{"guid": "82aa2176-db1d-4fec-bd5c-5b746dc79183:a355cb12-e44c-4c70-9896-13ead3886e8c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1612206005.1", "spisova_znacka": "7Cdo/102/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/102/2023 z 26. 8. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. augusta 2024, sp. zn. 7Cdo/102/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:1612206005.1", "identifikacne_cislo": "1612206005", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martina Valentová", "datum_vydania": "2024-08-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-2", "nazov": "§ 420 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-24.odsek-7", "nazov": "§ 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-24.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a355cb12-e44c-4c70-9896-13ead3886e8c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1612206005.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1612206005.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1612206005.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/102/2023\n1612206005\n26. 08. 2024\nJUDr. Martina Valentová\nECLI:SK:NSSR:2024:1612206005.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Slovenskej kancelárie poisťovateľov, Bratislava,\nBajkalská 19B, IČO: 36062235, zastúpenej splnomocnencom Remedium Legal, s.r.o., Bratislava,\nPajštúnska 5, za účasti intervenienta UNIQA pojišťovna, a.s., Česká republika, Praha 6, Evropská\n810/136, IČO: 49240480, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky UNIQA pojišťovňa, a.s.,\npobočka poisťovne z iného členského štátu, Bratislava, Krasovského 3986/15, IČO: 53812948,\nzastúpeného splnomocnencom CLS Čavojský § Partners, s.r.o., Bratislava, Zochova 6-8, proti\nžalovaným 1/ BE - Q Slovakia, s. r. o. Bratislava, Znievska 3, IČO: 44443897, 2/ O. J., I., G. XC,\nzastúpenej advokátom JUDr. Martinom Kellerom, Bratislava, Šafárikovo námestie 4, o zaplatenie\n3.834,21 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 7C/645/2016,\no dovolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2022 sp. zn.\n4Co/157/2021, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2022 sp. zn. 4Co/157/2021 z r u š u j e a vec\nmu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Malacky (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) v poradí druhým\nrozsudkom z 09. januára 2020 č. k. 7C/645/2016 - 403 zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne\nzaplatiť žalobkyni sumu 3.834,21 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy\n3.834,21 eura od 22.4.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok\nI.), a žalobkyni a intervenientovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne\nsúd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí ( výrok II.).\n1.1. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobkyňou, ktorou si voči\nžalovaným 1/ a 2/ uplatnila nárok na zaplatenie sumy 3.834,21 eur spolu s príslušenstvom tým,\nže žalovaný 1/ je držiteľom motorového vozidla A. I., EČV: A. XXXCD, ktorého prevádzkou bola\nspôsobená škoda. Dňa 12.7.2010 zavinila žalovaná 2/ ako vodička motorového vozidla v dôsledku\ndopravnej nehody škodu na motorovom vozidle S., EČV: I ktorého držiteľom bola spoločnosť T. S.\na.s. K predmetnému vozidlu nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto vznikla žalobkyni povinnosť uhradiť poškodenému\nškodu z poistného garančného fondu. Žalobkyňa si svoj nárok voči žalovaným uplatňovala podľa § 24\nods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ako ,,zákon o PZP“) ako regresný nárok, pretože žalovaný\n1/ zodpovedal podľa nej za škodu podľa § 427 a násl. Občianskeho zákonníka (za škodu vyvolanú\nosobitnou prevádzkou motorového vozidla) a žalovaná 2/ zodpovedala za škodu podľa § 420 ods. 1\nObčianskeho zákonníka (za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti).\n1.2. Vo veci súd prvej inštancie rozhodol najskôr rozsudkom č. k. 7C/645/2016-196 zo dňa 12. júla 2017,\nktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu, Krajský súd v Bratislave predmetný rozsudok prvoinštančného\nsúdu uznesením č. k. 4Co/24/2018 - 265 zo dňa 28. septembra 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Považoval za opodstatnenú námietku nedostatočného vyporiadania sa súdom prvej inštancie\n\ns otázkou zodpovednosti žalovanej 2/ za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací\nsúd vo vzťahu k vzájomnej spojitosti medzi žalovanou 2/ a žalovaným 1/ konštatoval, že spoločník\nspoločnosti s ručením obmedzeným pracuje pre svoju spoločnosť bez uzavretého pracovnoprávneho\nvzťahu a že súd prvej inštancie sa opomenul vyporiadať s tým, či žalovaná 2/ ako vtedajšia spoločníčka\nžalovaného 1/, majúca podiel a účasť na majetku žalovaného 1/, mala aj spoločnú zodpovednosť so\nžalovaným 1/, ako bolo upravené používanie predmetného motorového vozidla spoločníkmi spoločnosti,\nt. j. i žalovanou 2/ a tiež s otázkou spoločnej zodpovednosti žalovanej 2/ ako spoločníčky žalovaného\n1/, a nie tým či žalovaná 2/ vykonávala pre žalovaného 1/ činnosti obdobné ako v prípadnom\npracovnoprávnom vzťahu, pretože medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ nejde o vzťah zamestnávateľa a\nzamestnanca, čím došlo k nesprávnemu posúdeniu otázky jej zodpovednosti.\n1.3. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní považoval za potrebné posúdiť zodpovednosť žalovanej 2/ vo\nvzťahu k žalobkyni, a skutočnosť či v čase dopravnej nehody existovali liberačné dôvody podľa § 420\nods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa prvoinštančného súdu u žalovanej 2/ boli splnené predpoklady\nuvedené v § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko škoda bola spôsobená pri výkone činnosti\npre spoločnosť žalovaného 1/. Žalovaná 2/ bola poverená v rámci spoločnosti žalovaného 1/ predajom\nenergetického nápoja do barov a reštaurácií a na tieto úkony používala motorové vozidlo. Aj v deň\nnehody mala žalovaná 2/ dohodnuté stretnutie v reštaurácii na X. ul. v I., kde došlo k nehode. Uvedené\npotvrdili aj ostatní bývalí spoločníci žalovaného 1/, vrátane konateľky žalovaného 1/ v čase dopravnej\nnehody. Motorové vozidlo nebolo použité bez vedomia ostatných spoločníkov žalovaného 1/ ani proti\nich vôli. Všetci vtedajší spoločníci B. I., X. M., W. D. a C. S. (aj ako konateľka) potvrdili, že žalovaná\n2/ vykonávala činnosť pre žalovaného 1/, pri ktorej došlo k dopravnej nehode, vozidlo nepoužívala\nprotiprávne. V konaní nebolo podľa súdu prvej inštancie sporné, že žalovaná 2/ bola v čase dopravnej\nnehody spoločníčkou žalovaného 1/, nemala so žalovaným 1/ uzavretú zmluvu o výkone funkcie, medzi\nžalovaným 1/ a žalovanou 2/ neexistoval ani pracovnoprávny pomer. Podľa súdu ich vzťah upravovali\nustanovenia § 566 až 576 Obchodného zákonníka, teda žalovaná 2/ mohla obstarávať obchodné\nzáležitosti pre žalovaného 1/. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že žalovaná 2/ používala motorové vozidlo\nna základe dohody spoločníkov spoločnosti, teda oprávnene. Išlo o pridelenie motorového vozidla len\nna služobné účely, len na vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločnosti, nie na súkromné účely. Uvedené\nvyplýva, z čestných prehlásení a vyjadrení vtedajších spoločníkov žalovaného 1/. Tvrdenie žalovanej 2/\no tom, že práve v deň nehody vykonávala činnosť pre žalovaného 1/ (odnesenie vzorky energetického\nnápoja do reštaurácie) však súd prvej inštancie nemal preukázané. Na preukázanie, že škoda bola\nspôsobená v rámci činnosti pre žalovaného 1/, je podľa neho potrebná miestna, časová a vecná súvislosť\ns výkonom tejto činnosti. Žalovaná 2/ mala podľa vlastného vyjadrenia motorové vozidlo po vykonaní\nčinnosti pre žalovaného 1/ pristaviť v sídle spoločnosti (v tom čase Z. XX, A.) a vyzdvihnúť ho opätovne až\npri začatí vykonávania činnosti pre žalovaného 1/. Dopravná nehoda sa stala dňa 12.7.2010 (pondelok)\no XX:XX na X. ul. v I. (bydlisko žalovanej 2/ v tom čase) ako vyplýva zo správy o nehode, teda mimo\nsídla spoločnosti žalovaného1/ a v blízkosti bydliska žalovanej 2/. Okrem toho žalovaná 2/ nespracúvala\nknihy jázd vo vzťahu k vykonaným cestám (aké prevádzky navštevovala, v akom regióne pre žalovaného\n1/) ani pred nehodou ani po nehode, resp. takýto dokument súdu nepredložila. Až viac ako 9 rokov po\nnehode si jednotliví spoločníci (okrem C. S.) spomenuli, že práve v čase, kedy došlo k dopravnej nehode\n(dňa 12.07.2010), vykonávala žalovaná 2/ činnosti pre žalovaného 1/. Takýmto tvrdeniam uvedeným\nv čestných vyhláseniach a vyjadreniach bývalých spoločníkov, ako aj konateľky žalovaného 1/, súd\nprvej inštancie neuveril. Z týchto doložených čestných prehlásení a vyjadrení bývalých spoločníkov\nžalovaného 1/ nie je zrejmá časová, miestna ani vecná súvislosť spôsobenej škody pri dopravnej nehode\na výkonom činnosti pre žalovaného. Žalovaná 2/ teda neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že v čase\ndopravnej nehody plnila povinnosti pre žalovaného 1/. Nemal preukázaný liberačný dôvod podľa § 420\nods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd preto dospel k záveru, že žalovaná 2/ zodpovedá za škodu podľa\n§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže v dôsledku porušenia právnej povinnosti došlo k vzniku\nškody na motorovom vozidle poškodenej spoločnosti. Zodpovednosť za škodu preto voči žalovanému\n1/ vyplývala z § 427 Občianskeho zákonníka a voči žalovanej 2/ z § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej 2/ rozsudkom z 28. septembra\n2022 sp. zn. 4Co/157/2021 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni a intervenientovi priznal\nvoči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n2.1. Odvolací súd poukázal na to, že ustanovenia § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm.\nb) zákona o PZP, je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za\nškodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi\n\n(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/190/2014). Zároveň poukázal na\nuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 514/2016, v rámci ktorého bolo uvedené,\nže bolo vecou zákonodarcu, že okruh regresne zodpovedných osôb vymedzil spôsobom, aký vyplýva zo\nzákona o povinnom zmluvnom poistení, čo znamená v prípade plnenia škody kanceláriou podľa § 24 ods.\n2 písm. b) zákona o PZP, hoci osobou, ktorá je povinná povinné zmluvné poistenie uzatvoriť, je držiteľ\nvozidla (resp. aj ďalšie osoby podľa § 3 ods. 1 tohto zákona), právo regresného postihu sa rozširuje\ni na osoby definované ako tie, ktoré zodpovedajú poškodenému za škodu. Vodič motorového vozidla,\nku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva a ktorý nie je jeho prevádzateľom (vlastníkom), pričom ním\nspôsobil škodu, je pasívne vecne legitimovaný v konaní o náhradu plnenia poskytnutého Slovenskou\nkanceláriou poisťovateľov z poistného garančného fondu. Zodpovednosť prevádzkovateľa nevylučuje\nzodpovednosť vodiča, ktorý spôsobil škodu zavineným porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods.\n1 Občianskeho zákonníka (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/26/2015).\n2.2. Z obsahu spisu bolo podľa odvolacieho súdu nepochybné, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanej\n2/ tzv. postihového práva, pričom bolo v konaní nesporné, že žalovaná 2/ ako vodič motorového\nvozidla zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej došlo ku škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.\nNesporným je, že žalovaný 1/ bol vlastníkom a prevádzkovateľom vozidla, ktorým bola spôsobená\nškoda. Z charakteru nároku uplatneného v konaní bolo zjavné, že pre posúdenie pasívnej legitimácie\nžalovanej 2/ je nevyhnutné jednoznačne vyložiť ustanovenie § 24 ods. 7 zákona o PZP v spojení s\nprávnou úpravou zodpovednosti za škodu v Občianskom zákonníku ako lex generalis k postihovej\núprave. Žalobkyňa si voči žalovanému 1/ uplatnila nárok titulom zodpovednosti prevádzkovateľa\nmotorového vozidla zodpovedného podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka za škodu vyvolanú\nosobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a voči žalovanej 2/ odvodila postihový nárok zo\nvšeobecnej úpravy zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaná 2/\nzodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti ako vodič, ktorý škodovú udalosť zavinil.\n2.3. Žalovaná 2/ vo svojom odvolaní predovšetkým namietala svoju pasívnu legitimáciu v konaní\npoukazujúc na § 420 ods. 2, § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzhľadom k tomu, že bola jednou\nzo spoločníkov spoločnosti žalovaného 1/, predmetné motorové vozidlo žalovaného 1/ používala\npri svojej činnosti pre žalovaného 1/ a toto nepoužila bez jeho súhlasu, čo bolo potvrdené aj v\nkonaní vykonanými dôkazmi. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.\nzn. 2Cdo/210/2011 už vyslovil, že ak škodca nemal v čase dopravnej nehody uzavreté povinné\nzmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona\na poisťovateľ poskytol poškodenému poistné plnenie z titulu havarijného poistenia, poskytnutím tohto\nplnenia vstúpil poisťovateľ v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka do práv poškodeného\nna náhradu škody voči škodcovi a vzniklo mu právo na uplatnenie práva na poistné plnenie z\ngarančného fondu spravovaného Slovenskou kanceláriou poisťovateľov. Podľa § 24 ods. 2 písm. b)\nzákona o PZP poskytuje Slovenská kancelária poisťovateľov z poistného garančného fondu poistné\nplnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia\nzodpovednosti. Podľa odseku 3 má poškodený právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa ods. 2\nproti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti\npoisťovateľovi podľa tohto zákona. Následne podľa odseku 7 má kancelária právo proti tomu, kto\nzodpovedá za škodu podľa ods. 2 písm. a/, b/, f/ a g/ na náhradu toho, čo za neho plnila. Všeobecne\nmožno za ustálený (v literatúre aj judikatúre) považovať záver, že za prevádzkovateľa na účely § 427\nObčianskeho zákonníka považuje subjekt, ktorý má právnu a faktickú možnosť disponovať daným\ndopravným prostriedkom, pričom takáto dispozícia má dlhodobejšie účelové určenie, pričom nie je\nvylúčené, aby ako prevádzkovateľ boli určené aj viaceré subjekty, ktorých zodpovednosť za škodu\nspôsobenú prevádzkou daného dopravného prostriedku bude solidárna (§ 438 Občianskeho zákonníka).\nŠkoda je spôsobená viacerými škodcami vtedy, ak protiprávne konanie viacerých osôb viedlo k jej\nvzniku. Nemusí ísť o aktívne spoločné konanie, pričom zákon nerozlišuje medzi škodcom a účastníkom\nna delikte. Zodpovednosť každého zo subjektov sa posudzuje samostatne, a to najmä s ohľadom\nna protiprávnosť jeho správania sa a na príčinnú súvislosť medzi správaním sa, porušením právnej\npovinnosti a vznikom škody. Aj účastník na protiprávnom konaní inej osoby môže byť považovaný\nza škodcu v zmysle § 438 Občianskeho zákonníka. Solidárna zodpovednosť viacerých škodcov sa\nuplatní bez ohľadu na právny režim ich zodpovednosti (subjektívna alebo objektívna, špeciálna alebo\nvšeobecná skutková podstata zodpovednosti za škodu) a viacerí škodcovia sú zaviazaní spoločne\na nerozdielne. Poškodený si tak môže uplatniť náhradu celej škody od ktoréhokoľvek škodcu, bez\nohľadu na mieru jeho účasti na delikte a každý zo škodcov je voči poškodenému povinný plniť náhradu\nškody v plnom rozsahu a nemá možnosť odmietnuť plnenie s poukazom na ostatných škodcov.\nZodpovednosť prevádzkovateľa, ktorá je aj v tomto prípade daná na základe samotnej existencie\n\nkvalifikovanej škodovej udalosti majúcej svoj pôvod v prevádzke, však nevylučuje zodpovednosť vodiča\ndopravného prostriedku, ktorý spôsobil škodu pri tejto škodovej udalosti zavineným porušením právnej\npovinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o vzťah prevádzkovateľa a vodiča\nako odlišných subjektov, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach obchodnoprávnych Zbierka stanovísk\nNS a súdov SR 7/2017 ustanovenie § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce osobitnú\nzodpovednosť nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka\nustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Poškodený tak môže uplatňovať\nprávo na náhradu škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 Občianskeho\nzákonníka na základe objektívneho princípu rovnako ako voči vodičovi dopravného prostriedku podľa\n§ 420 Občianskeho zákonníka na základe zodpovednosti založenej na prezumovanom zavinení. Už z\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/54/2009 možno považovať za ustálený\nzáver, že z dikcie ustanovenia § 12 ods. 2 zákona o PZP vyplýva, že poisťovateľ má nárok na náhradu\npoistného plnenia za podmienok uvedených pod písmenami a/ až h/ nielen proti osobe, ktorá uzavrela\ns poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti, ale aj proti poistenému, ktorý nie je touto osobou.\nZákon v citovanom ustanovení teda priznáva poisťovni tzv. postihové právo aj proti iným subjektom,\nna ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, než je poistník. Poisteným podľa citovaného zákona je\nteda nielen prevádzkovateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa § 427 a nasl., ale aj osoby\nzodpovedajúce za škodu za podmienok uvedených v ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka, ktorou\nmôže byť napr. aj vodič vozidla.\n2.4. Pre zaujatie právneho záveru zodpovedajúceho účelu zákona je podstatným ustálenie termínu\nosoby bez poistenia zodpovednosti, pričom všeobecne platí, že za poisteného sa považuje každá osoba,\nktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Výkladom a\ncontrario tak možno definovať osobu bez poistenia zodpovednosti ako takú osobu, ktorá zodpovedá\nza škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, na ktorého prevádzku nie je v čase vzniku škodovej udalosti\nuzavreté poistenie zodpovednosti podľa zákona o PZP. S poukazom na vyššie citované judikované\nzávery najvyššieho súdu bolo možné podľa odvolacieho súdu uzavrieť, že takou osobou môže byť ako\nprevádzkovateľ/vlastník, tak aj vodič vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škodová udalosť.\nPostavenie žalobkyne v konaní je osobitným postavením vo vzťahu k takýmto osobám z dôvodu, že ide\no jej postihové právo voči osobám, za ktoré plnila na základe osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v\n§ 24 ods. 2 zákona o PZP. Dôvodom na vznik práva poškodeného na náhradu škody proti poistnému\ngarančnému fondu je spôsobenie škody nepoisteným motorovým vozidlom a toto právo si môže\npoškodený uplatniť voči kancelárii za rovnakých podmienok, ako keby uplatnil priamy nárok proti\npoisťovateľovi. Úmyslom zákonodarcu, formulovaným aj v dôvodovej správe k zákonu o PZP bolo, aby\nsa poistenie vzťahovalo ako na prevádzkovateľa a ďalšie osoby zodpovedajúce podľa § 427 a nasl.\nObčianskeho zákonníka, tak i na osoby zodpovedajúce za podmienok ustanovenia § 420 Občianskeho\nzákonníka, napríklad vodiča vozidla.\n2.5. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval odvolaciu námietku žalovanej 2/\nspočívajúcu v namietaní jej pasívnej vecnej legitimácie za dôvodnú, nakoľko jej zodpovednosť za škodu\nv zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka porušením právnej povinnosti ako vodiča motorového\nvozidla žalovaného 1/ a žalobkyňa má voči nej postihové právo, t. j. právo na náhradu ňou spôsobenej\nškody, ktorú plnila z garančného fondu, v zmysle § 24 ods. 7 zákona o PZP. Pokiaľ žalovaná 2/ uviedla,\nže súd prvej inštancie sa neriadil názorom odvolacieho súdu pri posudzovaní otázky jej zodpovednosti,\nodvolací súd vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nedostatočne s touto vysporiadal, keď ju posudzoval\nz hľadiska pracovnoprávneho vzťahu medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/, pričom o takýto vzťah medzi\nnimi nešlo, ale že žalovaná 2/ bola spoločníčkou spoločnosti žalovaného 1/.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu žalovaná 2/ (ďalej aj „dovolateľka“) podala dovolanie, ktoré v úvodnej\nčasti označila za dovolanie pre zmätočnosť napadnutého rozsudku a nesprávne právne posúdenie veci,\npričom navrhla napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie v\ncelom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n3.1. Porušenie práva na spravodlivý proces žalovaná 2/ následne namietala nerešpektovaním\nprvoinštačným súdom záväzný právny názor odvolacieho súdu v skoršom zrušujúcom uznesení,\nkonkrétne nevysporiadaním sa z jeho strany so skutočnosťou, že v súvislosti s aplikáciou § 420 ods.\n2 Občianskeho zákonníka nemusela byť ako vodič v pozícii zamestnanca spoločnosti, ale postačilo\njej postavenie spoločníčky, od čoho odvolací súd v napadnutom rozhodnutí ustúpil bez toho, aby sa s\ntakýmto postojom v rozhodnutí vysporiadal. Odvolací súd tak najskôr konštatoval, že pre rozhodnutie\nsporu je potrebné zohľadniť skutočnosť, že zastávala funkciu spoločníka a konateľa spoločnosti\n(žalovaného 1/), čím potom pre jej vyvinenie sa (liberačný dôvod) nebolo potrebné, aby vo vzťahu k\n\nspoločnosti bola zamestnancom na základe uzavretej pracovnej zmluvy (§ 420 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka). Následne v napadnutom rozsudku ale svojvoľne zmenil predchádzajúcu argumentáciu, keď\niba stručne konštatoval, že škodu zavinila a nesie za ňu zodpovednosť podľa § 420 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka. Napadnutý rozsudok sa tak stal prekvapivý, zmätočný, svojvoľný a závery v ňom sú právne\nneudržateľné. Dovolateľka na zdôraznenie svojej argumentácie poukázala i na rad listinných dôkazov,\nktoré boli v konaní pred súdom prvej inštancie predložené, a z ktorých bolo podľa nej zrejmé, že v\nčase vzniku poistnej udalosti používala motorové vozidlo v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti\nspoločnosti, t. j. žalovaného 1/. Dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP preto vzhliada v postupe\nodvolacieho súdu, ktorý v skoršom zrušujúcom uznesení najskôr konštatoval, že pre rozhodnutie sporu\nje potrebné zohľadniť skutočnosť, že v čase dopravnej nehody, ktorú ako vodička zavinila, zastávala\nfunkciu spoločníka a konateľa spoločnosti, a pre vyvinenie sa (liberačný dôvod) nebolo nevyhnutné, aby\nvo vzťahu k spoločnosti bola jej zamestnancom na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy, ktorý názor\nnásledne (po tom ako súd prvej inštancie žalobe opätovne vyhovel a voči rozsudku podala odvolanie)\nv napádanom rozsudku svojvoľne zmenil len stručným konštatovaním, že škodu zavinila ako vodič a\nnesie za ňu zodpovednosť podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka.\n3.2. Dovolateľka za dôvod zmätočnosti považovala aj nesprávnu interpretáciu odvolacím súdom\npoužitých rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 1Obdo/26/2015, 4Cdo/190/2014, z ktorých následne\nvyvodil nesprávne právne závery.\n4. Žalobkyňa sa k podanému dovolaniu vyjadrila a navrhla najvyššiemu súdu dovolanie odmietnuť,\nalternatívne zamietnuť a žalobkyni priznať náhradu trov dovolacieho konania.\n5. Najvyšší súd príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),\nv ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú\nsplnené podmienky podľa § 429 CSP s tým, že v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že\ndovolanie je pre vadu zmätočnosti nielen prípustné, ale aj dôvodné:\n6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa,\nsa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za\nsplnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá\nkonania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (napr. rozhodnutie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 4/2011).\n7. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“\na dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným ako tretia inštancia, v\nrámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (porov.\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.1Cdo/113/2012, sp. zn. 2Cdo/132/2013, sp. zn. 3Cdo/18/2013, sp.\nzn. 4Cdo/280/2013). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže\nuskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (sp. zn. 1Cdo/6/2014, sp.\nzn. 3Cdo/209/2015).\n8. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n9. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n10. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n\n11. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (porov. rozhodnutie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 26/94).\n12. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Pod\nnesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane\nrealizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom\n- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces.\n13. V preskúmavanej veci, vychádzajúc z obsahu dovolania, žalovaná v dovolaní podľa § 420\npísm. f) CSP v podstatnom namieta nedostatok riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku a jeho\nprekvapivosť.\n14. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súdy po vykonaní všetkých rozhodných dôkazov\na ich vyhodnotení zistia riadne skutkový stav a po správnom výklade a použití relevantných právnych\nnoriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že by boli\nprijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a tým aj podstatu práva na spravodlivý\nproces (IV. ÚS 252/04).\n14.1. K porušeniu tohto práva tak môže dôjsť aj tým, že nižšie súdy nezaujmú žiadne stanovisko k\npredloženým rozhodnutiam ústavného súdu či najvyššieho súdu, alebo že zistenie skutkového stavu je\nprima facie natoľko chybné (svojvoľné), že by k nemu súd pri rešpektovaní základných zásad hodnotenia\nvykonaných dôkazov nemohol nikdy dospieť - ide o tzv. extrémny rozpor medzi vykonanými dôkazmi\na skutkovými zisteniami (porov. I. ÚS 6/2018), alebo tým, že prijaté právne závery sú v extrémnom\nnesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami resp. že z nich v žiadnej možnej interpretácii súdneho\nrozhodnutia nevyplývajú (porov. I. ÚS 243/07), alebo ak je výklad a použitie príslušných zákonných\nustanovení v rozpore s princípmi ústavnosti a spravodlivosti.\n14.2. V takýchto prípadoch podstatou dovolacieho prieskumu nie je prehodnocovanie skutkového stavu\ndovolacím súdom, ale kontrola postupu súdov oboch nižších inštancií pri procese jeho zisťovania a\nvyhodnocovania. Otázka, či súd pri zisťovaní a vyhodnocovaní skutkového stavu rešpektoval ústavnoprocesné zásady, je otázkou procesnoprávnou, ktorá ako taká môže byť prezentovaná dovolaciemu\nsúdu v podanom dovolaní ako prípustný a dovolený dovolací dôvod podľa Civilného sporového poriadku.\nZároveň je potrebné dodať, že nesprávne zistenie skutkového stavu veci má totiž, ak súd aplikuje\ndôkladne hmotné právo, vždy vplyv na nesprávne právne posúdenie skutku, a preto takéto rozhodnutie\nsúdu súčasne spočíva aj v nesprávnom právnom posúdení veci (porov. I. ÚS 6/2018, 4Cdo/88/2019).\n15. Najvyšší súd na úvod pripomína, že jedným zo základných atribútov právneho štátu a medzi jeho\nzákladné hodnoty patrí neodmysliteľne princíp právnej istoty [čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nústavy (ďalej len „ústavy“)], ktorej neopomenuteľnou súčasťou je aj dôvera jednotlivca v rozhodovaciu\nčinnosť súdov.\n16. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo strany sporu na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (§ 387 ods. 3 CSP). Nerešpektovanie tohto kogentného\nustanovenia nesporne zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania (4Cdo/125/2019). Dodržiavanie\npovinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov, a\ntak vylúčiť svojvôľu v tomto procese. V právnom štáte by nemali vzniknúť pochybnosti, či sa súd s\nurčitou, druhou stranou výslovne prezentovanou otázkou zaoberal, či nie; odpoveď by mala byť zrejmá\nz odôvodnenia súdneho rozhodnutia.\n17. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že odvolací súd v napadnutom rozsudku\nnezohľadnil citované východiská ochrany práva na spravodlivý proces, preto jeho prístup pri rozhodovaní\no podanom odvolaní žalovanej 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie nemožno hodnotiť inak ako taký,\nktorý odporuje obsahu základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n18. V súlade s § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať\nvýklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi\nskutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na\nzistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia\nrozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho\nsúdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní.\nAk rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP v spojení s §\n393 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť\nuskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jeho právo na spravodlivý súdny proces\n(čo zakladá vadu konania podľa § 431 ods. 1 CSP v spojení s § 420 písm. f) CSP), pretože mu\nupiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných\nprostriedkov.\n19. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, najmä vtedy, ak odvolací súd potvrdzuje\nrozsudok z iných dôvodov ako súd prvej inštancie, pretože ním nahradzuje napadnutý prvoinštančný\nrozsudok. V takomto prípade odvolací súd musí podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti\na spravodlivosti výroku rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa\npreto musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť\nv odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným\ndokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.\n20. V posudzovanom prípade bolo potrebné zohľadniť, že i keď odvolací súd rozsudok súdu prvej\ninštancie potvrdil, stalo sa tak v podstate na základe odlišných dôvodov.\n21. Rozhodnutie odvolacieho súdu, bolo v rozhodujúcom (v odpovedi na podstatnú odvolaciu námietku\nžalovanej 2/, ktorou namietala pasívnu legitimáciu v konaní poukazujúc na § 420 ods. 2, § 430 ods.\n1 Občianskeho zákonníka, opierajúc sa pritom o skutočnosť, že ako jedna zo spoločníkov spoločnosti\nžalovaného 1/, predmetné motorové vozidlo žalovaného 1/ používala pri svojej činnosti pre žalovaného\n1/ a toto nepoužila bez jeho súhlasu, čo bolo v konaní preukázané), založené na dôvodoch obsiahnutých\nv bodoch 25. a 26., podľa ktorých: „ ... Postavenie žalobcu v konaní je osobitným postavením vo vzťahu\nk takýmto osobám z dôvodu, že ide o jeho postihové právo voči osobám, za ktoré plnil na základe\nosobitnej právnej úpravy obsiahnutej v § 24 ods. 2 ZoPZP. Dôvodom na vznik práva poškodeného\nna náhradu škody proti poistnému garančnému fondu je spôsobenie škody nepoisteným motorovým\nvozidlom a toto právo si môže poškodený uplatniť voči kancelárii za rovnakých podmienok, ako keby\nuplatnil priamy nárok proti poisťovateľovi. Úmyslom zákonodarcu, formulovaným aj v dôvodovej správe k\nZoPZP bolo, aby sa poistenie vzťahovalo ako na prevádzkovateľa a ďalšie osoby zodpovedajúce podľa\n§ 427 a nasl. OZ, tak i na osoby zodpovedajúce za podmienok ustanovenia § 420 OZ, napríklad vodiča\nvozidla. Za osobu bez poistenia zodpovednosti je teda nutné považovať toho, kto zodpovedá za škodu\nspôsobenú podľa ZoPZP a vodič je tak v spore pasívne vecne legitimovaný z dôvodu, že zavinene\nporušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil\nškodu na majetku poškodených, ktorú žalobca uhradil. Keďže škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému\nnebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na\nto, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. A keď za neho žalobca plnil poškodenému z\ngarančného fondu, má proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 ZoPZP. Vzhľadom\nna vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval odvolaciu námietku žalovanej 2/ spočívajúcu v namietaní\njej pasívnej vecnej legitimácie za dôvodnú, nakoľko jej zodpovednosť za škodu v zmysle § 420 ods. 1\nObč. zák. porušením právnej povinnosti ako vodiča motorového vozidla žalovaného 1/ a žalobca má\nvoči nej postihové právo, t. j. právo na náhradu ňou spôsobenej škody, ktorú plnil z garančného fondu,\nv zmysle § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. ... “.\n22. Ako sa podáva z odôvodnenia dovolaním dotknutého rozsudku, odvolací súd pri rozhodovaní t. j. pri\nposudzovaní zodpovednosti žalovanej 2/ vychádzal výlučne z ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, ktorú zodpovednosť žalovanej založil na zavinenom porušení pravidiel cestnej premávky\nv príčinnej súvislosti so spôsobením škody na majetku poškodených týmto konaním, ktorú žalobca\nuhradil z garančného fondu, keďže škodu spôsobila vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná\nzmluva, čím sa vedľa žalovaného 1/ ako prevádzkovateľa motorového vozidla stala osobou bez poistenia\n\nzodpovednosti priamo zodpovednou za vlastné protiprávne konanie bez ohľadu na to, komu prislúchala\npovinnosť uzavrieť poistnú zmluvu.\n23. Procesná obrana žalovanej bola založená na popretí vlastnej zodpovednosti pre prípustnú liberáciu s\nodkazom na § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože v čase dopravnej nehody konala v postavení\nkonateľky a spoločníčky žalovaného 1/ pri výkone jeho činnosti, ktorá obrana žalovanej sa ťahá celým\nkonaním.\n24. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, byť viazaný usmernením odvolacieho súdu z\npredchádzajúceho zrušujúceho uznesenia, podľa ktorého sa mal „ ... vyporiadať s tým, že či žalovaná\n2/ ako vtedajšia spoločníčka žalovaného 1/, majúca podiel a účasť na majetku žalovaného 1/ mala aj\nspoločnú zodpovednosť so žalovaným 1/, ako bolo upravené u žalovaného 1/ používanie predmetného\nmotorového vozidla spoločníkmi spoločnosti, teda aj žalovanou 2/ a zaoberať sa u nej otázkou spoločnej\nzodpovednosti ako spoločníčky žalovaného 1/ a nie z hľadiska toho, že či vykonávala činnosti pre\nžalovaného 1/ ako v prípadnom pracovnoprávnom vzťahu, pretože medzi žalovaným 1/ a žalovanou\n2/ nejde o vzťah zamestnávateľa a zamestnanca ... „ (bod 38 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia),\nzaložil nové rozhodnutie na nasledujúcich záveroch: „V konaní nebolo sporné, že žalovaná 2/ bola\nv čase dopravnej nehody spoločníčkou žalovaného 1/, nemala so žalovaným 1/ uzavretú zmluvu\no výkone funkcie, medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ neexistoval ani pracovnoprávny pomer. Na\nich vzťah sa vzťahovali ustanovenia § 566 až 576 Obchodného zákonníka, teda žalovaná 2/ mohla\nobstarávať obchodné záležitosti pre žalovaného 1/. Vyplývalo to z ich samotného vzťahu ... žalovaná\n2/ používala motorové vozidlo na základe dohody spoločníkov spoločnosti, teda oprávnene. Išlo o\npridelenie motorového vozidla len na služobné účely, len na vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločnosti,\nnie na súkromné účely. Uvedené vyplýva, z čestných prehlásení a vyjadrení vtedajších spoločníkov\nžalovaného 1/. Tvrdenie žalovanej 2/ o tom, že práve v deň nehody vykonávala činnosť pre žalovaného 1/\n(odnesenie vzorky energetického nápoja do reštaurácie) však súd nemal preukázané. Na preukázanie,\nže škoda bola spôsobená v rámci činnosti pre žalovaného 1/, je potrebná miestna, časová a vecná\nsúvislosť s výkonom tejto činnosti. Žalovaná 2/ mala podľa vlastného vyjadrenia motorové vozidlo po\nvykonaní činnosti pre žalovaného 1/ pristaviť v sídle spoločnosti (v tom čase Z., A.) a vyzdvihnúť ho až\nopätovne pri začatí vykonávania činnosti pre žalovaného 1/. Dopravná nehoda sa stala dňa 12.7.2010\n(pondelok) o XX:XX na X. ul. v I. (bydlisko žalovanej 2/ v tom čase) ako vyplýva zo správny o nehode,\nteda mimo sídla spoločnosti žalovaného1/ a v blízkosti bydliska žalovanej 2/. Okrem toho žalovaná 2/\nnespracúvala knihy jázd vo vzťahu k vykonaným cestám (aké prevádzky navštevovala, v akom regióne)\npre žalovaného 1/ ani pred nehodou ani po nehode, resp. takýto dokument súdu nepredložila. Až\nviac ako 9 rokov po nehode si jednotliví spoločníci (okrem C. S.) spomenuli, že práve v čase kedy\ndošlo k dopravnej nehode (dňa 12.07.2010) vykonávala žalovaná 2/ činnosti pre žalobcu. Súd takýmto\ntvrdeniam uvedeným v čestných vyhláseniach a vyjadreniach bývalých spoločníkov ako aj konateľky\nžalovaného 1/ neuveril. Z týchto doložených čestných prehlásení a vyjadrení bývalých spoločníkov\nžalovaného 1/ nie je zrejmá časová, miestna ani vecná súvislosť spôsobenej škody pri dopravnej nehode\na výkonom činnosti pre žalovaného. Žalovaná 2/ teda neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že v čase\ndopravnej nehody plnila povinnosti pre žalovaného 1/. Súd nemal preukázaný liberačný dôvod podľa §\n420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná 2/ zodpovedá za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, keďže v dôsledku jej porušenia právnej povinnosti došlo k vzniku škody na motorovom\nvozidle poškodenej spoločnosti ZSSK Cargo. Vzhľadom na to bola preukázaná zodpovednosť za\nškodu voči žalovanému 1/ titulom § 427 Občianskeho zákonníka a voči žalovanej 2/ titulom § 420\nods. 1 Občianskeho zákonníka súd vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal oboch žalovaných spoločne a\nnerozdielne na zaplatenie dlžnej sumy 3.834,21 eura s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká\nv rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.“.\n25. Dovolací súd pritom zdôrazňuje, že už z formulácie dôvodov zrušenia v poradí prvého\nprvoinštančného rozsudku odvolacím súdom obsiahnutých v bode 38. zrušujúceho uznesenia sa s\nurčitosťou nedalo vyčítať ako mal prvoinštančný ďalej postupovať, čo spôsobuje zmätočnosť konania.\nTeda či mal súd pri uplatnení postihového práva v zmysle § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom\npoistení voči žalovanej 2/ vychádzať výlučne zo zodpovednosti žalovanej podľa § 420 ods. 1\nObčianskeho zákonníka za zavinené spôsobenie dopravnej nehody ako vodičky motorovým vozidlom\nbez zákonného poistenia, ktorá zodpovednosť nastupuje bez ďalšieho pre jej postavenie spoločníčky\nžalovaného 1/, inak bez podania akéhokoľvek vysvetlenia pre daný postup, alebo či súd prvej inštancie\nnesprávne posúdil vzťah medzi žalovanou 2/ a žalovaným 1/ v postavení právnickej osoby, pre ktorú\n\nžalovaná v čase dopravnej nehody mala vykonávať činnosť s prenesením danej zodpovednosti pre\nporušenie právnej povinnosti zo žalovanej na právnickú osobu, za ktorú v postavení konateľky a\nspoločníčky konala podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s potrebou sa v následnom konaní\npo podaní odvolania voči druhému rozsudku prvoinštančného vysporiadať v napadnutom rozsudku s\npriľahlou tomu argumentáciou súdu prvej inštancie a námietkami žalovanej 2/ z odvolania.\n26. Obrana žalovanej 2/ v novom odvolacom konaní bola podopretá namietaním, že v čase dopravnej\nnehody plnila voči žalovanému 1/ povinnosti konateľky a spoločníčky (t. j. škodu spôsobila pri výkone\nčinnosti pre žalovaného 1/), čo v konaní i preukázala, čím preukázala liberačný dôvod podľa § 420 ods. 2\nObčianskeho zákonníka, s ktorou zásadnou obranou žalovanej sa odvolací súd v napadnutom rozsudku\nabsolútne nevysporiadal.\n27. Odvolací súd po rozsiahlom prezentovaní teoretických a judikatórnych východísk postihového\npráva za škodu hradenú z garančného fondu podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení (body\n20. až 25. napadnutého rozsudku), vecné zdôvodnenie zhrnul iba do jedného stručného odseku\nodôvodnenia (bodu 26.) v znení: „Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažoval odvolaciu\nnámietku žalovanej 2/ spočívajúcu v namietaní jej pasívnej vecnej legitimácie za dôvodnú, nakoľko jej\nzodpovednosť za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák. porušením právnej povinnosti ako vodiča\nmotorového vozidla žalovaného 1/ a žalobca má voči nej postihové právo, t. j. právo na náhradu ňou\nspôsobenej škody, ktorú plnil z garančného fondu, v zmysle § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom\npoistení. Pokiaľ žalovaná 2/ uviedla, že súd prvej inštancie sa neriadil názorom odvolacieho súdu pri\nposudzovaní otázky jej zodpovednosti, odvolací súd vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nedostatočne\ns touto vysporiadal, keď ju posudzoval z hľadiska pracovnoprávneho vzťahu medzi žalovaným 1/ a\nžalovanou 2/, pričom o takýto vzťah medzi nimi nešlo, ale že žalovaná 2/ bola spoločníčkou spoločnosti\nžalovaného 1/.“, čím dovolací súd musí dať dovolateľke jednoznačne za pravdu v tom, že z napadnutého\nrozhodnutia sa nijako nedá vyčítať vysporiadanie sa s jej najpodstatnejšou námietkou založenou na\nexistencii a preukázaní liberačného dôvodu podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka (pozri vyššie\nbod 25).\n28. I keď odvolací súd v napadnutom rozsudku založil zodpovednosť žalovanej podľa § 420 ods. 1\nObčianskeho zákonníka pre porušenie právnej povinnosti ako vodičky motorového vozidla žalovaného\n1/, voči ktorej má žalobca následne postihové právo, t. j. právo na náhradu vodičom spôsobenej škody,\nktorú plnil z garančného fondu v zmysle § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, i v danom\nprípade bolo nutné skúmať možné naplnenie podmienok vyplývajúcich z § 420 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, za splnenia ktorých je to právnická osoba, ktorá znáša z vlastného majetku škodu spôsobenú\nňou poverenou osobou, za ktorú sa žalovaná 2/ v rámci procesnej obrany považuje. K naplneniu týchto\npodmienok dôjde len ak poverená osoba škodu spôsobila pri výkone činnosti pre dotknutú právnickú\nosobu, čím treba rozumieť predovšetkým plnenie povinností plynúcich pre túto osobu zo zmluvy, z\nrozhodnutia alebo právneho predpisu. Nie je pritom podmienkou ani to, aby nevyhnutne išlo len o\npodnikateľskú, resp. zárobkovú činnosť. Následkom nenaplnenia tohto kritéria činnosti je tzv. exces\ns tým dôsledkom, že škoda nie je právnickej osobe pričítaná, ale je vyvodená priama zodpovednosť\npoverenej osoby za vlastné protiprávne konanie. Druhá podmienka sa vzťahuje k poverenej osobe,\nktorou sa v zásade rozumie iba osoba, ktorá nevystupuje samostatne (napr. zamestnanec či zmluvný\nzástupca konajúci v mene zastúpeného podľa jeho pokynov) na rozdiel od samostatne, vo vlastnom\nmene konajúcej osoby pre právnickú osobu, ktorá ju poverila na zmluvnom základe (odlišnom od zmlúv\na dohôd uzatváraných podľa pracovnoprávnych predpisov). Znamená to, že ak subjekt koná vo vlastnom\nmene a na vlastné riziko, žiada sa nepresúvať zodpovednosť na právnickú osobu (poverovateľa) v\nsituácii, ak poverený subjekt koná ekonomicky vo vlastnom záujme. Nesplnenie aspoň jednej z týchto\ndvoch podmienok má za následok priamu zodpovednosť poverenej osoby.\n29. V nadväznosti na uvedené nevyporiadaním sa zo strany odvolacieho súdu v napadnutom rozsudku:\n(i) či v čase dopravnej nehody medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ v postavení konateľky a spoločníčky\nžalovanej 1/ išlo o vzťah závislosti podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka a súčasne (ii) či škoda bola\nspôsobená činnosťou žalovanej 1/ ako právnickej osoby, ktorá žalovanú 2/ ako vodiča k svojej činnosti\npoužila (pozri návod podľa predchádzajúceho bodu), nevypravil svoje rozhodnutie ako predpokladá\n§ 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP, čím sa rozsudok stal nepreskúmateľným, ktorá\nnepreskúmateľnosť bráni zhodnotiť správnosť jeho záverov.\n\n30. Nakoľko dovolací súd uznal prípustnosť a dôvodnosť dovolacej námietky nepreskúmateľnosti a\nzmätočnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, podľa dovolacieho súd sa stalo neúčelným\nnezaoberať sa tiež i ostatnými dovolacími námietkami žalovanej.\n31. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí\n(§ 450 CSP). Najvyšší súd v zmysle týchto ustanovení zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vrátil mu\nvec na ďalšie konanie.\n32. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453\nods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nsúd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}