{"guid": "6043f4ce-940b-4ba3-860c-58226724d7c4:b9f23ad9-cce6-42b1-9aa8-de8a9476d196", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2116215194.1", "spisova_znacka": "8Cdo/48/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/48/2023 z 12. 3. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. marca 2024, sp. zn. 8Cdo/48/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:2116215194.1", "identifikacne_cislo": "2116215194", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Miroslav Šepták", "sudca_id": 146, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-miroslav-septak-146", "datum_vydania": "2024-03-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-8b.odsek-1", "nazov": "§ 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-8b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-8b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-8b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b9f23ad9-cce6-42b1-9aa8-de8a9476d196", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2116215194.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:2116215194.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:2116215194.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/48/2023\n2116215194\n12. 03. 2024\nMgr. Miroslav Šepták\nECLI:SK:NSSR:2024:2116215194.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1. K. V., narodený XX. Q., C., Š. E. XXX/XX, 2. X.\nV., narodená, XX. Q. XXXX, C., Š. E. XXX/XX, 3. Q.. V. D., narodený XX. Q. XXXX, C., Š. E. XXX/XX,\n4. C. A., narodený XX. B., C., Š. E. XXX/XX, 5. V. A., narodená XX. V. XXXX, C., Š. E. XXX/XX, 6. F.\nD., narodená XX. Y. XXXX, C., Š. E. XXX/XX, 7. J. Š., narodený XX. H. XXXX, C., B. L. XXXX/XX, 8. P.\nŠ., narodená XX. F. XXXX, C., B. L. XXXX/XX, 9. V. B., narodený XX. Q. XXXX, C., S. XXX/XX, 10. J..\nC. Š., narodený XX. Y..XXXX, C., Š. E. XXX/XX, 11. V.. W. Š., narodená XX. P. XXXX, C., Š. E. XXX/\nXX, 12. M. W., narodená XX. V. XXXX, C., Š. E. XXX/XX, 13. J. B., narodený XX. F. XXXX, naposledy\nbytom C., Š. E. XXX/XX, zomrel X. Q. XXXX, 14. J. B., narodený XX. Q. XXXX, C., K. XXXX/X, 14a. Z.\nR., narodená XX. Q. XXXX, N. V. N. M., K. XXXX/XX, 15. T. F., narodený XX. V. XXXX, C., Š. E. XXX/\nXX, 16. P. Y.K., narodená XX. P. XXXX, trvalo bytom Š. E. XXX/XX, 17. P. W., narodený XX. F. XXXX,\nC., Š. E. XXX/XX, 18. Z. W., narodená XX. P. XXXX, C., Š. E. XXX/XX, 19. X. J., narodená XX. Q.T.\nXXXX, Š., S. XXX/XX, 20. F. L., narodený XX. N. XXXX, C., Š. E. XXX/XX, 21. T. L., narodená XX. Y.\nXXXX, C., Š. E. XXX/XX, 22. W. F., narodený XX. V. XXXX, C., Š. E. XXX/XX, 23. P. F., narodená XX.\nQ. XXXX, C., Š. E. XXX/XX, 24. V. T., narodený XX. V. XXXX, C., P.. K. XXXX/XX, 25. T. T., narodený\nXX. V. XXXX, D., P. XXX/XX, 26. J. Z., narodená XX. Q. XXXX, C., Š.J. E. XXX/XX, 27. Q. B., narodená\nXX. Y. XXXX, C., Š. E. XXX/XX, 28. Z. Č., narodená XX. H. XXXX, C., Š. E. XXX/XX, 29. J. K., narodená\nXX. H. XXXX, C., Š. E. XXX/XX, 30. M. A., narodený XX. F. XXXX, C., Š. E. XXX/XX, 31. M. A.C.,\nnarodená XX. V. XXXX, C., Š. E. XXX/XX, 32. P. Š., narodený XX. P. XXXX, C., Š. E. XXX/XX, 33. V.\nC., narodená XX. V. XXXX, C., X.. X. XXXX/XX, 34. M. A., narodená XX. N. XXXX, C., V. X. XXXX/\nXX, 35. J.. F. Č., narodená XX. B. XXXX, S. N. W., Š. XXXX/XX, 36. W. T., narodený XX. B. XXXX, C.,\nC. XXXX/XX, prechodne bytom C., Š. E. XXX/XX,37. P. Š., narodená XX. Y. XXXX, C., Š. E. XXX/XX,\n38. A. B., narodená XX. P. XXXX, C., N. S. XXXX/XX, 39. R. Y., narodený XX. P. XXXX, C., A. XXXX/\nX, 40. Q. Y., narodená XX. P. XXXX, C., N. S. XXXX/XX, 41. Ľ. Š., narodený XX. B. XXXX, C., Š. E.\nXXX/XX, C., 42. M. Š., narodená XX. Q. XXXX, C., Š. E. XXX/XX, 43. P. E., narodená XX. P. XXXX\nC., Š.J. E. XXX/XX, 44. Ľ. E., narodený XX. H. XXXX, C., Š. E. XXX/XX, 45. W. S., narodený XX. Q.\nXXXX, C., A. XXXX/X, 46. Vladimír A., narodený XX. N. XXXX, C., Š. E. XXX/XX, 47. P. A., narodená\nXX. Y. XXXX C., Š. E. XXX/XX, 48. T. A., narodená XX. Y. XXXX, C., Š. E. XXX/XX, 49. Z. M., narodená\nXX. H. XXXX, C., Š. E. XXX/XX, 50. J.. Q. X., narodený XX. Q.T. XXXX, C., K. Z. XXXX/X, C., všetci\nzastúpení zákonným zástupcom: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Ludvika van Beethovena 26, 917\n08 Trnava, IČO: 00175480, všetci právne zastúpení: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s. r.\no., Mliekarenská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 662 291, proti žalovanej: Prima\nbanka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951, zastúpenej advokátskou kanceláriou\nSEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, o vydanie bezdôvodného\nobohatenia a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.\nzn. 22C/21/2017, o dovolaní zákonného zástupcu žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z\n31. mája 2023 sp. zn. 10CoCsp/44/2022, takto\nrozhodol:\nZ r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave z 31. mája 2023 sp. zn. 10CoCsp/44/2022 vo výroku II.\na III. a vec mu v uvedenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) výrokom I. rozhodol o\npokračovaní v spore s dedičmi žalobcu 13/ J. B., narodeného XX. F. XXXX: J. B., narodený XX. Q.\nXXXX, trvalo bytom K. XXXX/X, C., Z. R., narodená X. Q. XXXX, trvalo bytom K. XXXX/XX, N. V. N.\nM.; výrokom II. rozsudok Okresného súdu Trnava z 3. novembra 2021 č.k. 22C/21/2017-559 (ďalej aj\n„súdu prvej inštancie“ resp. prvoinštančný súd“ ) v napadnutej časti zamietajúcej vo zvyšku žalobu a v\nčasti o náhrade trov konania potvrdil; žalobcom 1/ až 50/ uložil povinnosť zaplatiť žalovanej nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n2. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením súdu prvej inštancie. Žalovaná - banka\nako veriteľ (pod obchodným menom Dexia banka Slovensko a.s.) a vlastníci bytov v bytovom dome na\nul. Š., č. súp. XXX, obec C., zapísanom na LV č. XXXX, k.ú. C., v zastúpení žalobcom - správcom ako\nzákonným zástupcom, ako dlžníci uzavreli Zmluvu o termínovanom úvere 06/039/08 z 13. novembra\n2008 (ďalej len „Zmluva o termínovanom úvere“), ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru 1 500 000\nSK, za účelom dodávky okien a dverí, na výmenu otvorových konštrukcií bytového domu. V konaní\nsa žalobcovia ako vlastníci bytov domáhali vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť\ntým, že žalovaná zvýšila úrokovú sadzu na 2,5% p.a. od 01. júla 2011, a to podľa žalobcov na základe\nneprijateľnej zmluvnej podmienky. Suma bezdôvodného obohatenia pozostávala zo sumy 2.835 eur za\nobdobie od 01. júla 2011 do 30. júna 2016 a zo sumy 1 300,33 eura za obdobie od 01. júla 2016 do\n20. mája 2020. Žalobcovia žiadali uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 4 135,33 eura s\núrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 2 835 eur od 27. júna 2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania\n5% ročne zo sumy 1 300,33 eura odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na zmenu žaloby žalovanej\ndo zaplatenia na účet fondu prevádzky. Predmetom konania žalobca učinil aj určenie, že „...čl. 5.5\nzmluvy o termínovanom úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou...“, na základe vzťahu založeného\nzmluvou o termínovanom úvere. Nebolo sporným, že úver bol splácaný v zmysle prehľadu splátok úveru.\nUzatvorením úverovej zmluvy týkajúcej sa bytového domu práva a povinnosti z právneho úkonu vznikli\npriamo vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.\n3. Odvolací súd považoval za potrebné v prvom rade posúdiť otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov,\nvzhľadom na žalovanou vznesenú námietku v konaní na súde prvej inštancie. V uvedenom smere súd\nprvej inštancie uviedol, že subjektom, ktorý je oprávnený žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia nie\nje len správca (hoci nárok bude príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu), k čomu\npoukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. februára 2020 č.k. II. ÚS 302/2019-44,\nv ktorom ústavný súd uviedol, že „...z uvedeného nazerania na hmotnoprávne a procesné postavenie\nvlastníkov bytov, ako aj správcu v posudzovanej veci vyplýva, že nositeľmi hmotného práva, o ktorom\nsa koná, boli podľa predošlej, ako aj aktuálnej právnej úpravy vlastníci bytov, správca vždy bol a je len\nzástupcom. Zmenou právnej úpravy správca len nadobudol procesné právo (popri vlastníkoch bytov ako\nnositeľoch hmotných práv) tento hmotnoprávny nárok vlastníkov bytov uplatňovať vo vlastnom mene. ...\nZmena právnej úpravy postavenia správcu, účinná od 1. novembra 2018, ešte posilňuje postavenie\n(oprávnenia) správcu, čo však, ako už bolo uvedené, v žiadnom prípade neznamená, že vlastníci bytov\nstratili vecnú legitimáciu v sporoch týkajúcich sa správy bytového domu. O to viac to platí v prípade, ak\npodľa podanej žaloby žalobcami sú samotní vlastníci bytov.“\n3.1. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nový vlastník bytu prevodom bytu do svojho vlastníctva\nnadobúda práva a povinnosti s bytom spojené, poukazujúc na ustanovenie § 8a ods. 6 zákona č.\n182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 182/1993 Z.z.“), v zmysle ktorého nového vlastníka bytu zaväzujú aj právne úkony týkajúce\nsa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané\npred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu, a na ustanovenie § 19 ods. 2 zákona č. 182/1993\nZ. z. v zmysle ktorého práva a povinnosti pôvodného vlastníka bytu, ktoré sa týkajú spoločných častí\ndomu, spoločných zariadení domu, príslušenstva, pozemku zastavaného domom a priľahlého pozemku\nprechádzajú nadobudnutím vlastníctva bytu na nových vlastníkov bytov. Ustanovenie § 10 ods. 5 zákona\nč. 182/1993 Z. z. zároveň vylučuje vrátenie alikvótnej časti zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv od\nsprávcu doterajšiemu vlastníkovi bytu v prípade prevodu alebo prechodu vlastníctva bytu. Z uvedeného\npotom vyplýva, že prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k bytu v bytovom dome dochádza\n\nk právnemu nástupníctvu všetkých práv a povinností vyplývajúcich pre vlastníka bytu, a teda vrátane\npráva na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti je pre splnenie aktívnej vecnej\nlegitimácie potrebné, aby ako žalobcovia vystupovali všetci aktuálni vlastníci bytov, keďže na týchto\n(v prípade prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k bytu) prešlo právo pôvodného vlastníka na\nvydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré patrí do fondu prevádzky, údržby a opráv. Vlastníci bytov tak\ntvoria nútené spoločenstvo (§ 78 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej\nlen „CSP“), pričom pre úspech v spore je potrebná účasť všetkých aktuálnych vlastníkov bytov. Súd\nprvej inštancie mal z predloženého výpisu z listu vlastníctva (č.l. 359) za preukázané, že ako žalobcovia\nnevystupujú všetci aktuálni vlastníci bytov. Keďže žalobcami neboli ku dňu vyhlásenia rozsudku všetci\nvlastníci bytov v bytovom dome, hoci suma bezdôvodného obohatenia by v prípade úspechu v konaní\npatrila do fondu prevádzky, údržby a opráv (na tvorbe ktorého sa podieľajú všetci vlastníci bytov), aj z\ntohto dôvodu žalobu zamietol (§ 78 ods. 2 CSP).\n3.2. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na Stanovisko prijaté na rokovaní občianskoprávneho\nkolégia Krajského súdu v Trnave z 8. novembra 2022, v zmysle ktorého „Vlastníci bytov žalujúci o\nvydanie bezdôvodného obohatenia do fondu prevádzky údržby a opráv vytvárajú nútené spoločenstvo\npodľa § 78 ods. 1 CSP“. Odvolací súd považoval za vecne správne zamietnutie žaloby o vydanie\nbezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, nakoľko žalovaná predložením aktuálneho výpisu z LV č.\nXXXX pre k. ú. C. preukázala, že ako žalobcovia nevystupujú všetci aktuálni vlastníci bytov (aktuálni\nvlastníci bytov č. X, X, XX). Keďže žalobcami neboli ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie (ku\ndňu rozhodovania odvolacieho súdu nimi podľa aktuálneho LV č. XXXX pre k. ú. Trnava už neboli ani\nvlastníci bytov č. X, XX, XX, XX, XX, XX, XX) všetci aktuálni vlastníci bytov v bytovom dome, hoci suma\nbezdôvodného obohatenia by v prípade úspechu v konaní patrila do fondu prevádzky, údržby a opráv\n(na tvorbe ktorého sa podieľajú všetci vlastníci bytov).\n3.3. Odvolací súd ďalej uviedol, že žaloba bola v predmetnej veci podaná 50 žalobcami, aj t. č.\nv spore vystupuje 50 žalobcov, ktorí na žalobe trvajú, žaloba nebola podaná správcom, tento bol v\nžalobe označený a aj v konaní vystupoval iba ako zástupca žalobcov, podľa zákona č. 182/1993 Z. z.\nide o zákonného zástupcu sui generis vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Oprávnenie správcu\nbytov pri výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov vymáhať nároky v ich mene\nnevylučuje, že samotní vlastníci bytov môžu tieto nároky vymáhať aj sami, t. j. aktívne legitimovaným na\npodanie takejto žaloby je nielen správca bytov, ale právna úprava (ani po poslednej novele) nevylučuje,\naby sa žalobou domáhali nároku aj jednotliví vlastníci bytov. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej\ninštancie správne aplikoval rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (Nález ÚS SR sp. zn. II.\nÚS 302/2019 a uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 428/2019). Pokiaľ si žalobcovia zvolili spôsob uplatnenia\nsvojich nárokov v prejednávanej veci tak, že ako žalobcovia budú vystupovať jednotliví vlastníci bytov,\nmusia znášať aj dôsledky spojené s neúspechom spoločnej žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia\npre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie (z dôvodu, že žalobcami neboli všetci vlastníci bytov v\nbytovom dome, hoci vlastníci bytov tvoria nútené spoločenstvo a pre úspech v spore je potrebná účasť\nvšetkých aktuálnych vlastníkov bytov).\n4. Za vecne správne považoval odvolací súd i zamietnutie žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej\npodmienky. Uviedol, že žalobcovia na pojednávaní 29. októbra 2021 žiadali, aby súd okrem priznania im\nnároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom skonštatoval aj neprijateľnosť zmluvnej\npodmienky článku 5.5. zmluvy, nežiadali ale výslovne o určenie jej neprijateľností vo výroku rozhodnutia,\nsúd prvej inštancie však ich vyjadrenie posúdil ako návrh na rozšírenie žaloby a na tomto pojednávaní\nuznesením pripustil rozšírenie žaloby o žalobný petit: „Súd určuje článok 5.5. zmluvy o úvere za\nneprijateľnú zmluvnú podmienku“. Vzhľadom k tomu, že nešlo o samostatnú žalobu, žalobcovia sa\nzjavne nedomáhali tohto určenia vo výroku rozhodnutia, ale žiadali skonštatovať neprijateľnosť zmluvnej\npodmienky článku 5.5. zmluvy (predbežná otázka) iba v súvislosti so žalobou na plnenie (o vydanie\nbezdôvodného obohatenia s príslušenstvom), ktorá však bola zamietnutá, odvolací súd mal za to, že\nvyriešenie tejto predbežnej otázky, pri prieskume rozsudku v napadnutej časti odvolacím súdom stratilo\nsvoje opodstatnenie. Žalobcovia v odvolaní ani nežiadali zmenu rozsudku súdu prvej inštancie určením\nneprijateľnosti zmluvnej podmienky článku 5.5. zmluvy (vo výroku rozhodnutia), ale len priznaním im\nžalobou vzneseného nároku. Odvolací súd mal za to, že vzhľadom na zamietnutie žaloby z formálnoprávneho dôvodu, nebol už daný dôvod zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami žalobcov. Odvolací\nsúd podľa § 387 ods. 1 CSP preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúcej\nvo zvyšku žalobu ako vo výroku vecne správny potvrdil. Rovnako ho potvrdil aj v časti o náhrade\n\ntrov konania (v ktorej časti síce odvolatelia rozhodnutie napadli, avšak neuviedli konkrétne odvolacie\nnámietky) s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP. O nároku na náhradu\ntrov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení\ns § 396 ods. 1 CSP.\n5. Proti tomuto rozsudku podalo Bytové družstvo so sídlom v Trnave, ako správca vo vlastnom mene\nzastupujúci a konajúci na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné číslo\nXXX a ulici Š. XX-XX, C., (ďalej len „dovolateľ“) dovolanie z dôvodu uvedených v § 420 písm. f) a § 421\nods. 1 písm. b) CSP. Dovolateľ mal za to, že napádaný rozsudok trpí vadou zmätočnosti podľa § 420\npísm. f) CSP, pretože odvolací súd sa v ňom vôbec nevysporiadal so zásadnou argumentáciou žalobcov\nv odvolaní, rozhodnutie je arbitrárne obsahujúce vnútorne protirečivé odôvodnenie rozsudku a extrémne\nnespravodlivý výklad zákona. Konkrétne dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie a nezákonný\nprocesný postup posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcov vedúce k zamietnutiu žaloby podľa §\n78 CSP, spočívajúce 1/ v posúdení procesného spoločenstva na základe hmotnej vecnej legitimácie\nžalobcov (deliteľnosť plnenia), 2/ v posúdení procesného spoločenstva - účastníkov konania (prevod\npráv zo zákona), 3/ v posúdení podania žaloby správcom (§ 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. v čase\npodania žaloby), 4/ v nesprávnom procesnom postupe v rozpore s právom na súdnu ochranu - porušenie\npráva na spravodlivý proces, 5/ v tom, že doterajšia judikatúra sa nevenuje nútenému procesnému\nspoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov žalujúcich vydanie bezdôvodného obohatenia,\njudikatúra sa sústreďuje na procesné zastúpenie správcom, avšak súdy dávajú odpoveď aj na otázku,\nči žalobcami môžu byť aj vlastníci, dokonca aj niektorí z vlastníkov.\n5.1. Dovolateľ namietal taktiež nesprávny procesný postup pri určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky\nv rozsudku, nakoľko odvolací súd a ani súd prvej inštancie sa nezaoberali neprijateľnosťou zmluvnej\npodmienky, hoci 1/ žalobcovia na pojednávaní 29. októbra 2021 žiadali súd, aby vyslovil neprijateľnosť\nzmluvnej podmienky článku 5.5. zmluvy (opakovane, aj v písomných podaniach), 2/ súd prvej inštancie\nna tomto pojednávaní uznesením pripustil rozšírenie žaloby o žalobný petit: „Súd určuje článok 5.5.\nzmluvy o úvere za neprijateľnú zmluvnú podmienku“, 3/ povinnosť súdu vyplýva z § 298 ods. 1\nCSP aj bez návrhu, 4/ rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 28. apríla 2021 sp. zn. 25Co/90/2020,\nktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Piešťany z 13. augusta 2020 sp. zn. 14C/21/2017\nbola už neprijateľnosť zmluvnej podmienky článku 5.5. zmluvy vyslovená; „podľa Smernice 93/13/\nEHS vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať\nnerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom (rozsudok ESD\nvo veci C-168/05 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL)“. Odvolací súd sa\nneprijateľnými zmluvnými podmienkami nezaoberal, z dôvodu, že „nešlo o samostatnú žalobu“.\nŽalobcovia preto považovali napadnutý rozsudok za zmätočný, arbitrárny, porušujúci ich právo na\nspravodlivý proces, na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozsudku.\n5.2. V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ uviedol, že rozsudok\nodvolacieho súdu závisel od vyriešenia otázok, ktorých vyriešenie bolo základným predpokladom\nvydania napádaného rozsudku a tieto otázky v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli\nvyriešené. Odvolací súd sa týmito otázkami síce zaoberal, ale vyriešil ich nesprávne. Dovolateľ\npovažoval za nesprávne právne posúdenie odvolacieho súdu, v zmysle ktorého „Vlastníci bytov žalujúci\no vydanie bezdôvodného obohatenia do fondu prevádzky údržby a opráv vytvárajú nútené spoločenstvo\npodľa § 78 ods. 1 CSP“, pričom právne otázky riešené napádaným rozsudkom zovšeobecnili\nnasledovne: „1/ tvoria vlastníci bytov a nebytových priestorov žalujúci o vydanie bezdôvodného\nobohatenia, zastúpených správcom podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. pri podaní žaloby nútené\nprocesné spoločenstvo?, 2/ je možné aplikovať § 80 ods. 1 CSP aj v prípade zmeny strán, ak pôvodnú\nžalobu podával správca podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. v mene žalobcov a novelou zákona č.\n283/2018 Z. z. koná správca vo vlastnom mene?, 3/ je dôvod na zmenu strán sporu, ak v čase podania\nžaloby bol správca ako zástupca sui generis podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. oprávnený\nzastupovať vlastníkov bytov v ich mene v súdnom konaní, ak po novele zákona č. 283/2018 Z.z., ktorou\nsa s účinnosťou od 1. novembra 2018 mení zákon 182/1993 Zb., sa zmenil spôsob zastúpenia vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov v dome?“. Na základe vyššie uvedeného dovolateľ navrhol, aby dovolací\nsúd zrušil rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom rozsahu i rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu\nvrátil na nové konanie a rozhodnutie.\n\n6. Žalovaná označila dovolanie za neprípustné a žiadala, aby ho dovolací súd odmietol a priznal jej\nnárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že žalobca dovolanie podal\nv stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) ako strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 CSP), v\nktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440\nCSP) dospel k záveru, že dovolanie zákonného zástupcu/ správcu vo vlastnom mene zastupujúcom a\nkonajúcom na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom je dôvodné. Dovolací súd preto\nnapadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa § 449 ods.1 CSP zrušil a podľa § 450 CSP mu vec vrátil\nna ďalšie konanie.\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n8. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je procesnou povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým\nspôsobom dovolací dôvod. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad\nrozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dôvodom prípustnosti dovolania.\n10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú a) zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n11. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto\npráva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo\nna to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou\npredkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\nJeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých\ndôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj\nrozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n12. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak,\nže sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo\nnečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca\nstrane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní\n(porovnaj R 129/1999 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015,\n5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na\nfaktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný\npriebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného\nnároku. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva.\n\n13. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu,\nže k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3 Cdo 41/2017, 3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 5/2017, 8 Cdo\n73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie\ndovolateľa, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý\nproces.\n14. Z dovolacej argumentácie dovolateľa vo väzbe na ustanovenie § 420 písm. f) CSP vyplýva, že\ndovolaním napadnutý rozsudok trpí vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, pretože odvolací\nsúd sa vôbec nevysporiadal so zásadnou argumentáciou žalobcov obsiahnutou v odvolaní, rozhodnutie\nje arbitrárne, obsahujúce vnútorne protirečivé odôvodnenie a extrémne nespravodlivý výklad zákona.\nKonkrétne namietal nesprávne právne posúdenie a nezákonný procesný postup posúdenia aktívnej\nvecnej legitimácie žalobcov vedúce k zamietnutiu žaloby podľa § 78 CSP, v čom videl porušenie práva na\nspravodlivý proces.. Žalobca namietal taktiež nesprávny procesný postup odvolacieho súdu pri určení\nneprijateľnosti zmluvnej podmienky v rozsudku, nakoľko sa neprijateľnými zmluvnými podmienkami\nnezaoberal.\n15. Z obsahu preskúmavaného spisu dovolací súd zistil, že pokiaľ ide o označenie žalobcu zo\nskutočností vyplývajúcich zo spisu, žalobou doručenou súdu prvej inštancie 30. júna 2016 sa žalobcovia\nako vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné číslo XXX na ulici Š. XX-XX,\nC. domáhali od žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia. V žalobe sa uvádza, že v zastúpení\nžalobcov vystupuje Bytové družstvo so sídlom v Trnave a že všetci sú zastúpení spoločnosťou UNITED\nLAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o. K žalobe bolo pripojené plnomocenstvo z 10. júna 2016\npre uvedenú advokátsku kanceláriu, v ktorom sa uvádza, že vlastníci bytov a nebytových priestorov\ndomu súp. č. XXX, zastúpení správcom bytového domu Bytovým družstvom so sídlom v Trnave,\nudeľujú splnomocnenie uvedenej advokátskej kancelárii, pričom splnomocnenie je podpísané Bytovým\ndružstvom so sídlom v Trnave. Advokátska kancelária následne podala žalobu na súd.\n15.1. Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31. októbra 2018 (t. j. v\nčase udelenia splnomocnenia a podania žaloby) je správca povinný vykonávať správu domu samostatne\nv mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe\ndomu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní na\nsúde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania\npodaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o\nurčenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome\nalebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného\npráva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v\nkonaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov\na nebytových priestorov v dome.\nPodľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 182/1993 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31. októbra 2018\nspráva domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných\nčastí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva.\nV zmysle citovaných zákonných ustanovení vyplýva oprávnenie správcu na zastupovanie vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov priamo z § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., prvej vety. Ide o priame\nzákonné zastúpenie, pri ktorom správca vo vzťahu k tretej osobe uskutočňuje svoje vlastné vyhlásenie\nvôle, a to v mene a na účet zastúpeného (vlastníkov bytov a nebytových priestorov), v dôsledku\nčoho pri priamom zastúpení vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zo zákona vyplývajúca\nmožnosť správcu bytového domu zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v súvislosti so\nsprávou domu na súde znamená aj oprávnenie vykonávať aj všetky procesné práva v zmysle Civilného\nsporového poriadku na úspešné hájenie záujmov vlastníkov.\nĎalšou novelou zákona č. 182/1993 Z. z., zákonom č. 283/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v\nznení neskorších predpisov (účinná od 1. novembra 2018), boli do zákona vložené nové ustanovenia\n\n§ 9 ods. 7 a 8, v zmysle ktorých správca (aj spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov)\nnaďalej pri správe domu koná v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.\nVzhľadom na problémy aplikačnej praxe pri zastupovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov na\nsúde zákonodarca zmenil spôsob konania správcu (aj spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov) pri súdnych sporoch, a to tak, že správca zastupuje a koná vo vlastnom mene na účet\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci. Z\nuvedeného vyplýva, že po tejto novele je správca aktívne alebo pasívne vecne legitimovaný zastupovať\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov na súde vo vlastnom mene, no na ich účet. Správca teda bude\nsám účastníkom konania (viď uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 29. októbra 2019 sp.\nzn. I. ÚS 428/2019).\n15.2. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci vlastníci bytov a nebytových priestorov domu\nsúp. č. 656, zastúpení správcom bytového domu Bytovým družstvom so sídlom v Trnave, udelili\nsplnomocnenie advokátskej kancelárii, pričom splnomocnenie je podpísané Bytovým družstvom so\nsídlom v Trnave (č. l. 8 až 10 spisu). V tomto prípade správca sám udelil splnomocnenie advokátskej\nkancelárii na zastupovanie vlastníkov v mene vlastníkov a na ich účet. Pokiaľ ide o otázku oprávnenosti\nprávneho zástupcu zastupovať žalobcov pri podaní žaloby, súd prvej inštancie v bode 25 rozsudku\nOkresného súdu Trnava z 3. novembra 2021 č. k. 22C/21/2017-559 uviedol, že táto už bola s kladným\nzáverom opakovane vyriešená rozhodnutiami Krajského súdu v Trnave. Prvoinštančný súd tak v\nuvedenej otázke stotožnil s ustáleným právnym názorom Krajského súdu v Trnave, že v zmysle § 8b ods.\n1 zákona č. 182/1993 Z. z. aj zmluva o výkone správy obsahuje dojednanie o splnomocnení, podľa ktorej\nvlastníci bytov splnomocnili správcu konať pri správe domu za vlastníkov bytov v dome pred súdom,\nsprávu domu vykonávať samostatne v mene vlastníkov bytov v dome aj pri vymáhaní škody (článok\nIII. Zmluvy o výkone správy). Správca preto bol v prejednávanej veci ako priamy zákonný zástupca\nvlastníkov bytov v zmysle § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom do 31. okóbra 2018 (s\nprihliadnutím k faktu, že vymáhanie pohľadávky z úverového záväzku patrí pod výkon správy bytového\ndomu v zmysle čl. I Zmluvy o výkone správy č. 76 zo dňa 21. mája 2008, pretože vymáhanie pohľadávky\nvzniknutej z úverovej zmluvy uzatvorenej so žalovanou dňa 13.novembra 2008 za účelom získania úveru\nna rekonštrukciu bytového domu žalobcov, v širšom slova zmysle súvisí so správou bytového domu\nžalobcov). Splnomocnenie právneho zástupcu nevylučuje ani § 89 CSP, pričom ide o právo dať sa v\nkonaní zastupovať s určitou modifikáciou a správca, ako zákonný zástupca, mal toto oprávnenie podľa §\n8b ods. 1 ZoVB v znení účinnom do 31. októbra 2018. Splnomocnenie, ktoré ako splnomocniteľ vystavil\nzákonný zástupca žalobcov, správca domu Bytové družstvo so sídlom v Trnave, pre splnomocneného\nprávneho zástupcu UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., možno považovať za udelené v\nsúlade s právnymi predpismi (obdobne napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 27. mája 2019\nč.k. 23Co/132/2018-313).\n15.3. Dovolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1.\nnovembra 2009 sp. zn. 3 Cdo 180/2008, z ktorého vyplýva, že zákon č. 182/1993 Z. z. prešiel viacerými\npodstatnými zmenami, ktoré sa týkajú oprávnenia správcu bytového domu konať v mene vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov. Až do účinnosti zákona č. 367/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení\nneskorších predpisov (účinný od 1. júla 2004), mohol správca v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov uplatniť ich práva na súde len vtedy, ak mu takéto právo vyplynulo zo zmluvy o výkone správy.\nPočnúc 1. júlom 2004 bol správca oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov vo svojom mene na účet vlastníkov vymáhať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu\nprevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak teda začalo súdne\nkonanie pred 1. júlom 2004, v ktorom bol ako žalobca označený správca a súd žalobu zatiaľ z dôvodu\nnedostatku aktívnej legitimácie nezamietol, od 1. júla 2004 už tak nemohol urobiť v dôsledku zmeny\nprávnej úpravy. Počas účinnosti tejto právnej úpravy konal správca ako nepriamy zástupca vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov, správu bytového domu vykonával samostatne na účet vlastníkov, no vo\nsvojom mene. Ďalšou podstatnou novelizáciou zákona č. 182/1993 Z. z., ktorá súvisela s oprávnením\nsprávcu konať pri správe domu v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov, bol zákon č. 268/2007\nZ. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve\nbytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (účinný od 1. júla 2007). Od účinnosti tejto\nnovely, správca vystupoval ako priamy zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý koná\nv ich mene a na ich účet. Z uvedeného vyplýva, že aj zmluvy súvisiace s výkonom správy bytového\ndomu na základe tohto zákonného splnomocnenia uzatváral zástupca vlastníkov v mene vlastníkov a\n\nna ich účet. Plnenia zo zmlúv neboli poskytované správcovi, ale samotným vlastníkom, zmluvu však za\nvšetkých vlastníkov fyzicky podpisoval správca. Touto novelou zároveň zákonodarca do právnej úpravy\nvýslovne zakotvil oprávnenie správcu konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov\nna súde, a to práve v ustanovení § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. Dovolací súd považuje za potrebné\nuviesť, že všeobecné súdy v tomto období akceptovali žaloby podané správcom ako žalobcom, ktorý\nkonal ako zákonný zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov (rozhodnutia, na ktoré v ústavnej\nsťažnosti odkazuje aj sťažovateľka).\n15.4. V uznesení z 29. októbra 2019 sp. zn. I. ÚS 428/2019 Ústavný súd Slovenskej republiky\nkonštatoval, že zastúpenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri správe domu správcom je\npriamym zákonným zastúpením sui generis. Nejde totiž o zákonné zastúpenie osôb, ktoré nemajú\nspôsobilosť na právne úkony. Uvedené vyplýva aj z uznesenia najvyššieho súdu zo 6. júna 2016 sp. zn.\n3 Cdo 193/2014, v ktorom najvyšší súd uviedol: „...uvedený záver, že správca je oprávnený pri výkone\nsprávy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v mene vlastníkov vymáhať úhrady za plnenia\na úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v\ndome, však nevylučuje, že aj samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov nemôžu sami tieto úhrady\nvymáhať. Opačný záver by viedol k príliš formalistickému postupu súdu a odopretiu práva na súdnu\nochranu. Zákonná úprava priameho zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom aj\nv konaní pred súdom teda neznamená, že by si svoje práva na súde nemohli hájiť aj samotní vlastníci\nbytov a nebytových priestorov, tak ako tomu bolo aj v prípade sťažovateľky.“\n15.5. Vychádzajúc z doposiaľ uvedeného Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze z 20. februára 2020\nč.k. II. ÚS 302/2019-44 (bod 27.) zdôraznil, že z predmetného nazerania (viď bod 15.1. až 15.4. tohto\nrozhodnutia) na hmotnoprávne a procesné postavenie vlastníkov bytov, ako aj správcu v posudzovanej\nveci vyplýva, že nositeľmi hmotného práva, o ktorom sa koná, boli podľa predošlej, ako aj aktuálnej\nprávnej úpravy vlastníci bytov, správca vždy bol a je len zástupcom. Zmenou právnej úpravy správca len\nnadobudol procesné právo (popri vlastníkoch bytov ako nositeľoch hmotných práv) tento hmotnoprávny\nnárok vlastníkov bytov uplatňovať vo vlastnom mene. Účelom a zmyslom zastúpenia vlastníkov bytov\nsprávcom v súdnych konaniach (v minulosti, aj v súčasnosti) je efektívnosť, rýchlosť a hospodárnosť\nkonania. Podanie žaloby v mene vlastníkov bytov (namiesto toho, aby žalobu podal sám správca tak,\nako to umožňovala právna úprava a relevantná judikatúra aj pred 1. novembrom 2018) preto môže\nvzbudzovať dojem (a naznačuje to aj sťažovateľka v odôvodnení svojej sťažnosti) snahy generovať\ntrovy právneho zastúpenia. Zmena právnej úpravy postavenia správcu, účinná od 1. novembra 2018,\nešte posilňuje postavenie (oprávnenia) správcu, čo však, ako už bolo uvedené, v žiadnom prípade\nneznamená, že vlastníci bytov stratili vecnú legitimáciu v sporoch týkajúcich sa správy bytového domu.\nO to viac to platí v prípade, ak podľa podanej žaloby žalobcami sú samotní vlastníci bytov (viď bod 29.\ncitovaného nálezu).\n16. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že podľa ustanovenia § 8b ods.1 zákona\nč. 182/1993 Zb. v znení do 31. októbra 2018 správca alebo spoločenstvo vykonáva správu domu\nsamostatne, v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. V čase podania žaloby\na udelenia splnomocnenia bol správca oprávnený pred súdom konať pri správe domu za vlastníkov, keď\núčastníkmi konania boli jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorých správca zastupoval ako\nich zákonný zástupca, pričom podľa právnej úpravy účinnej od 1. novembra 2018 (§ 9 ods. 7 citovaného\nzákona) je zrejmé, že v tomto konaní je ďalej aktívne vecne legitimovaným v spore správca bytového\ndomu, ktorý zastupuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v konaní pred súdom vo vlastnom mene\na na ich účet.\n16.1. Z tohto dôvodu považuje najvyšší súd dovolaciu námietku dovolateľa, že súdy nižších inštancií\nnepostupovali procesne správne, keď mylne posúdili obsah žaloby a podaní žalujúcej strany. Z podanej\nžaloby a súvisiacich podaní mal dovolací súd preukázané, že žalujúcimi v danej veci neboli len samotní\nvlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné číslo XXX na ulici Š. XX-XX, C. uvedení\nv žalobe, ale aj aj zákonný zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov - Bytové družstvo so\nsídlom v Trnave, ako správca, oprávnený pred súdom konať pri správe domu za vlastníkov, jednak podľa\n§ 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. v čase podania žaloby), ktorý je uvedený v žalobe a ktorému navyše\nuvedené oprávnenie správcu vyplýva v danom prípade aj zo Zmluvy o výkone správy z 21. mája 2008\n(článok III.). Zo zákona vyplývajúca možnosť správcu bytového domu zastupovať vlastníkov bytov a\nnebytových priestorov v súvislosti so správou domu na súde znamená aj oprávnenie vykonávať aj všetky\n\nprocesné práva v zmysle Civilného sporového poriadku na úspešné hájenie záujmov vlastníkov. Pokiaľ\nje v žalobe, v splnomocnení pre právneho zástupcu a ostatných podaniach predložených súdu uvedené\nmeno správcu, správca je oprávnený zastupovať pred súdom všetkých vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov, hoci neboli v žalobe uvedení. Dovolací súd tak považuje procesný postup súdu prvej inštancie\n(i odvolacieho súdu) za nesprávny, nakoľko nesprávne posúdili obsah žaloby a podaní, z ktorých vyplýva,\nže žalujúcou stranou je aj správca (princíp priameho zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov\nsprávcom) v mene zastúpených na základe § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb v znení do 31. októbra\n2018, teda v takom prípade podali žalobu vlastníci zastúpení ex lege správcom ako priamym zákonným\nzástupcom.\n17. Dovolanie zákonného zástupcu za danej procesnej situácie aká nastala v prejednávanej veci\nbolo nielen procesne prípustné (§ 420 písm. f) CSP), ale tiež dôvodné (§ 431 CSP), lebo v ňom\nopodstatnene namietal, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil ako strane, aby\nuskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Z dôvodu, že konanie bolo zaťažené vadou podľa § 420 písm. f) CSP, pre ktorú bolo\npotrebné rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, dovolací súd sa v ďalšom už nezaoberal ani namietanou\nprípustnosťou dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Najvyšší súd postupoval v súlade s\nrozhodovacou praxou dovolacieho súdu, ktorá sa ustálila na názore, že v prípade dôvodne namietanej\nvady zmätočnosti ide o procesnú nesprávnosť, pri ktorej je predčasné podrobiť napadnuté rozhodnutie\nmeritórnemu dovolaciemu prieskumu (1Cdo/166/2017, 2Cdo/88/2017, 3Cdo/146/2018, 4Cdo/191/2018,\n5Cdo/29/2016, 8Cdo/70/2017). V konečnom dôsledku odpovede na dovolateľom položené otázky č. 2/\na 3/ vyplývajú z už spomínaných rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď uznesenie z 29.\noktóbra 2019 sp. zn. I. ÚS 428/2019 a nález z 20. februára 2020 č.k. II. ÚS 302/2019-44).\n18. Obiter dictum dovolací súd uvádza, že obsahovo totožná zmluvná podmienka v bode 5.5. Zmluvy\no termínovanom úvere č. 06/039/08 z 13. novembra 2008 (v znení : „ Banka má právo adekvátnym\nspôsobom meniť úrokovú sadzbu v prípade, ak dôjde k zmene miery rizika Klienta. Zmena miery rizika\nKlienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu Klienta stanoveného Bankou, alebo so zmenou\nrizikovej váhy Klienta podľa pravidiel stanovených Národnou bankou Slovenska. Pre posúdenie zmeny\nmiery rizika Klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase ich ostatného posúdenia v porovnaní\ns aktuálnymi rozhodujúcimi skutočnosťami. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je Banka oprávnená\nuskutočniť automaticky bez dodatkov k Úverovej zmluve. Banka predmetnú zmenu v primeranej lehote\noznámi Klientovi“, bola už predmetom skúmania vo veci Okresného súdu Piešťany v konaní o vydanie\nbezdôvodného obohatenia medzi totožnými účastníkmi konania a vo výroku rozsudku zo dňa 13.\naugusta 2020 sp. zn. 14C/21/2017 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo\ndňa 24. novembra 2021 sp. zn. 25Co/90/2020 bola vyhlásená za neprijateľnú. Dovolací súd rozsudkom\nz 31. mája 2023 sp. zn. 5Cdo/71/2022, dovolanie žalovanej Prima banky Slovensko, a. s. zamietol.\nV dôvodoch svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že „...spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva\nbez ohľadu na právnu formu uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Uvedené hľadisko je\nrozhodujúce pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z tohto dôvodu\nnazvať aj zmluvou orientovanou na subjekty. O spotrebiteľskú zmluvu ide iba v prípade, ak ide o vzťah\ndodávateľa a spotrebiteľa, pretože z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do právneho vzťahu vstupuje\ns cieľom obstarať, resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu alebo pre potreby svojej\ndomácnosti a členov rodiny. Je to charakter spotrebiteľa ako zmluvnej strany a účastníka právneho\nvzťahu, ktorý má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania právneho vzťahu\nsmerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že súčasne musí byť splnená podmienka\nzmluvnej účasti tak spotrebiteľa, ako aj dodávateľa. O spotrebiteľskú zmluvu pôjde aj v prípadoch, keď\ndo spotrebiteľského záväzku vstupuje spotrebiteľ, ktorý je zo zákona zastúpený kvalifikovanou osobou\nako zástupcom pre prípad dojednania konkrétnych služieb a tovarov a ich dodávky a pod. Takýmto\nprípadom je aj správca bytového domu, ktorý vychádzajúc zo zmocnenia udeleného vlastníkmi bytov\na nebytových priestorov v bytovom dome, dojednáva konkrétne zmluvné podmienky dodávky a odberu\ntovarov a služieb v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Správca síce koná samostatne vo\nveciach zariaďovania záležitostí bytového domu, môže však konať len v mene vlastníkov, čo znamená,\nže aj zmluvy, ktoré uzatvára, neuzatvára vo svojom mene, ale v mene vlastníkov. Správca pri uzatváraní\nzmlúv nevystupuje ako účastník týchto zmlúv (ako zmluvná strana), pretože plnenia zo zmlúv nie\nsú poskytované správcovi, teda nie sú realizované v jeho prospech, ale sú realizované v prospech\njednotlivých vlastníkov bytov či nebytových priestorov. Práva a povinnosti z tejto zmluvy vznikajú\nvlastníkom bytov. Za spotrebiteľský spor považuje právna veda aj prax spor o akejkoľvek otázke týkajúcej\n\nsa (vyplývajúcej zo) spotrebiteľskej zmluvy, napríklad či zmluva vznikla, či je platná, či naďalej trvá, ďalej\notázky výkladu obsahu spotrebiteľskej zmluvy, posúdenie nárokov z nej vyplývajúcich, ako aj nárokov\nz jej porušenia a iné. Za spory súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou môžu byť považované aj nároky z\nbezdôvodného obohatenia, nároky z mimozmluvnej zodpovednosti, nároky z nekalej súťaže a nekalých\nobchodných praktík, nároky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú vadnou vecou a iné. Predmetom\nkonania v danom prípade je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného žalovanou z plnenia\nz úverovej zmluvy, majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú\npodmienku. Ide o nárok vlastníkov bytov, za ktorých koná ich správca ako priamy zástupca (§ 8b zákona\nč. 182/1993 Z.z.), teda spotrebiteľov, uplatnený voči banke ako právnemu nástupcovi subjektu, ktorý im\núver poskytol, v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, teda dodávateľovi. Súdy v základnom konaní\npreto správne aplikovali ustanovenia § 290 až 300 CSP...“.\n19. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí\n(§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n20. V ďalšom konaní je úlohou odvolacieho súd (prípadne prvoinštančného) opätovne posúdiť\ndôvodnosť uplatnenej žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia získaného žalovanou z plnenia z\núverovej zmluvy, majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy, skúmať neprijateľnosť zmluvnej podmienky,\na to aj v kontexte už vysloveného právneho názoru najvyššieho súdu v rozsudku z 31. mája 2023 sp.\nzn. 5Cdo/71/2022 (§ 455 CSP).\n21. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453\nods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nsúd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}