{"guid": "a32fd848-f697-4241-b315-cc05b38be988:950f1a26-402b-4891-80df-9eb315319695", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1414218518.1", "spisova_znacka": "2Cdo/83/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/83/2022 z 30. 1. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2024, sp. zn. 2Cdo/83/2022, ECLI:SK:NSSR:2024:1414218518.1", "identifikacne_cislo": "1414218518", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Trubanová, PhD", "sudca_id": 297, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-trubanova-phd-297", "datum_vydania": "2024-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-251.odsek-3", "nazov": "§ 251 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-251.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-251"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-68.odsek-1", "nazov": "§ 68 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-68.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-68"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-251", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/950f1a26-402b-4891-80df-9eb315319695", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1414218518.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1414218518.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1414218518.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/83/2022\n1414218518\n30. 01. 2024\nJUDr. Mária Trubanová\nECLI:SK:NSSR:2024:1414218518.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobkyne S. V.,\nnarodenej B., G., zast. HKP Legal, s. r. o., Bratislava, Fedinova 9, IČO: 36 727 334, proti žalovanému\nJNM Dynamic s. r. o., Bratislava, Starorímska 1371/4, IČO: 43 824 111, zast. BARRISTER LEGAL\ns. r. o., Bratislava, Radvanská 28, IČO: 46 225 234, o zaplatenie sumy 2.000 eur s príslušenstvom,\npôvodne vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 18C/301/2015, o dovolaní žalobkyne\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. mája 2020 sp. zn. 15Co/171/2018, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a .\nŽalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 22.\nmarca 2018 č. k. 18C/301/2015-147 žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobkyni náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %.\n1.2. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil nasledovný skutkový stav veci. Dňa 9. júla 2014 strany\nsporu uzavreli dohodu o zložení blokovacieho depozitu, na základe ktorej sa žalobkyňa ako záujemkyňa\nzaviazala zaplatiť spoločnosti RE/MAX Dynamic blokovací depozit v sume 2.000 eur za účelom\nzablokovania nehnuteľnosti a začatia rokovaní o uzavretí kúpnej zmluvy s tým, že v prípade uzatvorenia\nkúpnej zmluvy bude blokovací depozit započítaný do kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorá bola stanovená\nv celkovej sume 65.000 eur. Žalobkyňa sa zaviazala uzatvoriť kúpnu zmluvu najneskôr posledný deň\núčinnosti tejto dohody (8. september 2014) a pre prípad porušenia zmluvných povinností v bode 4.1\ndohody zo strany záujemcu (žalobkyne) bolo stranami dohodnuté, že záujemca je povinný zaplatiť\nzmluvnú pokutu v sume 2.000 eur, ktorá sa bude medzi vlastníkov a spoločnosťou RE/MAX Dynamic\ndeliť rovným dielom, pričom táto pohľadávka sa započíta so zloženým blokovacím depozitom. Žalobkyňa\ndňa 10. júla 2014 zložila na dohodnutý účet sumu 2.000 eur. Následne z dôvodov na strane žalobkyne\nstrany dňa 8. septembra 2014 uzatvorili dodatok č. 1 k depozitnej zmluve z 9. júla 2014, ktorým sa\npredĺžila doba účinnosti dohody o zložení blokovacieho depozitu na dobu určitú do 23. septembra 2014.\nTým bola predĺžená nielen doba účinnosti dohody, ale aj doba na uzatvorenie kúpnej zmluvy podľa\nčl. IV. bod 4.1 dohody a síce z 8. septembra 2014 až do 23. septembra 2014. Napriek tomu však k\nuzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo až dňa 25. septembra 2014, z čoho vyplýva, že žalobkyňa už v tomto\nmomente porušila povinnosti vyplývajúce z dohody o zložení blokovacieho depozitu a jej dodatku č. 1.\nÚčastníci kúpnej zmluvy podali dňa 26. septembra 2014 návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností na Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor, ktorý rozhodnutím č. I. z 30. októbra 2014\nkatastrálne konanie prerušil na dobu 30 dní z dôvodu, že v návrhu na vklad boli zistené nedostatky\n\n(súčasne ich uviedol), ktoré je potrebné odstrániť, ako podmienka pre povolenie vkladu vlastníckeho\npráva do katastra nehnuteľností. Išlo o odstrániteľný nedostatok, a ak by na strane žalobkyne existovala\nvôľa tento odstrániteľný nedostatok napraviť, podpísala by dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, ktorý návrh\ndodatku vypracoval žalovaný. Žalobkyňa však dodatok č. l ku kúpnej zmluve nepodpísala a listom z\n27. novembra 2014 odstúpila od kúpnej zmluvy z 25. septembra 2014 a následne listom z 1. decembra\n2014 zobrala spolu s predávajúcimi návrh na vklad vlastníckeho práva späť. Odstúpením od zmluvy\nsa tak zmluva zrušila ex tunc; t. j. od počiatku, čo má rovnaké účinky ako keby k uzatvoreniu kúpnej\nzmluvy nedošlo.\n1.3. Nadväzne na ustanovenie § 451, § 48 Občianskeho zákonníka súd uzavrel, že žalobkyňa ako\nzáujemkyňa porušila povinnosti vyplývajúce z bodu 4.1 dohody o zložení blokovacieho depozitu v znení\ndodatku č. 1, keď kúpnu zmluvu neuzavrela najneskôr v posledný deň účinnosti dohody; t. j. do 8.\nseptembra 2014 a dokonca ani po ústupku žalovaného, v snahe vyhovieť žalobkyni uzavretím dodatku\nč. 1 k dohode, nedošlo zo strany žalobkyne k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ani do dňa 23. septembra 2014,\nale až o dva dni neskôr; t. j. dňa 25. septembra 2014. Boli tak naplnené podmienky uvedené v čl. V. bodu\n5.2 dohody z dôvodu, že žalobkyňa ako záujemkyňa porušila povinnosti stanovené v bode 4.1, vznikla\njej povinnosť zaplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti a spoločnosti RE/MAX Dynamic zmluvnú pokutu spolu\nv sume 2.000 eur, ktorá sa medzi nich rozdelí rovným dielom a pohľadávka spoločnosti a vlastníka na\nzaplatenie zmluvnej pokuty sa započíta so zloženým blokovacím depozitom. V konaní bolo preukázané,\nže žalobkyňa už podpisom dohody o zložení blokovacieho depozitu musela vedieť, že vlastníci bytu,\nktorý mal byť predmetom prevodu, nie sú zároveň aj vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu k pozemkom,\nna ktorých je postavený bytový dom, v ktorom sa nachádza predmetný byt. Rovnaká skutočnosť\nvyplývala aj zo samotnej kúpnej zmluvy. Táto vada, ktorá tvorila prekážku pokračovania katastrálneho\nkonania, bola odstrániteľná. Na strane žalobkyne neexistovali vážne a objektívne dôvody pre odstúpenie\nod zmluvy. V konaní zostalo preukázané, že aj nátlak vlastnej rodiny žalobkyne viedol žalobkyňu k\ndefinitívnemu odstúpeniu od zmluvy. Nebolo preukázané, že žalovaný vykonal kroky, ktoré by žalobkyňu\ndonútili odstúpiť od zmluvy; naopak bolo preukázané, že žalovaný v snahe korektného jednania poskytol\nžalobkyni dlhšiu lehotu na uzatvorenie kúpnej zmluvy, avšak ani túto možnosť žalobkyňa nevyužila a\nnedodržala podmienky dohody. V konaní tak nebolo preukázané, že žalobkyni vznikol nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo vrátení zaplateného blokovacieho depozitu.\n1.4. Výrok o trovách konania súd odôvodnil § 262 ods. l, ods. 2, § 255 ods. l Civilného sporového\nporiadku zák. č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobkyne\nrozsudkom z 27. mája 2020 sp. zn. 15Co/171/2018 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny\npotvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP) stotožniac sa jeho dôvodmi ako správnymi. Zároveň priznal žalovanému\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n2.1. Zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd dôvodil, že žalobkyňa ako záujemkyňa zavinila,\nže nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy včas a z tohto dôvodu nemá nárok na vrátenie zaplateného\nblokovacieho depozitu v sume 2.000 eur. Žalobkyňa mala za to, že z právnych úkonov, z vykonaného\ndokazovania pred súdom prvej inštancie, nevyplývalo, a v tejto súvislosti ju žalovaný neinformoval, že\npredmetom kúpnej zmluvy je aj spoluvlastnícky podiel k pozemkom, na ktorých je postavený bytový\ndom, v ktorom sa daný byt nachádza. Jej tvrdenie neobstojí, pretože zo samotnej dohody o zložení\nblokovacieho depozitu z 9. júla 2014, z kúpnej zmluvy z 25. septembra 2014, jednoznačne vyplýva, čoho\nvšetkého boli S.. N., F. G., vlastníci; predmet ich vlastníctva netvorili pozemky, resp. spoluvlastnícky\npodiel k nim, na ktorých je postavený bytový dom, v ktorom sa nachádza byt, ktorý mala záujem\nkúpiť. Dôvodom prerušenia katastrálneho konania neboli neodstrániteľné vady, ale vady, ktoré účastníci\nkúpnej zmluvy odstrániť mohli. Tým viac, keď v dohode o zložení blokovacieho depozitu (čl. I., bod\n1.4) žalobkyňa prehlásila, že sa oboznámila so stavom nehnuteľnosti a má záujem ju v tomto stave\nnadobudnúť.\n2.2. Odvolací súd pripomenul, že list vlastníctva je verejná listina, verejne dostupná, s ktorou mala\nmožnosť oboznámiť sa aj žalobkyňa. Z LV č. XXXX pre Obec a katastrálne územie K. nepochybne\nvyplýva predmet vlastníctva tam uvádzaných vlastníkov (S. N., F. G.). Žalobkyňa ani len netvrdila, že sa\ns týmto listom vlastníctva pred uzatvorením daných právnych úkonov oboznámila a ak nie, prečo.\n\n2.3. Odvolateľka neuvádzala presný, konkrétny, nezameniteľný dôvod na strane predávajúcich,\nsprostredkovateľa, pre ktorý kúpna zmluva bola uzavretá až dňa 25. septembra 2014. Uvádzala, že aj\nvlastníci nehnuteľnosti odstúpili od kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti ani len netvrdila, že by odstúpenie\nvlastníkov nehnuteľnosti od kúpnej zmluvy jej bolo doručené skôr, ako od kúpnej zmluvy odstúpila sama.\nZ podania z 27. novembra 2014, ktorým žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy, nevyplýva, že by aj\npredávajúci odstúpili od kúpnej zmluvy. Vyplýva z neho, že dôvodom odstúpenia žalobkyne od kúpnej\nzmluvy bolo nedodržanie podmienok vyplývajúcich z čl. 3.3 kúpnej zmluvy, nie absencia jej náležitostí,\nktoré neskôr uvádzala. Žalobkyňu ako záujemkyňu tak stíha povinnosť zaplatiť vlastníkom nehnuteľnosti\na spoločnosti RE/MAX Dynamic zmluvnú pokutu spolu v sume 2.000 eur; táto povinnosť žalobkyne bola\nzapočítaná so zloženým blokovacím depozitom (čl. V. bod 5.2 dohody o zložení blokovacieho depozitu).\n2.4. Žalovaný pri príprave kúpnej zmluvy nepochybil, keď v nej neuviedol úpravu práv k pozemku\nzastavanému domom a k priľahlému pozemku, keďže tieto neboli predmetom kúpnej zmluvy. Ak napriek\ntomu okresný úrad tento údaj v kúpnej zmluve vyžadoval, išlo o „vadu“ odstrániteľnú, takú, ktorá\nperfektnosť zmluvy neovplyvnila, ktorá nepotvrdzuje záver, podľa odvolateľky, že žalovaný pri príprave\nkúpnej zmluvy konal neodborne a nesprávne.\n2.5. Odvolací súd ďalej dôvodil, že žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy z 25. septembra 2014 z\ndôvodov nedodržania podmienok vyplývajúcich z čl. 3.3 kúpnej zmluvy, a teda nemožno uvádzať, že\nto zapríčinil žalovaný, predávajúci; pre určenie ďalšej lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy neboli žiadne\nproblémy. Keďže dodatok č. l ku kúpnej zmluve (v ktorom sa mal predĺžiť čas uzavretia kúpnej zmluvy)\nnebol uzavretý z dôvodov na strane žalobkyne, kúpna zmluva bola uzavretá neskoro, po uplynutí lehoty\nna jej uzavretie. Nie je preukázané, že by jej neuzavretie včas, jej obsah, spôsobil žalovaný. Zostalo\nprávne irelevantné, či a kedy žalovaný predávajúcim vrátil sumu 1.000 eur; ak by tak neurobil, bolo len\nna kupujúcich si ju od žalovaného vymáhať, pričom žalobkyňa by nebola účastníčkou tohto vzťahu, a\nteda nečinnosť žalovaného v tomto smere by žalobkyňu nijako nezaťažovala, resp. jej nedávala žiadne\nvýhody.\n2.6. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. l, § 262 ods. l, 2 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ako „dovolateľka“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť odôvodnila poukazom na § 420 písm. f) CSP.\n3.1. Žalobkyňa trvá na tom, že odvolací súd (ako aj súd prvej inštancie) nesprávnym procesným\npostupom znemožnil žalobkyni ako strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces najmä tým, že sa dostatočne\npresvedčivo nevysporiadal s nasledovnými argumentami žalobkyne, resp. sa s nimi vysporiadal\nzmätočne.\n3.2. Odvolací súd v rámci odôvodnenia odvolacieho rozsudku (ods. 10.1. a 10.2.) celkom nepresvedčivo\nargumentoval, že žalobkyňa sa mohla so skutočnosťou o neexistencii vlastníckeho práva\npredávajúcich k zastavanému pozemku k bytovým domom dozvedieť z príslušného výpisu z listu\nvlastníctva. Takáto argumentácia súdu nemôže obstáť, nakoľko žalovaný, ako realitná kancelária,\nteda profesionálny dodávateľ služby (sprostredkovanie predaja nehnuteľností), má voči žalobkyni ako spotrebiteľovi slabšej strane postupovať s odbornou starostlivosťou, a teda aj pripravená kúpna\nzmluva mala obsahovať všetky zákonom vyžadované požiadavky, vrátane zákonných požiadaviek\npodľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových\npriestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993. Z. z.“). Odvolací súd totiž v\nods. 9. odôvodnenia odvolacieho rozsudku zhodne so súdom prvej inštancie dôvodí, že žalobkyňa ako\nzáujemkyňa zavinila, že nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy včas a z toho dôvodu nemá nárok na\nvrátenie blokovacieho depozitu v sume 2.000 eur. Zo zmätočnosti, ba až protichodnosti argumentácie\nodvolacieho súdu je zjavné, že odvolací súd sa so súdenou vecou oboznámil absolútne nedostatočne\na zamieňa si dôvody vyplývajúce z dohody o zložení blokovacieho depozitu s dôvodmi podľa kúpnej\nzmluvy. Z odôvodnenia odvolacieho rozsudku nie je potom dostatočne zrejmé, či odvolací súd považoval\nza dôvod, pre ktorý nevznikol žalobkyni nárok na vrátenie blokovacieho depozitu skutočnosť, že\nžalobkyňa údajne neuzatvorila kúpnu zmluvu včas, alebo že neuzatvorila dodatok ku kúpnej zmluve\nvčas. Relevantnou pre súdenú vec je skutočnosť, že dôvodom, pre ktorý Okresný úrad Pezinok,\nkatastrálny odbor prerušil katastrálne konanie, bola skutočnosť, že kúpna zmluva neobsahovala údaje o\n\núprave práv k pozemku zastavanému domom a priľahlého pozemku. Posudzovanie otázky, či žalobkyňa\nvedela (alebo) mohla vedieť o takejto skutočnosti je pre právne posúdenie veci irelevantná prípadne\núplne vedľajšia. Pritom žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalobkyňu ako spotrebiteľku\npred uzatvorením kúpnej zmluvy upozornil na to, že s prevodom vlastníckeho práva k bytu nie je spojený\nprevod vlastníckeho práva k pozemku zastavanému domom a priľahlého pozemku. Navyše, žalobkyňa\nlistinným dôkazom v konaní preukázala, že po prvýkrát žalovaný upozornil žalobkyňu na skutočnosť, že\n„predmetom prevodu nie je spoluvlastnícky podiel na pozemku“ až mailom (č. l. 104 spisu) z 5. novembra\n2014 a viac než mesiac po uzatvorení kúpnej zmluvy a podaní návrhu na vklad.\n3.3. Podľa dovolateľky odvolací súd pri posudzovaní otázky odstúpenia od kúpnej zmluvy tendenčne\nznevýhodnil žalobkyňu na úkor žalovaného a predávajúcich, keď nepovažoval za podstatnú skutočnosť,\nže predávajúci odstúpili od kúpnej zmluvy paralelne so žalobkyňou, o čom bol súdu v konaní predložený\nnespochybnený a nespochybniteľný listinný dôkaz - list z 25. novembra 2014, ktorý bol žalobkyni\ndoručený dňa 28. novembra 2014. Táto skutočnosť je zaprotokolovaná aj na str. 6 zápisnice o\npojednávaní z 5. októbra 2017. Podľa dovolateľky odvolací súd nevzal do úvahy námietky žalobkyne, že\nod kúpnej zmluvy odstúpili obe zmluvné strany, a to z dôvodu priamo predpokladaného v kúpnej zmluve,\nktorej znenie koncipoval žalovaný, a to konkrétne v súlade s bodom 3.6 kúpnej zmluvy. Od kúpnej\nzmluvy neodstúpila iba žalobkyňa, ale aj predávajúci, hoci táto bola pre právne posúdenie veci taktiež\nrelevantná a bola nespochybniteľným spôsobom preukázaná. Je celkom nelogické a najmä nedôvodné,\naby v prípade, kedy od kúpnej zmluvy odstúpili (aj) predávajúci, mala žalobkyňa (ako kupujúci) bez\nďalšieho platiť zmluvnú pokutu v prospech predávajúcich. Súd nesprávne ustálil, že od kúpnej zmluvy\nodstúpila výlučne žalobkyňa, pričom v skutočnosti od kúpnej zmluvy odstúpili obe zmluvné strany, ktoré\nnásledne spoločne vzali návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (predmetu prevodu) späť.\n3.4. Rovnako tak je prejavom arbitrárnosti odvolacieho rozsudku, ak odvolací súd konštatuje (ods. 10.4.),\nže žalovaný pri príprave kúpnej zmluvy nepochybil. Skutočnosť, že žalovaný (resp. ním zazmluvnený\nposkytovateľ právnych služieb) pri príprave kúpnej zmluvy jednoznačne pochybil, nakoľko opomenul v\nkúpnej zmluve uviesť náležitosti podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 182/1993 Z. z., musí\nbyť v konaní nespornou, nakoľko toto pochybenie konštatoval samotný okresný úrad, a žiadna zo strán\nnespochybňovala, že by tieto náležitosti boli v kúpnej zmluve uvedené. Pokiaľ by kúpna zmluva bola, ako\ntvrdí odvolací súd, úkonom právne perfektným, neexistoval by dôvod na potrebu uzatvárania dodatku\nk nej.\n3.5. Ďalším prejavom flagrantnej arbitrárnosti je konštatovanie odvolacieho súdu uvedené v ods. 10.5.\nodôvodnenia odvolacieho rozsudku, cit.: „Keďže dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, v ktorom sa mal\npredĺžiť čas uzavretia kúpnej zmluvy nebol uzavretý z dôvodov na strane žalobkyne, kúpna zmluva bola\nuzavretá neskoro, po uplynutí lehoty na jej uzavretie.“ Citovaný záver odvolacieho súdu je v priamom\nrozpore so skutkovým stavom súdenej veci. Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve sa totiž nemal predĺžiť\nčas uzavretia kúpnej zmluvy, ako to v odôvodnení odvolacieho rozsudku tvrdí odvolací súd. Navyše,\ntakýto záver je vnútorne rozporný, nakoľko nie je možné, aby sa dodatkom ku kúpnej zmluve predlžoval\nčas uzavretia kúpnej zmluvy (teda už uzatvorenej kúpnej zmluvy). Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve\nmalo dôjsť k odstráneniu vád už uzatvorenej kúpnej zmluvy, a teda odvolací súd sa zjavne nesprávne\n(a/alebo nedostatočne) oboznámil so skutkovým stavom súdenej veci, a preto jeho právne závery sú\npotom zjavne nepresvedčivé a nelogické.\n3.6. Dovolateľka namietala nedôveryhodnosť a rozpornosti svedeckých výpovedí svedkov - pani G. a\npána E., a v tej spojitosti svojvoľnosť zisťovania skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie. Najmä\nkonštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že: „Súd mal z e-mailovej komunikácie a aj z výpovede\nsvedkov preukázané, že aj nátlak vlastnej rodiny žalobkyne viedol žalobkyňu k definitívnemu odstúpeniu\nod zmluvy.“ nemá podľa názoru žalobkyne žiadnu relevantnú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd\nbez ďalšieho uveril subjektívnym dohadom svedkov - pani Branickej, pričom žalobkyňa v konaní\nspochybnila hodnovernosť svedeckých výpovedí pani G. a pána E., nakoľko tieto boli v evidentnom\nrozpore s listinnými dôkazmi najmä mailovou komunikáciou medzi žalobkyňou a žalovaným, resp.\nosobami reprezentujúcimi žalovaného. Ďalší zásadný omyl v skutkovom zistení, ku ktorému dospel\nsúd prvej inštancie je aj ten, že podľa súdu údajne: „...žalovaný v snahe korektného jednania poskytol\nžalobkyni dlhšiu lehotu na uzatvorenie kúpnej zmluvy, avšak ani túto možnosť žalobkyňa nevyužila a\nnedodržala tak podmienky dohody“. Takýto záver súdu prvej inštancie nemá absolútne žiadnu oporu vo\nvykonanom dokazovaní, pretože žalobkyňa predsa kúpnu zmluvu dňa 25. septembra 2014 uzatvorila,\n\nčo je nespochybniteľné. Taktiež nebolo v konaní preukázané, aké podmienky dohody nemala žalobkyňa\nsplniť, keďže kúpnu zmluvu riadne uzatvorila. Odvolací súd sa nezaoberal dôvodom, pre ktorý došlo\nk uzatvoreniu kúpnej zmluvy až dva dni po dohodnutom termíne. Žalobkyňa v konaní totiž preukázala,\nže sa nejednalo o okolnosti na strane žalobkyne, ale o okolnosti na strane predávajúcich, kvôli ktorým\nbolo nutné uzatvárať aj dodatok k dohode, ktorým sa predlžovala lehota na uzatvorenie kúpnej zmluvy.\nNapokon, ako je z kúpnej zmluvy zrejmé, obe zmluvné strany ju podpisovali (uzatvárali) v rovnaký deň.\nO skutočnosti, že kúpnu zmluvu nebolo možné uzatvoriť z dôvodov na strane predávajúcich, svedčí\nnajmä rozsiahla e-mailová komunikácia predložená žalobkyňou v konaní, z ktorej najrelevantnejšie sú\nnajmä: e-maily na č. l. 95 až 100, 107 a 108 a nasl. spisu.\n3.7. Odvolací súd sa síce okrajovo zaoberal namietaným špekulatívnym a účelovým konaním\n(a argumentáciou) zo strany žalovaného vo vzťahu k uplatňovaniu údajnej zmluvnej pokuty, o ktorom\nsvedčí samotná skutočnosť, že žalovaný uhradil „časť blokovacieho depozitu“ vo výške 1.000 eur na\núčet predávajúcich až dňa 4. júna 2015, t. j. vyše polroka po podaní žaloby (žaloba bola podaná dňa 19.\nfebruára 2014), hoc podľa názoru žalobkyne nedostatočne presvedčivo, avšak žiadnym spôsobom sa už\nodvolací súd nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobkyne, že žalovaný nikdy žalobkyni neoznámil\nzapočítanie si zloženého blokovacieho depozitu na zmluvnú pokutu. Túto skutočnosť žalobkyňa v konaní\nod počiatku spochybňovala, avšak súdy sa v rámci odôvodnenia napadnutých rozsudkov s takouto\nnámietkou žiadnym spôsobom nevysporiadali.\n3.8. Odvolací súd sa rovnako nezaoberal ani námietkou žalobkyne ohľadne aplikácie dobrých mravov na\nsúdenú vec. Vo vzťahu k odstúpeniu od kúpnej zmluvy totiž žalobkyňa uviedla, že skutočnosť, že kúpna\nzmluva neobsahovala zákonom predpísané náležitosti, zapríčinil výlučne žalovaný, a to tým, že poskytol\nzmluvným stranám svoje služby neodborne a nesprávne. Už len táto skutočnosť sama osebe podľa\nnázoru žalobkyne zakladá dôvod pre to, aby uplatňovanie si nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej\npokuty voči žalobkyni bolo považované za rozporné s dobrými mravmi. Odvolací súd iba bez bližšieho\npresvedčivého zdôvodnenia uviedol, že neodborné a nesprávne konanie nebolo v konaní potvrdené, čo\nje podľa názoru žalobkyne ďalším nedostatkom správnosti odvolacieho rozsudku.\n3.9. Navyše, kúpna zmluva bola podpísaná dva dni po termíne dohodnutom v dodatku, a to so súhlasom\nvšetkých strán dohody, preto teda nemožno považovať zmluvnú pokutu vo výške 2.000 eur za primeranú\nvo vzťahu k takémuto (údajnému) porušeniu zmluvne dohodnutých podmienok. Na žalobkyňu je totiž\npotrebné hľadieť v právnom vzťahu so žalovaným ako na slabšiu stranu - spotrebiteľa. Ani odvolací\nsúd sa však prípadnou možnosťou moderácie výšky zmluvnej pokuty žiadnym spôsobom nezaoberal a\nnevyargumentoval, prečo k jej aplikácii v spore nedošlo.\n3.10. Navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil\nodvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhla, aby jej dovolací súd priznal právo na náhradu\ntrov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\n4. Žalovaný sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadril.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací po zistení, že dovolanie\npodala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429\nods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné zamietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n\n7.1. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP je a) zásah súdu do\npráva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby\nsvojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite),\nv dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n7.2. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného\nustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom\nporušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z\nústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených\nprocesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu\nza prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,\nna relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne\nuplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Dovolateľka v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP namietala nedostatky v\nprocese dokazovania a zistenia skutkového stavu, zároveň podľa dovolateľky rozhodnutie odvolacieho\nsúdu je nedostatočne odôvodnené a zároveň je arbitrárne, čím došlo k porušeniu jej práva na\nspravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n10. K dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP treba uviesť, že ustálená judikatúra\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne\na zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať\nnajdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie\ntýchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý\nproces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n11. Rovnako podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať skutkovej i právnej stránky\nrozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení\nv žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nkoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný\nzáver. Súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené\nv rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú\n(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I.\nÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n12. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami\n\nstrany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane\ndruhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným\nspôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci\nvyužitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak je nedostatok riadneho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá\ni prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n13. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa\nodvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup\nmusí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené\nvykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho\nsúdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu\nkonania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu\nvychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený\nskutkový stav. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom\npre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje\nnáležitosti uvedené v § 393 CSP, je nepreskúmateľné.\n14. K dovolacej námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, a\nteda jeho nepreskúmateľnosti, dovolací súd vo väzbe na body 10. až 13. tohto rozhodnutia uvádza, že\nv posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n14.1. Z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd rozsudok súdu prvej\ninštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. l CSP stotožniac sa s dôvodmi rozsudku súdu\nprvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP) vrátane správnych skutkových a právnych záverov (pozri bod 6.\na 7. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). Odvolací súd svoje rozhodnutie nezaložil v porovnaní\nso súdom prvej inštancie na žiadnych iných, či nových skutkových a právnych záveroch. V dôvodoch\nrozsudku sa vyjadril k nosnej argumentácii odvolateľky (žalobkyne) uplatnenej v odvolaní (aj v dovolaní)\ntýkajúcej sa ne/vedomosti žalobkyne o neexistencii vlastníckeho práva predávajúcich k zastavanému\npozemku, pochybení žalovaného pri príprave kúpnej zmluvy.\n14.2. Keďže odvolací súd sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie stotožnil, treba jeho dôvody\nposudzovať v kontexte s dôvodmi uvedenými v rozsudku okresného súdu, s ktorým vytvára organickú\n(kompletizujúcu) jednotu, keďže prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu\njeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09). Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové\nzistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po\nobsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.\n14.3. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, má podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle\nustanovenia § 393 CSP a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry, obsahuje aj zdôvodnenie\nvšetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok, vykazuje logickú, funkčnú a teleologickú\nzhodu s priebehom konania a nemožno ho považovať za neodôvodnené, či zjavne arbitrárne\n(svojvoľné). Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o takýto prípad vybočenia z medzí ustanovenia\n§ 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Odvolací súd\nodôvodnil potvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia spôsobom zodpovedajúcim zákonu. V odôvodnení\nrozhodnutia odvolací súd podrobne zdôvodnil, prečo potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým\nsúd žalobu žalobkyne o zaplatenie 2.000 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia voči\nžalovanému zamietol, keď zhodne so súdom prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa ako záujemkyňa\nzavinila, že nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy včas (napokon vôbec, poznámka dovolacieho súdu),\npre ktorý prípad bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 2.000 eur (čl. V, bod 5.2 zmluvy o zložení\nblokovacieho depozitu, č. l. 5 a nasl. spisu, poznámka dovolacieho súdu), ktorú si žalovaný voči\nžalobkyni uplatnil ako prostriedok procesnej obrany (§ 147 ods. 2 CSP in fine, poznámka dovolacieho\nsúdu), preto žalobkyňa nemá nárok na vrátenie zaplateného blokovacieho depozitu v sume 2.000\neur. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, skutkový stav,\n\nktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky\nvykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory\nvysvetlené v odôvodnení, a prečo rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne správne, k čomu na\nzdôraznenie jeho správnosti dopĺňa aj ďalšie dôvody, najmä v reakcii a za účelom vysporiadania sa s\npodstatnými odvolacími námietkami žalobkyne (§ 387 ods. 2 CSP, viď uvedené vyššie), ktoré napokon\nboli opakovaním rovnakých skutočností ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Z odôvodnenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu (body 7. až 11.), ako aj odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie\n(body 9. až 11.), nevyplýva nedostatočnosť, či nezrozumiteľnosť alebo nepresvedčivosť, ani absencia\no skutkových a právnych záveroch, či taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Obsah spisu nedáva podklad\npre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie dostatočne a náležite neodôvodnil, a že pri rozhodovaní\nnezohľadnil odvolaciu argumentáciu dovolateľky.\n15. Vo vzťahu k námietke dovolateľky o argumentačnej nepresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu ohľadom ne/vedomosti žalobkyne o neexistencii vlastníckeho práva predávajúcich k\nzastavanému pozemku (viď bližšie bod 3.2. tohto rozhodnutia) dovolací súd uvádza, že k predmetnej\nnámietke sa odvolací súd vyjadril v bodoch 10.1. a 10.2. odôvodnenia svojho rozhodnutia keď\nuviedol, že (...) z právnych úkonov, z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, nevyplývalo,\na v tejto súvislosti ju žalovaný neinformoval, že predmetom kúpnej zmluvy je aj spoluvlastnícky podiel k\npozemkom, na ktorých je postavený bytový dom, v ktorom sa daný byt nachádza. Jej tvrdenie neobstojí,\npretože zo samotnej dohody o zložení blokovacieho depozitu z 09. 07. 2014, z kúpnej zmluvy z 25. 09.\n2014, jednoznačne vyplýva, čoho všetkého boli S. N., F. G., vlastníci; predmet ich vlastníctva netvorili\npozemky, resp. spoluvlastnícky podiel k nim, na ktorých je postavený bytový dom, v ktorom sa nachádza\nbyt, ktorý mala záujem kúpiť. Dôvodom prerušenia katastrálneho konania neboli neodstrániteľné vady,\nale vady, ktoré účastníci kúpnej zmluvy odstrániť mohli. Tým viac, keď v dohode o zložení blokovacieho\ndepozitu (čl. I., bod 1.4) žalobkyňa prehlásila, že sa oboznámila so stavom nehnuteľnosti a má záujem ju\nv tomto stave nadobudnúť (10.2.). Odhliadnuc od uvedeného v odseku 10.1. odvolací súd pripomína, že\nlist vlastníctva je verejná listina, verejne dostupná, s ktorou mala možnosť oboznámiť sa aj žalobkyňa. Z\nLV č. XXXX pre Obec a katastrálne územie K. nepochybne vyplýva predmet vlastníctva tam uvádzaných\nvlastníkov (S. N., F. G.). Žalobkyňa ani len netvrdila, že sa s týmto listom vlastníctva pred uzatvorením\ndaných právnych úkonov oboznámila a ak nie, prečo.“ Súd prvej inštancie v bode 10. odôvodnenia\nsvojho rozhodnutia uviedol, že „V konaní mal súd preukázané, že žalobkyňa už podpisom Dohody o\nzložení blokovacieho depozitu musela vedieť, že vlastníci bytu, ktorý mal byť predmetom prevodu, nie\nsú zároveň aj vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu k pozemkom, na ktorých je postavený bytový dom,\nv ktorom sa nachádza predmetný byt (predmet prevodu). Rovnaká skutočnosť vyplývala aj zo samotnej\nkúpnej zmluvy.“ Rozhodnutie odvolacieho súdu v jednote s rozhodnutím okresného súdu preto\nnemožno považovať za nedostatočne odôvodnené a nepresvedčivé.\n15.1. Dovolací súd nad rámec uvedeného pre úplnosť uvádza, že pokiaľ predmetná námietka\ndovolateľky smerovala k spochybneniu jej možnosti dozvedieť sa o údajoch nachádzajúcich sa na liste\nvlastníctva, z obsahu spisu, ani z jej tvrdení nevyplýva, aby jej bol zamedzený prístup do katastrálneho\noperátu. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 68 ods. 1 zákona č. 162/1995 o katastri\nnehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), podľa ktorého\n„Každý má právo do katastrálneho operátu nahliadať a robiť si z neho pre svoju potrebu výpisy, odpisy,\nnáčrty alebo kópie, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Pri nahliadaní do katastrálneho operátu sa rodné\nčíslo alebo ak ide o cudzinca, iný identifikátor sprístupňuje len osobe, ktorej sa rodné číslo alebo iný\nidentifikátor týka.“ Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva verejná dostupnosť informácií ohľadom\nnehnuteľností zapísaných v katastrálnom operáte - princíp formálnej publicity, ktorý je založený\nna verejnej dostupnosti a známosti údajov. Verejná prístupnosť údajov verejného registra nehnuteľností\nje totiž podmienkou nastúpenia publicity materiálnej. Predpokladom rešpektovania vlastníckeho práva,\nale aj ďalších práv k nehnuteľnostiam je totiž možnosť vlastníka relevantne preukázať svoje vlastnícke\nprávo, resp. možnosť inej osoby preukázať jej patriace iné právo k nehnuteľnosti. Tieto osoby\npreto musia mať prístup do verejného registra nehnuteľností a možnosť získať z neho potvrdenie o\nsvojom vlastníctve alebo inom práve k nehnuteľnosti. Súčasne každý by mal mať prístup do verejného\nregistra nehnuteľností na účel zistenia vlastníctva alebo iného práva k nehnuteľnosti u tretích osôb (v\npodrobnostiach pozri Fečík, M., Jakubáč, R., Katastrálny zákon, Komentár, 1. vydanie, Bratislava: C.\nH. Beck, 2021, str. 913 až 927). V nadväznosti na uvedené sa žiada uviesť zásadu „vigilantibus iura\nscripta sunt“, t. j. práva patria bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa\n\naktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, v zmysle ktorej bolo na žalobkyni ako kupujúcej,\naby vo svojom záujme ako opatrného a starostlivého kupujúceho zistila informácie o nehnuteľnosti, ktorú\nmala v úmysle nadobudnúť do svojho vlastníctva.\n16. Ani ďalšia námietka zmätočnosti a arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k tomu,\nže žalovaný nemal pri príprave kúpnej zmluvy pochybiť (bod 3.4. a 3.8. tohto rozhodnutia), neobstojí,\npretože obsah spisu nedáva podklad pre tento záver, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\nnespĺňa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia (pozri bod 14.3. tohto rozhodnutia), a preto ho nemožno\npovažovať za zmätočné a arbitrárne (svojvoľné, zjavne neodôvodnené, bez reakcie na zásadnú,\nrelevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany). Odvolací súd v bode 10.4. svojho\nrozhodnutia vysvetľuje v reakcii na odvolacie námietky žalobkyne, že „V kúpnej zmluve sa jasne,\nnezameniteľne uvádza, okrem iných podstatných náležitostí, predmet zmluvy a neuvádza sa v nej, čo\njej predmetom nie je (§ 588 Občianskeho zákonníka); osobitne pri bytoch a nebytových priestoroch\nsa uvádzajú náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a\nnebytových priestorov. Žalovaný pri príprave kúpnej zmluvy nepochybil, keď v nej neuviedol úpravu práv\nk pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku, keďže tieto neboli predmetom kúpnej zmluvy.\nAk napriek tomu okresný úrad tento údaj v kúpnej zmluve vyžadoval, išlo o „vadu“ odstrániteľnú, takú,\nktorá perfektnosť zmluvy neovplyvnila, ktorá nepotvrdzuje záver, podľa odvolateľky, že žalovaný pri\npríprave kúpnej zmluvy konal neodborne a nesprávne.“ Z uvedeného tak vyplýva zrejmé vysvetlenie\nodvolacieho súdu, že v posudzovanom prípade kúpna zmluva neobsahuje, čo jej predmetom nie je a\nak okresný úrad uvedené vyžadoval, išlo o odstrániteľnú „vadu“ spočívajúcu v uvedení toho,\nže predmetom predaja nie je spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom sa nachádza\npredávaná nehnuteľnosť (ktorý ani predmetom predaja byť nemôže, keďže predávajúci ho nikdy\nnevlastnil, pozn. dovolacieho súdu), ktoré zrejmé vysvetlenie nepotvrdzuje zjavnú neodôvodnenosť\n(arbitrárnosť) rozhodnutia odvolacieho súdu. Predmetná námietka dovolateľky vyjadruje jej prostý\nnesúhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu, čo nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).\n17. Pokiaľ dovolateľka namietala, že odvolací súd sa nevysporiadal s jej odvolacou námietkou, že\nžalovaný nikdy žalobkyni neoznámil započítanie si zloženého blokovacieho depozitu na zmluvnú pokutu\n(viď bod 3.7. tohto rozhodnutia), dovolací súd vzhľadom na obsah spisu môže len konštatovať jej\nbezpredmetnosť, keď v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie žalovaného z 12. decembra 2016 a\nz neho vyplývajúce započítanie (č. l. 59 a nasl. spisu), ktoré vyjadrenie bolo doručené právnemu\nzástupcovi žalobkyne dňa 13. apríla 2017 (č. l. 68 spisu).\n18. Skutočnosť, že dovolateľka sa nestotožňuje s názorom odvolacieho súdu (aj súdu prvej inštancie),\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP tak nemožno\npovažovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky, ale len to, že ho\nneodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je daný prípad. Skutočnosť, že sa dovolateľka\nnestotožňuje s odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu a výsledkom vykonaného dokazovania,\nnezakladá dôvodnosť podaného dovolania. Aj stabilná rozhodovacia prax ústavného súdu (II. ÚS\n4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania (strán sporu) vrátane ich dôvodov a\nnámietok. Dovolací súd neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, ktoré žalobkyňa uvádzala v dovolaní o\nzmätočnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, trpiaceho nedostatkom riadneho odôvodnenia,\nči arbitrárnosti, kedy chýba akékoľvek zdôvodnenie (odôvodnenie) rozhodnutia, resp. zdôvodnenie stojí\nmimo akýchkoľvek právnych medzí a logických skutkových úvah, pretože uvedené nezistil.\n19. Dovolateľka v zmysle dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP tiež prezentovala\njej nespokojnosť s vykonaným dokazovaním (jeho rozsahom a hodnotením dôkazov) a namietala\nnedostatočne zistený skutkový stav.\n19.1. V súvislosti s námietkou dovolateľky týkajúcou sa dokazovania a zistenia skutkového stavu veci\ndovolací súd akcentuje, že z práva na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu (účastníka\nkonania) nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,\npreberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade\n\ns jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov\nsúdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad\nrozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n19.2. Dovolací súd tiež pripomína, že dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára\npoznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc súdu konať o veci, ktorej sa týka žaloba, v sebe\nobsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým\nspôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom sporovom konaní\nviazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované\ndôkazy, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patri výlučne súdu, a nie stranám (§\n185 ods. 1 CSP).\n19.3. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich\npravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného\nhodnotenia dôkazov, vyplývajúcej z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada, vychádzajúca\nz čl. 15 základných princípov Civilného sporového poriadku a normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP\nznamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia\na jeho logického myšlienkového postupu (v podrobnostiach pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,\nMesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C.\nH. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).\n19.4. V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa ustálil názor, podľa ktorého nedostatočné\nzistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie\nniektorého dôkazu nie je vadou konania v zmysle § 420 písm. f) CSP (porovnaj sp. zn. 1Cdo/41/2017,\n2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad\ntohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval ústavný súd a nedospel však k\nzáveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017, III. ÚS 40/2020).\n19.5. Spochybňovanie výsluchu svedkov (ich dôveryhodnosti) a vykonania dokazovania listinnými\ndôkazmi (emailová komunikácia, resp. kúpna zmluva) vrátane ich hodnotenia (viď bod 3.6. tohto\nrozhodnutia), s ktorým sa dovolateľka nestotožnila, pričom osobitne nesúhlasila s posúdením a\nvyhodnotením odstúpenia predávajúcich od kúpnej zmluvy paralelne so žalobkyňou - list z 25. novembra\n2014, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 28. novembra 2014 (viď bod 3.3. tohto rozhodnutia), predstavujú\nnámietky voči skutkovým záverom súdu (konkrétne spôsobu vyhodnotenia dôkazov súdom), ktoré ale\ndovolací súd nie je oprávnený preskúmavať, pretože v zmysle § 442 CSP je viazaný skutkovým stavom,\nz ktorého vychádzal odvolací súd potvrdzujúci rozhodnutie súdu prvej inštancie. Dovolací súd nie je\ntreťou inštanciou, a preto sa ním nemožno domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej\ninštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie skutkových\nokolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a\nnie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu,\nale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj I. ÚS 6/2018). V rámci tejto\nkontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi\nzávažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý\nproces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak\ntieto vady dovolací súd v súdenej veci nezistil.\n19.6. Podľa názoru dovolacieho súdu doposiaľ vykonané dokazovanie dostatočne odôvodňuje skutkové\ni právne závery prijaté súdmi nižšej inštancie (súdom prvej inštancie, aj súdom odvolacím). V súdenom\nspore dovolací súd nezistil v postupe súdov nižších inštancií pochybenia alebo vady v procese\ndokazovania a jeho hodnotenia predstavujúce porušenie práva žalobkyne na spravodlivé súdne konanie.\n20. Pokiaľ žalobkyňa zároveň v súvislosti s vadou podľa § 420 písm. f) CSP mienila namietať nesprávne\nprávne posúdenie veci súdmi nižšej inštancie, dovolací súd uvádza, že prípustnosť dovolania v zmysle §\n420 písm. f) CSP nezakladá ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na\nnesprávnych právnych záveroch, t. j. nesprávnom právnom posúdení veci (porovnaj judikáty R 54/2012\na R 24/2017).\n\n21. V súvislosti s dovolacími námietkami žalobkyne ohľadne aplikácie dobrých mravov na súdenú vec,\nresp. ne/primeranosti zmluvnej pokuty vo výške 2.000 eur a prípadnej moderácie, či jej statusu\nspotrebiteľky, dovolací súd vzhľadom na obsah spisu môže len konštatovať, že uvedené námietky neboli\npoužité pred prvoinštančným, ani odvolacím súdom, preto nie je možné na ne prihliadať, nakoľko v\ndovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem\nskutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).\n21.1. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na princíp racionálneho, efektívneho a inštančného\nsúdneho konania o dovolaní, z ktorého vyplýva, že dovolateľ musí najskôr uplatniť svoju\nargumentáciu, ktorú považuje za významnú, už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom\nposúdiť, či tieto argumenty a návrhy odvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny\nzáver. Povedané inými slovami, nedávalo by žiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a\nnávrhy, ktoré mohol (a mal) dovolateľ uplatniť už v predchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až\ndovolaciemu súdu. Takto by totiž nastala celkom absurdná situácia, kedy by najvyšší súd preskúmaval\nrozsudok odvolacieho súdu (teda jeho „zákonnú správnosť a spravodlivosť“), hoci by však tento odvolací\nsúd nemal žiaden dôvod, pre ktorý by sa mohol (a mal) zaoberať určitou argumentáciou, ktorá mu\nnebola známa (zrejmá), pretože ju dovolateľ nepoužil a „vyčkal“ by s ňou až na konanie pred dovolacím\nsúdom. Inak povedané, dovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné)\npovinnosti vyčerpania riadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to\nnielen formálne, ale aj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne).\n21.2. V tomto prípade ide totiž o kontradiktórne sporové konanie, v ktorom platí zásada, že práva patria\nbdelým (vigilantibus iura scripta sunt). Ak potom dovolateľka uvedenú námietku, zakladajúcu prípustnosť\na dôvodnosť dovolania, neuplatnila v odvolacom konaní - hoci jej bola známa - v rámci ochrany svojich\npráv, nemôže ju dovolací súd posudzovať pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a contrario),\nlebo inak by fakticky preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie namiesto odvolacieho súdu, ktorý však\nna to nedostal príležitosť.\n21.3. Z uvedeného možno urobiť záver, že dovolateľ môže urobiť spôsobilým predmetom dovolacieho\nkonania len také námietky, ktoré už uplatnil v odvolacom konaní, pokiaľ tak s ohľadom na konkrétne\nokolnosti prípadu urobiť mohol a tak poskytol príležitosť odvolaciemu súdu sa k nim vyjadriť (obdobne\nústavný súd napr. II. ÚS 70/2017).\n22. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd uzavrel, že žalobkyňa neopodstatnene namietala, že konanie\npred odvolacím súdom bolo postihnuté zmätočnostnou vadou vyplývajúcou z § 420 písm. f) CSP, preto\njej dovolanie ako nedôvodné v zmysle § 448 CSP zamietol.\n23. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta\ndruhá CSP), avšak v danej veci dodáva, že v dovolacom konaní žalovanému vznikol zásadne nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania v zmysle § 453 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP s tým, že o výške\nnáhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP by mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.\n23.1. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v dovolacom konaní pasívny, nevykonal\nžiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v\ndovolacom konaní nevznikli.\n23.2. Podľa R 72/2018 ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl.\n17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť\npriamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.\n23.3. Na základe uvedeného v súlade so svojou judikatúrou dovolací súd rozhodol o trovách konania\ntak, že žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal (R 72/2018).\n24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Co/171/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:17dc16df-c445-4281-b43f-90d8c091a54d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.40.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 40/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 40/2020 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.40.2020.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:759f9989-809c-4420-bb02-52c27928b02a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.70.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 70/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/2017 z 2. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-02", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.70.2017.1"}, {"guid": "ussr:137b076b-ad0b-43fc-8b04-aa8e7ef51da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 324/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 324/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:137b076b-ad0b-43fc-8b04-aa8e7ef51da4"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "8ed4678c-66e0-47ad-b626-cfbf3e751d89:99b68a49-e5b8-43a9-923c-6efeb08286a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1", "spisova_znacka": "4Cdo/56/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2017 z 16. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-16", "citacie_n": 537, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1"}, {"guid": "54c8a074-5382-4ecc-86aa-f2e7015d85f2:342d1d3b-5bba-4e28-990c-4caccd5e2ba6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6917203338.1", "spisova_znacka": "15Co/171/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/171/2018 z 14. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-08-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6917203338.1"}], "citovane_v": []}