{"guid": "2f7bb66c-9916-45bb-b3f8-d0de74b5ba7a:790a70bb-c306-46aa-881d-fb89a8fb8b95", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1614203532.1", "spisova_znacka": "1Cdo/38/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/38/2023 z 27. 2. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2024, sp. zn. 1Cdo/38/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:1614203532.1", "identifikacne_cislo": "1614203532", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2024-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/790a70bb-c306-46aa-881d-fb89a8fb8b95", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1614203532.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1614203532.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1614203532.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/38/2023\n1614203532\n27. 02. 2024\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2024:1614203532.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1) P. F., narodeného Y., 2) A. G., narodenej Y., 3) J.\nF., narodeného Y., 4) T. X., narodenej Y. 5) H. A., narodenej Y., 6) F. V., narodeného Y. 7) L. V., narodenej\nY., 8) P. X., narodeného Y., 9) D.. X. F., narodeného Y., 10) JW., narodeného Y. 11) X.. P. K., narodenej\nW. aj v dovolacom konaní, proti žalovaným 1) V., narodeného Y. 2) M. narodenej Y., o vydržanie práva\nprechodu cez pozemok, vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5C/186/2014, o dovolaní\nžalovaného 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2022 č. k. 10Co/27/2022-463,\ntakto\nrozhodol:\nI. V konaní p o k r a č u j e s dedičkou po zomrelom žalobcovi 9) X. a to so žalobkyňou 9a) I. B.,\nnarodenou Y..\nII. Dovolanie žalovaného 1/ o d m i e t a.\nIII. Žalobcom 1/ až 10/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie uznesením pod č. k. 5C/186/2014-403 zo dňa 2. decembra 2022 uložil žalovaným\n1/ a 2/ poriadkovú pokutu, každému vo výške 200 eur s poukazom na § 102 ods. 1 písmena a) a b)\nCSP a § 102 ods. 2 CSP.\n2. Na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „odvolací súd\") odvolanie\nžalovaných 1/ a 2/ odmietol. Odvolanie odmietol podľa § 386 písm. c) CSP, podľa ktorého odvolací súd\nodmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.\n3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalovaný 1/,\nprípustnosť ktorého vyvodil z ustanovenia § 420 písm. e) a f) CSP. Zároveň navrhol, aby dovolací súd\nrozhodol o porušení základných práv dovolateľa, taktiež žiadal prerušiť konanie a podať Ústavnému\nsúdu SR návrh na začatie konania o súlade § 355 ods. 2, § 386 písm. c) a 422 ods. 1 písm. a), b) CSP.\nV závere navrhol, aby bolo zrušené rozhodnutie odvolacieho súdu.\n4. K dovolaniu žalovaného 1/ sa žalobcovia 1/ až 10/ nevyjadrili, nakoľko im súd prvej inštancie dovolanie\nani nedoručoval.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou C.s.p.) skúmal, či je podané dovolanie prípustné, pričom\ndospel k záveru, že dovolanie žalovaného 1/ je potrebné odmietnuť ako procesne neprípustné.\n6. Na stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) dovolací súd uvádza\nnasledovné:\n\n7. Dovolací súd zistil, že pôvodný žalobca 9) D.. zomrel dňa Y.. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava\nIV z 07. júna 2022 č. k. 69D/78/2022-41, L., vydaného notárkou P. ako súdnym komisárom vyplýva, že\ndedičkou nehnuteľnosti vedenej v k.ú. B., Okres F., obec B. na LV č. Y. parcela č. Y. orná pôda vo výmere\n102m2 po poručiteľovi D. je jeho dcéra I., narodená Y. B. a to v podiele 1/1.\n8. Podľa § 438 ods. 1 a ods. 2 CSP na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o\nkonaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. Na dovolacie konanie sa nepoužijú\nustanovenia o pristúpení subjektov, o zmene a späťvzatí žaloby a o vzájomnej žalobe.\n9. Podľa § 63 ods. 1 až 3 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,\nsúd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd\npokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany,\nprípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v\nkonaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní\npokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.\n10. Podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava IV z 07. júna 2022 č. k. 69D/78/2022-41, L. XX/XXXX o\nschválení dohody a vyporiadaní dedičstva nehnuteľnosť v k.ú. B., okres F., obec B. na LV č. XXX parcela\nč. XXXX/XX orná pôda vo výmere 102m2 nadobudla do vlastníctva dcéra poručiteľa I. B.. Predmetom\nkonania je vydržanie práva prechodu cez pozemok. Dovolací súd preto rozhodol v zmysle § 63 ods. 2\nCSP druhá veta o pokračovaní v konaní s dedičkou pôvodného žalobcu.\n11. Najvyšší súd SR už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 (viď napríklad sp. zn.\n1Cdo/6/2014, 3Cdo/209/2015, 3Cdo/308/2016, 5Cdo/255/2014) opakovane uviedol, že právo na súdnu\nochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti\npodlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby aj právo domôcť sa\nna opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,\nsa v civilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia\nktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred\ncivilným súdom, vrátane dovolacieho konania (m. m. I. ÚS 4/2011). Aj po zmene právnej úpravy\ncivilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú priniesol Civilný sporový poriadok\nv porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať za mimoriadny\nopravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné\npostavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním\" a dovolací súd nesmie\nbyť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia v rámci konania,\nv ktorom by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (k tomu porovnaj napríklad\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013,\n5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012). O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch\nplatí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí\nbyť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania,\nktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného\nrozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (viď sp. zn.\n3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3Cdo/208/2014). Naďalej je tiež plne opodstatnené\nkonštatovanie, že ak by najvyšší súd, bez ohľadu na neprípustnosť dovolania, pristúpil k posúdeniu\nvecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné\nprávo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (porovnaj rozhodnutie ústavného\nsúdu sp. zn. II. ÚS 172/03). Tejto mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho\nprípustnosti.\n12. Podľa § 419 C.s.p., je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nUvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie, proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C.\ns. p. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n\n13. Podľa § 420 C.s.p., je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád konania\nvymenovaných v písm. a) až f) predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti).\nZákladným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie\nprípustné podľa § 420) C.s.p., je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie,\nktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia\n§ 420 C.s.p., dovolací súd skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu\nopodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a)\naž f) C.s.p., pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí,\nje z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a) až f) C.s.p. irelevantné, či k dovolateľom\nnamietanej procesnej vade skutočne došlo alebo nedošlo.\n14. V danom prípade dovolateľ dôvodil prípustnosťou dovolania v zmysle § 420 písm. e) a f) CSP\na napadol ním uznesenie, ktorým odvolací súd rozhodol o odmietnutí jeho odvolania podaného proti\nuzneseniu súdu prvej inštancie o uložení poriadkovej pokuty proti jeho osobe. Je nepochybné, že\nrozhodnutie o uloží poriadkovej pokuty nie je rozhodnutím vo veci samej a takéto rozhodnutie nie je\nani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (viď publikáciu Civilný sporový poriadok, Komentár, C. H.\nBeck, Praha, 2016, str. 1353 až 1356). Poriadková pokuta je jedným z poriadkových opatrení súdu a\njej účelom je vynútenie si splnenia tých procesných povinností, ktoré neboli napriek tomu, že došlo k\nich účinnému uloženiu, splnené (opäť viď publikáciu Civilný sporový poriadok, Komentár, C. H. Beck,\nPraha, 2016, str. 370 až 376). Možnosť uloženia poriadkovej pokuty je potrebné vnímať ako účinný\nnástroj súdu na zabezpečenie toho, aby vec bola rozhodnutá bez prieťahov v súdnom konaní, v každom\njeho štádiu. Vzhľadom na uvedené, uznesenie o uložení poriadkovej pokuty (vrátane uznesenia o\nodmietnutí odvolania podaného proti takémuto uzneseniu) nie je spôsobilým predmetom dovolania,\nnakoľko nepredstavuje meritórne rozhodnutie (nezaoberá sa meritom - vecou samou, vymedzenou\nžalobou), ani sa nám nekončí samotné konanie o veci. Prípustnosť dovolania preto z ustanovenia § 420\npísm. e) a f) C. s. p. vyvodiť nemožno.\n15. Zároveň bolo tiež potrebné dovolanie žalovaného 1/ odmietnuť aj z dôvodu podľa § 447 písm. e)\nCSP, nakoľko nebola splnená ani podmienka povinného zastúpenia dovolateľa v zmysle § 429 ods. 1,\nresp. 2 CSP. Dovolateľ nebol v dovolacom konaní zastúpený advokátom, rovnako dovolanie advokát\nnespísal, nebolo preukázané, že by spĺňal podmienku podľa § 429 ods. 2 písm. a) CSP, keď zároveň\nnejde o prípad podľa § 429 ods. 2 písm. b) a písm. c) CSP. Dovolateľ v uznesení odvolacieho súdu (č.\nl. 463) v jeho poučení bol riadne poučený s poukazom na § 436 CSP o tom, že v dovolacom konaní\nmusí byť dovolateľ zastúpený advokátom a aj o tom, že dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť\nspísané advokátom, s výnimkou § 429 ods. 2 CSP.\n15.1. Na základe všetkých uvedených skutočností dovolací súd dovolanie žalobkyne ako procesne\nneprípustné (tak podľa § 420 písm. e) a písm. f) CSP) odmietol podľa § 447 písm. c) a e) CSP.\n16. Vzhľadom k tomu, že došlo k odmietnutiu dovolania žalovaného 1/ ako neprípustného z vyššie\nuvedených dôvodov, dovolací súd sa už nezaoberal jeho návrhom na prerušenie konania a postúpením\nveci na rozhodnutie Ústavnému súdu SR.\n17. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP.\n18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}