{"guid": "4ab64dfe-6df6-4d32-bd17-805055be413c:70babb00-3fb4-412e-a02a-cb995dfa93b3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1518201124.2", "spisova_znacka": "1ObdoZ/1/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoZ/1/2024 z 20. 11. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. novembra 2024, sp. zn. 1ObdoZ/1/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:1518201124.2", "identifikacne_cislo": "1518201124", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2024-11-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/70babb00-3fb4-412e-a02a-cb995dfa93b3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1518201124.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1518201124.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1518201124.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1ObdoZ/1/2024\n1518201124\n20. 11. 2024\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2024:1518201124.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej\na členiek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobkyne Z. X.,\nnarodenej X. F. XXXX, Z., O. XX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou BAJO LEGAL, s. r. o.,\nBratislava, Landererova 8, IČO: 36 860 581, proti žalovanej W. M., narodenej XX. W. XXXX, Z., I.\nXXXX/XX, zastúpenej advokátom JUDr. Jaroslavom Málekom, Bratislava, Kraskova 2, o zaplatenie\n118 900 eur s príslušenstvom, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n4CoZm/15/2022-519 z 27. júla 2023, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a.\nII. Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania\nv plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 1CbZm/7/2018-219 z 9.\nseptembra 2019 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni zmenkovú sumu 118 900 eur s úrokom 6 %\nročne zo sumy 118 900 eur od 14. marca 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku. Ďalším výrokom rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania\nv celom rozsahu. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie, ktoré Krajský súd v\nBratislave (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. 4CoZm/1/2020-297 z 21. januára 2021 odmietol\npodľa § 386 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „CSP“), pretože nemá povinné náležitosti podľa § 363 CSP a pre jeho vady nemožno\nv odvolacom konaní pokračovať. Na dovolanie žalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj\n„dovolací súd“ alebo „NS SR“) uznesením sp. zn. 1Obdo/66/2021 z 13. septembra 2022 uznesenie\nodvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom odvolacom konaní Krajský súd\nv Bratislave rozsudkom č. k. 4CoZm/15/2022-441 z 12. januára 2023 napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie ako vecne správny potvrdil a žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na plnú náhradu trov\nprvoinštančného a odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Následne\ndopĺňacím uznesením č. k. 4CoZm/15/2022-459 z 9. marca 2023 odvolací súd doplnil svoj rozsudok z\n12. januára 2023 vo výroku o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobkyni priznal proti žalovanej\nnárok na plnú náhradu trov dovolacieho konania s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n2. V odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku z 12. januára 2023 odvolací súd poukázal na to,\nže žalobkyňa sa voči žalovanej domáhala zaplatenia zmenkovej sumy 118 900 eur s úrokom 6% ročne\nod 14. marca 2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu, ktorej prílohou bol prvopis zmenky,\nodôvodnila tým, že žalovaná dňa 21. októbra 2008 vystavila vlastnú zmenku s doložkou bez protestu,\n\nv ktorej sa zaviazala zaplatiť žalobkyni dňa 13. marca 2015 zmenkovú sumu 118 900 eur. Žalovaná\nna výzvy žalobkyne na splnenie záväzkov z predmetnej zmenky nereagovala. Žalovaná vo vyjadrení\nk žalobe namietala, že zmenku nikdy vedome nepodpísala. Uviedla, že žalobkyňa ako konateľka\nspoločnosti B&B FAKTORING, spol. s r.o. jej a jej manželovi prisľúbila, že za nich vyplatí dlh voči Prvej\nstavebnej sporiteľni. Dňa 20. októbra 2008 podpisovali kúpnu zmluvu na sumu 3 mil. Sk, aj keď pôžičku\nchceli 2 mil. Sk s tým, že zvyšok im bude vyplatený v hotovosti. Zmluva sa podpisovala na notárskom\núrade bez prítomnosti konateľov. Súčasťou dohody so spoločnosťou B&B Faktoring, s.r.o bolo, že overí\npodpisy na zmluve o práve spätnej kúpy, ktorá mala byť súčasťou kúpnej zmluvy. Zmluva o práve spätnej\nkúpy nebola podpísaná, keďže namiesto sumy 2 mil. Sk + úroky, tam bola suma 3 mil. Sk, čo pani Z.\nopravila a podpísala s tým, že ráno 21. októbra 2008 sa stretnú pred notárskym úradom, kde sa overí\nopravená zmluva o práve spätnej kúpy. V ten deň žalovaná nepodpisovala žiadne dokumenty a nebol\ndôvod podpisovať zmenku. Ďalej uviedla, že dňa 21. októbra 2008 o 8:45 hod. jej pani Z. volala, aby išla\npred Justičný palác, že odchádza z VÚB s dokladom o vyplatení dlhu voči Prvej stavebnej sporiteľni.\nŽalovanej kázala ísť s týmto dokladom za JUDr. L., aby na základe tohto dokladu zastavila dražbu.\nKeďže podľa JUDr. L. bolo potrebné ku dňu dražby doplatiť ešte 2 500 Sk, volala pani Z., aby to doplatila.\nPočas dňa jej viackrát telefonovala, kedy bude mať overenú zmluvu o práve spätnej kúpy. Až o 14:00\nhod. ju vyzdvihla a podala jej do ruky zmluvu o práve spätnej kúpy v pôvodnom znení bez požadovanej\nopravy s tým, aby urobila pripomienky. Táto zmluva nebola nikdy podpísaná. Z priebehu uvedeného\ndňa podľa žalovanej vyplýva, že v ten deň nepodpisovala žiadne dokumenty. Od fyzickej osoby pani Z.\nsi nikdy nepožičala žiadnu peňažnú čiastku. Na zmenke je uvedená suma, o ktorej nevie ako vznikla.\nJe uvedená v eurách, i keď v deň vystavenia zmenky platili ešte slovenské koruny. Tiež uviedla, že ku\ndňu splatnosti zmenky sa nevie vyjadriť. O tom, že je pani Z. vydatá, sa dozvedela až na polícii dňa\n16. novembra 2016, kde na ňu pán X. (jej manžel) podal trestné oznámenie za poškodzovanie veriteľa.\nĎalej poukázala na to, že vkladom na kataster dňa 6. novembra 2012 bola na základe rozhodnutia\nkrajského súdu nehnuteľnosť vrátená na ňu a manžela s tým, že počas vlastníctva spoločnosťou B&B\nFAKTORING, spol. s r.o. bolo vložených niekoľko záložných práv. Na záver poukázala na to, že na pani\nX. podala trestné oznámenie a navrhla prerušiť konanie do jeho skončenia.\n3. Odvolací súd ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa\ns listinnými dôkazmi. Z prvopisu zmenky, ktorá bola vystavená dňa 21. októbra 2008 súd zistil, že\nžalovaná sa zaviazala zaplatiť v prospech žalobkyne dňa 13. marca 2015 zmenkovú sumu 118 900 eur\ns doložkou bez protestu. Žalobkyňa je na zmenke označená ako Z. X., rod. Z., nar. XX. F. XXXX. Z\ndatabáz, ktoré mal súd prvej inštancie k dispozícii, vyplynulo, že žalobkyňa priezvisko X. prijala až pri\nuzavretí manželstva dňa 20. júna 2014, teda po dni vystavenia zmenky. Súd preto vyzval žalobkyňu na\ndoplnenie rozhodujúcich skutočností, týkajúcich sa okolností vystavenia zmenky. Žalobkyňa na výzvu\nsúdu uviedla, že pôvodne išlo o blankozmenku a žalovaná na zmenkovom formulári vystavila len\nsvoj podpis. Na základe uvedeného súd prvej inštancie skutkovo uzavrel, že zmenka bola pôvodne\nblankozmenkou a k doplneniu chýbajúcich údajov došlo až po jej vystavení. V súvislosti s tým, že meno\nremitenta bolo doplnené až dodatočne, uviedol, že zákon nepredpisuje, aké náležitosti musí obsahovať\nblankozmenka. Ide totiž o neúplnú zmenkovú listinu, podpísanú minimálne jedným potenciálnym\núčastníkom zmenkového vzťahu. V prípade zmenky, ktorá je pri jej vystavení neúplná, sa nepochybne\nvyžaduje spôsobilý podpis, aby nadobudol zmenkovo-právnu záväznosť. Tiež musí byť objektívne\nrozpoznateľné, že vystavená listina má byť v budúcnosti doplnená na zmenku. Akým spôsobom, v akom\nrozsahu a podľa akých kritérií má byť chýbajúci obsah zmenky v budúcnosti doplnený, determinuje\ndohoda o vyplňovacom práve. Dôkazné bremeno ohľadom prípadnej nesprávnosti vyplnených údajov\nna zmenke bolo v zmysle čl. I § 10 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „ZZŠ“) na\nžalovanej, ktorá mala v prípade nesúhlasu s jej obsahom uviesť, že zmenka nebola vyplnená správne\na tiež, ako mala byť vyplnená správne a tieto tvrdenia preukázať.\n4. Podľa názoru súdu prvej inštancie predmetná zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I\n§ 75 ZZŠ pre vlastnú zmenku a žalobkyňa predložením jej prvopisu preukázala svoje zmenkové práva.\nĎalej súd prvej inštancie poukázal na závery znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2019/1631\nvypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru (ďalej len „KEUPZ“), z\nktorých vyplýva, že podpis na zmenke vyhotovila Ing. W. M., na základe čoho nepovažoval za dôvodnú\nnámietku žalovanej, že zmenku nepodpísala. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že zmenku nepodpísala vedome,\nskutočnosť, že by bola pri vykonaní tohto právneho úkonu uvedená do omylu, preukázaná nebola.\nSúd prvej inštancie zdôraznil, že predložená zmenka je dokonalým cenným papierom, v ktorom je\ninkorporovaný abstraktný záväzok žalovanej ako vystaviteľa zmenky a ktorý oprávňuje žalobkyňu ako\n\nremitenta, na základe samotnej držby zmenky, uplatňovať práva vyplývajúce zo zmenky, a to bez\nnutnosti tvrdenia väzby na akúkoľvek kauzu. Žalobkyňa uplatnený nárok vymedzila ako nárok zo zmenky\nvystavenej žalovanou v prospech žalobkyne s doložkou bez protestu, ktorou sa zaviazala zaplatiť v deň\nsplatnosti 13. marca 2015 sumu 118 900 eur (tak, ako tieto skutočnosti vyplývajú z predloženej zmenky),\npričom žalobkyňa nebola povinná uvádzať ani preukazovať iné skutkové okolnosti na preukázanie,\nresp. odôvodnenie uplatneného nároku. Zdôraznil, že žalobkyňa pri uplatňovaní práv zo zmenky nemusí\npreukazovať žalovanej ako vystaviteľovi kauzu a v konaní pred súdom nemusí preukazovať, na základe\nakých skutkových (kauzálnych) okolností žalovaná zmenku vystavila. Zmenkový záväzok je samostatný,\noddelený od kauzálnych vzťahov, ktoré viedli k jeho vzniku a vyznačuje sa princípom nespornosti,\nčo znamená, že pokiaľ zmenka vyhovuje formálnym požiadavkám zákona, má jej majiteľ nepochybné\nprávo na zaplatenie. Preto súd prvej inštancie neakceptoval požiadavku žalovanej, aby vyzval žalobkyňu\nna objasnenie kedy, kde, za akým účelom a akou formou mali byť žalovanej poskytnuté finančné\nprostriedky zodpovedajúce zmenkovej sume. Súd ďalej poukázal na to, že dôkazné bremeno v konaní\no kauzálnych námietkach je zásadne na dlžníkovi, keďže majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný\nzmenkou samotnou. Pokiaľ teda aj žalovaná tvrdila, že od žalobkyne si nikdy žiadnu peňažnú čiastku\nnepožičala, dôkazné bremeno v plnom rozsahu zaťažovalo žalovanú. Dôkaznú povinnosť toho, že dlh\nžalovanej existoval, však neznáša žalobca, aj keď žalovaná nevie preukázať, že dlh neexistuje, nie\nje súčasťou povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobkyne preukázať, v akej výške žalovaná\ndlhovala finančné prostriedky žalobkyni a z akého titulu. Súd poukázal na čl. I § 17 ods. 1 prvá veta\nZZŠ. Dôkazné bremeno v plnom rozsahu zaťažovalo žalovanú. Ak úmyslom žalovanej bolo namietať, že\nzmenka nezabezpečuje žiaden záväzok, súd dal do pozornosti, že kauzou vystavenia zmenky nemusí\nbyť len zabezpečenie pohľadávky z kauzálneho vzťahu, ale môže ísť aj o dôvody spoločenské, rodinné,\no zmenky z ochoty, alebo môže zmenka plniť priamo platobnú funkciu. Súd prvej inštancie dospel k\nzáveru, že žalobkyňa prvopisom zmenky preukázala, že je jej riadnym majiteľom a má podľa čl. I § 48\nods. 1 ZZŠ právo postihom žiadať zmenkovú sumu a 6 %-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy odo dňa\nsplatnosti zmenky. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom, v konaní nebolo preukázané, že by\nžalovaná z dôvodov uvedených v jej vyjadreniach nemala povinnosť tento nesporný záväzok splniť, súd\nprvej inštancie preto žalovanej uložil povinnosť, aby žalobkyni zaplatila zmenkovú sumu 118 900 eur\nspolu s úrokom 6 % ročne z nej od 14. marca 2015 do zaplatenia a keďže žalobkyňa mala v konaní plný\núspech, súd jej priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške.\n5. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla žalovaná odvolaním, v ktorom uviedla, že po oznámení\nvyšetrovateľa, že na zmenke sa nachádza jej vlastnoručný podpis, podala dňa 6. mája 2019 námietku\nna Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „GP SR“) so žiadosťou, aby sa pokračovalo\nvo vyšetrovaní. V námietke uviedla aj časovú os komunikácie s konateľkou firmy B&B FAKTORING,\nspol. s r.o. pani Z.. Ďalej uviedla, že v noci z 9. na 10. júna 2019 prišlo k narušeniu objektu jej trvalého\nbydliska, pričom v dome spala. V tejto súvislosti podala oznámenie na Obvodné oddelenie Policajného\nzboru Bratislava - Podunajské Biskupice. K rovnakému narušeniu objektu prišlo aj v roku 2009. Od\npodania námietky na GP SR jej prestali chodiť doporučené zásielky, okrem tých, kedy osobne zachytila\ndoručovateľku. Dňa 30. septembra 2019 preto napísala list na Národnú kriminálnu agentúru, kde okrem\niného uviedla svoje obavy z toho, že niekto jej chce úmyselným odcudzovaním doručeniek zabrániť v\nkomunikácii s dotknutými orgánmi. V mesiaci október prichádzala doporučená pošta bez problémov. Dňa\n21. októbra 2019 sa zo zaslaného rozsudku Okresného súdu Bratislava V dozvedela, že sa nezúčastnila\npojednávania a ani sa neospravedlnila. Dala do pozornosti, že keďže o termíne súdneho pojednávania\nnevedela, nemohla sa ospravedlniť a ani si uplatniť právo sa k prejednávanej veci vyjadriť. Žiadala\npreto, aby odvolací súd nariadil odvolacie pojednávanie a pripustil jej argumenty na konfrontáciu so\nžalobkyňou. Ďalej uviedla, že dňa 6. novembra 2018 na GP SR podala trestné oznámenie, z ktorého\nvyplýva, že Okresným súdom Bratislava V jej bola dňa 29. októbra 2018 zaslaná úplne vyplnená\nzmenka, na ktorej bol dátum vystavenia 21. októbra 2008. Mala za to, že na základe vtedy známych\ninformácií o zmenke správne uviedla, že dňa 21. októbra 2008 žiadnu zmenku nepodpisovala, ale\nnevylúčila ani tú skutočnosť, že predmetná zmenka jej mohla byť podstrčená na podpis pri podpisovaní\niných dokumentov. Dňa 8. januára 2019 sa zo zaslaného vyjadrenia žalobkyne dozvedela, že ide o\nblankozmenku a že na zmenke je iba jej podpis, ostatné údaje vypisovala iná osoba. Uviedla, že dňa\n21. októbra 2008, ktorý je uvedený na zmenke ako dátum vystavenia zmenky, bola v osobnom kontakte\ns pani Z. ako konateľkou firmy B&B FAKTORING, spol. s r.o. dvakrát, a to o 8:30 hod., keď ju autom\nvyzdvihla pred Justičným palácom a odviezla do Prvej stavebnej sporiteľne, kde mala odovzdať doklad o\nuhradení dražby JUDr. L. a druhý raz o 14:30 hod., keď ju vyzdvihla na Košickej ulici, jej autom sa odviezli\nna Kulíškovu ulicu pre jej dcéru do školy, kde jej podala do ruky „neopravenú“ zmluvu o práve spätnej\n\nkúpy a odišla po dcéru, takže v tento deň, ktorý je uvedený na zmenke ako dátum vystavenia, sa žiadne\ndokumenty nepodpisovali a tobôž nie predmetná zmenka. Dodala, že jej tvrdenie ohľadne komunikácie\ns pani Z. je podporené aj v prílohe č. l ako vyjadrenie pre Okresný súd Bratislava II k súdnemu konaniu\nv októbri 2013 a kópiou jej osobných poznámok z roku 2008. Poukázala na to, že nebola uzatvorená\nzmluva, ktorá uvádza akým spôsobom sa má blankozmenka vyplniť. Zdôraznila, že v posudzovanej veci\nje na zmenke uvedený dátum vystavenia 21. október 2008, teda k tomuto dátumu treba posudzovať\nostatné údaje doplnené do blankozmenky. Poukázala na to, že ako osoba, ktorej sa má zo zmenky\nplniť, je na zmenke uvedená Z. X., rod. Z., teda osoba, ktorá ku dňu vystavenia zmenky neexistovala,\npriezvisko žalobkyne totiž ku dňu vystavenia zmenky bolo Z. a priezvisko X. získala až v roku 2014.\nMala za to, že ide o také vyplnenie blankozmenky, ktoré spôsobilo, že obsah zmenky je z vnútorného\nlogického sledu zápisov nemožný, vyplnením blankozmenky uvedeným spôsobom tak mohla vzniknúť\nlistina, ktorá nemôže byť platnou zmenkou, pretože nebola dodržaná vnútorná logika zmenky. Žalobkyňa\nby podľa jej názoru bola oprávnená žiadať od žalovanej zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom\nlen v prípade, ak by rubopisom nadobudla zmenku od osoby, ktorá sa v roku 2008 volala Z. X..\n6. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu\nprvej inštancie, ktoré podľa jeho názoru vykazuje známky vecnej správnosti. Zdôraznil, že žalovaná v\nodvolaní neargumentovala žiadnymi takými skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mohli mať za následok\nzrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom nevyplýva iný,\nnež napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé\nprivodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia odvolací\nsúd poukázal na dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že zmenkou\nvystavenou dňa 21. októbra 2008 sa žalovaná zaviazala zaplatiť v prospech žalobkyne dňa 13. marca\n2015 zmenkovú sumu 118 900 eur s doložkou bez protestu. V konaní tiež vyšlo najavo, že zmenka bola\npôvodne blankozmenkou a k doplneniu chýbajúcich údajov došlo až po jej vystavení. Odvolací súd sa\nstotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané\nv čl. I. § 75 ZZŠ pre vlastnú zmenku a predložením jej prvopisu žalobkyňa preukázala, že je riadnym\nmajiteľom zmenky a má podľa čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ právo postihom žiadať zmenkovú sumu a 6 %-ný\nročný úrok zo zmenkovej sumy odo dňa splatnosti zmenky. Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadnu právne\nrelevantnú argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá spochybniť správnosť napadnutého rozsudku, resp. jej\nnámietky sú právne irelevantné. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovanej odvolací súd konštatoval,\nže žalovaná sa nedostavila na pojednávanie uskutočnené dňa 9. septembra 2019, predvolanie na dané\npojednávanie mala riadne a včas vykázané ako neprevzaté v odbernej lehote, pričom svoju neprítomnosť\nneospravedlnila, preto jej tvrdenia o nevedomosti o pojednávaní sú irelevantné. Súd prvej inštancie\nsprávne na tomto pojednávaní konal v neprítomnosti žalovanej. Odvolací súd nenariadil pojednávanie,\npretože ustanovenie § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP je v zásade fakultatívne, t. j. odvolací súd\npojednávanie nariaďovať nemusí, nariaďuje ho iba v dvoch prípadoch, ak je potrebné zopakovať alebo\ndoplniť dokazovanie alebo ak si to vyžaduje dôležitý verejný záujem, čo v danom prípade nebolo splnené.\nOdvolací súd v tejto súvislosti zdôraznil, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej\ninštancie, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené. Preto v zmysle § 385 ods. 1 CSP nepovažoval\nza potrebné a účelné nariadiť vo veci pojednávanie. S námietkou žalovanej, že dotknutú zmenku\nvedome nikdy nepodpísala, sa v odôvodnení napadnutého rozsudku už dostatočne vysporiadal súd\nprvej inštancie, pričom odvolací súd len zdôraznil, že zo záverov znaleckého posudku vypracovaného\nKEUPZ vyplýva, že podpis na zmenke vyhotovila Ing. W. M., v dôsledku čoho uvedenú námietku\npovažoval za nedôvodnú. Ako nedôvodnú vyhodnotil tiež námietku žalovanej ohľadne nedodržania\nvnútornej logiky zmenky z dôvodu, že ako osoba, ktorej sa má zo zmenky plniť, je na zmenke uvedená\nZ. X., rod. Z., teda osoba, ktorá ku dňu vystavenia zmenky neexistovala, keďže priezvisko žalobkyne\nku dňu vystavenia zmenky bolo Z. a priezvisko X. získala až v roku 2014. S touto námietkou sa\nvysporiadal súd prvej inštancie v bode 7. a 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací\nsúd odkázal. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že bola vystavená blankozmenka, do ktorej bolo\nmeno remitenta doplnené až dodatočne, preto sa o žiadny vnútorný rozpor zmenky nejedná. Odvolací\nsúd tiež poukázal na to, že dôkazné bremeno ohľadom prípadnej nesprávnosti vyplnených údajov na\nzmenke bolo v zmysle čl. I § 10 ZZŠ na žalovanej, ktorá mala v prípade nesúhlasu s jej obsahom\nuviesť, že zmenka nebola správne vyplnená a ako mala byť správne vyplnená a preukázať tieto tvrdenia,\nčo neurobila. Rovnako žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia o neexistencii kauzy\nvystavenia zmenky. Predložená zmenka je dokonalým cenným papierom, v ktorom je inkorporovaný\nabstraktný záväzok žalovanej ako vystaviteľa zmenky, ktorý žalobkyňu ako remitenta oprávňuje len na\nzáklade samotnej držby zmenky uplatňovať práva vyplývajúce zo zmenky, a to bez nutnosti tvrdenia\n\nväzby na akúkoľvek kauzu. Žalobkyňa pri uplatňovaní práv zo zmenky nemusí preukazovať žalovanej\nako vystaviteľovi kauzu a v konaní pred súdom nemusí preukazovať, na základe akých skutkových,\nkauzálnych okolností žalovaná zmenku vystavila. Dôkazné bremeno v konaní o kauzálnych námietkach\nje zásadne na dlžníkovi, v tomto prípade na žalovanej. Keďže záväzok zo zmenky je nesporným\nzáväzkom a v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná nemala povinnosť tento nesporný záväzok\nsplniť, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalovanú zaviazla na zapletenie zmenkovej sumy 118\n900 eur spolu s úrokom 6% ročne od 14. marca 2015 do zaplatenia a žalovanej priznal nárok na náhradu\ntrov konania.\n7. Dňa 9. januára 2020 žalovaná doručila odvolaciemu súdu podanie označené ako „Doplnenie\nodvolania“, na ktoré však odvolací súd neprihliadol s poukazom na to, že uvádzané nové skutkové\ntvrdenia a dôkazy nepredstavujú prípustné novoty v odvolacom konaní v zmysle ustanovenia § 366 CSP.\nStotožnil sa s výhradou žalobkyne, že podľa § 364 CSP môže odvolateľ rozsah, v akom sa rozhodnutie\nnapáda, rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ žalovaná v ďalšom svojom podaní,\nktoré bolo odvolaciemu súdu doručené dňa 13. februára 2020, navrhla, aby si odvolací súd vyžiadal od\nPrvej stavebnej sporiteľne a VÚB informácie, ktoré sú potrebné na preukázanie, že dňa 21. októbra 2008\nod pani X., rodenej Z., neobdržala žiadnu finančnú čiastku, odvolací súd k tomu uviedol, že žalovaná\ntakýto návrh neurobila včas a s poukazom na zistený skutkový stav a prijaté právne závery, považoval\nnavrhovaný postup v zmysle čl. 17 CSP za neúčelný a nehospodárny.\n8. Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalovaná dovolaním, ktorého prípustnosť vyvodzovala z\nustanovenia § 420 písm. f) CSP tvrdiac, že súdy oboch inštancií jej svojím nesprávnym procesným\npostupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva sporovej strany v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolaním napadnutý rozsudok označila za nesprávny\nčo do vecnej aj právnej stránky a žiadala, aby dovolací súd zrušil nielen rozsudok odvolacieho súdu,\nale spolu s ním aj rozsudok súdu prvej inštancie, pretože nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením\nodvolacieho rozhodnutia (§ 449 ods. 2 CSP). Zároveň navrhla, aby jej dovolací súd priznal trovy\ndovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n9. K tvrdeniu odvolacieho súdu, že zákon pozná len dva prípady, kedy sa obligatórne koná odvolacie\npojednávanie, dovolateľka namietala, že je síce pravda, že odvolací súd musí v zmysle § 385 ods. 1\na 2 CSP nariadiť pojednávanie, ak má zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo ak si to vyžaduje\nverejný záujem, uvedené však neznamená, že v iných prípadoch pojednávanie nariadiť nemôže. Okrem\ntoho musí byť splnený predpoklad, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci, pričom\nz odvolacích námietok žalovanej vyplýva, že tento nebol náležite zistený, čo potvrdil aj NS SR v\nrozhodnutí z 13. septembra 2022, kde v bode 19 konštatoval, že odvolanie bolo odmietnuté predčasne,\npretože obsahuje odvolacie dôvody, ktorými sa má odvolací súd zaoberať. Jedna z odvolacích námietok\nžalovanej smerovala k tomu, že neexistovala žiadna dohoda, akým spôsobom sa mala údajná zmenka\nvyplniť. Keďže bolo sporné, či existovala dohoda o vyplňovacom práve, tak už len v tomto smere mal\nodvolací súd vykonať dokazovanie. Bez náležitého dokazovania súdy ani nemohli prijať právny záver,\nže dôkazné bremeno [na preukázanie, či zmenka (ne)bola vyplnená v súlade s dohodou o vyplňovacom\npráve] bolo na žalovanej, keďže táto dohoda neexistovala a nebola ani pripojená ako príloha k žalobe.\nŽalovaná namietala, že nemôže preukazovať rozpor s niečím, čo nie je. V tomto prípade je dôkazné\nbremeno na žalobkyni, aby preukázala dohodu o vyplňovacom práve, respektíve uviedla, podľa čoho\nzmenku vyplnila (ako dospela k uvádzaným textovým aj číselným záznamom, podľa čoho určila splatnosť\nzmenky a tiež zmenkovú sumu v eurách, keďže v čase údajného vystavenia zmenky ešte platila mena\nslovenskej koruny). Záväzok zo zmenkového vzťahu by vznikol len vtedy, ak by žalobkyňa zmenku dňa\n21. októbra 2002 skutočne vystavila a podpísala, čo však žalovaná vo svojom odvolaní spochybnila,\nresp. uviedla, že zmenku nepodpísala ani nevystavila a o jej existencii sa dozvedela až zo žaloby. Podľa\nnázoru dovolateľky nikdy nemala vôľu vystaviť zmenku a vyvolať existenciu zmenkového záväzkového\nvzťahu, čím je zároveň spochybnená aj jej pasívna vecná legitimácia v konaní.\n10. Ďalšie námietky dovolateľky sa týkali znaleckého posudku KEUPZ, ktorý mal potvrdiť jej podpis\nna zmenke. Dovolateľka uviedla, že posudok nemusí byť vždy validný, lebo ho robí konkrétna osoba,\nktorá nie je neomylná a len z jedného podpisu na zmenke sa nedá ustáliť skutkový stav veci, najmä ak\nžalovaná namieta vystavenie zmenky jej osobou dňa 21. októbra 2008. Namietala, že KEUPZ skúmal\niba podpis, ale neskúmal textové a číselné záznamy na zmenke, teda kto je autorom „vystavenia\nzmenky“, t. j. kto vypísal text W. M., nar. XX.XX.XXXX, I. XXXX/XX, XXX XX Z. a bez protestu a kto\n\nvypisoval miesto platenia a miesto a dátum vystavenia zmenky. Zdôraznila, že na vystavenie zmenky\nnebol žiadny dôvod, pretože nebola dlžníčkou žalobkyne, nejednalo sa o žiadny dar, spoločenskú\núsluhu alebo iný spoločenský dôvod. Nikdy nemala v úmysle vystaviť zmenku a ani nikdy v praxi\nneprišla do kontaktu so zmenkovým tlačivom. Ako dôchodkyňa by sa nemohla zaviazať k zaplateniu\nsumy 118 900 eur, pričom ku dňu 21. októbra 2008 nemala majetok, pretože nehnuteľnosť (dom) v\nBSM bol prevedený na obchodnú spoločnosť B&B FAKTORING, spol. s r.o., ktorá vyplatila pohľadávku\nPrvej stavebnej sporiteľne, a.s., vyplývajúcu zo zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 6.\nseptembra 2004. V uvedenej obchodnej spoločnosti bola žalobkyňa konateľkou, teda pohľadávka nebola\nvyplatená samotnou žalobkyňou. Len zrazu si žalobkyňa uplatnila zaplatenie sumy 118 900 eur, pričom\nsúd jej priznal aj úroky z omeškania, hoci nie je zrejmé, z čoho bola odvodená zmenková suma 118\n900 eur splatná dňa 13. marca 2015. Vzhľadom na uvedené skutočnosti boli súdy oboch inštancií\npovinné nariadiť pojednávanie a náležite zisťovať skutkový stav veci. V rámci toho mali najmä vypočuť\nžalovanú, dať jej možnosť podávať návrhy na doplnenie dokazovania a označiť dôkazy na podporu\nsvojich tvrdení, možnosť vyjadriť sa k posudku KEUPZ a tiež ku skutkovej a právnej stránke veci.\nPovinnosťou odvolacieho súdu bolo vysporiadať sa s návrhom žalovanej na jej výsluch, teda odvolací\nsúd mal uviesť, prečo nepotrebuje žalovanú v konaní vypočuť, hoci ona sama sa toho dožadovala. Ani\nnávrh žalovanej na konfrontáciu so žalobkyňou nie je ako dôkazný prostriedok v civilnom sporovom\nkonaní vylúčený, pretože sporová strana môže ako dôkazný prostriedok navrhnúť všetko, čo má slúžiť\nk náležitému zisteniu skutkového stavu veci, čo však predpokladá, že najskôr túto možnosť musí mať.\nAj podľa čl. 13 základných princípov CSP strany konajú so súdom osobne. Platí teda princíp priamosti\na bezprostrednosti, ktorý spočíva v osobnom styku strán so súdom. S poukazom na kontradiktórnosť\nkonania podľa CSP dovolateľka ďalej namietala, že ak spochybnila tvrdenia žalobkyne, že malo ísť o\nblankozmenku, potom súdy oboch inštancií nemohli bez ďalšieho dokazovania prijať právny záver, že\nišlo o blankozmenku a na tomto závere vydať súdne rozhodnutie. Keďže žalovaná v odvolaní poukázala\nna to, že si nie je vedomá, že nejakú zmenku podpisovala, podľa jej názoru to znamená, že právny\núkon vystavenia zmenky je neplatný pre absenciu slobodnej a vážnej vôle, prostej omylu. Respektíve je\notázne, či žalobkyňa mohla takúto neúplnú zmenku nadobudnúť v dobrej viere, ak žalovanej predložila\nzmenkové tlačivo bez toho, aby táto vedela, že sa má jednať o zmenku. Vzhľadom na uvedené bol\nodvolací súd povinný zaoberať sa otázkou, či tu vôbec právny úkon vznikol (a za akých okolností) a ak\nvznikol, či je platný. Obdobne, ak žalovaná namietala neexistenciu dohody o vyplňovacom práve, a teda\naj to, že zmenka nemôže byť v konečnom dôsledku niekým len svojvoľne vyplnená, tak bolo potrebné,\naby sa súd prvej inštancie touto otázkou náležite vysporiadal a až následne prijal právny záver a vo\nveci rozhodol.\n11. Podľa názoru dovolateľky neobstojí ani tvrdenie odvolacieho súdu, že vychádzal zo skutkového\nstavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Namietala, že ak odvolací súd nechcel zopakovať alebo sám\nvykonať dokazovanie, mal vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie tak, aby sa mohlo dokazovať\nv súlade s odvolacími námietkami žalovanej. Tvrdila, že v konaní pred súdmi sa nevedela nijako brániť,\npretože pojednávanie na odvolacom súde nebolo nariadené a súd prvej inštancie mal automaticky za\nto, že keď neprišla na pojednávanie dňa 9. septembra 2019 a svoju neúčasť neospravedlnila, tak môže\nbez náležitého dokazovania vo veci čo najrýchlejšie rozhodnúť. To však predpokladá, že žalovaná sa\nmusí dozvedieť o existencii predvolania a zápis poštového doručovateľa na obálke sa považuje za\nvierohodný, čo ale nemusí byť vždy splnené, pretože poštové doručovanie v Slovenskej republike nie je\nbez chýb a omylov. Už len tá skutočnosť, že zásielka s predvolaním na pojednávanie nebola prevzatá\nv odbernej lehote, nasvedčuje tomu, že žalovaná sa nedozvedela, kedy je termín pojednávania na\nsúde prvej inštancie. Uvedené nemusí vždy znamenať, že účastník konania takýmto spôsobom maril\ndoručovanie pošty, pretože v čase doručovania sa ani nemusel nachádzať na doručovacej adrese z\nobjektívnych dôvodov alebo sa chybou poštového doručovateľa (ktorý mu nemusel dať oznámenie o\ndoručení zásielky alebo mu zásielku nedoručil do vlastných rúk) ani nedozvedel o doručovaní zásielky.\nZdôraznila, že všetky ostatné zásielky súvisiace s týmto súdnym konaním preberala a aj písomne\nkomunikovala so súdom prvej inštancie, preto už len z tohto jej správania muselo byť súdu zrejmé,\nže problém môže byť na strane doručujúceho orgánu, respektíve, že tu môžu byť objektívne dôvody\n(choroba, úraz, pobyt v nemocnici a pod.), pre ktoré žalovaná práve túto jednu zásielku neprevzala\nv odbernej lehote. V súdnej praxi je pritom bežné, že súdy následne znova predvolajú účastníkov na\npojednávanie, najmä ak ide o dôchodcov v pokročilom veku v tak závažnej sporovej veci ako je peňažné\nplnenie zo zmenky.\n\n12. Napokon dovolateľka tiež namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu nemá atribúty uvedené v\nustanovení § 220 CSP, t. j. nie je presvedčivé, riadne odôvodnené a nevzbudzujúce pochybnosti o\njeho vecnej a právnej správnosti. Odvolací súd mal podľa jej názoru zodpovedať viaceré ňou bližšie\nšpecifikované právne otázky (pod bodmi 1 až 10), týkajúce sa vystavenia a vyplnenia predmetnej\nblankozmenky, pretože podľa jej názoru si žalobkyňa vystavenie zmenkovej listiny a jej doplnenie\nzabezpečila buď sama alebo prostredníctvom inej osoby.\n13. K dovolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Dovolanie označila za neopodstatnené v celom\nrozsahu a podané zjavne iba z dôvodu, aby žalovaná oddialila vykonateľnosť exekučného titulu.\nDovolateľka podľa jej názoru nekonkretizovala, v čom spočíva nesprávny procesný postup odvolacieho\nsúdu v zmysle uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP. Pokiaľ žalovaná v úvode\ndovolania naznačila, že týmto pochybením malo byť nenariadenie pojednávania odvolacím súdom,\nžalobkyňa poukázala na to, že sama žalovaná súčasne uviedla dôvody, kedy odvolací súd musí na\nprejednanie odvolania nariadiť pojednávanie, pričom je zjavné, že tieto dôvody splnené neboli. Námietka\nžalovanej o nedostatočnom zistení skutkového stavu nepredstavuje dovolací dôvod podľa § 420 písm.\nf) CSP a nemá ani vecné opodstatnenie, pričom žalovaná sa ňou snaží nahradiť svoju pasivitu v\nkonaní. Pokiaľ žalovaná v konaní namietala, že zmenku nepodpísala, táto námietka sa ukázala ako\nneopodstatnená, keďže pravosť podpisu žalovanej na zmenke bola preukázaná znaleckým posudkom\nvypracovaným v trestnom konaní. Žalobkyňa svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy odvodzovala\nzo zmenky, ktorá je dokonalým cenným papierom, v ktorom je inkorporovaný záväzok žalovanej ako\nvystaviteľa zmenky, a ktorý oprávňuje žalobkyňu iba na základe samotnej držby zmenky uplatňovať\npráva z nej vyplývajúce. V súlade s uvedeným žalobkyňa nemusí v konaní tvrdiť ani preukazovať žiadne\nďalšie skutočnosti, teda ani kauzu zmenky a pokiaľ žalovaná v konaní uplatňovala kauzálne námietky,\npodľa rozsudku NS SR sp. zn. 1MObdoV/9/2020 bolo dôkazné bremeno v celom rozsahu na žalovanej.\nPoukázala na to, že žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní nenavrhla\nžiadny dôkaz, pričom vzhľadom na preukázanie pravosti podpisu na zmenke by žalovaná podľa doktríny\nmala vysvetliť a preukázať, prečo vlastne zmenku podpisovala, keď k tomu nebol dostatočný dôvod. V\nrozpore so skutočnosťou je aj námietka žalovanej, že nemala možnosť sa k veci vyjadriť a navrhnúť\ndôkazy, keďže sa vyjadrila k žalobe, a teda mala možnosť navrhnúť aj dôkazy, čo však v celom priebehu\nkonania pred súdom prvej inštancie a ani v podanom odvolaní neurobila. Žalovaná sa ani nezúčastnila na\npojednávaní, napriek tomu, že jej predvolanie bolo riadne doručované. Z hľadiska návrhov na vykonanie\ndokazovania je však (ne)účasť žalovanej na pojednávaní sekundárna, keďže každá strana má v súlade\nso zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania dôkazné návrhy uviesť včas, pričom žalovaná mala\nmožnosť tieto návrhy uviesť už v podanom vyjadrení. Pokiaľ ide o okolnosti neúčasti žalovanej na\npojednávaní, zo spisu vyplýva, že žalovaná si predvolanie na pojednávanie neprevzala v odbernej\nlehote, pričom ale ani pojednávaním v jej neprítomnosti nedošlo k žiadnemu porušeniu jej práv, pretože\nvo veci nedošlo k vydaniu rozsudku pre zmeškanie a žalovanej bola riadne doručená žaloba, ku ktorej\nsa mala možnosť vyjadriť a navrhnúť dôkazy. Žalobkyňa nesúhlasila ani s námietkou dovolateľky o\nzmätočnosti napadnutého rozhodnutia, keďže tak súd prvej inštancie ako aj odvolací súd vo svojich\nrozhodnutiach jasne a zrozumiteľne vysvetlili, prečo žalobkyni priznali ňou uplatnený nárok, a to v\nrozsahu skutočností podstatných pre rozhodnutie, resp. v rozsahu žalovanou uplatnených námietok.\nVšeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,\nktoré majú pre vec podstatný význam. Pokiaľ ide právne otázky, na ktoré mal podľa žalovanej odpovedať\nodvolací súd, žalobkyňa poukázala na to, že tieto buď neboli v priebehu konania nastolené alebo ani\nnemajú základ v skutkových okolnostiach sporu, teda nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k existencii\nnároku žalobkyne. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalovanej\nodmietol a žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nvčas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s\nustanovením § 429 ods. 1 CSP, skúmal najskôr, či je dovolanie procesne prípustné.\n15. Podľa ustanovenia § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza,\nže dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, potom takéto rozhodnutie\nnemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Dovolanie podľa CSP\nnie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania\n\nktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Právo na súdnu ochranu\nnie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým\nobmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb\na nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje\nlen vtedy, ak sú splnené všetky podmienky, za existencie ktorých môže súd konať a rozhodnúť vo veci.\nOtázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. V posudzovanom prípade dovolateľka vyvodzuje\nprípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP.\n16. Podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces.\n17. Podľa § 431 ods. 1 a 2 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení, pričom dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,\nv čom spočíva táto vada.\n18. Podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.\n19. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP\nsú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v\nzmysle vyššie citovaného ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu spočívajúci\npredovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zo zákonného,\nale aj ústavno-právneho rámca, a ktorý tak zároveň znamená porušenie Ústavou Slovenskej republiky\nzaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva.\n20. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v\nprípade, ak miera porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu\nnadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Do\npráva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi, hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby strana sporu bola pred všeobecným\nsúdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04, IV. ÚS 22/04).\n21. Pri takto žalovanou uplatnenom dovolacom dôvode podľa § 431 v spojení s § 420 písm. f) CSP,\nktorým bol dovolací súd v zmysle § 440 CSP viazaný, nebol dovolací súd oprávnený skúmať, či\nrozsudok odvolacieho súdu, potvrdzujúci rozsudok súdu prvej inštancie (o uložení povinnosti žalovanej\nzaplatiť žalobkyni nároky zo zmenky) je alebo nie je vecne správnym rozhodnutím a v zásade ani to,\nči súdy oboch inštancií rozhodli na základe správne a úplne zisteného skutkového stavu veci. Totiž,\nak chcela žalovaná spochybniť vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, mala,\nresp. mohla uplatniť (iný) dovolací dôvod podľa § 432 v spojení s § 421 CSP, a teda namietať, že\nodvolací súd vec nesprávne právne posúdil. V takom prípade však bola zároveň povinná uviesť, v čom\nspočíva nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom, čo logicky zahŕňa aj uvedenie, ako\nmala byť vec po právnej stránke posúdená správne. A to všetko tak, aby bol dovolací súd schopný\nz obsahu dovolania vyabstrahovať právnu otázku, prípadne viaceré právne (nie skutkové) otázky,\nrelevantné v zmysle ustanovenia § 421 CSP, t. j. také, ktoré odvolací súd v napadnutom rozhodnutí\nriešil a na ktorých riešení založil napadnuté rozhodnutie (ktoré boli pre jeho rozhodnutie kľúčové).\nPrávne otázky, ktoré žalovaná uviedla v závere svojho dovolania pod bodmi 1 až 10, odvolací súd v\nnapadnutom rozsudku neriešil, čo konštatovala aj samotná dovolateľka, pričom jej námietky smerovali\nk tomu, že odvolací súd tieto právne otázky riešiť mal, lebo to bolo potrebné pre náležité zistenie\nskutkového stavu veci, ktoré však dovolateľka (nesprávne) stotožňuje so zistením tzv. skutočného stavu\nveci. Pokiaľ ide o námietku neúplného, resp. nedostatočného zistenia skutkového stavu veci súdmi\noboch inštancií, dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že podľa § 442 CSP je dovolací súd viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd a sám dokazovanie v zásade nevykonáva, s výnimkou\nuvedenou v § 435 CSP, kedy skúma výlučne prípustnosť a včasnosť podaného dovolania. V dovolacom\nkonaní, bez možnosti vykonávať vlastné dokazovanie, preto dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať\nsprávnosť a úplnosť skutkových zistení súdov nižšej inštancie, respektíve prehodnocovať nimi vykonané\ndôkazy. Uvedené platí predovšetkým vo vzťahu k námietkam, ktoré žalovaná vzniesla voči skutkovému\n\nzisteniu súdu prvej inštancie, že podľa výsledkov znaleckého dokazovania vyhotovila podpis na zmenke.\nLen pre úplnosť tak dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že odvolací súd považoval skutkový\nstav zistený súdom prvej inštancie za dostatočný pre rozhodnutie o žalobe na plnenie zo zmenky, z\ndôvodu ktorého sám dokazovanie nevykonal, resp. nepovažoval za potrebné dokazovanie uskutočnené\nsúdom prvej inštancie zopakovať alebo doplniť. Súdy v civilnom sporovom konaní ani nezisťujú tzv.\nskutočný stav veci, ale v súlade s prejednacou zásadou sa zaoberajú len tými skutkovými tvrdeniami\na dôkaznými návrhmi, ktoré im strany sporu predložia na posúdenie. V posudzovanom prípade súdy\noboch inštancií vychádzali z premisy, že žalobkyňa svoje nároky majiteľky zmenky voči žalovanej ako\nzmenkovej dlžníčke (tzv. postihové práva podľa čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ) dostatočne preukázala tým, že\nsúdu prvej inštancie predložila listinu, ktorá spĺňala všetky formálne a obsahové náležitosti vlastnej\nzmenky podľa čl. I. § 75 ZZŠ. Týmto predložením originálu zmenky žalobkyňa splnila svoju povinnosť\ntvrdenia aj dôkaznú povinnosť a bolo už na žalovanej, aby sa v konaní efektívne bránila. Keďže podľa\nzistení súdu prvej inštancie bola predložená zmenka pôvodne tzv. blankozmenkou, žalovanú podľa\nčl. I § 10 ZZŠ zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom tvrdenej nesprávnosti dodatočne vyplnených\núdajov na zmenke. Žalovaná mala teda v prípade nesúhlasu s obsahom predloženej zmenky tvrdiť,\nže blankozmenka nebola správne vyplnená, resp. uviesť, ako mala byť vyplnená správne a zároveň\ntieto svoje tvrdenia aj preukázať, čo podľa názoru súdov neurobila. Rovnako žalovaná podľa názoru\nsúdov oboch inštancií neuniesla ani dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia o neexistencii kauzy vystavenia\nzmenky. Takéto posúdenie rozloženia bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany sporu bolo\npodľa názoru dovolacieho súdu rozhodujúce (kľúčové) pre rozhodnutie danej sporovej veci, pričom sa\njedná nepochybne o právnu otázku. Správnosť riešenia tejto právnej otázky zo strany odvolacieho súdu\nvšak dovolací súd v tomto konaní nebol oprávnený skúmať, pretože dovolateľka ako dôvod nesprávnosti\nnapadnutého rozhodnutia (dovolací dôvod), označila výlučne tzv. vadu zmätočnosti podľa § 420 písm.\nf) CSP.\n22. Aj podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len Ústavný súd SR“) platí, že zákonom\nustanovený spôsob vymedzenia dovolacích dôvodov pre nesprávne právne posúdenie (§ 432 CSP),\nresp. pre existenciu vád zmätočnosti (§ 431 CSP) korešponduje s tým, že ide vo svojej podstate o\nrozdielne dovolacie dôvody, ktoré možno uplatniť pri rôznych namietaných pochybeniach popri sebe\n(I. ÚS 643/2017). Ústavný súd SR tiež konštatoval, že pokiaľ dovolateľ označí len jeden z nich,\nnemôže dovolací súd sám vykonať dovolací prieskum aj z hľadiska dôvodov prípustnosti dovolania\nzakladajúcich sťažovateľom neoznačený dovolací dôvod (viď uznesenie sp. zn. IV. ÚS 644/2021 zo\n14. decembra 2021, ktoré bolo publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č.\n113/2021). Dovolací súd sa preto v ďalšom zameral výlučne na tie dovolacie námietky, ktoré sa týkali\núdajných nedostatkov v procesnom postupe odvolacieho súdu, ktorý viedol k vyhláseniu napadnutého\nrozsudku zo dňa 27. júla 2023. Výhrady dovolateľky smerovali predovšetkým voči tomu, že odvolací\nsúd na prejednanie jej odvolania nenariadil pojednávanie. K uvedenému dovolací súd poznamenáva, že\nodvolací súd je povinný nariadiť pojednávanie len v prípadoch uvedených v ustanovení § 385 ods. 1 CSP,\nteda ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem.\nV ostatných prípadoch je nariadenie dovolacieho pojednávania fakultatívne (dobrovoľné), pričom aj\nodvolací súd musí rešpektovať procesnú ekonómiu a v súlade s článkom 17 Základných princípov\nCSP postupovať v konaní tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá a predchádzať\nzbytočným prieťahom. Odvolacie pojednávanie teda nemá byť samoúčelné, ale má slúžiť predovšetkým\nna účely dokazovania (s tým, že podľa § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak,\nako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní) a tiež na\nodstránenie zistených procesných pochybení súdu prvej inštancie, ktoré zakladajú odvolací dôvod v\nzmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP (porušenie práva na spravodlivý proces). Ak teda nebolo potrebné\nzopakovať alebo doplniť dokazovanie, ktoré vykonal súd prvej inštancie a odvolací súd zároveň v\nprocesnom postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne pochybenie, v dôsledku ktorého by žalovaná\nbola vylúčená z realizácie jej patriacich procesných práv v takej miere, že tým došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces, odvolací súd rovnako nepochybil, keď odvolanie žalovanej prejednal bez\nnariadenia (odvolacieho) pojednávania. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú časť odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku, kde odvolací súd tvrdenia žalovanej, že nevedela o pojednávaní, ktoré sa konalo\nna súde prvej inštancie dňa 9. septembra 2019, označil za irelevantné s poukazom na to, že žalovaná\nmala predvolanie na dané pojednávanie riadne a včas vykázané ako neprevzaté v odbernej lehote,\npričom svoju neprítomnosť neospravedlnila a súd prvej inštancie správne na tomto pojednávaní konal\nv neprítomnosti žalovanej. Pokiaľ dovolateľka v tejto súvislosti argumentuje článkom 13 Základných\nprincípov CSP, podľa ktorého strany sporu konajú v styku so súdom osobne, ak zákon neustanovuje inak\n\n(t. j. ak neumožňuje konanie prostredníctvom zástupcu), dovolací súd uvádza, že zákonom preferovaný\nosobný styk strany so súdom ešte neznamená, že bez osobnej účasti strany na pojednávaní súd nemôže\nvec prejednať a rozhodnúť. Dôkazom toho sú skrátené konania a skrátené rozhodnutia upravené v\nprvej hlave tretej časti CSP, upravujúcej osobitné procesné postupy súdu, v rámci ktorých môže byť\nvec prejednaná a rozhodnutá bez nariadenia pojednávania, či vykonania dokazovania v pravom slova\nzmysle, a teda aj bez osobnej účasti jednej či oboch strán (platobný rozkaz, rozsudok pre zmeškanie,\nrozsudok pre uznanie nároku, rozsudok pre vzdanie sa nároku). V posudzovanom prípade súd prvej\ninštancie žiadny z týchto osobitných procesných postupov nevyužil, ale na prejednanie veci nariadil\npojednávanie, na ktoré s dostatočným časovým predstihom predvolal aj žalovanú, čím jej vytvoril\nprocesnú možnosť sa pojednávania zúčastniť. Účinky doručenia predvolania žalovanej na predmetné\npojednávanie nastali v deň doručenia informácie o výsledku doručovania poštovej zásielky s listinným\nrovnopisom elektronického úradného dokumentu odosielajúcemu orgánu verejnej moci (súdu prvej\ninštancie) podľa § 31a ods. 10 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti\norgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení\nneskorších predpisov (táto informácia sa nachádza v spise na č. l. 214), pričom povinnosťou súdu\nprvej inštancie nebolo skúmať, z akého dôvodu si žalovaná predvolanie neprevzala v odbernej lehote\nna pošte, pretože účinky doručenia nastávajú aj v prípade, ak sa adresát o doručení nedozvie (§\n111 ods. 3, resp. § 112 CSP). Podľa § 183 ods. 1 CSP zároveň platí, že pojednávanie sa môže\nodročiť len z dôležitých dôvodov, pretože podľa § 157 CSP je súd povinný v konaní postupovať tak,\naby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní. Pokiaľ teda súd\nprvej inštancie dospel k záveru, že pre rozhodnutie predmetnej veci nebolo potrebné vykonať výsluch\nžalovanej (pričom súd ani nie je povinný vyhovieť každému návrhu strany na vykonanie dokazovania, čo\nvyplýva z ustanovenia § 185 ods. 1 CSP) a podľa § 180 CSP rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v\nneprítomnosti žalovanej, potom ani nebol povinný pojednávanie odročiť len z dôvodu neúčasti žalovanej\nna ňom. Dovolateľka nedôvodne argumentuje údajnou praxou všeobecných súdov, ktoré (podľa jej\nnázoru) v takýchto prípadoch opakovane predvolajú stranu na (odročené) pojednávanie, najmä ak sa\njedná o dôchodcu, u ktorého možno predpokladať neúčasť z dôvodu choroby, úrazu, pobytu v nemocnici\na pod. Pokiaľ taká prax skutočne existuje, o čom však dovolací súd nemá vedomosť, nie je správna a\nje v priamom rozpore s vyššie označenými ustanoveniami CSP.\n23. Postup odvolacieho súdu, v rámci ktorého odvolanie prejedná bez nariadenia pojednávania,\nsamozrejme predpokladá, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiada so všetkými\nrelevantnými odvolacími námietkami strany, ktorá podala odvolanie. K tomu pôvodne nedošlo, keď\nprvým rozhodnutím z 21. januára 2021 odvolací súd odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej\ninštancie odmietol. Nie je však pravdou, ako tvrdí dovolateľka, že Najvyšší súd Slovenskej republiky\nvo svojom uznesení sp. zn. 1Obdo/66/2021 z 13. septembra 2022 potvrdil, že skutkový stav veci\nnebol súdom prvej inštancie náležite zistený, keď konštatoval, že odvolanie bolo odmietnuté predčasne,\npretože obsahuje odvolacie dôvody, ktorými sa má odvolací súd zaoberať. Uvedené konštatovanie sa\nvzťahovalo výlučne k odôvodneniu uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 4CoZm/1/2020-297 z\n21. januára 2021, ktorým odvolací súd bez ďalšieho odvolanie žalovanej odmietol, t. j. bez toho, aby\nho vecne prejednal. V ďalšom konaní po zrušení uznesenia z 21. januára 2021 sa už odvolací súd\nzaoberal relevantnými odvolacími námietkami žalovanej (s tým, že nebol povinný sa zaoberať doplnením\nodvolania, ktoré žalovaná podala až po uplynutí odvolacej lehoty) a jeho rozhodnutie nemožno hodnotiť\nako nedostatočne odôvodnené, či arbitrárne.\n24. Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že procesný postup súdu prvej inštancie ako\naj odvolacieho súdu prebiehal v súlade s princípmi, na ktorých je založený Civilný sporový poriadok a v\nprocesnom postupe súdov oboch inštancií nebolo zistené žiadne také pochybenie, v dôsledku ktorého\nby sa žalovanej strane znemožnilo uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces. Keďže namietaná vada zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP\nv konaní súdov oboch inštancií nebola zistená, dovolanie žalovanej je neprípustné a zároveň nedôvodné\na dovolací súd ho podľa § 447 písm. c) odmietol.\n25. V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni dovolací súd priznal nárok na náhradu trov dovolacieho\nkonania proti žalovanej, ktorá úspešná nebola (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP). O výške\nnáhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n26. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4CoZm/15/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0d380934-76d9-434f-9cee-d96dccec71df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.644.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 644/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 644/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.644.2021.1"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a879bac-1c9f-48f8-a2e8-16f1fb6bf194"}, {"guid": "d5b204a8-f193-46bd-8d8f-f7bd5ec7e307:93a96ef8-2a68-4bbc-afd6-1feee8403104", "ecli": null, "spisova_znacka": "4CoZm/1/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4CoZm/1/2020 z 16. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-07-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d5b204a8-f193-46bd-8d8f-f7bd5ec7e307:93a96ef8-2a68-4bbc-afd6-1feee8403104"}], "citovane_v": [{"guid": "65a2eeda-f2e6-478d-9457-5a51ad22b40e:eb285700-1424-4f88-af0c-c5699bb15d83", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6123379123.1", "spisova_znacka": "43CoKR/32/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR/32/2025 z 21. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6123379123.1"}]}