\nMožnosť vyjadriť sa využili aj poškodení, ktorí so zvoleným splnomocnencom mali za nasledovné:\n„ ... V prvom rade si dovoľujeme uviesť, že sa stotožňujeme s dovolaním podaným zo strany Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky. ... Skutková veta rozhodnutia OS TT jednoznačne obsahuje popis\nvšetkých zranení poškodeného C. Y. mladšieho a I. Y.. Tieto zranenia boli nielen objektivizované\nznaleckým posudkom vypracovaným znalcom MUDr. S., PhD., znalcom z odboru zdravotníctvo a\nfarmácia, traumatológia č. 17/2019, ale zranenia poškodených zodpovedajú aj vystavenej PN evidovanej\nv Sociálnej poisťovni a výpovediam oboch poškodených. V tejto súvislosti si dovoľuje poukázať napríklad\nna nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 509/2015, z 9. januára 2016 ... rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Tdo/77/2021, zo 4. októbra 2021 ... uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Tdo/49/202,1 z 27. apríla 2022 ...\n... V zmysle vyššie uvedeného sa domnievame, že skutková veta obsahuje dostatočný a jasný popis\nzranení poškodených vrátane obsahu doby liečenia, ako aj popisu skutočností predchádzajúcich vzniku\nzranení poškodených, čím podľa nášho názoru prišlo k naplneniu právnej kvalifikácie trestného činu\nublíženia na zdraví v zmysle ustanovenia § 156 ods. 1 Trestného zákona.\nZároveň nad rámec podaného dovolania dodávame, že Krajský súd v Trnave ... odkázal poškodených na\ncivilný proces vo vzťahu k nároku na náhradu škody. V tejto súvislosti chceme poukázať na skutočnosť,\nže škoda ako aj jej výška, bola v rámci trestného konania riadne objektivizovaná a vyčíslená. Poškodení\nzo svojej pozície v trestnom konaní v zmysle Trestného poriadku nie sú osobami oprávnenými na\npodanie dovolania. Domnievame sa, že Najvyšší súd Slovenskej republiky by sa mal vysporiadať aj s\ntouto otázkou, kedy aj napriek jasne a konkrétne vyčíslenému nároku na náhradu škody, Krajský súd v\nTrnave poškodených odkáže na civilné konanie, pričom v rámci svojho rozhodnutia mohol jednoducho\nnáhradu škody poškodeným priznať v rámci samostatného výroku rozhodnutia. Domnievame sa, že\ntýmto spôsobom vznikajú len ďalšie náklady poškodených v rámci civilného konania\".\n+++\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) skúmal procesné\npodmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§\n368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku), osobou oprávnenou na podanie dovolania (§ 369 ods.\n2 písm. a) Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý\nrozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku) a že podané dovolanie spĺňa obligatórne\nnáležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku).\nNezistiac dôvody pre odmietnutie dovolania podľa § 382 Trestného poriadku najvyšší súd viazaný jeho\ndôvodmi (§ 385 ods. 1 Trestného poriadku) následne preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov\nnapadnutých rozhodnutia, voči ktorému podal generálny prokurátor dovolanie, ako aj správnosť postupu\nkonania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie generálneho prokurátora je\ndôvodné. Najvyšší súd dospel k vyššie vyjadrenému na podklade nasledovných právnych úvah.\nNajvyšší súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, pričom nielen z označenia\ntohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v\nTrestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale\nlen tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie\ndôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku.\n\nV porovnaní s dôvodmi, ktoré opodstatňujú podanie odvolania, sú dovolacie dôvody koncipované\npodstatne užšie. Je tomu tak z dôvodu, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola\nvec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je\nzárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Právoplatnosť súdneho rozhodnutia v sebe\nponíma jeho faktickú nezmeniteľnosť (formálna právoplatnosť) a záväznosť (materiálna právoplatnosť).\nPreto sú možnosti podania dovolania - vrátane dovolacích dôvodov - striktne obmedzené, aby sa\npotenciálne ,,širokým\" uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala v rámci\nkonania pred dovolacím súdom ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako\nďalšie odvolanie.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí\nkvalifikovaný ako trestný čin napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že ustálený skutok\nvykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného\nčinu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia\nhmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený\npod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad\n(nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu.\nNesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie\nokolností vylučujúcich protiprávnosť (§ 24 - krajná núdza, § 25 - nutná obrana, § 26 - oprávnené\npoužitie zbrane, § 27 - dovolené riziko, § 28 - výkon práva a povinnosti, § 29 - súhlas poškodeného,\n§ 30 Trestného zákona - plnenie úlohy agenta), prípadne zániku trestnosti činu (najmä § 87 Trestného\nzákona - premlčanie trestného stíhania), resp. chybné rozhodnutia súdu pri uložení úhrnného trestu a\nspoločného trestu (§ 41 Trestného zákona), súhrnného trestu (§ 42 Trestného zákona), trestu odňatia\nslobody na doživotie (§ 47 a nasl. Trestného zákona) a pod.\nV zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, je dovolací súd viazaný\nzisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie, pričom nie je oprávnený\nposudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania skôr vo veci konajúce a\nrozhodujúce súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu. Preto platí, že vo vzťahu\nku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne druhého stupňa môže generálny prokurátor v\ndovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, no nikdy nie námietky skutkové.\nK tomu najvyšší súd uvádza, že preskúmaním veci zistil, že dovolateľom napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu vychádza v plnom rozsahu zo skutkového stavu zisteného a ustáleného okresným\nsúdom. Krajský súd ako súd oprávnený rozhodnúť o odvolaniach nemal ku zistenému skutkového stavu,\nani k hodnoteniu dôkazov žiadne pripomienky, ani ich nijakým spôsobom nemodifikoval. Odkazujeme\nv tejto súvislosti predovšetkým na odôvodnenie rozsudku krajského súdu, v ktorom je uvedené, že\n„ ... dokazovaním vykonanom na hlavnom pojednávaní bol bez dôvodných pochybností ustálený taký\npriebeh skutkového deja, ako ho uviedol okresný súd v napadnutom rozsudku\". Pre účely tohto\ndovolacieho konania je teda nevyhnutné v súlade so zákonným obmedzením prieskumu správnosti\na úplnosti zisteného skutkového stavu [§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, časť vety za\nbodkočiarkou] vychádzať z nemenných skutkových zistení okresného súdu, ktoré krajský súd prebral\nbez výhrady ako podklad pre svoje rozhodnutie.\nGenerálny prokurátor podaným dovolaním vo svojej podstate namieta krajským súdom vykonanú\nkvalifikáciu prejednávaného skutku, nakoľko ten nekvalifikoval zistený skutok ako prečin ublíženia na\nzdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ale len ako prečin porušovania domovej slobody podľa §\n194 ods. 1 Trestného zákona, čím podľa jeho názoru malo dôjsť k nesprávnemu právnemu posúdeniu\nveci a k naplneniu dovolacieho dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\n\nProces skúmania naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu je z hľadiska myšlienkového\npostupu súdu a orgánov činných v trestnom konaní subsumpciou (alebo podradením) zisteného a\nustáleného skutku pod príslušné zákonné ustanovenie osobitnej časti Trestného zákona. Podradenie\nskutkových zistení pod konkrétne zákonné ustanovenia je otázkou právnou, a preto najvyšší súd\nkonštatuje, že pokiaľ generálny prokurátor ako dovolateľ v dovolacom konaní napáda nepodradenie\nzisteného skutku na podklade vykonaných dôkazov pod zákonné ustanovenie § 156 ods. 1 Trestného\nzákona, jedná sa o otázku právnu (a nie skutkovú), ktorá je spôsobilá vo svojej podstate naplniť dovolací\ndôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nO výrokovej časti rozsudku súdu v trestnom konaní platí, že táto musí byť vždy založená na súlade\nmedzi skutkovou a právnou vetou. Za predpokladu, že medzi nimi tento súlad nie je, nemožno\nkonštatovať správne právne posúdenie veci z dôvodu, že nemohlo dôjsť k vykonaniu správneho\nmyšlienkového procesu subsumpcie (podradeniu) skutkového stavu pod právnu normu. Nesúlad medzi\nskutkovou a právnou vetou zakladá právnu vadu rozhodnutia súdu, ktorá môže, ale aj nemusí odôvodniť\nzrušenie právoplatného rozhodnutia v dovolacom konaní v závislosti od stupňa ovplyvnenia postavenia\nobvineného v tomto trestnom konaní v príčinnej súvislosti s identifikovanou právnou vadou (§ 371 ods.\n5 Trestného poriadku).\nNajvyšší súd konštatuje, že predmetom dovolacieho prieskumu v tomto konaní na podklade generálnym\nprokurátorom vymedzeného dôvodu na podanie dovolania je posúdenie, či bol okresným súdom zistený\na ustálený skutkový stav podradený krajským súdom pod všetky príslušné právne normy Trestného\nzákona, a teda konkrétne či obvinený svojím konaním naplnil všetky obligatórne znaky prečinu ublíženia\nna zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Tento predmet prieskumu nie je možné rozširovať\no námietky poškodených vo vzťahu k výroku krajského súdu o ich odkázaní na civilný proces alebo\no námietky obvineného ohľadne nepreukázania jeho úmyslu smerujúceho k spôsobeniu ublíženia\nna zdraví. Najvyšší súd sa predmetnými námietkami nezaoberal rešpektujúc zákonné obmedzenie\nprieskumu v dovolacom konaní podľa § 385 ods. 1 Trestného poriadku.\nVzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd sumarizuje, že generálny prokurátor správne zaradil\ndovolacie námietky týkajúce sa súdmi vysloveného nenaplnenia formálnych znakov objektívnej stránky\nskutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona pod\ndovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Najvyšší súd sa stotožňuje s právnym\nnázorom dovolateľa v tej časti, že konštatovanie nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutku by\nmalo na podklade ním vymedzeného dovolacieho prieskumu zásadný vplyv na postavenie obvineného\n(podmienka dovolania podľa § 371 ods. 5 Trestného poriadku), nakoľko mu bol krajským súdom uložený\ntrest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ktorá by mu hrozila v prípade, ak by súd subsumoval zistený\nskutkový stav aj pod ustanovenie § 156 ods. 1 Trestného zákona.\nZ dôvodov vyššie uvedených najvyšší súd pristúpil k prieskumu dovolaním napadnutých výrokov\nrozsudku krajského súdu na verejnom zasadnutí upriamujúc pozornosť na generálnym prokurátorom\nvytýkané nedostatky ohľadne právnej kvalifikácie skutku.\nPodľa § 156 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody\nna šesť mesiacov až dva roky.\nObjektívna stránka skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona\nzahŕňa konanie páchateľa, ktoré smeruje k následku, ktorým je ublíženie na zdraví inej osoby. Naplnenie\nzákonom predpokladaného následku ublíženia na zdraví je potrebné vykladať vždy s poukazom na §\n123 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také\npoškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,\npočas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.\nPre lepšiu prehľadnosť najvyšší súd uvádza, že spôsobenie zákonom predpokladaného následku\nublíženia na zdraví si vyžaduje kumulatívne naplnenie dvoch podmienok, a to\n1.) poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,\n2.) počas ktorého bol nie na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.\n\nPre úplnosť najvyšší súd dodáva, že zmenený zdravotný stav poškodeného v dôsledku konania\npáchateľa je možné považovať za ublíženie na zdraví výlučne za predpokladu, že poškodenie zdravia\nsi vyžiada lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. Pokiaľ si poškodenie zdravia vyžiada liečenie,\npodľa ustálenej judikatúry možno označiť toto poškodenie za ublíženie na zdraví, ak doba liečenia\ntrvá minimálne sedem dní. Sťaženie obvyklého spôsobu života je potrebné vykladať ako spôsobenie\nprekážok pri všednom (bežnom) živote poškodeného alebo prekážok pri výkone obvyklých činností (R\n6/1967). Toto sťaženie nesmie trvať len krátku alebo celkom prechodnú dobu. Podľa ustálenej súdnej\npraxe sa za krátku alebo prechodnú dobu nepovažuje doba sťaženia obvyklého spôsobu života trvajúca\nminimálne sedem dní (napr. R 16/1986).\nZ predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že okresný súd na podklade vykonaných\ndôkazov ustálil skutkový záver, že konaním obvineného došlo k takému poškodeniu zdravia\npoškodených, ktoré si objektívne vyžiadalo dobu liečenia tri týždne u oboch. V skutkovej vete rozsudku\npotom tieto svoje zistenia konkrétne vyjadril tak, že obvinený „spôsobil C. Y. mladšiemu, bytom P., ulica\ngen. N. XXXX/XX, pomliaždenie hlavy v čelovej a spánkovej oblasti obojstranne, pomliaždenie a krvný\nvýron ušnice vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie hrudníka vpredu, pomliaždenie chrbta,\npomliaždenie bedrovej chrbtice s dobou liečenia tri týždne a I. Y., bytom P., ulica gen. N. XXXX/XX,\npodvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenia hlavy v záhlavovej oblasti s dobou liečenia 3 týždne\".\nKrajský súd, na rozdiel od okresného súdu, však skonštatoval, že splnenie druhej podmienky v skutkovej\nvete rozsudku okresného súdu absentuje, a preto nie sú naplnené všetky obligatórne znaky objektívnej\nstránky skutkovej podstaty prečinu podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.\nNahliadnutím do znaleckého posudku MUDr. S., PhD., vykonanom ako dôkaz 26. októbra 2021 na\nhlavnom pojednávaní, najvyšší súd zistil, že znalec vo vzťahu k poškodeným skonštatoval konkrétne\nobmedzenia, ktoré museli poškodení strpieť tak počas hospitalizácie ako aj počas ambulantnej liečby.\nSťaženie obvyklého spôsobu života trvalo podľa záverov znaleckého posudku u poškodeného C. Y. od\n26. júla 2018 do 15. augusta 2018 a u poškodenej I. Y. od 27. júla 2018 do 17. augusta 2018. U oboch\npoškodených je teda aj podľa skutkových zistení okresného súdu, s ktorými sa stotožnil aj krajský súd,\npreukázané, že išlo o dobu dlhšiu ako sedem kalendárnych dní.\nVzhľadom na uvedené je zrejmé, že nepodradenie skutku krajským súdom pod zákonné ustanovenie\n§ 156 ods. 1 Trestného zákona je založené výlučne na vytýkanej formálnej chybe, keď zákonný znak\nsťaženie obvyklého spôsobu života poškodených nie na krátky čas, nebol dostatočne explicitne a\ndoslovne uvedený v skutkovej vete rozsudku okresného súdu, ale bol uvedený len konštatáciou, že\nliečenie zranení oboch poškodených si vyžiadalo dobu 3 týždne.\nNajvyšší súd sa s takýmto právnym posúdením (subsumciou) zisteného skutku zo strany krajského súdu\nnestotožňuje a považuje ho za nesprávny.\nJe nespochybniteľné, že skutok musí byť v skutkovej vete rozsudku vždy vymedzený tak, aby\nzodpovedal všetkým znakom skutkovej podstaty trestného činu, z ktorého sa obvinený uznáva za\nvinného (R 12/2009). Odsúdenie páchateľa napriek nepopísaniu všetkých skutočností rozhodných pre\nnaplnenie obligatórnej objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu uvedeného v právnej vete\nrozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry porušením práva na spravodlivý proces (III. ÚS 509/2015).\nVzhľadom na uvedené je potrebné pristupovať k hodnoteniu naplnenia objektívnych znakov skutkovej\npodstaty trestného činu na poklade skutkovej vety ako obligatórnej súčasti výroku rozhodnutia súdu vždy\ncitlivo a s náležitou opatrnosťou.\nNajvyšší súd však nadväzujúc na skoršiu rozhodovaciu prax uvádza, že nie každá formálna nepresnosť\nvo formulácii skutkovej vety spôsobuje porušenie práva na spravodlivý proces obvineného a nutnosť\nvylúčenia subsumpcie (podradenia) zisteného skutku pod príslušnú právnu normu uvedenú v osobitnej\nčasti Trestného zákona. Vyžadovaný úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých\nznakov skutkovej podstaty trestného činu v skutkovej vete neznamená bez výnimky v každom\nprípade nenaplnenie skutkovej podstaty trestného činu z dôvodu prísne formálneho explicitného\nneuvedenia všetkých skutkových okolností preukazujúcich naplnenie objektívnej stránky skutkovej\npodstaty trestného činu, pokiaľ je ich možné z ostatných častí skutkovej vety jasne vyvodiť.\n\nInými slovami, nie je za každých okolností nevyhnutné explicitne do skutkovej vety uviesť, že konaním\npáchateľa skutku došlo k sťaženiu obvyklého spôsobu života poškodeného uvedením slovného spojenia\n„nie na krátky čas\", pokiaľ túto skutočnosť nepochybne možno vyvodiť z ďalších častí skutkovej vety ako\naj zo zisteného skutkového stavu ustáleného súdmi.\nV tejto súvislosti možno poukázať i na predchádzajúcu judikatúru najvyššieho súdu z ktorej vyplýva, že\n„i keď teda v skutkovej vete nie je explicitne uvedené, že zranenia poškodeného sťažovali jeho obvyklý\nspôsob života nie iba na krátky čas, možno s poukazom na kombináciu modu operandi trestného činu\nuvedeného v skutkovej vete a nesporných skutkových zistení súdu prvého i druhého stupňa (ktorých\nsprávnosť dovolací súd nemá právomoc preskúmavať) uzatvoriť, že mu bola spôsobená v dôsledku\nkonania obvineného ujma na zdraví napĺňajúca znaky ublíženia na zdraví v zmysle ustanovenia § 156\nods. 1 Trestného zákona\" (uznesenia NS SR, sp. zn. 1Tdo/49/2021, 1Tdo/48/2022 a 3Tdo/61/2022).\nZ formulácie skutkovej vety rozsudku súdu prvého stupňa v časti „ ... spôsobil C. Y. mladšiemu, bytom\nP., ulica gen. N. XXXX/XX, pomliaždenie hlavy a spánkovej oblasti obojstranne, pomliaždenie a krvný\nvýron ušnice vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie hrudníka vpredu, pomliaždenie chrbta,\npomliaždenie bedrovej chrbtice s dobou liečenia tri týždne a I. Y., bytom P., ulica gen. N. XXXX/XX,\npodvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie hlavy v záhlavovej oblasti s dobou liečenia tri týždne\",\nvzhľadom na charakter zranení poškodených a dobu liečenia nemôže byť sporné, že došlo k sťaženiu\nobvyklého spôsobu života poškodených nie iba na krátky čas. Je evidentné, že zistená a uvedená doba\nliečenia korešponduje so sťažením obvyklého spôsobu života poškodených. Je potom len logickým\ndôsledkom nevyhnutnej liečby, že poškodení mali počas nej objektívne sťažený obvyklý spôsob života.\nSťaženie obvyklého spôsobu života poškodených nie iba na krátky čas zároveň jasne a zrozumiteľne\nvyplýva zo znaleckého posudku, ktorý bol v konaní vykonaný ako dôkaz. Najvyšší súd poznamenáva,\nže skutková veta a jej znenie musí byť vykladaná s prihliadnutím na ustálené skutkové zistenia, ktoré\nnemožno v tomto smere opomínať. Ostatné súdmi ustálené skutkové zistenia by mali byť pri hodnotení,\nči boli skutkom uvedeným v skutkovej vete naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty\ntrestného činu „skúškou správnosti\". Pokiaľ skutkové zistenia preukazujú naplnenie všetkých znakov\nobjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, nie je dôvod sa prikloniť k prísne formálnemu\nvýkladu skutkovej vety.\nKrajský súd sa prísne formálnym vyžadovaním explicitného (doslovného) uvedenia všetkých znakov\nobjektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu priklonil k prílišnému právnemu formalizmu, keď nevzal do\núvahy celkový kontext skutkovej vety, ale zameral sa výlučne na explicitne neuvedený znak. Najvyšší súd\npripomína, že okrem iného aj v prípade hodnotenia všetkých zákonných znakov prítomných v skutkovej\nvete je potrebné uvážiť všetky okolnosti prípadu v súhrne a nielen jednotlivo (§ 2 ods. 12 Trestného\nporiadku).\nPrávnu úvahu krajského súdu spočívajúcu v konštatovaní absencie formálneho znaku s prihliadnutím na\nustálené skutkové zistenia je nutné v konečnom dôsledku označiť za popieranie základných ustálených\nskutkových zistení z dôvodov, ktoré nemajú takú závažnosť, aby mohli objektívne odôvodniť popretie\nzáujmu spoločnosti na vykonaní spravodlivosti, a teda na potrestaní páchateľa za protiprávny čin.\nPrávoplatný rozsudok krajského súdu totižto spôsobuje situáciu, kedy bol z vykonaného dokazovania\nustálený skutkový záver, že obvinený sa dopustil činu, ktorý je mu kladený za vinu, avšak napriek tomu\nz dôvodov čisto formálneho charakteru (kvôli neuvedeniu určitého slovného spojenia do skutkovej vety)\nnedošlo ku kvalifikácii jeho skutku ako trestného činu, a tak ani k jeho odsúdeniu a potrestaniu. Z pohľadu\ndovolacieho súdu ide o zjavne neprimeraný následok vytýkaného pochybenia. Za takýchto okolností je\núlohou súdov, aby vždy posúdili, či nie je možné zo skutkovej vety vyvodiť zákonný znak objektívnej\nstránky skutkovej podstaty trestného činu aj napriek absencii doslovného a explicitného znenia tohto\nznaku. Až vtedy, keď to nie je možné (a nemôžu to ani doplniť), obstojí záver, že skutok uvedený v\nobžalobe nie je trestným činom.\nNajvyšší súd sa stotožňuje s generálnym prokurátorom, že sťaženie obvyklého spôsobu života v\nskutkovej vete s uvedením jeho dĺžky je dostatočným spôsobom vyjadrené, nakoľko sa dá vyvodiť z\ncharakteru spôsobených zranení a doby trvania ich liečby. Aj vzhľadom na ďalšie ustálené skutkové\nzistenia (skúška správnosti vykonanými dôkazmi), krajský súd mal zo skutkovej vety vyvodiť naplnenie\nformálneho znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.\n\nNa doplnenie najvyšší súd uvádza, že procesnoprávne normy týkajúce sa výroku rozsudku (§ 163\nods. 3 Trestného poriadku), je potrebné vykladať nielen s prihliadnutím na práva obvineného, ale aj\ns prihliadnutím na všeobecný účel a cieľ trestného konania (uplatniť teleologický výklad), ktorým je\nnáležité zistenie trestných činov a potrestanie ich páchateľov (§ 1 Trestného poriadku). Práva obvinených\na záujmy spoločnosti chránené trestným právom majú byť vydaním rozhodnutia súdu vo vzájomnej\nrovnováhe, pričom táto rovnováha rozhodnutím krajského súdu nenastala.\nPokiaľ ide o tvrdenia obvineného, že nebol predložený žiadny dôkaz o sťažení obvyklého spôsobu\nživota poškodených, najvyšší súd ho v plnom rozsahu odkazuje (pri viazanosti skutkovými zisteniami)\nna znalecký posudok MUDr. S., PhD., vykonaný ako dôkaz 26. októbra 2021 na hlavnom pojednávaní\npred okresným súdom.\nS ohľadom na uvedené najvyšší súd konštatuje, že dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné s\nodkazom na dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, a preto rozhodol, ako je\nuvedené vo výroku tohto rozsudku.\nÚlohou Krajského súdu v Trnave bude v konaní po zrušení napadnutého rozhodnutia zohľadniť vyššie\nuvádzané závery a v zmysle toho aj postupovať.\nUž len nad rámec potrebného v danej veci najvyššiemu súdu neunikli ani nezrovnalosti vo výroku o\nnáhrade škody, konkrétne nejasnosť spočívajúca v nevysporiadaní sa s uplatnenými nárokmi na náhradu\nškody D. a E., o ktorých chýba zo strany súdov nižšieho stupňa akákoľvek zmienka.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6To/92/2022", "guid": "f3bcc2e6-6ff1-42ef-91b5-8d9d1734837b:c055fb62-dd46-4208-9d63-05c673d698d6", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3e5631b2-99fb-4a70-a228-87d6e78ec190", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.509.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 509/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 509/2015 z 19. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-19", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.509.2015.1"}, {"guid": "3aca7e0e-bd44-481e-a3e5-7452d948b87c:96a45a2e-ecfa-4587-a2f7-a3f23e79cd08", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2120011161.1", "spisova_znacka": "3Tdo/61/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/61/2022 z 13. 12. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-12-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2120011161.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:49efc3c1-8968-4888-a25f-ee361904abcf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.268.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 268/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 268/2025 z 23. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.268.2025.1"}, {"guid": "0dbf1fac-25dd-4b92-aaca-b8467b7b8635:25965f41-6a17-42a2-bdfe-6df250d50fca", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:6123374658.2", "spisova_znacka": "28Co/31/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/31/2026 z 11. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-08-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:6123374658.2"}, {"guid": "e899dbe3-1e72-4a17-be13-c90081f30918:90f1c1d3-ce73-4daf-a018-dc22f2600a81", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2624010028.3", "spisova_znacka": "6To/50/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/50/2024 z 28. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2624010028.3"}]}