{"guid": "30a67ee0-e802-48f9-bb7d-03dc8ad965e6:11ebaed9-e2c3-4f37-a020-091cd824f909", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2108215159.1", "spisova_znacka": "7Cdo/156/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/156/2022 z 20. 3. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. marca 2024, sp. zn. 7Cdo/156/2022, ECLI:SK:NSSR:2024:2108215159.1", "identifikacne_cislo": "2108215159", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2024-03-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov", "Kúpna zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-441.odsek-1", "nazov": "§ 441 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-441.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-441"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-441", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/11ebaed9-e2c3-4f37-a020-091cd824f909", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2108215159.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:2108215159.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:2108215159.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/156/2022\n2108215159\n20. 03. 2024\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2024:2108215159.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: G. M., rod. I., narodená XX. P. XXXX, S., C.\nX, zastúpenej advokátkou kanceláriou AK PRINC & PARTNERS, s.r.o., Trnava, Štefánikova 23, IČO: 47\n237 554, proti žalovanej: T. M., rod. I., narodená XX. E. XXXX, S., I. XXXX/XX, zastúpenej advokátom\nMgr. Norbert Stanko, Sereď, Námestie slobody 4283/36B, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o\ndovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 09. apríla 2022 č. k. 23Co/46/2021-722,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) potvrdil rozsudok Okresného\nsúdu Trnava z 09. februára 2021, č.k. 17C108/2008-665 (ďalej len „súd prvej inštancie“), ktorým zamietol\nžalobu žalobkyne 2/ , ktorou sa domáhala, aby súd určil , že kúpna zmluva uzavretá dňa 21.júla 2005\nmedzi B. I., nar. XX.C. XXXX a Y.A. I., nar. XX.Y. XXXX, zomrelým XX.E., ako predávajúcimi a T. M.,\nnar. XX.E. XXXX, ako kupujúcou, predmetom ktorej bola kúpa nehnuteľnosti - rodinný dom, súpisné\nčíslo XXX, postavený na pozemku parcela číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2,\nzapísané na liste vlastníctva číslo XX, nachádzajúce sa v katastrálnom území T.Á. O., obec T. O., okres\nS. (ďalej len \"predmetná nehnuteľnosť\"), je neplatná.\n2. Žalobkyňa 2/ (spolu so súrodencami - pôvodnými žalobcami 1/ X. I. a 3/ C. I. , ktorí zomreli\nv priebehu konania a právni nástupcovia žalobcu 1/ vzali žalobu späť) tvrdili, že aj keď ich otec\nY. I. nebol pozbavený ani obmedzený spôsobilosti na právne úkony, kúpna zmluva uzavretá dňa 21.\njúla 2005 je neplatná s poukazom na § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo tento právny úkon bol\nvykonaný v duševnej poruche, ktorá robí osobu k tomuto právnemu úkonu neschopnou, a to i bez toho,\naby táto osoba bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, o čom v prípade Y. I. svedčí znalecký\nposudok číslo 07/2008 (zadávateľ posudku žalobca 1/) , podľa ktorého v čase podpísania kúpnej zmluvy\ndňa 21.júla 2005 si tento nemohol uvedomiť všeobecné súvislosti a taktiež právne dôsledky svojho\nkonania. Naliehavý právny záujem žalobcov na určení tejto neplatnosti kúpnej zmluvy spočíval v tom,\nže predmetná nehnuteľnosť, ku ktorej prevode došlo, sa mala stať predmetom dedičského konania po\nzosnulom Y. I., ktorý bol jej bezpodielovým spoluvlastníkom spolu s ich matkou - pôvodne žalovanou 1/.\nB. I. rod. F. a oni ako neopomenuteľní dedičia mali zdediť každý rovnaký diel z predmetnej nehnuteľnosti.\n3. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodol v skutkovo zložitej veci (celkovo 3 znalecké\nposudky) v poradí tretím rozsudkom a žalobu zamietol. V konaní bolo nesporné, že zdravotný stav Y..\nI. bol vážny, trpel ochorením normotenzný hydrocefalus, bol hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici v\nNitre na neurochirurgickom oddelení, kde podstúpil operáciu mozgu. Z výsluchu žalovaných 1/ a 2/ a z\nvýsluchu svedkyne P. I. mal súd preukázané, že Y. I. už dávnejšie chcel uzatvoriť túto kúpnu zmluvu a\n\npredať predmetné nehnuteľnosti svojej dcére - žalovanej 2/, nebohý si to prial, keďže žalobcovia k nim\nnechodili a žalovaná 2/ sa o nich starala. Svedkyňa P. I. pri výsluchu potvrdila, že sa to chystalo už dlhšiu\ndobu predtým, keď svokrovci k nim chodili na návštevy. Nebohý takto urobil spolu so svojou manželkou\nžalovanou 2/, keďže predmetné nehnuteľnosti mali v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Zo\nznaleckého posudku Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. č. 287/2015 bolo preukázané, že\nY. I. v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 21.júla 2005 dokázal posúdiť následky svojho konania a svoje\nkonanie ovládnuť. Svedkyňa U. W. ( osvedčovala jeho podpis) , potvrdila, že Y. I. pred podpisom kúpnej\nzmluvy uviedol že si želá, aby predmetné nehnuteľnosti patrili po ich odkúpení T. M.. Z uvedeného\nvyplýva, že pri uzatvorení kúpnej zmluvy bola vôľa Y. I. v súlade s prejavom, predávajúci rozumel\nprávnemu úkonu a zároveň tento právny úkon chcel urobiť už skôr, preto súd dospel k záveru, že\nvykonanie tohto právneho úkonu vo vážnom zdravotnom stave v nemocnici nie je v rozpore s dobrými\nmravmi. Kúpna zmluva je právnym úkonom odplatným, nebohý s manželkou za predaj nehnuteľností\nobdržali od žalovanej 2/ kúpnu cenu, čo potvrdila pri výsluchu žalovaná 1/ , ktorá zároveň uviedla,\nako s kúpnou cenou naložili, t.j. kúpila posteľ pre Y. I. a na kúrenie. Napadnutý právny úkon nebol\nbezodplatný a v konaní nebolo preukázané, že by nebohý po podpise kúpnej zmluvy nemal kde bývať,\npráve naopak, žalovaná 2/ sa o rodičov starala. Predmetná kúpna zmluva zároveň svojím obsahom a\núčelom neodporuje žiadnemu zákonu, ani žiadny zákon neobchádza ani sa neprieči dobrým mravom.\n4. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým posúdením súdu prvej inštancie. Uviedol, že pokiaľ išlo o\ndôvod neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy tvrdený žalobkyňou 2/, že nebohý Y. I. konal v duševnej\nporuche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným, súd prvej inštancie správne uzavrel, že\nžalobkyňa 2/ neuniesla svoje dôkazné bremeno, keď z výsledkov dokazovania vykonaného v potrebnom\nrozsahu, takýto záver nevyplynul. V tejto súvislosti odvolací súd odkázal na vyčerpávajúce zdôvodnenie\nv ods. 81 až 86 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, v ktorých sa súd prvej inštancie vyporiadal\nso všetkými v tomto smere vykonanými dôkazmi, vyhodnotil ich jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach\na dospel k správnym skutkovým záverom, opierajúc sa najmä o znalecký posudok Inštitútu forenzných\nmedicínskych expertíz č. 287/2015, včítane jeho doplnkov č. 47/2018 a 81/2020. Znalci z Inštitútu\nforenzných medicínskych expertíz jednoznačne vylúčili, že by u nebohého došlo v čase podpisu kúpnej\nzmluvy dňa 21.júla 2005 o 18.00 hod. hoci len prechodne k stavu zníženej schopnosti uvedomovať si\nvšeobecné súvislosti a taktiež následky svojho konania, pričom závery Inštitútu sú zhodné so závermi\nznalca P.. P. X. v jeho znaleckom posudku č. 209/2010, podľa ktorého nebohý v čase uzatvárania zmluvy\nnebol postihnutý žiadnou takou duševnou poruchou, chorobou či látkovou závislosťou, ktorá by ho robila\nv čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 21.7.2005 na tento úkon neschopným z hľadiska psychiatrického.\nTieto závery sú v súlade aj s výpoveďou svedkyne U. W.Í. (matrikárky), ktorá sa pred podpisom kúpnej\nzmluvy nebohého pýtala, či vie čo podpisuje, aj zo záznamom neurologického konzília, v ktorom bolo\nuvedené, že dňa 21.júla 2005 bol pacient bradypsychický, ale kontakt bol dobrý a nasledujúci deň bol\nschopný podpísať informovaný súhlas. Na uvedených viacnásobne podopretých záveroch nemôže nič\nzmeniť izolovaný iba sesterský záznam v zdravotnej dokumentácii nebohého, že bol dňa 21.7.2005\n„nekľudný\" a dezorientovaný. K námietke odvolateľky, že stav nebohého Y. I. mohol byť ovplyvnený\npodávanými liekmi, odvolací súd poukázal na odborné závery v Znaleckom posudku č. 287/2015\nInštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o., kde znalecká organizácia na otázku súdu odpovedala,\nže lieky podávané nebohému nemali negatívny vplyv na jeho intelektuálnu a vôľovú stránku a tiež na\ndruhý doplnok Znaleckého posudku č. 81/2020 tejto organizácie, kde na doplňujúcu otázku súdu uviedli,\nže tri z podávaných liekov (Triapridal, Lucetam, Cavinton) boli podávané za účelom všeobecnej podpory\nmozgových funkcií, teda na zlepšenie jeho psychického (duševného) stavu - aj v čase podpisu zmluvy.\n5. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zastúpení advokátom včas dovolanie z dôvodu uvedeného\nv § 421 ods. 1 CSP. Podľa nej bol neb. Y. I. v ťažkom zdravotnom stave a tento stav bol zneužitý.\nNie je si vedomá, že chcel v minulosti previesť nehnuteľnosť na žalovanú. Nebohý bol pred vážnou\noperáciou, bola u neho pozorovaná kvalitatívna porucha vedomia. Posudky boli vyhotovené až po jeho\nsmrti. Namietala, že preukázala, že nebohý Y. I. trpel vážnym neurologickým ochorením, v danom čase\na priestore bol hospitalizovaný v zdravotníckom zariadení, a to vo vážnom zdravotnom stave, a mal sa\npodrobiť operačnému zákroku na mozgu a v tejto situácii sa mal zbavovať majetku. V tomto prípade\nsúdy nemôžu priznať ochranu práva a právom chránených záujmov osobe/osobám, ktoré objektívne\npoznajú stav núdze toho druhého, do ktorého sa dostal bez vlastného pričinenia a tento zneužije a\npoužije vo svoj prospech. V konaní bolo preukázané, že žalovaná 2/ bola dcérou neb. Y. I. a bol\njej tak zdravotný stav ako aj psychický stav nebohého dobre známy, a v takomto stave, cielene v\nzdravotníckom zariadení zabezpečila uzatvorenie právneho úkonu - kúpnej zmluvy dňa 21.07.2005.\n\nPodľa pokladov predložených do súdneho spisu neb, Y. I. bol viackrát v krátkych časových úsekoch pred\npredmetným dňom 21.júla 2005 hospitalizovaný v nemocničnom zariadení so zdravotnými problémami\nvážneho charakteru. Právne posúdenie veci nemusí striktne podliehať len v aplikácii písaných noriem\npráva, ale aj nepísaným normám správania sa, a teda morálnym zásadám. Aplikácia morálnych zásad\nv práve má právny význam najmä s ohľadom na správnu aplikáciu právnych noriem. A v tejto súvislosti\nmohol aj odvolací súd nájsť dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od skutkových a právnych záverov\nsúdu prvej inštancie, najmä s ohľadom na aplikáciu morálnych noriem a zásad. Následne takéto\nnedostatočné právne posúdenie veci viedlo k záveru o nesprávnych dôvodoch posúdenia okolností\nvylučujúcich žalobný návrh pôvodne žalobcov, teraz žalobkyne 2/ a porušené právo žalobkyne 2/ na\nspravodlivé riešenie veci. Samotný právny záujem žalobkyne 2/ na určení neplatnosti právneho úkonu\nbolo potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým ale so zreteľom\nna cieľ a zmysel sledovaný žalobkyňou 2/. Vyriešenie otázky prípustnosti právneho úkonu a platnosti/\nneplatnosti právneho úkonu vykonaného osobou neb. Y. I. v danom čase a priestore je predpokladom pre\nodstránenie stavu neistoty práv na oboch stranách sporu so zreteľom na individuálne okolnosti daného\nprípadu. Samotný inštitút dobrých mravov, ktorý spočíva najmä v tom, že je jednou z podmienok platnosti,\nresp. prípustnosti právneho úkonu, na čo žalobkyňa 2/ v konaní pred súdmi poukazovala, pričom zo\nstrany príslušných súdov nižšieho stupňa nedošlo k správnej právnej aplikácii tohto inštitútu na skutkový\nstav, ktorý bol zdokumentovaný v konaní. Definícia dobrých mravov ponúka Uznesenie Ústavného\nsúdu SR č.k. IV. ÚS 55/2011-19 z 24. februára 2011, podľa ktorého dobrými mravmi sú pravidlá\nsprávania sa, ktoré sú v prevažná] miere v spoločností uznávané a tvoria základ fundamentálneho\nhodnotového poriadku. Podľa Najvyššieho súdu SR sa dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch\nso všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia, a\nktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú\nzdieľané, rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR z 26. apríla 2012 sp. zn. 5Cdo/28/2011. Na základe zisteného a popísaného skutkového stavu\ntohto prípadu ako aj s ohľadom na nesprávnu aplikáciu nielen príslušných právnych noriem, ale aj\nmorálnych pravidiel (dobrých mravov v práve) žalobkyňa 2/ zastáva názor, že právny úkon, ktorý je v\ntomto konaní napádaný, nevykazuje všetky znaky platnosti právneho úkonu, nakoľko pri zdravotnom a\npsychickom rozpoložení údajného predávajúceho - neb. Y. I. je vnesená pochybnosť aj o vážnosti prejavu\nvôle . Nehovoriac o tom, že situácia na strane predávajúceho (neb. Y.. I.) bola zo zdravotných dôvodov\nveľmi vážna, existuje pochybnosť o jeho psychickom stave, keďže išlo o vážne ochorenie mozgu a\nsúčasne v spojení s dobrými mravmi nie je správne a morálne, aby kúpna zmluva zo dňa 21.07.2005 bola\npodpisovaná v konaní popísaných okolností takto vážnych a ešte aj údajne v nemocničnom zariadení.\nNapadnutý právny úkon podľa jej názoru nevykazuje všetky znaky jeho platnosti z dôvodu zdravotného\na psychického stavu nebohého, čo vnieslo pochybnosť o vážnosti prejavu vôle. Preto navrhla, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zrušil napadnuté rozhodnutia súdov nižšieho\nstupňa, vec vrátil na ďalšie konanie a priznal jej nárok na náhradu trov konania. Záverom navrhla odklad\nvykonateľnosti rozhodnutia súdov nižšieho stupňa.\n6. Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.\n7. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že žalobkyňa dovolanie podala v stanovenej\nlehote (§ 427 ods. 1 CSP), strana sporu bola zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 CSP), v ktorej\nneprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP)\ndovolanie podľa § 447, písm. f) CSP odmietol, pretože nebolo odôvodnené prípustnými dovolacími\ndôvodmi. Dovolací súd v odôvodnení uznesenia v zmysle § 451 ods.3 CSP stručne uvádza dôvod\nsvojho rozhodnutia.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP\n8. Podľa § 421 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( „CSP“) dovolanie je prípustné\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,\nak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\n\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n9. Dovolací súd zistil, že uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. apríla sp. zn.\n5Cdo/28/2011 netvorí prejudikatúru pre toto konanie , pretože dovolací súd v rámci aplikácie dobrých\nmravov neriešil právnu otázku v zmysle § 421 ods.1, písm. a) CSP od ktorej by závisel napadnutý\nrozsudok odvolacieho súdu. Riešenie právnej otázky dobrých mravov vo veci sp. zn. 5Cdo/28/2011\nsa týkalo dojednaných úrokov z omeškania. Podľa odôvodnenia na s. 9 : „Pri dojednávaní úrokov pri\npeňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez\nohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými\nmravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej\nsituácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý\nsvoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na\nskutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často\npráve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným\nvzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.\nNeprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods.\n1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú\nnajmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov\nalebo pôžičiek. V prejednávanej veci odvolací súd po doplnení dokazovania zistil, že úroková miera\ndohodnutá medzi účastníkmi konania v zmluvách o pôžičke uzavretých dňa 14. júna 1998 a 3. júla 1998\ntakmer 4-násobne až 5,5-násobne (teda podstatne) prevyšuje obvyklú úrokovú mieru a z tohto zistenia\nvyvodil správny právny záver, o neplatnosti takýchto ujedaní pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39\nObčianskeho zákonníka“.\n10. Dovolací súd zistil, že žalobkyňa v dovolaní explicitne nesformulovala právnu otázku, ktorá by sa\ntýkala aplikácie dobrých mravov v spojení s daným skutkovým stavom, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu nebola ešte riešená v zmysle § 421 ods.1, písm. b) CSP. Ústavný súd v náleze z\n12. novembra 2021 č.k. III. ÚS 383/2021-39 o bode 17 uviedol, že: „....odpovede na procesnoprávne\notázky sa netvoria len formulovaním abstraktných právnych viet bez vzťahu na konkrétny priebeh\nkonania, ale aj množstvom na seba nadväzujúcich odpovedí na právne posúdenie konkrétnych úkonov\nstrán a súdu. To, že tieto úkony nie sú rovnaké tak, že by bolo možné vždy sformulovať abstraktnú\notázku, však nemôže viesť k záveru, že nedošlo k nastoleniu otázky právneho posúdenia. Najvyšší\nsúd nesprávnym pomenovaním právnej argumentácie sťažovateľa nesprávne aplikoval § 421 ods. 1\nCivilného sporového poriadku a dospel k tomu, že dovolanie sťažovateľa je neprípustné“. Dovolací\nsúd preto skúmal, či individuálne okolnosti prípadu potenciálne nezakladajú rozpor s dobrými mravmi.\nDovolací súd sa v tejto časti stotožňuje súdom prvej inštancie, že zistený skutkový stav nevykazuje znaky\nrozporu s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukazuje na podrobné zisťovanie skutkového stavu aj v\ntrestnom konaní podľa pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ SR V Trnave, Odbor kriminálnej polície,\noddelenie ekonomickej kriminality ČVS ORP-1546/OEKTT-2008 Ra, keď vyšetrovateľ uznesením zo\ndňa 07.októbra 2021 č. ČVS:ORP 1546/OEK-TT-2008 Ra podľa § 215 ods.1, pím. a) TR. por. zastavil\ntrestné stíhanie za trestný čin podvodu podľa § 250 ods.1,3 Trestného zákona s odôvodnením, že:\n„...dokazovaním, ktoré bolo vykonané sa nepreukázalo spáchanie trestného činu. Zo zabezpečených\ndôkazov je možné vysloviť nepochybný záver, že skutok, pre ktorý sa začalo a viedlo trestné stíhanie\nsa nestal. V danom prípade - darovanie predmetnej nehnuteľnosti z darcov B. a Y. I. na obdarovanú\nT. M. bolo iba realizáciou vlastníckeho práva oprávnených osôb...“. Dovolací súd ďalej poukazuje na\nsvedeckú výpoveď B. I. rod. F. , matky žalobkyne, dňa 02. februára 2009 ( čl. 312 vyšetrovacieho spisu),\nkde podrobne vysvetlila okolnosti predaja nehnuteľností, ktorých bola bezpodielovou spoluvlastníčkou.\nNa otázku vyšetrovateľa, prečo uvedenú nehnuteľnosť predali len jednému potomkovi a to dcére T.,\nkeď má 5 detí uviedla : „Bolo to z toho dôvodu, že len dcére T. som dôverovala, že sa o mňa a\nmôjho manžela postará na staré kolená, nakoľko moja druhá dcéra G. odišla z domu preč a domov\nchodila iba vtedy keď potrebovala peniaze, syn C. vôbec nechodil domov a nezaujímal sa o to ako sa\ns manželom máme, prišiel iba na manželov pohreb, syn X. sa tiež o nás s manželom vôbec nezaujímal\na syn Ľ. síce za mnou chodí na návštevy, ale jemu vôbec nevadilo, že sme nehnuteľnosť predali iba\ndcére T.“. Na otázku vyšetrovateľa, kde v súčasnej dobe býva a prečo si v predanej nehnuteľnosti\nnezriadila vecné bremeno - právo doživotného užívania uviedla : „ V súčasnej dobe bývam v T. O.\nXXX, v tom istom dome, ktorý sme s manželom predali T. M.Á.. Vecné bremeno tam nebolo zriadené\naj z toho dôvodu, že ja dcére plne dôverujem a máme dohodu s dcérou, že v dome môžem zostať\n\nbývať až do mojej smrti“. Dovolací súd konštatuje, že rodičia žalobkyne boli oprávnení ako bezpodieloví\nspoluvlastníci nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou podľa vlastnej vôle. Výkon vlastníckeho práva\nnapriek nesúhlasu niektorých potencionálnych zákonných dedičov nie je podľa obsahu spisu v rozpore\ns dobrými mravmi. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 447\npísm. f) CSP.\n11. O návrhu žalobkyne na odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku dovolací súd v zmysle § 444\nods.1 CSP nerozhodoval, keďže napadnutý rozsudok neukladá povinnosť plniť. Podľa obsahu by mohlo\nísť iba o odklad právoplatnosti rozsudku, ktorý nebol odôvodnený.\n12. Dovolací súd rozhodnutie o nároku žalovanej na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§\n451 ods. 3 veta druhá CSP).\n13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}