{"guid": "41f663f0-1740-49fa-906a-63f02d4f1957:61ba22a4-b4a4-44e1-8b79-86f41207007a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2005010029.2", "spisova_znacka": "5To/4/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5To/4/2024 z 21. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. novembra 2024, sp. zn. 5To/4/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:2005010029.2", "identifikacne_cislo": "2005010029", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Štift", "sudca_id": 587, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-stift-587", "datum_vydania": "2024-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1961/140", "nazov": "Trestný zákon. (140/1961 Zb.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-1961"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-219.odsek-2.pismeno-j", "nazov": "§ 219 ods. 2 písm. j) zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-219.odsek-2.pismeno-j", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-238.odsek-1", "nazov": "§ 238 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-238.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-238.odsek-3", "nazov": "§ 238 ods. 3 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-238.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-231.odsek-1", "nazov": "§ 231 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-231.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-231"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-231.odsek-2", "nazov": "§ 231 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-231.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-231"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/141", "nazov": "zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok).", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/141", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/141-1961"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-254.odsek-1", "nazov": "§ 254 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-254.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/141-1961/paragraf-254"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-256", "nazov": "§ 256 zákona č. 141/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-256", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/141-1961/paragraf-256"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-258.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 258 ods. 1 písm. b) zákona č. 141/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-258.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/141-1961/paragraf-258"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-258.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 258 ods. 1 písm. d) zákona č. 141/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-258.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/141-1961/paragraf-258"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-258.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 258 ods. 1 písm. e) zákona č. 141/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-258.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/141-1961/paragraf-258"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-259.odsek-3", "nazov": "§ 259 ods. 3 zákona č. 141/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-259.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/141-1961/paragraf-259"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-2.odsek-5", "nazov": "§ 2 ods. 5 zákona č. 141/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-2.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/141-1961/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-2.odsek-6", "nazov": "§ 2 ods. 6 zákona č. 141/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-2.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/141-1961/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-226", "nazov": "§ 226 zákona č. 141/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-226", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/141-1961/paragraf-226"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-229.odsek-3", "nazov": "§ 229 ods. 3 zákona č. 141/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-229.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/141-1961/paragraf-229"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-185.odsek-1", "nazov": "§ 185 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-185.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-185"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1961/140#paragraf-219", "/SK/ZZ/1961/140#paragraf-9", "/SK/ZZ/1961/140#paragraf-238", "/SK/ZZ/1961/140#paragraf-231", "/SK/ZZ/1961/141#paragraf-254", "/SK/ZZ/1961/141#paragraf-256", "/SK/ZZ/1961/141#paragraf-258", "/SK/ZZ/1961/141#paragraf-259", "/SK/ZZ/1961/141#paragraf-2", "/SK/ZZ/1961/141#paragraf-226", "/SK/ZZ/1961/141#paragraf-229", "/SK/ZZ/1961/140#paragraf-185"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/61ba22a4-b4a4-44e1-8b79-86f41207007a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2005010029.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:2005010029.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:2005010029.2/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5To/4/2024\n2005010029\n21. 11. 2024\nJUDr. Peter Štift\nECLI:SK:NSSR:2024:2005010029.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Štifta a sudcov JUDr.\nJuraja Klimenta a JUDr. Dušana Szabóa v trestnej veci obžalovaného H. G. a spol., pre trestný čin vraždy\nspolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a\niné, prerokoval na verejnom zasadnutí konanom 21. novembra 2024 v Bratislave odvolania prokurátorky\nKrajskej prokuratúry Trnava a obžalovaných H. G., I. R. a I. R. podané proti rozsudku Krajského súdu\nv Trnave z 15. júna 2023, č. k. 2T/12/2005-3773, a takto\nrozhodol:\nI. Podľa § 258 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e) Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. účinného do\n31. decembra 2005 (ďalej „Trestný poriadok č. 141/1961 Zb.“) napadnutý rozsudok sa v celom rozsahu\nzrušuje.\nII. Podľa § 259 ods. 3 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb.\nobžalovaný H. G., nar. XX. I. XXXX v H., trvale bytom G., B. XXXX/XX,\nuznáva sa za vinného, že\n1. v presne nezistený deň v mesiaci marec roku 2004 na presne nezistenom mieste od nestotožnenej\nosoby nelegálne kúpil za sumu asi 12.000 Sk (398,33 eur) pištoľ striebornej farby nezistenej značky s\ntlmičom kal. 6,35 mm a najmenej 6 ks nábojov kal. 6,35 mm H.,\n2. dňa 25. marca 2004 v čase okolo 12.00 hod spolu s nezistenou osobou v S. G. na ul. N. 15 v činžiaku\nna 1. poschodí s kuklami na hlave a chirurgickými rukavicami na rukách, pričom H. G. držal v ruke zbraň,\nktorú predtým zakúpil a nezistená osoba mala nôž, zaklopali na byt poškodeného M. G., po otvorení\ndverí poškodenou C. R. (t. č. X.) vošli do bytu, H. G. pristúpil k C. R., rukou jej zakryl oči, stlačil ju k zemi,\nnásledne ju potiahli do izby, kde ju H. G. strážil; následne keď sa vrátil domov M. G., do bytu ho vtiahol\nH. G., pričom M. G. sa bránil, počas čoho ho H. G. udrel opakovane do hlavy a jeden krát vystrelil, čím\nho zasiahol najpravdepodobnejšie do pravého líca, medzitým C. R. sedela v kuchyni na zemi a M. G.\nprešiel do izby, kde si sadol na pohovku, z ktorej, keď chcel vstať, ho H. G. kopol a jedenkrát ho výstrelom\nzasiahol a následne odviedol C. R. do kúpeľne, kde ju zatvoril, potom bol M. G. ešte trikrát zasiahnutý\nstrelnými ranami a nezistená osoba M. G. dvakrát pichla do krku, pričom bezprostrednou príčinou smrti\nM. G. bol krvácavý šok zo zakrvácania do ľavej pohrudnicovej dutiny, mäkkých tkanív krku a navonok\nz bodných rán krku a strelných poranení hlavy a hrudníka,\nteda\nv bode 1\nbez povolenia zadovážil sebe strelnú zbraň,\nv bode 2\n\n- spoločným konaním iného úmyselne usmrtil,\n- spoločným konaním neoprávnene vnikol do bytu iného a tam neoprávnene zotrval a pri čine použil\nnásilie a taký čin spáchal so zbraňou,\n- spoločným konaním inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a čin spáchal v úmysle uľahčiť\niný trestný čin,\nčím spáchal\nv bode 1\ntrestný čin nedovolaného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení\nzákona č. 457/2003 Z. z. (ďalej „Trestný zákon č. 140/1961 Zb.“),\nv bode 2\n- trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.,\n- trestný čin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3\nTrestného zákona č. 140/1961 Zb.,\n- trestný čin obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 231 ods. 1, ods.\n2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.\nZa to sa odsudzuje\nPodľa § 219 ods. 1, § 35 ods. 2 a § 40 ods. 1, ods. 5 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. s\npoužitím nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011,\nuverejneného pod č. 428/2012 Z. z., na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky 2 (dva)\nmesiace a 25 (dvadsaťpäť) dní.\nPodľa § 39a ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do\nprvej nápravnovýchovnej skupiny.\nIII. Podľa § 259 ods. 3 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. sa z dôvodu § 226 písm. c) Trestného poriadku\nč. 141/1961 Zb.\n1. obžalovaný I. R., nar. XX. Q. XXXX v H., trvale bytom G.,\n2. obžalovaný I. R., nar. 9. marca 1983 v Bratislave, trvale bytom H., M. XXXX/XX,\noslobodzujú\nspod obžaloby prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava z 27. októbra 2005, č. k. 2 Kv 34/04-312, pre\nskutky právne kvalifikované\nv prípade obžalovaného I. R. v bode 1 obžaloby ako trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2\npísm. b), ods. 3 Trestného zákona a v bode 2 obžaloby ako trestný čin vraždy spolupáchateľstvom\npodľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j) Trestného zákona, trestný čin porušovania domovej\nslobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a trestný čin\nobmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 231 ods. 1, ods. 2 Trestného\nzákona č. 140/1961 Zb. a trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Trestného zákona,\nv prípade obžalovaného I. R. v bode 2 obžaloby ako trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa §\n9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j) Trestného zákona a trestný čin porušovania domovej slobody\nspolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona,\nktoré mali byť podľa obžaloby spáchané na skutkovom základe, že\n1. I. R. ako mladistvý dňa 25. novembra 2003 v čase o 14,27 hod. v H. na ul. D. č. X vošiel do pobočky\nO., a.s. H., kde pod hrozbou použitia nezistenej zbrane prinútil pracovníčky banky H. D. a J. Z. k vydaniu\nfinančnej hotovosti a to 102.100,- CZK, 34.210,- eur, 1.520.820,- Sk a 15.527,- USD, po čom z banky\n\nodišiel, čím O., a.s. H. spôsobil škodu vo výške 3.591.954,85 Sk, pričom Z.-G. C., a.s. H. dodatočne\nvyplatila O., a.s. H. poistné plnenie vo výške 988.824,- Sk,\n2. na žiadosť I. R. v presne nezistený deň mesiaca marec 2004 na presne nezistenom mieste od\nnestotožnenej osoby H. G. nelegálne kúpil za sumu asi 12.000,- Sk pištoľ striebornej farby nezistenej\nznačky s tlmičom kalibru 6,35 mm a najmenej 5 ks nábojov kalibru 6,35mm H., ktoré odovzdal I. R. a\nnásledne po predchádzajúcej vzájomnej dohode H. G., I. R. a I. R. dňa 25. marca 2004 v čase okolo\n12.00 hod. prišli do S. G. na ul. N. č. XX na osobnom motorovom vozidle zn. D. K., EČ: H.-XXX V. I.\nR., ktorý zostal čakať pred činžiakom vo vozidle a H. G. a I. R. vošli do činžiaku, kde si obaja navliekli\ngumené chirurgické rukavice, nasadili si na hlavu kukly, vyšli na 1. poschodie, pričom H. G. držal v ruke\nzbraň, ktorú zakúpil predtým I. R., I. R. mal nôž a zaklopali na byt poškodeného M. G., po otvorení dverí\nC. R., vošli do bytu, H. G. pristúpil k C. R., rukou jej zakryl oči, stlačil ju k zemi, následne ju potiahli do\nizby ku kreslu, kde si sadla, pričom H. G. ju strážil a I. R. prehľadával byt a následne C. R. napísal na\nlístok, aby mu povedala, kde sú peniaze, na čo im oznámila, že peniaze sú v skrini na chodbe, odkiaľ\nI. R. priniesol igelitovú tašku s presne nezisteným množstvom peňazí, následne sa vrátil domov M. G.,\nktorého do bytu vtiahol H. G., pričom M. G. sa bránil, počas čoho H. G. ho udrel opakovane do hlavy\na jeden krát vystrelil, čím ho zasiahol najpravdepodobnejšie do pravého líca, medzitým C. R. sedela v\nkuchyni na zemi a M. G. prešiel do izby, kde si sadol na pohovku, z ktorej, keď chcel vstať, ho H. G. kopol\na jedenkrát ho výstrelom zasiahol, následne odviedol C. R. do kúpeľne, kde ju zatvoril, potom bol M.\nG. ešte trikrát zasiahnutý strelnými ranami a I. R. M. G. dvakrát pichol do krku, pričom bezprostrednou\npríčinou smrti M. G. bol krvácavý šok zo zakrvácania do ľavej pohrudnicovej dutiny, mäkkých tkanív krku\na navonok z bodných rán krku a strelných poranení hlavy a hrudníka, H. G. a I. R. následne zobrali\nigelitovú tašku s peniazmi, byt zamkli zvonku kľúčom, ktorý ponechali v zámku a odišli k vozidlu, kde ich\nuž čakal I. R., všetci traja odišli smerom na D. I. a K., kde počas cesty I. R. dal H. G. sumu cca 200.000,Sk, I. R. sumu cca 130.000,- Sk a ostatné peniaze si ponechal, počas cesty vyhodili igelitovú tašku so\nzbraňou, nožom, kuklami, rukavicami a lístkami, ktoré písali C. R. a spálili vrchný odev, ktorý mali H. G.\na I. R. oblečení, ostatné odevné zvršky, ktoré mali I. R. a H. G. oblečené a obuv spálili v kachliach u I. R.,\npretože nebolo dokázané, že obžalovaný I. R. spáchal skutky v bodoch 1 a 2 obžaloby, resp. že\nobžalovaný I. R. spáchal skutok v bode 2 obžaloby.\nPodľa § 229 ods. 3 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. sa poškodení Z. - G. poisťovňa, a. s., C. XX,\nH., a O. H. X. M. and G., a.s., pobočka zahraničnej banky, Š. X/A, H., odkazujú s nárokom na náhradu\nškody na konanie o občianskoprávnych veciach.\nIV. Podľa § 256 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. sa odvolanie prokurátorky Krajskej prokuratúry\nTrnava zamieta.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trnave (ďalej aj „prvostupňový súd“) rozsudkom z 15. júna 2023, č. k. 2T/12/2005-3773,\nuznal za vinných v bode 1 z trestného činu lúpeže podľa 234 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 Trestného\nzákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005 (ďalej „Tr. zák.“ alebo „Trestný zákon účinný do\n31. decembra 2005“) obžalovaného I. R., v bode 2 z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa\n§ 185 ods. 1 Tr. zák. obžalovaného H. G. a v bode 3 obžalovaných H. G. a I. R. z trestných činov\nvraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 2 písm. j) Tr. zák., porušovania domovej slobody\nspolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a obmedzovania osobnej slobody\nspolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 231 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a obžalovaného I. R. z poskytnutia\npomoci k trestnému činu porušovania domovej slobody podľa § 10 ods. 1 písm. c), § 238 ods. 1, ods.\n3 Tr. zák., a to na skutkovom základe, že\n1. obžalovaný I. R. dňa 25. novembra 2003 v čase o 14,27 hod. v H. na ul. D. č. X vošiel do pobočky\nO., a.s. H., kde pod hrozbou použitia nezistenej zbrane prinútil pracovníčky banky H. D. a J. Z. k\nvydaniu finančnej hotovosti a to 102.100,- CZK, 34.210,- EUR, 1.520.820,- Sk a 15.527,- USD, po čom\nz banky odišiel, čím O., a.s. H. spôsobil škodu vo výške 3.591.954,85 Sk, pričom Z.-G. poisťovňa, a.s.\nH. dodatočne vyplatila O., a.s. H. poistné plnenie vo výške 988.824,- Sk,\n\n2. obžalovaný H. G. v presne nezistený deň mesiaca marec 2004, na presne nezistenom mieste, od\nnestotožnenej osoby nelegálne kúpil za sumu asi 12.000,- Sk pištoľ striebornej farby, nezistenej značky\ns tlmičom kal. 6,35 mm a najmenej 6 kusov nábojov kal. 6,35 mm H.,\n3. následne po predchádzajúcej vzájomnej dohode s H. G. a I. R. poskytol I. R. H. G. a I. R. dňa 25.\nmarca 2004 osobné motorové vozidlo zn. D. K., EČ: H.-XXX V., ktorým v čase okolo 12.00 hod. prišli do\nS. G. na ul. N. č. XX, potom ako videli, že poškodený M. G. ide von, I. R. zostal čakať pred činžiakom\nvo vozidle a H. G. a I. R. vošli do činžiaku, kde si obaja navliekli gumené chirurgické rukavice, nasadili\nsi na hlavu kukly, vyšli na 1. poschodie, pričom H. G. držal v ruke zbraň, ktorú zakúpil predtým I. R., I.\nR. mal nôž a zaklopali na byt poškodeného M. G.. Po otvorení dverí C. R., vošli do bytu, H. G. pristúpil k\nC. R., rukou jej zakryl oči, stlačil ju k zemi, následne ju potiahli do izby ku kreslu, kde si sadla, pričom H.\nG. ju strážil a I. R. prehľadával byt a následne C. R. napísal na lístok, aby mu povedala, kde sú peniaze,\nna čo im oznámila, že peniaze sú v skrini na chodbe, odkiaľ I. R. priniesol igelitovú tašku s presne\nnezisteným množstvom peňazí. Následne sa vrátil domov M. G., ktorého do bytu vtiahol H. G., pričom\nM. G. sa bránil, počas čoho H. G. ho udrel opakovane do hlavy a jeden krát vystrelil, čím ho zasiahol\nnajpravdepodobnejšie do pravého líca. Medzitým C. R. sedela v kuchyni na zemi a M. G. prešiel do izby,\nkde si sadol na pohovku, z ktorej, keď chcel vstať ho H. G. kopol a jedenkrát ho výstrelom zasiahol a\nnásledne odviedol C. R. do kúpeľne, kde ju zatvoril. Potom bol M. G. ešte trikrát zasiahnutý strelnými\nranami a I. R. M. G. dvakrát pichol do krku, pričom bezprostrednou príčinou smrti M. G. bol krvácavý\nšok zo zakrvácania do ľavej pohrudnicovej dutiny, mäkkých tkanív krku a navonok z bodných rán krku\na strelných poranení hlavy a hrudníka. H. G. a I. R. následne zobrali igelitovú tašku s peniazmi, byt\nzamkli zvonku kľúčom, ktorý ponechali v zámku a odišli k vozidlu, kde ich už čakal I. R.. Všetci traja\nodišli smerom na D. I. a K., kde počas cesty I. R. dal H. G. sumu cca 200.000,- Sk, I. R. sumu cca\n130.000,- Sk a ostatné peniaze si ponechal. Počas cesty vyhodili igelitovú tašku so zbraňou, nožom,\nkuklami, rukavicami a lístkami, ktoré písali C. R., a spálili vrchný odev, ktorý mali H. G. a I. R. oblečený.\nOstatné odevné zvršky, ktoré mali I. R. a H. G. oblečené a obuv spálili v kachliach u I. R..\nZa to bol prvostupňovým súdom uložený\n- obžalovanému H. G. podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák., nálezu Ústavného\nsúdu SR, sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012 uverejneného pod č. 428/2012 Z. z., § 33 písm.\ng), písm. ch), písm. j) Tr. zák., § 40 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyroch\nrokov so zaradením podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. do prvej nápravnovýchovnej skupiny,\n- obžalovanému I. R. podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák., nálezu Ústavného súdu\nSR, sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012 uverejneného pod č. 428/2012 Z. z., § 33 písm. b)\nTr. zák., § 40 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov so zaradením\npodľa § 39a ods. 3 Tr. zák. do druhej nápravnovýchovnej skupiny, podľa § 71 ods. 3 Tr. zák. a podľa\n§ 3 ods. 1 zákona č. 448/2002 Z. z. ochranný dohľad jeden rok s tým že podľa § 2 ods. 1 písm. b)\nzákona č. 448/2002 Z. z. o ochrannom dohľade mu bola uložená povinnosť po prepustení z výkonu\ntrestu odňatia slobody osobne sa hlásiť probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu v mieste\nsvojho pobytu jedenkrát mesačne, podľa § 55 ods. 1 písm. c) Tr. zák. trest prepadnutia veci 1.000,- eur,\nktoré sa v súčasnosti nachádzajú na účte Krajského súdu v Trnave s tým, že podľa § 55 ods. 6 Tr. zák.\nsa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát,\n- obžalovanému I. R. podľa § 238 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, desiatich\nmesiacov a jedného dňa so zaradením podľa § 39a ods. 2 písm. a) Tr. zák. do prvej nápravnovýchovnej\nskupiny.\nPodľa § 229 ods. 1 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005 (ďalej „Tr. por.“)\nboli poškodení Z.-G. poisťovňa a.s. a O. H. X. M. and G. a.s., pobočka zahraničnej banky, s nárokom\nna náhradu škody prvostupňový súd odkázaní na konanie o občianskoprávnych veciach.\nProti tomuto rozsudku v zákonom ustanovenej lehote podali odvolania:\n- prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trnave v neprospech obžalovaných H. G. proti výroku o treste, I.\nR. proti výroku o treste a I. R. proti výrokom o vine a treste písomným podaním z 19. júna 2023 osobne\ndoručeným na prvostupňový súd 20. júna 2023 (č. l. 3763),\n- obžalovaný H. G. prostredníctvom obhajcu JUDr. Milana Cíbika proti výrokom o vine a treste písomným\npodaním z 29. júna 2023, doručeným na prvostupňový súd 4. júla 2023 (č. l. 3764),\n\n- obžalovaný I. R. a obžalovaný I. R. proti výrokom o vine a treste priamo do zápisnice po vyhlásení\nnapadnutého rozsudku (č. l. 3759).\nProkurátorka podané odvolanie zdôvodnila podaním z 3. októbra 2023 (č. l. 3869 - 3873), v ktorom\nnavrhla, aby odvolací súd podľa § 258 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý\nrozsudok vo výroku o vine a výroku o treste voči obžalovanému I. R. a vo výrokoch o treste voči\nobžalovaným H. G. a I. R. a podľa § 259 ods. 3 Tr. por.:\n- uznal obžalovaného I. R. za vinného z pomoci k trestnému činu vraždy spolupáchateľstvom podľa §\n10 ods. 1 písm. c) k § 9 ods. 2, § 219 ods. 2 písm. j) Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a pomoci\nk trestnému činu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 10 ods. 1 písm. c) k § 9\nods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a odsúdil obžalovaného I. R. podľa § 219 ods. 2 Tr.\nzák. účinného do 31. decembra 2005 s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005,\npoužitím nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 10/2011 z 28. novembra 2012 uverejneného pod\nč. 428/2012 Z. z., § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 s poukazom na čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na úhrnný trest odňatia\nslobody vo výmere päť rokov so zaradením na jeho výkon podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.\ndecembra 2005 do tretej nápravnovýchovnej skupiny,\n- obžalovaného H. G. podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 s použitím § 35 ods. 2\nTr. zák. účinného do 31. decembra 2005, použitím nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 10/2011 z\n28. novembra 2012 uverejneného pod č. 428/2012 Z. z., s použitím § 33 písm. g), písm. ch), písm. j) Tr.\nzák. účinného do 31. decembra 2005, § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 s poukazom\nna čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd odsúdil\nna úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov so zaradením na jeho výkon podľa § 39a ods. 3\nTr. zák. účinného do 31. decembra 2005 do tretej nápravnovýchovnej skupiny,\n- obžalovaného I. R. podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 s použitím § 35 ods. 2\nTrestného zákona, použitím nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 10/2011 z 28. novembra 2012\nuverejneného pod č. 428/2012 Z. z., s použitím § 33 písm. b) Tr. zák., § 40 ods. Tr. zák., s poukazom na\nčl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd odsúdil\nna úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov so zaradením na jeho výkon podľa § 39a ods.\n3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 do tretej nápravnovýchovnej skupiny, podľa § 71 ods. 3 Tr.\nzák. a podľa § 3 ods. 1 zákona č. 448/2002 Z. z. uložil ochranný dohľad v trvaní jedného roka, podľa\n§ 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 448/2002 Z. z. o ochrannom dohľade uložil povinnosť po prepustení z\nvýkonu trestu odňatia slobody, osobne sa hlásiť probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu\nv mieste svojho pobytu jedenkrát mesačne a podľa § 55 ods. 1 písm. c) Tr. zák. uložil trest prepadnutia\nveci jedentisíc eur.\nProkurátorka v odvolaní namietala predovšetkým tieto základné skutočnosti:\n- trestným činom v bode 3 napadnutého rozsudku bola obeť vraždy okrem strelných poranení aj brutálne\nbodnutá ostrým predmetom v oblasti krku, okrem toho nie je možné opomenúť ďalšiu skutočnosť a\nto, že k samotnej vražde došlo kvôli získaniu finančnému prospechu, pričom usmrtenie obete bolo\nvopred pripravené, nakoľko bola na miesto činu prinesená strelná aj bodná zbraň a miesto činu, resp.\npohyb osoby bol dlhšie odsledovaný, tiež pri usmrtení obete zavážila skutočnosť, že ona samotná sa\nvyhrážala páchateľovi (R.) „guľkou“, a preto z tejto obavy, aby sa im nepomstil týmto spôsobom, obeť\n(G.) preventívne úmyselne usmrtili R. so G., nevierohodným je tvrdenie páchateľa, že R.T. obeti doniesol\npredtým svoje peniaze (podiel na lúpeži v banke), ktoré si mal u G. uložiť, pretože nie je racionálne, aby\nsi sám lupič z banky dobrovoľne zo svojej dispozície odňal lup a dal ho osobe, u ktorej nemal žiadnu\nzáruku, že mu v budúcnosti lup odovzdá späť a hlavným cieľom páchateľa bolo vziať G. podiel z lúpeže\na nie páchateľov vlastný podiel, ktorý si mal u obeti dobrovoľne odložiť,\n- keďže motívom vraždy boli finančné prostriedky, a to ani nie páchateľove vlastné, ale ulúpené z banky,\nje uloženie trestu obžalovaným R. na šesť rokov a G. na štyri roky neprimerané a to ani vzhľadom\nna už uplynutú dobu 19 rokov, nakoľko trest, ktorý by bolo možné uložiť v tomto prípade, je v trestnej\nsadzbe od 15 do 25 rokov bez ohľadu na to, či je stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť\nveľmi vysoký a možnosť nápravy páchateľa obzvlášť sťažená, v tak nízkych trestných sadzbách by\nnebola zohľadnená brutalita útoku ani bezohľadný motív - peniaze, ktorých pôvod bol z trestnej činnosti\na následné preventívne zavraždenie obete zo strachu z pomsty,\n- pri mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody podľa § 40 ods. 1 alebo 2 Tr. zák. nemožno uložiť\ntrest o. i. pod päť rokov, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň dvanásť rokov,\ntrestná sadzba znížená na štyri roky pre G. bola jednak nižšia ako dovoľuje ustanovenie o mimoriadnom\n\nznížení trestu odňatia slobody, ale rozhodná je aj tá skutočnosť, že páchatelia finančné prostriedky z\nvraždy, resp. ulúpené z banky neodovzdali a po takto krátkom pobyte vo výkone trestu odňatia slobody\ns prihliadnutím na možnosť podmienečného prepustenia by následne ulúpené peňažného prostriedky\nmohli podľa svojich podielov „nerušene“ ďalej užívať na slobode, rovnako ako aj mali túto možnosť\ndoteraz a výchovný vplyv na spoločnosť by nebol žiadny, resp. výchovne pôsobiť aj na ostatných členov\nspoločnosti by nebolo týmto účinné s ohľadom i na generálnu prevenciu trestu; vzhľadom na uplynutú\ndobu považuje prokurátorka za oprávnené aj s prihliadnutím na možnosť podmienečného prepustenia\nna slobodu zníženie trestnej sadzby u obžalovaného R. na 8 rokov a u obžalovaného G. na 6 rokov,\npretože tieto tresty sa pohybujú na polovici dolnej hranice trestnej sadzby 15 rokov,\n- u obžalovaného R.Č. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky 10 mesiacov a 1 deň namieta\nvzhľadom na skutočnosť, že vedel k akým následkom môže smerovať prinesenie zbrane na účel\nďalšieho konania R. a G. v bydlisku G., R. si tiež prevzal po vražde svoj podiel 130 tis. Sk, teda je\nnelogické, aby sa za trestný čin, ktorý obžalovaní spáchali v bydlisku G., prevzal peniaze v takej hodnote\na nepýtal sa ako to dopadlo a čo sa konkrétne stalo so G., hlavne je to vylúčené priamo z povahy\nsamotného obžalovaného R., nakoľko tento kvôli peniazom je ochotný vraždiť, tak prečo by sa mal\nnásledne o takú veľkú sumu deliť „bez podstatného dôvodu“ iba za požičanie vozidla, R. z tohto dôvodu\nmusel byť oboznámený, že voči G. bude použité aj násilie a že bude účastný na spáchaní závažnejšieho\ntrestného činu ako len porušovania domovej slobody, teda nie je vôbec logické a už vonkoncom nie pri\nosobe, ktorá spáchala najprv lúpež v banke a potom kvôli finančným prostriedkom brutálny bodnutím\ndo krku usmrtila komplica z tejto lúpeže, teda aby osobe, ktorá sa s nimi iba prevezie na miesto činu,\ndala takú značnú sumu peňazí,\n- rozporuje vyjadrenie v napadnutom rozsudku, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by\nobžalovaný R. bol vopred uzrozumený s úmyslom konania obžalovaných, teda usmrtiť poškodeného za\núčelom získania finančných prostriedkov z lúpeže, keďže trestná činnosť bola obžalovaným preukázaná\nv plnom rozsahu, obžalovaný G. popísal svoje konanie aj konanie spoluobžalovaných, zo znaleckého\nposudku je zistené, že na tele poškodeného G. bolo päť strelných rán, z toho tri zástrely hlavy a\ndva hrudníka, bola mu spôsobená bodnorezná a bodná rana na krku, pričom silové pôsobenie bolo\nintenzívne a prudké a rezné rany na pravej ruke, ktorých intenzita pôsobeného násilia nebola veľká,\npáchatelia sa na spáchanie skutku vopred pripravovali a zadovážili si potrebné nástroje, pričom R. celú\nakciu riadil, spoločne so G. si zabezpečili kukly, gumené rukavice a nôž, ktorým R. dvakrát bodol M.\nG. do krku, premyslenosť celej trestnej činnosti potvrdzuje skutočnosť, že asi týždeň pred zavraždením\nG. prišli za účelom monitorovania jeho pohybu všetci traja do S. G. a sledovali jeho pohyb; R. uviedol\npri jeho vyťažovaní príslušníkovi PZ M. C., že na lúpeži sa dohodol s M. G., pričom peniaze si rozdelili\nna polovicu, neskôr sa R. obával mať doma takú veľkú hotovosť a tak ju odniesol G. s tým, že si ich\nbude brať postupne, G. mu na vrátenie peňazí uviedol, že mu žiadne nedá a pokiaľ neprestane, dostane\ndesať gúľ do hlavy a G. ďalej tvrdil, že všetci traja vystúpili v G. a u R. spálili veci, R. musel byť dobre\noboznámený za taký dlhší čas sledovania obete, že k nej idú pre peniaze a že boli aj vyzbrojení a preto\nnásledok musel predvídať a aj ako to celé môže skončiť, z výpovede svedka I. Š. z prípravného konania\nbolo zistené, že R. sa vyjadril, že G. nechceli zabiť R. so G., obžalovaní tam išli jednoznačne za peniazmi,\nz ktorých podiel aj R. si bez akýchkoľvek problémov prevzal po zavraždení obete, R. musel vedieť,\nže na tento účel (akýmikoľvek prostriedkami zobrať G. peniaze) boli R. so G. aj vybavení zbraňami a\nkuklami, nakoľko je nelogické, aby spolupáchateľ lúpeže G. im odovzdal minimálne polovicu ukradnutej\nsumy len tak dobrovoľne, ale obžalovaní museli predvídať aj to, že bude klásť odpor, čo sa aj napokon\nstalo, nelogická je aj výpoveď H. G., ktorý v prípravnom konaní uviedol, že sa tam idú iba porozprávať\ns kuklami a zbraňou, aby im G. nevidel do tváre, no pritom by po hlase alebo podľa postavy alebo aj očí\nurčite spoznal R.T., spolupáchateľa z lúpeže, kukly mali na tvári, pričom však dobre vedeli, že z obavy\nz pomsty G. (ktorý sa R.I. aj vyhrážal guľkou, ak si príde peniaze pýtať) ho musia zavraždiť, keď mu\nchcú zobrať minimálne aj jeho podiel, s R. všetci traja boli v S. G. štyrikrát sledovať poškodeného G.,\nspoločne sa dohodli, že pôjdu za poškodeným, R. do bytu ísť nemal, po násilnom odobratí peňazí od\nG. si nemohol teda R. myslieť, že keď ich zoberú G., že to G. nechá tak a nebude sa chcieť pomstiť,\nnelogicky vyznieva konštatovanie, že R. dostal peniaze v takej veľkej sume za to, že požičal auto, v\nktorom sedel a nešoféroval ho, pričom keďže aj vedel za akým účelom sa ide za obeťou (pre peniaze),\nže by to táto nenechala len tak a chcela by sa pomstiť a preto sa s ňou G. a R. musia vysporiadať a teda\nvedel, čo idú robiť a ako sa to môže jedine skončiť, na základe čoho pri uznaní viny a ukladaní trestu\nprvostupňový súd u obžalovaného I. R. nesprávne posúdil právnu kvalifikáciu skutku.\nObžalovaný H. G. podané odvolanie zdôvodnil prostredníctvom obhajcu JUDr. Milana Cíbika podaním z\n12. septembra 2023 (č. l. 3821 - 3830), v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a\n\nsám rozhodol vo veci tak, že ho pri skutku v bode 3 uzná za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví\npodľa § 221 ods. 1, resp. § 221 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., z trestného činu porušovania domovej slobody\nspolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a trestného činu obmedzovania\nosobnej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 231 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a uloží mu primeraný\ntrest. Odvolateľ uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d)\nTrestného poriadku, pričom namietol tieto základné skutočnosti:\n- z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, aké bolo hodnotenie dôkazov zo strany súdu\npri uznaní viny z trestného činu vraždy, keď zo strany súdu absentuje vlastné hodnotenie vykonaných\ndôkazov, pokiaľ prvostupňový súd ustálil, že časť skutku v bode 3 sa mala stať spôsobom ako je uvedené\nv jeho skutkovej vete ohľadom toho, že odvolateľ poškodeného M. G. v izbe kopol a zasiahol ho\njedenkrát výstrelom, tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\nodvolateľ nikdy netvrdil, že by mal na poškodeného M. G. aj vystreliť (okrem strelnej rany č. 3) a uvedené\nnetvrdí ani jediný priamy svedok C. X.Á., pričom poukázal na jej výpoveď na hlavnom pojednávaní 14.\nmarca 2022 s tým, že taký priebeh deja ako uvádzala svedkyňa X., uvádza aj odvolateľ, ďalej poukázal\nna závery vyšetrovacieho pokusu, v rámci ktorého vypovedala aj svedkyňa C. X., pričom jej výpoveď\nna vyšetrovacom pokuse je takmer totožná s jej prvou výpoveďou v prípravnom konaní z 26. apríla\n2005 a s jej výpoveďou na hlavnom pojednávaní 22. apríla 2022, t. j. ide o výpovede, ktoré sa zhodujú\ns výpoveďami odvolateľa, podstatnou je tá časť, kde svedkyňa X. uvádza, že ďalší výstrel počula ako\nju ten vysoký (svedkyňa označuje odvolateľa ako toho vyššieho) odviedol do kúpeľne, ten v tom čase\nnemal zbraň ani nič iné a potom ako ju zavrel do kúpeľne, už výstrely nepočula; vzhľadom na uvedené\nje zrejmé, že strelcom výstrelov 1, 2, 4 a 5, ku ktorým došlo v obývačke, nemohol byť odvolateľ, ale\nobžalovaný I. R. a okrem zápisnice z vyšetrovacieho pokusu je výpoveď poškodenej C. R. súčasťou\nznaleckého posudku č. XXXX/XXX, odvolateľ dal do pozornosti, že prvostupňový súd konštatoval, že v\npriebehu dokazovania nebol zistený konkrétny dôvod, pre ktorý by mal odvolateľ nepravdivo usvedčovať\nspoluobžalovaného R. a ak potom prvostupňový súd pri skutku v bode 3 vychádzal iba z výpovede\nodvolateľa a výpovede poškodenej C. X., tak potom dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že\nodvolateľ mal streliť do poškodeného M. G., keď chcel vstať z pohovky a toto skutkové zistenie nemá\noporu v žiadnom z vykonaných dôkazov, rovnako tak v skutkovej vete skutku v bode 3 nie je uvedený\nstrelec ostatných troch strelných rán, z vyššie uvedených dôkazov však vyplýva, že strelcom bol bez\npochybností obžalovaný I. R.,\n- k jednotlivým zraneniam, ktoré utrpel poškodený M. G., sa vyjadrili formou spoločného písomného\nznaleckého posudku znalci z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. Roman Kuruc a\nMUDr. Martin Lenko, ktorí dospeli k záveru, že bezprostrednou príčinou smrti M. G. bol krvácavý šok do\nľavej pohrudnicovej dutiny, mäkkých tkanív krku a navonok pri strelných poraneniach hlavy a hrudníka,\nbodno - reznej a bodnej rane krku po napadnutí inou osobou, na tele M. G. zistili poranenia lokalizované\nna hlave (strelné rany č. 1, 2 a 3, okrem toho odreniny, podliatiny, tržné rany a tržnozmliaždenú ranu\nlokalizované v tvárovej časti hlavy, z vlastnosti týchto poranení vyplýva, že vznikli účinkom mechanického\nnásilia rôzneho charakteru a intenzity), na krku (bodno-reznú a reznú ranu), na hrudníku (strelné rany č.\n4 a 5), na pravej ruke (povrchové rezné rany lokalizované v dlani a na bruškách prstov pravej ruky), nad\nrámec znaleckého posudku sa znalec MUDr. Roman Kuruc na hlavnom pojednávaní 22. marca 2007\n(výpoveď bola čítaná na hlavnom pojednávaní) vyjadril k jednotlivým zraneniam poškodeného ohľadom\nzlučiteľnosti so životom, pričom konštatoval, že jednoznačne nezlučiteľné so životom boli strelná rana č.\n1 nachádzajúca sa vľavo na čele, resp. v ľavom obočí a strelné rany č. 4 a 5 na prednej strane hrudníka,\ntaktiež nezlučiteľné so životom bola bodno - rezná rana v krku, ostatné poranenia boli síce závažné,\nale nemožno ich hodnotiť ako jednoznačne nezlučiteľné so životom, neboli takého charakteru, ktoré\nby bezprostredne ohrozovali život poškodeného a viedli k smrti s tým, že všetky poranenia vznikli za\nživota poškodeného, zrejme v krátkom časovom slede, nedá sa určiť ako jednotlivé poranenia postupne\nvznikali, podľa zistenia znalcov je zrejmé, že tieto vznikali v krátkom časovom slede za sebou, týka sa\nto rán 1, 2 a 4, 5,\n- pokiaľ ide o strelnú ranu č. 3, ktorá vznikla pri bitke v chodbe medzi odvolateľom a M. G., zo znaleckého\nposudku MUDr. Kuruca a MUDr. Lenka, resp. zo znaleckého posudku prof. MUDr. Hirta, CSc. a doc. Ing.\nJuříčka bolo preukázané, že táto zasiahla poškodeného z bezprostrednej blízkosti a je zrejmé, že to bolo\nnáhodne pri zápase tak, ako to opisuje odvolateľ vo výpovedi, táto rana neohrozila bezprostredne život\npoškodeného G., po tejto poškodený komunikoval a pohyboval sa bez pomoci iného a patrila medzi tie,\nktoré by bezprostredne ohrozovali život poškodeného a viedli k smrti,\n- podľa znalcov MUDr. Kuruca a MUDr. Lenka do hlavy poškodeného bolo vystrelené ešte jedenkrát\nsprava do oblasti pravého líca pred ušnicou, pričom streľba smerovala mierne šikmo zhora nadol\na zozadu dopredu, páchateľ sa najpravdepodobnejšie nachádzal po pravej bočnej strane tela\n\npoškodeného, prípadne ak mal poškodený v momente výstrelu hlavu natočenú smerom doľava, mohol\nsa páchateľ nachádzať aj viac pred pravou prednou stranou tela poškodeného, toto strelné poranenie\nmohlo dobre vzniknúť pri vzájomnej stojacej, resp. tejto blízkej polohe, vo výpovedi znalca MUDr. Kuruca\nna hlavnom pojednávaní 23. septembra 2010 znalec na otázku obhajoby uvádza, že pokiaľ sa vo vyššie\nuvedenej protokolácii uvádzala poloha strelca, správne je uvádzať poloha zbrane, z vyjadrenia revízneho\nsúdneho znalca prof. MUDr. Hirta, CSc. (strana 57 a 58 jeho znaleckého posudku č. 2353/2009)\nk strelnému poraneniu č. 3 zistenému znalcami MUDr. Kurucom a MUDr. Lenkom vyplýva zhoda s\nurčením smeru pohybu strely v tele poškodeného G., čo znalec vyjadril aj graficky, odvolateľ počas\ncelého trestného konania uvádza, že nevystrelil úmyselne na poškodeného počas zápasu v chodbičke\nbytu a pravdepodobne došlo k náhodnému výstrelu, o ktorom sa dozvedel až neskôr v obývačke od\npoškodeného, odvolateľ má za to, že vierohodnosť a pravdivosť tvrdení odvolateľa potvrdzuje práve\nznalecký revízny posudok na strane 57 k rane č. 3, ktorý cituje a podľa odvolateľa nasvedčuje jeho\ntvrdeniu, že došlo k náhodnému výstrelu v chodbičke po vojdení poškodeného do bytu počas zápasu\nodvolateľa s poškodeným z dôvodov, že odvolateľ držal strelnú zbraň v ľavej ruke, čo zodpovedá\nstrelnému zraneniu poškodeného M. G. č. 3, kde otvor vstrelu sa nachádza v pravej časti tváre pod\nušným lalokom, uvedené korešponduje s tým, že odvolateľ je vysoký 190 cm a poškodený M. G.\nbol podľa pitevného protokolu vysoký 184 cm a smer strelného kanálu prechádzal mierne zhora dole\n- zozadu dopredu - sprava doľava a uvedené svedčí o postavení strelca a polohe zbrane k telu\npoškodeného; z ohliadky miesta činu a fotodokumentácie k nej najmä z fotozáberu č. 8, 9, 19 je\nzachytená stopa č. 4 balistická stopa - nábojnica, z čoho je zrejmé, že v tejto časti bytu - chodbe\ndošlo k výstrelu a predmetné tvrdenie obhajoby sa opiera aj o výpoveď svedkyne C. X. a znalca MUDr.\nKuruca v prípravnom konaní, kedy uviedol, že výpoveď obvineného G. nie je v rozpore s pitevným\nnálezom a zranenia mohli vzniknúť aj tak, ako to uvádzal tento vo výpovedi, resp. že pri zápase na\nchodbe mohlo vzniknúť aj strelné poranenie s najväčšou pravdepodobnosťou strelná rana č. 3, čo\nznalec potvrdil aj vo výpovedi na hlavnom pojednávaní 23. septembra 2010; z ohliadky miesta činu a\nfotodokumentácie k nej najmä z fotozáberu č. 19 je vidieť chodbičku po príchode cez vchodové dvere\ndo inkriminovaného bytu, kde vpravo na voľne odložených dvierkach bola počas ohliadky miesta činu\nzaistená stopa č. 6 - biologická krvná stopa, ktorá poukazuje na smer, množstvo a intenzitu jej dopadu\nna vyššie uvedený hmotný substrát (zhora kolmo nadol), čo zodpovedá krvácaniu zo strelného zranenia\npoškodeného označeného v súdnej pitve ako zástrel č. 3; odvolateľ poukázal na závery odborného\nvyjadrenia psychologičiek PhDr. Dagmar Kalászovej a Mgr. Daniely Bednárovej vyplývajúce z ich\ntestovania laterality u odvolateľa, ako aj na ich vyjadrenia na hlavnom pojednávaní, ktoré jednoznačne\npreukazujú, že je pravák, preto aj jeho tvrdenie o tom, že pri zápase s poškodeným G. použil k zápasu\npravú ruku, je možné považovať za hodnoverné, v ľavej ruke pasívne počas tohto zápasu držal zbraň,\nz ktorej vyšiel náhodne výstrel, o ktorom tvrdí, že sa jedná o strelnú ranu č. 3; vzhľadom na uvedené\nskutočnosti možno ustáliť, že výstrel č. 3 bol náhodný, nie úmyselný, pričom išlo o ranu, ktorá nebola\ntakého charakteru, že by bezprostredne ohrozovala život poškodeného, resp. viedla k jeho smrti a\nna rozdiel od napadnutého rozsudku sa vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní podarilo\npreukázať tvrdenie odvolateľa, že vo vzťahu k poškodenému nekonal v úmysle ho usmrtiť, odvolateľ od\nzačiatku konania popiera, že by strieľal na poškodeného, alebo že by ho pichal nožom, v tejto súvislosti\npoukázal na výpoveď poškodenej C. X., ktorá jasne uvádza, že „ten vyšší“ (podľa odvolateľa H. G.) bol\nv čase výstrelov (podľa odvolateľa výstrely č. 1, 2, 4 a 5) pri nej, t. j. nemohol strieľať,\n- vo vzťahu k dôveryhodnosti svojej výpovede poukázal odvolateľ na výpovede svedka I. Š., ktorý\nvypovedal už v prípravnom konaní, že v danom čase bol príslušníkom ZVJS, ktorý prijímal aj\nobžalovaného I. R., ktorý mu pritom povedal, že poškodeného zabiť nechcel, iba ho chcel postrašiť a\nsvedka M. C., ktorý vypovedal ešte v prípravnom konaní, že sa mu ku skutku priznal obžalovaný I. R.,\n- pokiaľ ide o majetkový motív, ktorý mal byť podľa napadnutého rozsudku preukázaný, pretože\nobžalovaní konali v snahe zmocniť sa finančných prostriedkov, ktoré mali pochádzať z lúpežného\nprepadnutia v banke a ktoré mal prechovávať poškodený M. G., v tomto smere podľa odvolateľa\nabsentuje akákoľvek úvaha prvostupňového súdu ako sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov\na v tejto súvislosti uviedol, že dôvod pre ktorý išiel s obžalovaným R.I. do bytu poškodeného G., nebol\nmajetkový prospech, ale postrašiť ho, lebo odvolateľ mal strach o svoj život, lebo vedel, že poškodený G.\nho chce zabiť, ani svedkyňa C. X. na hlavnom pojednávaní 14. marca 2022 neuvádzala, že by mala byť\nzobraná akákoľvek igelitka s peniazmi z bytu a neuvádza ani žiadne iné skutočnosti, z ktorých by bolo\nmožné dospieť k záveru, že by dôvodom konania mal byť majetkový motív, rovnako z výpovede svedka\nI. Š., ktorému obžalovaný R. uviedol, že chcel poškodeného iba postrašiť, je možné vylúčiť majetkový\nmotív,\n\n- podľa odvolateľa je správne právne kvalifikovať jeho konanie pri skutku v bode 3 ako trestný čin\nublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, resp. § 221 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005,\ntrestný čin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr.\nzák. účinného do 31. decembra 2005, trestný čin obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom\npodľa § 9 ods. 2, § 231 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a trestný čin nedovoleného\nozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, pričom v závere odvolania\nodvolateľ uviedol, že chce ešte raz vyjadriť úprimnú ľútosť nad svojím konaním bez ohľadu na to, ako\nbude jeho konanie právne kvalifikované a verí, že svojím riadnym spôsobom života od skutku (takmer 20\nrokov), keď bol stále zamestnaný, založil si rodinu, vychováva s manželkou dve maloleté deti, nedopustil\nsa žiadnej trestnej činnosti, ako aj oľutovanie skutku a napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní\npri jeho náležitom objasnení, tieto skutočnosti budú zohľadnené pri rozhodovaní odvolacieho súdu.\nObžalovaný I. R. podané odvolanie zdôvodnil vlastným podaním z 21. októbra 2023 (č. l. 3893), ďalej\nprostredníctvom obhajcu JUDr. Júliusa Šefčíka podaním z 21. augusta 2023 (č. l. 3808 - 3809) a\nprostredníctvom obhajcu JUDr. Juraja Trokana podaním z 31. januára 2024 (č. l. 3926 - 3931), v ktorých\nuviedol, že sa prvostupňový súd nedostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami významnými\npre rozhodnutie, následkom čoho je napadnutý rozsudok chybný a súčasne existujú pochybnosti o\nsprávnosti skutkových zistení, ktoré sa týkajú výrokov o vine a treste odvolateľa a navrhol, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v\npotrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, resp. aby sám rozhodol o oslobodení odvolateľa spod\nobžaloby. Odvolateľ namietol tieto základné skutočnosti:\n- napadnutý rozsudok je nezákonný, nesprávny a nespravodlivý, nie je opretý o dôkazy, boli popreté\nprincípy trestného práva ako napr. zásada in dubio pro reo, dôkazná situácia sa v jeho neprospech celú\ndobu nezvýšila a pri týchto dôkazoch bol dvakrát oslobodený, dôkazy v spise dokazujú jeho nevinu, súd\npracuje iba s dôkazmi z prípravného konania a od skutkov je už 20 rokov, za celú dobu prokuratúra\nnepredložila iný dôkaz proti odvolateľovi, lebo nie je, keďže nebol v byte ani v banke, bol odsúdený za\npochybnej dôkaznej situácie s absenciou motívu, pochybnými dôkazmi a veľa otáznikmi, navyše musel\nsám dokazovať svoju nevinu,\n- s napadnutým rozsudkom nesúhlasí, cíti sa nevinný, prvostupňový súd v podstate ani inú možnosť\nnemal, keďže je povinný sa riadiť názorom súdu vyššieho stupňa, avšak musel vykonať kompletne nové\ndokazovanie, ktoré nepreukázalo žiadne nové skutočnosti, ktorí by odôvodňovali záver o vine odvolateľa,\nprvostupňový súd vykonal nové dokazovanie po tretíkrát, pričom nezistil žiadne zmeny, iba tie, kedy\nsi svedkovia pamätali po dvadsiatich rokoch lepšie teraz ako predtým, tieto výsluchy nepovažuje za\ndôvodné a sú účelové z dôvodu, že išlo o dlhé časové obdobie, od spáchania skutku uplynula doba\n20 rokov, neusvedčila ho fotografia, ktorá jasne hovorí, že v banke nebol, profily tváre sú rozdielne a\nnie je možné jeho osobu takto stotožniť, tiež pachové stopy nestotožnili jeho osobu s miestom činu\nv banke, v prípade druhého skutku odvolateľa usvedčuje iba výpoveď spoluobžalovaného H. G., boli\nuvádzané iné alternatívy, ale verí sa iba uvádzanej týmto spoluobžalovaným, jeho výpoveď je zameraná\nna uloženie čo najvýhodnejšiemu trestu tomuto spoluobžalovanému, odvolateľ mal v čase skutku 17\nrokov a mal byť hlavou celej myšlienky, hoci G. mal 22 rokov, v kontexte výpovedí spoluobžalovaných\nnedáva odôvodnenie napadnutého rozsudku zmysel,\n- obžalovaný H. G. v prípravnom konaní tvrdil, že odvolateľ mal pichnúť poškodeného nožom a že\nto videl, na hlavnom pojednávaní v rámci svojej výpovede túto skutočnosť zmenil a uviedol, že to\nnevidel; svedkyňa C. R.Ý. v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že registrovala\nlen jedného muža, ktorý vstúpil do chodby, kde ju zhodil na zem a kde jej pridržal hlavu, podľa nôh\nvšak registrovala, že sú dvaja, ale nevedela uviesť o koho ide kvôli tomu, že mali mať na sebe\nkukly, I. H., priateľka obžalovaného G. uviedla, že jej tento na dovolenke povedal, že bol v byte\npoškodeného, že to spravil on a aj ho zabil a že s pištoľou strieľal on plus tam boli dvaja Z., na zaistených\ngumených rukaviciach na mieste činu vraždy poškodeného sa nachádzal biologický materiál, ktorý bol\nv zhode na 99,9% iba s obžalovaným G., výška druhého páchateľa ako ho opisovala svedkyňa R.,\nnezodpovedá výške odvolateľa, obžalovaný G. poskytol počas pojednávania rozporuplné výpovede,\npopisuje skutok inak ako očitá svedkyňa R., ktorá jednoznačne uviedla, že vystrelil vyšší z páchateľov,\nodvolateľ je usvedčovaný výpoveďami obžalovaného H. G. a sprostredkovanými výpoveďami svedkov\nC. a Š., ktoré obsahujú početné rozpory, vo vzťahu k lúpeži zábery priemyselnej kamery nie sú takej\nkvality, aby preukázali totožnosť páchateľa, pachová stopa odvolateľa na mieste činu nebola nijakým\npreukázateľným zákonným spôsobom zistená, nič nenasvedčuje ani tomu, že by mal odvolateľ v\nprípade skutkov získať majetkový prospech a nenasvedčovala tomu ani životná situácia odvolateľa, čo\npotvrdzujú výpovede viacerých osôb, ktoré sa vyjadrovali o jeho osobnom a pracovnom živote.\n\nObžalovaný I. R. podané odvolanie zdôvodnil prostredníctvom obhajcu JUDr. Michala Antala, PhD.,\npodaním z 21. augusta 2023 (č. l. 3803 - 3807), v ktorom uviedol, že napadnutý rozsudok je nesprávny\na nezákonný, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, je arbitrárny, popiera základné princípy trestného\npráva, ignoruje prezumpciu neviny a v časti týkajúcej sa osoby odvolateľa ho možno považovať tiež za\nnepreskúmateľný, v právnom štáte je neprijateľné, aby za takejto dôkaznej situácie bol niekto uznaný\nza vinného z trestného činu, zároveň je neprijateľný spôsob vyhodnotenia vykonaných dôkazov a\nnapadnutý rozsudok nemôže obstáť a je potrebné ho zrušiť s tým, že odvolateľ namietol tieto základné\nskutočnosti:\n- pokiaľ ide o jeho údajnú pomoc na skutku v bode 3, tak prvostupňový súd vinu založil výlučne na\nvýpovedi obžalovaného G., pričom ani nejde o výpoveď z hlavného pojednávania, ale o výpoveď ešte z\nprípravného konania, dôveryhodnosť výpovede obžalovaného G. je minimálne pochybná, keďže tento\nvystupuje v pozícii usvedčujúceho kajúcnika, z jeho výpovede v prípravnom konaní vôbec nevyplýva to,\nčo si z nej vzal prvostupňový súd, keď vina má vyplývať z tejto časti výpovede obžalovaného G.: „S I.\nsme boli dohodnutí, že pôjde s nami. ale nepôjde do bytu. Dňa 25. marca 2004 asi okolo 10.00 hod došiel\nI. R. s I. pre mňa už spomínaným čiernym I. K., pričom ja som si sadol za volant a šoféroval som do S.\nG..“ ... „Ja s I. som išiel do suterénu činžiaku a I. s nami jednoducho nešiel, buď ostal v aute alebo ostal\nvonku, to ja už neviem.“; napriek tomu, že odvolateľ popiera pravdivosť uvedeného, aj keby boli tieto\ntvrdenia pravdivé, nechápe, ako ho majú z čohokoľvek usvedčovať, veď čo je trestné na tom, že sa mali\ndohodnúť, že on nepôjde do bytu, čo je trestné na tom, ísť s niekým v aute, resp. niekomu auto požičať,\nresp. že ich mal údajne čakať, toto by samozrejme mohlo byť považované za poskytnutie pomoci v\ntrestnoprávnom zmysle, avšak iba v prípade, že by bola preukázaná subjektívna stránka zavinenia, resp.\nvedomosť odvolateľa o nejakej plánovanej trestnej činnosti, nič také však preukázané nebolo a nič také\njediný použitý dôkaz voči odvolateľovi neuvádza a presne to isté platí aj o argumente súdu založenom\nrovnako na výpovedi obžalovaného G., podľa ktorej mal cestou v aute prerozdeľovať peniaze, navyše\nsúd absolútne nepochopiteľne odignoroval výpoveď obžalovaného G. z hlavného pojednávania, ktorý\nvýslovne uviedol, že o ich plánoch odvolateľovi nič nehovoril,\n- samotný prvostupňový súd uvádza, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by bol odvolateľ\nvopred uzrozumený s úmyslom konania spoluobžalovaných, teda usmrtiť poškodeného za účelom\nzískania finančných prostriedkov z bankovej lúpeže a odvolateľovi vinu prvostupňový súd teda opiera\nvýlučne o vykonštruované fabulácie, ktoré nemajú žiaden podklad vo vykonanom dokazovaní, a preto\nnapadnuté rozhodnutie považuje za absolútne nesprávne, nezákonné, nelogické a arbitrárne, napokon\nodvolateľ označil za absurditu uložené tresty, keď obžalovanému G., ktorý bol uznaný za vinného z\ntrestných činov vraždy, nedovoleného ozbrojovania, porušovanie domovej slobody a obmedzovania\nosobnej slobody, bol uložený trest odňatia slobody štyri roky, obžalovanému R.É., ktorý bol uznaný za\nvinného z trestných činov vraždy, ozbrojenej lúpeže, porušovanie domovej slobody a obmedzovania\nosobnej slobody, bol uložený trest odňatia slobody šesť rokov a odvolateľovi bol za údajnú pomoc pri\ntrestnom čine porušovania domovej slobody uložený trest odňatia slobody takmer tri roky.\nK odvolaniu prokurátorky sa vyjadrili:\n- obžalovaný H. G. prostredníctvom náhradnej obhajkyne JUDr. Zuzany Csenkyovej podaním z 3.\nnovembra 2023 (č. l. 3896), v ktorom navrhol odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť s\nodkazom na obsah svojho odvolania,\n- obžalovaný I. R.Č. svojim podaním z 21. októbra 2023 (č. l. 3894), v ktorom uviedol, že prokuratúra\npopiera, ignoruje dôkazy v jeho prospech a tvrdenia opiera o pochybné dôkazy, od roku 2005 neprišla\nso žiadnym novým dôkazom, ostali len tie pochybné, ktoré naklamal G. a naopak pribudli dôkazy, ktoré\ndokazujú nevinu vyjadrovateľa, nič nespáchal, nevylúpil banku ani nebol v byte v S. G. v deň vraždy,\nnemá s tým nič spoločné, jeho odsúdenie je neprijateľné aj trest, prokuratúra sa vôbec nezaoberala, či\nobžalovaní sú tí praví páchatelia, len nech niekoho odsúdia, to nie je spravodlivý proces,\n- obžalovaný I. R. prostredníctvom obhajcu JUDr. Michala Antala, PhD., podaním z 23. októbra 2023\n(č. l. 3889 - 3882) v ktorom uviedol, že prokuratúra jeho údajnú vinu vo veci vraždy odvodzuje z\nnepodložených domnienok a fabulácií a nič z toho, čo prokuratúra uvádza v odvolaní na margo viny\nvyjadrovateľa, sa nezakladá na preukázaných skutočnostiach, ale na domnienkach, ktoré nemôžu\nbyť podkladom pre uznanie viny, prokuratúra sa snaží vytvoriť akúsi „logickú“ konštrukciu, prečo mal\nbyť vyjadrovateľ určite vo veci aktívne činný, avšak túto odvodzuje z údajných a nepodložených\npohnútok, motívov, stavu mysle a charakteru obžalovaných, čo je neprijateľné a v absolútnom rozpore\nso základnými princípmi trestného konania a v ostatnom poukázal na obsah svojho odvolania.\n\nSpisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „odvolací súd“) na\nrozhodnutie o podaných odvolaniach 8. marca 2024, pričom prvýkrát 22. novembra 2023 predložený\nspisový materiál na rozhodnutie o odvolaniach bol odvolacím súdom prípisom predsedu senátu z\n15. januára 2024, sp. zn. 5 To 13/2023, vrátený ako predčasne predložený v zásade z dôvodu, že\npredsedníčka senátu prvostupňového súdu vydala 21. septembra 2023 ohľadom obžalovaného I. R.\nopatrenie, ktorým rozhodla o oslobodení od povinnosti obhajovania ustanoveného obhajcu JUDr. Júliusa\nŠefčíka, pričom zo spisu nevyplývalo, že by obžalovanému ustanovila iného obhajcu, hoci bol u neho\nsplnený dôvod nutnej obhajoby podľa § 36 ods. 3 Tr. por. a zároveň bolo potrebné doručiť procesným\nstranám odôvodnenie odvolania podané jedným z obžalovaných a vyjadrenia obžalovaných k odvolaniu\nprokurátorky, čo následne prvostupňový súd napravil. Senát 5T, ktorému vec napadla na rozhodnutie\nv čase prvého pridelenia veci, ktoré je rozhodujúce pre jeho zloženie (podľa čl. XV ods. 4 Rozvrhu\npráce Najvyššieho súdu SR na rok 2024 v znení účinnom v čase pridelenia veci trestnú vec opätovne\npredloženú po tom, ako bola vybavená „inak“, vybaví senát v pôvodnom zložení, t. j. v zložení v čase\nprvého pridelenia veci), rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a JUDr. Dušan Szabó.\nVerejné zasadnutie odvolacieho súdu určené na termín 17. októbra 2024 o 10.00 hod. bolo zrušené z\ndôvodu ospravedlnenia obhajcu obžalovaného I. R. pre kolíziu s pojednávaniami na inom súde.\nVerejné zasadnutie odvolacieho súdu určené na termín 21. novembra 2024 o 10.00 hod. bolo vykonané\nv neprítomnosti poškodených, ktorí sa nedostavili na verejné zasadnutie, ako aj obžalovaného I. R., ktorý\npožiadal o vykonanie verejného zasadnutia odvolacieho súdu v jeho neprítomnosti písomným podaním\nz 8. októbra 2024 predloženým krátkou cestou jeho obhajcom priamo na verejnom zasadnutí.\nNa verejnom zasadnutí bolo konanie doplnené vykonaním dôkazov nevyhnutných na to, aby odvolací\nsúd mohol rozhodnúť o podaných odvolaniach, a to prečítaním listinných dôkazov - lustrácie v Registri\nobyvateľov obžalovaných z 19. septembra 2024 (č. l. 3952, 3953, 3954), odpisov registra trestov\nobžalovaných z 19. septembra 2024 (č. l. 3937, 3938, 3939 - 3941), výpisov z Centrálnej evidencie\nsprávnych deliktov a priestupkov obžalovaných z 19. septembra 2024 za obdobie od 1. júna 2023 (č.\nl. 3942, 3943 - 3949, 3950 - 3951), podanie obžalovaného I. R. „Doplnenie záverečnej reči“ z 12. júna\n2023 s prílohami (č. l. 3753 - 3756), k čomu obžalovaný I. R. uviedol, že to, čo sa mu kladie za vinu,\nnespravil a nebol tam a obžalovaný H. G. nemal k prečítaným listinným dôkazom žiadne pripomienky.\nProkurátor na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu uviedol, že trvá na písomne podanom odvolaní\nv plnom rozsahu, pričom odvolania obžalovaných navrhol ako nedôvodné zamietnuť.\nObhajcovia obžalovaných sa v konečných návrhoch pridržiavali podaných odvolaní s tým, odvolanie\nprokurátorky navrhli zamietnuť ako nedôvodné.\nObžalovaný H. G. v konečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia svojho obhajcu, je mu to veľmi\nľúto, uvádzal pravdu, žije riadnym životom, pracuje a stará sa o rodinu.\nObžalovaný I. R. v konečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava toho, čo uviedol obhajca a navyše\npoukazuje, že bol dvakrát oslobodený, pričom prokuratúra neprišla od prípravného konania so žiadnymi\nnovými dôkazmi, ktoré by preukazovali jeho vinu.\nPodľa § 254 ods. 1 Tr. por. ak nerozhodne odvolací súd podľa § 253, preskúma zákonnosť a\nodôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie, i správnosť\npostupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na vady, ktoré neboli odvolaním\nvytýkané.\nPodľa § 256 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.\nPodľa § 258 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež:\n- pre vady rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo pre to, že súd\nnevzal do úvahy všetky okolnosti významné pre rozhodnutie - písm. b),\n- ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie trestného zákona - písm. d),\n- ak je uložený trest neprimeraný - písm. e)\n\nPodľa § 259 ods. 3 Tr. por. odvolací súd môže rozhodnúť sám o podmienečnom zastavení trestného\nstíhania, schválení zmieru alebo rozsudkom vo veci, len ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade\nskutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený a prípadne doplnený dôkazmi\nvykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý\nrozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo\nvýroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok\nna náhradu škody.\nPodľa § 2 ods. 5 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový\nstav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti\nsvedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch\nvykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom\nkonaní povinnosti preskúmať všetky okolnosti prípadu.\nPodľa § 2 ods. 6 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného\npresvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne\nnezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.\nPodľa § 226 písm. c) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že tento\nskutok (pre ktorý je obžalovaný stíhaný) spáchal obžalovaný.\nPodľa § 229 ods. 3 Tr. por. ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho\nnárokom na náhradu škody vždy na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred\niným príslušným orgánom.\nPodľa § 185 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. kto bez povolenia\nvyrobí alebo zadováži sebe alebo inému strelnú zbraň alebo ju prechováva, potresce sa odňatím slobody\nna jeden rok až päť rokov alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.\nPodľa § 219 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. kto iného\númyselne usmrtí, potresce sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov.\nPodľa § 238 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. kto neoprávnene\nvnikne do domu alebo do bytu iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potresce sa odňatím slobody až\nna dva roky alebo peňažným trestom.\nPodľa § 238 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. odňatím slobody\nna jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak použije pri čine uvedenom v odseku 1 násilie alebo\nhrozbu bezprostredného násilia a taký čin spácha so zbraňou alebo najmenej s dvoma osobami.\nPodľa § 231 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. kto inému bez\noprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potresce sa odňatím slobody až na dva roky.\nPodľa § 231 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. odňatím slobody\naž na tri roky sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v úmysle uľahčiť iný trestný čin.\nPodľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. ak bol trestný čin\nspáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb, zodpovedá každá z nich, ako by trestný čin\nspáchala sama (spolupáchatelia).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky postupoval pri prejednaní a rozhodovaní veci podľa Trestného\nporiadku účinného do 31. decembra 2005 (zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), keďže\nobžaloba bola v tejto veci podaná na krajský súd 28. októbra 2005 a podľa § 564 ods. 4 Trestného\nporiadku účinného od 1. januára 2006 (zákon č. 301/2005 Z. z.) vo veciach, v ktorých bola podaná\nobžaloba na krajský súd na vykonanie konania v prvom stupni pred 1. januárom 2006, vykoná konanie\nv prvom stupni príslušný krajský súd podľa doterajších predpisov a konanie o riadnom opravnom\nprostriedku proti takému rozhodnutiu vykoná Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa doterajších\npredpisov.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd proti rozsudku vydanom krajským súdom (§ 252 Tr.\npor.) na základe podaných odvolaní prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie\nodvolania podľa § 253 ods. 1 Tr. por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 253 ods. 3\nTr. por. Keďže skutočnosti pre také rozhodnutie odvolací súd nezistil, následne preskúmal zákonnosť a\nodôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, i správnosť\npostupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na vady, ktoré neboli odvolaním\nvytýkané (§ 254 ods. 1 Tr. por.). Odvolací súd pritom zistil, že odvolania obžalovaných I. R. a I. R. sú\ndôvodné, resp. odvolanie obžalovaného H. G. čiastočne dôvodné, zatiaľ čo odvolanie prokurátorky je\nnedôvodné.\nKu konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že o obžalobe, ktorá bola na prvostupňový\nsúd podaná 28. októbra 2005 (obžaloba bola pritom obžalovaným, obhajcom a poškodeným doručovaná\ns neúmerným časovým odstupom až v mesiaci januára 2007, t. j. po vyše 14 mesiacoch od jej podania),\nbolo prvýkrát rozhodnuté po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní rozsudkom Krajského\nsúdu v Trnave z 12. júla 2007, sp. zn. 2T/12/2005, ktorým bol obžalovaný H. G. uznaný vinným na tam\nuvedenom skutkovom základe v bode 1 z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods.\n1 Tr. zák. a v bode 2 z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1 Tr. zák.,\ntrestného činu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods.\n3 Tr. zák. a trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 9 ods. 2, § 231 ods. 1, ods. 2 Tr.\nzák. s uložením podľa § 219 ods. 1 a § 35 ods. 2 Tr. zák. úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 15\nrokov so zaradením podľa § 39a ods. 2 písm. c) Tr. zák. do tretej nápravnovýchovnej skupiny, zatiaľ čo\nobžalovaní I. R. a I. R. boli na tam uvedenom skutkovom základe podľa § 226 písm. c) Tr. por. oslobodení\nspod obžaloby pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j)\nTr. zák. a trestný čin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1,\nods. 3 Tr. zák. a obžalovaný I. R. aj pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 Tr.\nzák., trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 9 ods. 2, § 231 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a trestný\nčin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. bol poškodený\nZ. - G. C., a.s. odkázaný s nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych. Na\nzáklade odvolaní prokurátora a obžalovaného H. G. bol uvedený rozsudok krajského súdu uznesením\nNajvyššieho súdu SR z 28. novembra 2007, sp. zn. 5 To 6/2007, podľa § 258 ods. 1 písm. b), písm. c),\npísm. d) Tr. por. zrušený v celom rozsahu a podľa § 259 ods. 1 Tr. por. bola vec vrátená prvostupňovému\nsúdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.\nDruhýkrát bolo o obžalobe rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 11. októbra 2010, sp.\nzn. 2T/12/2005, ktorým bol obžalovaný H. G. uznaný vinným na tam uvedenom skutkovom základe v\nbode 1 z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. a v bode 2 z trestného\nčinu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1 Tr. zák., trestného činu porušovania\ndomovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a trestného činu\nobmedzovania osobnej slobody podľa § 9 ods. 2, § 231 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s uložením podľa § 219\nods. 1 a § 35 ods. 2 Tr. zák. úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 15 rokov so zaradením podľa\n§ 39a ods. 2 písm. c) Tr. zák. do tretej nápravnovýchovnej skupiny, zatiaľ čo obžalovaní I. R. a I. R.\nboli na tam uvedenom skutkovom základe podľa § 226 písm. c) Tr. por. oslobodení spod obžaloby pre\ntrestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j) Tr. zák. a trestný\nčin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a\nobžalovaný I. R. aj pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 Tr. zák., trestný čin\nobmedzovania osobnej slobody podľa § 9 ods. 2, § 231 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a trestný čin nedovoleného\nozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. bol poškodený Z. - G. C., a.s.,\nodkázaný s nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych. Na základe odvolaní\nprokurátora a obžalovaného H. G. bol uvedený druhý rozsudok krajského súdu uznesením Najvyššieho\nsúdu SR z 20. októbra 2011, sp. zn. 5 To 5/2011, podľa § 258 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. zrušený v\ncelom rozsahu a podľa § 259 ods. 1 Tr. por. bola vec vrátená prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom\nrozsahu znovu prejednal a rozhodol.\nTretíkrát bolo o obžalobe rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 23. septembra 2014, sp.\nzn. 2T/12/2005, ktorým bol obžalovaný H. G. uznaný vinným na tam uvedenom skutkovom základe v\nbode 1 z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. a v bode 2 z trestného\nčinu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1 Tr. zák., trestného činu porušovania\n\ndomovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a trestného činu\nobmedzovania osobnej slobody podľa § 9 ods. 2, § 231 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s uložením podľa § 219\nods. 1 a § 35 ods. 2 Tr. zák. úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 15 rokov so zaradením podľa\n§ 39a ods. 2 písm. c) Tr. zák. do tretej nápravnovýchovnej skupiny, zatiaľ čo obžalovaný I. R. bol na\ntam uvedenom skutkovom základe podľa § 226 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby pre trestný\nčin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 Tr. zák., trestný čin vraždy spolupáchateľstvom\npodľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j) Tr. zák., trestný čin porušovania domovej slobody\nspolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., trestný čin obmedzovania osobnej\nslobody podľa § 9 ods. 2, § 231 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa §\n185 ods. 1 Tr. zák. Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. boli poškodení Z. - G. C., a.s. a O., a.s. odkázaní s nárokom\nna náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych. Pritom trestná vec obžalovaného I. R.\nbola uznesením Krajského súdu v Trnave z 23. septembra 2014, sp. zn. 2T/12/2005, podľa § 23 ods.\n1 Tr. por. vylúčená zo spoločného konania na samostatné konanie. Na základe odvolaní prokurátora a\nobžalovaného H. G. bol uvedený tretí rozsudok krajského súdu uznesením Najvyššieho súdu SR z 29.\noktóbra 2015, sp. zn. 5 To 12/2015, podľa § 258 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. zrušený v celom rozsahu,\npodľa § 259 ods. 1 Tr. por. bola vec vrátená prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu\nprejednal a rozhodol a podľa § 262 Tr. por. bolo prvostupňovému súdu prikázané, aby vec prejednal\na rozhodol v inom zložení senátu s tým, že prioritným dôvodom zrušenia rozsudku prvostupňového\nsúdu bolo to, že tento nepostupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa zásady voľného hodnotenia\ndôkazov uvedenej v § 2 ods. 6 Tr. por.\nZo spisu vyplýva, že následne po vrátení veci prvostupňovému súdu bola obžaloba prejednaná a\nrozhodnutá krajským súdom na hlavnom pojednávaní v novom zložení senátu. Krajský súd v Trnave\nnajskôr uznesením z 27. septembra 2016, sp. zn. 2T/12/2005, rozhodol podľa § 23 ods. 3 Tr. por. o\nspojení na spoločné konanie trestnej veci obžalovaného I. R. vedenej na Krajskom súde v Trnave pod\nsp. zn. 3T/2/2014 (išlo o trestnú vec pôvodne vylúčenú na samostatné konanie uznesením Krajského\nsúdu v Trnave z 23. septembra 2014, sp. zn. 2T/12/2005) s trestnou vecou obžalovaných H. G. a I. R.\nvedenou na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 2T/12/2005 s tým, že spoločné konanie bude vedené\npod sp. zn. 2T/12/2005.\nNásledne bolo hlavné pojednávanie vykonané znovu podľa § 219 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého ak sa\nzmenilo zostavenie senátu, musí byť hlavné pojednávanie vykonané znovu. Dokazovanie bolo vykonané\nna hlavnom pojednávaní konanom v termínoch 8. júla 2020, 22. septembra 2021, 29. septembra 2021,\n15. novembra 2021, 31. januára 2022, 14. marca 2022, 9. mája 2022, 29. júna 2022, 21. septembra\n2022, 7. decembra 2022, 23. januára 2023, 1. marca 2023, 24. apríla 2023 a 12. júna 2023 (boli\nprečítané listinné dôkazy uvedené v zápisnici o hlavnom pojednávaní, č. l. 3734, v zásade týkajúce\nsa osobných pomerov obžalovaných ako sú správy Sociálnej poisťovne, správy zdravotných poisťovní\na lustrácie obžalovaných v registri trestov a v evidencii správnych deliktov a priestupkov) s tým, že\nostatné dôkazné prostriedky vykonané na jednotlivých termínoch hlavného pojednávania boli dostatočne\nrozpísané v napadnutom rozsudku, pričom k vyhláseniu napadnutého rozsudku prvostupňovým súdom\ndošlo na hlavnom pojednávaní konanom 15. júna 2023 v znení uvedenom na začiatku odôvodnenia\ntohto rozhodnutia.\nOdvolací súd z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom a po\njeho doplnení v konaní pred odvolacím súdom na základe odvolaní podaných obžalovanými zistil, že\nnapadnutý rozsudok je nutné zrušiť v celom rozsahu z dôvodov § 258 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e)\nTr. por. pre vady rozsudku, keďže súd nevzal do úvahy všetky okolnosti významné pre rozhodnutie, pre\nporušenie ustanovenia Trestného zákona a neprimeranosť uloženého trestu, pričom zároveň odvolací\nsúd sám po doplnení dokazovania rozhodol podľa § 259 ods. 3 Tr. por. rozsudkom vo veci.\nOdvolací súd v prvom rade pripomína, že podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov ustanovenej v\n§ 2 ods. 6 Tr. por. je nutné, aby súd dôsledne a objektívne vyhodnotil dôkazné prostriedky vykonané\nzákonným spôsobom a dôkazy z nich získané, t. j. podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré však\nmusí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých okolností\nprípadu jednotlivo a v ich súhrne. Len správna a dôsledná aplikácia tejto zásady je nevyhnutným\nprostriedkom pre náležité zistenie skutkového stavu veci (§ 2 ods. 5 Tr. por.) tak, aby sa v danej\nprejednávanej veci vzali do úvahy jej osobitosti a zabránilo sa šablónovitému, mechanickému postupu\npri hodnotení dôkazov. Skutočnosti, o ktoré súd opiera svoj rozsudok, resp. jeho jednotlivé výroky, musia\n\nbyť založené na dôkazoch, ktoré sám vykonal a musia z nich logicky a jednoznačne vyplývať a vnútorné\npresvedčenie sudcu sa viaže na zhodnotenie dôkazov a z nich vyplývajúcich skutočností („okolností\nprípadu jednotlivo i v ich súhrne“), a teda neznamená ľubovôľu, najmä ním nemožno nahradiť medzeru\nvo vykonaných dôkazoch (rozhodnutie uverejnené vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky pod č. 28/1971).\nPodľa ustálenej súdnej praxe k správnym a úplným skutkovým zisteniam dôjde súd len vtedy, keď vykoná\nnielen všetky dosiahnuteľné relevantné dôkazy, ale ich tiež tak v jednotlivostiach, ako aj v ich súhrne\nsprávne zhodnotí (R 14/1964), pričom ak prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne\npodľa § 2 ods. 6 Tr. por. a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd nemôže\nnapadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s\niným do úvahy prichádzajúcim výsledkom a v takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku\nvytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 258 ods. 1 písm. b) Tr. por. (R 53/1992), čo však nebol\nprípad prejednávanej veci, ako vyplýva z ďalej uvedeného.\nOdvolací súd po posúdení prejednávanej veci uvádza k jednotlivým skutkom napadnutého rozsudku\nprvostupňového súdu nasledujúce skutočnosti.\nI. Ku skutku v bode 1 napadnutého rozsudku (trestný čin lúpeže)\nPodľa napadnutého rozsudku prvostupňového súdu bola vina obžalovaného I. R. z trestného činu lúpeže\nspáchaného 25. novembra 2003 v čase o 14.27 hod. v H. na D. X v pobočke O., a.s., preukázaná\nvýpoveďou obžalovaného H. G. z prípravného konania, ktorá je podporená výpoveďou svedka M. C.,\nfotografiou z novín G., sumou jedentisíc eur vydanou matkou obžalovaného I. R. a zápisnicami o\nrekognícii vykonanými svedkyňami H. D. a J. Z..\nOdvolací súd sa s týmto záverom prvostupňového súdu nestotožnil, pretože prvostupňový súd nevzal\ndo úvahy všetky okolnosti významné pre rozhodnutie a tiež došlo k porušeniu ustanovenia Trestného\nzákona [dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 258 ods. 1 písm. b), písm. d) Tr. por.] a v tejto\nsúvislosti uvádza nasledujúce skutočnosti.\nZ výpovede obžalovaného H. G. vyplýva, že nebol priamym svedkom predmetnej lúpeže a o tejto\nsa mal dozvedieť od samotného I. R., ktorý mu mal ukazovať fotografiu z novín, na ktorej mal byť s\ntým, že lúpež mal vykonať s M. G., ktorý vnútri v banke nebol. Výpoveď obžalovaného G. teda nie je\nmožné hodnotiť ako priamy dôkaz (neuvádza skutočnosti, ktoré zažil vlastnými zmyslami, resp. týmito\npriamo nepozoroval danú skutočnosť), ale ide o sprostredkovanú výpoveď (uvádza skutočnosti, ktoré\nsa dozvedel od inej osoby) charakteru „z druhej ruky“ či „z počutia“.\nObžalovaný I. R. poprel spáchanie daného skutku, resp. tvrdenie obžalovaného H. G.. Z vykonaných\ndôkazov v trestnom konaní nevyplýva relevantné podozrenie (okrem sprostredkovaného tvrdenia\nuvádzaného obžalovaným G., ktorému to mal uviesť obžalovaný R., ktorý to poprel), že by sa uvedenej\nlúpeži zúčastnili dve osoby. Z kamerového záznamu z banky je zrejmé, že lúpež vykonala v banke jedna\nosoba.\nZ kamerového záznamu z banky, resp. z neho vykonaných fotografií nie je zrejmé, že touto osobou je\nobžalovaný I. R. (v porovnaní s fotografiami tohto obžalovaného založenými v spise ohľadom zápisníc\no rekognícii osoby vykonaných svedkyňami H. D. a J. Z., č. l. 939 - 959), hoci na kamerovom zázname\nvidno tvár páchateľa lúpeže.\nOdvolací súd v tejto súvislosti doplnil dokazovanie na verejnom zasadnutí, na ktorom prečítal podanie\nobžalovaného I. R. „Doplnenie záverečnej reči“ z 12. júna 2023 s prílohami (č. l. 3753 - 3756), v ktorom\npoukázal na fotografiu svojej tváre zo spisu vyhotovenú v roku 2004, keď bol zadržaný (č. l. 956), a\nto ohľadom oválneho tvaru jeho brady oproti ostrej, špicatej brade páchateľa lúpeže (č. l. 892, 898),\nktorý mal chrapľavý hlas a vek 27 - 30 rokov, čo uviedli svedkyne lúpeže a poukazuje tiež na výpoveď\nsvedkyne H. na č. l. 429 - 430.\nPokiaľ obžalovaný G. uvádzal, že obžalovaný R. mu mal ukazovať fotografiu z lúpeže z novín, na ktorej\nmal tento byť, tak treba uviesť, že fotografia z kamerového záznamu z banky uverejnená v regionálnych\n\nnovinách G. (č. l. 887), v ktorých sa polícia obrátila na verejnosť so žiadosťou o pomoc pri stotožnení\npáchateľa, nie je kvalitná a objektívne z nej nie je možné určiť osobu páchateľa.\nTo, že z kamerového záznamu nie je možné určiť obžalovaného R. ako páchateľa lúpeže v banke, je\nzrejmé aj z toho, že z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že podozrivým z vykonania lúpeže bola aj iná osoba,\nktorá bola aj v rámci úkonu rekognície opoznávaná pracovníčkami banky (s negatívnym záverom, č. l.\n832 - 851).\nPokiaľ prvostupňový súd ako na podporné dôkazy poukazuje na výpovede pracovníčok banky\nprítomných pri lúpeži, resp. na vykonané zápisnice o rekognícii osoby podľa fotografií, kde opoznávaným\nbol obžalovaný I. R.Ý. (č. l. 939 - 959), tak treba uviesť, že:\n- svedkyňa H. D.Á. pri rekognícii uviedla, že neopoznáva žiadnu osobu s tým, že obžalovaný R. jej\npáchateľa najviac pripomínal na základe výzoru očí a nosa, páchateľ mal však chudšiu tvár,\n- svedkyňa J. Z. pri rekognícii uviedla, že neopoznáva žiadnu osobu s tým, že dve osoby (vrátane\nobžalovaného R.) jej páchateľa najviac pripomínali a to ich vzájomná kombinácia s tým, že druhá osoba\njej pripomína osobu, ktorá vykonala prepadnutie podľa chudšej tváre, prepadnutých líc a výraznejšou\nšpicatejšou bradou a obžalovaný R. podľa výzoru nosa a úst.\nZ uvedeného je zrejmé, že ani pracovníčky banky, ktoré videli podľa ich výpovedí do tváre páchateľa\nlúpeže (na svedkyne D.Ú. a Ambrovú mal páchateľ mieriť strelnou zbraňou a pýtať si peniaze), neoznačili\nobžalovaného I. R. za osobu páchateľa a za to nemožno považovať ich vyjadrenie, že im ho najviac\npripomínal z opoznávaných osôb. Navyše tieto svedkyne spolu s ďalšou osobou prítomnou v banke\n(svedkyňa R. Y.) opísali páchateľa ako muža vo veku 25 - 30 rokov, resp. 27 - 30 rokov, pričom\nobžalovaný R. bol v čase vykonania lúpeže neplnoletý, keď ešte nemal ani 18 rokov.\nV samotnej banke, v mieste vykonanej lúpeže, boli pritom zaistené tri stopy, jedna pachová z miesta,\nkde sa páchateľ opieral o pult v čase, kedy boli pracovníčkou banky dávané peniaze do igelitovej\ntašky páchateľa, druhá zaistené mikrostopy na fóliu zo sklenenej poličky pre odkladanie tašiek (ten istý\npult, o ktorý sa opieral páchateľ) a tretia trasologická stopa z informačnej tabule zobrazujúcej kurzový\nlístok (umiestnený vedľa na pulte, o ktorý sa opieral páchateľ a o tento sa obtrel páchateľ zbraňou) s\ntým, že podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava (č. l. 773 777) v prípade trasologickej stopy išlo o odtlačok kože alebo koženky nevykazujúci znaky vhodné na\nindividuálnu identifikáciu a v prípade zaistených mikrostôp na fóliu išlo o zmes textilných vlákien rôzneho\nsfarbenia a morfológie, ktoré nie sú vhodné na individuálnu identifikáciu. V prípade zaistenej pachovej\nstopy bola podľa správy oddelenia služobnej kynológie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave (č. l. 883\n- 884) táto porovnaná s pachovou stopu obžalovaného I. R., pričom pachová totožnosť zistená nebola.\nOhľadom zaistenia a skúmania pachovej stopy boli pritom vypočuté dotknuté osoby (svedkovia I. R.,\nR. C. a I. I.), z ktorých výpovedí vyplýva, že pachová stopa bolo odobratá z pultu, o ktorý sa opieral\npáchateľ lúpeže dlhšiu dobu (v zásade by stačilo kontakt na 3 - 4 sekundy) s tým, že na označenie\npachovej totožnosti je potrebné, aby pes označil zhodne v rade pachových stôp minimálne štyrikrát za\nsebou, pričom v tomto prípade nedošlo k zhode ani raz.\nHoci v prípade pachovej stopy ide o dôkaz podporný, z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, že\nby pri jej zaistení, resp. odobratí a následnom porovnávaní došlo k postupu, z ktorého by bolo možné\nodvodiť nepoužiteľnosť daného dôkazu a pokiaľ mal byť teda páchateľom lúpeže obžalovaný I. R., nie\nje vysvetliteľný dôvod nezistenej totožnosti s jeho pachovou stopou, keď aj z kamerového záznamu\nvyplýva, že páchateľ sa o daný pult opieral relevantne dlhšiu dobu a nešlo o opretie charakteru\njednorazového dotyku.\nPokiaľ bolo poukazované ako na podporný dôkaz vydanie dvoch 500 eurových bankoviek matkou\nobžalovaného R., svedkyňou I. R. počas domovej prehliadky rodinného domu, kde sa mal zdržiavať\naj tento obžalovaný, tak treba uviesť, že z vykonaného dokazovania neboli tieto bankovky žiadnym\nspôsobom spojené s danou bankovou lúpežou a obžalovaný R. poprel, že by pochádzali z lúpeže a ich\ndržbu vysvetlil tým, že si ich zamenil z dôvodu, že plánoval ísť za sestrou do U..\nNapokon treba uviesť, že pokiaľ prvostupňový súd poukazuje ako na podporný dôkaz na výpoveď svedka\nM. C. z prípravného konania (hoci v inej časti rozsudku prvostupňový súd uvádza, že je viazaný právnym\nnázorom odvolacieho súdu opakovane vyjadreným vo vyššie uvedených zrušovacích uzneseniach\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 To 6/2007 a 5 To 5/2011), tak treba v zásade uviesť, že výpoveď tohto\n\nsvedka je dôkazom nepoužiteľným v trestnom konaní. Svedok M. C. vo výpovedi 25. októbra 2004 (č.\nl. 828 - 831) uviedol skutočnosti, ktoré sa mal dozvedieť ako policajt pri vyťažovaní obžalovaného I. R.\nako podozrivej osoby, z ktorého úkonu nie je zrejmé ako bol vykonaný, či a ako bola vyťažovaná osoba\npoučená (v zásade pri existencii dôvodov nutnej obhajoby), pričom z dotknutej zápisnice o výsluchu\nsvedka M. C. vyplýva, že bola vykonaná ešte pred vznesením obvinenia (podľa zápisnice bol svedok\nvyslúchaný v trestnej veci nezisteného páchateľa), k čomu došlo až následne uznesením vyšetrovateľa\nPZ z 10. novembra 2004. Svedok M. C. si pritom na hlavnom pojednávaní pri výsluchu 22. septembra\n2021 na vec vôbec nepamätal a nič k nej nevedel uviesť (uvedené platí rovnako ohľadom jeho prvej\nvýpovede na hlavnom pojednávaní 12. júla 2007). Sumarizujúc odvolací súd uvádza, že na skutočnosti\nuvádzané svedkom M. C. vo výpovedi 25. októbra 2004 nebolo možné prihliadať ako na dôkaz.\nTo, že zostali relevantné dôvodné pochybnosti o spáchaní predmetného skutku lúpeže obžalovaným I. R.\nvyplýva aj zo zistenia, že z vykonaného dokazovania nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by poukazovali\nvôbec na dôvodnosť podozrenia, že by mal mať finančné prostriedky či iné majetkové aktíva, ktoré\nby nasvedčovali, že mal získať finančné prostriedky z predmetnej lúpeže a pokiaľ pritom obžalovaný\nG. uvádzal, že predmetná lúpež mala byť vykonaná obžalovaným R. spoločne s M. G. (poškodeným\nv prípade skutku v bode 3 napadnutého rozsudku), tak uvedené platí rovnako ohľadom zisťovaných\nmajetkových pomeroch tejto osoby.\nNa základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že tvrdenie prvostupňového súdu o tom, že\nnepriame dôkazy tvoria logickú a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich skutočností, ktoré\nvo svojom celku preukazujú všetky okolnosti a usvedčujú obžalovaného I. R., je vecne nesprávne a v\nrozpore zo zásadou voľného hodnotenia dôkazov ustanovenou v § 2 ods. 6 Tr. por.\nOdvolací súd uvádza, že skutočnosť preukazovanú len nepriamymi dôkazmi možno považovať za\npreukázanú vtedy, ak na základe výsledkov hodnotenia týchto dôkazov je možné bez rozumných\npochybností nadobudnúť istotu o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala, pričom nepostačuje, ak\nprichádza do úvahy len možnosť (pravdepodobnosť), že sa stala. Podľa ustálenej súdnej praxe\n(primerane R 38/1968-IV., R 38/1970-I.) na preukázanie viny obžalovaného musia nepriame dôkazy\ntvoriť vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a\nna seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z\nnich možno odvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru. Nepriame dôkazy vedúce\nk dôvodnému podozreniu voči obžalovanému nevylučujúce reálnu možnosť, že páchateľom trestného\nčinu mohla byť aj iná osoba, nie sú dostatočným podkladom pre uznanie viny obžalovaného.\nOdvolací súd na základe uvedených skutočností zistil, že o vine obžalovaného I. R. zo spáchania\ntrestného činu lúpeže neexistuje žiaden priamy dôkaz a nepriame dôkazy netvoria ucelenú reťaz\ndôkazov pre bezpečný záver, že dotknutý skutok spáchal tento obžalovaný, keď o tom zostali relevantné\npochybnosti. Na základe toho po zrušení napadnutého rozsudku tohto obžalovaného v prípade tohto\nskutku oslobodil spod obžaloby podľa § 226 písm. c) Tr. por.\nZ pohľadu uplatnenej náhrady škody musel odvolací súd poškodených Z. - G. poisťovňa, a. s. a O.\nH. X. M. and G., a.s., pobočka zahraničnej banky odkázať s nárokom na náhradu škody na konanie\no občianskoprávnych veciach, keďže išlo o náhradu škody týkajúcu sa skutku ohľadom trestného činu\nlúpeže, v prípade ktorého došlo k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby a podľa § 229 ods. 3 Tr.\npor. je v takom prípade tento postup obligatórny.\nII. Ku skutku v bode 2 napadnutého rozsudku (trestný čin nedovoleného ozbrojovania)\nV prípade skutku ohľadom trestného činu nedovolaného ozbrojovania sú skutkové závery uvedené v\nnapadnutom rozsudku vecne správne a v súlade so zákonom a na tieto odvolací súd odkazuje bez\npotreby ich opakovania v tomto rozhodnutí. Priznaniu obžalovaného H. G. k tomuto skutku zodpovedá\nvykonané znalecké dokazovanie ohľadom znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu\nPZ Bratislava z odboru kriminalistiky, odvetví balistika a chémia, resp. odvolací súd poukazuje aj na\nznalecký posudok z odboru zdravotníctvo, odvetvia súdneho lekárstva ohľadom prehliadky a pitvy\npoškodeného M. G.G. vypracovaného znalcami MUDr. Romanom Kurucom a MUDr. Martinom Lenkom\nvo vzťahu k zisteným poraneniam strelnou zbraňou u poškodeného.\n\nTreba uviesť, že obžalovaný H. G. v prípade tohto skutku ani žiadnu konkrétnu odvolaciu námietku\nneuplatnil. Na základe toho, že odvolanie podal do viny a trestu vo všeobecnosti proti rozsudku\nprvostupňového súdu ako celku, odvolací súd preskúmaním právnej kvalifikácie tohto skutku zistil\nporušenie ustanovenia Trestného zákona [dôvod zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 258 ods. 1\npísm. d) Tr. por.], ktoré sám napravil, čo vyplýva z týchto skutočností.\nTento skutok bol prvostupňovým súdom právne posúdený ako „trestný čin nedovoleného ozbrojovania\npodľa § 185 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005“. Podľa\nuvedeného znenia Trestného zákona je ustanovením § 185 ods. 1 postihované trestným činom\nnedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami vyrobenie, dovezenie, vyvezenie, prevezenie,\npreprava, zadováženie alebo prechovávanie sebe alebo inému hromadne účinnej zbrane, jej súčasti\nalebo komponentu alebo hromadenie strelných zbraní, hromadne účinných zbraní, streliva alebo\nvýbušniny alebo sprostredkovanie takej činnosti, zatiaľ čo zadováženie strelnej zbrane bez povolenia je\nupravené v § 184b ods. 1 uvedeného znenia Trestného zákona (s možnosťou uloženia trestu odňatia\nslobody na tri až osem rokov).\nOdvolací súd vychádzajúc z § 16 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého sa v zásade trestnosť činu posudzuje\npodľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný (podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len\nvtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie), po zrušení napadnutého rozsudku prvostupňového súdu\nprávne posúdil konanie obžalovaného H. G. v prípade tohto skutku podľa Trestného zákona účinného\nv čase spáchania skutku, t. j. podľa § 185 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona\nč. 457/2003 Z. z. (účinný od 1. decembra 2003 s možnosťou uloženia trestu odňatia slobody na jeden\naž päť rokov, peňažného trestu alebo trestu prepadnutia veci) s poukazom, že Trestný zákon v neskôr\núčinnom znení nie je pre obžalovaného priaznivejší, pričom upravil právnu vetu, keďže vymedzenie\nskutkovej vety daného skutku (kúpa strelnej zbrane) zodpovedá v zmysle skutkovej podstaty daného\ntrestného činu konaniu vo forme zadováženia strelnej zbrane (pri rešpektovaní zákazu reformatio in\npeius ustanoveného v § 259 ods. 3 Tr. por.). V skutkovej vete odvolací súd vyjadril kúpnu cenu strelnej\nzbrane aj v eurách po prepočte podľa konverzného kurzu.\nIII. Ku skutku v bode 3 napadnutého rozsudku (trestný čin vraždy a iné)\nPodľa napadnutého rozsudku prvostupňového súdu bola vina obžalovaných H. G. a I. R. z\ntrestných činov vraždy, porušovania domovej slobody a obmedzovania osobnej slobody formou\nspolupáchateľstvom (skutok v bode 3 napadnutého rozsudku) preukázaná predovšetkým výpoveďou\nobžalovaného H. G., s ktorou korešpondujú výpovede svedkov C. X. (rod. R.), M. C. a I. Š. a v prípade\nobžalovaného H. G. ďalej znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava\nz odboru kriminalistika, odvetvia biológie, resp. jeho dodatkom, podľa ktorého bola zaistená zhoda pri\nporovnaní DNA profilu obžalovaného G. s biologickým materiálom zaisteným v časti gumených rukavíc\n(zaistená biologická stopa č. 7 podľa zápisnice o ohliadke miesta činu z 25. marca 2004 v predmetnom\nbyte). V prípade obžalovaného I. R. bola podľa napadnutého rozsudku jeho vina v prípade skutku v\nbode 3 z trestného činu porušovania domovej slobody účastníctvom formou pomocníka preukázaná\nvýpoveďou obžalovaného H. G. z prípravného konania, č. l. 158, podľa ktorej uviedol, že boli dohodnutí,\nže R. pôjde s nimi, ale nepôjde do bytu, R. s R. v deň skutku došli pre neho s R. autom, G. následne\nšoféroval do S. G. a keď G. s R. išli do bytu poškodeného, R. ostal v aute alebo vonku, pričom s poukazom\nna výpoveď obžalovaného G. ako po vražde poškodeného počas cesty autom delil peniaze R. medzi\nobžalovaných, musel obžalovaný R. vedieť, že G. a R. idú do bytu poškodeného i keď nevedel s akým\nzámerom, avšak za svoju službu, vypožičanie auta, dostal od R. odmenu - peniaze pochádzajúce z\nlúpežného prepadnutia banky s tým, že nebolo jednoznačne preukázané, že by bol obžalovaný R. vopred\nuzrozumený s úmyslom konania zvyšných obžalovaných usmrtiť poškodeného za účelom získania\nfinančných prostriedkov z bankovej lúpeže a konanie obžalovaného I. R. bolo prvostupňovým súdom\nvyhodnotené ako pomoc k trestnému činu porušovania domovej slobody, nakoľko zvyšným obžalovaným\nposkytol svoje motorové vozidlo na spáchanie trestného činu.\nOdvolací súd sa s týmito závermi prvostupňového súdu nestotožnil, pretože prvostupňový súd nevzal\ndo úvahy všetky okolnosti významné pre rozhodnutie a tiež došlo k porušeniu ustanovenia Trestného\nzákona [dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 258 ods. 1 písm. b), písm. d) Tr. por.] a v tejto\nsúvislosti uvádza nasledujúce skutočnosti.\n\nPodľa výpovede obžalovaného H. G. skutok v bode 3 napadnutého rozsudku mal byť spáchaný\nspoločným konaním s obžalovaným I. R. s tým, že k usmrteniu poškodeného M. G. došlo iba konaním\nI. R., keď obžalovaný G. vystrelil na poškodeného len raz náhodným výstrelom počas zápasu s\npoškodeným na chodbe bytu (výstrel č. 3, ktorý neviedol k smrti poškodeného) a obžalovaný G. žiadal,\naby jeho konanie bolo právne posúdené nie ako trestný čin vraždy, ale trestný čin ublíženia na zdraví\npodľa § 221 ods. 1, resp. § 221 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.\nZo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva MUDr. Romana Kuruca,\nMUDr. Martina Lenka (č. l. 38 - 62) bol bezprostrednou príčinou smrti poškodeného M. G. krvácavý\nšok zo zakrvácania do ľavej pohrudnicovej dutiny, mäkkých tkanív krku a navonok z bodných rán krku\na strelných poranení hlavy a hrudníka, išlo o násilnú smrť v priamej príčinnej a časovej súvislosti s\nporaneniami, ktoré poškodený utrpel po napadnutí inou osobou bodno - rezným nástrojom a strelnou\nzbraňou. Strelné poranenia hlavy a hrudníka spolu s bodnými ranami krku boli takého rozsahu a\nzávažnosti, že smrti poškodeného nebolo možné zabrániť ani okamžitou lekárskou pomocou, bodno rezné poranenie krku s prerezaním veľkých ciev bolo nezlučiteľné so životom, tiež strelné poranenia\nhlavy a pľúc ohrozovali bezprostredne život poškodeného a v krátkom čase by aj sami, bez poranenia\nkrku viedli k smrti poškodeného. Strelné rany boli lokalizované na hlave a hrudníku, bodno - rezná a\nrezná rana na krku a povrchové rezné rany boli lokalizované v dlani a na bruškách prstov pravej ruky. Na\ntele poškodeného bolo päť strelných rán, jeden vstrel v oblasti ľavého obočia (strelná rana č. 1), jeden\nvstrel v oblasti ľavej dolnej čeľuste (strelná rana č. 2), jeden vstrel na pravom líci pred ušnicou (strelná\nrana č. 3) a dve strelné rany boli na prednej ploche hrudníka vľavo, z toho jeden vstrel kolmo nad prsnou\nbradavkou (strelná rana č. 4) a jeden vstrel smerom k stredu tela (strelná rana č. 5).\nV tomto ohľade odvolací súd poukazuje, že z výpovede poškodenej - svedkyne C. X. (rod. R.)\njednoznačne vyplýva, že okrem strelnej rany č. 3 na chodbe bytu (takto bola označená v konaní,\npričom v skutočnosti išlo o prvú strelnú ranu voči poškodenému M. G., ku ktorej došlo na chodbe bytu\npočas zápasu obžalovaného G. s poškodeným G. po vojdení poškodeného do bytu), obžalovaný G.\nvystrelil na poškodeného G. ešte jedenkrát v izbe bytu. Svedkyňa X. to síce pri poslednej výpovedi\nna hlavnom pojednávaní 14. marca 2022 výslovne neuviedla (vzhľadom na odstup času od skutku 19\nrokov je pochopiteľné, že svedok nemusí uviesť detailne priebeh skutku a napríklad v monológovej časti\nvýpovede svedkyňa uvádzala len prvý výstrel), ale uvádzala to v predošlých výpovediach, ktoré boli\nprečítané na hlavnom pojednávaní na odstránenie rozporov (z kontextu daných výpovedí vyplývalo,\nže strelcom bol vyšší z útočníkov, resp. ten, ktorý zápasil s poškodeným na chodbe bytu, ktorým bol\nobžalovaný H. G.), a to\n- vo výpovedi vykonanej v prípravnom konaní 25. marca 2004 (č. l. 273) - videla som aj to, že ten, ktorý\nmal pri sebe zbraň, tak mieri so zbraňou na M. smerom na hlavu, ale na to som už nemohla pozerať,\nhlavu som otočila a vtedy som počula ďalší výstrel,\n- vo výpovedi vykonanej v prípravnom konaní 19. apríla 2004 (č. l. 277) - či mal ten druhý v ruke nôž,\nneviem uviesť, ja som sa pozerala na toho, ktorý mieril pištoľou na M., potom som obrátila hlavu na\ndruhú stranu a vtedy som počula jeden výstrel,\n- vo výpovedi vykonanej v prípravnom konaní 9. júna 2004 (č. l. 282 - 283) - potom sám M. odišiel do\nobývačky ku gauču, kde si sadol, potom som videla, ako každý z nich stál pri M., každý z jednej strany,\nten, ktorý mal v ruke pištoľ, stál z môjho pohľadu z ľavej strany, ten druhý mal v ruke nôž... ja som sa\npozerala na toho, ktorý mieril pištoľou na M., potom som obrátila hlavu na druhú stranu a vtedy som\npočula jeden výstrel,\n- vo výpovedi vykonanej na hlavnom pojednávaní 21. marca 2007 (č. l. 1234) - ja som videla len ako ho\njeden z nich kopol - ten vyšší a keď som videla ako na neho namieril zbraň, už som sa nemohla pozerať,\nbolo mi zle, počula som však výstrely.\nRovnako podľa zápisnice z vyšetrovacieho pokusu konaného 29. novembra 2013 svedkyňa C. X.\nuviedla, že ten vyšší poškodeného M. G. kopol, na otázku predsedníčky senátu prvostupňového súdu, či\nmal zbraň ten vyšší, svedkyňa uviedla, že áno s tým, že poškodený vtedy spadol na ten stolík chrbtom tak\nbokom, potom otočila hlavu, vtedy počula ďalší výstrel (č. l. 1934 - 1935). Pokiaľ v odvolaní obžalovaný\nG. uvádzal, že výpoveď svedkyne C. X. na vyšetrovacom pokuse je takmer totožná s jej prvou výpoveďou\nv prípravnom konaní z 26. apríla 2005 a s jej výpoveďou na hlavnom pojednávaní 22. apríla 2022, tak\ntreba uviesť, že 22. apríla 2022 nebolo vykonané žiadne hlavné pojednávanie a svedkyňa X. vypovedala\nna hlavnom pojednávaní 14. marca 2022. Obdobne tak zo spisu nevyplýva, že by svedkyňa C. X. (vtedy\nR.) v prípravnom konaní vypovedala 26. apríla 2005 a jej prvá výpoveď v trestnom konaní bola vykonaná\n\n25. marca 2004. Po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia bola svedkyňa C. X. vypočutá 6. apríla\n2005, pričom z obsahu zápisnice o jej výsluchu vyplýva, že v monológovej časti výsluchu k vražde M. G.\nodkázala na svoje predošlé výpovede a následne odpovedala na otázky vyšetrovateľa PZ a obhajcov\na ich otázky sa týkali v zásade priebehu a obsahu predošlých výsluchov svedkyne, hoci sa vyjadrovala\naj k osobám útočníkov, nie však k streľbe v izbe bytu.\nZ uvedeného je zrejmé, že obžalovaný H. G. na poškodeného vystrelil nielen pri zápase v chodbičke\nbytu, ktorý možno v súlade s jeho tvrdením považovať za nechcený výstrel, ale aj úmyselne v izbe bytu.\nNapokon tá skutočnosť, že v konaní obžalovaného s ďalším útočníkom v byte išlo o spoločné konanie s\njednotiacim úmyslom poškodeného M. G. usmrtiť (pri spolupáchateľstve sa vyžaduje spoločný úmysel\nspolupáchateľov zahŕňajúci ich spoločné konanie a sledovanie spoločného cieľa, avšak sa nevyžaduje,\naby činnosť každého zo spolupáchateľov bola rovnako významná, o spoločné konanie ide nielen\nvtedy, ak každý zo spolupáchateľov svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného\nčinu, ale aj keď každý zo spolupáchateľov svojím konaním naplnil len niektorý z týchto znakov, avšak\nskutková podstata trestného činu je naplnená súhrnom týchto konaní alebo ak konanie každého zo\nspolupáchateľov je aspoň článkom reťaze, pričom jednotlivé činnosti, články reťaze, smerujú k priamemu\nvykonaniu trestného činu a vo svojom celku tvoria jeho skutkovú podstatu a pôsobia súčasne - primerane\nR 36/1973) je zrejmé aj z toho, že po prvom nechcenom výstrele na chodbe bytu, obžalovaný G.\nneposkytol poškodenému žiadnu pomoc, resp. žiadnym relevantným spôsobom nereagoval na zranenie\npoškodeného spôsobeného strelným poranením a dokonca na poškodeného úmyselne zo strelnej\nzbrane vystrelil a spoločný úmysel usmrtiť poškodeného možno odvodiť aj z toho následného konania,\nže druhého útočníka ponechal so strelnou zbraňou a nožom osamote s poškodeným, ktorý bol už dvakrát\nzasiahnutý strelnými poraneniami, keď odviedol C. X. do kúpeľne, čo vytvorilo situáciu, že minimálne\nmusel vedieť, že môže dôjsť k usmrteniu poškodeného konaním druhého útočníka a s takým spôsobením\nnásledku bol uzrozumený. V tomto je nepodstatné tvrdenie obžalovaného G., že do bytu išiel s úmyslom\nsa s poškodeným M. G. iba porozprávať, nie ho usmrtiť.\nPokiaľ obžalovaný H. G. v odvolaní poukazuje, že nie všetky strelné rany mali byť podľa vyjadrenia\nznalca MUDr. Romana Kuruca na hlavnom pojednávaní 22. marca 2007 nezlučiteľné so životom (také\nboli strelné rany č. 1, 4 a 5), resp., že zranenia nožom na krku poškodenému nespôsobil, tak (odhliadnuc\nod toho, že zo spisu nevyplýva, že by táto výpoveď znalca z predošlého konania bola prečítaná na\nhlavnom pojednávaní pred novým senátom, keď bola čítaná len jeho výpoveď z prípravného konania\nz č. l. 512 - 513 a z hlavného pojednávania z 23. septembra 2010, č. l. 1622 - 1623) uvedené je z\ntohto pohľadu nepodstatné, keďže išlo o spoločné konanie dvoch osôb, kedy podľa Trestného zákona\nzodpovedá každá z nich, akoby trestný čin spáchala sama (spolupáchateľstvo).\nZ uvedeného je zrejmé, že v prípade obžalovaného H. G. boli ohľadom skutku v bode 3 splnené všetky\nzákonné znaky trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1 Tr. zák. (a\nnie ako to namietal tento obžalovaný trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, ods. 3 Tr.\nzák.), ako aj trestných činov (ktorých spáchanie obžalovaný G. v odvolaní ani nenamietal) porušovania\ndomovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods.\n1, ods. 2 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu - keďže v\nprípade posledne dvoch uvádzaných trestných činov obžalovaný H. G. spoločným konaním s nezistenou\nosobou neoprávnene vnikli do bytu poškodeného M. G., kde aj neoprávnene zotrvali, pričom použili\nfyzické násilie a zbrane (strelnú zbraň a nôž) a zároveň bránili bez oprávnenia C. X. a M. G. užívať\nosobnú slobodu a čin spáchali v úmysle uľahčiť spáchanie iného trestného činu (v tomto prípade došlo\nk spáchaniu trestného činu vraždy, pričom pre naplnenie tohto znaku nie je rozhodujúce, či iný trestný\nčin je skutočne spáchaný).\nZ vykonaného dokazovania však nebolo preukázané, ako to správne namietal v odvolaní aj obžalovaný\nH. G., že k úmyselnému usmrteniu poškodeného M. G. došlo v úmysle získať majetkový prospech podľa\n§ 219 ods. 2 písm. j) Tr. zák. ako to uvádzala obžaloba. V tomto ohľade odvolací súd v zásade poukazuje,\nže v napadnutom rozsudku je v prípade toho trestného činu jednak konanie právne kvalifikované ako\nspolupáchateľstvom trestný čin vraždy podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 2 písm. j) Tr. zák. (t. j. bez uvedenia\nodseku 1 § 219) a jednak v rozpore s tým právna veta uvádza len konanie podľa § 219 ods. 1 Tr. zák.,\nkeď je v nej uvedené, že „spoločným konaním iného úmyselne usmrtili“.\n\nÚmysel získať majetkový prospech ako motív usmrtenia poškodeného M. G. nebol preukázaný s\npoukazom na skutočnosti, že podľa výpovede H. G. mal byť dôvodom jeho konania to, že chcel\npoškodeného M. G. postrašiť, keďže sa tento mal vyjadriť, že ho chce zabiť a chcel si to s ním vyjasniť,\npričom o peniazoch z lúpeže v banke, ktoré mal zobrať z bytu poškodeného obžalovaný I. R., sa dozvedel\naž keď išli autom preč. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na svoje závery uvedené vyššie ohľadom\nskutku v bode 1 napadnutého rozsudku, podľa ktorých nebolo preukázané, že by obžalovaný I. R.\nvykonal danú lúpež v banke, resp., že z vykonaného dokazovania ani nevyplývajú také skutočnosti, že\nby mal obžalovaný I. R. alebo poškodený M. G. disponovať s majetkovými aktívami, ktoré by poukazovali\nna získanie finančných prostriedkov z danej bankovej lúpeže. Pritom majetkový motív nie je zrejmý aj\ns poukazom na to, že podľa zápisnice o ohliadke miesta činu predmetného bytu poškodeného M. G. z\n25. marca 2024 boli v ňom ponechané peňažné prostriedky vo väčšej sume (vyše 50 tis. Sk, 9 tis CZK a\n200 eur) a nie je rozumný dôvod pre to, aby si páchatelia takú hotovosť nevzali, ak mal byť čin spáchaný\ns majetkovým motívom a keď bol podľa obžalovaného G. byt aj prehľadávaný. Samotný obžalovaný G.\nani neuvádzal žiadne skutočnosti ohľadom toho, čo s danými finančnými prostriedkami, ktoré mal získať\nz bytu poškodeného a ktoré mali pochádzať z bankovej lúpeže mal spraviť (okrem ďalej rozvádzaného\njeho tvrdenia, že tieto mal zahodiť do kanála).\nTreba poukázať, že samotná svedkyňa C. X., ktorá bývala s poškodeným M. G. v danom byte, ani v\njednej výpovedi neuvádzala, že by mali byť v byte peniaze, ktoré pochádzali z lúpeže banky, resp. v\npodobnej čiastke, v akej došlo k lúpeži a uvádzala, že v byte boli len peniaze, ktorými mali s poškodeným\nplatiť svadbu, malo ísť o sumu cca 40 až 50 tis. Sk ako spoločné úspory (výpoveď v prípravnom konaní),\nresp. na hlavnom pojednávaní uvádzala sumu 10 tis. Sk, ktoré jej dala na svadbu matka.\nV tomto ohľade treba poukázať aj na tú časť výpovede svedkyne C. X., ktorá žila s poškodeným M. G.,\nkeď uvádzala, že poškodený jej dával peniaze na nájom a ostatné, asi 3 tis. Sk, pričom peniaze dostávala\naj od matky (z čoho možno odvodiť, že poškodený G. a jeho priateľka nedisponovali nadmernými\nmajetkovými pomermi). V tejto súvislosti pokiaľ sa pri ohliadke miesta činu našla okrem slovenských\nkorún aj vyššia suma hotovosti v českých korunách (cca 9 tis CZK), tak treba uviesť, že poškodený G.\npodľa výpovede svojich rodičov pracoval v minulosti v C..\nTiež vyjadrenie obžalovaného G. na hlavnom pojednávaní o tom, že peniaze, ktoré mal dostať od R.\nv aute po odchode z bytu poškodeného G., hodil následne v ten deň alebo na druhý deň do kanála,\nčo mal povedať R., ktorý ich mal z kanála vytiahnuť a doniesť na druhý deň obžalovanému G., je\nnedôveryhodným a vymyká sa základnej logike uvažovania, aby sa prijatých peňazí takto zbavoval,\npričom malo ísť o peniaze, ktoré neboli v obale a boli hodené do mriežkovaného kanála (čo uvádzal\nobžalovaný G.) a mali byť s odstupom času inou osobou z kanála vybrané, keď navyše túto skutočnosť\nvôbec neuvádzal pri výpovedi v prípravnom konaní, hoci podrobne vypovedal ku skutku. V tejto súvislosti\nodvolací súd uvádza, že aj samotná prokurátorka v odvolaní považuje výpoveď obžalovaného G. v určitej\nčasti za nevieryhodnú (ohľadom toho, že mal obžalovaný R. doniesť poškodenému M. G. svoj podiel\nz lúpeže v banke).\nOdvolací súd teda na základe uvedeného uvádza, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané,\nže motívom spáchania skutku mali byť peniaze z lúpeže z banky, ktoré mal prechovávať poškodený M.\nG., pričom prvostupňový súd uvedené v napadnutom rozsudku iba skonštatoval bez toho, aby k tomu\nuviedol relevantnú vysvetľujúcu úvahu či argumentáciu.\nČo sa týka obžalovaného I. R., podľa odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania nie je možné\ndospieť bez dôvodných pochybností k záveru, že skutok v bode 3 napadnutého rozsudku spáchal tento\nobžalovaný, čo vyplýva z nasledujúcich skutočností.\nVina obžalovaného I. R.T. je podľa napadnutého rozsudku v zásade opretá iba o výpoveď obžalovaného\nH. G., ktorá je však v rozpore jednak s výpoveďou svedkyne C. X. v časti týkajúcej sa priebehu\nskutku z pohľadu, či tento obžalovaný úmyselne vystrelil na poškodeného M. G., jednak výpoveď tohto\nobžalovaného na hlavnom pojednávaní je v rozpore s jeho výpoveďou v prípravnom konaní ohľadom\ntoho, že neuvádzal, že videl ako mal R. pichnúť poškodeného nožom dvakrát do krku (neuvádzal to už\nv prvej výpovedi po podaní obžaloby na hlavnom pojednávaní 21. marca 2007), z čoho možno odvodiť,\nže u obžalovaného G. existovala snaha upraviť svoju výpoveď vo svoj prospech s cieľom, aby obmedzil\ntrestnú zodpovednosť za predmetný skutok.\n\nObžalovaný I. R. počas celého trestného konania popiera spáchanie trestnej činnosti. Hoci bol tento v\nbyte poškodeného relevantne trvajúce obdobie a podľa výpovede obžalovaného G. mal aj prehľadávať\nbyt, o jeho prítomnosti v byte neboli zaistené žiadne forenzné dôkazy (na rozdiel od obžalovaného H. G.).\nVýpoveď obžalovaného G. o tom, že skutok s ním vykonal obžalovaný R., spochybňuje relevantným\nspôsobom výpoveď svedkyne I. D., rod. H., ktorá v prípravnom konaní (na jej výpoveď poukazoval\nobžalovaný I. R.Č. vo svojom podaní z 12. júna 2023 prečítanom ako listinný dôkaz na verejnom\nzasadnutí odvolacieho súdu) uvádzala (zápisnica prečítaná na hlavnom pojednávaní 29. júna 2022 za\núčelom odstránenia rozporov, keďže svedkyňa si už nepamätala detaily a uvádzala, že išlo o nejakú\nvraždu a obžalovaný G. jej na dovolenke uviedol, že spáchal nejaký trestný čin), že obžalovaný G.\nsa jej priznal k usmrteniu poškodeného G. s tým, že to urobil s dvomi Z., pričom dôveryhodnosti jej\ntvrdenia nasvedčuje obsah jej výpovede, kde uvádzala skutočnosti ohľadom priebehu skutku, ktoré jej\nmal uviesť obžalovaný G. (kukly na hlavách, správanie sa k C. X., písanie na lístočky). Išlo pritom o\npriateľku obžalovaného G., bez zisteného vzťahu k obžalovanému R. a nie je zistiteľný dôvod, prečo by\nsi uvedené mala vymýšľať a vystavovať sa trestnému stíhaniu za krivú výpoveď.\nV tomto ohľade boli prečítané na hlavnom pojednávaní listy, ktoré mala táto svedkyňa písať\nobžalovanému G. do výkonu väzby a pokiaľ v nich svedkyňa píše, že je nevinný, že s tým nič nemá,\nresp. že by nebol takej veci schopný, tak uvedené je treba chápať v kontexte obsahu daných listov, kde\nsvedkyňa uvádza ako jej obžalovaný chýba, že ho ľúbi a teší sa na neho. Pritom svedkyňa na hlavnom\npojednávaní uviedla, že na polícii vypovedala pravdu. Odvolací súd nezistil tvrdenie z napadnutého\nrozsudku, že táto svedkyňa vypovedala protichodne (išlo o jej vyjadrenia v listoch obžalovanému, nie\nvýpoveď v trestnom konaní) a teda nebol relevantný dôvod neprihliadať na výpoveď tejto svedkyne. K\nvyjadreniu svedkyne v listoch adresovaných obžalovanému G. o jeho nevine, resp. že by nebol schopný\nto urobiť, treba uviesť, že samotný obžalovaný G. uvádzal, že daný skutok spáchal, hoci namieta jeho\npriebeh s tým, že poškodeného úmyselne neusmrtil, hoci z vykonaného dokazovania vyplýva, že na\npoškodeného úmyselne vystrelil.\nPokiaľ prvostupňový súd uvádza, že s výpoveďou obžalovaného G. korešpondujú výpovede svedkov\nC. a Š., tak odvolací súd k tomu uvádza nasledujúce skutočnosti. K svedeckej výpovedi M.H. C. sa\nodvolací súd vyjadril už pri skutku v bode 1 napadnutého rozsudku so záverom, že na skutočnosti ním\nuvádzané nebolo možné prihliadať ako na dôkaz a uvedené sa vzťahuje z rovnakých dôvodov aj na\ntento skutok. V prípade výpovede svedka I. Š., ktorý prijímal obvinených do väzby a pred ktorým mal\nobžalovaný R. na podklade toho, že mu svedok povedal, že taký mladý chlapec urobí takú hlúposť,\nže zavraždí človeka, odpovedať, že ho nechceli zabiť, že ho chceli iba postrašiť a že obžalovaný R.\nuviedol, že ich tam iba doviezol a že iba čakal na nich v aute (výpoveď svedka Š. v prípravnom konaní\n21. apríla 2005) treba uviesť, že svedok si pri výpovedi na hlavnom pojednávaní 29. júna 2022 na\nuvedené skutočnosti nepamätal aj po prečítaní jeho predošlých výpovedí, pričom už aj pri prvej výpovedi\nna hlavnom pojednávaní 21. marca 2007 svedok iba všeobecne uviedol, že jeden z obžalovaných sa\nvyjadril pred ním, že poškodeného nechceli zabiť, len postrašiť, nevedel uviesť, kto to povedal. Odvolací\nsúd uvádza, že na výpoveď svedka I. Š. nebolo možné prihliadnuť ako na dôkaz, keďže malo ísť o\nvyjadrenie obvinenej osoby pred príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže v postavení úradnej\nosoby pri prijímaní obvineného do väzby bez predchádzajúceho poučenia takej osoby, keď z dotknutej\nvýpovede svedka Š. výslovne vyplýva, že uvedenému vyjadreniu obvinených osôb predchádzala zo\nstrany svedka určitá forma navádzania či provokácie (svedok uviedol, že vyjadrenie obžalovaného\nnasledovalo potom, čo svedok povedal, že taký mladý chlapec urobí takú hlúposť, že zavraždí človeka).\nNa základe uvedeného teda odvolací súd dospel k záveru, že na skutočnosti uvádzané svedkom I. Š.\nnebolo možné prihliadať ako na dôkaz.\nV súvislosti s výpoveďou obžalovaného G. o účasti obžalovaného R. na skutku vyvstáva otázka, z akého\ndôvodu mal vypovedať nepravdu o ňom a vtiahnuť ho do takého závažného konania ako je vražda inej\nosoby. Odvolací súd s poukazom na výpoveď obžalovaného G., keď tento na jednej strane uvádza, ako\nmalo dôjsť k usmrteniu poškodeného G., no na druhej strane sa snaží minimalizovať svoju zodpovednosť\nna spáchaní skutku tým, že podstatu konania mala spáchať iná osoba, to vysvetľuje tak, že v súlade s\ntým sa snažil obžalovaný H. G. preniesť zodpovednosť na inú osobu, ohľadom ktorej mal vedomosť o\nurčitom vzťahu k poškodenému M. G. či prípadnom úmysle poškodeného G. zabiť I. R., o ktorom mu\n\nmal povedať poškodený či R., resp. ohľadom tvrdenia, že mu obžalovaný R. mal povedať, že sa mu\npoškodený G. zmienil o úmysle zabiť G., o ktorých samotných skutočnostiach obžalovaný G. vypovedá.\nUvedené je možné vzhliadnuť aj vo vzťahu k uvádzanej účasti obžalovaného I. R. na skutku, v prípade\nktorého obžalovaný H. G. na jednej strane uvádza jeho určitú účasť na skutku (požičanie motorového\nvozidla a sledovanie poškodeného), ktorú svoju výpoveďou však minimalizuje, resp. neguje, keď na\nhlavnom pojednávaní v tomto ohľade vypovedal neurčito či vyhýbavo a napríklad nevedel uviesť, či\nstrelnú zbraň videl obžalovaný R., či a akým spôsobom ju mal R. ukazovať vo vozidle, nepovedal R. za\nakým účelom si požičiava jeho motorové vozidlo a chodí do S. G., hoci podľa jeho výpovede mal s ním\nsledovať poškodeného vo vozidle aj R., ktorému to však, že idú sledovať G.Á., nehovoril a R. nešiel do\nbytu, pretože to nebola jeho vec a neuvádzal mu dôvod, z akého idú do bytu poškodeného a nevie, či\nmu niečo hovoril obžalovaný R.Ý..\nTeda o účasti na skutku obžalovaného I. R., ktorý celé trestné konanie popiera spáchanie skutku,\nvypovedá iba obžalovaný H. G., ktorého výpoveď je v tejto časti nejasná, neurčitá a vyhýbavá a nie je\nmožné z nej odvodiť, že by obžalovaný R. bol účastný na skutku, resp. že mal vedieť o úmysle spáchať\nnejaký trestný čin vo vzťahu k poškodenému M. G., keďže podľa výpovede samotného obvineného H.\nG. mu tento nemal uvádzať dôvod, prečo má ísť k poškodenému G. a nie je možné prezumovať danú\nvedomosť u obžalovaného I. R.. Pokiaľ pritom prvostupňový súd v napadnutom rozsudku uvádzal, že v\nkonaní nebolo jednoznačne preukázané, že by obžalovaný bol vopred uzrozumený s úmyslom konania\nobžalovaných usmrtiť poškodeného, tak z vykonaného dokazovania nemožno rovnako odvodiť, že by\nbol vôbec uzrozumený, že by malo dôjsť k neoprávnenému vniknutiu do bytu poškodeného.\nV tejto súvislosti pokiaľ bolo v konaní poukazované na podanie obžalovaného I. R. z 24. augusta 2006\nohľadom jeho vyjadrenia k návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby (č. l. 1129), tak treba uviesť, že v\ntomto podaní iba rozvádza výpoveď obžalovaného H. G. a zaujíma k nej stanovisko, ako by prípadne\nmalo byť konanie uvádzané v obžalobe právne kvalifikované, čo nemožno vykladať tým spôsobom, že\nide o priznanie sa obžalovaného k nejakému konaniu.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že pre existenciu dôvodných\npochybností o spáchaní skutku obžalovanými I. R. a I. R., bolo po zrušení napadnutého rozsudku nutným\ntýchto obžalovaných v prípade tohto skutku oslobodiť spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že\nspáchali daný skutok obžaloby.\nV tejto súvislosti aj ohľadom skutku v bode 1 napadnutého rozsudku odvolací súd pripomína, že\nna uznanie viny obžalovaného zo spáchania určitého skutku sa podľa zásady náležitého zistenia\nskutkového stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie ohľadom viny o jednoznačne zistené\na bezpečne preukázané fakty, a nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť,\nktorý z možných variantov skutku zodpovedá skutočnosti, musí súd zvoliť tú, ktorá je pre obžalovaného\npriaznivejšia, resp., ak existujú rozpory alebo nedostatočné dôkazy na rozhodnutie o uznaní viny, musí\ntieto súd vyhodnotiť v prospech obžalovaného v zmysle zásady in dubio pre reo (v pochybnostiach v\nprospech obžalovaného), resp. uznanie viny nemožno zakladať na nejednoznačných záveroch, ktoré\nsú v rovine pravdepodobnosti. Obžalovanému musí byť vina preukázaná spôsobom nevzbudzujúcim\nžiadne pochybnosti na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. V prípade\nexistencie pochybností musí súd postupovať miernejšie (in dubio pro mitio), teda rozhodnúť v prospech\nobžalovaného (in dubio pre reo). Zo zásady in dubio pro reo tiež vyplýva, že ak zostanú dôvodné\npochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba\nrozhodnúť v prospech obžalovaného. Zo zásady prezumpcie neviny ustanovenej v čl. 50 ods. 2 Ústavy\nSR, čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd vyplýva, že obžalovanému musí byť vina preukázaná bez akýchkoľvek pochybností\na tento nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, hoci svedčiacu v jeho prospech. Prezumpcia neviny\nznamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina, resp. obžalovaný\nnemá povinnosť dokazovať svoju nevinu.\nV prípade obžalovaného H. G. v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami po zrušení napadnutého\nrozsudku, bol tento uznaný za vinného z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods.\n2, § 219 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. (nepreukázaný\númysel získať majetkový prospech ohľadom úmyselného usmrtenia poškodeného), trestného činu\n\nporušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Trestného\nzákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. a trestného činu obmedzovania osobnej\nslobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 231 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961\nZb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. s príslušnou nevyhnutnou úpravou skutkovej vety vzhľadom na\noslobodenie obžalovaných I. R. a I. R. a vypustenie spáchania trestného činu vraždy v úmysle získať\nmajetkový prospech pri rešpektovaní zákazu reformatio in peius ustanoveného v § 259 ods. 3 Tr. por.\nZ pohľadu posúdenia trestnosti činu odvolací súd vychádzajúc z § 16 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého\nsa v zásade trestnosť činu posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný (podľa\nneskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie), právne posúdil konanie\nobžalovaného H. G. v prípade tohto skutku podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku,\nt. j. podľa Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. (účinný od 1. decembra\n2003) s poukazom, že Trestný zákon v neskôr účinnom znení nie je pre obžalovaného priaznivejší.\nPokiaľ odvolací súd v predošlých zrušovacích uzneseniach ohľadom rozsudkov prvostupňového súdu\nuvádzal určité skutočnosti ohľadom vykonaného dokazovania a z neho zistených skutočností, tak treba\nuviesť, že na základe zrušenia tretieho rozsudku prvostupňového súdu uznesením Najvyššieho súdu SR\nz 29. októbra 2015, sp. zn. 5 To 12/2015, bolo odvolacím súdom prikázané, aby prvostupňový súd vec\nprejednal a rozhodol v inom zložení senátu, na základe čoho bolo dokazovanie na hlavnom pojednávaní\nvykonané odznova v celom rozsahu, ktoré muselo byť znovu vyhodnotené, na základe čoho mohol\nodvolací súd dospieť aj k iným záverom oproti svojmu predošlému meritórnemu rozhodnutiu.\nVzhľadom na doterajšiu dĺžku trestného konania a osobitne súdneho konania nepovažoval odvolací\nsúd za primerané, aby po zrušení napadnutého rozsudku vracal opätovne vec prvostupňovému súdu\nna nové prejednanie a rozhodnutie, ale rozhodol sám rozsudkom jednak o uznaní viny obžalovaného\nH. G., jednak o oslobodení spod obžaloby obžalovaných I. R. a I. R., keďže vykonané dokazovanie\nna prvostupňovom súde doplnené v konaní pred odvolacím súdom a z neho vyplývajúce argumenty\nprocesných strán boli už dostatočne relevantným spôsobom prejednané a prípadným vrátením veci\nprvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie by opätovne došlo k ďalšiemu predlžovaniu\ntrestného konania.\nIV. K výroku o treste uloženému obžalovanému H. G.\nPre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje § 31 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení\nzákona č. 457/2003 Z. z. a uložený trest musí zároveň zodpovedať účelu trestu ustanovenému v § 23\nods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. Účelom trestu je na jednej\nstrane chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov a zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní\ntrestnej činnosti, na druhej strane má uložený trest vychovať odsúdeného k tomu, aby viedol riadny\nživot, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Podľa § 31 ods. 1, ods. 2 písm. a)\nTrestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. pri určení druhu trestu a výmery\nsúd u spolupáchateľov prihliadne aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu\ntrestného činu.\nPri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na stupeň nebezpečnosti\ntrestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003\nZ. z.), ktorý je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom\nvykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný (vrátane poľahčujúcich a\npriťažujúcich okolností), osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou, na druhej strane\nna možnosť nápravy a pomery páchateľa.\nPrvostupňový súd v napadnutom rozsudku obžalovanému H. G. uložil podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. s\npoužitím § 35 ods. 2 Tr. zák., nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012\nuverejneného pod č. 428/2012 Z. z., § 33 písm. g), písm. ch), písm. j) Tr. zák., § 40 ods. 1 Tr. zák. s\npoukazom na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd („Dohovor“) úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov so zaradením podľa § 39a\nods. 3 Tr. zák. do prvej nápravnovýchovnej skupiny.\nOhľadom výroku o treste obžalovaný v odvolaní žiadal uložiť primeraný trest, pričom neuvádzal\nkonkrétne vecné námietky. Ohľadom výroku o treste namietala v odvolaní prokurátorka miernosť trestu\n\nodňatia slobody uloženého obžalovanému s poukazom, že motívom vraždy boli finančné prostriedky\nulúpené z banky a skutočnosť, že obeť vraždy okrem strelných poranení bola aj brutálne bodnutá ostrým\npredmetom v oblasti krku, pričom poukázala, že uložená výmera trestu odňatia slobody bola nižšia ako\ndovoľuje ustanovenie Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody s tým, že po tak\nkrátkom pobyte vo výkone trestu odňatia slobody by si páchateľ mohol ulúpené peňažné prostriedky\nužívať na slobode a navrhla obžalovanému G. uloženie úhrnného trestu odňatia slobody na šesť rokov\nso zaradením do tretej nápravnovýchovnej skupiny.\nOdvolací súd v prípade trestu uloženého prvostupňovým súdom obžalovanému H. G. v napadnutom\nrozsudku zistil porušenie ustanovenia Trestného zákona a uloženie neprimeraného trestu [dôvody\nzrušenia napadnutého rozsudku podľa § 258 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. por.], a to v zásade z dôvodu,\nže pri ukladaní trestu odňatia slobody podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. nebolo možné podľa ustanovení o\nmimoriadnom znížení trestu odňatia slobody podľa § 40 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zák. uložiť trest odňatia\nslobody pod päť rokov (dolná hranica trestnej sadzby ustanovenej v § 219 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na\n§ 29 ods. 1 Tr. zák. je 15 rokov), a to ani s poukazom na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru,\nkeďže obmedzenie uvádzané v § 40 ods. 5 Tr. zák. je obligatórne („nemožno uložiť“) a nie je možné ho\nobchádzať poukazovaním na uvedené ustanovenia Ústavy SR a Dohovoru, ktoré negarantujú uloženie\ntrestu odňatia slobody v konkrétnej výmere.\nOdvolací súd k ukladanému trestu obžalovanému H. G. po zrušení napadnutého rozsudku uvádza, že\npri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá\nje určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Trestný\nzákon č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody\nza:\n- trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 na 10 až 15 rokov,\n- trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 3 na 1 až 5 rokov,\n- trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 231 ods. 2 až na 3 roky,\n- trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 na 1 až 5 rokov, resp. peňažný trest alebo\nprepadnutie veci.\nNa jednej strane konaním obžalovaného (v spoločnom konaní s ďalšou osobou) došlo k úmyselnému\nusmrteniu inej osoby (ktorej boli spôsobené opakované strelné poranenia a dvakrát pichnutie nožom do\nkrku, pričom však z vykonaného dokazovania vyplýva, že toto opakované pichnutie nožom poškodeného\nfyzicky vykonal spolupáchateľ, nie obžalovaný G.) po neoprávnenom vniknutí do obydlia a zotrvaní v ňom\nza použitia násilia a zbrane, resp. v bránení užívania osobnej slobody v úmysle uľahčiť iný trestný čin a k\nneoprávnenému zadováženiu strelnej zbrane. Na druhej strane ku skutkom došlo ešte v marci roku 2004,\npričom ohľadom osoby obžalovaného zo spisu vyplýva, že je ženatý, otec dvoch maloletých detí (6 a\n10 rokov), zamestnaný, doteraz súdne netrestaná osoba, spáchané štyri priestupky v cestnej premávke\nmenšej závažnosti s uložením blokových pokút po 10 eur a raz 60 eur. Zo spisu vyplýva, že od spáchania\nskutkov uplynula doba vyše 20 rokov, pričom súdne konanie po podaní obžaloby (28. október 2005)\ntrvalo 19 rokov, čo je neúmerná doba, keď zo spisu nevyplýva, že by obžalovaný relevantným spôsobom\nprispel k samotnej dĺžke tohto konania. Nie je možné akceptovať, aby konanie v takejto veci, v zásade\nskutkovo a právne nevymykajúcej sa štandardu obvyklých trestných vecí (obžaloba bola podaná pre\ndva skutky na tri obžalované osoby), trvalo po podaní obžaloby 19 rokov (hoci prvýkrát krajským súdom\nvydaný rozsudok bol z roku 2007, druhý rozsudok z roku 2010 a tretí rozsudok z roku 2014). Po zrušení\ntretieho rozsudku prvostupňového súdu uznesením Najvyššieho súdu SR z 29. októbra 2015, sp. zn. 5\nTo 12/2015, bolo síce odvolacím súdom prikázané, aby prvostupňový súd vec prejednal a rozhodol v\ninom zložení senátu, čo malo ten dôsledok, že vec bola prejednávaná na hlavnom pojednávaní odznova,\nale aj tak trvanie nového konania do vydania napadnutého rozsudku prvostupňovým súdom sedem a\npol roka, je objektívne neakceptovateľná doba.\nVzhľadom na objektívne neakceptovateľnú dĺžku trestného konania a osobitne súdneho konania po\npodaní obžaloby bolo preto nevyhnutné, aby odvolací súd uvedené relevantným spôsobom zohľadnil\npri ukladaní trestu s poukazom na právo na prerokovanie veci v primeranej lehote vyplývajúce z čl. 6\nods. 1 Dohovoru, ako aj čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, a teda\nuložil trest odňatia slobody vzhľadom na okolnosti prípadu s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom\nznížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v § 219 ods.\n1 Tr. zák. ako trestného činu najprísnejšieho z posudzovaných (v § 219 ods. 1 Tr. zák. je ustanovená\n\ntrestná sadzba trestu odňatia slobody na 10 až 15 rokov), keďže bol podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. ukladaný\núhrnný trest s poukazom, že boli spáchané viaceré úmyselné trestné činy dvoma skutkami.\nNeprimeraná dĺžka trestného konania je závažným a nežiaducim javom, ktorý odporuje právu na\nspravodlivý proces a je v rozpore so základnými zásadami trestného konania, najmä so zásadou\nustanovenou v § 2 ods. 4 Tr. por., podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní musia prejednávať\ntrestné veci čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou a uvedené\nkonštatovanie vyplýva aj z ustálenej súdnej praxe z posledných rokov, podľa ktorej dĺžka konania,\nktorá s prihliadnutím na obtiažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup\norgánov činných v trestnom konaní, resp. súdu, výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v\nporovnateľných veciach, je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie\nmimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. a uloženie trestu odňatia slobody\npod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom (k tomu primerane R 10/2011, R 46/2017).\nNa základe uvedených skutočností po zrušení napadnutého rozsudku odvolací súd obžalovanému uložil\núhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky dva mesiace a dvadsaťpäť dní (ide o dobu, počas ktorej\nbol obžalovaný vo výkone väzby v tejto veci) so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do prvej\nnápravnovýchovnej skupiny, keď v zásade zohľadnil tú skutočnosť, že obžalovaný po spáchaní skutku\nvedie riadny život po dobu 20 rokov a nezistil relevantný dôvod, aby po tak dlhej dobe bolo nutné, aby\nbol obžalovaný vytrhnutý zo súčasného sociálneho prostredia s tým, aby nastúpil výkon trestu odňatia\nslobody, keď nezistil, že by bolo nutným z pohľadu účelu trestu chrániť spoločnosť pred obžalovaným a\nzabrániť mu v ďalšom páchaní trestnej činnosti (prvok represie) ani vychovávať ho k tomu, aby viedol\nriadny život (prvok individuálnej prevencie), pričom aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie\nna ostatných členov spoločnosti), hoci došlo k spáchaniu najzávažnejšieho trestného činu proti životu, je\npo tak dlhej dobe od spáchania skutku značne zoslabený. Odvolací súd uvádza, že v prípade ukladania\ntrestu odňatia slobody podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003\nZ. z. s použitím § 40 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. je možné\npodľa § 40 ods. 5 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. uložiť\ntrest odňatia slobody najmenej vo výmere tri roky.\nPokiaľ pritom prvostupňový súd v napadnutom rozsudku priznal obžalovanému poľahčujúce okolnosti\npodľa § 33 písm. g), písm. ch) a písm. j) Tr. zák., tak odvolací súd je toho názoru, že tieto boli priznané\nsprávne, keďže obžalovaný viedol pred spáchaním trestných činov riadny život (súdom a priestupkovo\nnetrestaný), trestný čin úprimne oľutoval (opakovanie vyjadrenia ľútosti nad svojim konaním, naposledy\nma verejnom zasadnutí odvolacieho súdu bez ohľadu na tú skutočnosť, že namietal právnu kvalifikáciu)\na pri objasňovaní trestnej činnosti napomáhal orgánom činným v trestnom konaní vzhľadom na podrobnú\nvýpoveď obžalovaného v prípravnom konaní ku skutkom. Poľahčujúce a priťažujúce okolnosti sa však\npodľa Trestného priadku účinného do 31. decembra 2005 nevyjadrujú priamo vo výroku o treste\nrozsudku, ale iba v jeho odôvodnení a takto postupoval aj odvolací súd. Odvolací súd rovnako ako\nprvostupňový súd pri aplikácii § 35 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003\nZ. z. zohľadnil nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, uverejnený\npod č. 428/2012 Z. z. a teda obžalovanému neukladal trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej\nsadzby určenej podľa § 35 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z.\nOdvolací súd uvádza, že takto uložený trest obžalovanému je trestom zákonným, primeraným a\nspravodlivým, zodpovedajúcim závažnosti spáchaných trestných činov, okolnostiam prípadu a osobe\nobžalovaného na jednej strane, ako aj neprimeranej dĺžke samotného konania na strane druhej a v\ncelom rozsahu zodpovedá účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom.\nPokiaľ prokurátorka v odvolaní žiadala uložiť obžalovanému prísnejší trest odňatia slobody vo výmere\nšesť rokov v tretej nápravnovýchovnej skupine aj s poukazom, že nedošlo k vráteniu peňažných\nprostriedkov získaných v banke trestným činom lúpeže, tak odvolací súd poukazuje, že vina iného\nobžalovaného ohľadom trestného činu lúpeže nebola preukázaná a rovnako ani v prípade obžalovaného\nH. G. spáchanie trestného činu vraždy v úmysle získať majetkový prospech.\nZhrnutím odvolací súd uvádza, že na základe podaných odvolaní obžalovaných H. G., I. R. a I. R.:\n- v bode I. výroku tohto rozhodnutia zrušil napadnutý rozsudok podľa § 258 ods. 1 písm. b), písm. d),\npísm. e) Tr. por. v celom rozsahu,\n\n- v bode II. výroku tohto rozhodnutia uznal obžalovaného H. G. za vinného na skutkovom základe tam\nuvedenom zo spáchania v bode 1 z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1\nTrestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. a v bode 2 z trestných činov vraždy\npodľa § 219 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z., porušovania\ndomovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č.\n457/2003 Z. z. a obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č.\n140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného\nzákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. s uložením úhrnného trestu odňatia slobody vo\nvýmere tri roky dva mesiace a dvadsaťpäť dní so zaradením na jeho výkon do prvej nápravnovýchovnej\nskupiny,\n- v bode III. výroku tohto rozhodnutia oslobodil obžalovaných I. R. a I. R. z dôvodu, že nebolo dokázané\nspáchanie skutkov týmito obžalovanými, spod obžaloby prokurátorky pre skutky právne kvalifikované v\nprípade obžalovaného I. R. v bode 1 obžaloby ako trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b),\nods. 3 Tr. zák. a v bode 2 obžaloby ako trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219\nods. 1, ods. 2 písm. j) Tr. zák., trestný čin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9\nods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a trestný čin obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom\npodľa § 9 ods. 2, § 231 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods.\n1 Tr. zák. a v prípade obžalovaného I. R. v bode 2 obžaloby ako trestný čin vraždy spolupáchateľstvom\npodľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j) Tr. zák. a trestný čin porušovania domovej slobody\nspolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., a to na tam uvedenom skutkom\nzáklade, pričom podľa § 229 ods. 3 Tr. por. poškodených Z. - G. poisťovňa, a.s., a O. H. X. M. and G.,\na.s., pobočka zahraničnej banky, odkázal s nárokom na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych\nveciach.\nZároveň v bode IV. výroku tohto rozhodnutia odvolanie prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava\nzamietol podľa § 256 Tr. por., pretože bolo nedôvodné.\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 2:1.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/12/2005", "guid": "a04374f8-ba2c-4485-9a21-492a406018ee:c135530b-52f9-4837-a2aa-fb883c299875", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 106/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f"}, {"guid": "ussr:1bc2a474-23e2-4617-8c67-cfbe9f140b23", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2011 z 2. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bc2a474-23e2-4617-8c67-cfbe9f140b23"}, {"guid": "d346591a-e6bd-481e-a9fa-4b915f02474b:da6fbc0a-f76d-43d2-9df6-1823025a6b3b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7605010229.1", "spisova_znacka": "5To/12/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5To/12/2015 z 29. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7605010229.1"}], "citovane_v": [{"guid": "65012549-0e09-4b6a-9d6a-ed3c4369c61e:67f8376a-e65a-4cd9-86bd-39228c25455f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2114011190.3", "spisova_znacka": "6To/85/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/85/2025 z 11. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-11-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2114011190.3"}]}