{"guid": "f381c586-fd34-4715-ba6c-154c1a14c808:ff808f75-269b-49a8-9c5c-58a90f8fd3e6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1710205862.1", "spisova_znacka": "9Cdo/142/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/142/2023 z 26. 11. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2024, sp. zn. 9Cdo/142/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:1710205862.1", "identifikacne_cislo": "1710205862", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Blažena Fedorková", "sudca_id": 512, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-blazena-fedorkova-512", "datum_vydania": "2024-11-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Reštitúcie a rehabilitácie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-6.odsek-7", "nazov": "§ 6 ods. 7 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-6.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ff808f75-269b-49a8-9c5c-58a90f8fd3e6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1710205862.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1710205862.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1710205862.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/142/2023\n1710205862\n26. 11. 2024\nJUDr. Soňa Mesiarkinová\nECLI:SK:NSSR:2024:1710205862.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu W. K., narodeného XX. Q.R. XXXX, Ž., X. Č.. XXXX/\nX, zastúpeného Legium s.r.o., Bratislava, Bukurešťská 3, IČO: 36 867 870, proti žalovanému Slovenský\npozemkový fond, Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, o vydanie rozkazu na plnenie a povinnosť\nuzatvoriť zmluvu, vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 6C/151/2010, o dovolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. mája 2023 sp. zn. 7Co/50/2020, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Pezinok (ďalej aj ,,okresný súd“, ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z 30. januára 2020 č. k.\n6C/151/2010-598 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného ako\nprevodcu, že uzatvára so žalobcom ako nadobúdateľom Zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva\nk nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe (výrok I.) a zároveň žalovanému priznal nárok na náhradu\ntrov konania vo výške 100 %.\n1.1. Okresný súd uviedol, že ako prvoradé skúmal, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný, keď žalobca\nzaložil svoj nárok na zmluve o postúpení práv medzi ním a Z. T., ktorej bolo právoplatnými rozhodnutiami\nObvodného pozemkového úradu v Trnave priznané postavenie oprávnenej osoby v zmysle § 2 zákona\nč. 503/2003 Z.z. V súlade so závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreného v náleze sp.\nzn. II. ÚS 517/12 zo dňa 21. novembra 2012, ale aj so závermi odvolacieho súdu v rozhodnutiach č. k.\n9Co/l 66/14-308 zo dňa 4. júna 2015 a č. k. 8Co/539/14-306 zo dňa 17. októbra 2007, ktoré na uvedený\nnález nadväzujú a s ohľadom na účel reštitučných zákonov až do prijatia novely č. 139/2010 Z.z. s\núčinnosťou od 01. júna 2010, nemožno prevádzať nároky prislúchajúce oprávneným osobám na tretie\nosoby. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nebol oprávnenou osobou, preto žalovaný nemal voči\nnemu právnu povinnosť vydať náhradné pozemky, preto žalobca podľa súdu prvej inštancie nedisponuje\naktívnou vecnou legitimáciou v konaní, reštitučný nárok nebolo možné postúpiť na inú osobu a preto\nžalovaný nemôže so žalobcom uzatvoriť zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva.\n1.2. Súd prvej inštancie skonštatoval, že naviac neexistuje žiadny právny nárok oprávnenej osoby\nna uzatvorenie zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva s konkrétnym obsahom, t .j.\nku konkrétnemu pozemku (a poukázal na uznesenie ÚS SR č. k. II. ÚS 517/2012-15). V súlade\nso zákonom č. 503/2003 Z.z. dovodil, že oprávnená osoba nemá nárok na získanie ňou určeného\npozemku ako reštitučnej náhrady. Skutočnosť, na ktorú odkazoval žalobca, že existovali odporúčania\norgánov žalovaného k uzatvoreniu zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva s obsahom,\nktorý je petitom jeho žaloby, neznamená, že uvedené odporúčania sú pre štatutárne orgány žalovaného\nzáväzné. Pre právnu záväznosť odporúčaní orgánov žalobcu je potrebné, aby štatutárny orgán žalobcu\nprávne predpísaným spôsobom konal, uvedené sa ale nestalo, pretože zmluvu o bezodplatnom\nprevode vlastníckeho práva s obsahom, ktorý je petitom jeho žaloby, nepodpísal. Štatutárny orgán\nžalovaného - generálny riaditeľ - tým dal najavo, že návrh zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho\n\npráva s obsahom, ktorý je petitom jeho žaloby, neakceptuje a s poukazom na ust. § 44 ods. 1\nObčianskeho zákonníka k akceptácii oferty žalobcu zo strany žalovaného nedošlo, keď Občiansky\nzákonník jasne upravuje, že nečinnosť kontrahenta neznamená prijatie oferty a je zrejmé, že návrh\nnebol akceptovaný ani mlčky. Súd prvej inštancie preto nevzhliadol žiaden právny nárok (základ)\nžalobcu požadovať uloženie povinnosti uzatvoriť zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva\ns obsahom, ktorý je petitom jeho žaloby a konštatoval, že v danom prípade je jediným prípustným\nprostriedkom ochrany záujmov žalobcu správna žaloba proti nečinnosti správneho orgánu, pretože\niba zákonom určený orgán verejnej moci môže byť príslušný určiť predmet náhrady, ktorá bude v\nrámci osobitného administratívneho postupu upraveného reštitučným zákonom poskytnutá. Takúto\nprávomoc nemôže mať civilný súd, pretože nie je príslušný na posúdenie vecnej otázky, t.j. rozhodnutie\no správnej výmere, polohe a bonite náhradného pozemku, ktorého vlastníctvo mohlo byť prevedené\nna oprávnenú osobu. Civilný súd nemá právomoc zaväzovať správny orgán ku konaniu, ktoré má byť\nvýsledkom administratívneho konania upraveného osobitnými predpismi (reštitučným zákonom). Podľa\nsúdu prvej inštancie je petit žaloby v rozpore s § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., pretože prevádzané\npozemky sa nenachádzajú v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, v\nkatastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej území sa nachádzal pôvodný\npozemok, alebo v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok. Zdôraznil, že § 2 ods. 2 zákona č.\n503/2003 Z.z. upravuje právne nástupníctvo (sukcesiu) v prípade, ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku\nprešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osobe v prípadoch uvedených v\n§ 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5, alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená\nza mŕtvu, ktoré ustanovenie má kogentnú povahu a smeruje k odškodneniu len tých osôb, ktoré spĺňajú\nštatút osoby oprávnenej. Ak špeciálna právna úprava kogentne upravuje sukcesiu (nástupníctvo),\nmožnosť cesie (postúpenia) reštitučného nároku ako pohľadávky v zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka na tretie osoby neprichádza podľa súdu prvej inštancie do úvahy a postúpiť pohľadávky si\nmôžu medzi sebou len oprávnené osoby. Dovodil, že zmluva o postúpení, ktorou žalobca preukazoval\nuplatňovaný nárok, je absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, lebo svojim účelom\nodporuje zákonu č. 503/2003 Z.z. v znení účinnom do prijatia jeho novely zákona č. 139/2010 Z.z., ktorou\nbola pripustená možnosť previesť nárok oprávnenej osoby na tretiu osobu s účinnosťou od 1.júna 2010.\nNakoľko postúpiť možno len existujúci nárok a predmetom zmluvy o postúpení môže byť len určitá a\nexistujúca pohľadávka, zmluva o postúpení tomuto predpokladu nevyhovovala, a teda by bola neplatnou\naj v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka z dôvodu jej neurčitosti. Posudzujúc obsah novelizácie zákona\nč. 503/2003 Z.z. vykonanej zákonom č. 139/2010 Z.z. (od 01. 06. 2010) ÚS SR vyslovil názor, že bez\nohľadu na dovtedajšiu sťažovateľom tvrdenú prax žalovaného až táto zmena právnej úpravy umožnila\nv režime zákona č. 503/2003 Z.z. (a zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a\ninému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov) akékoľvek „prevody nárokov“, a aj\nto iba pre prípady v nej výslovne definované, t.j. pre prípady, ak sa náhrada poskytuje v pozemkoch a\nje dohodnutý konkrétny náhradný pozemok za predpokladu uzatvorenia písomnej zmluvy oprávnenou\nosobou s treťou osobou s úradne osvedčenými podpismi účastníkov zmluvy. V čase uzatvorenia zmluvy\no postúpení, od ktorej žalobca svoje tvrdené právo odvodzuje ,táto právna úprava ešte účinná nebola\na v danom čase nebol dohodnutý konkrétny náhradný pozemok. S poukazom na záver Krajského súdu\nv Bratislave v uznesení č. k. 5Co/213/2018-456 zo dňa 12. októbra 2018 a vykonané dokazovanie súd\nprvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ,,odvolací súd“) rozsudkom z 29. mája 2023 sp. zn. 7Co/50/2020\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv plnom rozsahu.\n2.1. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, a v záujme dôsledného vyporiadania sa\ns odvolacími námietkami odvolací súd uviedol, že žalobca v odvolaní namietal nesprávne posúdenie\notázky jeho aktívnej vecnej legitimácie súdom prvej inštancie a mal za to, že žalovaný je povinný uzatvoriť\ns ním zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom s obsahom, ktorý tvoril petit jeho žaloby.\n2.2. Odvolací súd po preskúmaní súdneho spisu a po oboznámení sa s rozhodnutiami najvyšších\nsúdnych autorít, ktorými sú tak Ústavný súd Slovenskej republiky aj Najvyšší súd Slovenskej republiky\n(ďalej aj len ,,ústavný súd“, ,,najvyšší súd“) konštatoval, že odpoveď na otázku prevoditeľnosti\nreštitučných nárokov podľa zákona č. 503/2003 Z.z. možno v súčasnosti považovať v rozhodovacej\npraxi súdov za ustálenú. Rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 517/2012 zo dňa 22. novembra\n2012, v ktorom vyslovil, že zákon č. 503/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. mája 2010 neumožňoval\npostúpenie práv oprávnenou osobou na tretie osoby a na ktoré sa súd prvej inštancie v napadnutom\nrozhodnutí odvoláva, považoval odvolací súd za už prekonané. Najvyšší súd opakovane vo svojich\n\nrozhodnutiach (sp. zn. 7Cdo/1369/2015 zo dňa 23. júna2016 a sp. zn. 5Cdo/129/2018 zo dňa 30.\nmája 2019) vyslovil názor, že nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom alebo priznanie práva na\nnáhradu podľa zákona č. 503/2003 Z.z. má povahu pohľadávky, t.j. práva zo záväzkového právneho\nvzťahu založeného zákonom, ktorého predmetom záväzku je niečo dať, resp. konať a zároveň, že\nzákon č. 503/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. mája 2010 nezakazoval postúpenie práv oprávnenou\nosobou podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedené rozhodnutia najvyššieho súdu boli vydané\nneskôr a zároveň v odôvodnení sa najvyšší súd zaoberal aj odlišným názorom vyjadreným v rozhodnutí\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 517/2012 zo dňa 22. novembra 2012. Odvolací súd mal za to, že označené\nrozhodnutia najvyššieho súdu predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu a prípadný\nodklon od tejto rozhodovacej praxe je potrebné náležite odôvodniť.\n2.2.1. S ohľadom na uvedené, súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď v rozhodnutí bez bližšieho\nskúmania a odôvodnenia odklonu neprihliadol na najnovšiu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu a\npriklonil sa k rozhodnutiu ústavného súdu zn. II. ÚS 517/2012 zo dňa 22. novembra 2012, preto sa\nodvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu pokiaľ ide o nesprávnosť záveru súdu prvej\ninštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Odvolací súd sa stotožnil s názorom\nnajvyššieho súdu v tom, že zákon č. 503/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. mája 2010 nezakazoval\npostúpenie práv oprávnenou osobou podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto oprávnená\nosoba po priznaní práva na náhradu mohla s touto vecou ľubovoľne nakladať, tento záver podporuje aj\nnovela zákona č. 503/2003 Z.z. vykonaná zákonom č. 139/2010 Z.z. s účinnosťou od 1. júna 2010, ktorý\npodľa dôvodovej správy reagoval na pretrvávajúce problémy vo vzťahu k nie vždy transparentnému\nprevádzaniu práv vyplývajúcich z reštitučných nárokov a za účelom zvýšenia transparentnosti tohto\nprocesu sa navrhlo, aby v prípade, ak sa náhrada poskytuje v pozemkoch, mohla oprávnená osoba svoj\nnárok na náhradu pozemku previesť na tretiu osobu až vtedy, keď je dohodnutý konkrétny pozemok.\nCitovaná novela zákona č. 503/2003 Z.z. tak nerozšírila ani nezaviedla novú možnosť prevodu nároku,\nale už existujúcu možnosť zúžila na oprávnenie previesť nárok len ku konkrétnemu pozemku. Nakoľko\npostúpenie pohľadávky v čase podpisu zmluvy o postúpení uzatvorenej medzi žalobcom a Z. T. dňa\n6. augusta 2009 nevylučoval a neobmedzoval ani Občiansky zákonník ani špeciálna právna úprava\nzákona č. 503/2003 Z.z., možno vyvodiť záver o tom, že pohľadávka bola na žalobcu platne postúpená,\nzmluva o postúpení nie je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka,\nv dôsledku čoho žalobcovi v spore svedčí aktívna vecná legitimácia.\n2.3. K ďalšej odvolacej námietke žalobcu, že žalovaný bol povinný s ním uzatvoriť zmluvu o\nbezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, nakoľko splnil všetky zákonné podmienky na jej\nuzatvorenie, odvolací súd uviedol, že samotná skutočnosť, že oprávnená osoba splní všetky zákonné\npodmienky na uzatvorenie zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom ešte neznamená,\nže povinná osoba (žalovaný) s ňou musí uzatvoriť zmluvu v znení, v akom žiada oprávnená osoba.\nUvedená povinnosť zo žiadneho ustanovenia zákona č. 503/2003 Z.z. nevyplýva. Súd prvej inštancie v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia vyslovil názor, že odporúčanie ani podpis námestníka žalovaného\nna zmluve nezakladá nárok na uzatvorenie konkrétnej zmluvy, že odporúčania orgánov žalovaného\nnie sú pre neho záväzné, že štatutárnym orgánom žalovaného je generálny riaditeľ a že zmluva je\nuzatvorená až prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy, k čomu v danom prípade nedošlo, čím dal žalovaný\ndostatočne najavo, že návrh zmluvy o bezodplatnom prevode s obsahom, ktorý je petitom žaloby,\nneakceptuje.\n2.4. Napriek tomu, že odvolací súd sa stotožnil s časťou odvolacej argumentácie žalobcu, týkajúcej\nsa danosti jeho aktívnej vecnej legitimácie v spore, zdôraznil, že súd prvej inštancie odôvodnil\nzamietnutie žaloby nie len nedostatkom aktívnej legitimácie žalobcu, ale aj ďalšími dôvodmi (mimo\niné neprijatím oferty zo strany žalovaného, neexistenciu právneho základu na uloženie povinnosti\nuzatvoriť predmetnú zmluvu s konkrétnym obsahom, nemožnosťou civilného súdu nahradiť vôľu\nsprávneho orgánu, poukazom na to, že jediným prípustným prostriedkom ochrany je správna žaloba\nproti nečinnosti správneho orgánu, a skutočnosť, že žalobcom požadované (a v zmluve uvedené)\npozemky sa nachádzajú v inom okrese, čo je v rozpore s ust. § 6 ods. 7 zákona č. 503/2003 Z.z.),\nktoré všetky samostatne môžu byť dôvodom na zamietnutie žaloby. Odvolací súd poukázal na to,\nže žalobca v odvolaní neuviedol žiaden argument, ktorým by odôvodňoval jeho závery o povinnosti\nžalovaného uzatvoriť s ním zmluvu o bezodplatnom prevode s obsahom uvedeným v petite žaloby, keď\nodvolaním žalobcu (konkrétnymi odvolacími námietkami) vyššie uvedené závery súdu prvej inštancie\nneboli rozporované. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepodrobil napadnutý rozsudok prieskumu v tejto\nčasti, v dôsledku čoho odvolací súd dospel k záveru, že napriek čiastočnej dôvodnosti odvolania žalobcu\n(pokiaľ ide o súdom prvej inštancie nesprávne vykonané právne posúdenie otázky aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobcu), uvedený nedostatok nemal vplyv na záver o tom, že žalobcom uplatnený nárok nie\n\nje dôvodný tak, ako to vyvodil súd prvej inštancie. Ako bolo uvedené, súd prvej inštancie zamietnutie\nžaloby odôvodnil i ďalšími dôvodmi, pre ktoré nebolo možné žalobcovi žalovaný nárok priznať, pričom\nžalobca v odvolaní tieto konkrétnymi odvolacími námietkami nerozporoval. Odvolací súd, súc viazaný\nrozsahom a dôvodmi odvolania, preskúmal žalobcom uvádzané a konkretizované odvolacie dôvody\na dospel k záveru zhodnému s vyjadreniami žalovaného, že napriek čiastočnej dôvodnosti žalobcom\nuvádzaných námietok, tie nenadobudli takú intenzitu, aby odôvodňovali iný postup odvolacieho súdu\nako ten, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku ako vecne správne potvrdí.\nPokiaľ išlo o žalobcom vymenované odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), a h) Civilného\nsporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) odvolací súd uviedol, že podstatou odvolania žalobcu bola otázka\njeho aktívnej legitimácie, v čom mu dal odvolací súd za pravdu. V danej otázke súd prvej inštancie\nnesprávne posúdil vec (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), ostatné právne závery a právne posúdenie súdu\nprvej inštancie žalobca v odvolaní nenamietal. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1\npísm. d), e) a f) CSP, tieto odvolacie dôvody žalobca v odvolaní uviedol len všeobecne bez ich pretavenia\ndo konkrétnych skutočností a príp. namietaných vád v napadnutom rozhodnutí alebo postupe súdu prvej\ninštancie.\n2.5. Odvolací súd záverom uviedol, že v danom prípade iba nesprávne konštatovanie o nedostatku\naktívnej vecnej legitimácie bez toho, aby boli porušené iné procesné práva žalobcu ako strany sporu v\nkonaní, samo o sebe nemá takú intenzitu aby bolo možné konštatovať naplnenie odvolacieho dôvodu\npodľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.\n3. Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca, ktorý jeho prípustnosť odôvodnil s poukazom\nna § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Uviedol, že dôvody, pre ktoré považoval rozsudok súdu prvej inštancie,\nktorý potvrdil odvolací súd, a ktoré vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, podrobne\nrozviedol v odvolaní a žiadal, aby bolo, vrátane žaloby považované za súčasť dovolania. Ohľadom otázky\naktívnej legitimácie v konaní, ktorú nesprávne vyriešil súd prvej inštitúcie, uviedol, že odvolací súd zaujal\nsprávny právny záver, avšak nepochopiteľne zamietol žalobu a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.\nNamietal, že sa nemôže stotožniť so záverom odvolacieho súdu, a poukázal na to, že podmienky\nnároku boli splnené pôvodne oprávnenou osobou, pričom priznané právo má povahu záväzkového\nvzťahu vzniknutého na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Trnave medzi pôvodne\noprávnenou osobou a Slovenským pozemkovým fondom ako povinným. Rozhodnutie súdov v tejto\nveci je ojedinelým názorom, a ide aj proti rozhodnutiam ustálenej praxe najvyššieho súdu a to sp.\nzn. 7Cdo/1369/2015, sp. zn. 4Cdo/182/2007, sp. zn. 5Cdo/129/2018, ako aj viacerým rozhodnutiam\nÚstavného súdu Českej republiky. Mal za to, že neuzatvorenie zmluvy zo strany SPF je potrebné\npovažovať za svojvoľné konanie, ktorým je žalobcovi znemožnené užívať jeho majetok, pričom v konaní\npredložil zmluvy, ktoré SPP uzavrel s právnymi nástupcami oprávnených osôb. Žiadal preto rozsudok\nkrajského ako i okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\n4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu ho navrhol odmietnuť, mal za to, že žalobca nenapadol\ndovolaním nesprávne právne posúdenie absencie povinnosti žalovaného uzavrieť so žalobcom dohodu\no bezplatnom prevode žalovaných nehnuteľností, nezdôvodnil zákonom požadovaným spôsobom (§ 432\nCSP) v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia, namietal výlučne nesprávne právne posúdenie\notázky aktívnej vecnej legitimácie, pričom táto otázka nemala zásadný vplyv na rozsudok, neznamená\nodklon od ustálenej judikatúry, keďže ju odvolací súd posúdil zhodne s názorom a námietkami uvedenými\nžalobcom v odvolaní proti rozsudku okresného súdu.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po\nzistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), či sú dané procesné\npredpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu a dospel k záveru, že dovolanie treba\nodmietnuť.\n6. Najvyšší súd opakovane vyjadruje záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne\na v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.\nToto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov\nv konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú\nsplnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej.\nPlatí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie\n\nsú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu.\n6.1. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res\niudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a\ndovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť\nuž právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad.\nDovolací súd nie je ďalším „odvolacím„ súdom.\n7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n7.1. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom\ndôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa\nvysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v\ndovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP\na § 432 ods. 1 CSP). Dovolací súd v dôsledku viazanosti dovolacími dôvodmi neprejednáva dovolanie\nnad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatnenými dovolacími dôvodmi.\n7.2. V zmysle § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje\npodanie pred súdom prvej inštancie alebo odvolacím súdom, preto dovolací súd nemohol vychádzať z\nobsahu odvolania, na ktoré žalobca poukazoval, keď sa súčasne uvádzal v časti texte dovolania ako\nodvolateľ(zrejme nedopatrením, pozn. dovolacieho súdu).\n8. Pokiaľ dovolateľ uviedol ako dôvod prípustnosti § 421 ods. 1 písm. a) CSP, dovolací súd konštantne\njudikuje, že pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je charakteristický „odklon“\njej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o\nsituáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky,\nodvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“.\n9. Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, sa dovolací súd zameriava\nna zistenie a posúdenie vzťahu medzi dovolateľom označeným existujúcim rozhodnutím dovolacieho\nsúdu, ktoré tvorí súčasť jeho ustálenej rozhodovacej praxe, a novým prípadom. Vychádzajúc z kontextu\nskoršieho rozhodnutia (judikátu) a jeho skutkového vymedzenia pri tom za pomoci abstrakcie interpretuje\nv judikáte vyjadrené právne pravidlo (ratio). Táto činnosť dovolacieho súdu je zameraná na prijatie\nzáveru, či nový prípad je s ohľadom na jeho skutkový rámec v relevantných otázkach podobný alebo\nodlišný od skoršieho prípadu.\n10. I keď dovolateľ nevymedzil jasne právnu otázku, od ktorej riešenia sa odklonil odvolací súd v\nrozhodnutí dovolacieho súdu v súlade s § 432 CSP, dovolací súd považoval za potrebné uviesť\nnasledovné.\n10.1. Dovolací súd v prvom rade uvádza, že pokiaľ dovolateľ poukazoval na rozhodnutie dovolacieho\nsúdu, sp. zn. 4Cdo/182/2007, toto rozhodnutie riešilo len otázku postúpenia pohľadávky a následnej\naktívnej legitimácie, ku ktorej odvolací súd zaujal, na rozdiel od súdu prvej inštancie, rovnaký, s názorom\ndovolateľa zhodný názor a vyriešil ju, že žalobca je v spore aktívne legitimovaný.\n10.2. Rovnako rozhodnutie dovolacieho súdu z 23. júna 2016 sp. zn. 7Cdo/1369/2015 ako aj rozhodnutie\nz 30. mája 2019 sp.zn. 5Cdo/129/2018 zhodne so záverom odvolacieho súdu v tomto konaní riešili len\notázku aktívnej legitimácie.\n11. Dovolací súd, viazaný obsahom dovolania, dospel k záveru, že v rozhodujúcej právnej otázke sa\nodvolací súd neodklonil od jej riešenia, keď vyslovil záver, že žalobca je v spore aktívnej legitimovaný a\npohľadávky od oprávnenej osoby titulom reštitučného nároku na neho prešla.\n12. Dovolací súd však ani pri všetkej snahe o výklad obsahu dovolania nemohol identifikovať právnu\notázku, od ktorej sa mal odvolací súd odkloniť pri jeho závere o neexistenciu právneho základu na\nuloženie povinnosti uzatvoriť predmetnú zmluvu s konkrétnym obsahom, nemožnosťou civilného súdu\n\nnahradiť vôľu správneho orgánu, poukazom na to, že jediným prípustným prostriedkom ochrany je\nsprávna žaloba proti nečinnosti správneho orgánu, a skutočnosť, že žalobcom požadované (a v zmluve\nuvedené) pozemky sa nachádzajú v inom okrese, čo je v rozpore s § 6 ods. 7 zákona č. 503/2003 Z.z.),\nktoré všetky samostatne boli dôvodom na zamietnutie žaloby.\n13. Ak žalobca odôvodňoval svoje stanovisko „ svojvôľou „ žalovaného, toto nie je možné považovať za\notázku zásadného právneho významu, ktorú už vyriešil dovolací súd a od ktorej sa odklonil odvolací súd\npri svojom rozhodnutí, rovnako ako skutočnosti uvádzané žalobcom, že s inými subjektami boli zmluvy\no prevode nehnuteľností zo strany žalovaného uzatvorené.\n14. Z uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že argumentácia dovolateľa, týkajúca sa §\n421 ods. 1 písm. a) CSP, je nedôvodná a nie je v podanom dovolaní dostatočne vymedzená spôsobom\nzodpovedajúcim § 431 až § 435 CSP.\n15. Pokiaľ by dovolací súd za tohto stavu nebral do úvahy absenciu náležitostí prípustnosti dovolania\na napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti dovolania, uskutočnil by procesne neprípustný\ndovolací prieskum, priečiaci sa nielen všeobecnej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho\nkonania zvolenej v CSP, ale aj konkrétnemu cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP. Postup\ndovolacieho súdu by v takom prípade dokonca porušil základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí\nna opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).\n16. Na základe uvedeného najvyšší súd dovolanie žalobcu ako procesne neprípustné odmietol, keďže\nžalobca v dovolaní dovolacie dôvody nevymedzil tak, ako to predpokladá ustanovenie § 421 ods. 1 písm.\na) CSP, podľa § 447 písm. f) CSP.\n17. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta\ndruhá CSP).\n18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Co/50/2020", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}